Environmentálna stratégia pre Slovensko 2030 PDF

Environmentálna stratégia pre Slovensko ENVIROSTRATÉGIA 2030  Slovensko má vďaka schválenej novej environmentálnej politike Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (Envirostratégia 2030) stanovený postup, ako čeliť najväčším environmentálnym výzvam a riešiť...

Environmentálna stratégia pre Slovensko ENVIROSTRATÉGIA 2030  Slovensko má vďaka schválenej novej environmentálnej politike Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (Envirostratégia 2030) stanovený postup, ako čeliť najväčším environmentálnym výzvam a riešiť najvážnejšie problémy životného prostredia. Prípravu strategického dokumentu mal na starosti Inštitút environmentálnej politiky  Envirostratégia 2030 bola vládou SR schválená 27. 2. 2019.  Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva.  NAJVÄČŠIE VÝZVY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR  Najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku, a teda oblasti, ktoré budú v rámci environmentálnej politiky do roku 2030, sú: problematika odpadového hospodárstva, kvality ovzdušia a ochrany biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch.  Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami najviac v kvalite ovzdušia a nakladaní s odpadom.  Problémom je aj nízka miera na pripojenia na čistiarne odpadových vôd. Stav životného prostredia na Slovensku pozitívne ovplyvňuje nízka spotreba vody na obyvateľa a jej veľké zásoby.  ZABRÁNIŤ ZNEČISŤOVANIU VÔD  Nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.  Aplikácia správnych poľnohospodárskych postupov, protierózne opatrenia v rámci poľnohospodárskej krajiny, zabraňujúce splachom z polí a drenážnych sústav do vodných útvarov, sú kľúčovými opatreniami, ktoré pomôžu znížiť znečistenie vôd poľnohospodárskou činnosťou.  OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY  Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov.  Množstvu druhov hrozí predovšetkým vplyvom človeka vyhynutie. Na Slovensku sú ohrozené napr. orchidey, motýle alebo obojživelníky.  Na Slovensku ani jeden národný park ako celok nespĺňa podmienku prevahy území nenarušených ľudskou činnosťou.  Slovensko je tretia najnižšia krajina s rovnomernosťou rozloženia mestskej zelene v EÚ.  V našich mestách sa nachádzajú veľké koncentrované zelené plochy, ale aj oblasti s nízkym výskytom zelene.  Podľa WHO má mestská zeleň pozitívny vplyv na zdravie a pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy  ZASTAVIŤ STRATU BIODIVERZITY  Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach. Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb.  V spolupráci s vlastníkmi sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.  Zabezpečí sa boj s enviromentálnou kriminalitou. V oblasti boja proti nelegálnemu lovu, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi sa posilní spolupráca dotknutých rezortov a organizácií. Zvýši sa pozornosť voči nelegálnemu zberu lesných plodov a vjazdu motorových vozidiel do lesov. Vykonávanie poľovníctva a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov.  UDRŽATEĽNÉ HOSPODÁRENIE S PÔDOU  Zvýši sa kontrola dodržiavania obmedzení v oblastiach ohrozených dusičnanmi. Nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Ekologická poľnohospodárska výroba bude zaberať minimálne 13,5 % poľnohospodárskej pôdy. Do roku 2030 budú vytvorené podmienky na vyriešenie statusu tzv. bielych plôch.  Slovensko označilo približne tretinu územia ako pásmo ohrozené dusičnanmi.  V porovnaní s krajinami EÚ pôda na Slovensku obsahuje relatívne málo živín, čo vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív. Priemerná spotreba priemyselných hnojív je na Slovensku nižšia než vo väčšine štátov EÚ a dosahuje približne 40%.  Ekologické poľnohospodárstvo je moderný systém hospodárenia, ktorý bez použitia syntetických pesticídov a hnojív a bez týrania zvierat produkuje kvalitné a zdravé biopotraviny.  Ekologické poľnohospodárstvo zároveň prispieva k udržovaniu vyváženej kultúrnej krajiny a vytvára podmienky pre prosperitu vidieka.  Takýmto spôsobom sa na Slovensku pestuje obilie, strukoviny, rôzne druhy zeleniny a ovocia a liečivé rastliny. Silne zastúpené sú ekologické farmy, najmä s hovädzím dobytkom, ovcami a kozami.  Lesy majú zásadný vplyv na vodný režim v krajine, pri predchádzaní erózii, ochrane pôdy, udržiavaní čistoty vzduchu a ochrane biodiverzity. PLNENIE FUNKCIÍ Vytvárajú priestor pre cestovný ruch, rekreáciu a LESOV zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Mimoprodukčnými funkciami lesov sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia.  