Vzťah práva a morálky PDF

Vzťah práva a morálky ===================== **Morálka** \- samostatný spoločenský normatívny systém hodnotiaci spravodlivé a nespravodlivé \- hodnota dobra a spravodlivosti \- je súbor pravidiel správania, kt. je historicky utvorený, premenlivý, spoločensky determinovaný, na základe kt. sa hodno...

Vzťah práva a morálky ===================== **Morálka** \- samostatný spoločenský normatívny systém hodnotiaci spravodlivé a nespravodlivé \- hodnota dobra a spravodlivosti \- je súbor pravidiel správania, kt. je historicky utvorený, premenlivý, spoločensky determinovaný, na základe kt. sa hodnotí správanie ľudí k sebe navzájom, k štátu, k inštitúciám ako dobré a zlé **Právo** **-** liberálny demokratický štát, nie je bezhodnotový systém \- základné hodnoty -- sloboda + základné práva, kt. chránime slobodu -- sú univerzálne (čl. 12 ods. 1 Ústavy -- ochrana základných práv a slobôd) \- existenciu ľudských práv nie je možné preukázať, čo ale neznamená, že neexistujú \- [v mnohých vedách sa vychádza z teória, kt. pravdivosť sa nedá **empiricky preukázať**](či je to veda ako teológia /existencia boha/, fyzika /teória strún/ alebo práva /preukázanie ľud. práv/) -otázka zdôvodnenia ĽP súvisí s otázkou vzťahu práva a spravodlivosti a tiež aj vzťahu práva a morálky -základná otázka z dôb osvietenectva (charakterizuje právnu európsku filozofiu od konca 18. st. až do súčasnosti) ,,*Je možné vymedziť spravodlivosť bez apriótnych metafyzických úvah /bez vopred daných konštánt/ iba na základe čistého rozumu /bez kultúrnych a spoločenských vplyvov/?"* \- morálka sa osamostatňuje od náboženstva aj voči právu v dobách osvietenstva \- do 18. st. je pre štát Boh mŕtvy (je sekularizovaný štát -- dištancuje sa od náboženstva) \- namiesto teológov musel prísť niekto iný, kto presvedčivo zdôvodní existenciu základných ĽP \- právnici si prisvojili úlohu, kt. v dobe stredoveku plnili teológovia a predtým šamani **Spoločné znaky práva a morálky:** ***1.regulatívnosť*** **- obidva regulujú spoločenské vzťahy, právna norma má však platnú formu aj účinnosť, morálna norma vzniká spontánne a je možné spoznať ju len empiricky** ***2. dynamickosť*** **- aj morálne aj právne normy sa vyvíjajú, niečo pôvodne amorálne môže byť neskôr morálna a naopak; niečo protiprávne môže byť neskôr v súlade s právom a naopak (napr. názor na eutanáziu, inštitút odplaty *talio*)** **- amorálne nemusí byť protiprávne a protiprávne nemusí byť amorálne** **Rozdiely medzi právom a morálkou:** **- právo je historicky mladšie** **- právo je politickejšie** **- PN predstavujú vyjadrenie vôle nositeľa moci, MN existujú vo vedomí ľudí** **- právo sa vzťahuje na vonkajší prejav a nevyžaduje vnútorné stotožnenie s daným konaním; morálka sa zameriava na vnútorný svet človeka** **- MN sú hodnotiace princípy, sú abstraktnejšie** **- PN sú precíznejšie a konkrétnejšie** **- prejavom práva je právna norma, prejavom morálky je verejná mienka** **- právo je monistické (jednotné na území celého štátu), morálka je pluralistická (závisí od istých faktorov -- veku, polohy)** **- morálka rieši širší okruh spol. vzťahov (rieši aj to čo právo nerieši)** **- právo ma presne stanovené sankcie, PN sú vynútiteľné štátnou mocou, MN sú vynútiteľné verejnou mienkou (verejným povzbudením/odsúdením)** **- PN sú dané v štátom stanovenej forme, MN nie sú oficiálne vyjadrené** **- krajnou požiadavkou je zhoda oboch systémov -- čo je nemorálne nemôže byť právne (napr. islam), v tomto prípade morálka diktuje obsah práva; krajnosť je aj právny moralizmus t.j. vynucovanie morálky právom** Vzťah práva a spravodlivosti ============================ **Spravodlivosť** **- mnohovýznamový pojem (polysém)** **- hodnotiaci princíp usporiadania spoločenských vzťahov a ľudského správania** **- v antickom Grécku nebolo právo od spravodlivosti odlíšené *(diké a dikaion)*** ***-* na vzťah práva a spravodlivosti existujú rôzne odpovede:** ***1. cieľom a zmyslom práva je spravodlivosť, právo pochádza od spravodlivosti, chce byť prostriedkom uplatňovania spravodlivosti a to tým, že minimum spravodlivosti presadzuje na základe právnej vynútiteľnosti*** ***2. právo so spravodlivosťou nemá nič spoločné*** \- spravodlivosť stojí pred právom ako cieľ \- rozlišujeme dve roviny spravodlivosti: **a) spravodlivosť právna** \- legálna \- spravodlivosť na základe práva a podľa neho (de lege lata) \- sudca, kt. rozhoduje konkrétny spor **b) spravodlivosť práva** \- hodnotenie práva z hľadiska spravodlivosti \- legálna v rovine -- de lege ferenda \- riešiť vzťah práva a spravodlivosti znamená riešiť **vzťah práva a rovnosti** a **vzťah práva a slobody** **Vzťah práva a rovnosti** \- rovnosť znamená **rovnoprávnosť** (rovnaké postavenie pred zákonom) \- neznamená sociálnu rovnosť (tá ani neexistuje, ľudia si nie sú zo svojej podstaty fyzicky ani psychicky rovní) \- právo je rovnakým meradlom na sociálne nerovnakých ľudí \- právo môže túto nerovnosť do určitej miery korigovať (ak je štát ekonomicky silný, ale nedokáže ju odstrániť) \- musí byť zachovaná ľudská dôstojnosť **Vzťah práva a slobody** \- sloboda je filozofická kategória \- ide o poznanú nevyhnutnosť \- je to tvorivá schopnosť človeka usmerňovať pôsobenie objektívnych zákonitosti \- možnosť voliť si z určitých alternatív \- sloboda v právnom slova zmysle je chápaná ako sféra, do ktorej nemá mocenské donútenie zasahovať \- za spravodlivé je považované len spoločensky nevyhnutné obmedzenie jednotlivca (čl. 2 ods. 2,3 a čl. 13 Ústavy SR) \- obsahom práva sú povinnosti, zákazy a obmedzenie -- každý však môže robiť to, čo nie je právom zakázané -- *iura merae facultatis* *-* základom Aristotelovej koncepcie spravodlivosti je rovnosť chápaná ako rešpektovanie daného pokojného vzťahu a tiež rovnosť rozdeľovania **Vzťah práva a vnútorných noriem** \- vnútorné normy sú právne poriadky daných inštitúcii (štatúty, predpisy) \- tieto vnútorné poriadky nemajú všeobecnú záväznosť; sú záväzné len v rámci inštitúcie \- tieto vnútorné normy musia byť v súlade s právnymi normami 43 Tvorba práva (vznik prameňov práva) ====================================== 44  Zbierka zákonov =================== 01 Pramene práva. Pojem a druhy =============================== 02 Normatívne zmluvy ==================== 03 Normatívny právny akt. Pojem a klasifikácia. Zákon ako prameň práva ====================================================================== 04 Pramene slovenského práva ============================ -- v SR sa ako pramene práva uplatňujú predovšetkým **normatívny právny akt** (hovoriť o NPA), **normatívna zmluva** (hovoriť o normatívnej zmluve) a v súčasnej dobe už aj **pramene práva EÚ.