Celok-Dejiny PDF

Staroveký Egypt - Už okolo 4 tis. pred Kristom – štátne usporiadanie na čele s faraónom - Vysoká životná úroveň poľnohospodárstva a remesiel + existencia písma - Množstvo zhromaždených poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku (kanalizácia, závlahy, sebestačná s...

Staroveký Egypt - Už okolo 4 tis. pred Kristom – štátne usporiadanie na čele s faraónom - Vysoká životná úroveň poľnohospodárstva a remesiel + existencia písma - Množstvo zhromaždených poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku (kanalizácia, závlahy, sebestačná spoločnosť) - Učenosť sa sústreďovala u kňazov a pisárov - Náboženstvo - Z animistických a totemických predstáv – bohovia zobrazovaný ako zvieratá, predstavovali určitú silu, vlastnosť, ktorá sa prejavila aj v ich fungovaní - Strážca spoločenského poriadku - Na čele jeden Boh, potomkom samotný faraón - Hromadenie skúseností a poznatkov z medicíny - Liečenie zranení mozgu – trepanácia lebky - Poznali súvislosť zranení určitých oblastí mozgu s poruchami funkcií iných častí tela - Centrom života aj myslenia podľa Eg. bolo SRDCE - Srdcu sa pripisovali funkcie, ktoré neskôr priradili mozgu a NS - Veľký význam aj pre život po smrti (mumifikovali (pokiaľ telo prežíva ,,bez duše“ žije aj posmrtný život) a uskladňovali mimo tela) -> srdce Psychologické predstavy - Rozlišovanie pováh ľudí na základe ich práce (povaha robotníkov, pisárov, kňazov..) - Prispela k ním aj astronómia - Prvé zákony náboženstva boli na základe predstáv o psychologicko-mravnom profile jednotlivca - Vnímanie dedičnosti 1. zaznamenaný psychologický experiment - Faraón PSAMTEK I. (7. st. PrKr) - Chcel dokázať na základe pozorovania rozvoja reči u detí, že Egypťania sú najstarším národom na svet – všetko čo pochádza je z Egypta - 2 deti odobral matke, dal ich pastierovi, nemohol na nich rozprávať, o deti postarané a čakalo sa na rozprávanie, keď mali dva roky pribehli k pastierovi a hovorili slovo ,,bekos“, pastier to povedal Psamtekovi, zistil, že bekos znamená po fríšsky, frígovia, chlieb – zostal sklamaný, zistil, že Frígovia sú starší ako Egypťania - Z pohľadu dnešnej psychológie vieme, že vrodený jazyk neexistuje – deti museli vidieť, počuť, že sa pastier s niekým rozpráva - Psamtek vychádzal z predpokladu, že myslenie sa rodí vo vedomí človeka nejakými vnútornými procesmi – vnútorné procesy môžeme skúmať - Starovek, stredovek – ľudia verili, že myšlienky a emócie sú dielom bohov, duchov - Texty z Mezopotámie 2 st. PrKr sa opakovane zmieňujú o prikázov od bohov, čo majú ľudia robiť – aké plodiny pestovať, kto im má vládnuť, koho vyzvať na vojnu - Všetky myšlienky, aj naša vôľa je riadená vôľou bohov – najvýznamnejší prínos pre deň psychológie Staroveká Čína - Postupným rozširovaním poznania v Starovekej Číne sa rozšírili filozoficko-náboženské smery na základoch animizmu a totemizmu - Viera v existenciu 5 základných praprvkov (zem, oheň, voda, kov, drevo) a boj svetla (jang) a tmy (jing) - So zmenou spoločnosti – potreba zmeny náhľadu na nábožensko-filozofické učenie starej aristokracie, potreba novej filozofie - Nové filozofie – pragmatické, popierajú existenciu božských a duchovných síl, sú pokrokové Konfucionizmus – zakladateľ Con Futse Taoizmus – Lao-C Konfucionizmus (6.-5. stor. PrKr.) - Filozoficko-etický smer - Založený na tradíciách s novými prvkami – pragmatizmus (ideálom človeka by mal byť zrelý a svetaznalý človek, mudrc, ktorý dokáže vo svojom živote zachovať rovnováhu) - Zdôrazňovanie potreby výchovy a kultivácie osobnosti - Rozpracoval podrobnú analýzu pováh a činov ľudí - Za dôležité považuje učenie sa (rozdiely vo vzdelaní, nie v povahe) - Súbor morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek – silný pragmatizmus - Základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie cez vzdelanie a výchovu - Princípy konfucionizmu: - Silná rodinná lojalita, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke Taoizmus (6.-5. dtor. PrKr.) - Založený na uvedomení si skutočnosti, že všetky veci, živé aj neživé, sú prejavom tej istej skutočnosti – TAO (cesta, hmota ,zákon, reč) – prazáklad sveta, ktorý nemôžeme presne pomenovať ani pochopiť, ale môžeme ho vnímať zo zákonov prírody a sveta - Cesta mudrca životom, ktorý sa snaží o rovnováhu v živote - Popisuje ako človek môže žiť v harmónií a rovnováhe s prírodou (fatalistické vnímanie) - Tao je poznateľné len cez rozum a myslenie, uprednostňuje ho pred zmyslovým - Ústredné postavenie v živote má srdce - Je podnecované zmyslami a spája sa aj so zložitejšími vlastnosťami ľudí - Časté pozorovanie ľudí – ako sa povaha odráža v duševne - Opísal dobrú a zlú dušu, vlastnosti múdreho človeka Staroveká India Staroindické filozofické školy (6. až 5. stor. PrKr.) Staré náboženské ideológie Védske obdobie – patrí k najstarším obdobiam náboženských ideológií 1500-1000 PrKr. Spisovalo svoje náboženské a filozofické idey do véd (knihy) a upanišád Najstaršie védy chápali a predstavovali život ako harmonické a radostné plynutie životom, ale zo psychologického hľadiska Upanišády boli oproti védam pesimistické – chápali, vnímali, ale aj predpisovali život ako určité trápenie, pričom cieľom každého človeka by malo byť vykúpenie sa z tohto trápenia a to spasením – dosiahnutím nirvány Starí Indovia verili v sťahovanie duší – znovuzrodenie – upadišády hovorili, že svojimi skutkami v živote si človek vytvára v živote karmu (dobrá alebo zlá podľa kvality skutkov) a s touto karmou sa rodil do ďalšieho svojho života a mal ju asketizmom a meditáciou prekonávať až dospeje ku spaseniu Takéto pesimistické chápanie viedlo ku kríze spoločnosti a existujúce morálne zásady vo védach a upanišádach nestačili a preto sa vytvorili vo Starovekej Indii nové Nové smery Poznačené pragmatizmom – rôznym povahám, zmýšľaniu aj temperamentom ľudí sa hodia rôzne filozoficko- náboženské smery (nešli proti sebe) → Čarvakovci → Džinisti → Budhisti Čarvakovci = Lókájata - Materialistické učenie, ktoré bolo ateistické, antivédske (vznikli ako reakcia na nepostačujúce védy – pre existenciu a pre vysvetlenie života) - Najvyšším stúpencom bol Čarváka – staroindický mysliteľ - Hlásal a tvrdil, že všetko v prírode je zložené zo štyroch elementov: zem, voda, oheň, vzduch (niekedy piaty element éter) - Sú nemenné a všetko na svete a vo vesmíre sa z toho skladá - Rozmanitosť sveta určuje to, že vlastnosti sveta aj ľudí, ktoré sú zložené z týchto elementov – závisí od pomeru elementov, ako sú poskladané a ešte od foriem a proporcií, do ktorých sa tieto elementy skladajú Duša - S telom tvorí jednotu (je produktom tela) - Neexistuje samostatne ani pred narodením, ani pred smrťou – je viazaná na telo - Má špecifickú vlastnosť – rozumnosť a vedomie ľudí – závisia od pomeru elementov a od foriem a proporcií , do ktorých sa skladajú (nevysvetľovali ich ale nijako špecificky) - Vo filozofii života presadzovali hedonizmus – neverili v mimozmyslovosť ani v žiadneho Boha - Popisovali, že človek poznáva svet cez zmysly a jediným dôveryhodným zdrojom poznania je pocit - Zmyslové orgány človeka, podľa nich, môžu vnímať len tie predmety a ich vlastnosti, ktoré pozostávajú z tých istých elementov – podobné môžeme poznávať len podobným Džinisti - Ich názov zo slova džin = víťaz - Podobná budhizmu - Filozoficko-náboženský smer bez bohov - Kult veľkých mužov, duchovných víťazov (Tirthamkarovia), ktorých duše dosiahli dokonalé oslobodenie - Východisko – animizmus, duša a telo = neoddeliteľná jednota - Svet je podľa nich zložený z dvoch základných podstát – tatvám: 1. Džíva (duša) 2. Adžíva (všetko neduševné) Duša (Džíva) - Vo svojej prirodzenej forme je dokonalá, ale v spojení s telom (hmotou, adžívou) je obmedzená, preto podstatou každého človeka by malo byť oslobodenie svojej džívy od hmoty a to cez askézu počas svojho života - Duša a telo človeka nie je spojené priamo, ale cez hmotu karman/karma, pričom človek môže mať na základe svojich skutkov dobrý karman - Oslobodenie duše od tela znamená zbavenie sa svojho karmanu - Podstatou duše je vedomie, ktoré sa prejavuje aktivitou jedincov - Vedomie má 3 stupne: Cítenie Chcenie Poznanie - Nástrojmi duše sú zmysly (5 ks) - Okrem objektívneho poznania sveta sú dôležité aj mystické formy poznania - Telepatia a priame poznanie celej skutočnosti dušou cez osvietenie - Vďaka osvieteniu vie človek poznať celú skutočnosť, celú existenciu a pochopiť význam života ako takého - Okrem individuálneho poznania aj poznanie kolektívne - Viera v karmu (osud, ktorý si zaslúžime, akási dedičnosť, prepojenosť na predkov) a prevteľovanie duší - Filozofia života – dosiahnuť nirvánu (oslobodiť ducha od tela) - Duše sú na rôznom stupni vývinu, líšia sa odlišným spôsobom reagovania, správania voči iným ľuďom (silný humanizmus) Budhizmus - Zakladateľom bol indický princ Siddhártha Gautama – vzdal sa svetského života aj bohatstva a rozhodol sa žiť cestou asketizmu dosiahne nirvánu a vytrhne sa z kolobehu reinkarnácie, z kolobehu života - Počas svojho života začal šíriť svoje učenie, nazval sa Budha (prebudený), jeho učenie sa dodnes nazýva budhizmus - Filozoficko-náboženský smer, podstatou je riešenie otázok morálky - Veľmi silný humanizmus, podstatou je, že človek sa počas svojho života má zlepšovať, má konať dobro, má mať úctu k druhým aj k životu - Budha definoval ušľachtilé pravdy – žitie v týchto pravdách dovedie človeka až do nirvány - Všetko žitie je utrpenie, všetko utrpenie zapríčiňujú naše túžby. Keď sa naučíme a odstránime naše túžby, odstráni sa aj utrpenie. Toto odstránenie utrpenia vedie k pretrhnutiu reinkarnácie. - Budha svoje učenie zakladal na vnútornej premene osobnosti cez asketizmus, disciplínu, meditáciu - Tvrdil, že neexistuje žiadna riadiaca substancia, vo forme boha ale inej vyššej bytosti, princípu, ale všetko v našom živote je na základe fyzických a psychologických elementov (Dharmy), ktoré neustále prúdia v kolobehu vznikania a zanikania - Neverili v posmrtný život duší, ale reinkarnácia - Podstata morálno-psychologického systému budhizmu bola v požiadavkách na vlastný duševný rozvoj síl, dobrých stránok osobnosti, aktívnym, cieľavedomým a čistým životom cez odriekanie - Nirvánu, vymanenie sa z odriekania dosiahne podľa budhizmu cez 8 stupňov: Správne náhľady Správnu reč Správne konanie Správny spôsob života Správne snaženie Správne uvažovanie Správna koncentrácia - Kľúčové = učenie o vedomí - Nahrádza predstavu duše, zaoberá sa stavmi vedomia - Nepretržitý prúd vlastného sebauvedomenia, zachováva v človeku pocit kontinuity - Stav vyhasnutia ľudskej podoby vedomia = nirvána, stav duševného pokoja, osvietenie - Po smrti človek, štruktúra stavov vedomia sa presúvajú do nejakého embrya v tele matky = proces pokračujúcich existencií vedomia  Zdroje predvedeckej psychológie v antike Staroveké Grécko