Základy ekonómie, teória, všetko-všetko PDF

MIKROEKONOMICKÁ TEÓRIA Aglaia 1  Prvá kapitola VYNIK A VÝVOJ EKONOMICKJ VEDY Ekonomické myslenie sa začalo Xenofónom, Platónom a Aristotelom a pokračovalo v učení scholastikov, z ktorých najvýznamnejším predst...

MIKROEKONOMICKÁ TEÓRIA Aglaia 1  Prvá kapitola VYNIK A VÝVOJ EKONOMICKJ VEDY Ekonomické myslenie sa začalo Xenofónom, Platónom a Aristotelom a pokračovalo v učení scholastikov, z ktorých najvýznamnejším predstaviteľom bol Tomáš Akvínsky. 1 MERKANTILIZMUS Vyvíjal sa od 16.stor. do polovice 18. stor. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa pokladal zahraničný obchod. ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.Vývoz drahých kovov z krajiny bol pritom zväčša zakázaný a štát uplatňoval prísne hospodárske opatrenia voči domácim aj cudzím obchodníkom. Zameriavali sa na podporu manufaktúrnej výroby. Považoval ju za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. Predstaviteľom merkantilizmu vo VB bol Thomas Mun, a vo Francúzsku J.B. Colbert. Predstaviteľmi politiky merkantilizmu u nás za čias Rakúsko-Uhorska boli Mária Terézia a jej syn Jozef II. 2 FYZIOKRATIZMUS Znamená uznávanie nadvlády prírody. Vznikol ako reakcia na merkantilizmus v druhej tretine 18. stor. vo Francúzsku. Za hlavný zdroj bohatstva pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý produkt. Všetky ostatné práce pokladali za neproduktívne. Predstaviteľmi fyziokratizmu boli F.Quesnay , A.R. Turgot. F.Quesnay svoje názory aplikoval na sociálnej štruktúre spoločnosti, ktorú podľa neho tvoria tri triedy. 1. trieda vlastníkov ( pôdy) 2. produktívna trieda ( podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve), tvoria nájomcovia pôdy, ktorí vkladajú vlastný kapitál na poľ. výrobu, a poľ. robotníci pracujúci za mzdu. 3. sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva) Ekonomické učenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele R. Turgota, ktorý sformuloval zákon klesajúcich výnosov. 3 KLASICKÁ EKONÓMIA Predstavoval sformovanie ekonómie ako samostatnej vedy. Zaoberala sa makroekon. problémami, analyzovala možnosti rastu bohatstva a zdroje bohatstva krajiny pomocou trhu ako konkurenčného mechanizmu, ktorý zabezpečuje efektívnu alokáciu zdrojov. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patria W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J.B.Say, T.R. Malthus, J.S. Mill,.... Wiliam Petty nehľadal zdroj bohatstva spoločnosti vo sfére obehu, ale vo výrobe. Vysvetlil aj ekonomické kategórie, ako sú cena, mzda, renta, úrok. Podporoval rozvoj výroby pre trh. Aglaia 2 Adam Smith bol stúpencom hospodárskej slobody (liberalizmu). Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Predpokladal, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem, a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje vlastné ekonomické záujmy. Vzniká medzi nimi konkurencia. Štátu v trhovej ekonomike pripadajú len tri úlohy: 1. ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom 2. udržiavať poriadok a spravodlivosť vnútri krajiny 3. budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú Zdrojom bohatstva krajiny je práca. Hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru (mzda, zisk, renta).= tri základné dôchodky spoločnosti Najznámejším dielom A. Smitha je dielo Bohatstvo národov. David Ricardo jeho najvýznamnejšie dielo Zásady politickej ekonómie a zdaňovania. Veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu. Svoju teóriu pracovnej hodnoty aplikoval na medzinárodnej deľby práce a vytvoril teóriu komparatívnych výhod. Vychádzal z predpokladu, že národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce. Jean Baptiste Say tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa spolupodieľajú tri výrobné faktory – práca, pôda, kapitál. Každý VF má za svoj podiel na výrobe nárok na odmenu. (práca = mzda, pôda = renta, kapitál = zisk). Sayov zákon trhu, podľa ktorého si ponuka automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Tovary si navzájom vytvárajú odbyt, čiže všetky sa predajú. Celý tento proces má zabezpečiť voľná konkurencia. Thomas Robert Malthus preslávil sa populačnou teóriou, podľa ktorej obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky, teda obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom. Tento rozdiel možno zmierniť dvojakými prekážkami preventívnymi, pozitívnymi (bieda, choroba). 4 SOCIALISTICKÉ UČENIE A MARXISTICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA K zakladateľom ranného utopistického socializmu patria Thomas More autor diela Utópia, Tomasso Campanella autor diela Slnečný štát. V prvej tretine 19. stor. vyniklo učenie vrcholného utopistického socializmu v dielach Angličana Roberta Owena a Francúzov Henriho de Saint-Simona a Charlesa Fouriera, ktorí očakávali premenu spoločnosti z hora, od vládnych vrstiev. Karl Marx vychádzal z ekonomických teórií A. Smitha, D. Ricarda a z učenia utopistického socializmu. Hlavná príčina soc- eko problémov kapitalizmu považovali súkromné vlastnictví. 5 NEOKLASICKÁ EKONÓMIA Vyvíjala sa od 70. rokov 19. stor. až po 30. rokov 20. stor. Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v 3. prúdoch: podľa miesta vzniku = rakúskou, lausannskou, cambridgeskou školou. Aglaia 3 Teória hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou poslednej zásoby určitého tovaru. Predchodcom teórie hraničnej užitočnosti bol H. Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb tromi zákonmi: 1. Postupným uspokojovaním určitej potreby klesá výška, resp. miera pôžitku a užitočnosti. Čím vyššie množstvo tovaru má človek k dispozícii na uspokojenie svojej potreby, tým má pre neho menšiu hodnotu 2. Veľkosť hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. 3. Zákon „neúžitku“ z práce vyjadruje, že človek maximalizuje celkový úžitok, keď sa hraničný úžitok statku, ktorý za svoju prácu získa, rovná hraničnej obeti alebo hraničnému neúžitku jeho práce. Usilovali sa stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému. Známe je tzv. Paretovo optimum: pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho aby nezhoršil situáciu niekoho iného. Predstaviteľmi neoklasickej ekonómie boli Angličan Alfred Marshall, ktorý objasnil mechanizmus ponuky a dopytu, a Američan John Bates Clark, rozšíril použitie tzv. hraničného princípu aj na výrobné faktory, a Francúz Leon Walraz, vysvetlil teóriu všeobecnej ekonomickej rovnováhy. 6 KEYNESOVSKÁ MAKROEKONOMICKÁ TEÓRIA Anglický ekonóm John Maynard Keynes vytvoril v 30. rokoch 20. stor. teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Teória efektívneho dopytu = úroveň takých makroekonomických veličín, ako sú celkový objem výroby, zamestnanosti a hrubého domáceho produktu, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu. Kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí HDP a pozostáva z výdavkov domácnosti na spotrebu (C) a výdavkov firiem na investície (I). Dospel k záveru, že hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť. Celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu t.j. od výšky investícií. Ak v hospodárstve klesá dopyt po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciách, čo vedie k multiplikačnému efektu. Ak sa zvýši dopyt po investíciách, rastie výroba a zamestnanosť, čiže rastú aj dôchodky, a tie vedú k raste spotreby. Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a rast dôchodkov a zamestnanosti. Štát to môže dosiahnuť dvoma formami hosp. politiky: rozpočtovým regulovaním ekonomiky a peňažným a úverovým regulovaním. 7 NEOKEYNESOVSTVO A POSTKEYNESOVSTVO V 50. a 60. rokoch 20. stor. Neokeznesovstvo, jeho predstavitelia sa venovali pozornosť najmä otázkam efektívneho dopytu, spotrebnej a investičnej funkcii a investičnému multiolikátoru. Súčasťou sa stala aj Philipsova krivka, ktorou sa vysvetľuje vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou. Aglaia 4 Postkeynesovstvo, 70. roky 20. stor., ktoré odmietalo neoklasický model a neokeynesovstvo. Hlavný prínos spočíva v uplatňovaní metodologického realizmu, ktorý sa opiera o princíp uvažovania v historickom čase, chápanom ako sled udalostí od nezmeniteľnej minulosti k neistej budúcnosti. 