** Pomenej sa uplatňuje **právna obyčaj** (jej obsah prešiel do vedľajšieho prameňa práva -- do normatívnych odkazov na mimoprávne pravidlá správania sa) a *precedent a sudcovské právo*. 05 Právne obyčaje ================= 06 Právne precedensy ==================== 07 Interné inštrukcie ===================== 08 Právna norma. Pojem. Znaky ============================= 09 Štruktúra právnej normy ========================== 10 Druhy právnych noriem ======================== 11Pôsobnosť PN. Pojem a druhy ============================= 12Časová pôsobnosť PN (temporalita) =================================== **pôsobnosť** = def.: [stanovenie rozsahu, v ktorom sa právna norma používa pri regulácii spoločenských vzťahov a to z hľadiska **územia**, **osôb** a **času**.] Teda: a) územná (priestorová, miestna, **teritorialita**) b\) osobná (**personalita**) c\) časová (**temporalita**) **[Teritorialita]** = [vymedzenie územia, na ktorom právna norma reguluje spoločenský vzťah] **a) [pôsobnosť na území štátu]** -- PN vydané **ústrednými orgánmi SR** pôsobia obyčajne na **celom území štátu** (územie + priestor nad a pod ním + predmety, na ktorých sa vykonáva štátna moc -- lode), niekedy aj len na **časti územia štátu** (pohraničné oblasti) -- PN vydané **miestnymi orgánmi** platia v **obvode ich pôsobnosti** (VZN) **b) [pôsobnosť za hranicami štátu]** -- PN má **rozšírenú platnosť** aj mimo územia štátu **[Personalita]** [= vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje pravidlo správania tvoriace obsah právnej normy] -- PN SR sa vzťahujú na **osoby nachádzajúce sa na území SR** (občania + cudzinci + apoliti). Občana SR PN SR niekedy zaväzujú aj mimo SR. -- isté osoby požívajú **exempciu** (vyňatie) z jurisdikcie SR: **[I) EXTERITORIÁLNE OSOBY]** (diplomatické zbory) **[II) ČLENOVIA ZÁKONODARNÝCH A SÚDNYCH ORGÁNOV]** (poslanci NR SR a sudcovia Ústavného súdu) vo forme **imunity**, ktorá je dvojaká: [1) hmotnoprávna (indemnita)] a\) za hlasovanie vo výboroch / NR SR nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku mandátu b\) za výroky prednesené pri výkone funkcie nemožno poslanca trestne stíhať. Disciplinárne áno. [2) procesnoprávna]-- pri vzatí poslanca do väzby je potrebný súhlas NR SR (aby sa neznemožnil jej chod. Niekedy bola prípustná **inviolabilita**-- bolo treba súhlas aj pri trestnom stíhaní poslanca. To je dnes zrušené.) **[Temporalita]** [= vymedzenie odkedy dokedy reguluje právna norma spoločenský vzťah] -- vymeziť časovú pôsobnosť znamená vymedziť: 1) [platnosť] 2\) [účinnosť (všeobecná záväznosť)] 3\) [retroaktivita (spätná pôsobnosť)] 4\) [intertemporalitu] **1) PLATNOSŤ** -- [znamená, že po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky späté s jej vydaním a preto sa stala súčasťou právneho poriadku]. Už existuje. -- platnosť je ale až na konci celého legislatívneho procesu. [Politický zámer] → [legislatívny zámer] → [návrh] → [prejednanie] → [schválenie] → [možnosť vetovania prezidentom] → [publikácia] (vyhlásenie predpísaným spôsobom, posledná formálna požiadavka). Tu už existuje aj platí. **[Skúška]**: **Hovoríme o platnosti PN či NPA?