Staroveký Rím Staroveké Grécko - neodštkriepiteľná kolíska európskej kultúry a vzdelanosti, ktorá následne ovplyvnila aj učiteľov a učencov starovekého Ríma a daľších storočiak aj umelecké, právne, medicínske odvetvia celej Európy aj sveta Začiatok Gréckej učenosti - ovplyvnené myšlienkami kolísok kultúry – mysliteľmi východu Mezopotámie a Egypta - 2 etapy: a) Totemické a mytické: - predsokratovské obdobie - vytvárali sa mýty – mytológia, uctievali veľa bodov, veľa spisov (Homár) - položené základy gréckej vzdelanosti (Bohyňa Psyché – bohyňa psychológie, duševnej krásy - Táles z Milétu: založil prvú filozofickú školu - racionálne poňatá , tvrdil, že všetko pochádza z vody, myšlienka: ľudské správanie nie je vedené niečím vyšším/božstvom Anaksimenes: pralátkou je vzduch - Alkmaion: koštatoval, že zmyslové orgány vysielajú do mozgu – vzduchovými kanálikmi, tu sa vytvárajú z nich idey, hovoril o vnímaní ako zdroj nášho vedomia, - Demokritos: atomista, duša človeka je hmotná, smrteľná, všetko na svete je tvorené atómami – takto vysvetľoval aj videnie, každý predmet odráža na atómy vzduchu svoj obraz, putuje až dosiahne oči a v očiach pôsobia atómami jeho zmyslov a produkt týchto atómov prechádza do mozgu. - Hippokrates: lekár, otec medicíny, prečo myseľ niekoho je jasná a prečo niekoho zmätená, duševné a fyzické ochorenia majú biochemický základ – zo 4 empedoklových prvkov, Hippokrates bol presvedčený, že tieto prvky sa v tele sa vyznačujú humorami (telesnými tekutinami) = dobré psychické zdravie je balanc medzi týmito humorami. Každý humor = 1 element. Krv (sangius) – oheň Hlien (flegma) – voda Čierna žlč (cholé) – zem Žltá žlč (melancholé) – vzduch - touto teóriou ovplyvnil aj mnohých lekárov a liečiteľov - ak je týchto humor nadbytok alebo málo, vzniká psychická choroba - Galenos: vdaka Hippokratovej teóriu vytvoril teóriu temperamentu b) Filozifické - sokratesové obdobie - Sokrates (469-399): známy je Teóriou poznania = protichodná oproti predošlej teórií, ktorá je založená na vnímaní. Poznanie je len spomienka z blízkej alebo veľmi vzdialenej histórie. Neučíme sa zo skúseností, ale logickým myslením = vdaka nemu objavíme v sebe istý poznatok, ktorý ale v sebe už máme na základe predošlej skúsenosti. Vrodené danosti aj charakteristiky. Aplikáciu tohto poznania môžeme nájsť aj u Noama Chomského (jazykovedec, ktorý ovplyvnil aj psychologické myslenie a chápanie vývinu jazyka), myseľ disponuje vrodeným jazykovým modulom, ktorý majú všetci ľudia, napr. malé dieťa utvára vety, ktoré utvára na základe vrodených lingivstickým štruktúr. Nie každú vetu čo dieťa povie, nemuselo počuť. Sokratova veta = „Poznaj seba samého“ prinesie plody nášho myslenia a filozofie - naša duša je nesmrteľná, nezávislá od tela, je oddeliteľná, rozdelenie na telo a dušu, nesmrteľnosť - otázky mravnosti, nesmrteľnosť duše závisí od mravnosti, v človeku existuje črta Daimonion = svedomia, božské svedomie, hodnotí skutky človeka, hlavne tie nemravné, forma vnútorného hlasu Platón (aristokles): široký = mal veľmi široké plecia, nasledovateľ Sockratesa, žil v Aténach, cesty po stredomorí, založil akadémiu (Aténska akadémia) = stredisko učenosti grécka, fungovala celé tisícročie - venoval problematika myslenia, múdrosti = diela Faidón (o nesmrteľnosti duše) Symposion (o láske), Faidros (o pomere duše a ideí) - Teória ideí = hladaľ čo je vo veciach podstatné, všeobecné, podstatné sú idey. Idey = myšlienky, znalosť pojmov prichádza ku nám zmysly, že ich máme vrodené. Tieto pojmy sú konkrétnejšie a reálnejšie ako konkrétne predmety , napr. idea stoličky je omnoho trvalejšia ako stolička samotná. Metafyzická náuka. Idey = večné bytia, ktoré vytvárajú nehmotnú ríšu. Idea dobra. Svet ideí sa nedá celý obsiahnuť, máme ho všetci spoločné. V ríši ideí má pôvod aj ľudská duša, kt. sa po narodení rozpomína na všetky idey s ktorými sa stretla. Telo je väzením duše z ktorej by sme sa mali vyslobodiť poznaním sveta ideí. - Duša má 3 časti: rozumová: v mozgu, výbušná: v srdci a žiadostivá: podbružko - boj týchto troch duší, a podľa toho ktorá vyhráva: Typy osobnosti: filozofický(múdrosť, pochopenie sveta ideí), mocenský (víťazstvo, česť), ziskuchtivý(závistlivý) Aristoteles - platónov žiak, založil Lýceum - Peri psychés (o duši) – 1. zachované psychologické dielo - Základom poznania = zmysly (zmyslové vnímanie) nevnímame predmety ale iba ich vlastnosti, napr. tvar,.. tieto vlastnosti sa dostávajú do našej mysle - Základom bytia je pralátka – 4 živly – entelecheia - Pralátka vždy existuje v nejakej forme, vdaka tomu že sa spojí pralátka a forma = vzniká pohyb, ktorý má v sebe účel/ zmysel - Entelechea = zmysel - Duša je entelecheiou tela = zmyslom alebo účelom duše (odtiaľto prichádza pojem organizmus = nástroj tela), monistické chápanie duše a a tela (prepojené telo + duša) - Duša – 3 funkcie: vegetatívna, senzitívna, rozumová = človek má všetky, zvieratá majú iba prvé dve - Duša má: vegetatívna zložka: výživa a rozmnožovanie živočíšna zložka: cíti, motivácie, žiadosti ľudská zložka: rozum + voľa - Pojmy ako: pojem, súd, úsudok = problematika kog. psych. - Asociačné zákony: spájanie predstáv a pamäti Aristoteles, Platón = najdôležitejší, základy učenosti, dôležitosť až po súčastnosť Filozofické školy obdobia helenizmu - od ríša Alexandra Macedónskeho do starovekého Ríma - Prechod ťažiska zo starovekého Grécka na staroveký Rím - Epikurejci: hedonisti = hlásali užívanie života, cieľom života je blaženosť, vyhľadávaním slasti, uspokojenia, vyhýbanie sa trestov, trápenia, dali základy pre teórie učením sa podmieňovaním - Skeptici: téza = nie je isté či naše zmysly správne odrážajú skutočnosť vonkajšieho sveta, pochybovanie o zmyslov a myslení, každý má inak rozvinuté zmysly, čiže aj poznanie bolo iné - Stoici: významná, trvala dlho, snažili sa aplikovať filozofiu aj na morálku fungovania človeka, spracovali morálne zásady človeka, múdrosť ľudského konania pramení z poznania, základom učenia bolo to, že morálka nie je možná bez poznania. Zakladateľ: Zenón z Kitia, tvrdil, že človek môže dosť k pokoju iba ovládaním svojich emócií = každý človek by mal dosť k apatií = ušľachtilá ľahostajnosť. Problematika slobodnej voľe, či ju človek vôbec má, či je vôľa ovládaná predispozíciami alebo Bohmi Rímski učenci: - budovali na antickom grécku - Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius (Stoici) - Plotinos:vychádzal z Platóna, rozdelil dušu na božskú, dušu sveta a individuálne duše ľudí, Filón Alexandrijský – nové (orientalistickejšie smery vo filozofii) - Galenos: grécky lekár, humorálna teória človeka rozdelil 4 temperamentové typy podľa tekutiny: sangvinik (prevládala u neho krv ako telesná tekutina, veselý, optimista, tvorivý, meškaju, zabudajú,.. cholerik(nespokojný, vrtkavý ale dokážu byť stály v názoroch)-odvádzanie tekutín u cholerikov bolo zvracanie melancholik(depresívny, pomalý, introvertný), flegmatik (vedia sa ovládať, ľahostajný, pomalejší) - veľmi významné obdobie, spomenutý učenci, nenašli premožiteľov ÚPADOK RÍMSKEJ RÍŠE - prelom 4.-5. stor. po Kr. - po mocenskej stránke - po spoločenskej stránke - obdobie barbarských nájazdov na Európu, sťahovania národov - neriešili, že provincie sa búrili, proti vysokým daniam z Ríma VZNIK KRESŤANSTVA - začiatkom letopočtu sa začalo v Malej Ázii šíriť nové náboženstvo - jeho stúpenci boli v Rímskej ríši prenasledovaní, aj tak získalo na moci - antickí filozofi nezdokonaľovali a nerozvíjali nové myšlienky - preto ich postupne nahradili kresťanskí učenci (kňazi, biskupi, náboženskí učitelia) - Clemens z Alexandrie, Tertullianus, Origenes, Gregor z Tours, Arnobius, Lactantius, sv. Augustín Aurélius KRESŤANSKÉ UČENIE - vychádzalo z myšlienok antických filozofov (najmä z Platóna a Aristotela) - to, čo nezapadalo do kresťanských predstáv, cirkev a učenci odmietali - napr. Platónove učenie- teória ideí → kresťanom nevadila (potvrdzovala, že existuje Boh)  - hypotéza o vrodených ideách → kresťanmi popieraná - napr. Aristotelov vzťah duše a tela - podľa kresťanov - duša na vnímanie a pociťovanie nepotrebuje zmyslové orgány, je schopná prežiť mimo tela, potvrdzuje dualizmus duše a tela - telo nepotrebuje na to, aby prežívala muky - kresťania odmietali všetko vedecké (najmä prírodovedné) poznanie z Antiky - vyhlásili ho za kacírske - vedecké poznatky sa odlišovali od kresťanských myšlienok (napr. Zem je stredobod vesmíru) VÝZNAMNÍ UČENCI V OBDOBÍ PÁDU RÍMSKEJ RÍŠE → TERTULIÁNUS - vyrastal v rímskej pohanskej spoločnosti, vyštudoval rímske právo - z Kartága sa presťahoval do Ríma - do styku s kresťanstvom sa dostal až v dospelosti a začal ho presadzovať aj vo verejnom živote - úplne prepadol kresťanstvu, stal sa kňazom, oženil sa a neskôr napísal manželke list - napísal svojej žene, že ak by zomrel, nemohla by sa druhýkrát vydať- prejav cudzoložstvo, vdovstvo je božia výzva k pohlavnému odriekaniu vplyv na kresťanské predstavy o sexuálnych túžbach a citoch - východisko pre chápanie a kázanie sexuálneho správania sa kresťanov vychádzal z Platónovej teórie ideí - duša pred narodením neexistuje, vdýchne ju až Boh - po smrti duša existuje- posmrtný život- nebo, peklo → SV. AUGUSTÍN AURÉLIUS („kresťanský Aristoteles“) - žil v období totálneho úpadku Rímskej ríše - pod vplyvom matky sa pridal ku kresťanstvu - z Ríma sa opäť presťahoval do Kartága (Afrika), rozdal svoj majetok a založil kláštor - Platónove myšlienky sa snažil presadiť aj v kresťanstve - snažil sa zjednotiť rozum a kresťanské učenie - keď narazil na rozpory, tak si ich prispôsoboval v zmysle kresťanského učenia - „nesnaž sa rozumieť, aby si uveril, ale snaž sa veriť, aby si porozumel“ - so psychologickými pojmami narábal veľmi mysticky človek pozostáva z tela a duše - duša je nesmrteľná a preniká telom - myseľ = duša - 3 funkcie duše (sú tri, ale splývajú do jedného) pamäť myslenie vôľa zlo a hriech - iba pomocou vôle dokážeme prekonať zlo - je potvrdením toho, že zlo existuje - Boh nestvoril zlo, zlo je len neexistencia dobra - keď zídeme z cesty dobra, dostaneme sa na cestu nedobra= zla - zlo pochádza z prvotného hriechu (Adam a Eva) - sexuálna túžba nás núti konať v hriechu - naša vôľa v sexualite nie je schopná páchať dobro - sexuálne túžby ovládnu naše telo a vôľu a tým sa vzpierame vôli božej zmyslové vnímanie - zmyslami človeka sa dostávajú do pamäti obrazy - na druhej strane poznatky získané zmyslami neboli pre neho dôveryhodné - súčasťou myslenia má byť aj pochybovanie - jeho jednoduchší výklad Biblie sa stal východiskom kresťanského učenia (až na 800 rokov) - pre život je dôležité sebauvedomenie a introspekcia introspekcia - kládol väčší dôraz na jej význam ako Platón - neslúži iba k sebapoznaniu, ale má odhaľovať aj vyššiu pravdu - porozumenie Boha cez introspekciu (transcendentálny rozum) EURÓPA PO ZÁNIKU