Staroveký Egypt a jeho kultúra

Staroveký Egypt

• Štátne usporiadanie okolo 4000 rokov pred Kristom na čele s faraónom
• Vysoká životná úroveň poľnohospodárstva a remesiel +existencia písma.
• Zbieranie poznatkov o prírode, spoločnosti, človeku (kanalizácia, závlahy, sebestačná spoločnosť)
• Učenosť sa sústredzovala u kňazov a pisárov.

Náboženstvo

• Pôvod animistických a totemických predstáv- bohovia boli zobrazovaní ako zvieratá, reprezentovali určitú silu a vlastnosť.
• Strážci spoločenského poriadku
• Faraón bol považovaný za potomka Boha.
• Rozvoj skúseností a poznatkov v medicíne.
• Liečenie mozgových zranení (trepanácia lebky)
• Znalosti o súvislostiach medzi zraneniami určitých častí mozgu a poruchami funkcií iných častí tela.
• Srdce bolo významnou súčasťou života a myslenia.
• Srdce malo funkcie neskôr pripisované mozgu/nervovému systému.

Psychologické predstavy

• Rozlišovanie pováh ľudí podľa profesií (robotníci, pisári, kňazi)
• Prispelo k tomu aj pozorovanie astronómie.
• Prvé zákony, náboženstvo bolo založené na psychologickom-mravnom profile jednotlivca.
• Pochopenie dedičnosti.

Zaznamenaný psychologický experiment

• Faraón Psamték I. (7.stor. pred Kr.) chcel dokázať, že Egypťania sú najstarším národom na svete.
• Odobral 2 deti matke, nechali ich vyrastať mimo kontaktu s rečou.
• Keď mali dva roky povedali slovo „bekos“, čo znamenalo v frízskom chlieb.
• Faraón zistil, že Frígovia boli starší ako Egypťania.

Staroveká Čína

• Animizmus a totemizmus boli základom nábožensko-filozofických smerov.
• Viera v existenciu piatich základných prvkoov (zem, oheň, voda, kov, drevo) a boj medzi svetlom (jang) a tmou (jin).
• Vznik novej filozofie- pragmatická, popierajúca existencie božských/duchovných bytostí
• Konfucionizmus - zakladateľ Kon Fu-ce
• Taoizmus- zakladateľ Lao-ce

Staroveká India

• Védske obdobie- patrí k najstarším náboženským ideológiám (1500-1000 pred Kr.).
• Védy a upanišády opisujú a vysvetľujú život ako harmonické a radostné plynutie.
• Upanišády sa stavajú kritickejšie k životu, vnímajúc ho v podobe utrpenia s cieľom spásy/nirvány.
• Viera v sťahovanie duší a reinkarnáciu.
• Karma je formovaná skutkami s cieľom dosahovania nirvány.
• Nové smery- Čarvakovci, Džinisti, Budhisti.

Čarvakovci/Lókájata

• Materiálny smer v antickej Indii.
• Ateizmus, odmietajú védske náuky.
• Tvrdí, že všetko je zložené zo 4 základných elementov a tieto tvoria aj človeka.
• Hedonizmus- cieľom života je hľadanie šťastia a vyhýbanie sa utrpeniu.

Džinisti

• Dôležitosť duše, úcta k životu, nie sú bohovia, ale veľkí víťazi.
• Vytvorené sú na základe animizmu, duša a telo sú neoddeliteľné.
• Svet je tvorený dvoma princípmi- duša (džíva) a neduchovný/hmotný (adžíva).
• Cieľom života je oslobodiť dušu od tela.

Budhizmus

• Zakladateľ Siddhártha Gautama.
• Odstúpenie od materiálneho sveta, hľadanie nirvány.
• Dôležitosť ušľachtilých právd pre život v súlade = život je utrpenie, vznik utrpenia sú túžby a odstránenie túžby = nirvána.
• Učenie prostredníctvom meditácie, odriekania, disciplíny.
• Nirvana= duševný pokoj
• Cieľom je oslobodenie sa od okolia a reinkarnácie.

Staroveké Grécko

• Kólia európskej kultúry a vzdelania.
• Vplyv na Rím a ďalšie európske národy v renesancii vrátane medicíny, umenia atď.
• Toto obdobie rozvíjalo aj mýty a mytológie.
• Predsokratovci – základy gréckej vedy, myslenia.
• Thales z Milétu- tvrdenie že základom všetkého je voda.
• Anaximandros- tvrdenie že prvotným elementom je „apeiron“.
• Anaksimenes- tvrdenie, že prvotným elementom je vzduch.
• Alkmaion- zmyslové vnemy ako zdroj vedomia.
• Demokritos- atómistický pohľad na svet.
• Hippokrates- otec medicíny, pripisoval zraneniam mozgu poruchy funkcii iných častí tela.
• Sokrates- teória poznania, „poznaj seba samého“.
• Platón- teória ideí, dualizmus duše a tela.
• Aristoteles- učenie o duši ako forme tela, zmyslové vnímanie ako zdroja poznania.

Rím

• Budúca európska kultúra, myslenie a vzdelanosť pokračovala v impériu Ríma.
• Filozofické školy- epikurejci, skeptici, stoici.
• Rímski učenci budovali na antickom gréckku.
• Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius
• Filon Alexandrijskej – nové orientalistické smery vo filozofii.
• Galen- grécky lekár, vypracoval učenie o humoroch (rozdelenie do 4 kategórií).
• Výmena myšlienok medzi tými učenci a lekár.

