Fyzikalisti PDF

Fyzikalisti Mesmer Skôr pseudovedec ako skutočný vedec Liečil ľudí magnetmi (hysterické záchvaty, ochrnutia) – okázalé predstavenia Dizertačka – „O vplyve planét“ – „nadviazal“ na Newtona – gravitácia planét pôsobí na fluidum, ktorým je naplnené telo (zdravie ako harmónia medzi živočíšn...

Fyzikalisti Mesmer Skôr pseudovedec ako skutočný vedec Liečil ľudí magnetmi (hysterické záchvaty, ochrnutia) – okázalé predstavenia Dizertačka – „O vplyve planét“ – „nadviazal“ na Newtona – gravitácia planét pôsobí na fluidum, ktorým je naplnené telo (zdravie ako harmónia medzi živočíšnou gravitáciou a gravitáciou planét) Neskôr – telo je naplnené skôr živočíšnym magnetizmom než gravitáciou Neskôr – liečenie pacientov dotykom, pohľadom – Mesmerove telo bolo mimoriadne magnetické... Mesmer LF Parížskej univerzity – Mesmer je podvodník; Mesmer si veril, mal styky so šľachtou... Komisia (vrátane B. Franklina): subjekty budú magnetizované cez zatvorené dvere (neboli) -> subjekty reagovali akoby magnetizované boli... ->> Mesmerove magnetické fluidum neexistuje Mesmerizmus bol ďalej praktizovaný šarlatánmi Neskôr – od mesmerizmu k neurohypnológií a hypnóze W. S. Ward – amputácia nohy (mesmerizmus ako spôsob anestézy) Charcot – podobnosti medzi hypnózou a hystériou (ale nepoužíval hypnózu na liečbu); žiaci – Binet a Freud 1882 – Franc. akadémia vied uznala hypnózu ako neurologický fenomén Gall Výborný znalec anatómie mozgu Dokázal, že sú mozgové hemisféry spojené bielou hmotou Že sa vnemy z tela dostávajú do kontralaterálnej hemisféry Čím väčšie množstvo mozgovej kôry, tým vyššia inteligencia živočíšneho druhu Frenológia (Kranioskopia) Duševné schopnosti možno lokalizovať do konkrétnych oblastí mozgu Vyššia úroveň rozvinutia schopnosti - > väčšia oblasť mozgu -> vydutiny na lebke Selektívny výber respondentov, vyhýbanie sa falzifikácií ad hoc zdôvodneniami; vyvrátená Flourensom (tiež nemal úplne pravdu...) Muller nervy každej zmyslovej sústavy prenášajú len jeden druh informácie, len určitú energiu alebo kvalitu je jedinečnosť zmyslových systémov daná špeciálnymi vlastnosťami jednotlivých nervových zväzkov, alebo zvláštnosťami v oblasti mozgu do ktorých smerujú? -> teória špecifických nervových energií -> jeho študenti dokázali, že naopak, nervové prenosy majú rovnaký charakter a druh zážitku určuje umiestnenie nervového zakončenia v mozgu Weber Jedni z prvých skutočných experimentov v psychológii Najmenší rozdiel medzi dvoma podnetmi, ktorý môžeme vnímať nie je objektívny, pevne stanovený, ale subjektívny, mení sa s váhou predmetu Sotva rozlíšiteľný rozdiel (s.s.r.) – nie nemenná hmotnosť. Čím je hmotnosť väčšia, tým viac sa musí zväčšiť rozdiel medzi jednotlivými hmotnosťami, aby ich subjekt vnímal δ(R)/R = k Veľkosť najmenšieho postrehnuteľného rozdielu sa mení s veľkosťou štandardného podnetu – ale pomer medzi oboma podnetmi je konštantný Weberov zákon – Pomer medzi sotva rozlíšiteľným podnetom a veľkosťou štandardného podnetu R je konštanta k (k sa líši pre rôzne modality – najcitlivejšia pre svetlo (1/60), pre čuch chuť (1/3). Helmholtz všetky stroje sa riadia zákonom zachovania energie -> platí aj u ľudí -> neexistuje „životná sila“ (vitalizmus) -> experiment s teplom, produkovaným žabou meral rýchlosť, akou sa nervový vzruch prenáša cez nervové vlákna (v motorickom nerve žaby, aj u ľudí) Neskôr Donders – meranie vyšších schopností ([rozlíšenie zvuku + zvolenie slova] – [rozlíšenie zvuku]... Voľba zaberá 36 ms) Youngova-Helmholztova teória vnímania farieb upozornil na rozdiel medzi pocitom a vnemom myseľ sa učí vysvetľovať pocity metódou pokus – omyl. -> experiment s prizmatickou šošovkou Fechner Snaha o odhalenie matematických zákonitostí medzi hmotnou a nehmotnou sférou Pomer medzi dvoma sotva rozlíšiteľnými podnetmi zostáva rovnaký, nech je veľkosť podnetu akákoľvek; hoci absolútny rozdiel medzi dvoma podnetmi sa zväčšuje so vzrastajúcou veľkosťou podnetov, pozorovateľov pocit sotva rozlíšiteľného rozdielu zostáva nemenný Ak intenzita podnetu narastá geometrickým radom, intenzita pocitu aritmetickým radom Experimentálne techniky Metóda sotva rozlíšiteľných rozdielov Metóda správnych a nesprávnych prípadov S = k log R Metóda priemernej chyby