Predštátne spoločenské zriadenia Slovanov PDF

1. PREDŠTÁTNE SPOLOČENSKÉ ZRIADENIA U SLOVANOV - Predštátna spoločnosť (do 7-8 storočia) sa začala rozkladať a vytvárali sa predpoklady prvých štátnych útvarov - Vytvárali sa obyčaje a pravidlá, ktoré ovplyvňovali charakter inštitúcií rodinného, majetkového i trestného práva - Slovania prišli...

1. PREDŠTÁTNE SPOLOČENSKÉ ZRIADENIA U SLOVANOV - Predštátna spoločnosť (do 7-8 storočia) sa začala rozkladať a vytvárali sa predpoklady prvých štátnych útvarov - Vytvárali sa obyčaje a pravidlá, ktoré ovplyvňovali charakter inštitúcií rodinného, majetkového i trestného práva - Slovania prišli do Karpatskej kotliny v čase, keď bola veľmi riedko osídlená, no predhistorické etniká spolu s historickými národmi – Keltmi, Germánmi a aj Rimanmi tu zanechali svoje stopy. OBDOBIA a) predslovanské obdobie a. obdobie keltské (3.-1. tisícročie p.n.l.) - predstavuje počiatky prvej fázy dejinnej doby - Kelti sa stali prvým etnikom, ktoré žilo na území Slovenska a teda prvým historickým národom na tomto území (aj písomnými prameňmi doloženým a podľa mena známym) - Kelti si zakladali strediská správneho a výrobno-obchodného charakteru – oppidá (Bratislava, Plavecké Podhradie). Vo význam, strediskách (Bratislave) razili mince typov Biatec a Nonnos - na východ od Váhu tu bolo zmiešané keltsko-dácke osídlenie, na severe sa Kelti miešali s pôvodnou lužickou kultúrou - od konca 2. st. p.n.l. vplyv Keltov slabne s posunutím hraníc Rímskej ríše - v polovici 1. stor. bolo bratislavské oppidum zničené b. obdobie germánsko rímske (1. – 4. stor. n.l.) - na počiatku nášho letopočtu ustupovali Kelti a na slovenské územie prenikali germánske kmene Markomanov a Kvádov - kelti ustupovali pod tlakom germánov a rímskej ríše - Slovensko sa dostalo do susedstva Rímskej ríše a v 2. storočí došlo k markomanským vojnám (časť bojov sa odohrávala na území Slovenska) - vznikli nové rímske provincie PANÓNIA (dnes zadunajsko) a NORICUM (územie rakúska), severná hranica bol Dunaj - Barbari odolávali Rimanom a sami podnikali vpády do rímskej ríše. Na konci rímskej nadvlády dochádza k etnickým zmenám – príchod Hunov, ktorí dosiahli vrchol za Atilu - V polovici 6. storočia na Slovensku sídlili ako poslední z Germánov Longobardi, ktorí však odišli z obáv pred Avarmi do Itálie b) slovanské obdobie (4. – 8. stor.) - na prelome 4. a 5. storočia prenikli na severné a východné Slovensko prví Slovania - prevláda teória o migrácii slovanského obyvateľstva a to zo zakarpatskej oblasti, z územia medzi riekami Visia, Bug, Pripjať a Dneper - R.568 ovládli Dunajskú kotlinu Avari a na troskách západorímskeho impéria vzniklo v druhej polovici 5. stor. germánske kráľovstvo Frankov - pri vzniku jednotlivých kmeňov sa ukázala potreba istých riadiacich orgánov - každý kmeň vykazoval 3 základné prvky, ktoré predpokladá štátna existencia: 1. personálny prvok -väčšia skupina osôb 2. teritoriálny prvok – obývajúca isté územie 3. impérium – podriadená vládnucej moci - Kmene boli zárodkom budúcej zložitejšej Štátnej organizácie. Základnou jednotkou boli rody - Kmene sa postupne združovali do kmeňových zväzov. Príčiny boli rôzne: príbuznosť jazyka, jednotný pohanský kult, rovnaké právne obyčaje a spôsob života, spoločná obrana pred nepriateľom... ® dobrovoľné združenie kmeňov dohodou, pod spoločným náčelníkom. K vytvoreniu kmeňového zväzu mohlo dôjsť i násilne – podrobením.  - neskôr sa patriarchálna rodová občina zmenila na susedskú rodovú občinu čo bola poslednou a prechodnou formou k feudálnemu zriadeniu - Slovania začali vytvárať kmeňové zväzky — hradové obce v centre ktorých boli hradiská - hradové obce boli dvojakého druhu: hradiská výšinné a ostrovné mali obranný charakter a hradiská rovinné a blatné, ktoré slúžili ako správne strediská 1) SAMOVA RÍŠA (623 – 658) - od polovice 6. stor. boli Slovania v neustálom konflikte s Avarmi ® nútili Slovanov sa zjednotiť a postaviť sa na obranu ® vzniká prvý známy slovanský kmeňový zväz – Samova ríša - v roku 623 ich zjednotil franský kupec Samo - Samova ríša bola veľmi silným kmeňovým zväzkom, ktora ́ odrážala útoky zo strany Avarov a neskôr aj prve ́ pokusy Franskej ríše - Samova ríša úspešne odolávala útokom a až po smrti zjednotiteľa a vodcu Sama roku 658 sa kmeňový zväz rozpadol - Avari boli postupne oslabovaní a porazení v roku 796 Karolom Veľkým - Samova ríša sa rozprestierala na území dnešných 4 štátov: územie juhozápadného Slovenska, južnej Moravy, dolného Rakúska a severozápadného Maďarska - o Samovi a jeho ríši vieme veľmi málo, nezachovali sa z nej archeologické svedectvá, domáce písomníctvo vtedy neexistovalo; jedným z pramenných dokladov o jej existencii je Fredegarova kronika Fredegarova kronika je najdôležitejším a najstarším dôveryhodným písomným prameňom, ktorý sa zmieňuje o Samovej ríši, o Slovanoch a spolužitie s Frankami a Avarmi na území Strednej Európy v tom období. Je to kronika franských dejín, písaná po latinsky. Ako „Fredegarova kronika“ sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora. Dokonca sa nevie ani kde a kedy presne bola kronika napísaná. Usudzuje sa, že štvrtá kniha vznikla okolo roku 660 v kláštore v Burgundsku. Kronika takzvaného Fredegara by sa dala rozdeliť na dve časti: - v prvej časti sú zhromaždené staršie kronikárske diela - v druhej sú prerozprávané franské dejiny rokov 584-642/643 Kronika spomína porážku franského kráľa Dagoberta v bitke pri Wogastisburgu z roku 631, ktorého poloha tiež nie je známa. Napriek tomu, že kronika pozostáva zo štyroch kníh, o Samovej ríši sú tam len dve krátke kapitoly v štvrtej knihe. 