RÍMSKEJ RÍŠE (okrem územia bývalého rímskeho impéria) - prechod z praveku do stredoveku - stredovek= „doba temna“ (všetko len v súlade s kresťanstvom) - všetko mimo Rímskej ríše sa nachádzalo ešte v období praveku - poznali len veľmi málo z antického učenia, malá vzdelanosť - nové národy- prispôsobovali sa - nedosiahli učenosť antických a rímskych učencov - priniesli si svoju kultúru a jazyk- nevedeli čítať spisy v latinčine a gréčtine - učenosť v rukách cirkvi (kláštory a cirkevné školy) - TOMIZMUS- jeho učenie diela Summa contra Gentiles („suma proti pohanom“- neveriacich prehovárala k viere) - nebolo založené na mysticizme sv. Augustína, ale na prísne logických argumentov Summa Theologica - obrovské dielo určené študentom teológie - 3 časti:  pojednanie o človeku  pojednanie o ľudských činoch  pojednanie o zvykoch - vychádzal z Aristotelovského učenia - prispôsoboval ich kresťanskému učeniu - pridal aj poznatky od Galena, sv. Augustína - dualizmus tela a duše (mysle) - Aristoteles- duša je forma, ktorá organizuje telo - Akvinský- duša je čistá substancia, ktorá má schopnosť uvedomovať si - hierarchizoval psychologické poznatky - nižšie sú podriadené vyšším a slúžia im - úrovne duše:  rastlinná  živočíšna  ľudská (najvyššia) - úrovne výsledkov duše:  pocity  predstavy  pojmy (najvyššia) - 5 zmyslov a „spoločný“ zmysel- informácie, ktoré vnímame rôznymi zmyslami pochádzajú z jedného objektu - funkcie psychiky:  vegetatívne (telesné)  vnímajúce (vnímanie, chuť, pohyb)  racionálne (pamäť, predstavivosť, intelekt) - 2 druhy intelektu  potencionálny (pochopenie, úsudok, myslenie)  hybný (odvodzovanie ideí z vnemov, poznanie prostredníctvom viery) - čo nemôžme poznávať potencionálnym intelektom, poznávame hybným - zamietol Platónovu teóriu vrodených ideí - idey si utvárame sami, človek sa rodí ako tabula rasa (ten pojem priniesol až J. Locke) - človek má 2 zákl. emócie:  bolesť  radosť - existencia slobodnej vôle - na jej základe sa človek rozhoduje či bude konať pod vplyvom túžob alebo sa im vzoprieme - je podriadená intelektu - ak chceme urobiť niečo zlé, je to z nedostatku pochopenia - nazývaný aj „anjelský doktor“- lebo učil na Sorbonne a približoval sa anjelom - mal predstavu, že človek bol stvorený Bohom - človek zaujal miesto medzi zvieratami a anjelmi a má tendenciu sa stať jedným z nich pravidlá „správnej/normálnej“ sexuality (na ďalších 600 rokov) sexuálny styk musíme mať len so správnou osobou (manžel, manželka) sexuálny styk musíme mať len správnym spôsobom (správna je len jedna sexuálna poloha) sexuálny styk musíme mať len za správnym účelom (plodenie detí) - homosexualita (vtedy hriešne obcovanie), chránený pohl. styk= hriech - významný kresťanský učenec, ktorý ovplyvnil pravidlá sexuality až do súčasnosti - po ňom v stredoveku a v kontinentálnej Európe už nebol nikto, kto by ho prekonal → ROGER BACON (13. stor.) - anglický františkánsky mních a učenec - pôsobil a vzdelával sa na Oxforde - predchodca renesančných vedcov - v Anglicku pôsobili najmä arabský učenci - empirické skúmanie prírodných procesov- veľké poznatky Arabov v tejto oblasti Akvinský a kritika európskej vedy - veľmi kritizoval jeho aj európsku vedu - európska veda zaostáva kvôli neznalosti jazykov - ovládal latinčinu, hebrejčinu, gréčtinu - Akvinského kritizoval aj za to, že veľmi uznával Aristotela, ale nebol schopný si ho sám prečítať - ostrá kritika scholastiky - základom každej vedy- skúsenosť, experiment, matematika - vo svojich dielach sa opiera o Aristotelovo učenie - dušu považoval za jednotu formy a hmoty traktáty o „perspektíve“ - prínos pre psychológiu - perspektíva= univerzálne učenie - zahŕňa geometriu, fyziku, astronómiu, prírodovednú problematiku - vysvetľoval duševné javy cez matematicko-fyzikálne pojmy skúmanie zrakové vnímanie - experimentálne overil, že pohyb svetelného lúča, ktorý sa riadni presnými matematickými zákonmi, ovplyvňuje efekt senzorický a psychický vznikajúci v zmys. orgáne (v oku) - pohyb svetla je primárny, najprv vzniká pohyb svetla až potom senzorický efekt - prevýšil pôvodnú teóriu obrazov skúsenosť - jediný zdroj ľud. poznania - skúsenosť vonkajšia aj vnútorná - vonkajšia skúsenosť prichádza vďaka zmyslovému vnímaniu farebné spektrum - popísal ho - zistil, že svetlo je rýchlejšie ako zvuk za hranicami kresťanského učenia - 1287- zákaz učiť na Oxforde a uväznený v kláštornom väzení, kde aj zomrel - priniesol závan zmien v podobe renesancie - predchodca anglického senzualizmu a empirizmu  ARABSKÁ VEDA (8.-12. stor.) - 7. stor.- zjednotenie arabských kmeňov → nový štát Kalifát - šírilo sa tam nového náboženstvo- ISLAM podpora vedy a pokroku - najmä prírodovedné myslenie- fyzika, algebra... - rozvoj poľnohospodárstva, tovarovej výroby podpora vzdelanosti - zakladali knižnice - boli cestovatelia a tak si z rôznych krajín privážali knihy, rukopisy - arabskí učenci vychádzali aj z Platónových a Aristotelových kníh (kvalitné arabské preklady) - vďaka ich prekladom sa tie rukopisy rozšírili do sveta a cez Španielsko aj do Európy - Európa sa cez Arabov a Maurov dostala ku koreňom svojej vzdelanosti - vychádzali aj z Číny a Indie Aristoteles - jeho diela boli najviac prekladané a najviac prispôsobené moslimským myšlienkam - Aristoteles- Boh je prvotný nehybný hýbateľ- moslimovia plne akceptovali túto predstavu - ďalej jeho myšlienky rozvíjali z pohľadu Islamu - s rozvojom medicíny súvisel aj rozvoj poznatkov o človeku a psychologické poznatky - takmer všetci arabskí filozofi boli vzdelaní a lekári - najznámejší učenci: Ibn Sinná (Avicena)- východ Ibn Rušd (Averroes)- západ → AVICENA (10.-11. stor.) - perzský učenec a lekár diela Kniha uzdravení Kánon (medicíny)- lekárska encyklopédia využívaná na európskych univerzitách 2 prístupy v učení o duši lekársky (prírodovedný)- poznatky v knihe Kánon - dôraz na prepojenie duševného a telesného života - „silná psychika zvyšuje nádej na uzdravenie, ale oslabená psychika môže byť príčinou telesných chorôb“ filozofický (metafyzický) 1. psychodiagnostické vyšetrenie v dejinách Staral sa o chorého mladého chlapca a zisťoval príčinu telesného chradnutia. Urobil na ňom pokus. Začal vyslovovať rad slov a sledoval pritom jeho pulz. Zisťoval, ktoré slová vyvolávajú afektívne stavy a ktoré spôsobovali ochorenie. Predobraz asociačného experimentu. experimentálna psychofyziológia afektívnych stavov Dvom baranom dával totožnú stravu. Pri jednom z baranov bol priviazaný vlk. Tento baran postupom času chradol až nakoniec zomrel. Avicena to popísal, že došlo k zrážke dvoch protichodných emocionálnych tendencií. Tie spôsobili jeho somatické zmeny. zakladateľ vývinovej psychofyziológie - zistil, že pod vplyvom emócií sa mení stabilná štruktúra organizmu - city dieťaťa sa menia pod vplyvom výchovy a prostredia → ALHAZEN (Ibn Al-Chajsám, 10.-11. stor.) psychofyziológia zrakového vnímania - skúmal lom svetla a zistil, že oko funguje ako optický prístroj - obraz v oku sa utvára na základe zákonov optiky - poznal fungovanie NS pri zrakovom vnímaní - poprel predstavu antických učencov, že zrakové vnemy vznikajú na základe vtekania častíc do látkovej substancie - vedomosti sa už zakladali na realite, nie dohadoch - Arabi už v 11. stor. boli poznaním na úrovni 19.-20. stor. v Európe (v istých oblastiach) → AVERROES (12. stor.) - najvplyvnejší arabský učenec v európskom kontexte Aristoteles - vychádzal z neho - nový prístup k Aristotelovmu chápaniu duše - Aristoteles- individuálna duša, vyššia schopnosť duše- rozum/intelekt/nús - Averroes- individuálna duša je smrteľná, nesmrteľný je iba intelekt/nús/duch - individuálna duša je len dočasným prejavom ducha/nús, tak ako je telo dočasným prejavom hmoty - večný je iba intelekt, hmota, rozum významné poznatky zo psychofyziológie - centrom zrakového pociťovania je sietnica (predchodcovia tvrdili, že šošovka) rozpor s Bibliou aj Koránom v 2 tézach téza o smrteľnosti individuálnej duše téza o tom, že sa človek podobá na Boha - posúval myslenie, Aristotelove učenie, reálne poznanie založené na empírií ZHRNUTIE- stredovek - silný vplyv náboženských ideí - útlak racionálneho myslenia - vďaka zachovaným antickým poznatkom a Arabom sa formovali zárodky racionálneho myslenia - rozvoj prírodovedného poznania Arabov, ktorého sa chopili aj európski učenci - vďaka experimentov, poznatkom z fyziky sa začali vzďaľovať od náboženských dogiem - pripravili pôdu pre renesanciu poznania Základy vedeckého poznávania a psychologických ideí v renesancii 1492- rok objavenia Ameriky. Tento rok sa datuje ako začiatok novovekých vied. Potvrdilo sa, že Zem je guľatá. Ďalším významným rokom je 1455- vynájdenie tlače Gutenbergom. Knihy boli vždycky nositeľom múdrosti a učennosti. V stredoveku boli knihy sústredene len do kláštorov. Preto je tento rok veľmi významný- knihy začali byť prístupné pre širšiu verejnosť. Tým pádom narástla aj učennosť ľudí. Ďalším významným rokom k prechodu do novoveku je rok 1517- 99. téz spísaných Martinom Lutherom. Boli zavesené na hradnom kostole vo Wittenbergu. Bol to symbol vzopätia sa voči stredovekom ohýbanej cirkvi. Renesancia = obrodenie alebo znovuzrodenie od stredoveku k novoveku. Jej znakmi sú individualizmus a slobodné štúdium. Znamená to neodsudzovaný prístup k štúdium antiky. Ďalším typickým znakom je rozvoj vedy. Bola už založená na empirickom skúmaní a racionalite. Dôležitým znakom je aj svetskosť=nie náboženský poznamenaný prístup v skúmaní čohokoľvek. Renesancia neznamenala iba myšlienkový obrat ale prichádzali aj rôzne pokroky v rôznych oblastiach života a spoločnosti, napríklad začali zdokonaľovať nástroje na výrobu. Baníctvo, manufaktúra, vojenstvo...Vďaka tomu sa uskutočňovali aj nové zemepisné objavy. Vznikali v Európe mnohonárodnostné monarchie. Posilňovali sa mesta a mestské štáty. Vznikla nová spoločenská vrstva- meštianstvo. Táto vrstva taktiež priniesla veľký pokrok. V meštianstve sa začalo zhromažďovať bohatstvo. Meštianstvo bolo napokon bohatšie ako cirkev. Z pohľadu psychológie a filozofie sa riešila rovnaká otázka medzi učencami rôzneho náboženstva a filozofie- renesancia v úplných začiatkoch znamenala návrat k Aristotelovmu učeniu. Opäť začali klasické spory okolo tohto učenia a koho interpretácia Aristotelovho učenia je správna. Tieto rozpory viedli k tomu, že by sa malo znovu poznať dielo Aristotela- úplný návrat k jeho koreňom a dielam. Talianska Renesancia- Prečo v Taliansku? V Taliansku zostali pozostatky kultúry starovekého Ríma. Taliansko málo centrálne postavenie v Stredomorí. To znamená, že sa Taliansko stalo križovatkou stredomorského obchodu. Vďaka obchodu Taliansku začalo bohatnúť. Bohatstvo sa začínalo sústreďovať do rúk mešťanov a nie Cirkvi. Rod Medičiovcov(bohatý taliansky rod) začal obchodovať, boli bankármi.