Globálne dopady plastov PDF

GLOBÁLNA ŠTÚDIA O PLASTOCH Solving Plastic Pollution Through Accountability  ČO SÚ PLASTY?  Slovo PLAST – odvodené z gréckeho jazyka – znamená „schopný tvarovania alebo lisovania“. Definuje materiál pozostávajúci z rôznych zlúčenín, ktoré môžu byť vytvaro...

GLOBÁLNA ŠTÚDIA O PLASTOCH Solving Plastic Pollution Through Accountability  ČO SÚ PLASTY?  Slovo PLAST – odvodené z gréckeho jazyka – znamená „schopný tvarovania alebo lisovania“. Definuje materiál pozostávajúci z rôznych zlúčenín, ktoré môžu byť vytvarované do pevných predmetov. Zoznam plastov, ktoré sú používané v dnešnej dobe je veľmi dlhý, ale najznámejšie sú akryláty, polyestery, silikóny, polyuretány, PE, PP, PVC, nylon, PC, polystyrén a i.  Na ich produkciu sa používa 8% z celkovej ťažby ropy.  Plast je ako materiál významným vynálezom, ktorý je všestranný, odolný a lacný. Časom sa však aj tieto vlastnosti zmenili a dopad plastov na životné prostredie a zdravie je negatívny – pretože plast je vyrobený tak, aby vydržal a nedal sa rozložiť – vydrží dlhšie ako ktorákoľvek iná forma odpadu. Namiesto toho sa iba rozpadá na menšie a menšie kúsky.  Práve v jeho pomalom rozklade je problém – vedci udávajú rozmedzie od 450 do 2000 rokov.  KDE PLASTY KONČIA?  Väčšina plastov končí v prírode – plasty sú vyhodené na skládky alebo priamo do riek, ktoré pretekajú do jazier alebo oceánov. Na zemi sa potom často plastami upchávajú kanalizácie, čím vznikajú záplavy.  Približne 80% odpadkov, ktoré sa objavia v oceáne pochádza z pôdy a do vody sa dostávajú počas silného dažďa, búrok a prepadov kanalizácie.  V oceánoch narastá počet rýb a na pobrežiach počet vtákov, ktorým sa v žalúdkoch našli rôzne druhy plastov.  Vo vodných zdrojoch sa nachádzajú milióny ton plastového odpadu – približne 136 miliónov ton za rok  Plastový odpad môže byť ešte viac nebezpečný – práve kvôli už spomínanému rozpadu na menšie kúsky – vznikajú mikroplasty – mikroplasty sa stali neviditeľným nebezpečím, ktoré sa nachádza vo všetkých svetových oceánoch, dokonca na niektorých plážach je časť piesku tvorená práve takýmito mikroplastami.  Mikroplasty sú miniatúrne častice s priemerom do 5mm. KDE PLASTY KONČIA? KDE PLASTY KONČIA? Coca- Cola  Najväčší výrobca nápojov v plastových fľašiach na svete.  Ročne vyrobí odhadom asi 120 miliárd fliaš. Ak rátame, že na Zemi žije 7 a pól miliárd ľudí, vychádza to 16 fliaš ročne na jedného, len od tejto firmy.  Ak by sme tieto fľaše poukladali ležato za sebou, vznikla by reťaz taká dlhá, že by sme ňou mohli obaliť Zem po obvode takmer 700-krát. Práve pre veľký počet týchto fliaš, obrovské množstvo z nich končí v riekach, na plážach a v oceánoch. A hoci spoločnosť vydala vyhlásenie, že odchytia každú jednu z miliárd fliaš, ktoré vyrobia, naďalej patria k popredným tvorcom plastového odpadu. Solving Plastic Pollution Through Accountability  DOPADY  Plasty sú najväčším znečisťovateľom nášho životného prostredia, kontaminujú pôdu a podzemné vody. Dnes je už v našich oceánoch viac plastov ako planktónu. Odhaduje sa, že v niektorých miestach môže byť tento pomer až 36:1.  Plasty majú radikálny vplyv na život zvierat – podľa odhadov ovplyvnili život už takmer 700 rôznym druhom zvierat, pričom každoročne usmrtia milióny morských živočíchov.  V pečeni zvierat sa pojedaním mikroplastov akumulujú chemikálie z plastov alebo sa im vytvárajú plastové vredy od cigaretových zapaľovačov, plastových vreciek či uzáver z fliaš – následkom toho zomierajú.  Plasty majú schopnosť priťahovať znečisťujúce látky vo vode – teda sú akýmsi magnetom priťahujúcim chemikálie vo vode, kedy sa uložia na povrchu a vo výslednom efekte sa morským živočíchom lesknú ako potrava.  