2. PRIBINOVO KNIEŽATSTVO - pravdepodobne na prelome 8. – 9. stor. sa začali formovať 2 menšie ale už asi nadkmeňové slovanské politické útvary: Moravské a Nitrianske kniežatstvo - Pribinovo kniežatstvo malo sídlo v Nitre, jeho vládcom bol knieža Pribina - Pribina je prvým slovansko-slovenským vládcom - na území kniežatstva sa vytvárali hospodársko-správne celky s cetnrami – hradiskami - pôsobila tu kristianizačná misia územie z Franskej ríše - bol tu postavený prvý známy kresťanský kostol v západoslovanskom prostredí, ktorý r. 828 vysvätil salzburský biskup Adalrám Konflikt medzi moravským a nitrianskym kniežatstvom viedol asi roku 833 k vyhnanie kniežaťa Pribinu z Nitry a zajatiu tohto územia moravským vládcom Mojmírom. Pribina ušiel na juh a získal ochranu od bavorského vojvodu, kde vybudoval pod patronátom Franskej ríše svoje panstvo. Po expanzii moravského kniežaťa Mojmíra a vyhnaní Pribinu sa Nitrianske kniežatstvo stalo súčasťou nového štátneho útvaru – Veľkej Moravy. Politickým zjednotením dvoch príbuzných kmeňov a kniežatstiev sa dal základ vzniku politicky, hospodársky a kultúrne silného rano-feudálneho veľkomoravského štátu. Bol to prvý štátny útvar západných Slovanov. PRÁVO - základom prameňom práva bola nepísaná právna obyčaj (právna obyčaj = dlho  opakované používanie ústne šíriaceho sa práva; akejsi zvyklosti, ktoré nie je vytvárané umelou zákonodarnou činnosťou) à právna obyčaj musela platiť na danom území; musela ju používať určitá skupina obyvateľstva alebo aspoň jej časť – museli byť dostatočne precizované práva a povinnosti z obyčajového práva - 1514 – právna obyčaj zaznamenala písomnú podobu v podobe Tripartita - obyčajové právo v období Samovej ríše sa uplatňovalo v: o trestnom verejnom práve ▪ prevládala svojpomoc – základný nastroj na riešenie sporov ▪ zdroje uplatňovania práva – Lex Barbarorum, podľa ktorých sa to právo z hľadiska trestného práva uplatňovalo na území Samovej ríše o v súkromnom práve 2. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA HISTORICKÝCH PRAMEŇOV PRÁVA (VYMENOVANIE JEDNOTLIVÝCH FORIEM PRAMENNÉHO MATERIÁLU K VÝVOJU PRÁVA). NAJSTARŠIE ⇒ OBYČAJ - Najstaršia doba pozná len obyčajové právo, kt. je výhradným prameňom práva. (právna obyčaj = dlho opakované používanie ústne šíriaceho sa práva; akejsi zvyklosti, ktoré nie je vytvárané umelou zákonodarnou činnosťou) ® právna obyčaj musela platiť na danom území; musela ju používať určitá skupina obyvateľstva alebo aspoň jej časť – museli byť dostatočne precizované práva a povinnosti z obyčajového práva (1514 – právna obyčaj zaznamenala písomnú podobu v podobe Tripartita) VEĽKÁ MORAVA - právo vo Veľkomoravskom štáte je prevahou obyčajové – staré miestne obyčaje pochádzajúce z predchádzajúceho vývoja spoločnosti - v období Veľkej Moravy je nutné rozlišovať predcyrilommetodské právo a cyrilometodské právo. - Cyrilometodské právo – je spísané v normatívnych textoch. Sú nimi Súdny zákonník pre ľud, Ustanovenia svätých otcov, Nomokánon a Anonymá homília ZÁKON SUDNYJ LJUDEM - zachoval sa nám však prameň, ktorý zrejme vznikol na veľkomoravskom území, tzv. Zákon sudnyj ljudem (súdny zákon pre laikov) na žiadosť Rastislava a jeho veľmožov, ktorý aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť ® zostavili ho Konštantín s Metodom podľa byzantského vzoru a jeho modelom bola tzv. Ekloga - obsahuje 33 článkov predovšetkým predpisy trestného práva: delikty proti viere, proti mravnosti, krádeže, právo azylu; rodinné právo – monogamné manželstvo, jeho prekážky Právo a právne pamiatky: - cirkevné (interdikt, exkomunikácia) a svetské tresty (narušovanie mravnosti, majetkové trestné činy), ktorých charakter je úplne odlišný trestné právo o uplatňovaný inštitút svojpomoci o akuzačný trestný proces à neskôr sa rozvíjal pod vplyvom cirkvi o azyl – ak a páchateľ uchýlil do kláštora alebo kostola, bolo ho potrebné vypočuť, vyšetriť a až tak vyniesť vinu; bolo mu potrebné poskytnúť útočište; vo VM značne rozšírený o trest vyhnanstva cirkevné právo o božie súdy založené na ordálovom dokazovaní (ordále = prostredníctvom nich sa mala dokázať vina alebo nevina často iracionálnym spôsobom; napr. žeravé železo, voda,..) o tortúra = stredoveký spôsob donucovania k výpovedi pomocou mučiacich zariadení spôsobujúcich veľké telesné a duševné útrapy  ▪ procesoprávny a hmotnoprávny inštitút (napr. mučenie, lámanie na kolese ▪ nebola len trestom, ale aj zosilnením tohto trestu RANOFEUDÁLNE UHORSKO - prevládalo obyčajové právo - u spoločenských elít a u vzdelaných duchovných už možno predpokladať poznanie významu písaného práva - zákony boli doplnkom k prevládajúcemu obyčajovému právu, boli písané v latinčine, kt. sa používala ako úradný jazyk - ZÁKLADNÝ PRAMEŇ PRÁVA= právna obyčaj doplňovaná zákonmi a privilégiami - PRÁVNE PAMIATKY= dekréty - uhorské zákony z 11. storočia- chudobní-bohatí; slobodní-páni - ich ostrosť závisí od vplyvu šľachty, cirkvi a panovníckej moci - Uhorská právna tradícia uvádza ako najstaršie uhorské latinsky písané zákony od trojice uhorských kráľov: o zákony sv. Štefana – ustanovenia zavrhujúce krvnú pomstu a náhrada bola compositio – dojednanie náhrady o zákony sv. Ladislava – vydal súbor 3 zákonníkov, vymedzil pojem súkromného vlastníctva a posilnil jeho ochranu, zaviedol súdne predvolanie, sankcie za nedodržanie, krížový výsluch svedkov pod prísahou. o zákony kráľa Kolomana Ďalej sú to sekundárne pramene práva – kroniky, listiny – ako prameň poznania dobového práva sú v tomto období zriedkavé. Spočiatku len cirkevné inštitúcie vyhotovovali písomné dokumenty najskôr na zabezpečenie vlastnej právnej istoty, neskôr spísomňovali aj právne úkony, na kt. neboli účastné. – Takto