Filozofické školy antického obdobia helenizmu.

• Prechod ťažiska zo starovekého Grécka na staroveký Rím.
• Epikurejci – úžitok z poznania a života, skôr pre filozofickú a morálnu rovinu.
• Skeptici- zameranie na zpochybňovanie vonkajšieho sveta a poznania.
• Stoici- snaha o cnosti a odstránenie emócií.
• Filozofi- Clemens z Alexandrie, Tertullianus, Origenes, Gregor z Tours, Arnobius, Lactantius, sv. Augustín Aurélius
• Kresťanstvo- významný fakt v novej filozofii a myslení.
• Výmena myšlienok medzi filozofiou a náboženstvom.

Arabská veda (8.-12. stor.)

• Zjednotenie arabských kmeňov a Islam.
• Podpora vedy a pokroku.
• Najmä rozvoj prírodných vied(fyzika, algebra) a medicíny (lekárstvo).
• Podpora vzdelania: knižnice, cestovanie a rozširovanie vedomostí.
• Kresťanstvo- význam pre arabskú filozofiu a vedu.
• Výmena poznania medzi Arabmi, Európou a ďalšími krajinami.
• Ibn Sinná (Avicena)- perzský učenec a lekár.
• Rozšíril psychologické poznatky.
• Ibn Rušd (Averroes) – španielský muslim, lekár a filozof.
• Význam v arabskom svete aj pre filozofiu.
• Alhazen (Ibn Al-Haitam)- psychofyziológia zrakového vnímania.
• Zistil, že oči sú optické prístroje.
• Rozsiahly príspevok k vedeckému poznaniu.

Stredovek

• Silný vplyv náboženských ideí
• Útlm racionálneho myslenia.
• Zachované antické poznatky, arabskí prispeli k rozvoju prírodných vied.
• Rozvoj prírodných vied ovplyvnil aj predchodcov psychológie.
• Učenie a experimentovanie viedlo k vytvoreniu základov pre renesanciu a modernú psychológiu.

Renesancia

• Obrodenie starovekých Gréckych a Rímskych poznatkov.
• Obdobie rozvoja umenia, vedy a filozofie
• Individualizmus, sloboda a rozum- sú to hlavné predpoklady pre renesančné myslenie.
• Rozšírenie vedeckej práce a objavovanie.
• Znovuobjavenie diel Aristotela a Platóna.
• Návrat k rozumovému a empirickému poznaniu.
• Rozšírenie vedomostí a poznatky ovplyvnili vývoj psychológie.
• Kritika scholastiky a starých mysliteľov (ako Aristotela).
• Zdôraznenie empírie a dôležitosti experimentovania (Roger Bacon).
• Návrat starovekých poznatkov do Európy (prostredníctvom prekladu z arabčiny).
• Giordano Bruno- zástanca heliocentrizmu, popieraný cirkvou.
• Francis Bacon- otec empirizmu a experimentálnej metódy.

17.-18. stor.

• Filozofické smery.
• Rozdelenie na Rationalizmus- (zdôrazňuje rozumový spôsob poznania a racionálnosti - Descartes, Spinoza, Leibniz).
• Empiriizmus- (označuje vnímanie a skúsenosti ako najdôležitejšie zdroje poznania- Hobbes, Locke, Berkeley, Hume).
• Asocianizmus (spájanie jednoduchých ideí do zložitých- Hartley, James).
• Francúzske osvietenctvo- filozofický/spoločenský smer- zdôrazňuje rozum a racionálnosť- Voltaire, Diderot, Rousseau.

19.stor.

• Vznik psychológie ako samostatného vedného odboru.
• Prispeli k tomu vedeckú metódu, poznanie a nové techniky v medicíne a fyziológii.
• Racionalizmus- (zdôrazňuje rozumový spôsob poznania a racionálnosti- Wundt, Helmholtz, Weber, Fechner).
• Empiriizmus- (zdôrazňuje vnímanie a skúsenosti ako najdôležitejšie zdroje poznania- Spencer, James, Wundt,).
• Asocianizmus- (spájanie jednoduchých ideí do zložitých- Hartley, James).
• Zárodky psychologického výskumu.

Neobehaviorizmus

• pokračovanie behaviorizmu.
• Pripustenie vplyvu nevedomých/čiernych skriniek- Tolman, Hull, Miller, Skinner.
• Prečo a ako sa človek správa, bez toho aby sa priamo pozerali na vnútorné mechanizmy- dôležité je to čo vidíme.

Dynamická psychológia

• Freud, Jung, Adler, Erikson, Horneyová, Fromm.
• Úplne nová vnímaná psychológia.
• Zdôrazňuje podvedomie, vplyv detstva, potreby a pocity človeka.
• Prechod od spoločnosti k individuálnej skúsenosti.

Existenciálna a humanistická psychológia

• Kritika predchádzajúcim smerom a ich vedeckosti.
• Humanistická psychológia- človek aktívne vytvára svoj život.
• Existenciálna psychológia- náročnosť života, zmysel a hodnoty.
• Maslow, Rogers, Frankl.

Tento kvíz vás zavádza do fascinujúceho sveta starovekého Egypta. Preskúmate štátne usporiadanie, náboženské predstavy a psychologické koncepcie, ktoré formovali túto jedinečnú civilizáciu. Získajte hlbší pohľad na kultúru, medicínu a spoločenské normy tejto epochy.