( Úzke spojenie mali aj s Banskou Bystricou). Tým, že boli bankármi, požičiavali peniaze a tým sústreďovali svoje bohatstvo, čiže docieli to, že mali väčšie bohatstvo ako samotný pápež. Skorumpovali množstvo cirkevných predstaviteľov a preto svetskosť začala víťaziť nad cirkvou. Tým pádom bohatí mešťania si dovolí ísť proti cirkvi. Ďalšou príčinou prečo renesancie začalo v Taliansku je, že do Talianska začali utekať arabskí učenci pred náboženským útlakom zo Španielska- na čele s Ibnom Rušdom. Utečencov sa ujala univerzita v Padove. Prečo univerzita v Padove? Pretože táto univerzita bola pod ochranou Benátok. Benátky boli veľmi bohatým mestským štátom. Mali dobre postavenie pri Stredozemnom mori. Benátky boli v spore s rímskou kúriou = Pápežská Stolica, čo znamená že Padovská univerzita podporovala všetky protináboženské zamerania. V znaku renesancie je slobodné štúdium, čo svedčí, že univerzita v Padove bola zástancom Aristotela a jeho poňatia smrteľnosti individuálne duše. V duchu slobodného štúdia na túto myšlienku reagovali dvaja veľmi významný učenci filozofie renesancie. 1. Pietro Pomponazzi (1452-1525) Dielo: O nesmrteľnosť duše. Odmieta Ibn Rušdovú interpretáciu Aristotela. Tvrdil, že veda ani filozofia nemôžu dokázať nesmrteľnosť duše. Tvrdil, že intelekt je vždy spojený s telom, aj keď je nehmotná, pretože čerpá zo zmyslovej skúsenosti telesných org. To znamená, že myslenie si vyžaduje zmyslové dojmy a vôľa telesný predmet. Jeho dielo bolo ešte silnejšie protitomistické hnutie ako averroeisti. A tak učenci Padovej univerzity vytvorili priestor pre vedecké experimentovanie a nové prídtupy k skúmaniu prírody. Tieto nové prístupy priniesol: 2. Bernardo Telesio (1509-1588) Naštartoval prvé empirické a prírodné skúmanie na univerzite v Padove. Neskôr na univerzite v Neapole. Vypracoval teóriu afektov. Táto teória hovorí o tom, že podstatu existencie sú sila rozpínania a sila stláčania ktoré dávajú do pohybu hmotu. Udržiavajú rovnováhu= zákon sebazáchovy. V kladných afektoch sa prejavuje sila duše usilujúca sa o sebazáchovu v záporných afektoch pôsobí jej slabosť. Giordano Bruno (1548-1600) K talianskym učencom 16. storočia patrí aj Giordano Bruno. Bol pôvodne Dominikánsky mníchom. Kvôli svojím myšlienkam a presvedčením sa stal štvancom. Bol obvinený s kacírstva za svoje učenie a upálený. Jeho svetonázor sa totižto stotožňoval s Kopernikovím heliocentrizmom. Vystupoval aj proti aristotelovskej filozofii.Bol zástancom novoplatonizmu. Bruno cestoval cez Oxfordu až po Paríž,Frankfurt,Prahu(na univerzitách pôsobil). Odvšadiaľ bol vyhnaní lebo nechcel prispôsobiť svoje myšlienky dobe. Bol zástancom existencie duševnej substancie ktorá je jednotná pre celý vesmír. Prejavom je aj ľudská individuálna duša. Tvrdil, že poznanie u človeka začína zmyslami, ale tie sú podľa neho nepostačujúce. Aby sme postihli celú podstatu veci potrebujeme k tomu rozum. Nad rozumom podľa Bruna stojí intelekt, ktorý na základe logického usudzovania odhaľuje podstatu veci. Na druhej strane najvyššou schopnosťou ľudského rozumu nie je intelekt ale duch teda Boh. V prípade Bruna to bola aj príroda. Uznáva aj intelektuálnu intuíciu, ktorú chápe ako akési bezprostredné duchovné nazeranie na univerzálnosť prírody a jej zákony. Intuíciu však nestavia proti poznaniu. Na jednej strane buď veci poznávame intuíciou alebo zmyslovým poznaním. Tvrdil, že poznanie je procesom vzostupu pre najvyššie nazeranie ktorým bola intuícia. Známy bol aj tým, že veľmi žiadal slobodu myslenia a odmietal autority. Odmietal autority v tom zmysle či vôbec niekto je, kto udáva, čo si máme myslieť a ako to máme chápať. Za svoje myšlienky bol uväznený a upálený. Renesancia mimo Talianska: Francis Bacon (1561-1626) Pochádzal z Anglicka. Je považovaný za otca Empirizmus a experimentálnej metódy. Vo svojich dielach pojednával o tom, že základom poznania je Empíria- zovšeobecnenie jej výsledkov do Axiom= metóda indukcie. Odporca scholasticizmu. Účelom poznávania je podľa neho pokrok a ovládnutie prírody človekom. Ak odhalíme príčiny javu tak budeme môcť tieto príčiny ovládať. Výroky: „Vedomosť je moc.“ , „Môžeme len toľko koľko vieme.“ Podľa Bacona zdrojom poznania by mala byť zmyslová skúsenosť = Empíria. Na overenie teórií nestačia podľa Bacona iba nejaké dôkazy, ktoré overujú túto teóriu ale mali by sa hľadať aj určité dáta, ktoré túto teóriu vyvracajú. To znamená hľadať nejaké protiklady. Vo vedeckom uvažovaní je potrebné zbaviť sa predsudkov = idolov: idol rodu-vychádza z ľudskej prirodzenosti- ľud. rozum je ako zrkadlo, ktoré skresluje to čo vnímame idoly jaskyne-majú pôvod v individuálnom založení človeka +úcta k autoritám (jaskyňa= od praveku alebo od plienok- dané výchovou a prostredím v ktorom žijeme) idoly trhu-stereotypy s predsudkami zo spoločenských kontaktov(úlohu tu zohráva komunikácia,reč-zle si vysvetľujeme slová) idoly divadla- tradované tézy starých filozofov(sú to len ich domienky a myšlienky,ale my to berieme ako odvekú pravdu) Do popredia začínajú vystupovať mená ako Ján A. Komenský a F. Rabelais ktorí zdôrazňovali potreby detí, učiť sa zo skúsenosti a na základe konkrétnych príkladov. To znamená, že aj v oblasti výchovy je veľmi dôležitý Empirizmus.  Iracionálne metódy poznávania prírody v renesancii: T. Paracelsus von Hohenheim (Zač. 16. stor) Bol to lekár, botanik, chemik, alchymista a majster mágie. Hovoril, že bylinky majú rôzne kladné účinky na naše zdravie. Taktiež hovoril o blahodarných účinkov minerálov a preto aj navštívil Banskú Bystricu( pretože tu sa ťažila meď). Používal hypnózu. Rozviedol metódu 4 živlov a to tak, že akceptoval prítomnosť 4 živlov aj v ľudskom tele a rozšíril ju o teóriu 3 prvkov ktorými boli síra, ortuť, soľ- z ktorých podľa neho 4 živly pozostávajú. Tvrdil, že aj človek pozostáva z týchto 3 prvkov. Tvrdil že človek je sám o sebe 5. živlom. Okrem nášho elementového tela má človek aj siderické alebo hviezdne telo. A to na základe usporiadania hviezd ktoré tvoria povahu človeka. Nazýval to inklinácie= znamená to to ako sa správame. Prínos španielskej renesancie k psychologickému poznaniu: Juan Luis Vives (1492-1540) Empirické psychologické poznanie postavil proti metafyzickému učeniu o duši. Dielo: O duši a živote- 1538. Vyzdvihol veľmi inovátorskú myšlienku a to takú, že induktívna metóda je jediným spôsobom získavania poznatkov o človeku. To znamená že nie je potrebné pýtať sa čo je duša ale aké má vlastnosti a ako pôsobí. Juan Huarte (1529-1592) Španielsky lekár. Dielo: Skúmanie schopnosti pre vedu. Bola to prvá práca v dejinách ktorá odkazovala na skúmanie individuálnych rozdielov v schopnostiach a ich využitie pri voľbe povolania. Môžeme ho považovať za”zakladateľa” diferenciálnej psychológie. V tomto svojom skúmaní týchto rozdielov a vlastností ľudí si položil 4 otázky: Aké vlastnosti má človek?Ktoré vlastnosti spôsobujú že sa hodí na povolanie? Aké druhý vlôh sú dané ľudskému rodu? (4. otázka?) Goméz Periera (1500-1560) Španielsky lekár. Dielo: Antoniana Margarita. Venuje sa v tomto diele problematike duše. Vyslovil tézu, že zmyslová duša u zvierat neexistuje- pôsobia na nich vonkajšie podnety. Precízne a opisne odlíšil zvieratá od človeka. Andreas Versalius (1514-1564) Dielo: O stavbe ľudského tela. Základ modernej anatómie. V tomto diele opravil 200 Galenových omylov. Tvrdil, že nositeľom ľudskej psychiky sú životní duchovia- vznikajú v mozgových komorách.  NOVOVEK ROZVOJ PSYCHOLOGICKÝCH IDEÍ V OBDOBÍ 17. A 18. STOR. - Renesancia znamenala fenomenálny úvod do novoveku, nie len, že sa učenci vrátili k sile rozumu, ale tvorivo posúvali aj autentické bohatstvo vied smerom k novým poznatkom - obraz statického/usadlého stredovekého života vystriedal obraz prekypujúcej, cestujúcej, pokrokovej, pulzujúcej spoločnosti - vdaka reformácií sa uvoľnilo aj cirkevné obmedzovanie myslenia aj pokroku, čo prinieslo nie len v protestanských krajinách, ale aj v katolíckych intelektuálny nepokoj, ktorý smeroval k vedeckým objavom - celkovo sa menila spoločnosť a aj jej potreby: obchodné, vojenské, finančné a iné odvetvia vyžadovali nové spôsoby uvažovania a pravidiel a nových informácií. A to v spojení s arabskými učencami v 17. Storočí, ktorí priniesli pokrok aj v podobe nových nástrojov, ktoré neskôr používali aj učenci novoveku a vdaka nim potom, týmito nástrojmi merali a spoznávali realitu. Boli to objavy ako mikroskop, teplomer, barometer, v matematike – požívanie desiatkovej sústavy, logaritmov, alebo analytickej geometrie. - ešte stále platilo, že cirkev, bez rozdielu či je katolícka alebo protestanská, kruto prenasledovali tých, ktorých učenie išlo proti oficiálnemu učeniu cirkvi - novovekí vedci nadalej pátrali po skutočnej pravde a jej poznaní - V Anglicku, kráľ Karol II. v roku 1662 udelil Londýnskej vedeckej spoločnosti, kráľovské výsady, t.j. povolenia, ktoré ustanovili tzv. Kráľovskú-Londýnsku Vedeckú spoločnosť pre rozvoj prírovedného poznania, ktorá vydávala aj vlastné časopisy. Tým si vedci začali vyrábať aj vlastnú informačnú sieť a vedeckú subkultúru. - Pokrok zaznamenávali hlavne uchopiteľnejšie vedy (matematika, fyzika, biológia) a pod. - Pomalšie sa rozvíjali poznatky v oblasti psychológie - V oblasti poznania ľudskej duše ostávali na úrovni teoretizovania, ale pomaly začali spájať nové objavy o fyzike a fyziológií s ich učením a tým sa začalo aj psychologické poznanie posúvať dopredu - Hlavné filozofické smery: Racionalizmus, Empirizmus, Asocianizmus, Osvietenci Francúzska a Nativisti (Nemeckí filozofi 18 a 19. stor) RACIONALIZMUS - filozofické myslenie bolo čoraz viac ovplyvňované novými objavmi a znalosťami - Veľký objaviteľ a predstaviteľ tejto doby = Galileo Galilei = bol aj predobrazom tejto doby, čiže všetko, čo išlo proti kresťanskému učeniu cirkvi bolo vyhlásené za kacírske a preto bol aj Galileo upálený. Poznamenal, že aj filozofia by mala podliehať zákonom matematiky a zároveň mnohí filozofi tejto doby boli matematikmi a snažili sa vtesnať filozofiu a s ňou aj psychologické myšlienky do prírodných vied. - K racionalistom patrili: René Descartes, Stinoza, Vajebníc = za hlavnú považovali ľudskú poznávaciu schopnosť ROZUM, pretože do istej miery sme nezávislí od zmyslovej skúsenosti. Tým pádom založili filozofickú školu = RACIONALIZMUS RENÉ DESCARTÉS - bol filozof, matematik, fyzik - pochádzal z bohatej rodiny, ale jeho matka skoro po narodení zomrela, vychovával ho otec - bol nadaný, pre svoje pokrokové myslenie bol prenasledovaný cirkvou - Jeho dielo SVET bolo vydané až po jeho smrti, pretože dopísal toto dielo v čase, keď zistil, že Galileo Galilei je za obdobné myšlienky, ako mal aj on, bol odsúdený. - Descartés musel tiež utiecť, ušiel do vtedajšieho slobodnejšieho Holandska, kde počas 20 r. Napísal a vydal svoje najvýznamnejšie diela = Svet + Rozprava o metóde („Rozprava o metóde, ako dobre viesť svoj