8 EKONOMICKÉ MYSLENIE DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA Od 70. rokov 20. stor. Medzi najvýznamnejšie neokonzervatívne koncepcie ekonomickej vedy patrí monetarizmus, teória racionálnych očakávaní a ekonómia strany ponuky. ň Monetarizmus sa vyvíjal od polovice 70. rokov 20. stor. Za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky. Pripúšťa ich len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky. Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí, podľa ktorej rast množstva peňazí vyvoláva rast cien, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Hlavným predstaviteľom je Milton Friedman. Teória racionálnych očakávaní vychádza z predpokladu, že podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome. Usilujú sa racionálne využiť všetky dostupné informácie. Hlavnými predstaviteľmi sú E. Lucas, J. Barro. Ekonómia strany ponuky hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu dôchodkov. Podľa nej bohatstvo jednotlivca aj štátu pochádza z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Hlavný predstaviteľ je A. Laffer. Snažia sa vyriešiť problém ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy , aktivity, tvorivosti v hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavadzaní inovácií. Štát musí vytvoriť podmienky, teda daňovú reformu a zníženie daní. Začiatkom 60. rokov 20. stor. vynikli tzv. kontrakčné teórie, ktoré poukazujú na význam kontraktov v hospodárskom živote. Patrí k nim teória verejnej voľby, teória hľadania renty, vlastníckych práv pod. Nie sú súčasťou hlavného prúdu ekonómie, ale môžu ovplyvniť ďalší smer vývoja ekonomickej vedy v budúcom období. Koncom 70. rokov 20. stor. sa začalo formovať nové keynesovstvo, ktorého snaha je prepojiť keynesovskú teóriu s teóriou racionálnych očakávaní. K najvýznamnejším predstaviteľom patria G. Mankiw, E. Phelps, G. Akerlof, J. Stiglitz. 9 INŠTITUCIONÁLNA A NOVÁ INŠTITUCIONÁLNA EKONÓMIA Popri hlavnom prúde existuje niekoľko alternatívnych teoretických koncepcií, ktoré kritizujú názory a prístupy škôl hlavného prúdu a zároveň vytvárajú nové svoje vlastné koncepcie. Inštitucionálna ekonómia vynikla na prelome 19. a 20. stor.. jej predstavitelia kritizovali neoklasické teórie. Podľa inštitucionalistov spoločensko- ekonomický vývoj ovplyvňujú inštitúcie. Za inštitúcie sa považujú rôzne organizácie, ako sú firmy, živnostenské a podnikateľské zväzy, profesijné komory, spotrebiteľské organizácie, odbory a štátne inštitúcie. T.B.Veblen vymedzuje tzv. sociálno-psychologické chápanie inštitúcií vznikajúce ako výsledok konvenčného správania sa, ktoré sa v priebehu historického vývoja mení a jeho základ tvorí sociálna psychológia. Aglaia 5 J.R. Commons vymedzuje právne chápanie inštitúcií, ktorí sú založené na zvykových, etických a právnych normách vyplývajúcich z ľudských potrieb. Ochraňuje záujmy spotrebiteľov, zamestnancov, živnostníkov, malých podnikateľov a farmárov pred veľkými kooperáciami a silnými záujmovými skupinami. Nová inštitucionálna ekonómia reprezentujú R.H. Coase, D.C. North. Snaží sa modifikovať neoklasickú teóriu tým, že navrhuje zaviesť pravidlá pre správanie ekonomických subjektov. Regulovanie ekonomiky sa má uskutočňovať na základe dlhodobých zmlúv medzi štátom, veľkými kooperáciami a obormi. Druhá kapitola VYMEDZENIE PREDMETU SKÚMANIA EKONÓMIE A VEDECKÉ METÓDY A NÁSTROJE EKONOMICKEJ ANALÝZY 1 PREDMET EKONÓMIE Súčasní ekonómovia skúmajú ekonómiu ako vedu o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe národného bohatstva. V súčasnosti sa do národného bohatstva zahŕňa aj ľudský kapitál. Ekonómia je veda o voľbe, t.j. o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva. 2 EKONÓMIA AKO VEDA Ekonómia ako veda má len niečo vyše 200rokov - za tvorcu ekonomickej vedy ako uceleného, komplexného systému poznatkov sa považuje Adam Smith. 2.1 Postavenie ekonómie v systéme vied Ekonómia (ekonomická teória) je spoločenskou (sociálnou) vedou, ktorá skúma len úsek ekonomických vzťahov a hraničí s ďalšími vednými disciplínami. Ekonomická teória – je najvšeobecnejšou ekonomickou disciplínou. Skúma fundamentálne zákonitosti hospodárskeho života a poskytuje vysvetlenie základných pojmov (ekonomických kategórií) a základných súvislostí (ekonomických zákonov). Usporadúva ich do prehľadného systému všeobecných výpovedí, zákonov a hypotéz. Hospodárske dejiny – skúmajú vývoj konkrétnych hospodárskych procesov v čase, opisujú a interpretujú ich pomocou poznatkov ekonomickej teórie. Dejiny ekonomických teórií – zaoberajú sa štúdiom vzniku a historického vývoja ekonómie. Hospodárska politika – analyzuje ciele a nástroje hosp. politiky, konkretizuje abstraktné závery ekonomickej teórie a doťahuje ich na hranicu aplikovateľnosti. Najužšie vzťahy má so špecializovanými ekonomickými disciplínami ako sú napr. úsekové ekonomiky, ekonomicko-historické vedy, prierezové vedy. Ďalej súvisí aj so sociálnymi vedami (politické, historické vedy, sociológia, psychológia, antropológia). Ekonómia súvisí aj s vedami kvantitatívnej analýzy (matematika, štatistika, účtovníctvo). 2.2 Štruktúrovanie ekonómie Aglaia 6 Ekonómia sa rozdeľuje na dve časti: mikroekonómiu a makroekonómiu, ktoré nemožno od seba oddeľovať alebo chápať samostatne. Existuje medzi nimi úzka súvislosť a fungovanie ekonomického systému môžeme pochopiť iba štúdiom obidvoch častí ekonomickej teórie. Mikroekonómia (z gréckeho mikros = malý) skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov (domácnosti, firmy, ale aj štát, ak sa správa ako podnikateľ), z ktorých sa skladá národného hospodárstvo. Študuje tiež fungovanie čiastkových trhov – trhu tovarov a služieb, trhu práce, trhu kapitálu, trhu pôdy, trhové štruktúry a vzťahy medzi nimi – určovanie cien na jednotlivých trhoch, skúmanie účinkov monopolného postavenia hosp. subjektov na jednotlivých trhoch. Makroekonómia (z gréckeho makros = veľký) skúma fungovanie ekonomiky ako celku. O svojej súčasnej podobe sa presadila v 30. rokoch minulého storočia a jej teoretickým základom sa stalo učenie J.M.Keynesa. Sústreďuje sa na skúmanie súvislostí, ktoré nie sú postihnuteľné mikroekonomickým prístupom. Vychádza z toho, že hospodárske jednotky (firmy, domácnosti) neexistujú popri sebe izolovane, ale že navzájom spolupracujú, dopĺňajú sa, sú od seba závislé. Makroekonómia sa zaoberá agregátnymi veličinami, skúma také problémy, ako napr. celková výroba tovarov a služieb v ekonomike, rast a pokles ekonomickej aktivity, miera inflácie, miera nezamestnanosti a ich vzájomný vzťah, otázky platobnej bilancie a menových kurzov. Niekedy sa v rámci (makro)ekonómie vyčleňuje ako relatívne samostatná oblasť medzinárodná ekonómia. Je úzko spätá s makroekonómiou, ale aj mikroekonómiou, sa sústreďuje na štúdium medzinárodných súvislostí ekonomického života krajiny a vysvetľuje správanie svetového hospodárstva, svetovej ekonomiky ako celku. 2.3 Pozitívna a normatívna ekonómia Pozitívna ekonómia opisuje a charakterizuje ekonomické fakty a vzťahy v ekonomike. Je to vlastne konštatovanie toho, čo je. (napr. výrok, že pokles cien automobilov zvýšil dopyt po nich, je pozitívnym výrokom) Pozitívna ekonómia odpovedá, napr. na otázky, aké dôsledky mala devalvácia meny na export domácností výrobkov, alebo aké boli ekonomické dôsledky zmeny daní a pod. Môžeme na ne odpovedať, len keď poznáme konkrétne údaje. Normatívna ekonómia sa zaoberá tým, aké by veci mali vyzerať. (napr. daň z príjmov by mala byť nižšia, je normatívnym výrokom). Odpovede obsahujú hodnotové a etické súdy. Preto o problémoch možno diskutovať a polemizovať o záveroch, ale nemožno jednoznačne povedať či sú závery správne alebo nesprávne. Tieto otázky sa riešia politickou diskusiou a rozhodovaním. 