Intenzita ťažby, teda podiel skutočnej ťažby a prírastku dreva, je dlhodobo vyššia. ​ Do veľkej miery môže za to náhodná ťažba v dôsledku kalamít ako dôsledok pôsobenia rôznych faktorov (vietor, sucho, hmyz alebo huby) a v menšej miere aj nelegálny výrub dreva. Medzi hlavné činitele nepriaznivého zdravotného stavu lesov patria zmena klímy a s ňou spojené výkyvy počasia (najmä vietor), podkôrny hmyz a vplyv človeka.  Je potrebné zavádzať opatrenia zamerané na obmedzovanie množstva vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia a zvyšovať záchyty uhlíka.  ​Množstvo vypustených skleníkových plynov za posledných dvadsaťpäť rokov PREDCHÁDZANIE ZMENE KLÍMY A pokleslo najmä vďaka transformácii hospodárstva a ZMIERŇOVANIE JEJ DOPADOV zavedeniu prísnejšej národnej legislatívy.  ​Kým HDP počas posledných dvoch desaťročí rástol, hrubá domáca spotreba energie sa kontinuálne znižovala. Oblasťami s najväčším množstvom emisií sú energetika, priemysel a doprava, pričom sa ich objem znižuje len pomaly.  OCHRANA PRED NÁSLEDKAMI POVODNÍ  Globálna zmena klímy zväčšuje extrémne výkyvy počasia.  Na Slovensku je to hlavne vo forme extrémnych horúčav a častých prívalových zrážok s dôsledkom vzniku povodní. Povodne sú prirodzenou, v chránených územiach často žiaducou súčasťou životného prostredia, preto treba rozlišovať, na ktorých miestach je environmentálne vhodné a ekonomické bojovať s povodňami.  Z hľadiska oblastí je najohrozenejším východné Slovensko. Až dve pätiny zo všetkých povodňových udalostí sa udiali v Prešovskom kraji.  RIEŠENIE SUCHA A NEDOSTATKU VODY Lepšie plánovanie v zastavanej, poľnohospodárskej a lesnej krajine povedie k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou. Vodné zdroje sa budú efektívne využívať vrátane zrážkovej vody a opätovného využitia vody. Zadržiavaním vody v krajine sa zmiernia dôsledky sucha a nedostatku vody. Sucho sa v poslednom období stáva významným negatívnym fenoménom. Čoraz častejšie sa vyskytujú dlhé obdobia sucha, ktoré sa striedajú s intenzívnymi zrážkami spôsobujúcimi prívalové povodne. V poľnohospodárskej krajine sa dosiahne zvýšenie vodnej retenčnej kapacity pôdy a zníženie vodnej erózie využívaním vhodných agrotechnických postupov, pestovaním vhodných druhov plodín, obnovou remízok alebo vytváraním vsakovacích pásov. V mestskej krajine môžeme hovoriť o ekologicky priaznivej zelenej infraštruktúre, ako sú napr. zelené strechy alebo dažďové záhrady. Na tokoch sa budú tam, kde to bude vhodné, využívať aj environmentálne priaznivejšie technické opatrenia, ako napríklad výstavba rybníkov, jazierok a malých vodných nádrží.  ČISTÉ OVZDUŠIE  Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam.  Tuhé častice v ovzduší sú rizikovým faktorom najmä pre vznik kardiovaskulárnych a respiračných ochorení. Obzvlášť najmenšie frakcie tuhých častíc sú preukázateľne príčinou mnohých predčasných úmrtí v Európe aj na Slovensku.  Pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest a môžu prenikať až do krvi, čím spôsobujú zdravotné problémy najmä u citlivých populačných skupín.  Na vysokých koncentráciách tuhých znečisťujúcich látok sa podpisuje najmä vykurovanie málo efektívnymi spaľovacími zariadeniami tuhých palív vrátane biomasy v domácnostiach. Prispievajú aj emisie zo spaľovacích motorov automobilov a spaľovacie procesy v priemysle.  Národný program znižovania emisií bude základným dokumentom na dosiahnutie emisných redukčných záväzkov, ktorý určí účinné opatrenia na splnenie emisných stropov.  ZELENÉ HOSPODÁRSTVO  Dôležité je budovať slovenskú ekonomiku na princípoch obehového hospodárstva a udržateľného využívania prírodných zdrojov.  Slovenská ekonomika spotrebúva viac zdrojov, ako je jej prírodná kapacita, preto je naša ekologická stopa stále negatívna.  Rastie celková spotreba materiálov na obyvateľa.  Slovensko produkuje menej odpadu ako ostatné krajiny EÚ ale zároveň aj menej odpadu recykluje.  Prísnejšia politika odpadového hospodárstva so sebou prináša riziko nezákonne uložených odpadov (čiernych skládok), ktorých odstraňovanie je často nákladné.  Zvyšovanie poplatkov za skládkovanie je vhodnou motiváciou na triedenie odpadov, predchádzanie vzniku odpadov a vytvára tlak na zvýšenie recyklácie.  ZVYŠOVANIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI  Aj napriek zvyšujúcej sa energetickej účinnosti máme stále potenciál úspor energie a energetickej efektívnosti, keďže energetická náročnosť vzhľadom na štruktúru hospodárstva našej ekonomiky je stále takmer dvakrát vyššia, než je priemer EÚ.  Verejné zdroje v oblasti energetiky budú smerovať vo väčšej miere práve do nákladovo efektívnych oblastí energetickej efektívnosti výstavby a bývania.  Základom bude podpora významnej a hĺbkovej obnovy budov.  V oblasti výroby energie bude preferovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá nezaťažuje životné prostredie a prispieva k dlhodobo udržateľnému rozvoju a k zlepšeniu životného prostredia.