Ústavný model vo Francúzsku PDF

**Ústavný model vo Francúzsku** - kontinentálny typ právnej kultúry - **parlamentná forma vlády** (neuplatňuje sa prezidentská vládna forma) - je tu výrazne posilnená pozícia prezidenta -- ***neoprezidentský systém*** (ale parlamentná vládna forma) - **3.9.1791 Konštitučná ústava...

**Ústavný model vo Francúzsku** - kontinentálny typ právnej kultúry - **parlamentná forma vlády** (neuplatňuje sa prezidentská vládna forma) - je tu výrazne posilnená pozícia prezidenta -- ***neoprezidentský systém*** (ale parlamentná vládna forma) - **3.9.1791 Konštitučná ústava** - **24.6.1793 Republikánska ústava** - základom je písaná ústava -- v súčasnosti ***Ústava piatej Francúzskej republiky z roku 1958*** - po druhej svetovej vojne bola prijatá Ústava štvrtej republiky (1946), kt. nastolila klasický republikánsky parlamentarizmus - koncom 50-tych rokov v krajine prevláda politická a ekonomická kríza, existuje veľa politických strán so zastúpením v parlamente, nevedeli však vytvoriť stabilnú vládu - do politického života sa vracia Charles de Gaulle - prijatá je teda Ústava piatej republiky, kt. kladie dôraz na oslabenie parlamentu vo vzťahu k prezidentovi ale aj k vláde - zapájala prvky priamej demokracie - prevzala Deklaráciu práv človeka a občana, kt. upravovala základné práva a slobody - postavenie prezidenta voči vláde sa vyvíjalo spolu s osobnosťou prezidenta: - **1958 -- 1968** - legitimita predsedu vlády sa odvíjala od legitimity prezidenta (prezident menoval predsedu vlády z vlastnej strany) - **po roku 1968** - legitimita predsedu vlády sa odvíjala od legitimity parlamentu **Štruktúra najvyšších štátnych orgánov** - vzhľadom k parlamentnej forme vlády je netradične upravená v ústave 1. **prezident** - volený v priamych voľbách na 5 rokov, je možné zvoliť ho viackrát 2. **vláda** - podľa výsledkov volieb menuje premiéra prezident, na jeho návrh menuje ostatných členov vlády, vláda nežiada o dôveru parlamentu 3. **parlament** - dvojkomorový - ***Národné zhromaždenie*** -- volené v priamych voľbách na 5 rokov - ***Senát*** -- „zbor rozvážnych mužov" volený v nepriamych voľbách na 9 rokov, pričom každé 3 roky sa obnovuje 1/3 senátorov **Prezident** - ústava posilňuje jeho pozíciu voči vláde aj parlamentu - pôvodne bol volený kolégiom, kt. súčasťou boli členovia parlamentu (dnes je volený občanmi) - má osobitnú pozíciu v čase riadneho chodu spoločnosti aj v čase mimoriadnych okolností - v čase mimoriadnych okolností má silnejšiu pozíciu ako prezident v prezidentskej forme vlády - môže využívať inštitút referenda, nie je zodpovedný parlamentu **Prezident -- vláda** - prezident môže priamo zasahovať do činnosti vlády, resp. v čase pôsobenia silných prezidentov ju nielen spoluurčovať ale aj riadiť - nevyžaduje sa kontrasignácia pri dôležitých úkonoch (napr. vyhlásenie referenda, rozpustenie parlamentu), prezident o týchto veciach rozhoduje sám - prezident predsedá zasadnutiam **Rady ministrov** (vláda v užšom slova zmysle) -- t. j. istým spôsobom riadi vládu - poznáme aj vládu v širšom slova zmysle -- **Kabinetná rada -** vykonáva rozhodnutia (predsedá jej premiér) - tento stav sa nazýva **dualizmus francúzskej exekutívy** -- výkonná moc sa delí medzi prezidenta a vládu **Prezident -- parlament** - má právo veta, kt. má relatívnu povahu a parlament ho môže v novom hlasovaní prelomiť, no sťaženou procedúrou - môže vyhlásiť referendum (aj ratifikačné), má možnosť vstúpiť do zákonodarnej činnosti a predložiť návrh zákona na referendum - pôsobí ako arbiter, môže kedykoľvek rozpustiť Národné zhromaždenie (alebo prijať demisiu vlády) - podľa čl. 16 v čase mimoriadneho ohrozenia alebo politickej krízy môže prijímať akékoľvek mimoriadne opatrenia (aj keby vyžadovali úpravu ústavným zákonom) až na ***2 výnimky*** -- v tomto čase nemôže rozpustiť Národné zhromaždenie ani zmeniť republikánsku formu vlády **Vláda -- parlament** - zakotvenie **delegovanej legislatívy --** zákon nariadenia s mocou zákona (vyplýva z ústavy, že vláda môže prijímať) - právomoc parlamentu je vyjadrená taxatívne (čl. 34), všetky ostatné oblasti, okrem tých priamo určených parlamentu môže upravovať vláda nariadeniami s mocou zákona - opustila sa tradičná francúzska predstava princípu zvrchovanosti zákona, kt. sa môže upraviť všetko a podľa kt. má zákon po ústave najvyššiu právnu silu - sťažená procedúra vyslovenia nedôvery vláde parlamentom - vláda má osobitné postavenie v legislatívnom procese - uprednostňovanie prerokovávania vládnych návrhov zákonov pred poslaneckými - v ktoromkoľvek štádiu legislatívneho procesu môže požiadať o hlasovanie návrhu alebo jeho časti - zákon o štátnom rozpočte -- ak NZ o ňom v prvom čítaní nerozhodne do 45 dní, môže ho vláda predložiť Senátu, kt. musí rozhodnúť do 15 dní a ak o ňom parlament ako celok nerozhodne do 70 dní, môže ho vyhlásiť vláda svojim nariadením - je sprostredkovateľom medzi NZ a Senátom pričom môže v prípade ďalšej nezhody vylúčiť Senát z legislatívneho procesu (uplatní voči nemu absolútne veto) **Vyslovenie nedôvery vláde** - osobitná forma prezumpcie dôvery parlamentu vláde - osobitný postup pri spojení rozhodovania o návrhu vlády v parlamente s vyslovením dôvery vláde - ak vláda spojí s návrhom zákona otázku svojej dôvery a parlament by návrh neprijal, nie je to vyslovenie nedôvery a vláda nepodáva demisiu do rúk prezidenta - NZ musí osobitne hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery (návrh musí byť podaný najmenej 1/10 poslancov a musí zaňho hlasovať absolútna väčšina poslancov) - ak sa táto väčšina nedosiahne tak proces vyslovenia nedôvery už na tom zasadaní NZ nie je nikdy možný **Ústavná rada** - ***Conseil constitutionnel*** - vznikla na základe Ústavy V. republiky - dovtedy nebolo možné kontrolovať ústavnosť zákonov, patrí medzi ústavné orgány - je to nezávislý orgán zložený z 9 členov (3 menuje prezident, 3 predseda NZ, 3 predseda Senátu) na obdobie 9 rokov - doživotne môžu byť jej členmi aj bývalí prezidenti - základom je preventívna kontrola ústavnosti - kontrola ústavnosti formou **námietky** sa zaviedla v roku 2010 -- odvtedy môže ktorýkoľvek jednotlivec v konaní pred súdom namietať zlučiteľnosť zákonného ustanovenia s právami a slobodami zaručenými ústavou - Štátna rada alebo kasačný súd sa tak môžu následne s touto otázkou v lehote 3 mesiacov obrátiť na Ústavnú radu **Štátna rada** - ***Conseil d´Etat*** - najvyšší súdny orgán správneho súdnictva - bola zriadená už v roku 1799 ako súdny orgán s právomocou konzultatívnou a rozhodovacou - mohla posudzovať ústavnosť zákonov len predtým, ako sa návrh dostal do parlamentu - po nadobudnutí účinnosti ho mohla len vykladať v duchu ústavy pri jeho aplikácii na konkrétny prípad - rozhoduje prvostupňovo (volebné veci) aj ako odvolací orgán - funguje dodnes **Ústavné zriadenie a forma vlády vo Veľkej Británii a v USA** - uplatňuje sa angloamerický typ právnej kultúry, **ale formy vlád sú iné** - využíva sa sudcovská tvorba práva - VB funguje na **nepísanej ústave,** USA majú písanú ústavu zakladajúcu prezidentskú formu vlády - oba právne systémy využívajú právne normy zo starších dôb **Ústavný model Veľkej Británie** - základom je **nepísaná ústava** - pozostáva z viacerých prameňov, kt. na seba nenadväzujú časovo, obsahovo ani logicky - je dopĺňaná judikatúrou súdov - Ústava VB pozostáva z: 1. ***ústavných dokumentov*** 2. ***prerogatív kráľovskej Koruny a parlamentu*** 3. ***ústavných zvyklostí*** 4. ***súdnych rozhodnutí*** **Ústavné dokumenty** - akty štatutárneho práva, platia dodnes - upravujú iba časť problematiky - *Magna Charta Libertatum, Petition of Rights, Habeas Corpus Act, Bill of Rights, Act of Settlement, Parliament Act, Peerage Act, Human Rights Act* - písané dokumenty vydávané z pozície parlamentu **Prerogatíva kráľovskej Koruny a parlamentu** - na základe zákona o dedičnosti trónu a ústavných zvyklostí prislúchajú panovníkovi pomerne rozsiahle právomoci, má mimoriadne silné postavenie (absolútne veto, možnosť rozpustiť parlament) - sú doplnené zvyklosťou, že ich panovník nevyužíva (tzv. **spiace prerogatíva**) **Ústavné zvyklosti** - nie sú právne vynútiteľné - majú silnú morálnu a politickú záväznosť, kt. spôsobuje ich neporušiteľnosť - niektoré majú pôvod v deklarovaní zrieknutia sa istých právomocí panovníkom **Súdne rozhodnutia** - základom je záväznosť súdnych precedensov, kt. dotvárajú všetky odvetvia práva **Forma vlády vo VB** - parlamentná monarchia - štruktúra najvyšších štátnych orgánov: 1. **parlament** (Horná a Dolná snemovňa) 2. **vláda** 3. **monarcha** - britská forma vlády položila základy parlamentarizmu - vývojom, dochádza k postupnej premene tohto ústavného modelu na model **kabinetnej formy vlády** (právomoci prešli z panovníka na premiéra) **Horná snemovňa** - **House of Lords** - pozostatok feudalizmu - ide o menovanú komoru parlamentu, nie je to volený orgán - jej počet je kolísavý a predstavuje viac ako 800 členov - pozostáva z: - ***dediční lordi*** -- prechodný počet (asi 90), členstvo sa dedí - ***doživotní lordi*** -- menovaní monarchom za rôzne zásluhy pre štát (700 osôb), členstvo zaniká smrťou - ***najvyšší predstavitelia anglikánskej cirkvi*** -- arcibiskupi a biskupi - ***doživotní lordi práva*** **(Law Lords)** -- predstavitelia najvyšších súdnych orgánov **Dolná snemovňa** - **Snemovňa reprezentantov** - klasický volený orgán na 4 roky - pracovná komora parlamentu - formalizovaný rokovací poriadok, tri čítania (ako aj SR) - prísne pravidla pre zvolenie (kandidát musí mať skúsenosti s komunálnou politikou) - na čele **speaker** (predseda víťaznej strany) **Vláda jej veličenstva** - premiéra vymenúva panovník na základe väčšiny v poslaneckej snemovni parlamentu bez toho, aby sa vyžadoval následný formálny súhlas parlamentu, na jeho návrh vymenúva celú vládu - rozlišujeme vládu v **širšom** a **užšom slova zmysle** - v **širšom slova zmysle** to predstavuje premiér, ministri, štátni a parlamentní sekretári a podsekretári - v **užšom zmysle** ju chápeme ako kabinet zložený z premiéra, ministrov, a niektorých ďalších členov určených premiérom - poznáme aj tzv. **vnútorný kabinet**, kt. tvoria premiér a jemu najbližší ministri - vzhľadom k systému politických strán vo VB ide spravidla o jednofarebnú väčšinovú vládu, kt. je zodpovedná parlamentu, parlament ju môže odvolať - členstvo vo vláde je viazané na členstvo v parlamente - vláda má silnú pozíciu, premiér osobitne - inštitút kolektívnej zodpovednosti členov vlády **Monarcha** - kráľovná Karol III. (dynastia z Windsdoru) - jeho moc sa neodvádza od žiadnej inej moci, jeho moc je dedičná - právne má silnú pozíciu, no fakticky svoje právomoci na základe ústavných zvyklostí neuplatňuje **Materiálna kontrola ústavnosti** - neexistuje písaná ústava, ani ústavné súdnictvo v inštitucionalizovanej podobe - kontrolu ústavnosti vykonávajú súdy - skúmanie ústavnosti zákonov znamená v tejto tradícii len preskúmanie ústavnosti procesu vzniku zákona **Ústavný model USA** - základom je **Ústava z roku 1787 a jej 27 dodatkov** -- platí dodnes - prvých 10 dodatkov tvorí Listina práv-**Bill of rights** - je dopĺňaná judikatúrou Najvyššieho súdu USA, čo z nej robí **faktickú ústavu** - ústava federatívneho štátu -- decentralizovaná federácia (výrazná pozícia členských štátov) - zakotvuje **prezidentskú formu vlády** - je založená na princípe deľby moci a na konkurencii moci výkonnej a zákonodarnej - štruktúra najvyšších orgánov federácie: 1. **prezident** 2. **Kongres** -- Snemovňa reprezentantov a Senát 3. **Najvyšší súd** **Prezident** - Joe Biden, viceprezidentkou je Kamala Harris- **od Januára D. Trump a J.D Vance** - je volený nezávisle od Kongresu a výsledkov volieb do Kongresu -- **dualizmus legitimity** (občania dávajú legitimitu prezidentovi aj Kongresu) - volený občanmi v nepriamych dvojkolových voľbách (veľmi formálny proces) - konajú sa prvý utorok po prvom pondelku v novembri - priebeh opísaný v 22. dodatku - súčasťou voľby prezidenta je aj voľba