3 METÓDY POUŽÍVANÉ V EKONÓMII Metódou sa v najvšeobecnejšom zmysle rozumie spôsob alebo postup, ktorým sa od určitého východiskového stavu dospeje k zamýšľanému východnému stavu. Rozdelenie metód používaných v ekonómii EMPIRICKÉ METÓDY a) pozorovanie – je významným zdrojom ekonomického poznania, neznamená len registráciu pozorovaných javov, ale aj ich interpretáciu. Aglaia 7 b) meranie – je určitým druhom pozorovania. Ide o učenie kvantitatívnej stránky skúmaných javov a ich vlastností. Dôležitá je voľba meracích jednotiek. c) Experiment (pokus) – je taká metóda pozorovania, pri ktorej sa za kontrolovaných a riadených podmienok skúmajú javy reálneho sveta s cieľom overiť pravdivosť určitej hypotézy alebo teórie. Experiment má v porovnaní s obyčajným pozorovaním viaceré prednosti: ▪ experiment umožňuje skúmať ten-ktorý jav v „čistej podobe“ ▪ experiment umožňuje skúmať vlastnosti objektov v extrémnych podmienkach ▪ najväčšou prednosťou experimentu je možnosť jeho opakovania TEORETICKÉ METÓDY 1. Všeobecné logické metódy a) Abstrakcia – predstavuje myšlienkový postup, pri ktorom odhliadame od nepodstatných vlastností a vzťahov skúmaného objektu a súčasne vyčleňujeme, fixujeme a skúmame jeho podstatné charakteristiky. Umožňuje preniknúť do podstaty javu, vyčleniť jeho podstatné vlastnosti. Výsledkom sú určité pojmy, kategórie. b) Analýza a syntéza Analýza znamená myšlienkové rozčlenenie zložitej ekonomickej skutočnosti na jednotlivé časti, čím sa vytvárajú podmienky na poznanie ich jednotlivých stránok. Syntéza je v porovnaní s analýzou opačný proces ako metodologický prístup má analýzu vždy doplňovať. Predstavuje myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí vyčlenených prostredníctvom analýzy do jedného celku. Syntéza umožňuje poznať vnútornú štruktúru skúmaných javov a vzájomné vzťahy medzi ich jednotlivými zložkami. c) Indukcia a dedukcia Indukcia znamená odvodzovanie záverov z empirického materiálu. Je postupom od osobitého k všeobecnému, teda zovšeobecňovaním. Dedukcia je opakom indukcie. Je to taký myšlienkový postup, keď sa zo všeobecnejšieho poznatku vyvodzuje poznatok konkrétnejší, t.j. zo všeobecného sa vyvodzuje jednotlivé. 2. Špeciálne metódy ▪ Kvantitatívne (exaktné) metódy – v ekonómii sú rozvinuté matematické a štatistické kvantitatívne metódy. Modelovanie umožňuje uskutočňovať myšlienkové experimenty. Ekonomický model je zjednodušeným myšlienkovým obrazom, ktorý znázorňuje správanie ľudí v určitom spoločenskom a fyzickom prostredí. ▪ Sociologické metódy o metóda reprezentatívneho výberu – bežne sa používa napríklad pri výskume verejnej mienky o sociálna štatistika – zabezpečuje a usporadúva číselné údaje o spoločenských javoch do štatistických radov, schém a grafov. o sociálny experiment – jeho použiteľnosť v ekonomických disciplínach je dosť problematická. Aglaia 8 ▪ Systémové metódy – sú také metódy vedeckého poznania, ktoré skúmajú objekty ako celostné útvary, resp. slúžia na analýzu a konštrukciu daných objektov ako systémov. Systémom sa rozumie celistvosť súborov a prvkov, ktoré sa navzájom v určitých vzájomných vzťahoch. ▪ Komparatívne metódy – spočívajú v porovnávaní objektov alebo ich prvkov s cieľom stanoviť ich zhodné alebo rozdielne znaky. Porovnávať možno: - plán a skutočnosť - vývoj v časovom rade - rôzne ekonomické koncepcie 3.2 Metodológia ekonómie Metodológia označuje súbor prístupov vo vedeckom bádaní, formulovaní problémov a ich riešení. Hypotézou rozumieme vedecky podložený, ale definitívne ešte neoverený predpoklad, vysvetľujúci určitý súbor javov. 3.3 Metodologické úskalia (nástrahy v ekonomickom uvažovaní) a) nedodržanie podmienky „ceteris paribus“ - ceteris paribus = pri rovnakých ostatných podmienkach, znamená, že jav analyzujeme „za inak nezmenených okolností“. Tento predpoklad znamená, že ak skúmame vplyv jedného meniaceho sa faktora, musíme ostatné faktory udržiavať konštantné. b) omyl post-hoc – chybný predpoklad, pri ktorom sa zjednodušene predpokladá, že ak ja A prechádza B, znamená to, že jav A vyvolá jav B. V skutočnosti to, že jedna udalosť nasleduje po inej, vôbec nemusí nevyhnutne znamenať, že prvá udalosť zapríčiňuje druhú. Ide tu o nesprávne chápanie kauzálnej závislosti – o chybné usudzovanie o príčinách a následkoch – ktorá, pravda, nemusí byť vždy na prvý pohľad jasná. c) klam kompozície - spočíva v podmienke, že to čo platí pre časť (pre jednotlivca), platí pre celok (spoločnosť). klam dekompozície – keď nesprávne usudzujeme, že to čo platí pre celok, platí aj pre časť. d) subjektívnosť – na tú istú vec sa môžeme pozerať rozlične. e) neistota v ekonomickom myslení – ekonomické zákony sú len zákony pravdepodobné – vyjadrujú pravdepodobnú tendenciu správania ľudí. f) Ignorovanie sekundárnych účinkov – dobrá ekonomická analýza musí brať o úvahy aj sekundárne účinky, ktoré sa môžu rozvíjať pomalšie a nemusia byť vždy zreteľné. Tretia kapitola Aglaia 9  Základné východiská a predpoklady fungovania ekonomiky. Ekonomické zákony 1 POTREBY A ZDROJE Potreba je pociťovaný nedostatok, ktorý sa snažíme uspokojovať. Potreby sa vyvíjajú progresívnym tempom, ustavične sa menia, niektoré zanikajú, iné, nové vznikajú. Potreby možno klasifikovať z rôznych hľadísk: - ekonomické potreby: sú tie, ktoré môžu ľudia uspokojiť iba prostredníctvom ekonomickej činnosti, tak, že vyrábajú rôzne statky a služby zo zdrojov, ktoré majú k dispozícií len v obmedzenom množstve. – mimo ekonomické potreby: sú napríklad potreby duchovného života. Zmyslom ekonomickej činnosti ľudí je teda výroba statkov a služieb slúžiacich na uspokojovanie potrieb. V procese výroby dochádza k transformácii inputov, teda výrobných zdrojov, na outputy – statky a služby INPUTY: predstavujú vstup do výroby. Sú to základné výrobné faktory: práca, pôda, kapitál. Práca: je to cieľavedomá ľudská činnosť vynakladaná pri výrobe statkov, ktorú uskutočňuje človek v závislosti od vrodených a získaných fyzických a duševných schopností. Považujeme ju za primárny VF, pretože jej množstvo je dané demografickými a sociálnymi podmienkami. Dôležitá je kvalita práce (vedomosti, vzdelanosť, klasifikácia, produktívnosť). Práve táto stránka umožňuje chápať ju ako ľudský kapitál, pretože sa získava investíciami do vzdelania. Pôda a prírodné zdroje: je určená prírodnými podmienkami. Jej množstvo je obmedzené a spoločnosť nie je schopná ju rozširovať. Ide o nereprodukovateľný VF, ktorého množstvo a kvalita je daná každej ekonomike. Musí byť využívaná tak, aby sme ju nedevastovali, a čo najlepšie zachovali pre budúce generácie. Má rozdielnu úrodnosť, preto na úrodnejších pôdach spoločnosť dosahuje vyššie výnosy. Kapitál: tvoria statky dlhodobej spotreby, ktoré sú produktom výroby a slúžia na výrobu iných statkov. Kapitálové statky predstavujú fyzický kapitál. Finančný kapitál (potenciálny kapitál) predstavujú nespotrebovanú časť dôchodku vo forme peňažných úspor. Kapitál je reprodukovateľný VF, je výsledkom ekonomickej činnosti ľudí a od veľkosti jeho tvorby závisí ekonomický rozvoj spoločnosti. Výrobné faktory majú alternatívne použitie. Dôležitou charakteristikou v. f. je, že majú alternatívne použitie, preto každá spoločnosť, každý ekonomický subjekt sa musia ustavične rozhodovať, ako ich rozdeliť na výrobu množstva rôznych potrebných statkov. Vo výrobnom procese sa navzájom kombinujú tak, aby vytvárali požadované výstupy (outputy). OUTPUTY: (výstupy) výrobního procesu sú statky a služby. Statok: je všetko, čo uspokojuje ľudské potreby. Statky môžu vzniknúť ako výsledok prírodných procesov alebo sú výsledkom výroby. Statky členíme podľa: ▪ dostupnosti: o voľné statky: sú voľne dostupné, nachádzajú sa v prírode v neobmedzenom množstve. o ekonomické statky: ich množstvo je obmedzené množstvom vo vzťahu k ekonomickým potrebám. Ekonomický statok sa vyznačuje svojou obmedzenosťou a užitočnosťou, čiže nutnosťou. Je výsledkom výroby – výrobok. Výrobok, ktorý je Aglaia 10  určený na predaj na konečnú spotrebu sa nazýva tovar, výrobok, ktorý slúži na ďalšie spracovanie sa nazýva medziprodukt. ▪ formy: o hmotné statky: môžu mať hmotnú podobu. o služby: niektoré ekonomické statky sa uspokojujú v nehmotnej podobe. Služby môžu mať charakter výrobných služieb a nevýrobných služieb. ▪ účelu použitia: o spotrebné statky: slúžia na bezprostredné uspokojenie našich potrieb. o kapitálové statky: ide o statky, prostredníctvom ktorých vyrábame iné statky. ▪ vlastníctva: o súkromné statky: sú vlastníctvom jednotlivca, ktorý ma výlučné právo statok užívať, mať z neho úžitok a rozhodovať o ňom. o verejné statky: vyznačujú sa nedeliteľnosťou, nie je presne možné určiť, koľko spotrebuje daného statku jednotlivec. Nevylučiteľnosťou zo spotreby a nekonkurenčnosťou ľudia si ich navzájom nekonkurujú pri používaní verejných statkov. 