vznikla inštitúcia VIEROHODNÝCH MIEST –kt. vyhotovovali písomnosti. V OBDOBÍ FEUDÁLNEJ ROZDROBENOSTI - prevládalo nepísané obyčajové právo - od 13.stor. vznikom miest a vznikajúcou stavovskou organizáciou, bola dovtedajšia platnosť rovnakého práva pre všetkých obyvateľov narušená používaním jednak práva pre jednotlivé zoskupenia obyvateľstva a tiež pre osobitné územné časti kráľovstva - vznikol tak systém právneho partikularizmu - medzi najdôležitejšie partikulárne práva patrilo: cirkevné, poddanské, mestské, cechové a banské právo - súbežne existovalo šľachtické právo a partikulárne právo. Krajinské šľachtické právo k partikulárnym právam malo však aj subsidiárny charakter. Významným doplnkom obyčajového práva boli predovšetkým zákony uhorských kráľov. Pre ďalší vývoj uhorského práva mal význam dekrét Ondreja II. – Zlatá bula z r. 1222. Mala 31 článkov – upravovala vzťahy medzi panovníkom a šľachtou stanovením vzájomného rozsahu práv a povinností. - Zlatá bula: o ťažiskovo ústavno-právny dokument o servienti si po prvýkrát zabezpečili svoj sociálny status – stanovené ich práva a povinnosti čo musia a na čo majú právo o práva obsiahnuté v 31 článkov o 1. bod – každoročné stretávanie celej šľachty servientov s panovníkom – začiatok snemu uhorského o zákaz uväzniť šľachtica (len ak bol prichytený pri čine) o šľachta sa oslobodila od daní (až do roku 1848) à oslobodení od akejkoľvek peňažnej platby aj cirkvi; o branná povinnosť – vojenská povinnosť nižších šľachticov – neboli povinní do zahraničia pokiaľ to nebola obranná vojna; vzťah panovníka a šľachty a vysokého kléru – pokiaľ kráľ nebude dodržiavať, šľachta má právo na odpor a protirečenie – IUS RESISTENDI ET CONTRA DI CENDI, nemohlo sa to považovať ako vlastizrada o zákaz udeľovania úradov cudzincom, zákaz udeľovania celých komitátov, striktne zakázané židom sa zúčastňovať na finančnej správe štátu o dedičské právo – právo dediť majetky nielen v priamej línii a príbuzenstve, ale  slobodne mohli odkázať majetok komu chceli (mimo svojho rodu ale museli rešpektovať dievčenskú štvrťku – štvrtina z majetku, ktorá pripadala všetkým nevydatým dcéram) - panovník väčšinou nedodržiaval články v Zlatej buli, preto bola niekoľkokrát renovovaná - renovácia dokumentu – Ondrej II. v roku 1231 text sa rozšíril na 35 článkov a zmenil sa článok právo na odpor à ak to panovník nedodrží bude exkomunikovaný (vylúčený z cirkvi) - v prvej renovácii je ius resitendi et contra di cendi vynechané ALE šľachta si ho pamätá a právo na odpor zostalo (17. stor. šľachta bude operovať týmto právom zo Zlatej buli) à aj keď to bolo zmenené, šľachta právo na odpor využije - palatín – predstaviteľ prvej zlatej buli - významnejšia renovácia v roku 1267 Belom IV. - ďalšia renovácia 1351 – panovník z rodu Anjou – zmena v oblasti dedičného práva – majetok nižšieho šľachtica môže ostať nedeliteľným len v rode, nemohol nechávať slobodne závet, cirkev nadobúdala majetky panovníka, ak šľachtic zomrel bez potomkov sa dostával majetok do rúk panovníka – aviticitný zákon (rodový majetok) Právo a pramene práva - dekréty a privilégiá, donácie - štatúty (mohli ich vydávať stolice) - mestské knihy Právny partikularizmus – zoslabujú efektivitu ako celku – právo šľachtické (platí na celom území krajiny a vzťahuje sa na všetkých obyvateľov) a práva partikulárne (vzťahuje sa len na určitú skupinu - jednotlivé skupiny obyvateľstva ktoré sa riadili vlastným právom, cirkevné právo, cechové právo,.. jednotlivé skupiny vlastné práva à osoby, napr. mešťan si niesol svoje práva kde išiel) jednotlivé skupiny obyvateľstva ktoré sa riadili vlastným právom, cirkevné právo, cechové právo,.. jednotlivé skupiny vlastné práva, personálny (na osoby napr mešťan si niesol práva kde išiel) alebo teritoriálny (mestské právo, cirkevné právo, poddanské právo,...jednotlivé skupiny podliehajú jednotlivým právam, nie je záväzné právo pre všetkých V OBDOBÍ STAVOVSKEJ MONARCHIE - aj v tomto období prevláda nepísané obyčajové právo, pričom prameňmi práva boli aj kráľovské dekréty vydávané uhorskými panovníkmi. - keďže právo bolo z veľkej časti nepísané, znalosť a evidencia bola obtiažna - vznikajú prvé pokusy o kodifikáciu práva – realizovali sa spísaním platných zákonov kráľovských dekrétov – CORPUS IURIS HUNGARICI a spísaním obyčajového práva – majúcim podobu zbierky obyčajového páva TRIPARTITUM Prvý pokus o kodifikáciu – DECRETUM MAIUS - 78 článkov (Väčší dekrét) kráľa Mateja Korvína z r.1486 Druhý pokus o kodifikáciu – v zbierke DECRETUM MAIUS – 108 článkov panovníka Vladislava II. Jagelovského Pokus o kodifikáciu partikulárneho mestského práva – v zbierke DECENTUM MINUS – za vlády Žigmuda Luxemburského r.1405 Kodifikácia štatutárneho práva 24 spišských miest – v r.1370 – v diele WILLKURDER SACHSEN IN DER ZIPS Kodifikácia hmotného práva – dielo IURA CIVILIS v 15.stor. V r. 1499 vznikla zbierka procesných právnych predpisov taverníckych miest – ARTICULI IURIS TAVERNICALIS TRIPARTITUM - vzniklo v rokoch 1500 - 1514 z poverenia kráľa Vladislava II. Jagelovského - Tripartitum bol uhorský zákonník, ktorý spísal a vydal krajinský sudca a neskorší palatín Štefan Verbőci - čerpal pritom prevažne z obyčajového práva - poznáme ho ako základný právny dokument - Opus Tripartitum preskúmal aj kráľ a potvrdil ho 19. novembra 1514 vo forme predpísanej na sankcionovanie zákona - panovník k nemu nepripojil pečať – záväzné ako prameň obyčajového práva - potvrdenie Tripartita tak nebolo úplné a perfektné – kráľ sľúbil, že dielo rozošle do všetkých komitátov (stolíc) Uhorska, a tým ho publikuje – ani tento sľub však kráľ nesplnil - v r. 1514 na základe preskúmania a