rozum a hľadať pravdu v prírodných vedách + Dioptrika + Meteory, Geometrika, ktoré sú ukážkami tejto metódy“) - Neskôr, po Holandsku odišiel do Švédska, pretože tam prijal pozvanie Švédskej kráľovnej Kristíny, aby ju vzdelával v modernej filozofií, ale Descartés od malička bol veľmi chorľavý a žil veľmi umierneným životom a tamojšia klíma mu nevyhovovala a po 4 mesiacoch pôsobenia na dvore Kráľovnej Kristíny nakoniec zomrel na zápal pľúc. - Významný z pohľadu psychológie: bol PRVÝ FILOZOF, ktorý po Aristotelovi vytvoril novú psychológiu. Už vo svojom diele Rozprava o metóde si dal za cieľ vytvoriť novú filozofiu, ktorá by bola založená na racionálnych axiómoch, resp. axiómoch racionalismu. Descartés tak chcel dospieť k všeobecne platnému racionálnemu poznaniu a to cez pochybovanie o všetkom dovtedy = teda založil metódu, ktorú nazvali METODICKÁ SKEPSA. Descartés za jediné plnohodnotné považuje iba také poznanie, ktoré môže mysliaci jednotlivec vyjadriť v jasných, racionálnych, predovšetkým matematických pojmoch. Z toho napr. vychádza aj jeho heslo = Cogito ergo sum = Myslím/uvažujem/popieram, teda som. - Veľmi významné dielo: VÁŠNE DUŠE = dal v ňom najavo, že je striktný dualista, t.j rozlišoval v existencií 2 substancie: a) Substancia ducha = Res Cogitans = jej základnou vlastnosťou je myslenie b) Substancia hmoty = Res Extenza = základnou vlastnosťou je rozľahlosť - Ľudská duša (Res Cogitans) je podľa Descartesa nehmotná a nesmrteľná substancia - Jeho predstava ľudského tela bola ovplyvnená aj úrovňou vtedajších poznatkov. Napr. vedelo sa, že dôležitú úlohu v ľud. tele má srdce = akási pumpa, dýchadlo. Descartés predpokladal, že srdce pumpuje po tele krv, poznal to aj z pitvania – hovorí sa, že tajne pytval aj ľudí. Podľa neho hybným duchom/životnou energiou je prečistená krv, ktorá putuje do mozgu a odtiaľ prúdi po celom tele nervami. Predpokladal, že nervy sú duhé rúrky. To, čo Descartés považoval za prečistenú krv bol mozgovo miešny mok. - Descartesova predstava ako fungovala NS = hydraulicko-mechanická teória - mozog ovláda telo cez duté nervy, v ktorých tečie prečistená krv, ako nejaká životná energia a keď sa táto životná energia dostane do svalov, spôsobí že nabehnú a pohybujú sa. Tento prúd životnej energie poháňa aj trávenie,.. a dokonca tvrdil, že aj psychické funkcie: zmyslové túžby, dojmy a aj pamäť - Bol prvým, ktorý opísal aj jav, ktorý neskôr nazvali reflex - Jeho dualistická teória priniesla aj problém = ako je Res Cogitans, teda naša nehmotná duša prepojená s Res Extenza, teda s telom = urobil dedukciu, že kedže sa životná energia je prečistená krv, tým pádom aj sídlo duše bol mozog. Hľadal, kde v mozgu by mohlo byť sídlo duše, v mozgu našiel jediný nepárový orgán, ktorou bola Epifýza. Čiže, EPIFÝZU určil ako CENTRUM/SÍDLO DUŠE. Epifýza podľa neho neriadi iba naše telo, ale aj náš duševný život. Tvrdil, že duševná činnosť je ovplyvňovaná voľou mozgu. Takto sa podľa Descartésa vytvárajú v tele aj vášne alebo afekty. O afektoch samostatne písal aj v knihe Vášne Duše. Chcel tým zároveň aj povedať, že telo ovláda naše vášne a dokáže ich a utlmovať. Telo v tomto prípade predstavuje rozum a jeho vôľa, ktorá potom ovláda/utlmuje naše vášne. Takto vyriešil prepojene Res Cogitans a Res Extenza. - Predpokladal, že existuje 6 základných vášní: prekvapenie, láska, nenávisť, túžba, radosť a smútok. Všetky ostatné vášne vznikajú kombináciou týchto 6. Takto dokázal vysvetliť aj ambivalentné city/zmätok a zmiešané city. Táto úvaha o afektoch bol jeho prínos pre psychológiu - Jeho nasledovníci sa nazývali Cartésiánsky – snažili sa dalej rozvíjať jeho úvahy BARUCH (BENEDICTUS) SPINÓZA - bol pôvodne holandsko-španielsky žid - bol filozof, jeho diela boli na istý čas zakázané - bol veľmi nadaný, ovládal veľa jazykov, čítal aj nepreložených filozofov - vo svojom učení bol ovplyvnení hlavne Descartom, J. Brunom - na svoju dobu bol vo svojich myšlienkach veľmi pokrokový, keď začal kritizovať hlavne Starý Zákon, že je tam veľa chýb. Medzi židmi to vyvolalo veľké pobúrenie. Odmietal chodiť aj na náboženské zhromaždenia do synagógy. Zatratili ho. - On dalej žil v Amsterdame, živil sa najmä ako súkromný učiteľ - Vydal dielo Teologicko-politický traktát = okamžite po vydaní bol zakázaný cirkvou aj štátnymi úradmi, aj na univerzitách - Podstata traktátu = Viera v Boha môže byť aj mocensky zneužitá, tvrdil, že podnecujú skôr k poslušnosti ako k nejakému pravdivému poznaniu života a Boha - hl. dielo Spinóza = Etika. Bol v ňom ovplyvnený Descartom, ale Descartovský dualizmus sa snažil prekonať monizmom = podľa neho duch a hmota majú rovnakú podstatu: Duša saa niekedy prejavuje ako hmotná a niekedy ako duchovná. Spojenie ducha a hmoty sa u človeka prejavuje tým, že prežíva afekty, ktoré sú sprevádzané fyziologickými zmenami. Duch a hmota sú prepojené a sú jedno. - problematiku afektov rozpracoval v = III. časť „O pôvode a prirodzenosti afektov“ v knihe Etika - tvrdí, že je potrebné všeobecne poznať afekty, aby sme ich dokázali ovládať - definoval základné afekty/emócie: 3: radosť, smútok a túžba - Afekty vyplývajú z tzv. Žiadostí = motívy (ľudská snaha chcenia ). Upozorňuje na to, že človek si svoje žiadosti ani nemusí uvedomovať - Polemika o slobodnej vôli = vnímal ju ako značne obmedzenú, všetko duševné dianie má svoju príčinu = mohli by sme povedať, že bol absolútnym deterministom GOTTFRIED WILHELM LEIBNITZ - nemecký filozof, 17.stor - naučil sa sám po latinsky ako dieťa - v 14 rokoch odišiel študovať právo - stal sa pomocníkom Kurfirsta s ktorým potom precestoval celú Európu - nezanechal žiadne filozofické dielo, iba kratšie štúdie: Monadológia: - Monády = Duchovné jednotky, z ktorých sa skladá svet a podľa neho môžu existovať na rôznom stupni: a) najnižšie – temné nevedomé predstavy (od neho pochádza aj pojem nevedomie) b) vyššie – vedomé, napr. ľudská duša - najvyššia monáda = Boh (vševedúci) - Harmónia medzi telom a dušou: Leibnitz sa považuje za autora koncepcie Psychofyzického pararelizmu = súbežne prebiehajú psychické aj fyzické procesy CHRISTIAN WOLF - nemec - zosystematizoval Leibnitzove myšlienky - vdaka nemu sa stala Leibnitzova psychológia známou - upratal klasifikáciu psychických javov + zaviedol pojem psychológia - bol predobrazom „nemeckej dôkladnosti“ = preto, ako precízne spracovával svoje diela - Diela: a) Psychológia empirická = zaoberal sa metódou introspekcie, zaviedol tu pojem psychometria b) Psychológia racionálna = metafyzické špekulácie o fungovaní duše, - rozdelil psychické procesy na nižšie (empirické, senzorické procesy) a vyššie (rozumové) - za osobitnú kategóriu, ktorú nazval Psychická mohutnosť považoval city, ktoré oddelil od empírie a rozumu  EMPIRIZMUS - v Anglicku, 17.stor - anglickí filozofi boli realistickejší, pragmatickejší, triezvy v uvažovaní - držali sa rozumu, empírie = skúsenosti - anglickí predchodcovia psych. odmietali Descartove a Aristotelove myšlienky o vrodených ideách, snažili sa o racionálne vysvetlenie - tvrdili, že naše idey sú tvorené iba z našich skúseností - odštartoval ho už F. Bacon THOMAS HOBBES - politický filozof, determinista a materialista - politické úvahy, bol kritický - mal kontakty aj s kráľom Karolom II. – bol jeho učiteľ matematiky - bol veľkým fanúšikom vedy, prikláňal sa k determinizmu a materializmu - Diela: Leviathan = bol za to obvinený z ateizmu, biskupi požadovali aj jeho upálenie - zaoberal sa tu poznávacími procesmi O človeku - v mysli neexistuje žiadny pojem čo nemá základ v zmysloch - zaoberal sa poznávacími procesmi, najmä zmyslovým vnímaním - vnemy majú základ v pohybe = na základe pohybu atómov telies a tie potom vyvíjajú tlak na naše zmyslové orgány = Empirická epistemológia - tvrdil, že každý orgán je prispôsobený na konkrétne vnemy - Rozlišoval kontaktné a dištančné receptory (niektoré pohyby môžeme cítiť a niektoré iba vytvárajú vlny, ktoré potom vnímame) - Problematika predstavivosti = predstava, je akýsi slabnúci vnem = čím viac času prejde od vnímania, tým slabšia je predstava - definoval pojmy ako predstavivosť, pamäť = starý, minulý vnem, skúsenosť = dlhodobá pamäť - rozlišuje u predstáv jednoduché a zložené predstavy - jeho tvrdenie, že existuje iba hmota a neexistuje žiadna čisto-duchovná bytosť, teda „ani Boh“ – vychádzal z tohto, že aj počiatky náboženstva vidí v tom, že si ľudstvo stvorilo Boha, ľudia nedokázali rozlíšiť sny a výplody fantázie od reálnych faktov. Na tú dobu to bola silná káva. - zakladateľ Asocianizmu = myslenie chápal ako sled predstáv , ktoré pochádzajú z našej predstavivosti - bol predchodca používania pôjdu asociácie, on používal pojem radenie myšlienok/predstáv, môže byť voľné alebo riadené = vždy pri zoradovaní myšlienok môžeme vystopovať cestu alebo závislosť jednu myšlienku od druhej JOHN LOCKE - otec anglického empirizmu - politický filozof, bol liberál, bol za rovnováhu medzi parlamentom a kráľom - zovšeobecnil náboženskú toleranciu, sám bol protestantom - študol filozofiu na Oxforde, zástanca Descartesa - neskôr ovplyvnený anglickými empirikmi, - skončil v službách anglických kráľov - Diela dôležité pre psych: Esej o ľudskom chápaní - popiera existenciu vrodených ideí (novorodenec je list nepopísaného papiera „Tabula rasa“) = on tento pojem nepoužil - ani Boh samotný nie je vrodenou ideou - Boh človeka obdaril zmyslami, vnímavosťou a inteligenciou - v 33. Kapitole, v 4. Vydaní knihy použil prvýkrát pojem ASOCIÁCIE Skúmanie - Empirický prístup - 1. Psychologický experiment k pociťovaniu = pravú ruku vložil do studenej, ľavú do teplej, potom obe do vlažnej a zistil, že úplne inak vnímame vlažnú vodu inou rukou - tvrdil, že na svoje zmysli sa nemôžeme spoliehať, lebo môžu skreslovať realitu - 2 zdroje ideí: a) Pociťovanie/Zmyslové vnímanie (sensation) - pojem pociťovanie a vnímanie nerozlišoval - pociťovanie nám dáva našej mysli pocity, čo sú vlastne jednoduché idey = majú 2 kvality – primárne (tuhosť, rozloha, tvar, pohyb, pokoj a počet) a sekundárne vlastnosti (vznikajú v mysli- farba, chuť, vôňa, teplo, chlad, bolesť) b) Reflexia (reflection) = vnímanie činnosti našou vlastnou mysľou = introspekcia, výsledkom reflexie sú tiež jednoduché idey - spájaním jednoduchých vznikajú zložité idey, spájajú sa pomocou asociácii, nachádzaním vzťahov medzi ideami dochádza k abstrakcií a ona vedie potom ku vzniku všeobecných ideí (krása, vdačnosť) - venoval pozornosť aj semiotike = veda o slovách, ako istými nositeľmi významov/ideí GEORGE BERKELEY - Írsky kňaz anglikánskej cirkvi + filozof - zaujímal sa najmä o pociťovanie a vnímanie, najviac o zrak - Diela: Esej o novej teórií videnia - vnímanie vzdialenosti - vnímanie stálosti veľkosti - pokúsil sa dokázať, že percepcia videnia a vzdialenosti, veľkosti, umiestnenia súvisí s našich uvažovaním, ktoré je založené na predchádzajúcej skúsenosti - sú aktuálne, napr. Vnímanie vzdialenosti tvrdil, že skúsenosťou vieme, že predmety, ktoré sú vzdialenejšie sú menšie, ako tie, ktoré sú nám bližšie.  - Ilúzia Mesiaca = ľudia majú tendenciu vnímať Mesiac ako obrovský, keď je veľmi nízko nad obzorom pretože tomu prispievajú rôzne vodítka veľkosti. Keď je mesiac vyššie na oblohe, vodítka veľkosti sú daleko, tak vtedy sa nám zdá menší - Binokulárna konvergencia = existuje vodítko na vnímanie vzialenosti predmetov, popisoval očné pohyby pri vnímaní rôzne vzdialených predmetov = videl, že očné zreničky sú k sebe bližšie, keď sú predmety bližšie - Akomodácia šošovky = šokovka sa zmenšuje, zväčšuje, podľa toho ako potrebuje zaostrovať náš zrak Pojednanie o princípoch ľudského poznania - snažil sa bojovať proti materializmu - považované za absurdné dielo, - hl. myšlienka diela: existovať je to isté ako byť vnímaní , hmotný predmet existuje, iba keď je vnímaný ASOCIANIZMUS - anglická filozofická škola, vydelila sa z empirizmu - vysvetľovali psychické deje všetky na základe asociácií, t.j. spojení medzi ideami/pojmami DAVID HUME - 18. stor, pôvodne právnik, po návšteve Francúzska sa stal filozofom - najznámejšie dielo : Dejiny Anglicka - Diela dôležité pre psych.: Pojednanie o ľudskej prirodzenosti - priklonil sa ku filozofií skepticizmu = tvrdil, že si nemôžeme byť istí existenciou ľudskej mysle, ani existenciou vlastného Ja - presvedčenie o existencií vonkajšieho sveta má podľa neho charakter viery, a nie reality Skúmanie o ľudskom rozume - nadviazal na prácu Johna Locka - Percepcie = Psychické obsahy, rozdelil ich do dvoch tried: a) Impresie = živé percepcie, ktoré pochádzajú z pociťovania alebo reflexie b) Idey = slabnúce percepcie, ktoré sú kópiou impresií - jednoduché idey sa spájajú do zložitých pomocou pamäti a obraznosti prostredníctvom asociácií - Ich spojenia = asociácie – na základe 3 princípov: 1. Podobnosti 2. Stretu (dotyku) v čase a priestore 3. Vzťahu príčin a dôsledkov = nechápe ako spojenie reálnej príčiny a následku, ale skôr ako zvyku = častý stret 2 percepcií, ktoré za sebou nasledujú pravidelne - zvyk = organizujúci princíp nášho mentálneho diania, t.j. budúcnosti očakávame rovnaký sled udalostí, ako ten s ktorým sme sa stretli v minulosti DAVID HARTLEY - Diela: Pozorovanie človeka - zaoberal sa asociačným princípom dotyku v priestore a čase: opísal 2 spôsoby: a) Synchrónne asociácie = keď súčasne idú dva podnety do naše mysli b) Sukcesívne asociácie = vytvárajú sa medzi pojmami, ktoré idú krátko po sebe - Sila asociácií = tvrdil, že závisí od opakovania spojení - radil sa ku filozofií dualizmu JOHN STUART MILL - v 19.stor, pokračovateľ myšlienok svojho otca - starí asocianisti stavili všetko to asociáciu predstáv, psychiku dostali do pasívnej role - Diela: Systém logiky – usudzovací a induktívny - tu tvrdil, že psychika má aktívnu rolu, vytvára komplexné idey, - Jednoduché idey asociáciami vyvárajú komplexné idey – nová kvalita - Zaradenie psychológie do systému vied FRANCÚZSKE OSVIETENECTVO - nie len myšlienkový, ale aj umelecký a spoločenský smer, ktorý veril v svet rozumu - staval sa proti náboženským poverám - šírilo sa najmä vo Francúzsku, v 18.stor - Osvietenci verili v základné heslo: Rovnosť, Bratstvo a Sloboda = je možné to dosiahnuť až cez poznanie, vedu a na základe rodinnej výchovy mladej generácie - Encyklopédia alebo racionálny slovník vied o mene a remesiel - D. Diderot a Jean D’Alembert - viac ako 10 000 výtlačkov, preložená do viacerých jazykov - bola zakázaná, ale tajne sa šírila - prínos v oblasti opisu technických prístrojov, ale aj remesiel Učenci tejto doby: VOLTAIRE - Nekorunovaný kráľ filozofie 18 stor. JULIEN OFFRAY de la METTRIE - učenec, lekár - Diela:  Úvaha o duši Človek stroj - bol predstaviteľ materializmu a ateizmu, veril, že náboženstvo slúži len na mocenské účely ÉTIENNE BONNOT de CONDILLAC - Senzualista, - utvoril teóriu poznania, ktorá za základ poznania považuje zmyslovú skúsenosť - vo svojej práci a úvahách vychádzal Locka, ale prekonával jeho nedokonalosti, napr. za nedokonalosť považoval reflexie - rozoberá aj problematiku pozornosti, ktorá pre neho zohráva dôležitú rolu pri pamäti a myslení JEAN-JACQUES ROUSSEAU - zaujímavý životopis: prispel k problematike pedagogiky a vychovávateľstva - Dielo: Emil alebo o výchove - ako vhodne a správne vychovať, vzdelávať človeka - on sám svoje deti nechával v detskom domove KLASICKÁ NEMECKÁ FILOZOFIIA 18-19.STOROČIA – NATIVIZMUS - veľmi ovplyvnili psychológiu IMMANUEL KANT - pokúsil sa o syntézu empirizmu a racionalizmu = nativizmus, imanentizmus - Dielo: Kritika čistého rozumu - Myseľ = súbor mentálnych procesov - Ľudské poznanie závisí od kognitívnych schopností pozorovateľa - Ľudské poznanie, môže byť: a) A posteriori = zmyslové poznanie b) A priori = nezávislé od zmyslového poznanie, poznávať veci môžeme iba intelektom Etika - popisuje rozdiely medzi čistým (založený na inteligenčnom kvociente) a praktickým rozumom (riadi sa pravidlami etiky, získava ich počas života, výchovou) - cieľom etického konania nemá byť osobné blaho, ale blaho všetkých ostatných - definoval zákon: Kategorický imperatív = zákaz, príkaz, hovorí o tom že máme vždy konať tak aby sme mali na zreteli blaho ostatných - tvrdí, že človek by mal poznať aj všeobecné povinnosti ako člen spoločnosti, upozorňuje za mravné správanie (rozumové správanie) GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL - na jeho prednášku chodilo okolo 250 študentov, bol obľúbený - tvrdil, že nežijeme v svete jednoduchých vecí, ale skôr vo vytvorenom svete - svet reči, práva, štátu, kultúry a pod. Tieto prvky sveta sa človeku odcudzili a stali sa objektívnymi = teda sú výsledkom nášho duševného vývoja. Vývoj ducha: - Duch subjektívny (najnižší) = vdaka, ktorému si uvedomujeme sami seba - Duch objektívny = prejavuje sa v podobe duševných výkonov (umeleckých diel, filozofických systémov, vedeckých teórií) - Duch absolútny = prejavom je filozofické myslenie - Duch sa vyvíja na základe zákonov dialektiky = téza + antitéza/negácia + syntéza Fenomenológia ducha - podáva úvahy o samostatnosti sebavedomia, žijeme v systéme - Systém Pán a Otrok = naše sebavedomie sa odvíja od vzťahu medzi Pánom a Otrokom a na koľko otrokov uzná Pán, svet založený na silne asymetrických vzťahoch ARTHUR SCHOPENHAUER - vo všeobecnosti vraj ženy nenávidel - Heglov kolega, súťažil s ním o študentskú priazeň - Diela: Svet ako vôľa a predstava - podstatou človeka nie je myslenie, vedomie alebo rozum, tvrdí že vedomie je povrchom ľudskej duše - tvrdí, že názory a myšlienky tvoria v hĺbke duše na základe nevedomej vôľe k životu - myšlienkový predchodca psychoanalýzy - tvrdí, že vôľa k životu je zdrojom ľudských túžob a vedie človeka k snahe uspokojiť svoje túžby, ale tie je potrebné poznať cez povahu JOHANN FRIEDRICH HERBART - pôsobil v Berne, filozof - okrem filozofie prispel aj k rozvoju pedagogiky, psychológie a etiky - v etike je považovaný za nástupcu Kanta, prepracoval Kantov Kategorický imperatív a nahradil ho 5 praktickými ideami = sú regulátormi života nielen jednotlivca, ale celej spoločnosti - Diela: Učebnica psychológie = prvá oficiálna učebnica psychológie Psychológia ako veda založená na skúsenosti, metafyzike a matematike - 5 praktických ideí: - Idea vnútornej slobody = súhlas našej vôle s našim svedomím - Idea dokonalosti = mali by sme uprednostňovať odvahu nad zbabelosťou - Idea blahovôle = súlad medzi vlastnou voľou a voľou iného človeka - Idea práva = spory nám nie sú ničím blízke - Idea odplaty = máme sa snažiť vyrovnať spory - základom psychologického učenia = Reály = základné, večné substancie (podobné ako Leibnitzove Monády) - tvrdí, že naša duša je reál, pričom základ duše je túžba po sebazáchove - tvrdil, že aj na našu dušu pôsobia vonkajšie hmotné reály, takže vznikajú vnemy, reály sa spájajú do Komplexov reálov, napr. Ego/Ja - pomenoval aj jav Apercepcia = uvedomovanie si a spájanie predstáv na základe minulej skúsenosti. Významný kvôli učeniu - rozpracoval aj problematiku učenia a učenia sa = vytváranie si asociácií FRIEDRICH NIETZE - filozof a básnik - snažil sa rozbiť rôzne mravné hodnoty, hlavne tie ktoré presadzovala kresťanská cirkev - ostal obklopený ženami, ktoré boli na neho veľmi prísne, sestry aj mama = nenávidel ženy - vyštudoval filológiu a teológiu - odmietal filozofiu rozumu - Diela: Duševný aristokratizmus - podstatou života = vôľa k moci - základnou túžbou je ovládnuť a pretvoriť svet tak, aby vyhovoval našim záujmom - základom ľudskej existencie = boj o moc - výrok „Tento svet je kvôli moci“ Radostná veda - úvaha o podstate ľudského vedomia - vedomie je posledný a najmladší článok v organickej ríši , je najmenej hotové, najslabšie - vedomie seba samého vzniklo vdaka potrebe dorozumievať sa = čiže je spojovacou sieťou medzi ľudmi - etické hodnoty sú pochybné a neexistuje absolútna pravda, náboženstvo už nemôžeme brať vážne - výrok „Boh je mŕtvy“ = človek sa snaží popierať dlhú ideu Boha, snaží sa prerušiť závislosť na ňom - ak sa človek dokáže odpojiť od Boha, stane sa nadčlovekom, čo povedie k vyššiemu druhu človeka, táto myšlienka bola zneužitá nacistami - bol nihilista - Teória tzv. Morálky pánov a otrokov = hodnotenie „dobrý“ je dvojaké : byť dobrý ako Pán = znamená byť vznešený, ušľachtilý, privilegovaný , ALE byť dobrý ako otrok = byť obyčajný, prostý, súcitný, plebejský,.. - pod ťarchou tejto morálky sa človek nemôže prejaviť v zmysle svojich zdravých a silných popudov = idú a obracajú sa dovnútra človeka a stávajú sa základom zlého svedomia - podľa neho kresťanstvo, ale aj židovstvo učilo, že to čo je dobré nie je vznešené, krásne , múdre ale to čo je trpiace, chudobné, pokorné, zbožné a tým kresťania porušili prirodzenú aristokratickú morálku = čiže človek sa takto nemohol ani rozvíjať, preto treba skoncovať s kresťanskou morálkou - snaha poprieť tisíc ročnú ideu Boha a morálne zásady môžu byť nebezpečné, zrútenie Európskej morálky môže spôsobiť obrovský prevrat, ničenie, zatemnenie = mal aj pravdu, viedlo to ku forme nacismu  POSLEDNÝ KROK KU PSYCHOLÓGIÍ Obdobie 19. Storočia, vznik psychológie ako samostatnej vednej disciplíny - V 19. storočí vzniklo veľmi kvalitné podhubie vo vede a filozofií na to, aby sa z psychológie mohla stať samostatná vedná disciplína - Psychológia bola vždy rozvíjaná najmä v rámci filozofie, hlavne otázky, ktoré sa týkali existencie človeka a jeho duševného života - Predmet skúmania psychológie bol už dávno určený, ale aby mohla byť vedou, tak potrebovala na to vlastné metódy = metodológiu, aby mohla skúmať predmet svojho skúmania a práve k tomu došlo v 19.stor. - Dovtedy filozofi iba teoretizovali ohľadne toho, čo je ľudská duša, čo má spoločné s telom,.. niektoré procesy boli pomenované, ale