2 ZÁKLADNÉ PROBLÉMY ORGANIZÁCIE A SPÔSOBY ICH RIEŠENIA V RÔZNYCH EKONOMICKÝCH SYSTÉMOCH Obmedzenosť a vzácnosť zdrojov však núti každého človeka ako ja každú spoločnosť ako celok ustavične hľadať odpoveď na tri základné a vzájomne súvisiace problémy. 1. Čo vyrábať: ktoré statky z daných obmedzených zdrojov vyrábať, v akom množstve, kvalite a sortimente. Rozhoduje tiež, či bude vyrábať spotrebné statky, kapitálové statky, ktoré zvýšia výrobu a spotrebu v budúcnosti. 2. Ako vyrábať: voľba technológie, kombinácie výrobných zdrojov, veľkosť podnikov, vlastníctva podnikov a pod. 3. Pre koho vyrábať: rozdelenia vytvoreného produktu. Koľko pripadne z vytvoreného produktu na jednotlivé výrobné faktory použité vo výrobe – akým spôsobom ich odmeniť. Rozlišujeme tri typy alokačných mechanizmov: Tradičné (zvykové) ekonomické systémy: rozhodnutia o alokácií vzácnych zdrojov medzi rôzne druhy statkov – otázka čo vyrábať – sa rieši na základe zvykov a tradícií, ako vyrábať na zdedených zručnostiach a schopnostiach. Určité črty alokačného mechanizmu nachádzame aj v súčasných ekonomických systémoch. Trhový ekonomický systém: riešenie základných otázok organizácie ekonomiky je v rukách jednotlivcov, ktorí svoje rozhodnutia uskutočňujú na základe cenového mechanizmu a vzájomného pôsobenia dopytu a ponuky. Otázku čo vyrábať určujú spotrebitelia na trhu spotrebných statkov a služieb, ktorí svojím D diktujú, aké výrobky , v akom množstve a sortimente sa majú vyrábať, pretože vyrába sa len to , čo spotrebitelia potrebujú. Otázka ako vyrábať sa rieši v procese konkurencie medzi výrobcami. Otázka pre koho vyrábať – otázka rozdeľovania vytvoreného produktu – sa v trhovom systéme rieši na trhu výrobných f.. Prikazovací ekonomický systém: o alokácií vzácnych zdrojov rozhodujú prostredníctvom špeciálnych inštitúcií ústredné autority – vlády. Štát vlastní výrobné zdroje, štátne podniky, výroba na základe štátneho plánu, zamestnanci boli odmeňovaní podľa stanovených taríf bez ohľadu na skutočne odvedenú prácu. Aglaia 11 3 HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ SPOLOČNOSTI Každá spoločnosť musí riešiť otázku relatívneho nedostatku dostupných zdrojov na produkciu statkov a služieb. Obmedzenosť zdrojov má za následok, že človek a spoločnosť ako celok nemôže vyrábať všetko čo by chcela a potrebovala. Preto musí uskutočňovať ekonomické rozhodovanie – výber, koľko zo svojich obmedzených zdrojov vyčlení na výrobu jednotlivých statkov a služieb. Vždy, keď sa rozhodne pre jedno použitie zdrojov, vzdáva sa tým možnosti využiť ich inak. Hranica produkčných možností ukazuje, ako sa obmedzené zdroje transformujú z jedného použitia na iné použitie. Preto sa nazýva transformačná krivka. Pomocou nej môžeme určiť všetky dostupné kombinácie výstupu pri existujúcich výrobných zdrojoch a daných technologických poznatkoch. Predpokladajme napríklad rozhodovanie spoločnosti o výrobe dvoch skupín statkov X (zbrane) a Y (potraviny). Alternatívne produkčné možnosti: Alternatívne Statky X Statky Y produkčné možnosti A 50 0 B 40 60 C 30 90 D 20 120 E 0 150 Jednotlivé alternatívy vyjadrujú transformáciu – presun zdrojov z výroby na statkov X do výroby statkov Y. Alternatíva A vyjadruje extrém, keď by sme všetky zdroje sústredili na výrobu statkov X, mohli by sme ich vyrobiť 5O, ale neostali by nám žiadne zdroje na výrobu statku Y. Preto ak chceme získať aj nejaké statky Y (alternatíva B) musíme obetovať 10 jednotiek statkov X a z usporených zdrojov môžeme vyrobiť 60 jednotiek statkov Y. Alternatíva E predstavuje ďalší extrém, keď by sa všetky zdroje využívali len na výrobu statku Y a nevyrábali by sa žiadne statky X. Body, ktoré sa nachádzajú mimo hranice produkčných možností, svedčia o nesprávnej voľbe. Bod U, ktorý leží pod touto hranicou, znamená neúplné využitie dostupných zdrojov (ekonomika sa nerozhodla efektívne). Bod N, ktorý leží nad hranicou produkčných možností, predstavuje nedosiahnuteľnú alternatívu, pretože daná ekonomika nemá na takúto kombináciu dostatok zdrojov. Aglaia 12 Efektívna ekonomika je teda taká, ktorá plne využíva svoje zdroje na uspokojovanie potrieb ľudí. Dosahuje výrobnú alokačnú efektívnosť – Paretovo optimu – je to stav, keď ekonomika nemôže produkovať viac jedného statku bez toho, aby produkovala menej iného statku. Ak sa v ekonomike plne využívajú výrobné zdroje, zvýšenie výroby jedného statku (napr.Y) si vyžaduje zníženie druhého statku (napr. X), ide teda o substitúciu. Substitúcia a zákon substitúcie: je zákonitým dôsledkom plného využitia obmedzených zdrojov. Hranica produkčných možností umožňuje zistiť, ako môžeme substituovať jeden statok druhým a určiť, koľko musíme obetovať jedného statku, ak chceme zvýšiť výrobu druhého statku. 4 ZÁKLADNÉ ZÁKONY EKONÓMIE Ekonomické zákony sa prejavujú ako zákony veľkých čísel, ako určitá tendencia, ktorú môžeme vybadať len pri veľkom množstve pozorovaní, resp. v dlhšom časovom období. Zákon vzácnosti hovorí, že všetky statky sú vzácne preto, lebo nedostatkov zdrojov neumožňuje ľudskej spoločnosti vyrábať a uspokojovať všetky potreby, preto musí rozhodnúť, ako výrobné faktory rozdelí pre výrobu jednotlivých statkov a služieb. Alternatívne náklady predstavujú hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali v prospech iného statku. Poznanie hodnoty alternatívnych nákladov umožňuje jednotlivcovi i celej spoločnosti racionálnejšie sa rozhodnúť a efektívnejšie využívať obmedzené zdroje. Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje vzájomný vzťah medzi inputmi a outputmi, pričom vychádza z predpokladu, že za určitých okolností je vždy jeden input fixný, jeho množstvo nie je možné v danom čase a priestore meniť. Ak k tomuto fixnému inputu pridávame dodatočné jednotky variabilného inputu celkový output rastie stále pomalšie a dodatočný output klesá. Znamená to, že výnosnosť toho faktora, ktorý zvyšujeme klesá. Jednotky pôdy Jednotky práce Celkový output Dodatočný output 10 0 0 10 1 1000 1000 10 2 1800 800 10 3 2200 400 10 4 2400 200 10 5 2400 0 Ak by sme však súčasne zvýšili všetky inputy v tej istej proporcii, môžu nastať tieto prípady: 1. rastúce výnosy z rozsahu output sa zdvojnásobí pri dvojnásobnom zvýšení všetkých inputov. Je to spojené s úsporami z rozsahu. V dôsledku rastu všetkých výrobných faktorov rastie produktivita, alebo klesajú priemerné výrobné náklady na jednotku outputu. 2. konštantné výnosy z rozsahu output sa zvyšuje proporcionálne s mierou zapojenia všetkých inputov. Zákon klesajúceho dopytu vysvetľujúci správanie spotrebiteľov na trhu, ktorí pri poklese ceny istého tovaru budú nakupovať viac toho tovaru. Aglaia 13  Zákon rastúcej ponuky výrobcovia budú ochotní na trh dodávať väčšie množstvo tovaru pri raste jeho ceny, pretože s rastom vyrábaného tovaru im rastú aj náklady a preto sú ochotní vyrábať ho len za vyššiu cenu. Štvrtá kapitola EKONÓMIA NOVEJ EKONOMIKY V PROCESE GLOBALIZÁCIE Prechod k novej ekonomike vo vyspelých krajinách sa začal od 90. rokoch 20. stor. Nová ekonomika sa označuje aj ako: spoločnosť založená na vedomostiach, informačná spoločnosť, digitálna ekonomika, znalostná ekonomika Prechod k novej ekonomike ovplyvňuje vývoj ekonomickej teórie a vedie k: a) vzniku nových teoretických prístupov b) rozvoju teórií skúmajúcich vplyv technologických zmien na ekonomiku c) diskusiám o potrebe novej paradigmy EÚ si v Lisabonskej stratégii z roku 2000 stanovila cieľ urýchliť prechod členských krajín k novej ekonomike. Od začiatku 90rokov 20st. nastali v ekonomikách vyspelých krajín zmeny, tieto zmeny sú spojené s uvedením nových technológií, ktorých vplyv na reprodukčný proces a ekonomiku je taký významný, že ekonómovia k tradičným v. f. – začali priraďovať znalosti a inovácie ako osobitné výrobné faktorov. Vplyv nových technológií na ekonomiku a s tým spojené procesy sa považujú za faktory podmieňujúce prechod ekonomík k novej kvalite , ktorá sa často označuje ako nová ekonomika. N. ekonomika sa obvykle spája s rastúcim využitím informačných a komunikačných technológií. Výrobky a služby, ktoré sa v n. ekonomike vyrábajú, sú výsledkom veľkého množstva nahromadených znalostí. Technologické zmeny podmienili prepojenie národných ekonomík a vznik globálnej ekonomiky. N. ekonomiku možno charakterizovať ako spoločnosť, v ktorej technologické zmeny a vplyv znalostí determinujú a modifikujú ekonomický vývoj ( najmä ek. rast a kvalitu života ), pričom daná ekonomika sa stáva súčasťou globálneho ekonomického prostredia, v ktorom sa relativizuje oddelenosť jednotlivých národných ekonomík. Označuje sa aj ako spoločnosť založená na vedomostiach, informačná spoločnosť, znalostná ekonomika, resp. digitálna ekonomika. 