použitia obyčajového práva, privilégií, súdnych rozsudkov i kráľovských dekrétov predložil snemu a panovníkovi hotovú prácu, nazývanú Opus Tripartitum (podľa jeho členenia sa na úvod a 3 zákl. časti): o Úvod – obsahoval všeobecné a teoretické ustanovenia o práve o 1. Časť – obsahovala ustanovenia o osobách o 2. Časť – obsahovala ustanovenia o veciach o 3. Časť – časť o žalobách a procesnom práve - tento zámer však nebol dodržaný - do prvých 2 častí diela autor zaradil ustanovenia o hmotnom práve a do tretej časti ustanovenia o procesnom práve - 1. Časť – zložená zo 134 článkov – zaoberá sa súkromným právom (donačným, obligačným, dedičským, rodinným, a pod. - 2. Časť – rozdelená na 86 článkov – pojednáva o prameňoch práva a procesnom práve - 3. Časť – pozostávajúca z 36 článkov – obsahuje partikulárne právo (najmä chorvátske, sedmohradské, mestské, poddanské, a pod. - od r. 1628 sa stal integrálnou súčasťou zbierky uhorských zákonov OBDOBIE FEUDÁLNEHO ABSOLUTIZMU - právo má stále prevažne charakter obyčajového, nepísaného práva - ako prameň poznania práva sa v praxi používalo TRIPARTITUM, kt. však nebolo zákonom - aj v tomto období sa prejavovali nedostatky obyčajového práva a existovali pokusy o jeho kodifikáciu. - v r.1548 bola nariadená revízia Tripartita a nový text s určitými zmenami a iným rozdelením pôvodného textu dostal názov QUADRIPARTIUM tiež sa nestalo zákonom a nenadobudlo ani silu obyčajového práva jeho používaním v praxi. R.1715 bola vytvorená osobitná komisia na kodifikáciu uhors.práva. Výsledkom bolo dielo TRIPARTITUM NOVUM – nejednalo sa o samostatné dielo, ale skôr poznámky k Tripartitu. Tiež v právnej praxi nenahradilo Tripartitum. V 16.stor. vznikali prvé pokusy o zozbieranie a spísanie existujúcich uhorských zákonov. Spojením prvých zbierok starších zákonov a Tripartita vznikla zbierka – CORPUS IURIS HUNGARICI (publikoval profesor Ján Svätojánsky) – stalo sa súčasťou obyčajového práva. Z podnetu Márie T. boli spísané súdne rozhodnutia vydané Kráľovskou kúriou. Zbierka bola vydaná r. 1769 pod názvom PLATINUM TABULARE. Obyčajové právo (consuetudo) - historicky najdôležitejším a najhlavnejším prameňom práva na Slovensku - pravidlá správania sa - vznikli zo spoločenského povedomia - pôvodne mali prednosť pred zákonmi, ktorých platnosť bola od obyčají závislá - pojmové znaky: o racionálnosť o praescriptio (dostatočne dlhé používanie) o frequentia actum (opakované používanie) Zákon (lex) - 1. zákony na „Veľkej“ Morave - 2. Arpádovské obdobie (972 – 1301) - 3. Zákony v rokoch 1301 – 1526 - 4. Zákony v rokoch 1526 – 1848/49 - 5. Zákony v rokoch 1867 – 1918 - 6. Zákony od roku 1918 do súčasnosti Zákony – 1. Etapa: Zakonъ sudnyjь ljudemъ Zákony – 2. etapa (do r. 1301):  Arpádovské zákonníky (sv. Štefana, sv. Ladislava, Kolomana) Zlaté buly: 1222 – Zlatá bula Ondreja II. šľachticom 1222 – Zlatá bula Ondreja II. klerikom 1231 – 1. renovácia Zlatej buly šľachticom 1267 – 2. renovácia Zlatej buly šľachticom 1291 a 1298 – dekréty Ondreja III. od konca 13. storočia sa zákonodarným orgánom stáva snem Zákony – 3. etapa (1301 – 1526): 1351 – Dekrét Ľudovíta I. Veľkého za Žigmunda Luxemburského rozlišovanie medzi kráľovské dekréty snemové dekréty zákonodarný proces: rokovanie snemu a panovníka spísanie do dekrétu, pozostávajúceho zo zákonných článkov pridanie úvodnej a záverečnej promulgačnej klauzuly podpis + pečať => sankcionovanie zákona publikácia Zákony – 4. etapa (1526 – 1848): vznik zbierok zákonov a dekrétov: Štefan Ilošvay, Ján Sambuc, Zachariáš Mošóci, Mikuláš Telegdy 1696 – Martin Szentiványi: Corpus iuris Hungarici) CIH – stala sa oficiálnou zbierkou uhorských zákonov: obsahovala aj nepresnosti, alebo zákony, ktoré uhorský snem neschválil autori CIH začínajú rozdeľovať zákonné články na paragrafy (§) Zákony – 5. etapa (1867 – 1918): uhorský snem v rokoch 1849 – 1867 zákony nevydával povinnosť písomnej publikácie od r. 1868 (nestačila ústna publikácia) podrobnú úpravu publikácie právnych predpisov až zák. čl. LXVI/1881: vznik Krajinského zákonníku (Országos törvénytár) zavádza účinnnosť publikovaného predpisu v nádväznosti na jeho publikáciu (15. deň po vyhlásení) Zákony – 6. etapa (po r. 1918): publikačné predpisy upravovali spôsob schvaľovania a publikácie zákonov, zákony vydávané zákonodarným orgánom (parlament) s existenciou práva veta hlavy zákon – všeobecný právny predpis, teoretické požiadavky na zákonné normy otázniky vzbudzujú zákony spomienkové, príp. zákony o skrátení funkčného obdobia NRSR 3. VEĽKÁ MORAVA. Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Veľká Morava: ▪ kniežatstvo na čele s kniežaťom na území Nitry Nitrianske kniežatstvo ▪ na území Moravy Moravské kniežatstvo Panovníkmi krajiny boli potom: Mojmír I. (833 – 846) Rastislav (846 – 870) franskí správcovia Viliam a Engelšalk Slavomír (871) Svätopluk (871 – 894) Mojmír II. (894 – ?(906/907)) PERIZODIÁCIA DEJÍN VEĽKEJ MORAVY: -833-873 = obdobie VEĽKOMORAVSKÉHO KNIEŽACTVA -874-894 = obdobie VEĽKOMORAVKEJ RÍŠE -895-906 = ROZPAD VEĽKOMORAVSKÉHO ŠTÁTU - po expanzií moravského kniežaťa Mojmíra a vyhnaní Pribinu sa Nitrianske kniežatstvo stalo súčasťou nového vznikajúceho štátneho útvaru - Veľkej Moravy - spojením dvoch kniežatstiev Mojmírovho a Pribinovho sa dal základ silného ranofeudálneho  Veľkomoravského štátu - bol to prvý štátny útvar západných Slovanov označovaný už ako rannofeudálna monarchia - názov Veľká Morava sa prvýkrát objavuje v spise Konštantína z obdobia 10. stor. - VM udržiavala v geopolitickom priestore: o pozitívne diplomatické vzťahy s Byzantskou ríšou à prejavili sa pri príchode Cyrila a Metoda na VM v roku 863 à jedna z najvýznamnejších udalostí slovenského národa tak, ako je to uvedené v preambule SR o negatívne s Franskou ríšou a Bulharskou ríšou - na čele rannofeudálneho kniežatstva bol knieža (dux) alebo kráľ (rex) à pripisuje sa Svätoplukovi (aj keď nebol korunovaný, vychádzajú z postavenia iných panovníkov) - na čele bola dynastia Mojmírovcov: o Mojmír I. (833 – 846) o Rastislav (846 – 870) o franskí správcovia Viliam a Engelšalk o Slavomír (871) o Svätopluk (871 – 894) o Mojmír II. (894 – ?