viceprezidenta (ten musí spĺňať tie isté kritériá ako prezident) - ľud volí voliteľov, kt. sú viazaní zvoliť kandidáta za svoju stranu - počet voliteľov je rôzny podľa zastúpenia v Kongrese - prezident musí na zvolenie získať 270 hlasov voliteľov - je volený na 4 roky, maximálne môže byť zvolený dvakrát za život - ak by prišlo k predčasnému ukončeniu funkcie, prezidentom sa stáva viceprezident - má veľmi silnú pozíciu, je šéfom celej exekutívy (výkonnej moci) - na základe vlastného rozhodnutia menuje a odvoláva členov svojho kabinetu (formálny súhlas Senátu) - vytvára si zbor poradcov, kt. si sám vyberá - je hlavou USA a reprezentuje suverenitu navonok aj dovnútra - je vrchným veliteľom ozbrojených síl, je výlučným nositeľom rozhodovacích právomocí o potenciále jadrových zbraní USA - nie je za výkon svojej funkcie ani za výkon jeho exekutívy ústavne zodpovedný Kongresu - Kongres mu nemôže vysloviť nedôveru, ani prezident nemôže rozpustiť Kongres - má voči Kongresu právo veta, Kongres mu schvaľuje rozpočet (systém bŕzd a protiváh) - uplatňuje sa **teória skrytých právomocí**, čo znamená, že aj keď mu ústava isté právomoci nezveruje priamo, prezident si ich z nej pomocou judikatúry Najvyššieho súdu vyvodil (napr. právo zákonodarnej iniciatívy, uzatváranie medzinárodných zmlúv) - zastupuje ho viceprezident, kt. je predsedom Senátu - vláda v našom ponímaní neexistuje **Impeachment** - vo všeobecnosti znamená možnosť súdenia federálneho úradníka a vzťahuje sa aj na prezidenta (ako jediná možnosť pozbavenia výkonu funkcie) - prezidenta možno súdiť len za: - ***vlastizradu*** - ***porušenie ústavy*** - ***iný ťažký zločin*** - žalobcom je Snemovňa reprezentantov, o žalobe rozhoduje Senát, kt. v tomto prípade predsedá predseda Najvyššieho súdu, prezident je žalovaný pred Kongresom - žiaden prezident zatiaľ nebol odsúdený (súdení boli vaicerí) **Kongres** - dvojkomorový - **Snemovňa reprezentantov** -- má 435 členov, volená na 2 roky, štáty tam majú zastúpenie podľa veľkosti - **Senát** -- 100 členov, každý štát má 2 zástupcov, vznikol ako dôsledok sporov medzi štátmi na presadzovanie záujmov menších štátov, volený na 6 rokov, každé 2 roky za 1/3 obnovuje - návrh zákona musí byť schválený oboma komorami a musí byť podpísaný prezidentom - **decentralizácia Kongresu** = postupom času sa rozhodujúca parlamentná práca presunula do výborov a najmä do podvýborov - zasahuje do výkonu exekutívy kontrolným mechanizmom nazývaným **vypočutie (hearing)** **Najvyšší súd** - 9-členný - menuje ich prezident so súhlasom Senátu bez časového obmedzenia - vykonáva kontrolu ústavnosti od sporu Marbury vs Madison - kontrolu vykonávajú aj všetky federálne súdy (všeobecný model kontroly ústavnosti) - Najvyšší súd má pôvodnú jurisdikciu iba v 2 prípadoch: 1. *v sporoch týkajúcich sa cudzích hodnostárov* 2. *v sporoch, kde je stranou štát* - v ostatných si môže vybrať, kt. vecou sa bude zaoberať - Prezident udeľuje milosť (amnestiu) **Ústavný systém Českej republiky** - od októbra 1918 môžeme hovoriť o spoločných ústavno-politických dejinách Slovenska a Česka, do roku 1992 - ústavnými medzníkmi sú dočasná ***ústava z roku 1918, ústavná listina z roku 1920, Ústava 9. mája 1948, Ústava ČSSR z roku 1960*** a*** ústavný zákon o Československej federácii z roku 1968*** - koncom 80-tych rokov minulého storočia sa rozpadá svetová socialistická sústava - Československo sa do tohto procesu zapojilo ako jedna z posledných krajín (impulz - násilný zásah mocenských zložiek štátu proti pokojnej manifestácii uskutočnenej z príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, ku kt. došlo na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989 - **začiatok** **Nežnej revolúcie** - výsledkom rokovaní bola rekonštrukcia federálnej a republikových vlád, zvolenie Václava Havla za československého prezidenta 29. decembra 1989 (po predchádzajúcej abdikácii G. Husáka), zmeny v  zložení federálneho a republikových parlamentov a dohoda o uskutočnení slobodných volieb v júni 1990 - výsledky parlamentných volieb v roku 1992 priniesli nezmieriteľnosť postojov víťazných politických strán ODS (V. Klaus) a HZDS (V. Mečiar), politické rozhodnutie začať rokovania o zániku ČSFR, - **17. júla 1992** SNR schválila ***Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky*** (politický, nie konštitučný dokument, ale jasný politický signál), spoločnosť rozdelená, úsilie o rozhodnutie o rozdelení ČSFR prostredníctvom referenda, neschválenie ústavného zákona o spôsoboch zániku ČSFR, postoj medzinárodného spoločenstva, hra o „Čierneho Petra", schválenie Ústavy SR 1. septembra 1992 a jeho hodnotenie časťou českej politickej reprezentácie - ***ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR***, ním boli ustanovené základné princípy rozdelenia majetku ČSFR; územný princíp (nehnuteľný majetok) a princíp 2:1 (podľa počtu obyvateľov ČR a SR, hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok v zahraničí) - ***ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku ČSFR z  25. novembra 1992*** (tesná väčšina, zánik ČSFR k 31. decembru 1992 ČSFR a k 1. januáru 1993 vznik dvoch samostatných štátov -- ČR a SR, zánik federálnych orgánov a prechod ich pôsobnosti na orgány samostatných republík, nerealizované časti - prechod zákonodarnej moci a zákaz prevzatia štátnych symbolov) - ústavný zákon č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom ČSFR **Ústavný vývoj 1989 -- 1992** - obdobie po parlamentných voľbách 1990 možno hodnotiť ako začiatok komplexnej transformácie spoločnosti, ale hlavnú úlohu, prijať novú Ústavu federácie a národných republík sa nepodarilo splniť - kľúčovým problémom bolo riešenie štátoprávnych vzťahov medzi SR a ČR (koncept „federácie budovanej zdola" a „funkčnej federácie") - dočasný kompromis v novele ústavného zákona o federácii vykonaný ústavným zákonom č. 556/1990 Zb. (decentralizácia) - ďalšie rokovania založené na koncepte zmluvného a ratifikačného princípu (vypracovanie návrhu Zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu, tzv. ***Milovská zmluva z februára 1992*** -- Predsedníctvo SNR neschválilo presun rokovaní na obdobie po parlamentných voľbách 1992) - najvýznamnejší ústavný akt Federálneho zhromaždenia ČSFR vo volebnom období je **schválenie Listiny základných práv a slobôd** (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991) - aj v súčasnosti súčasť ústavného poriadku ČR a naďalej platí aj v SR (ústavná revolúcia) **Ústava Českej republiky** - procesy smerujúce k zániku ČSFR boli spojené aj s formovaním ústavných základov samostatnej SR a ČR - ČNR schválila dodnes platnú Ústavu Českej republiky 16. decembra 1992 (publikovanú v Zbierke zákonov Českej republiky pod č. 1/1993 Sb.), - ešte pred schválením ústavy ČNR schválila aj ***ústavný zákon č. 4/1993 Sb.