1 VPLYV NOVEJ EKONOMIKY NA EKONOMICKÉ PROSTREDIE Informácie sa v n. ekonomike považujú za naj dôležitejší faktor rozvoja. Rozšírenie informácií je spojené so vznikom rozsiahlych úspor z rozsahu a pozitívnych externalít, t. j. prinášajú úžitok, za ktorý ek. subjekty nemusia platiť. V n ekonomike sa mení podstata trhu a jeho organizácia, trh často stráca svoju „reálnu“ stránku a mení sa na virtuálny trh. Prechod k globálnej ekonomike prekonáva sa oddelenosť jednotlivých čiastkových trhov a hraníc jednotlivých štátov. 2 VPLYV NOVEJ EKONOMIKY NA MIKROSFÉRU Za najvýznamnejší úžitok, ktorý prináša hromadné rozšírenie počítačov pre spotrebiteľov, sa považuje rozšírenie a využitie elektronickej pošty – e- mailu. Na rozšírenie elektronickej komunikácie vzniklo elektronické obchodovanie - e – commerce spĺňa štandardnú funkciu sprostredkovania výmeny tovarov a služeb, prináša používateľom i množstvo informácií, Aglaia 14 ktoré boli v klasickom systéme obchodovania ťažko dostupné a nákladné napr. geografické mapy, dopravnú navigáciu a pod. Prechod k novým technológiám neovplyvňuje len ekonomickú stránku správania domácností. Sociológovia upozorňujú na negatívne sociálne vplyvy, ktoré rozšírenie informačných technológií často do domácností prináša. Elektronické trhy sú pri stanovení úrovne cien efektívnejšie ako štandardné trhy, nižšie sú aj náklady, ktoré sú spojené so zmenou cien. Zvyšujú schopnosť účastníkov trhu pružnejšie reagovať na zmeny ceny a prispievajú k rastu cenových elasticít na trhu. Rozvoj nových komunikačných technológií podmienil prechod k tzv. globálnej konkurencii. Firmy nie sú vystavené konkurencii len zo strany firiem, ktoré pôsobia v určitom regióne, ale stávajú sa hráčmi na globálnom trhu. Kupujúci si za pomoci moderných IT ľahko zistia informácie o cenách a parametroch daného výrobku na globálnom trhu a môžu si na ňom daný tovar objednať a kúpiť. Prebieha deregulácia viacerých odvetví hospodárskej činnosti napr. v odvetví poskytovania finančných služieb alebo v telekomunikáciach. Otvára priestor pre vstup nových firiem do odvetvia, a tak prispieva k zvyšovaniu konkurencie na trhu, ktorá môže pozitívnym spôsobom ovplyvniť úroveň cien jednotlivých tovarov na národných trhoch, ako aj kvalitu a podmienky poskytovania vybraných tovarov. Prehlbuje sa diferenciácia produkcie a rozširuje možnosť výberu na trhu tovarov. Technologické zmeny menia základné princípy fungovania bankového sektora, pretože vytvárajú predpoklady, aby banky diverzifikovali svoju činnosť. Vo sfére obchodu, ako aj bankových služieb klesá úloha sprostredkovateľov, pretože každý jednotlivec, ktorý je schopný používať a má prístup k IT, si môže pri nízkych nákladoch dostupné informácie o produktoch vyhľadať sám. 3 NOVÁ EKONOMIKA A MAKROEKONOMICKÝ RÁMEC FUNGOVANIA EKONOMÍK Pri analýze makroekonomických súvislostí novej ekonomiky sa pozornosť zameriava predovšetkým na jej vplyv na produktivitu a ekonomický rast. Prechod k n ekonomike mení charakter vlády. V oblasti hospodárskej politiky sa zdôrazňuje potreba posilnenia fiškálnej disciplíny s dôrazom na obmedzovanie rozpočtových deficitov, stimulovanie podnikateľského prostredia a iniciatívy jednotlivca vo všeobecnosti. Technologické zmeny nasmerúvajú vlády a inštitúcie verejného sektora k uplatňovaniu elektronických metód v rôznych oblastiach činnosti verejného sektora – elektronizácia výkonu štátnej správy napr. elektronizácia systému výberu daní, systém volenia a pod.. Prechod k n ekonomike sa týka aj trhu práce , jeho fungovania a problému nezamestnanosti. V podmienkach n ekonomiky rastie D po kvalifikovanej i málo kvalifikovanej práci, ktorý je sprevádzaný individualizáciou prístupu k potencionálnym zamestnancom. Znamená rast nárokov na kvalifikáciu najmä tých pracovníkov, ktorí sú zapojení do tvorby a šírenia nových technológií, ale aj tých, ktorí v pracovnom procese tieto technológie využívajú. Prechod k elektronickému obchodovaniu prispieva k poklesu nákladov firiem a z makroekonomického hľadiska sa prejavuje ako pozitívny ponukový šok, lebo pri nižšej úrovni nákladov sú firmy schopné pri rovnakých cenách vyrobiť a ponúknuť väčšie množstvo produkcie. Vzniká potreba kvantifikovať mieru zmien v ekonomikách jednotlivých krajín. 4 GLOBÁLNE ASPEKTY NOVEJ EKONOMIKY Prechod k n ekonomike najviac pokročil v USA, Austrálii, Japonsku. To implikuje otázku, aké sú príčiny nerovnomernej difúzie prvkov n ekonomiky medzi krajinami. Dôležitú úlohu zohráva rozsah investícií do IT. Diskusie o globálnom kontexte n ekonomiky sa sústreďujú na to, či prechod k n ekonomike zmierni, alebo naopak, prehĺbi dôchodkové nerovnosti medzi krajinami s rôznou úrovňou rozvinutosti. Internet vyžaduje určité znalosti a zručnosti. V oblasti medzinárodnej legislatívy a dohôd vznikla potreba regulácie Aglaia 15 virtuálneho sveta, ktorého globálny charakter vyžaduje spoločný prístup krajín k tejto otázke. Sú názory, že globálny charakter internetových sietí vyžaduje, aby ich regulovala a sledovala nejaká nadnárodná, globálna inštitúcia. Zaznievajú aj obavy, že takáto centralizovaná regulácia virtuálneho prostredia by obmedzila jeho neziskový a demokratický charakter. Prechod k n ekonomike je v európskych krajinách pomalší ako napr. v USA. V snahe prekonať toto zaostávanie prijala E. únia v r 2000 tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby krajiny E. únie v priebehu nasledujúceho desaťročia vytvorili najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu, na vedomostiach založenú ekonomiku vo svete, ktorá by bola schopná trvale ekonomicky rásť a prinášať svojim občanom lepšie pracovné miesta a vyššiu úroveň sociálneho porozumenia. L. stratégia sa opiera o poznanie, že konkurenciaschopnosť je založená na investíciách do ľud. Zdrojov, výrobe výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a na primárnej pozornosti rastu produktivity. Schéma 1 prechod od starej ekonomiky k novej ekonomike str. 70+kuknúť zhrnutie Piata kapitola TRH A TRHOVÝ SYSTÉM V NOVEJ EKONOMIKE Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti, vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t.j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov , ktoré túto výmenu umožňujú. Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Ekonomická teória rozlišuje a) naturálnu výmenu: tzv. barter, kde sa priamo vymieňa statok za statok a b) peňažnú výmenu: kde sa nevymieňajú statky priamo, ale prostredníctvom peňazí. Peniaze rozdeľujú priamy výmenný akt na predaj a na kúpu statkov za peniaze. Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou. Peniaze ako všeobecný výmenný prostriedok ľudia „vynašli“ na uľahčenie hospodárskeho styku. Peniaze prešli zložitým historickým vývojom: od tovarových peňazí (kožušiny) cez plnohodnotné peniaze (stotožnené s drahými kovmi) až k neplnohodnotným peniazom (bankovky, štátovky), od hotových peňazí k bezhotovostným peniazom, pomocou ktorých sa v moderných trhových ekonomikách uskutočňuje prevažná časť transakcií. V novej ekonomike rastúca sila informácií mení aj obchod a podnikanie. Jedným z viditeľných javov novej ekonomiky je internet a obchodovanie prostredníctvom neho internetové obchodovanie. Väčšina internetového obchodovania sa uskutočňuje medzi podnikmi. 