(906/907)) - uplatnil sa PRINCÍP PRIMOGENITÚRY – prvorodenstva - najmä v povestiach sa hovorí o 3 Svätoplukových synoch; historicky sú doložení len 2 Svätoplukovi synovia (Mojmír II. a Svätopluk II.); tretí syn Predslav nie je spomenutý v historickej literatúre - prínos = písmo, liturgia (869 – schválená HADRIÁNOM II. – pri bohoslužbách sa môže používať Slovanský jazyk), INDUSTRIAE TUAE – Svätopluk získal pápežskú bulu - bolo tu zriadené arcibiskupstvo – bola tu vytvorená samostatná provincia, nezávislá od Východofranského štátu - v roku 870 sa Metod stal arcibiskupom Panónie (obdobie Veľkomoravskej ríše) - v roku 874 bol uzavretý FORCHEIMSKÝ MIER s Frankami – a to bol priestor na upevňovanie svojej moci (Svätoplukovi – stal sa pomerne nezávislým štátom, v tomto období ríšu rozšíril a upevnil preto sa hovorí o období Veľkomoravskej ríše) - v tomto období si Svätopluk podmanil České kniežatá - po jeho smrti sa zas veľká časť týchto území odtrhla - Svätopluk umiera v roku 894 a na jeho miesto iste jeho syn MOJMÍR II. - musel čeliť odčleňovaniu dobytých území + Maďarom, ktorí prenikali do Európy - v roku 899 prišli na VM LEGÁTI, ktorí obnovili arcibiskupstvo a tri biskupstvá Zánik Veľkej Moravy: príčiny: - 907 – bitka pri Bratislave - 3 bitky medzi Bavormi a starými Maďarmi - preberanie prvkov maďarskými kmeňmi, ktoré sa definitívne usídlili pri rieke Lech Najvyššie orgány štátu popri panovníkovi kniežaťu: o výkonnú zložku zabezpečovala družina veľmožov (vojaci označovaní ako milites alebo urodzení, ktorí sa vyskytovali v jednotlivých zmluvách a označovali sa optimates àvykonávali panovníkovu vôľu) o zvolávaný orgán (riešil najťažšie súdne veci a zákonodarnú právomoc) o administratívne záležitosti à kniežacia alebo dvorská kancelária na čele s kancelárom (cirkevný hodnostár) o z hľadiska miestnej štátnej správy sa delila na hradiská (Veľká Morava sa delila na hradské župy na čele so županmi, ktorí vykonávali všetku zákonodarnú moc v rámci danej župy); delili sa na: dekanáty centurionáty ▪ najnižšou jednotkou hradskej župy boli hradské obce na čele s hradskými náčelníkmi - na VM už bola cirkevná správa (za Metoda ako arcibiskupa Moravská provinciencia),  ktorá predstavovala základnú organizačnú cirkevnú zložku na čele s Metodom - na VM sa vytvára biskupstvom jednotlivé biskupstvá sa delia na menšie organizačné jednotky fary/farnosti - neskôr bolo územie Slovenska priradené k Ostrihomskej arcidiodéze - v paradoxe že 1918 vzniká Československý štát, z hľadiska cirkevnej správy patrilo slovenské územie pod Ostrihom do roku 1977, kedy vzniká samotná slovenská cirkevná provincia s menšími jednotlivými diocézami Štátnu formu VM môžeme charakterizovať ako ranostredovekú monarchiu. - Najvyšším orgánom verejnej moci VM bol panovník s titulom knieža. - Panovník držal vo svojich rukách väčšinu verejnej moci – prevažnú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. - Významnú úlohou panovníka bolo vedenie vojenských výprav. - Z členov družiny mohol panovník menovať ústredných dvorských úradníkov. Najvýznamnejším z ústredných dvorských úradníkov bol nádvorný špán – spravoval záležitosti panovníckeho dvora - Taverník – mal na starosti správu hospodárskych záležitostí v krajine – bol správca pokladu. - Pohárnik, stolník a dvorníci –zabezpečovali zásobovanie panovníckeho dvora. - Významnú úlohu mala aj dvorská kancelária – riadila administratívne úlohy a vybavovanie písomností. Pôsobili v nej dvaja klerici (kňazi). - Po zjednotení sa VM i naďalej členila na dve časti – západnú s centrom na Morave a východnú s centrom v Nitre. - Hrady boli centrami hradskej správy a územie krajiny sa delilo na hradské župy. Hrady boli zároveň centrami daňovej a cirkevnej organizácie. Na čele hradskej župy stál hradský župan. - Najmenšou správnou jednotkou bola osada, ves. Na čele osady stál starešina či starosta. - Teritoriálne väčšou jednotkou bolo mesto/hrad. Súdnictvo: - najvyšší sudca – panovník/knieža - na úrovni žúp to boli župani - na úrovni obci – obecní náčelníci - cirkevné sudy – riešili cirkevné veci, spory nad samotnými duchovnými Právo a právne pamiatky: - cirkevné (interdikt, exkomunikácia) a svetské tresty (narušovanie mravnosti, majetkové trestné činy), ktorých charakter je úplne odlišný trestné právo o uplatňovaný inštitút svojpomoci o akuzačný trestný proces à neskôr sa rozvíjal pod vplyvom cirkvi o azyl – ak a páchateľ uchýlil do kláštora alebo kostola, bolo ho potrebné vypočuť, vyšetriť a až tak vyniesť vinu; bolo mu potrebné poskytnúť útočište; vo VM značne rozšírený o trest vyhnanstva cirkevné právo o božie súdy založené na ordálovom dokazovaní (ordále = prostredníctvom nich sa mala dokázať vina alebo nevina často iracionálnym spôsobom; napr. žeravé železo, voda,..) o tortúra = stredoveký spôsob donucovania k výpovedi pomocou mučiacich zariadení spôsobujúcich veľké telesné a duševné útrapy ▪ procesoprávny a hmotnoprávny inštitút (napr. mučenie, lámanie na kolese ▪ nebola len trestom, ale aj zosilnením tohto trestu Právne pamiatky: - právna obyčaj - zákon súdnych luden: ▪ podporný prameň práva ▪ autor bol Metod ▪ spor medzi právom cirkevných a svetských ▪ ukladanie trestov na základe majetkového udelenia  ▪ okrem trestného práva sem patrí aj rodinné, manželské, majetkové a dedičské právo - náboženské omýlie - nomokánon - dokument ,,Napomenutie vladárom‘‘ - Industriae tuae Triedne skupiny: - feudálni družníci - obchodníci - kňazi - pospolitý ľud (remeselníci, pastieri, sluhovia) – slobodní, poddaní, otroci 4. PRÁVO A PRÁVNE PAMIATKY VEĽKEJ MORAVY. - cirkevné (interdikt, exkomunikácia) a svetské tresty (narušovanie mravnosti, majetkové trestné činy), ktorých charakter je úplne odlišný trestné právo o uplatňovaný inštitút svojpomoci o akuzačný trestný proces à neskôr sa rozvíjal pod vplyvom cirkvi o azyl – ak a páchateľ uchýlil do kláštora alebo kostola, bolo ho potrebné vypočuť, vyšetriť a až tak vyniesť vinu; bolo mu potrebné poskytnúť útočište; vo VM značne rozšírený o trest vyhnanstva cirkevné právo o božie súdy založené na ordálovom dokazovaní (ordále = prostredníctvom nich sa mala dokázať vina alebo nevina často iracionálnym spôsobom; napr. žeravé železo, voda,..) o tortúra = stredoveký spôsob donucovania k výpovedi pomocou mučiacich zariadení spôsobujúcich veľké telesné a duševné útrapy ▪ procesoprávny a hmotnoprávny inštitút (napr. mučenie, lámanie na kolese ▪ nebola len trestom, ale aj zosilnením tohto trestu Právne pamiatky: - právna obyčaj ZÁKON SUDNYJ LJUDEM - zachoval sa nám však prameň, ktorý zrejme vznikol na veľkomoravskom území, tzv. Zákon sudnyj ljudem (súdny zákon pre laikov) na žiadosť Rastislava a jeho veľmožov, ktorý aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť ® zostavili ho Konštantín s Metodom podľa byzantského vzoru a jeho modelom bola tzv. Ekloga - obsahuje 33 článkov predovšetkým predpisy trestného práva: delikty proti viere, proti mravnosti, krádeže, právo azylu; rodinné právo – monogamné manželstvo, jeho prekážky Najdôležitejším prameňom poznania práva VM sú tzv. NORMATÍVNE TEXTY, kt. majú charakter prispôsobeného byzantského práva. Rozlišujeme predcyrilometodské právo a cyrilometodské právo. Predcyrilometodské právo na VM existovalo už pred príchodom Konštatína/Cyrila a Metoda a už mohlo byť poznačené predchádzajúcou kristianizáciou.- nezachovali sa priame písomné zmienky. Cyrilometodské právo nachádzame spísané v zachovaných normatívnych textoch – Súdny zákonník pre ľud, Ustanovenia svätých otcov a Nomokanón Ustanovenie svätých otcov Druhý najvýznamnejší normatívny text VM obdobia Predstavuje súhrn „skutkových podstát hriechov“ a sankcií za ne ukladaných duchovnými osobami – klerikmi. Tieto sankcie zahŕňajú cirkevné aj svetské tresty. Nomokanón Má prevažne cirkevnoprávny charakter. Predpokladá sa, že ho spracoval Metod, kt. vychádzal z diela Jána Scholastika: Syngoga (50 titulov), Syntagma (14 titulov). Metod pri spracovaní Nomokánona spravil vlastný výber zo Synagogy. Nomokánon je Metodova najrozsiahlejšia zbierka právnych noriem veľkomoravského práva. Anonymná homília Alebo tiež označované ako Napomenutie vladárom. Z formálneho hľadiska predstavuje liturgický text (kázeň). V tom období neexistovalo striktné oddelenie noriem svetských od náboženských, preto toto dielo zaraďujeme medzi normatívne texty. Nadväzujme na Zákonník, vykladá ho a odvoláva sa na jeho dodržiavanie, osobitne v rovine manželských vzťahov. 5. VZNIK UHORSKA. ZAČLENENIE ÚZEMIA DNEŠNÉHO SLOVENSKA DO RANOFEUDÁLNEHO UHORSKÉHO ŠTÁTU. - Po zániku Veľkej Moravy - v 10. storočí došlo k postupnému vývoju a začleňovania sa obyvateľstva (tj. staromaďarské kmene priniesli so sebou isté zvyklosti a práva - tieto udalosti prispeli k tomu, že obyvateľstvo bývalej VM prebralo istú časť týchto prínosov) - keďže staromaďarské kmene boli na nižšom vývojom stupni→ pokles hospodárstva a ekonomiky ( došlo k tzv. Regresu) - Slovensko, ako časť územia bývalej VM, sa nachádzalo v neustálych bojoch → o toto územie mali záujem: Boleslav I. Chrabrý (Poľsko) a Boleslav I. Ukrutný (Česko) → tieto boje pretrvali až do 1/3 11. storočia (do roku 1018)→ od polovice 11 storočia sme boli definitívne začlenení do UHORSKA - Uhorsko sa sformovalo ako multietnický štát, v ktorom mali centrálne postavenie v štáte Maďari, ale na budovaní štátu sa podieľali aj ostatné etniká, najmä Slováci a Chorváti - okolo roku 970 prišiel Gejza I. z rodu Arpádovcov, zjednotil Maďarov a vytvoril základy Uhorského feudálneho štátu a podarilo vybudovať centrálnu kniežaciu moc a úspešne ukončiť zjednocovací a centralizačný proces, ktorý potom dovŕšil jeho syn Štefan I. - styky s Bavormi nadviazané ešte na Gejzu sa upevnili za Štefana I,. ktorý dostal od pápeža Silvestra II. kráľovskú korunu a v r. 1000 bol korunovaný za prvého uhorského kráľa - Česi si vytvorili české kniežatstvo (české-kráľovstvo)- Přemysl Otakar - Ranofeudálna monarchia – panovník: kráľ- sv. ŠTEFAN, LADISLAV, KOLOMAN (do 11. -12. storočia) - zakladateľom dynastie Arpádovcov - Gejza (najväčším panovníkom z tejto dynastie bol Štefan), no keď zomiera ONDREJ III - vymiera takisto aj dynastia ARPÁDOVCI po meči (zomrel posledný muž bez potomka), tak nastupuje dynastia českých PREMYSLOVCI- úmrtím VACLAV III nastúpili na trón LUXEMBURGOVCI - Uhorský štát sa od začiatku delil na údely, ktoré spravovali členovia vládnucej arpádovskej dynastie KRÁĽOVSTVO SV. ŠTEFANA - Sv. Štefan bol v blízkej spätosti s cirkvou, čo v podstate dospelo k tomu že spolu s českým kráľovstvom vytvorili najvyspelejšie útvary → nasvedčujú tomu pozitívne vzťahy s Byzanciou (sv. Cyril a Metod) a negatívne vzťahy s Nemeckou ríšou (pápež vs. panovník - boj o investitúru) a Východofranskou ríšou→ PODPORA PÁPEŽSKEJ STOLICE - v 19. storočí vznikla tzv. nacionalistická ideológia – Maďari si