*** o opatreniach súvisiacich so zánikom ČSFR (rieši otázku právnej kontinuity a prechodu pôsobnosti federálnych orgánov na orgány Českej republiky) a ***ústavný zákon č. 29/1992 Sb.*** o niektorých ďalších opatreniach súvisiacich so zánikom ČSFR z 22. decembra 1992 (ďalšie pôsobenie federálnych sudcov a prokurátorov Generálnej prokuratúry ČSFR - možnosť stať sa *ex constitutione* sudcami a prokurátormi Českej republiky, ak s tým vyslovia súhlas) - z hľadiska formálno-právnych znakov je česká ústava **písaná, republikánska, právna** - je **polylegálna**, keďže ju tvoria popri Ústave ČR aj ďalšie ústavné predpisy - je **rigidná** (k jej zmenám alebo doplnkom môže dôjsť len ústavnými zákonmi, ku ktorých prijatiu je potrebný súhlas 3/5 väčšiny všetkých poslancov Poslaneckej snemovne a 3/5 väčšiny všetkých prítomných senátorov + obsahuje klauzulu večnosti) - **právna**, **reálna**, **republikánska** -- vychádza z parlamentnej formy vlády (blízka klasickému republikánskemu parlamentarizmu) ústava unitárneho štátu (územie ČR sa člení na obce a 14 vyšších územných samosprávnych celkov) - je **ústavou demokratického štátu** (obsahuje explicitne, resp. implicitne všetky kľúčové ústavné princípy charakteristické pre demokratickú ústavu, a to princíp demokratického právneho štátu, princíp dodržiavania medzinárodných záväzkov, princíp suverenity ľudu v spojení s princípom deľby moci, princíp viazanosti štátnej moci zákonom, princíp slobody občanov a pod. - **široký katalóg základných práv a slobôd** lokalizovaný v Listine základných práv a slobôd, prirodzeno-právneho poňatie - **princíp obmedzenej vlády**, **princíp slobody človeka** - **princíp rovnosti ľudí pred zákonom** **Forma vlády v ČR** - parlamentná forma vlády - princíp deľby moci ako kľúčový organizačný princíp (premieta sa formálne aj do vnútornej štruktúry Ústavy -- II. III. a IV. hlava -- zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc) - zákonodarnou mocou disponuje dvojkomorový parlament (Poslanecká snemovňa, Senát) - výkonná moc patrí prezidentovi, vláde a štátnym zastupiteľstvám - súdna moc (Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, 4 stupňová sústava všeobecných súdov) - ďalšie ústavné orgány - Najvyšší kontrolný úrad, Česká národná banka **Zákonodarná moc** - **dvojkomorový parlament** - ***Poslanecká snemovňa*** - 200 poslancov volených na 4 roky vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním na základe systému pomerného zastúpenia - aktívne volebné právo (každý občan nad 18 rokov), pasívne volebné právo (každý občan nad 21 rokov) - ***Senát*** - 81 senátorov, volených vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním na základe väčšinového volebného systému (každé 2 roky sa volí 1/3 senátorov) - aktívne volebné právo (každý občan nad 21 rokov), pasívne volebné právo (každý občan nad 40 rokov) - účel dvojkomorového parlamentu spočíva v tom, že Senát vystupuje ako orgán zabezpečujúci kontinuitu zákonodarnej moci, predstavujúci zastúpenie samosprávnych územných celkov, je ústavnou poistkou a konzervatívnou brzdou - Senát nemožno ho predčasne rozpustiť, v čase keď je rozpustená PS môže vydávať zákonné opatrenia, kt. musí novozvolená PS schváliť - Poslaneckú snemovňu môže prezident rozpustiť ak - PS nevyslovila dôveru ani na tretí (neúspešný) pokus o ustanovenie vlády - PS sa neuznesie do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorého prejedaním spojila vláda otázku dôvery - zasadanie PS bolo prerušené dlhšie, než je prípustné (maximálne 120 dní) - PS nebola po dobu dlhšiu ako tri mesiace spôsobilá uznášať - **postavenie poslancov a senátorov** je založené na koncepte voľného (reprezentatívneho) mandátu, princípe materiálnej indemnity (hlasovanie a prejavy) - **procesnoprávna imunita** (poslanca ani senátora nemožno trestne stíhať bez súhlasu komory, kt. je členom, ak komora odoprie súhlas, tak je trestné stíhanie po dobu trvania mandátu vylúčené), **priestupková imunita** (poslanec alebo senátor podlieha len disciplinárnej právomoci komory, ktorej je členom, pokiaľ zákon neustanoví inak)-- riešenie ako v SR po roku 2001, predtým v prípade nesúhlasu bolo trestné stíhanie navždy vylúčené - nezlučiteľnosť funkciu poslanca, resp. senátora s funkciou prezidenta a funkciou sudcu, ako aj ďalšími funkciami, kt. ustanoví zákon (člen vlády môže síce byť poslancom, resp. senátorom, ale nemôže byť predsedom, alebo podpredsedom snemovne, členom parlamentného výboru, či vyšetrovacej komisie) - **právo zákonodarnej iniciatívy** má poslanec alebo skupina poslancov PS, Senát (ako celok), vláda, zastupiteľstvo vyššieho územného samosprávneho celku - po schválení návrhu zákona v PS ho PS postúpi ho Senátu, kt. môže návrh zákona schváliť v rovnakom znení ako PS, zamietnuť, vrátiť PS s pozmeňujúcimi návrhmi, vyjadriť vôľu, že sa ním nebude zaoberať (vtedy sa má za to, že bol Senátom schválený -- detto aj keď sa do 30 dní nevyjadrí) - po zamietnutí návrhu zákona Senátom, alebo schválení s pozmeňujúcimi návrhmi rokuje opäť PS (môže absolútnou väčšinou všetkých poslancov rozhodnutie Senátu odobriť, alebo prelomiť) - prezident má právo veta -- nie proti ústavným zákonom (o vetovanom zákone opätovne rokuje len PS, veto