** Oboch, lebo keď nadobúda platnosť forma, nadobúda aj obsah. **[Skúška]**: **Aký je význam PN platnej, ale neúčinnej?** Ak je PN platná, ale neúčinná, znamená, že je v **legisvakačnej lehote** (*legisvacatio*, zákon má prázdniny).Legiskavakačná lehota je tu preto, aby sa adresáti s právnou normou oboznámili. Taká PN má len 1 význam -- ak má závažné chyby, možno ju meniť len NPA rovnakej / vyššej právnej sily, lebo už platí aj existuje. **[Skúška:]Aký je význam PN schválenej?** Žiadny. Taká ešte neexistuje. **[Skúška:] Kedy nadobúdajú právne predpisy platnosť?** Celoštátne dňom ich vyhlásenia v ZZ. Také, ktoré sa v ZZ neuverejňujú, vyhlásením predpísaným spôsobom (uverejnením na úradnej tabuli, uverejnením v Úradnom vestníku vlády / EÚ \... ) **2) ÚČINNOSŤ (VŠEOBECNÁ ZÁVÄZNOSŤ)** 1\) [právotvorca uvedie presný dátum nadobudnutia účinnosti] 2\) [vyhlásením v štátom stanovenej forme] -- „tento zákon nadobúda **účinnosť dňom jeho vyhlásenia**. Deň platnosti = deň účinnosti, legisvakačná doba je vynechaná -- musí tu byť dôležitý spoločenský záujem a malo by sa tak diať len výnimočne. Napriek tomu sa dnes tak deje stále častejšie. 3\) [právotvorca viaže účinnosť PN na právnu skutočnosť, ktorá v budúcnosti nastane] -- len veľmi výnimočne. Napr.: „akty EÚ majú prednosť pred zákonom" Ústava bola tak novelizovaná roku 2001, ale do EÚ sme vstúpili až 1.5.2004 4\) [rôzne ustanovenia PN nadobúdajú účinnosť v rôzne dni] -- zvyčajne nadobúda PN účinnosť ako celok, ale výnimočne aj takto 5\) [15. dňom od vyhlásenia v ZZ] -- počíta sa od nasledujúceho dňa od publikácie -- len generálne pravidlo, platí vtedy, ak predpis neustanoví inak **3) RETROAKTIVITA (SPÄTNÁ PÔSOBNOSŤ)** -- právny predpis by mal platiť ***[ex nunc]*** (od vydania do budúcnosti. **Aretroaktivita)** -- niekedy právny predpis platí ***[ex tunc]*** (od vydania do minulosti. **Retroaktivita).** **--** retroaktivita **narúša právnu istotu** -- platí **[TEÓRIA*IURA QUAESITA*]**(„teória už nadobudnutých práv"; zdôvodňuje neprípustnosť toho, aby práva niekým nadobudnuté mu boli dodatočne a so spätnou účinnosťou odňaté. Preto musí byť v právnom poriadku zakotvený: **1)[absolútny zákaz retroaktivity]** -- výslovný zákaz akéhokoľvek spätného pôsobenia. Napr.: *Code civil*: „zákon pôsobí do budúcnosti a nemá žiadne spätné účinky" **2)[relatívny zákaz retroaktivity]** -- zo zákazu retroaktivity existujú výnimky. Napr.: *ABGB:* PN sa nesmie spätne dotknúť nadobudnutých práv *(iuraquaesita)*, teda nesmie zhoršiť právnu situáciu občana či iné subjektívne práva. Spätne ju zlepšiť môže. -- u nás zákaz retroaktivity explicitne zakotvený nie je. Možno ho vyvodiť z **Čl. 1 Ústavy** („sme právny štát" -- tam by retroaktivita nastať nemala). U nás platí **relatívny zákaz retroaktivity**. Pripúšťa sa: 1\) [trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona] *(lex priori,* skôr vydaný zákon), [ktorý bol účinný v čase spáchania]. [Neskorší zákon] (*lex posteriori,* neskôr vydaný zákon) [sa použije, ak to je pre páchateľa priaznivejšie]. (Napr.: Nad LudmilouPolednovou-Brožovou, bol vynesený rozsudok v roku 2008. Trestný čin spáchala v roku 1950, kedy platil Rakúsky trestný zákon č. 117/1852. Ten určoval miernejší trest, preto sa použil ten. Ale ak niekto spácha trestný čin v roku 1950 a dnes platný Trestný zákon