Pojedanie plastov zvieratami má negatívny dopad aj na ľudské zdravie – konzumujeme zvieratá, ktoré žijú v prostredí plnom plastov, teda aj toxické látky sa môžu dostať do našich orgánov – mikroplasty v našom tele môžu viesť k rakovine, vrodeným chybám, poškodeniu imunity a pod.  KONKRÉTNE PRÍKLADY  Pitvy zvierat ukazujú, že zvieratá uhynuli na upchatie alebo tržné rany, ktoré poškodili ich vnútorné orgány. V ďalších prípadoch požitie plastu oslabilo imunitu a to viedlo k úmrtiu.  FLORIDA – morská korytnačka sa utopila po tom, čo sa jej okolo krku omotala igelitová taška naplnená pieskom  VIRGÍNIA – veľrybe sa vytvorili žalúdočné vredy, ktoré poškodili jej schopnosť nájsť si jedlo – prehltla DVD a tým utrpela tržnú ranu  DELAWARE – nájdená mŕtva vychudnutá veľryba s vnútorným krvácaním  Ďalším príkladom je objavenie doposiaľ neznámeho druhu kôrovca, ktorý mal v tele plasty. Bol nájdený v Mariánskej priekope v hĺbke 6 000 metrov. V jeho tele našli zvyšky mikroplastov na 83% identické s polyetyléntereftalátom (teda PET). Pomenovali ho Eurythenes plasticus. EURYTHENES PLASTICUS  KONKRÉTNE PRÍKLADY  Kareta obrovská bola nájdená na východnom pobreží Argentíny zamotaná do sietí. RTG dokázal, že korytnačka mala žalúdok plný plastových tašiek a úlomkov. Kvôli tomu vylučovala iba plastový odpad – od jej odchytu vylúčila 13g plastových výlučkov.  KONKRÉTNE PRÍKLADY  Homár s „vytetovaným“ logom Pepsi bol nájdený kanadskými rybármi v New Brunswick v Kanade.  Keď homára vylovili, všimli si zvláštne označenie. Jeden z rybárov však spoznal logo Pepsi, ktorú pravidelne konzumoval.  Toto je len ďalší príklad toho, ako ľudia značkujú oceány odpadom. Solving Plastic Pollution Through Accountability  AKO TO ZLEPŠIŤ? 1) RECYKLÁCIA 2) VYHÝBAŤ SA JEDNORÁZOVÝM MATERIÁLOM (tašky na potraviny, plastové obaly od potravín, slamky, jednorazové príbory) – bola schválená i novela zákona o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2021 mal zakázať predaj jednorázových plastových výrobkov 3) HĽADAŤ EKOLOGICKEJŠIE ALTERNATÍVY (napr. obal z papiera či dreva, vlastný hrnček na kávu a pod.) 4) NEKUPOVAŤ NÁPOJE V PLASTOVÝCH FLAŠIACH 5) UPREDNOSTNIŤ EKOLOGICKY ŠETRNÚ KOZMETIKU (veľká časť bežnej kozmetiky obsahuje mikroplasty) 6) NÁKUP UDRŽATEĽNÉHO OBLEČENIA, NÁKUP V SECONDHANDOCH (veľa dostupného oblečenia obsahuje mikroplasty, ako napr. polyester a akryl) 7) NAKUPOVAŤ VÄČŠIE BALENIA 8) MÍŇAŤ ROZUMNE A PODPOROVAŤ UDRŽATEĽNÉ PROJEKTY 9) ŠÍRIŤ POVEDOMIE O PROBLEMATIKE PLASTOV 10) SKÚSIŤ ZEROWASTE – recyklovať, odmietať jednorazové plasty, snažiť sa použiť veci viackrát, znižovať plastový odpad, nakupovať v bezobalových predajniach  AKO TO ZLEPŠIŤ? 1) RECYKLÁCIA 2) VYHÝBAŤ SA JEDNORÁZOVÝM MATERIÁLOM (tašky na potraviny, plastové obaly od potravín, slamky, jednorazové príbory) – bola schválená i novela zákona o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2021 mal zakázať predaj jednorázových plastových výrobkov 3) HĽADAŤ EKOLOGICKEJŠIE ALTERNATÍVY (napr. obal z papiera či dreva, vlastný hrnček na kávu a pod.) 4) NEKUPOVAŤ NÁPOJE V PLASTOVÝCH FLAŠIACH 5) UPREDNOSTNIŤ EKOLOGICKY ŠETRNÚ KOZMETIKU (veľká časť bežnej kozmetiky obsahuje mikroplasty) 6) NÁKUP UDRŽATEĽNÉHO OBLEČENIA, NÁKUP V SECONDHANDOCH (veľa dostupného oblečenia obsahuje mikroplasty, ako napr. polyester a akryl) 7) NAKUPOVAŤ VÄČŠIE BALENIA 8) MÍŇAŤ ROZUMNE A PODPOROVAŤ UDRŽATEĽNÉ PROJEKTY 9) ŠÍRIŤ POVEDOMIE O PROBLEMATIKE PLASTOV 10) SKÚSIŤ ZEROWASTE – recyklovať, odmietať jednorazové plasty, snažiť sa použiť veci viackrát, znižovať plastový odpad, nakupovať v bezobalových predajniach BEZOBALOVÉ PREDAJNE POTRAVÍN  KAMPANE 1) JÚL BEZ PLASTOV – kampaň vyzýva, aby sme každý deň v tomto mesiace podnikli kroky s cieľom vyhnúť sa použitiu plastov. Je to celosvetové hnutie, ktoré sa zúčastňuje 120 miliónov ľudí.  