prisvojili sv. Štefana (popravde však nebol taký svätý - jeho cirkev urobila za svätého z dôvodu podpory) - Štefan bol panovník všetkých národov → vyslovoval im svoju podporu→ Napomenutia svojmu synovi Imrichovi- odkazuje mu že má pokračovať v jeho stopách a tým pádom aj zachovať viacjazyčnosť → vďaka nej sa vytvára zo spoločnosti spoločnosť vyspelá REFORMY o REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY – hradské župy pretvoril na nové územné celky a štát rozdelil na kráľovské komitáty (základná územná jednotka rannofeudálneho štátu), tie sa ďalej delili na obce (hradné obvody)  Župani boli menovaní kráľom, parila im výkonná a zákonodarná moc Richtári boli na čele obcí→ tým taktiež patrila súdna a výkonná moc Taktiež sem existovali CENTURIONÁTY / DEKANÁTY- je to menšia jednotka ako diecézy, ale väčšia jednotka ako farnosť - zvyčajne sa skladali z 10. farností - na čele stojí DEKAN - oni mali na starosť lepší výber daní - ZDOKONALENIE CIRKEVNEJ SPRÁVY- zlepšenie jej organizácie, SLOVENSKO SA DOSTALO POD OSTRIHOM (patrilo sem až do 1977) - FEUDÁLNY DEVIATOK – poddaní platili feudálovi 1/9 z ich príjmu - CIRKEVNÝ DESIATOK- odvádzali ho poddaní; bol vyberaný v podobe naturálií (chleba a vína); neskôr peňazí - všetky jeho reformy sa uskutočnili vďaka podpore cirkvi - dve knihy dekrétov = obsahujú jednotlivé ustanovenia vývoja právneho poriadku - Podoby a rukopisy - CODEX ADMONTENSIS- našiel sa v admontskom kláštore v Štajersku - najstarší svätoštefanský zákon ŠTEFAN + KOLOMAN = základy práva - právna obyčaj zastávala záujmy právnej triedy (mení to čo jej nevyhovuje) - Dve knihy sv. Štefana obsahovali - ustanovenie VEREJNÉHO, SÚKROMNÉHO A TRESTNÉHO PRÁVA - Zákony Štefana I. - skladajú sa z dvoch kníh a 55 článkov 1.predpisy na ochranu štátneho a cirkevného poriadku ako aj na ochranu súkromného vlastníctva pôdy a pracovnej sily 2.doplnky a niektoré zmeny predchádzajúcich ustanovení LADISLAV I. - Sv. Ladislav spísal 3 knihy a oni obsahovali zložky TRESTNÉHO, HOSPODÁRSKEHO A OBCHODNÉHO PRÁVA - Viedol významné výpravy a expanzie na Balkán→ pod záštitou boja proti kacírom (Chorvátsko a Česko)→ chcel sa zmocniť územia - REFORMA CIRKEVNÉHO KANONICKÉHO PRÁVA - zosadenie cirkevných hodnostárov- tieto synody boli jej výsledkom → zákaz ženby kňazov; obnova zničených a opustených kostolov (Izmaelitov, Židov); tresty za porušenie manželstva; zákaz pohanskej obety,... - Súdne orgány- v komitátoch - osobitné súdne orgány (kráľovskí sudcovia, bilochovia alebo biloti regales) - stíhali delikty proti súkromnému majetku a likvidovali pozostatky rodového súdnictva- súdili prostredníctvom ORDÁLIÍ-inkvizičný proces (cirkev sama od seba koná proti podozrivým)- protiváha akuzačného procesu (musí sa podať obvinenie poškodenou osobou) - INKVIZIČNÁ ZÁHADA - bola pod vplyvom cirkvi- hlavným cieľom bolo priznanie- zistenia potrebné k procesu sa objasňovali počas procesu samotného, vypočúvaním svedkov. Vecné dôkazy pri tom nemali žiadnu platnosť. Na dokázanie viny alebo neviny existovala len jediná možnosť, a to výpovede svedkov. Vďaka takýmto postupom eskalovali súdne procesy niekedy do extrémov→ mučenie a väznenie - výboje na Balkán boli tie, ktoré poznamenali jeho politickú, medzinárodnú, jeho vláda naviazala na sv. Štefana (Uhorsko považovali za svojho nepriateľa nemeckú ríšu) - KOLOMAN sa v r. 1102 dal korunovať za chorvátskeho kráľa a tak vznikla Personálna únia - mali osobitné postavenie voči ostaným národom - Uhorsko sa mení na CHORVÁTSKO- UHORSKÚ PERSONÁLNU ÚNIU - dva zákony Kolomana - upravovali právne úkony medzi kresťanmi a Židmi - súkromnoprávne ustanovenia - venoval sa aj trestnému činu - úprava vzťahov medzi kresťanmi a židmi v oblasti obchodu - zaviedol inštitút záväzkového práva- pôžička, vypôžička - židia boli tí, ktorí mohli za úrok vypožičať→ kresťania mali zo strany cirkvi zakázané si vypožičiavať (často sa stávalo, že si práve panovník od nich vypožičiaval peniaze) - koncom 11-12 storočia vznikol pojem úrok v právnom poriadku - taktiež vznikli - darovacia zmluva, spoločenská zmluva BELO III. - zaviedol spísomňovanie istín - Rozvoj kráľovskej kancelárie- vytváranie a spísanie zmlúv (v prechode šľachty a panovníka) - Nehnuteľnosti šli v prospech cirkvi - spísomňovanie súdnych rozsudkov- rozvoj teda kráľovskej kancelárie ako vierohodnotných miest → OSVEDČOVACIA ČINNOSŤ → právna istota BELO IV. - Obdobie 13. storočia - Vydávanie privilégií- MESTSKÉ, KOLEKTÍVNE, INDIVIDUÁLNE- TRNAVA (1238),  ZVOLEN (1243), BÁNSKA BYSTRICA (1255) - Vpád Tatárov- rieka SLANÁ (1241)- obnova uhorského štátu po odtiahnutí týchto vojsk ONDREJ II. - Rozdával donácie = na uskutočnenie svojich cieľov potreboval podporu šľachty, svojich verných odmeňovali veľkými pozemkovými darmi a tým zmenšovali kráľovský majetok a jeho výnosy. Bohatí šľachtici (magnáti) naopak svoj majetok zväčšovali a chovali sa na ňom ako nezávislí páni→ neuváženými vojenskými výpravami dostal štátne financie do krachu a vyvolal všeobecnú nespokojnosť predovšetkým u servientov a jobagiónov, drobných šľachticov, ktorí tvorili základ jeho vojska - 1222- BULA ONDREJA II = ZLATÁ BULA- v ktorej sa zaväzoval rešpektovať výsady šľachty (kráľovských servientov) a priznal jej právo na odpor KONIEC DYNASTIE ARPÁDOVCOV-1301 HOSPODÁRSKE HĽADISKO = značný regres - delené vlastníctvo - inštitút typický pre feudálnu spoločnosť - Vlastnícke právo= panovník + feudáli - Úžívateľské právo= poddaní odvádzali rentu - Pôda mala podobu PÁNSKU (DOMINIKÁL) a PODDANSKU (RUSTIKÁL) ŠTEFAN I- dedičské právo- individuálne vlastnícke právo do vtedy neexistovalo- bolo kolektívne vlastníctvo - Veci sa rozdelili na HNUTEĽNÉ (zbrane, šaty, šperky) a NEHNUTEĽNÉ ( osobitné režimy v donačnej a urbanizačnej sústave) HĽADISKO DEDIČNÉHO PRÁVA= bolo len v mužskej línií (1202 mohli aj ženy- dedičná štvrtina dcér- ZLATÁ BULA SPOLOČNOSŤ SA DELILA NA: 1) FEUDÁLOV 2) PODDANÝCH 3) NEVOĽNÍKOV= otrokov- na znak bezprávnosti mali mať ostrihané vlasy do pol hlavy V 13. storočí prichádzajú hostia a podľa privilégií sa zaraďujú do skupín (Belo IV.