môže prelomiť absolútnou väčšinou) - nerovnoprávnosť snemovní pri uplatňovaní zákonodarnej právomoci - Ústava ale taxatívne vymedzuje kedy je potrebný súhlas oboch snemovní, t.j. kedy nemôže PS prelomiť rozhodnutie Senátu (volebný zákon, zákon o vzájomnom styku oboch snemovní,  zákon o rokovacom poriadku Senátu, vyslovovanie súhlasu s ratifikáciou) **Výkonná moc -- prezident** - volený priamo občanmi (predtým ho volil parlament) - aktívne volebné právo (všetci občania ČR, ktorí dovŕšili 18 rok veku), pasívne volebné právo (každý občan ČR voliteľný do Senátu, t.j. po dovŕšení 40 roku veku, na návrh skupiny 50 000 voličov, 20 poslancov Poslaneckej snemovne alebo 10 senátorov) - dvojkolové voľby - prezident môže byť stíhaný len za vlastizradu a hrubé porušenie ústavy (na základe obžaloby podanej Senátom), k vzneseniu obžaloby je potrebný súhlas 3/5 prítomných senátorov, s ktorou musí vysloviť súhlas 3/5 väčšina všetkých poslancov PS, o obžalobe rozhoduje Ústavný súd - **kompetencie prezidenta** sú **autonómne** (taxatívne vymedzené, napr. vymenovanie predsedu vlády, rozpúšťanie PS v Ústavou ustanovených prípadoch, vymenúvanie sudcov Ústavného súdu, vymenovanie predsedu a podpredsedu ÚS a Najvyššieho súdu, udeľovanie milosti, právo veta) - sú **viazané** (vyžadujú kontrasignáciu predsedu vlády, alebo povereného člena vlády, sú vymedzené demonštratívnym výpočtom, patria sem najmä kompetencie vo vzťahu k zahraničiu a kompetencie vyplývajúce z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl - za kontrasignované akty nesie zodpovednosť vláda - ak prezidentský úrad nie je obsadený, zastupuje ho v Ústavou vymedzenom rozsahu predseda vlády (výkon niektorých kompetencií je zverený predsedovi PS, resp. predsedovi Senátu) **Výkonná moc -- vláda** - Ústava vládu definuje ako vrcholný orgán výkonnej moci - skladá sa z **predsedu vlády**, **podpredsedov** a **ministrov** (ústava neurčuje počet členov vlády) - vláda je zodpovedná PS, kt. jej môže vysloviť nedôveru nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, vláda môže požiadať PS o vyslovenie dôvery a spojiť s tým hlasovanie o návrhu zákona - ak je vláde vyslovená nedôvera, resp. nie je vyslovená dôvera musí podať demisiu (prezident ju musí prijať), v ostatných prípadoch nie je prezident povinný demisiu vlády, resp. jej člena prijať - silné postavenie predsedu vlády (prezident musí odvolať člena vlády, ak mu to navrhne predseda vlády) - Ústava neustanovuje možnosť vysloviť nedôveru členovi vlády (na rozdiel od slovenskej ústavy), t.j. vychádza len z konceptu kolektívnej zodpovednosti - ústavná úprava predpokladá **tri pokusy o ustanovenie vlády** - ***prvý pokus*** - prezident vymenuje predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov vlády, vláda musí do 30 dní predstúpiť pred PS so žiadosťou o vyslovenie dôvery (k vysloveniu dôvery je potrebný súhlas absolútnej väčšiny všetkých poslancov) - ***druhý pokus*** - ak vláda nezíska v PS dôveru, prezident opätovne vymenuje ním určenú osobu za predsedu vlády a na jeho návrh aj ostatných členov vlády, takto vytvorená vláda musí taktiež do 30 dní požiadať PS o vyslovenie dôvery - ***tretí pokus*** - ak vláda opätovne nezíska dôveru PS, prezident vymenuje opätovne predsedu vlády (už ale na návrh predsedu PS) a na jeho návrh ostatných členov vlády a takto vytvorená vláda sa opäť musí uchádzať o dôveru Poslaneckej snemovne - ak vláda ani pri treťom pokuse nezíska dôveru PS, môže ju prezident rozpustiť - ústava nevylučuje (a prax to potvrdila -- Babiš) aby prezident vymenoval za predsedu aj po druhý raz tú istú osobu, kt. vláde nebola pri prvom pokuse vyslovená dôvera - vláda ako kolektívny orgán rozhoduje v zbore nadpolovičnou väčšinou všetkých členov (ústava nevymenúva veci, o ktorých v zbore rozhoduje) - predsedovi vlády ústava (okrem oprávnenia navrhovať ostatných členov vlády a navrhnúť prezidentovi ich odvolanie) neustanovuje osobitné postavenie, len uvádza, že organizuje činnosť vlády a zastupuje ju navonok - ústava priznáva vláde normotvornú právomoc, keďže vláda môže *ex constitutione* vydávať nariadenia na vykonanie zákonov **Štátne zastupiteľstvo ako súčasť výkonnej moci** - štátne zastupiteľstvo = prokuratúra - štátne zastupiteľstvo je súčasťou výkonnej moci, t.j. je podriadené vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci - tomuto záveru zodpovedá aj zákonná úprava (čl. 80 Ústavy ČR) **Súdna moc** - Ústavný súd, 4 stupňová sústava všeobecných súdov v čele s Najvyšším súdom ČR a Najvyšším správnym súdom - ***Ústavný súd Českej republiky:*** - 15 sudcov, vymenúva ich na 10 rokov prezident so súhlasom Senátu (tá istá osoba môže byť aj opätovne vymenovaná do funkcie) -- obdobný model v USA, konsenzus 2 orgánov, s dominantnou úlohou a zodpovednosťou prezidenta - za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný každý občan ČR, kt. má vysokoškolské právnické vzdelanie, je bezúhonný, dovŕšil 40 rokov veku, bol najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní - sudcovia Ústavného súdu disponujú materiálnou imunitou za svoju rozhodovaciu činnosť a zároveň majú aj procesnoprávnu imunitu (k ich trestnému stíhaniu je potrebný súhlas Senátu) - v čele ústavného súdu je predseda a podpredsedovia, kt. vymenúva prezident - rozhodovanie v pléne, alebo trojčlenných senátoch - vzor českého ústavného súdnictva -- nemecký model - široký okruh kompetencií, Ústavný súd predovšetkým rozhoduje o súlade zákonov a iných právnych predpisov s ústavným poriadkom, o ústavných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam alebo iným zásahom orgánov verejnej moci do ústavou zaručených práv, o ústavných sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti nezákonnému zásahu štátu (tzv. komunálnej ústavnej sťažnosti), o ústavnej žalobe Senátu proti prezidentovi - sústavu súdov tvorí Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, vrchné, krajské a okresné súdy - ***Najvyšší súd ČR*** - je vrcholným súdnym orgánom vo veciach patriacich do právomoci