KAMPANE 1) JÚL BEZ PLASTOV – kampaň vyzýva, aby sme každý deň v tomto mesiace podnikli kroky s cieľom vyhnúť sa použitiu plastov. Je to celosvetové hnutie, ktoré sa zúčastňuje 120 miliónov ľudí. 2) RUN FOR THE OCEANS – účastníci behu si stiahnu aplikáciu Runtastic a za každý odbehnutý kilometer prispieva určitá organizácia na boj proti problému plastového znečistenia v oceánoch (napr. v roku 2019 Adidas prispel 1 dolár za 1km škole Parley Ocean School, aby edukovala mládež o probléme plastov – ten rok sa vyzbieralo 1,5 milióna dolárov). DOKUMENTY  Planeta plná plastů  Oceány plné PLASTOV  Nebezpečné plasty  Spaľovňa odpadu: Boli sme tam, vieme, čo sa tam deje Solving Plastic Pollution Through Accountability  POSUN VPRED - BIOPLASTY  Bioplasty sú na prvý pohľad nerozlíšiteľné od bežných plastov. Označenie bio pri bioplastoch má dve roviny – buď sa zamierame na to, z akých surovín je vyrobený alebo či je rozložiteľný v prírode. Prípadne môže nastať situácia, kedy sú prítomné obe vlastnosti.  Vznikajú tak 3 kategórie: 1) bioplasty z obnoviteľných surovín – (napr. bio-PET na výrobu fliaš) – používajú na výrobu ako vstupnú surovinu inú komoditu než ropu, najčastejšie sú to zložité cukry obsiahnuté v poľnohospodárskych plodinách, ktoré sa následne upravujú na bioplast, ktorý však nie je rozložiteľný 2) rozložiteľné bioplasty – sú vyrábané z ropy, ale dokážu sa v prírode rozložiť – ich rozkladu napomáhajú mikroorganizmy v životnom prostredí, takže proces netrvá tak dlho ako pri bežných plastoch 3) kombinácia oboch – t.j. bioplasty, ktoré boli vyrobené z obnoviteľných surovín a rovnako sa dokážu rozložiť v prírode alebo komposte (patrí sem napr. kyselina polymliečna – PLA, bioplasty na báze škrobu alebo iné polyméry ako napr. polyhydroxyalkanoát – tzv. PHA)  označenie obalov na bioplastoch – nemajú klasické označenie (ako napr. 1 – PET, 2 – HDPE a pod.), ale sa niekedy označujú číslom 7 (nie je však jednoznačné, pretože to znamená, že je to iný typ plastu okrem základných 6, nemusí byť však bio), preto sa označia priamo na obaloch niekoľkopísmenovými skratkami – bio-PET, bio-PE, PLA atď. POSUN VPRED - BIOPLASTY Globálna štúdia o plastoch varuje, do roku 2030 sa množstvo odpadu zdvojnásobí Solving Plastic Pollution Through Accountability  Za posledných 50 rokov narástla výroba plastov 200-násobne. Zrecyklujeme však iba 9 percent odpadu.  Plasty v zásade nie sú zlé. Je to vynález človeka, ktorý nám priniesol významné výhody.  Žiaľ, spôsob, akým priemysel a vlády riadili jeho používanie, a spôsob, akým ho spoločnosť zredukovala na jednorazové použitie, premenila túto inováciu na environmentálnu katastrofu.  Hovorí nová globálna štúdia o plastoch Solving Plastic Pollution Through Accountability, ktorú dnes vydal Svetový fond na ochranu prírody (WWF).  Upozorňuje najmä na zlé narábanie s plastovým odpadom a vyzýva na zníženie jeho množstva v oceánoch.  Aj napriek tomu, že Európa je kontinentom s najvyššou mierou recyklácie, svojím dielom ku katastrofe prispieva aj Slovensko. Ročne u nás vznikne asi 120 tisíc ton plastových odpadov a toto číslo stále rastie.  Prečítajte si najdôležitejšie údaje zo štúdie, ktoré by ste mali vedieť. Solving Plastic Pollution Through Accountability Plastový luxus  Plasty sa stali (ne)nahraditeľnými pomocníkmi v domácnosti a ich spotreba stále rastie. Od roku 2010 narástla o viac ako 25 %. Pritom až 40 % vyrobeného plastu malo len jeden účel a v obehu bol jeden rok. Išlo najmä o tašky, obaly na potraviny a fľaše.  Takmer polovica všetkého plastového odpadu, ktorý v súčasnosti ničí svet, vyrobili po roku 2000. Je to len desať rokov dozadu, no napriek tomu je viac ako 75 % všetkých plastov už v odpade.  