1.2 ZÁKLADNÉ FUNKCIE A ÚLOHY TRHU Podstata trhu sa prejavuje vo funkciách, ktoré plní v ekonomickom systéme. Integračná funkcia spočíva v spojení výrobcov a spotrebiteľov v ich zapojení do všeobecného procesu aktívnej výmeny tovarov a služieb. Stimulačná funkcia spočíva v motivácií výrobcov vytvárať novú produkciu, produkovať tovary s najnižšími nákladmi a dosahovať dostatočný zisk, stimulovať vedecko-technický pokrok. Regulačná funkcia trh vyplýva na všetky sféry ekonomiky. Trh poskytuje odpovede na otázky, čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať. Aglaia 16 Trh plní tieto úlohy: a) poskytuje informácie: o kúpyschopnom dopyte a potrebách b) poskytuje podnety na správanie výrobcov a spotrebiteľov aby optimálne využívali vzácne ekonomické zdroje, minimalizovali výrobné náklady a pod. c) zabezpečuje prvotné rozdelenie dôchodkov Hlavným nositeľom informácií v trhovej ekonomike je cena. V konečnom dôsledku cena pôsobí ako nástroj, ktorý nastoľuje rovnováhu na jednotlivých trhoch. Trh prostredníctvom systému cien sprostredkúva informácie o P a D medzi účastníkmi trhu, 2 FORMY A TYPY TRHOV K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk. Z územného hľadiska rozlišujeme: ❖ miestny trh ❖ regionálny trh ❖ národný trh ❖ medzinárodný trh ❖ trh integračných zoskupení ❖ svetový trh Z hľadiska predmetu kúpy a predaja sa trhy členia takto: ❖ trh tovarov a služieb – trh spotrebných predmetov ❖ trh výrobných faktorov, kam patria tri relatívne samostatné trhy: - trh práce - trh pôdy - trh kapitálu ❖ finančný trh ( národný trh: peňažný trh a kapitálový trh, zahraničný trh: devízový trh a trh drahých kovov). Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme: ❖ čiastkový trh – sa predáva vždy len jeden druh tovaru ❖ agregátny trh – je súhrnom čiastkových trhov, je to teda trh všetkých tovarov a služieb Podľa stupňa organizovanosti rozoznávame: ❖ organizované trhy napr. burza ❖ neorganizované, neformálne trhy napr. poskytnutie susedskej výpomoci za úhradu alebo protislužbu Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu možno rozlíšiť: ❖ voľný trh ❖ regulovaný trh – D, P a cena sú úradne alebo iným spôsobom regulované Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom sa rozlišuje: ❖ legálny trh – oficiálny ❖ nelegálny trh – čierny 3 TRHOVÝ MECHANIZMUS A JEHO FUNGOVANIE V trhovom systéme sa triáda základných otázok rieši výlučne v interakcii výrobcov a spotrebiteľov. Aglaia 17 Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Prestavuje súhrn procesov. Trhový mechanizmus funguje samočinne bez pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia ceny. TH má tendenciu obnovovať a nastoľovať ekonomickú rovnováhu. TH je systémom viacerých prvkov, ktoré sú dopyt, ponuka, cena a konkurencia. K hlavným prvkom trhového mechanizmu a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria: D, P, cena a konkurencia. Na trhu vystupujú štyri hlavné skupiny ekonomických subjektov a to: Firmy: vyrábajú statky s cieľom ich predaja. Na trhu výrobných faktorov vystupujú ako kupujúci a trhu tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci. Ich cieľom je dosiahnuť zisk. Domácnosti: vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trh výrobných faktorov ako predávajúci. Ich cieľom je dosiahnutie uspokojenia svojich potrieb. Štát: je špecifickým subjektom trhu. Vystupuje ako predávajúci aj ako kupujúci. Štát stanovuje rámcové podmienky, ovplyvňuje pôsobenie trh, odstraňuje negatívne vplyvy na ekonomiku. Štát sa snaží zabezpečiť stabilitu trhu. Cieľom štátnych zásahov do ekonomiky je obmedziť nedokonalosti trhového mechanizmu. Zahraničie: cudzinci nakupujú tovary a služby u nás, resp. naopak, exportujú tovary a služby do našej krajiny. 3.2 Trhová konkurencia Trhová konkurencia je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Trhová konkurencia sa môže vyvíjať v 3 rovinách. 1. Konkurencia medzi P a D. Záujmy výrobcov a spotrebiteľov sú protichodné: výrobca má záujem draho predať, spotrebiteľ - lacno kúpiť. Trhový mechanizmus vedie ku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami. 2.Konkurencia medzi spotrebiteľmi ( konkurencia na strane D) je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie, a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Najviac sa prejavuje , keď D prevyšuje P, teda keď nedostatok nejakého tovaru na trhu. 3. Konkurencia medzi výrobcami ( konkurencia na strane P) je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Základným cieľom každého tovarového výrobcu je snaha o maximalizáciu zisku a posilnenie svojej pozície na trhu. Táto konkurencia sa prejavuje v situácii, keď P prevyšuje dopyt. Aglaia 18 Konkurencia medzi výrobcami sa môže uskutočňovať v 2 základných formách, a to ako cenová konkurencia a necenová konkurencia. Cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu. Výrobcovia dobrovoľne znižujú cenu tovarov. Za týmto zdanlivo nelogickým krokom sa skrýva snaha prilákať k sebe spotrebiteľov. Chcú ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli ostatným účastníkom trhu diktovať podmienky a zvyšovať ceny. Preto sú ochotní dočasne sa vzdať svojich ziskov. Necenová konkurencia založená na snahe získať zákazníka inými než cenovými metódami. Jej nástrojmi sú napr. reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, obalová technika atď. Konkurencia na strane P je obyčajne kombináciou cenovej a necenovej konkurencie. Obe formy sa na trhu prelínajú a dopĺňajú. Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia na trhu, rozlišujeme dokonalú a nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny stav, ktorý v reálnom hospodárskom živote prakticky neexistuje. Jej základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu: ✓ Na trhu sa stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, z ktorých žiadny nedisponuje takou ekonomickou silou, aby mohol zaplniť trh a ovplyvňovať ceny. Pretože trhové subjekty nemôžu sami ovplyvniť cenu tovarov, musia ju prijímať ako daný parameter. ✓ Výrobok je homogénny - rovnorodý, to znamená, že rovnaké výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nijako nelíšia napr. pšenica a spotrebitelia ich vnímajú ako rovnaké. ✓ Existuje úplná voľnosť vstupu ktoréhokoľvek nového výrobcu do odvetvia i voľnosť výstupu z neho. ✓ Predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov výmeny o situácii na trhu - predovšetkým o výške ceny. Trhové subjekty sú si vedomé toho, akú užitočnosť im zdroje , ktorými disponujú, prinesú vo všetkých alternatívnych použitiach, poznajú ceny v. f. a výhody, resp. nevýhody použitia dostupných technológií. Metóda konkurenčného boja na dokonale konkurenčnom trhu sú úspory pri výrobe. Zníženie nákladov pri danej rovnakej cene vedie k zvýšeniu zisku. Na dokonale konkurenčnom trhu sú náklady na výrobu najnižšie. V reálnom živote sa možno stretnúť s rôznymi formami nedokonalej konkurencie. Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie môže do určitej miery ovplyvňovať cenu, pretože: a) vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobku iných firiem, b) jej výrobok predstavuje významnú časť P na trhu. Ekonomická teória rozlišuje 3 základné formy nedokonalej konkurencie: úplný monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu. 4 EFEKTÍVNOSŤ A SPRAVODLIVOSŤ TRHOVÉHO MECHANIZMU Fungovanie TH má pozitívne i negatívne stránky. Umožňuje najefektívnejšiu alokáciu výroby a využitie vzácnych zdrojov. Na druhej strane vedie k devastácií prírody. TH je sociálne slepý. Priraďuje tovary tým, ktorí ich môžu zaplatiť a nie tým, ktorí ich potrebujú. Sociálnymi dôsledkami slobodného trhu sú: nezamestnanosť, bieda. V ekonomickej teórií sa do popredia dostáva do popredia problém rozdeľovania dôchodkov, ktorý vyvoláva otázku spravodlivosti. Podľa jedných ekonómov má byť Aglaia 19 dôchodok plne determinovaný trhovým mechanizmov. Za spravodlivé považujú, že domácnosti dostanú, to čo si sami zarobia. Iní považujú dôchodok závisiaci len od vlastníctva zdrojov za nespravodlivý, pretože ho determinujú mnohé faktory, ktoré človek nemôže ovplyvniť. 