č. 300/2005 je miernejší, použije sa už ten.) 2\) [retroaktivita je prípustná aj v pozemkovom práve] (reštitúcie) **[Nepravá retroaktivita]** \-- vlastne ani retroaktivitou nie je, ale podobné účinky má \-- na základe *lex priori* nastáva právna skutočnosť, ktorá spôsobí vznik právneho vzťahu. V druhovo rovnakej veci je neskôr vydaný *lex posteriori,* ktorý stanovuje pre právny vzťah založený podľa *lex priori* nové práva a povinnosti, ale výhradne do budúcnosti, nie spätne. (napr.: Platím za garáž 80 sk. Mesto vydá od dnes VZN, kde sa už bude vyžadovať 100 sk. 100 sk sa bude platiť len do budúcnosti, nesmie byť vyžadované doplatenie 20 sk do minulosti. Ak by to bolo, vtedy by to bola retroaktivita). **[Pravá retroaktivita:]**vydaním *lex posteriori* neuznávajú sa do budúcna práva a povinnosti založené právnymi vzťahmi, ktoré vznikli za účinnosti *lex priori,* ale nové práva a povinnosti platia aj spätne*(propraeterito)* **4) INTERTEMPORALITA** = [režim prechodného pôsobenia *lex priori* a *lex posteriori*] \-- *lex posteriori* stanoví, že právne vzťahy podľa *lex priori*: 1\) končia začatím účinnosti *lex posteriori* 2\) pokračujú ďalej do istého dátumu (napr.: ukončenie CSc. štúdia najneskôr do 2010) 3\) pokračujú ďalej do prirodzeného ukončenia 13 Zánik platnosti a účinnosti právnych noriem ============================================== 33  Systém práva. Pojem. Kritériá. Členenia =========================================== a. **[subsystém sociálne systému (právnosociologický pohľad) -- dôraz na morálke]** b. **[prirodzenoprávna teória otvorený voči iným systémom]** 1. **Právne normy(pravidlá**) -- funkciou právnych noriem je prikazovať, zakazovať, dovoľovať, splnomocňovať - medzi pojmami právna norma a právny princím je terminologická nerovnosť - princíp ma vlastný hodnotový obsah, je pre neho typické vyvažovanie, má odlišnú štruktúru a je všobecný 2. **Právne princípy** -reguluje naše správanie - princíp ma vlastný hodnotový obsah, je pre neho typické vyvažovanie, má odlišnú štruktúru a je všobecný - je to štandard ktorý sa nema dodržovať preto lebo može dosiahnuť alebo zaistit nejaku ekonomickú, sociálnu alebo politickú situáciu, kt. sa požaduje za žiaduúcu, pretože to považuje slušnosť alebo ina dimenzia morálky - pre právne princípy n rozdiel od PN, že nesú v sebe nepozitívny prvok, existujú princípy kt. nemusia svoju platnosť odvodzovať od určitého práva určitého štátu a aj napriek tomu sú uznávané, spopločnosť uzná pravidlo zdola od ľudí, súd kt. chráni spoločnosť toto pravidlo aplikuje 3. **hodnoty** -- objekty kt. majú vyznam pre jednotlivca skupiny ľudí alebo spoločnosť pre uspokojovanie záujmov 33  Systém práva podľa predmetu právnej úpravy ============================================== 35  Systém práva podľa postavenia subjektov =========================================== 36 Systematizácia NPA ===================== 42  Svetové právne systémy (typy právnej kultúry) ================================================= I. PRÁVNE SYSTÉMY VO VŠEOBECNOSTI ================================= -- podľa **René Davida**, predstaviteľa právnej komparatistiky, 2 systémy nepatria do 1 rodiny ak: 1\) ten, kto ma vyštudované právo istého systému, nie je schopný uplatniť sa v podmienkach iného systému (napr. lebo každý