Vo voľnej prírode skončí asi 100 miliónov ton plastového odpadu, z toho deväť miliónov ton v oceánoch. Solving Plastic Pollution Through Accountability  WWF International preto spúšťa globálnu kampaň No Plastics in Nature, ktorú počas prvých troch týždňov podpísalo už 250-tisíc ľudí.  Vyzýva svetových lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch a aby sa k situácii postavili zodpovedne nielen štáty a spotrebitelia, ale aj výrobcovia a firmy. Solving Plastic Pollution Through Accountability Odpady na Slovensku  Na Slovensku podľa Programu odpadového hospodárstva na roky 2016-20 vzniká ročne asi 120-tisíc ton plastových odpadov a číslo rastie. Až 29% z tohto množstva predstavujú obaly.  Vláda SR schválila Program predchádzania vzniku odpadov, Ministerstvo životného prostredia SR v ňom sľubuje zaviesť v zákone o odpadoch zákaz jednorázových riadov, príborov i slamiek, do čoho tlačí krajiny Európska únia.  Envirorezort chce tiež, aby štátne inštitúcie nakupovali nápoje len vo vratných zálohovaných obchodov a sľubuje podporu bezobalovým obchodom. Rovnako ministerstvo deklaruje snahu spustiť systém zálohovania PET fliaš či plechoviek. Solving Plastic Pollution Through Accountability Dôležité fakty o plastovom odpade  - Najviac novovyrobených plastov na svete spotrebuje obalový priemysel – až 40%, nasleduje automobilový a stavebný priemysel. A trend stúpa.  - Len v roku 2016 bolo na svete vyrobených 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty.  - V roku 2016 vzniklo približne 310 miliónov ton plastového odpadu, čo predstavuje napríklad 2200 plastových fliaš pre každého človeka na planéte.  - Od roku 1950 sa výroba plastu zvýšila 200-násobne, od roku 2000 vzrástla o 4 % ročne, najmä kvôli tomu, že sú lacné.  - Najrozšírenejším systémom nakladania s plastovým odpadom je skládkovanie a spaľovanie.  - V roku 2016 bolo 39 % plastového odpadu odoslaného priamo na skládky, kde sa bude 400 rokov rozkladať. Solving Plastic Pollution Through Accountability  - Spaľovanie sa používa len v 15 % prípadov, pričom za každú tonu takto spáleného odpadu sa do atmosféry uvoľňuje 2,7 ton oxidu uhličitého.  - Rastúce používanie plastov a neschopnosť nakladať s týmto odpadom vedie k tomu, že jedna tretina plastového odpadu sa dostáva do pôdy a morí.  - Pôda, voda a oceány sú kontaminové makro, mikro a nano-plastmi.  - Plasty zabíjajú divokú zver, ničia prírodné ekosystémy a prispievajú k zmene klímy.  - Odhaduje sa, že každý rok zomiera minimálne tisíc morských korytnačiek, napríklad tak, že sa zapletú do starej vyradenej rybárskej siete.  - Záznamy dokumentujú viac ako 240 rôznych druhov zvierat, ktoré zjedli plasty. Tieto zvieratá často nedokážu plast stráviť, čo má za následok vnútorné zranenia až smrť. Solving Plastic Pollution Through Accountability  - Plastové častice môže v strave zjesť aj človek. Ide o malé plastové častice, ktoré sa najpravdepodobnejšie dostanú do morských plodov, ako je mäkkýš, mušle a ustrice.  - Európa je kontinent s najvyššou mierou recyklácie. V skutočnosti sa celosvetovo zrecykluje iba 9 % plastového odpadu.  - Ekonomika recyklácie plastov však zostáva nerentabilná. Prevádzkové náklady na recykláciu tony plastu sa odhadujú na 924 eur, pričom priemerná cena druhotného plastového materiálu za tonu predstavuje len 540 eur.  - Znečistenie plastmi viedlo k zníženiu počtu turistov na Havaji, Maledivách a Kórei. Francúzske mesto Nice vynaloží ročne 2 mil. eur na čistenie pláží aj od plastového odpadu.  - Ak bude súčasný trend so znečisťovaním pokračovať, množstvo plastového odpadu sa do roku 2030 zdvojnásobí. Solving Plastic Pollution Through Accountability