súdov s výnimkou záležitostí, o ktorých rozhoduje Ústavný súd alebo Najvyšší správny súd - ***Najvyšší správny súd ČR*** - ústava nedefinuje jeho kompetencie podľa zákona rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam všeobecných súdov vo sfére správneho súdnictva, vo volebných veciach, kompetenčných sporoch, súlade podzákonných právnych predpisov s ústavným poriadkom - sudcov všeobecných súdov a Najvyššieho správneho súdu vymenúva prezident bez časového obmedzenia (kandidát musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie, musí preukázať bezúhonnosť a spĺňať ďalšie podmienky stanovené zákonom) - súdy rozhodujú v senátoch (sudcovia z povolania a sudcovia laici) a ako samosudcovia - Ústava, resp. Listina deklarujú základné procesné zásady súdneho konania (rovnosti účastníkov, verejnosť a ústnosť súdneho konania) **Iné ústavné orgány Českej republiky** - **Najvyšší kontrolný úrad** (nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia so štátnym majetkom a plnenie štátneho rozpočtu) - prezidenta a viceprezidenta NKÚ vymenúva prezident na návrh PS - **Česká národná banka** (ústredná banka štátu) - hlavným cieľom jej činnosti je starostlivosť o cenovou stabilitu; do jej činnosti možno zasahovať len na základe zákona **Územná samospráva v Českej republike** - dvojstupňová sústava (obce a samosprávne kraje) - ústava definuje územné samosprávne celky ako miestne spoločenstvá občanov, ktorým explicitne priznáva **právo na samosprávu** - vytvoriť alebo zrušiť samosprávny kraj možno len ústavným zákonom (na rozdiel od SR), - priamo volené obyvateľmi len zastupiteľstvo obce a zastupiteľstvo samosprávneho kraja - je im priznané právo vlastniť majetok a právo samostatne hospodáriť podľa vlastného rozpočtu - do činnosti územných samosprávnych celkov možno zasahovať len ak to vyžaduje ochrana zákona a len spôsobom ustanoveným zákonom - právo vydávať všeobecne záväzné vyhlášky, zákonom zveriť orgánom územnej samosprávy výkon štátnej správy **Porovnanie ústavných modelov ČR a SR** - obe ústavy pripravované v časovom strete (rokovania o zániku ČSFR) - zhodné formálno-právne charakteristiky (písaná, rigídna, reálna, právna, polylegálna, demokratická, vychádzajúca z parlamentného modelu vlády, ústava unitárneho štátu) - porovnateľná úprava základných ústavných princípov (česká širšia -- princíp demokratického rozhodovania) - porovnateľná úprava základných práv a slobôd - dualizmus výkonnej moci (vláda, prezident -- v súčasnosti už porovnateľný spôsob voľby a zániku funkcie prezidenta) - rozdielne ústavné vzory (ČR -- Ústavná listina z r. 1920, SR -- ústavný zákon o československej federácii) - inštitúty priamej demokracie (v ČR len blanketová norma odkazujúca na prijatie ústavného zákona o referende, u nás priamo úprava v Ú.); - Česká ústava obsahuje klauzulu večnosti - ČR má dvojkomorový parlament (Poslanecká komora a Senát) - zachovaná procesnoprávna imunita poslancov a senátorov - v ČR podrobnejší popis kreovania vlády (tri ústavné procedúry), nemožnosť vysloviť nedôveru individuálnemu členovi vlády - ČR - štvorstupňová sústava všeobecných súdov (SR 3 stupne) - Najvyšší správny súd (v ČR správne súdnictvo jednostupňové, v SR dvojstupňové) - v ČR neexistencia Súdnej rady, sudcovia sú vymenúvaní bez časového obmedzenia - ústavné súdy vychádzajú z Kelsenovského modelu + inšpiračný vplyv nemeckého modelu, široký rozsah právomocí (v SR širší) - verejný ochranca práv v ČR upravený len na úrovni zákona **Ústavný systém SRN** - Nemecko ako štát malo zásadný vplyv na európsky historicko-politický vývoj (iniciátor I. a II. svetovej vojny) - súčasne najľudnatejší štát Európy a „hnací motor" EÚ - spätosť slovenských, resp. československých dejín s Nemeckom (geografická blízkosť, množstvo stretov, hospodárske, sociálne väzby od Veľkej Moravy až po súčasnosť) - inšpirujúci vplyv Základného zákona SRN a rozhodovacej činnosti Spolkového ústavného súdu SRN na ústavno-politický vývoj a fungovanie ústavného systému SR **Ústavný vývoj Nemecka** - významný vplyv na európsky ústavno-politický vývoj mali už spoločensko-politické pokusy o formovanie ústavného štátu v 19. stor. na úrovni nemecky hovoriacich štátnych útvarov (kráľovstiev, veľkovojvodstiev a kniežatstiev), ako aj na celonemeckej úrovni (Frankfurtská ústava, Ústava Nemeckej ríše) - novodobé ústavné dejiny (po roku 1918) sú spojené so schválením tzv. ***Weimarskej ústavy (1919)*** - schválená vo Weimare v zložitej vnútropolitickej situácii Ústavodarným národným zhromaždením zvoleným v parlamentných voľbách v roku 1919 **Weimarská ústava** - zakotvovala modifikovaný parlamentarizmus so silným postavením prezidenta a veľkým priestorom pre priamu demokraciu (predobraz modelu poloprezidentského modelu vlády), nevyvážené vzťahy medzi ústavnými orgánmi, absencia ústavných „poistiek" - spolkové usporiadanie (nemecká tradícia a nevyhnutnosť) - najvyššími ústavnými orgánmi boli: - **Ríšsky snem** - parlament, volený vo všeobecných voľbách na princípe pomerného zastúpenia - **Ríšska rada** - orgán reprezentujúci spolkové krajiny, kt. do nej vysielali svojich zástupcov podľa počtu obyvateľov - disponovala právom zákonodarnej iniciatívy a právom suspenzívneho veta voči zákonom schváleným Ríšskym snemom (k prelomeniu veta bola potrebná 3/5 väčšina členov) - **Ríšsky prezident** - volený občanmi na 7 rokov, vrchný veliteľ brannej moci, zvolával zasadnutia RS a mohol ho rozpúšťať - vymenúval vládu a mohol ju kedykoľvek odvolať, mohol presadiť schválenie zákonov v referende (po predchádzajúcom rozpustení RS) - v prípade vážneho ohrozenia verejnej bezpečnosti a verejného poriadku mohol sám vyhlásiť výnimočný stav a vydávať nariadenia s mocou zákona, kt. mohol dočasne, čiastočne ale i úplne suspendovať základné práva a slobody (podliehali dodatočnému schváleniu RS, kt. ale mohol rozpustiť) - **Ríšska vláda** - menovaná prezidentom, dvojitá závislosť -- prezidentovi a RS - **Ríšsky súd** - rozhodovanie sporov medzi ríšou a ríšskymi krajinami, ako aj