skúmanie ešte nemalo vedný charakter - Postupne sa aj metodológia stabilizovala a psychológia v tom našla svoje východisko Posledný krok ku psychológií Vznik psychológie v 19.storočí podnietili: - veľmi k tomu prispeli rôzne filozofické školy a smery, ktoré sa zaoberali myšlienkou existencie - Bol aj veľký pokrok v rámci prírodných vied, ktoré k vzniku prispeli, bola to najmä: a) Biológia = Vývojové teórie (Lamarc, Darwin) b) Medicína = Fyziológia (Muller, Helmholtz, Weber, Fechner a i.) = boli pravými predchodcami psychológie, už robili psychologické výskumy c) Filozofia = Pozitívna filozofia (Comte, Spencer) Vplyv filozofie na vznik psychológie: - charakteristická vznikom viacerých filozofických škôl: - rozdelenie podľa toho ako vo svojom učení reagovali na filozofiu E. Kanta: 1. úplne odmietali racionalistický/rigorózny prístup osvietenstva na čele s E. Kantom: išlo hlavne o iracionalistické prístupy Schopenhauera a Nitzche, filozofie viery alebo filozofia vôle, filozofia života (celý romantizmus 19.stor) 2. zameranie na Kantovský svet javov v snahe prísne, vedecky kategorizovať ríšu javov a potvrdiť, že metafyzika nie je správna veda, išlo hlavne o smery = pozitivizmus, materializmus, neskôr marxismus 3. filozofické smery, ktoré sa zamerali na Kantov svet slobody a ľudského Ja = rozvíjali otázky etiky, mravnosti, ideálov, podstaty sveta = Hegel - z druhej polovice 19.stor psychológiu ovplyvnili najmä disciplíny ako: a) Pozitívna filozofia = John. S. Mill, medzi najvýznamnejších patrili Comte a Spencer Prínos pozitívnej filozofie: August COMTE - francúzsky učenec v 19.stor - študoval polytechniku v Paríži, ale vylúčili ho kvôli protestom proti jednému z učiteľov - prednášal pozitívnu filozofiu - v 1842 sa rozviedol so svojou manželkou = bolo to absolútne neprijateľné - nadaný vo všetkých smeroch, venoval sa matematike - Diela: Kurz pozitívnej filozofie - venuje sa tu historickému exkurzu ľudskej mysle - 3 vývojové fázy ľudskej mysle: 1. Teologické štádium = tiahnuce sa až do praveku, nazval ho štádiom „Hľadanie Boha“, človek hľadá rôzne formy nadprirodzena a stotožnil si ho s Bohom - dalej ho delí na: a) uznávanie Boha vo forme animizmu b) polyteizmus c) monoteizmus = keď už ľudstvo dosiahlo toto štádium posúva sa do druhého: 2. Metafyzické štádium = obdobie antickej filozofie, jednotlivci si už utvárajú abstraktné teoretické systémy, už aj teoretizujú, kladú hypotézy a hľadajú odpovede na hypotézy - tieto dve štádia sú charakterizované: ľudské myslenie cez obrazotvornosť/predstavivosť, ale ešte nevychádzajú z pozorovania reality, človek ešte nie je upätý na reálne východiská/empíriu, ľudia majú tendenciu si domýšľať 3. Pozitivistické štádium = štádium pozitívnej filozofie, novodobé, vedci považujú vedu za objektívne pozorovanie javov a nespochybniteľných faktov. Tvrdil, že iba takto, veda a filozofia môžu slúžiť človeku, iba pomocou vedy, ktorá objektívne pozoruje fakty môžeme predvídať udalosti, ktoré nastanú. Človek až tu dokáže reálne hodnotiť, uvažovať a dať predikcie. - dôležitá je aj jeho: Klasifikácia vedných odborov: - on sám tvrdil, že psychológia nemôže byť samostatná, pretože metodiky, ktoré využíva sú len introspektívne a introspekcia je prísne subjektívna a považoval tieto metódy za neobjektívne - najvšeobecnejšia veda je: Matematika – fyzika – chémia – biológia – sociológia HERBERT SPENCER - anglický filozof, jeden z najvplyvnejších filozofov - silne ovplyvnený evolučnou teóriou - Evolúcia ako zákonitý pokrok má 2 procesy: a) Diferenciácia b) Integrácia Tieto dva procesy idú vždy ruka v ruke a hovoria o tom, že jednoduché, homogénne celky z ktorých je zložený svet sa rozdelia na menšie časti a tie sa potom spätne skladajú do vyšších a zložitejších útvarov. Tieto dva procesy aplikoval na rastliny, zvieratá a aj ľudskú psychiku a spoločnosť - Diela: Princípy psychológie (1855)  - myšlienka: Viaceré mentálne funkcie sú výsledkom dlhodobého evolučného vývoja a základom našej existencie a prežitia je adaptácia, a adaptácia na vonkajšie meniace sa podmienky - veril, že zmeny, ktoré nastanú u jedného človeka sa dalej prenášajú na dalšie generácie, bud geneticky, alebo prostredníctvom výchovy - vydal aj Princípy biológie, sociológie a etiky - myšlienka: Sociálny darwinizmus = „lepší, šikovnejší, nadanejší, schopnejší prežije“ = táto myšlienka sa uplatnila pri voľnom ekonomickom trhu – mal presah do viacerých vied, aj do ekonomiky - pohľad na rovnoprávnosť žien – v modernom duchu, ženy považoval za rovnoprávne, ženám neodopieral práva (bol v tomto veľmi moderný) VÝVOJOVÉ, EVOLUČNÉ TEÓRIE - daľšia dôležitá disciplína pre vznik psychológie bola biológia, hlavne jej príspevok koncom 18. – 19.stor a boli to tzv. VÝVOJOVÉ TEÓRIE = začali vyvracať myšlienky nemennosti sveta a teda, že Boh stvoril všetky organizmy sveta a v tejto podobe sú nemenné George CUVIER - francúzsky prírodovedec - rozpracoval Teóriu katastrofizmu = podľa ktorej vo svojich dejinách Zem čelila množstvu kataklizmatických zmien, ako sú zemetrasenia, prudké klimatické zmeny, ktoré mali podľa neho za následok čiastočné alebo úplné vyhynutie niektorých živočíšnych druhov Jean Baptiste de LAMARC - myšlienka: Premeny zeme, jej fauny a flóry sú progresívnym procesom, t.j. všetko čo sa udeje, tak nie je spiatočnícke, nie je to taká katastrofa ako to popisuje Cuvier, ale všetko má význam v progresívnom smere - Progres je spôsobený dvoma procesmi: a) Vôľa k pokroku b) Snaha o prispôsobenie sa okolitému prostrediu S týmto procesom neskôr súvisela myšlienka o prirodzenom výbere, ktorej sa chytil aj Charles Darwin CHARLES ROBERT DARWIN - anglický vedec - veľmi pomohol v objasnení biologickej evolúcie a stal sa vdaka tomu slávnym, ale jeho myšlienky boli poburujúce - Diela: O vzniku druhov prirodzeným výberom - Chápanie evolúcie sa opieralo o 3 piliere: a) Druhová rôznorodosť = existuje obrovská varieta živočíšnych druhov, prežívajú hlavne variety, ktoré sa dokážu dobre prispôsobiť b) Boj o prežitie = toto je charakteristické pre živočíšnu ríšu, vychádza z toho, že je nadprodukcia potomstva  c) Prirodzený výber (prežitie silnejšieho) = tí, ktorí v boji neprežijú, nemôžu sa dalej množiť, prežijú prispôsobivejší O pôvode človeka = píše tu o evolúcií človeka z opice, človek je spätý so živočíšnou ríšou – hlavne cicavcami, popisuje podobnosti duševných procesov medzi človekom, tak aj u cicavcom, že máme rovnaké inštinkty – pud sebazáchovy, pohlavný pud, rodičovská láska Výraz emócií u človeka a u zvierat BOČNÉ CESTY K PSYCHOLÓGIÍ - Fyziológia sa rozvíjala bočnými/kľukatými cestami, ktoré boli často nevedecké - prispeli, ako začala psychológia vyzerať Franz Anton MESMER - Magnetizmus = veril, že naše telo má silný magnetizmus, vplyv liečivých kameňov na telo - začal ľudí liečiť, tým, že na nich pôsobil magnetmi pri liečbe - vyhľadávali ho hlavne ľudia s psychickými problémami/poruchami, verili mu - potom mal predstavu, že mal hypnotické nadanie, bol veľmi sugestívny, až hypnotický - Magnetizmus sa nazýval „Mesmerizmus“ - Škótsky lekár James Braid = používal Mesmerizmus, ale veril, že pacientovi viac pomáha jeho vlastná vnímavosť voči sugescií lekára. Mesmerizmus premenoval na Neurohypnológiu/ neurohypnóza - Hypnózu si potom ako metódu odovzdávali aj lekári, ktorí pracovali s psychicky narušenými pacientmi, používal ju lekár Auguste Libeault (používal ju veľmi racionálnym a praktickým spôsobom bez príznaku mysticizmu) a Jean Martin Charcot = v spojení so S. Freudom Franz Joseph GALL - prišli so samostatnou vedou = Frenológia - Žiak Johann Christoph SPURZHEIM - ohmatávali a merali lebku, pretože boli presvedčení, že tvar lebky úzko súvisí s individuálnymi rysmi osobnosti človeka, aj s jej duševnými schopnosťami - mal excelentné znalosti z anatómie mozgu, aj vdaka pitvám živočíchov, vedel, že mozgové hemisféry sú spojené bielou hmotou,.. čím je väčšie množstvo mozgovej kôry, tým je živočích inteligentnejší = vyvodil, že rozdiely v inteligencií medzi jednotlivcami zodpovedajú merateľným rozdielom veľkosti mozgovej kôry, t.j. inteligentnejší ľudia majú rozvinutejšiu mozgovú kôry. - verili, že jednotlivé oblasti v mozgu sa viažu na isté schopnosti človeka - rozlíšili až 37 oblastí lebky, ktorým pripísali konkrétne vlastnosti, nerobili pokusy na ľudoch, robili to iba ako diagnostiku - Brockovo centrum reči, Wernickova oblasť sémantiky = oblasť, ktorá je spätá s významom slov - odhaľovalo sa, že Gallova idea bola pravdivá, ale nebolo to presne tak ako hovoril on FYZIOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ - rozvíjala sa najmä v Nemecku, veľmi ochotne podporovalo rozvoj vedy a učenia - existovalo tu veľa univerzít, laboratórií Johannes Peter MULLER - Dielo: Princípy fyziológie = uviedol tu zistenie, že nervy každej zmyslovej sústavy prenášajú iba jeden druh informácií, resp. on to nazýval, že jeden druh energie/kvality, t.j. každý zmyslový orgán má špecifické vzruchy, ktoré potom prenáša do mozgu - reagoval na filozofickú otázku, či to čo vnímame je aj odrazom skutočnosti a tvrdil, že odraz reality v našej psychike veľmi závisí aj od kvality nervovej sústavy, ale že platí = na receptore vzniká obraz reality, ktorý je autentický a je nervovými impulzami dopravený do istého centra a nemôže sa to nejako pomiešať -W. James na toto jeho zistenie reagoval, tak, že keby neexistovala táto špecifickosť nervových impulzov a špecifickosť mozgových centier mohli by sme vidieť hrom a počuť blesk Ernst Henrich WEBER - pôsobil v 30 r. 19 stor. na univerzite v Lipsku - mal medicínske vzdelanie a bol odborníkom na fyziológiu a anatómiu - skúmal komplexne senzorické oblasti, najmä ich citlivosť - urobil zoznam rôznej citlivosti nášho tela - pokusnú osobu pichal ihlicami alebo kružidlami a ona mala určiť, kde bol vpich experimentátora a zistil, že nie všetky oblasti nášho tela sú rovnako pokryté receptormi a nemajú takú silnú hustotu receptorov - so svojim bratom Wilhelmom urobil podrobný výskum hmatu človeka - s druhým bratom Eduardom objavil paradox blúdivého nervu = keď zasiahneme blúdivý nerv, tak sa spomalí náš tep - Teória najmenších rozlíšiteľných rozdielov medzi podnetmi, ktoré môžeme vnímať. Skúmal to pomocou vnímania hmotnosti. Zistil, že rozdiely medzi závažiami vnímame rozdielne, a záleží to od prvotnej váhy s ktorou sa stretneme. Ak je váha veľká, tak rozdiely musia byť veľké, aby sme ich pociťovali. Ak je nízka hmotnosť, tak sme omnoho citlivejší na rozdiely, ktoré sú v dalších závažiach. Pociťovanie rozdielov nemáme fixné, skôr je pomerové, určil pomer medzi podnetom a pocitom a je to = 39/40, t.j ak by sme mali pociťovať rozdiel medzi dvoma podnetmi, tak jeden z nich musí byť ťažší ako druhý - Weberov zákon – 1. psychologický zákon, = pomer medzi podnetom a následným pocitom je konštanta, ktorá je charakteristická