- spišskí sasi a kopytníci - mali organizáciu vlastného súdnictva, správy, mohli si vytvoriť župu- tá bola súčasťou spišskej župy) ORGANIZAČNÉ HĽADISKO I. ÚSTREDNÁ SPRÁVA= na čele bol panovník= kráľ- na začiatku to bol seniorát (uhorskí panovníci začali túto zásadu meniť, pretože si počas svojho života menovali nástupníka) ale potom to bolo na základe primogenitúry (prvorodenstvo) II. MIESTNA SPRÁVA USTREDNÁ SPRÁVA Panovníci vykonávali prostredníctvom veľmožov svoju vládnu politiku KRÁĽOVSKÁ RADA= najvýznamnejší poradný orgán kráľa, vznikla z dvorských jazdcov KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA= riešila istiny (písomnosti); na jej čele stál ÚRADNÍK/kancelár- vysoký cirkevný hodnostár KRÁĽOVSKÝ DVOR= ústavní hospodári- Palatín, Taverník (hospodárska oblasť), Krajinský sudca,.. - Dvorský sudca- delil sa o súdnu moc s krajinským sudcom - (až do roku 1848 bola zakotvená, no nebola dosadzovaná)Palatín= bol zástupca panovníka, vykonával vládnu moc a palatínsku kongregáciu=súdne fórum palatína MIESTNA SPRÁVA ŽUPY NA ČELE SO ŽUPANMI- výkonná, súdna a zákonodarná moc- boli priamo podriadení panovníkovi - Až do obdobia 13. storočia- bol zrast postavenie šľachty, šľachtické stolice (jozefínske obdobie)- do 20tich rokov 20teho storočia OSTRIHOMSKÁ ARCIDIECÉZA- biskupstvá - Archidianáty, arcidiachonáty- prechodné jednotky - FARNOSTI- najnižšia jednotka - KAPITULA- funkcia hodnoverných miest- centrá NITRA A BRATISLAVA- božie súdy, ordáliové dokazovania ZÁKONODARNÁ ČINNOSŤ - Dekréty, zákonodarné články= ich platnosť pretvávala len za vlády toho daného panovníka - Privilégia= TRETÍ NAJVÝZNAMNEJŠÍ PRAMEŇ PRÁVA - Zákony a privilégia sa nemohli odlišovať - Šľachta sa začala podieľať na zákonodarnej činnosti→ snemové dekréty (Žigmund Luxemburský a Mária Terézia)- koniec 14-15. storočia - Ich záväznosť bola na obdobie až kým ho snem s panovníkom nezrušil SÚDNICTVO - Najvyšším sudcom bol panovník (zástupca Palatín) - Štefan I. reformoval podľa bavorského vzoru - Kráľovský župani- v župách - Richtári- vykonávali svetské súdy, cirkevné súdy, dopĺňali ich činnosť - Riešili všetky súdne prípady- dodržiavanie náboženských predpisov, herézií, desiatkov, porušenie prísah - manželské spolužitie, dievčenskú štvrtinu→ veľa zmiešaných kompetencií- svetský aj cirkevný súd - existovali aj súdy jednotlivých národností- židov, kumánov, dalmatincov- na základe privilégií si urobili osobitnú štruktúru súdov - využívali ordálie- pomocou Boha rozhodnú o vine a nevine- pomocou nadprirodzenej sily- voda, žreb, žeravé železo, odváženie, súdny súboj - popri ordáliam existovala aj TORTURA- mučiaci prostriedok dokazovania viny- napríklad lámanie na kolese, židia- kameňovanie - AKUZAČNÝ PROCES = arbitra- súlad (verejnosť, bezprostrednosť, ústnosť)- obžalovacia zásada, tento súd bol založený na kontradiktórnosti= protirečiace súdy- len rámec žaloby - INKVIZAČNÉ KONANIE = tento súd zaviedla cirkev (laici nemohli žalovať tých vyšších) - INKVIZIČNÝ TRESTNÝ PROCES = tajnosť, písomnosť a neexistovali žiadne oprávnené prostriedky- na zásade, čo nie je v opise ako by neexistovalo- mohol ísť aj nad rámec žaloby- zásada non ultra petita. — zásade účinnosti (efektivity) neodporujú vnútroštátne ustanovenia, ktoré bránia vnútroštátnemu súdu uvádzať - Čarodejnice- upaľovanie- AUTODAFÉ (actus fidei)- upálenie na hranici - EXISTOVALI DVA ROZSUDKY = ROZSUDOK PREDBEŽNÝ- spôsob dokazovania, vznesenie viny ROZSUDOK KONEČNÝ - Sťažnosť proti zaujatosti a nedodržiavania spravodlivosti- odvolanie- začiatok 15. storočia- ŽIGMUND - dekrét mestského práva → ODVOLANIE NA MATERSKÉ MESTO - Obnova konania- ak sa objavili iné skutočnosti (predvolanie svedkov, osvedčovacia činnosť) INŠTITÚT SVEDKA= mal pomôcť odhaliť pravdu - Formálny svedok= zúčastnený, založený na potvrdzujúcej prísahe - Prísažný svedok= prísaha/ sľub; prísaha mohla byť samotným dôkazom - Okrem inštitútu svedka sa využívalo aj listinové dokazovanie- trestné alebo pozemkové- SÚKROMNOPRÁVNE alebo VIEROHODNÉ LISTINY (podľa pečate) - Notárstva nahradili vierohodné mestá - Šľachtické stolice boli teritoriálne osvedčovacie jednotky ZÁKLADNÝ PRAMEŇ PRÁVA= právna obyčaj doplňovaná zákonmi a privilégiami PRÁVNE PAMIATKY= dekréty - uhorské zákony z 11. storočia- chudobní-bohatí; slobodní-páni - ich ostrosť závisí od vplyvu šľachty, cirkvi a panovníckej moci 6. PRÁVO A PRÁVNE PAMIATKY RANNOFEUDÁLNEHO UHORSKA - základom právneho poriadku bolo nepísané obyčajové právo, pôvodne vznikalo z predstáv obyvateľstva o spravodlivosti a a morálke - prameňom poznania vtedajšieho práva sú tiež písomné správy, a to legendy, kroniky, listiny a dekréty - k najvýznamnejším kronikám patrí predovšetkým Kronika anonymného notára kráľa Bélu III., ktorá vznikla zozbieraním materiálov z iných kroník a historických spisov (začiatok 13 storočia) - listiny sa zachovali až z 13 storočia vo forme vierohodných listín a súkromných listín vierohodné listiny vydával kráľ, kráľovská kancelária, vierohodné osoby a vierohodné miesta - súkromné listiny mohli vydávať šľachtici - normotvornú právomoc vykonávali Arpádovci ako svoju výsostnú, vlastnú a samostatnú moc - dekréty (zákony) prvých uhorských kráľov vydávali panovníci a vyhlasovali sa ústne.