preskúmavanie ústavnosti zákonov - zakotvovala rozsiahly **katalóg základných práv a slobôd** (vrátane hospodárskych a sociálnych práv) **Deštrukcia Weimarskej ústavy** - parlamentné voľby v roku 1932 vyhrala **NSDAP**, Adolf Hitler vymenovaný za ríšskeho kancelára - vo februári 1933 (po zinscenovanom útoku na RS prezident Paul de Hindenburg vyhlásil núdzové nariadenie = suspendovanie základných politických práv a neskôr na jeho základe aj zákaz ostatných politických strán) - v marci 1933 schválil Ríšsky snem ovládaný NSDAP zákon na odstránenie núdze národa a štátu (tzv. splnomocňovací zákon), kt. zveril ríšskej vláde (Hitler -- kancelár) právo prijímať zákony, vrátane zmien ústavy (predlžovanie jeho účinnosti počas vojny) - Zákon o hlave štátu z 1. septembra 1934, podľa kt. v prípade smrti prezidenta prechádzajú jeho právomoci na ríšskeho kancelára (A. Hitlera) - deštrukcia ústavného modelu *„ústavnou cestou"* **Základný zákon SRN** - na obsah Základného zákona mala zásadný vplyv porážka v II. svetovej vojne a skúsenosti z medzivojnového vývoja (nástup fašizmu) - vznikol v čase, keď Nemecko nachádzalo pod kontrolou okupačných mocností (absencia štátnej suverenity), 4 okupačné zóny - rozdielny vývoj v nich (tendencia rozdelenia na 2 samostatné štáty -- NSR a NDR) - bol pripravovaný a schvaľovaný ako ústavné provizórium, pri štátnom zjednotení však bolo štátne zjednotenie interpretované ako pripojenie 5 spolkových krajín a teda len rozšírenie pôsobnosti ZZ, t.j. *de facto* skutočnosť, že stále platí ZZ možno interpretovať, že v SRN existuje stále *„ústavné provizórium"* - návrh vznikol na pôde Parlamentnej rady (65 členov delegovaných krajinskými snemami, Konrad Adenauer) v máji 1949, následne bol návrh ratifikovaný v spolkových krajinách (Bavorsko neschválilo) + bol udelený súhlas guvernérov okupačných mocností, vyhlásenie **23. mája 1949** - v ZZ sú zakomponované ústavné poistky proti potenciálnemu ohrozeniu demokratického ústavného poriadku a ich vplyv na ústavy postkomunistických štátov: - *slabé postavenie spolkového prezidenta* - *posilnenie stability vlády* (inštitút konštruktívneho vyslovenia nedôvery) - *obmedzené možnosti spolkového prezidenta rozpustiť Spolkový snem* - *zákaz protiústavných združení a politických strán* - *rezervovaný postoj k inštitútom priamej demokracie* - hodnotová orientácia Základného zákona, vyjadrená v tzv. klauzule večnosti („Zmena tohto Základného zákona, ktorá sa dotýka členenia Spolku na krajiny, zásadného spolupôsobenia krajín pri zákonodarstve alebo zásad stanovených v článkoch 1 a 20 je neprípustná") **Ústavná charakteristika SRN** - demokratický, sociálny a právny štát, so spolkovým usporiadaním - princíp bezprostrednej záväznosti ZZ - koncept nadústavných práv premietnutý do klauzuly večnosti - prirodzeno-právna koncepcia základných práv (v čele s katalógom základných práv a slobôd) - princíp **deľby moci** ako základných organizačný princíp právneho štátu - sústava najvyšších ústavných orgánov: - **Spolkový snem** - celonemecký parlament volený na 4 roky -- personalizovaný systém pomerného zastúpenia - právomoc meniť a dopĺňať ZZ, k schváleniu takéhoto zákona je potrebný súhlas 2/3 členov Spolkového snemu a 2/3 hlasov Spolkovej rady, pričom sa nemôže týkať vecí, ktoré tvoria obsah klauzuly večnosti - má **zákonodarnú právomoc** (spolu so Spolkovou radou), rozlišujeme zákony, ku ktorých schváleniu **je potrebný súhlas Spolkovej rady** (absolútne veto) a zákony, ku ktorým má Spolková rada len **právo relatívneho veta** (prelomenie v  opakovanom hlasovaní absolútnou väčšinou hlasov) - **kontrolná právomoc** (otázky, interpelácie, konštruktívne vyslovenie nedôvery kancelárovi) - **kreačná právomoc** (napr. voľba spolkového kancelára, polovice členov Spolkového ústavného súdu) - **Spolková rada** - orgán Spolku, prostredníctvom kt. spolkové krajiny spolupôsobia na zákonodarstve, správe Spolku a v záležitostiach EÚ (právo podieľať sa na tvorbe stanovísk Spolku k právnym aktom EÚ) - význam Spolkovej rady narastá v čase núdzového stavu zákonodarstva (Spolkový snem je vtedy „vyradený" zo zákonodarnej činnosti) - skladá sa z členov krajinských vlád delegovaných krajinskou vládou, kt. ich môže aj odvolať, každá spolková krajina má v SR najmenej 3 členov (spolková krajina s viac než 2 miliónmi obyvateľov má 4 členov, viac ako 6 miliónov má 5 členov a viac ako 7 miliónov obyvateľov 6 členov) - **imperatívny mandát členov Spolkovej rady** (viazanosť príkazmi „svojej" krajinskej vlády, hlasy odovzdávané členmi za príslušnú spolkovú krajinu musia byť odovzdané jednotne) - **Spolkový prezident** - veľmi slabé ústavné postavenie (reprezentatívna funkcia, každý akt prezidenta vyžaduje kontrasignáciu, okrem vymenúvania a odvolávania spolkového kancelára a možnosti rozpustiť Spolkový snem -- len ak spolkový kancelár nie je zvolený ani v 3. kole volieb a ak nie je spolkovému kancelárovi na jeho žiadosť Spolkovým snemom vyslovená dôvera) - volí ho **Spolkové zhromaždenie** (polovicu tvoria  členovia Spolkového snemu,  druhú polovicu delegáti zvolení snemami spolkových krajín podľa pomerného princípu) - I. a II. kolo (potreba absolútnej väčšiny hlasov členov SZ, potom stačí relatívna väčšina hlasov) - pasívne volebné právo má každý Nemec, ktorý má volebné právo do Spolkového snemu a dovŕšil 40 rokov veku - právo SZ podať obžalobu na prezidenta (pre úmyselné porušenie ZZ alebo iného spolkového zákona - o obžalobe prezidenta rozhoduje Spolkový ústavný súd) **Spolková vláda a kancelár** - vrcholný kolegiálny orgán spolkovej exekutívy, zložený z kancelára a ministrov - kreovanie vlády: - voľba spolkového kancelára Spolkovým snemom (na návrh prezidenta), k zvoleniu je potrebný súhlas absolútnej väčšiny všetkých poslancov a to tak v I. a II. kole volieb, v III. kole už postačuje relatívna väčšina (ak takto zvolený kandidát získal absolútnu väčšinu hlasov musí ho prezident vymenovať, v opačnom prípade môže buď v určenej lehote vymenovať kancelára, alebo rozpustiť