systém používa iný slovník) 2\) ale oba môžu používať aj rovnaké slovníky, lenže ak sú založené na protichodných princípoch, tiež nebudú patriť do 1 rodiny -- existujú 2 základné veľké právne systémy -- **kontinentálny** a** angloamerický** -- a aj ďalšie -- **náboženské a tradičné systémy** i** socialistický právny systém** **II. KONTINENTÁLNY PRÁVNY SYSTÉM** [Typické znaky] 1\) **písané právo** (právna obyčaj a precedent sa neuplatňujú ako pramene práva) 2\) **recepcia rímskeho práva** [Okruhy] 1\) **okruh francúzskeho práva** -- základný prameň **Code Civil** (1804) -- ovplyvnil západoeurópske štáty, Latinskú Ameriku, niektoré ázijské a africké štáty 2\) **okruh rakúskeho práva** -- základný prameň **ABGB** (*Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch,* 1811) -- štáty bývalého Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku platil v rokoch 1852 -- 1861 (od oktrojovania rakúskeho práva cisárskym patentom z 29.11.1852 až do Judexkuriálnej konferencie), mäkkou cestou sa uplatňoval za 1. ČSR (rozhodnutia sudcov) a v Čechách platil až do prijatia prvého spoločného kódexu (č. 141/1950) 3\) **okruh nemeckého práva** -- základný prameň **BGB** *(Bürgerliches Gesetzbuch,* 1896, do účinnosti 1.1.1900) -- ovplyvnil Japonsko, Kóreu, predrevolučná Čínu -- BGB je v Nemecku na konci kodifikačných prác, sa realizovali v 2 vlnách: **[A) 1. VLNA]** a\) [Zmenkový poriadok] *(Wechselordnung,* 1848) b\) [Obchodný zákonník] *(Handelsgesetzbuch,* 1861) c\) [Živnostenský poriadok] *(Gewerbeordnung,* 1869) **[B) 2. VLNA]** -- procesné právo, trestné právo, organizácia súdov a\) [Trestný zákonník] *(Strafgesetzbuch,* 1871) b\) [4 ríšske justičné zákony] *(Reichsjustizgesetze,* 1877): -- Zákon o súdnom zriadení *(Gerichtsverfassungsgesetz)* -- Trestný poriadok (*Strafprozessordnung)* -- Občiansky súdny poriadok *(Zivilprozessordnung)* -- Konkurzný poriadok *(Konkursordnung)* 4\) **okruh švajčiarskeho práva** -- základný prameň **ZGB** *(Zivilgesetzbuch,* 1907), ktorý je výrazne komercializovaný -- ovplyvnil Turecko a niektoré štáty Blízkeho východu 5\) **okruh škandinávskeho práva** -- základným prameňom je švédske občianske právo zmiešané so sudcovským právom **III. ANGLO-AMERICKÝ PRÁVNY SYSTÉM** -- uplatňuje sa v štátoch Commonwealthu (okrem Škótska) a v USA [Typické znaky] 1\) ***common law*** -- v starom Anglicku to bolo právo, ktoré malo prednosť pred miestnym právom. Tvorili ho **cestujúci sudcovia kráľovského súdu** -- podobne ako v rímskom práve, aj tu sa uplatňovala **typová viazanosť** -- každý **nárok** má svoju **žalobu** *(writ)*, ak niet žaloby, niet ani nároku 2\) **ekvita** *(equity)* -- odklon od typovej viazanosti. Najskôr ju využíva len kráľ v zložitých prípadoch, neskôr ho garantuje **kráľov kancelár** ako **strážca kráľovho svedomia.** Ekvita sa ale využíva len vtedy, ak *common law* nepostačuje 3\) ***case law*** -- celé sudcovské právo. Základným prameňom práva je totiž **právny precedent,** ktorý zahŕňa *common law* i* equity,* preto nemožno *common law* a* case law* stotožňovať. **IV. NÁBOŽENSKÉ A TRADIČNÉ SYSTÉMY** 1) islamské právo ================= **2) hinduistické právo** **3) právo Ďalekého východu (čínske a japonské právo)** **4) africké právo** pričom všetky sú značne diferencované