pre ktorýkoľvek zmyslový orgán - zákon, ktorý kvantifikuje vzťah medzi fyzikou a psychológiou Hermann von HELMHOLTZ - najvýznamnejší predstaviteľ fyziológie - člen Berlínskej fyzikálnej spoločnosti, ktorú založili Mullerovi študenti, krédom bolo, že v rámci organizmu nepôsobia žiadne sily okrem bežných fyzikálno-chemických, t.j. zameraná na vyvrátenie metafyzických predstáv o fungovaní našich duševných procesov - Dokázal, že nervové procesy, ktoré sú základom našich duševných funkcií sú fyzickej povahy a môžeme ich aj skúmať - Vynález oftalmoskopu = môžeme pozorovať sietnicu oka, prispel k poznaniu zrakového vnímania - experiment v ktorom meral rýchlosť, ktorou sa nervový vzruch prenáša nervovými vláknami, už sa vedelo, že impulzy sú elektrické, je ich možné merať, neboli ešte špecifické prístroje. Zistil, že nervový vzruch sa šíri u žiab rýchlosťou 30m/s a u človeka od 50-100m/s - tieto jeho zistenia hovorili o tom, že človek pociťuje v momente podnetu, sme schopní hýbať telom vtedy, keď nám to napadne - Young-Helmholtzova (trichomatická) teória = pre každú základnú farbu farebného spektra máme extra receptory , tým aj neskôr vysvetlil jav pretrvávajúceho vnemu doplnkovej farby, alebo problematiku farbosleposti - Dielo: Príručka fyziológie optiky = zaoberal sa a overoval problematiku vnímania priestoru a hĺbky, potvrdil, že toto vnímanie získavame našou skúsenosťou - ako prvý opísal rozdiely medzi pociťovaním a vnímaním. Pociťovanie = vzniká na základe podráždenia receptorov a tým vzniká impulz. Vnímanie = zmysluplná interpretácia impulzu Gustav Theodor FECHNER - nadviazal na WEBERA (teória najmenších rozlíšiteľných rozdielov) - tiež sa zaoberal problematikou pociťovania rozdielov medzi podnetom a pocitom - rozlíšil či sa konštanta mení, či je rovnaká , či je prvotný podnet silný - Fechnerov zákon: - Intenzita podnetu narastá geometricky, intenzita pociťovania narastá aritmeticky, t.j. vzťah medzi podnetom a pocitom je logaritmický - Zaviedol pojmy: absolútny a rozdielový prah pociťovania - zaviedol novú vednú disciplínu: psychofyzika Vznik samostatnej vednej disciplíny PSYCHOLÓGIE - Oficiálny vznik psychológie ako samostatnej vedy = 1879 - 30-te roky Weber, 1850 von Helmholtz a Fechner, 1855 Princípy psychológie – Spencer, 1868 Donders - 1879 Wundtov Psychologický Inštitút (laboratórium) - založenie modernej psychológie - venoval sa iba psychológií - vychovával a vzdelával stovky dalších psychológov - 1875 – Harvard – Lawrrence Hall – Psychologické laboratórium W.Jamesa  Dejiny meranie inteligencie inteligencia je pojem, ktorý považujem za veľmi zaujímavý zaujímavý nielen preto, že je to pojem komplikovaný, ale aj preto, že sa nám dodnes nepodarilo vytvoriť jeho jednotnú definíciu prvé pokusy zistiť čo je to inteligencia, vznikali v Lipsku, kde bolo vytvorené Wundtom prvé psychologické laboratórium v roku 1879 Francis Galton (1822 - 1911) prvý, kto sa pokúsil zmerať ľudskú inteligenciu „Inteligencia je prirodzená schopnosť, myslím tie kvality intelektu a dispozícií, ktoré nútia človeka vykazovať činnosť na úrovni, ktorá vedie k vytvoreniu dobrej povesti. Nemyslím pritom schopnosť bez nadšenia, ani nadšenie bez schopností a dokonca ani nie kombináciu oboch, bez odpovedajúcej energie k práci. Mám na mysli schopnosť, ktorá, keď bude ponechaná sama sebe, bude hnaná vrodenou silou, stúpať cestou vedúcou k výnimočnosti a bude mať silu dosiahnuť vrcholu. “ polovičný bratranec Charlesa Darwina (mali spoločného starého otca, Erasma Darwina) v práci Galtona je dôležitý pojem eugenika o eugenika je teda veda o vylepšovaní rasy o teda podľa Galtona, spoločnosť by si polepšila, keby uprednostňovala plodenie nadradených ľudí James McKeen Cattell (1860 - 1944) nasledovník Galtona na začiatku spolupracoval s Wundtom v jeho psychologickom laboratóriu v Lipsku, kde sa uskutočňovalo meranie reakčných časov, dôb vnímania a iných veličín po stretnutí s Galtonom sa však Cattel nadchol pre meranie individuálnych rozdielov v inteligencii Paul Broca francúzsky profesor klinickej chirurgie oblasť merania a skúmania mozgov bol presvedčený o vzťahu medzi inteligenciou a veľkosťou mozgu domnieval sa, že ženy a iné rasy nemajú až taký veľký mozog ako muži staval ženy nižšie, ale jeho názory pôsobia dosť rasisticky – odlišnosť od rasizmu: ospravedlnenie, že za to nemôžu, a že na vine je príroda používal metódu, pre ktorú nepoznáme názov, ale môžeme to nazvať metóda váženia mozgu hneď po vytiahnutí z hlavy o predpokladal, že muži majú väčšie hlavy, teda tým pádom predpokladal, že budú mať väčšie aj mozgy o ešte by som mala podotknúť, že muži, ktorí boli chudobní, alebo trestne stíhaní zaradil medzi nižšie vrstvy, kde boli i ženy a iné rasy o jeho zistenia mali potvrdiť, že postupne dochádza k zväčšeniu veľkosti mozgu európskej civilizácie od stredoveku až po modernú dobu zásluhou pokroku o zistil, že jeho hypotézy sa až tak nepotvrdzujú, hoci v mnohých prípadoch mali géniovia jeho doby ťažké mozgy 1300-1400 gramov o naopak, jeho teóriu mu nepotvrdil dobový génius Anatole France, pretože jeho mozog mal len malú váhu a to 1017 gramov o no, a úplný chaos v jeho záveroch vypukol, keď začal merať mozgy zločincov o no i tu našiel cestu, ako jeho teóriu potvrdiť a vysvetlil veľkú veľkosť mozgu tým, že po obesení zločinca sa mozog zväčší v dôsledku odtoku Alfréd Binet (1857 - 1911) francúzsky psychológ začal s meraním inteligencie a vytváraním testov, ktoré sa používajú do dnes, ale samozrejme prešli revíziami rád pozoroval svoje dve malé dcérky a skúmal ich myšlienkové procesy – 1. krok v jeho neskoršej práci nadviazal na prácu Bocka *Brocka o presvedčenie, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu o a tvrdil, že inteligencia môže byť zmeraná kraniometriou – metóda, ktorá merala veľkosť hlavy o Po uskutočnení množstva pokusov na univerzitných študentoch však zistil, že veľkosť hlavy s intelektom nijako nesúvis, a tak toto svoje presvedčenie našťastie opustil a aj vďaka tomu, že si vedel o priznal, že jeho predpoklady neboli správne, na rozdiel od Bocka, mohol isť ďalej a vytvoriť prvý IQ test.  spolu so svojimi žiakmi začal vykonávať na parížskych študentoch sériu testov (pamäťové testy, testy na dokončenie viet a pod.) o uvedomoval si, že pomocou série takýchto testov by bolo možné merať inteligenciu – nevedel však, ako dané výsledky vyhodnotiť V roku 1881 bol vo Francúzsku vydaný zákon, ktorý nariaďoval povinnú školskú dochádzku Vtedy sa začali objavovať problémy s deťmi, ktoré neboli schopné zvládnuť štandardnú prácu v triede – vznikol prvý IQ test na požiadanie francúzskej vlády Ministerstvo vytvorilo v roku 1904 komisiu, ktorá mala preskúmať problém detí v školách a vytvoriť test, ktorý by problém vyriešil Binet a Theodor Simon začali kombinovať staršie testy s novými skúmali veci ako napr. koordinácia medzi očami a mozgom, schopnosť posúdiť dĺžku dvoch čiar či opakovať 3 čísla vznikla škála, ktorú pomenovali ako škála na meranie inteligencie – no nebol to ešte test inteligencie, pretože výsledky sa nedali číselne vyhodnotiť vyznačovala sa radou testov s rôznou obtiažnosťou, začínajúcou od najnižšej intelektovej úrovne a končí v priemere na normálnej inteligencii každá skupina testov odpovedala inému stupňu inteligencie všimli si, že u týchto testov každé priemerné dieťa určitého veku dosahuje na škále takú úroveň, ktorá je pre tento vek príznačná po porovnaní výsledkov usúdili, že inteligencia detí, ktoré neurobili test tak dobre, nie je iného typu ako u „normálnych“ detí, len sa pomalšie vyvíja – teda tieto deti reagovali ako normálne deti o niekoľko rokov mladšie inteligencia sa teda dala merať porovnaním inteligencie daného dieťaťa s porovnaním priemernej inteligencie detí daného veku to bolo prvýkrát, čo boli psychológovia schopní zistiť, o koľko je duševný vývoj pozadu oproti normálnemu definovali tri stupne duševnej zaostalosti Imbecilita pod 69, čo je mentálny vek na úrovni dvojročného dieťaťa imbecilita 70 – 79, čo je mentálny vek medzi dvomi až siedmimi rokmi debilita 80-89, nad sedem rokov hodnotenie znamenalo revolúciu v diferenciálnej psychológii, jeho nedostatok bol, že sa nepočítalo s tým, že sa aj mentálne zaostalé deti neustále mentálne vyvíjajú, hoci pomalšie v roku 1905 teda vznikol prvý inteligenčný test „Binet - Simon Test“ po publikácií svojich výsledkov vzali Binet a Simon do úvahy aj nedostatky svojej škály a škálu v rokoch 1908 a 1911 prepracovali testy z roku 1911 boli prvými normovanými testami inteligencie taktiež sa prvýkrát objavilo rozdelenie inteligencie na stupne a boli zadefinované hlavne spodné hranice IQ boli to však pevne stanovené mentálne roky, zatiaľ čo inteligencia aj u mentálne zaostalých detí sa naďalej vyvíja Binet-Simonové testy boli použité aj na emigrantov po vyhodnotení testov nebol u mnohých povolený trvalý pobyt v USA, pretože nedosahovali dobré výsledky ukázalo sa, že nízke výsledky boli v dôsledku toho, že probanti nepochopili text kvôli jazykovým obmedzeniam, slabému vzdelaniu a kvôli zlej sociálnej situácii William Stern(1871 - 1938) nemecký psychológ v roku 1912 problém vyriešený - vytvoril vzorec IQ: IQ = (mentálny vek / chronologický vek) x 100 mentálny vek je výsledok v teste a delí sa chronologickým vekom, čo je vek od narodenia výsledok sa vynásobí hodnotou 100 – norma priemernej inteligencie zodpovedajúcej určitému veku všeobecne teda hodnota IQ pod 100 znamenala podpriemernú, hodnota nad 100 nadpriemernú inteligenciu úroveň IQ nemusí hovoriť nič o minulosti či budúcnosti človeka, vždy odráža hlavne momentálny stav testujúceho a výsledok testu môže byť ovplyvnený týmto stavom jedinca je dôležité, aby sa test robil doobeda, aby bol človek oddýchnutý, a aby bol v kľudnom stave je dôležité, aby testy inteligencie dával psychológ, alebo psychiater, teda osoba, ktorá je kompetentná, nakoľko taká osoba nielenže vie vytvoriť optimálne podmienky pre robenie testu a podať vhodné inštrukcie a po vyhodnotení nerobiť závery len na základe testu Henry Goddard (1866 - 1957) v roku 1906 sa stal riaditeľom výskumného laboratória na Vienelandskej výcvikovej škole pre slabomyseľných, pri svojich štúdiách použil Binet - Simonové testy inteligencie potreboval zmerať individuálnu mieru postihnutia, aby mohol postihnutých včleniť do určitého učebného programu testy využil na testovanie postihnutých, ale aj na testovanie na verejných školách potom podľa výsledkov testov zaraďoval podpriemerných žiakov do špeciálnych tried – prvé hromadné užívanie Binet - Simonových inteligenčných testov patril medzi tých, ktorí zastávali názor, že spoločnosť nie je ohrozená imbecilmi a idiotmi, ale je ohrozená slabomyseľnými – imbecili a idioti zvyčajne neplodia potomkov, ale podpriemerne inteligentní ľudia, teda slabomyseľní, ktorí sa nedokážu spoločensky adapt