Spolkový snem) - vymenovanie ostatných členov spolkovej vlády (prezidentom na návrh kancelára -- prezident je viazaný návrhmi) - vláda sa zodpovedá snemu -- vyslovenie nedôvery len cez vyslovenie nedôvery kancelárovi - Spolkový snem môže kancelárovi vysloviť nedôveru len tak, že zároveň absolútnou väčšinou zvolí jeho nástupcu a požiada spolkového prezidenta, aby doterajšieho kancelára odvolal (*de facto* nemožnosť vzniku vládnej krízy -- v praxi vyslovená nedôvera 1 krát -- Helmut Schmidt 1982) - ZZ nepozná inštitút vyslovenia nedôvery individuálnemu členovi spolkovej vlády (požíva dôveru Snemu cez kancelára) - kancelár môže požiadať snem o vyslovenie dôvery (k vysloveniu dôvery je potrebná tiež absolútna väčšina hlasov poslancov, ak kancelár v hlasovaní dôveru nezíska, môže prezident na návrh kancelára v lehote 21 dní rozpustiť, toto právo zanikne, ak Snem v tejto lehote zvolí iného kancelára) - dôsledky nevyslovenia dôvery v prípade, ak ide o hlasovanie spojené s hlasovaním o určitom návrhu zákona - vyhlásenie **núdzového stavu zákonodarstva** - **núdzový stav zákonodarstva** vyhlasuje prezident na žiadosť vlády a so súhlasom SR pre určitý návrh zákona, ktorý Spolkový snem zamietol (hoci ho spolková vláda označila za naliehavý -- pritom kancelár môže hlasovanie o svojej dôvere spojiť aj s hlasovaním o návrhu určitého zákona) - ak Spolkový snem po vyhlásení núdzového stavu zákonodarstva opätovne zamietne návrh zákona, resp. ho schváli v podobe, s ktorou vláda nesúhlasí, považuje sa tento zákon za riadne schválený, pokiaľ s ním vysloví súhlas Spolková rada (vyradenie Spolkového snemu zo zákonodarstva), trvá 6 mesiacov a mechanizmus schvaľovania sa vzťahuje na každý ďalší návrh zákona - v priebehu funkčného obdobia toho istého spolkového kancelára môže byť núdzový stav zákonodarstva vyhlásený dôjsť len raz - delegované zákonodarstvo, formou - ***zákonnej delegácie*** (na základe splnomocnenia Spolkovým snemom) - ***ústavnej delegácie*** (napr. dočasná úprava kým nebude schválený zákon) - kancelár má dominantné miesto v ústavnom systéme (kancelársky model vlády) - „osud" spolkových ministrov je v jeho rukách (predkladá návrhy na ich vymenovanie a odvolanie) - po konštruktívnom vyslovení nedôvery kancelárovi končí svoje pôsobenie celá vláda - autonómne pôsobenie spolkového kancelára podľa ZZ - oprávnenie určovať „Základný smer politiky", za ktorý „nesie zodpovednosť" - **Úrad spolkového kancelára** (každý významnejší minister má v Úrade spolkového kancelára svojho „protihráča") - súčasťou Úradu spolkového kancelára je aj Spolková spravodajská služba a Tlačový a informačný úrad spolkovej vlády **Spolkový ústavný súd SRN** - 16 sudcov rozdelených do dvoch 8 členných senátov (v čele jedného je predseda súdu a v čele 2. senátu podpredseda) - senáty sú na sebe nezávislé a majú odlišnú kompetenciu - v rámci senátov pôsobia 3 trojčlenné komory (jeden sudca vždy v dvoch komorách) -- tam najviac rozhodnutí (rozhodovanie o ústavných sťažnostiach), potreba súhlasu všetkých 3 členov komory, ak sa nezíska, postupuje sa vec na rozhodnutie senátu (senátu patrí zároveň výkon najvýznamnejších kompetencií, sudcovia sú volení priamo do senátov) - polovicu sudcov volí Spolková rada a druhú polovicu Spolkový snem - nepriamo prostredníctvom 12 členného zboru voliteľov (Zbor voliteľov je volený Spolkovým snemom podľa zásady pomerného zastúpenia poslaneckých frakcií 2/3 väčšinou, k zvoleniu sudcu je potrebných najmenej 8 hlasov voliteľov) - v každom senáte musia byť 3 sudcovia vyšších spolkových súdov (volení na obdobie do 68 roku veku), ostatní sudcovia volení na 12 rokov (zásada opätovnej nezvoliteľnosti) - predseda a podpredseda sú volení striedavo buď Spolkovým snemom alebo Spolkovou radou - nemecký model ústavného súdnictva vychádza z kelsenovského modelu, ale mnohosť kompetencií a materiálna (hodnotová) kontrola ústavnosti - rozhoduje najmä o ***následnej kontrole ústavnosti*** spolkového a krajinského práva, ***výklade ZZ*** (riešenie kompetenčných sporov, sporov zo spolkového usporiadania), ***ústavných sťažnostiach*** (najpočetnejšia agenda) o ***protiústavnosti politických strán***, ***o pozbavení základných práv*** (na návrh vlády -- volebné právo, výkon verejnej funkcie), ***o ústavných žalobách*** (proti prezidentovi a sudcov spolkových a krajinských), - vysoká autorita Spolkového ústavného súdu (inšpiračný vplyv judikatúry na všetky európske ÚS) **SRN ako spolkový štát** - spolkové usporiadanie ako dôsledok nemeckej histórie (rozdrobenosť a hľadanie formy štátneho spojenia -- zachovanie podlieha klauzule večnosti) - 16 spolkových krajín a 3 slobodné mestá (Berlín, Brémy, Hamburg so statusom spolkovej krajiny), stabilita spolkového usporiadania, zložitosť zmeny členenia SRN (spolkový zákon + súhlas všetkých spolkových krajín v referende) - centralizované spolkové usporiadanie (tzv. **kooperatívny federalizmus**) - v ZZ je upravené rozdelenie kompetencií medzi Spolok a spolkové krajiny, - rozdielne rozdelenie kompetencií vo sfére zákonodarstva (širšie kompetencie Spolku) a správy (exekutívy) - krajiny majú vlastnú ústavu, vlastné zákonodarstvo, vlastnú krajinskú správu, vlastnú štruktúru najvyšších orgánov (v rámcoch vymedzených ZZ) - výlučná zákonodarná kompetencia Spolku - spoločná zákonodarná kompetencia Spolku a spolkových krajín (tzv. konkurujúce zákonodarstvo - spolkové krajiny môžu vydávať zákony len dovtedy, pokiaľ nevydá zákon Spolok + zásada prednosti spolkového práva) - rámcová zákonodarná kompetencia Spolku (Spolok ustanovuje len rámcovým spôsobom základné zásady právnej úpravy) - spolkové krajiny zabezpečujú tak vykonávanie vlastných zákonov, ako aj spolkových zákonov - vlastná spolková správa, spolková správa vykonávaná pod dohľadom a na „príkaz" Spolku - Spolková intervencia (na odvrátenie ohrozenia demokratického usporiadania -- pomoc poskytovaná Spolkom i ostatnými spolkovými krajinami - nasedenie spolkovej polície a polície ostatných spolkových krajín a prevzatie velenia)