5 NEDOKONALOSTI TRHU Podstatu princípu neviditeľnej ruky sformoval Adam Smith. Vo svojej podstate hovorí o tom, že každý jednotlivec, ktorý sleduje v ekonomickom systéme svoje vlastné ciele, v konečnom dôsledku plní funkcie, ktoré zodpovedajú záujmom spoločnosti. (samočinné pôsobenie ekonomického systému) Ekonomická veda však dospela, že čistý TH je nie je celkom dokonalý a v niektorých prípadoch zlyháva. Reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie trhu narušuje existencia monopolu, externalít, verejných statkov a tiež sociálnych dôsledkov, nedokonalá konkurencia. Trhový mechanizmus vedie k diferenciácii výrobcov a vytvára nedokonalú konkurenciu. Niektoré ekonomické subjekty získavajú neoprávnené výhody a dostávajú sa na trhu do monopolného postavenia. Monopol je pre spoločnosť škodlivý. Nevyrába s najnižšími možnými nákladmi, pretože trhu chýba konkurenčný tlak. Zároveň predáva svoj tovar za vyššie ceny, čo zasahuje spotrebiteľov. Pri pôsobení TH vznikajú externality. Sú to vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí. Negatívna externality nastáva napr. vtedy, keď subjekt poškodzuje transakcia, alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity (škody na životnom prostredí) Pozitívne externality keď niektoré subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne zaplatili. V každej krajine existujú niektoré ekonomické činnosti, ktoré prinášajú ľuďom určitý úžitok a ich produkciu nemožno prenechať súkromným podnikateľom. Trh sám o sebe nie je schopný podnecovať výrobu verejných statkov (armáda, polícia) pretože sú veľmi nákladné. Rozdeľovanie dôchodkov medzi domácnosťami na základe trhového mechanizmu je pre spoločnosť politicky alebo eticky neprijateľné. 6 ZÁSAHY ŠTÁTU DO TRHOVÉHO MECHANIZMU Nedokonalosti TH si vynucujú dodatočné zásahy štátu do ekonomiky, ktoré pomáhajú tieto nedokonalosti obmedzovať. Štát môže ovplyvňovať trh priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych objednávok, daní a pod. Vláda prispieva odstraňovaním prekážok konkurencie. Úlohou vlády (štátu) je: - chrániť súťaživosť trhu celým systémom protimonopolných opatrení a proti kartelových dohôd - odstraňovaním negatívnych exteranlít. Na negatívne externality sa reaguje najmä formou poplatok a noriem a v pozitívnych exteranlitách poskytnutých subvencií. - verejné statky, musí ich poskytovať štát, prostriedky na financovanie verejných statkov poskytuje štátny rozpočet obvykle z príjmov získaných zadaní - Štát musí reagovať aj na sociálnu nerovnosť, spoločnosť musí zmierňovať extrémy v nerovnosti a to prerozdeľovaním dôchodkov. Zmiešaná ekonomika zmes trhov a neviditeľnej ruky i štátnych zásahov, pričom TM určuje ceny a produkt vo väčšine oblastí a štát reguluje trh pomocou svojich programov zdaňovaním, vládnych výdavkov a usmerňovaním. Šiesta kapitola Aglaia 20  TRHOVÝ MECHANIZMUS, DOPYT, PONUKA A ROVNOVÁŽNA CENA Trhové ekonomiky poskytujú ľuďom slobodu podnikania. Dopyt a ponuka patria k najpoužívanejším pojmov v ekonomike. Sú to sily, ktoré umožňujú ekonomikám fungovať, a určujú aké množstvo určitého statku sa vyprodukuje a za akú cenu sa tento statok bude predávať. Trhový mechanizmus môžeme charakterizovať troma typmi procesov: - procesom utvárania ponuky - procesom utvárania dopytu - procesom utvárania rovnovážnej ceny Trh akéhokoľvek statku, vytvárajú kupujúci a predávajúci. Cena je určovaná všetkými predávajúcimi a kupujúcimi, ktorí sa nachádzajú na trhu. Väčšina trhov má charakter konkurenčného trhu. Konkurenčný trh je trh, na ktorom je mnoho predávajúcich a kupujúcich, takže každý z nich má iba zanedbateľný vplyv na cenu. Účastníci na trhu Účastníci prichádzajú na trh s cieľom uspokojiť určité ciele Spotrebitelia majú záujem nakúpiť čo najväčšie množstvo tovarov a služieb. Ich cieľom je maximalizovať úžitok, ktorý zo svojho dôchodku môžu získať. Firmy ako účastníci na trhu sa snažia o maximalizáciu zisku ako rozdielu medzi celkovými príjmami z predaja a celkovými nákladmi. V záujme maximalizácie zisku sa firmy snažia pri výrobe statkov efektívne použiť v.f. –vstupy. Vláda má svoje ciele. Cieľom vlády je používať dostupné vzácne zdroje na poskytovanie verejných statkov. pričom sa snaží o maximalizáciu všeobecného blahobytu spoločnosti. Základné ciele maximalizácie užitočnosti – u spotrebiteľa, zisku – u firmy a blahobytu – u vlády sú charakteristické pre typické trhové správanie subjektov- firiem, spotrebiteľov a vlády. 1 DOPYT A KRIVKA DOPYTU Domácnosti ako spotrebitelia vystupujú ako kupujúci na trhu tovaru a služieb. Cieľom spotrebiteľov je maximalizovať uspokojovanie svojich potrieb. Dopyt po tovare a službe tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien. Dopyt predstavuje množstvo statku, ktoré kupujúci sú ochotní kúpiť v závislosti od ceny. Dopyt vyjadruje vzájomnú závislosť medzi množstvom požadovaných tovarov a služieb (Q) a ich cenou (P). Čím nižšia je cena tovaru x, tým väčšie je požadované množstvo a naopak, čím sa určí vyššia cena tovaru, tým menšie množstvo z neho budú ľudia ochotní kúpiť. Ak by tovar x bol zadarmo, je požadované množstvo najvyššie. Ak cena tovaru rastie, požadované množstvo klesá pri nezmenených ostatných premenných. Pojem požadované množstvo vyjadruje súvislosť a vzťah k určitej cene, je to len jedna veličina Krivka dopytu vyjadruje vzťah medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tohto tovaru. Je grafickým znázornením funkcie dopytu Platí tu zákon klesajúceho dopytu…ak cena rastie, požadované množstvo klesá. Ak cena tovaru klesá, požadované množstvo tovaru x sa zvýši. Aglaia 21 Ak cena rastie, požadované množstvo klesá z dvoch dôvodov a to v dôsledku: a) substitučného efektu: vyjadruje, že ak cena tovaru rastie, spotrebitelia sa o snažia nahradiť iným podobným tovarom. b) dôchodkový efekt: prejavuje sa tým, že pri raste ceny sa spotrebitelia cítia o niečo chudobnejší, a preto obmedzia spotrebu tovarov. Dopyt v krátkom a dlhom období Dopyt po rovnakom druhu tovaru sa odlišuje podľa toho, či ide o krátke alebo dlhé obdobie. Ak sa zvýši cena tovaru x v krátkom období, zníži požadované množstvo menej ako v dlhom období. V krátkom období je komplikovanejšie nahradiť. Krivka dopytu v krátkom období má potom strmší tvar než krivka dopytu v dlhom období. Individuálny dopyt predstavuje dopyt jedného kupujúceho Trhový dopyt predstavuje súčet individuálnych dopytov po danom tovare alebo službe. Čiastkový dopyt predstavuje dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Agregátny dopyt predstavuje dopyt všetkých spotrebiteľom po všetkých výrobkoch. 2 PONUKA A KRIVKA PONUKY Ďaľším dôležitým subjektom, ktorý vstupuje na trh, je veľké množstvo výrobcov - firiem, podnikateľov, ktorí sa rozhodujú na základe vlastného uváženia, čo budú vyrábať a v akom množstve. Ponuka je súhrn relatívne samostatných rozhodnutí výrobcov o množstve vyrobených tovarov a poskytnutých služieb pri určitej cene. Výrobcovia vystupujú ako predávajúci, ktorí ponúkajú statky. Ponuka vyjadruje množstvo statkov , ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom , ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Krivka ponuky smeruje doprava a hore. Čím vyššia je cena tovaru x, tým väčšie je ponúkané množstvo. Platí zákon rastúcej ponuky, podľa ktorého s rastom ceny výroba tovaru, a teda aj ponúkané množstvo, stúpa, a naopak ( pokles ceny vyvolá pokles výroby). Individuálnu ponuku tvorí ponuka jedného výrobcu. Trhovú ponuku tvorí súčet individuálnych ponúk jednotlivých výrobcov. Čiastková ponuka predstavuje ponuku 1 výrobku rôznymi výrobcami. Agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkého tovaru, ktorý sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KRIVKU DOPYTU A POSUN KRIVKY DOPYTU Faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt a cenu tovaru: - cena ďalších statkov (substitučných a komplementárnych) ▪ Substitučné tovary sú to také tovary, ktoré sú vzájomne zameniteľné, ak cena tovaru x vzrastie, zvyšuje sa a dopyt po tovary y. ▪ Komplementárne tovary sú to také tovary, ktoré sa spotrebúvaj spoločne s iným tovarom. Dopyt po tovare x sa môže znížiť v prípade, že sa zvýši cena komplementárneho tovaru. - dôchodok spotrebiteľa ak sa zvyšuje dôchodok spotrebiteľa, stúpa aj dopyt po väčšine tovarov. Ak s rastom dôchodku zvýši aj dopyt po danom tovare, ide o normálny tovar. Aglaia 22  Normálny tovar je statok, pre ktorý platí, že za inak nezmenených podmienok sa po ňom pri zvýšení dôchodku zvýši dopyt po tovaroch horšej akosti. Podradný statok: je statok, pre ktorý platí, že za inak nezmenených podmienok sa po ňom pri zvýšení dôchodku zníži dopyt. - preferencie spotrebiteľa: sú dané zvykmi, tradíciou a spoločenskými postojmi. - počet domácností: - očakávania: smerom od budúcnosti ovplyvňujú spotrebiteľa po danom tovare alebo službe. - iné faktory: POSUN POHYB KRIVKY DOPYTU Pohyb krivky pozdĺž vyvoláva zmena ceny daného statku. Pohyb pozdĺž krivky vyjadruje vplyv ceny tovaru x na požadované množstvo. Posun krivky nastáva pri zmene iných faktorov (dôchodok, očakávaní) zmena v cene substitučného tovaru, v preferenciách spotrebiteľa, v dôchodku spotrebiteľa sa prejaví v zmene statku x. PONUKA A KRIVKA PONUKY Ponuka je o množstve vyrobených tovarov a poskytnutých služieb pri určitej cene. Ponuka vyjadruje množstvo statkov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia ochotní vyrobiť a predať. Krivka ponuky smeruje doprava a hore. Platí tu zákon rastúcej ponuky podľa ktorého s rastom ceny výroba tovaru a teda aj ponúkané množstvo stúpa a naopak... Individuálna ponuka tvorí ponuku jedného výrobcu Trhová ponuka tvorí súčet individuálnych ponúk jednotlivých výrobcov. Čiastková ponuka predstavuje ponuku jedného výrobku rôznymi výrobcami Agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkého tovaru, ktorý sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien. 3 ROVNOVÁŽNA CENA V ekonómií trh je v stave rovnováhy vtedy, keď žiadny z účastníkov trhu nemá dôvod meniť svoje správanie, pričom množstvo ani ceny statkov sa nemenia. Cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a dopytu, sa nazýva trhová cena. Priesečník krivky dopytu a krivky ponuky je bodom trhovej rovnováhy. Trh s tovarom x Aglaia 23  Rovnovážnu cenu možno charakterizovať ako cenu, pri ktorej sa ponúkané množstvo tovaru rovná požadovanému množstvu tovaru. Pri rovnovážnej cene nevzniká ani nedostatok, ani prebytok tovaru. Rovnovážna cena má schopnosť vyčisťovať trh. Pri nižšej cene, než je rovnovážna cena, požadované množstvo tovaru x prevyšuje ponúkané množstvo – všetci kupujúci nebudú uspokojení. Vzniká nedostatok tovaru. Tento stav sa nazýva nadmerný dopyt. Pri cene, nad rovnovážnou cenou ponúkané množstvo presahuje požadované množstvo, a teda predávajúcim a výrobcom zostane nepredaný tovar na sklade. Táto situácia sa označuje ako nadmerná ponuka. Pri stanovenej cene sa množstvo, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť, rovná množstvo, ktoré sú ochotní predávajúci ponúknuť. Uvedené množstvo sa nazýva rovnovážne množstvo. V reálnej ekonomike sa rovnovážny stav dosahuje zriedkavo a krátkodobo. Trhová cena nemusí byť vždy rovnovážnou cenou. Ak ňou nie je, nastáva buď nadmerná ponuka, alebo nadmerný dopyt, čo závisí od toho, či sa ceny nachádzajú nad alebo pod rovnovážnou cenou. Trh poskytuje informácie pre koho sa majú tovary vyrábať – tovary kupujú tí, ktorí sú ochotní platiť prinajmenšom rovnovážnu cenu za tovar. ANALÝZA ZMIEN ROVNOVÁHY Ak sa z nejakej príčiny posunie 1 z kriviek D a P, zmení sa aj bod rovnováhy. Analýza takýchto zmien na trhu sa nazýva komparatívna statika, pretože sa porovnáva pôvodný bod rovnováhy s novým bodom rovnováhy. Analýza sa skladá z 3 krokov, pri ktorých treba určiť: 1. či daný jav – udalosť posunul krivku D alebo krivku P, prípadne súčasne obidve krivky. 2. ktorým smerom sa krivka posunula – doľava alebo doprava, t.j. či ide o zvýšenie alebo zníženie dopytu, resp. ponuky, 3. ako sa zmenila pôvodná rovnováha , ako posun ovplyvnil rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo. 4 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KRIVKU d A POSUN KRIVKY DOPYTU Medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tohto tovaru existuje určitý vzťah, ktorý sa nazýva funkcia dopytu. Grafické vyjadrenie funkcie dopytu vyjadruje krivka dopytu- vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom. Doteraz sme spomenuli len 1 z faktorov ovplyvňujúcich dopyt., a to cenu tovaru Px. Dopyt pri danej cene ovplyvňuje niekoľko faktorov: Cena ďalších statkov ( substitučných a komplementárnych), Dôchodok spotrebiteľa Preferencie spotrebiteľa Počet domácností Očakávania Iné faktory Cena substitučných tovarov a cena komplementárnych tovarov Ak zníženie ceny 1 tovaru zníži dopyt po druhom tovare , tieto statky sa nazývajú substitúty. Substitučné tovary, sú také, ktoré sú vzájomne zameniteľné – ak cena tovaru x Aglaia 24 vzrastie , zvyšuje sa , za inak nezmenených podmienok, dopyt po tovare y. Dopyt po tovare x pri daných cenách sa môže zvýšiť v dôsledku zvýšenia ceny substitučného tovaru. Dopyt po tovare x pri daných cenách sa môže znížiť v prípade, že sa zvýši cena komplementárneho tovaru. Povedzme, že tovar x je automobil a komplementárny tovar je benzín. Ak sa výrazne zvýši cena benzínu, poklesne dopyt po automobiloch. Ak zníženie ceny 1 tovaru zvýši dopyt po druhom tovare, tieto statky sa nazývajú komplementárne tovary. Komplementárne tovary sú také , ktoré sa spotrebúvajú spoločne s iným tovarom. Ak cena tovaru x vzrastie, dopyt po tovare y klesá, za inak nezmenených podmienok. Dôchodok spotrebiteľa Ak sa zvyšuje dôchodok spotrebiteľa , stúpa aj dopyt po väčšine tovarov. Ak sa s rastom dôchodku zvýši aj dopyt po danom tovare, ide o normálny tovar. Normálny tovar je statok , pre ktorý platí, že za inak nezmenených podmienok sa po ňom pri zvýšení dôchodku zvýši dopyt.. Ak pri poklese dôchodku D po tovare stúpne, ide o podradný tovar. Podradný tovar je statok, pre ktorý platí , že za inak nezmenených podmienok sa po ňom pri zvýšení dôchodku zníži dopyt. Preferencie spotrebiteľa - sú formované konvenciami, zvykmi, tradíciou a spoločenskými postojmi. Napr. spoločenský trend zdôrazňovania dobrej kondície a dobrého zdravotného stavu priniesol zvýšenie dopytu po džogingových súpravách, fitnescentrách, výrobkoch zdravej výživy atď. Očakávania - smerom do budúcnosti ovplyvňujú D po danom tovare a službe. Môžu sa týkať vývoja dôchodku, cien a záujmov. V prípade, že spotrebiteľ v najbližšom období očakáva vyšší dôchodok, bude pravdepodobne ochotný kupovať viac tovarov a služieb už v súčasnosti. POSUN KRIVKY DOPYTU Pohyby pozdĺž krivky vyvoláva zmena ceny daného statku. Tento pohyb predpokladá nezmenený dopyt. Posun krivky nastáva pri zmene iných faktorov napr. dôchodku, očakávaní. Vtedy sa mení základný vzťah medzi cenami a dopytom. Pohyb pozdĺž krivky dopytu vyjadruje vplyv ceny tovaru x na požadované množstvo pri nezmenených ostatných premenných. Zmena v cene substitučných tovarov, v preferenciách spotrebiteľa, v dôchodku spotrebiteľa sa prejaví v zmene dopytu po tovare x, teda v posune celej krivky dopytu. Zmenu v dopyte, ktorá sa prejavuje posunom krivky dopytu, nemožno zamieňať sa zmenou požadovaného množstva, ktorá znamená pohyb pozdĺž krivky dopytu – t.j. pohyb do iného bodu na tej istej krivke dopytu po zmene ceny. Zmena dopytu – keď sa zmení niektorý z prvkov ovplyvňujúcich krivku dopytu. Zmena požadovaného množstva – kupujúci kupujú viac tovaru vtedy, keď klesá cena tovaru, pričom ostatné faktory zostávajú nezmenené. Pohyb pozdĺž krivky vyjadruje prispôsobenie sa spotrebiteľa na zmenu trhovej ceny. Zmena ceny daného tovaru vedie k pohybu pozdĺž krivky D. Posun krivky dopytu doľava alebo doprava vyjadruje naopak , prispôsobenie sa vonkajším činiteľom napr. zmena ceny iného tovaru, rast alebo pokles dôchodku a i. a vedie k zmenám rovnovážnej ceny a rovnovážneho množstva na trhu. 5 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KRIVKU PONUKY A POSUN KRIVKY PONUKY Aglaia 25 Ponuku ovplyvňujú tieto faktory: - cena vstupov (cena výrobných faktorov): zníženie cien vstupov vedie firmy k zvýšeniu vyrábaného a ponúkaného množstva pri daných cenách, pričom sa krivka ponuky posúva doprava. Zvýšenie cien vstupov vedie k tomu, že výroba sa stáva menej príťažlivou pre firmu. - ceny alternatívnych statkov: ak výrobca zistí, že výroba iných statkov je ziskovejšia ch, zníži sa jeho ochota vyrábať daný tovar. - Očakávania: ponúkané množstvo tovarov dnes môže záležať na očakávaniach výrobcov smerom do budúcnosti. Ak výrobca očakáva, že cena tovaru sa v budúcnosti zvýši bude časť dnešnej produkcie skladovať. To znamená, že v súčasnosti sa na trhu objaví menej tovarov. - počet predávajúcich: veľkosť ponuky môže ovplyvniť počet výrobcov na trhu. Ak sa na trhu zvýši počet programátorov, zvýši sa aj množstvo ponúkaných programových balíkov. - Technológia: akékoľvek zlepšenie v technológiách spôsobuje posun krivky smerom doprava, pretože výrobcovia sú ochotní ponúkať väčšie množstvo tovarov pri daných nákladoch. - regulačné opatrenia vlády: regulačné opatrenia vlády nepriaznivo pôsobia na výrobcov. Vplyv regulačných opatrení bude potom posúvať krivku ponuky doľava, pričom sa zníži ponúkané množstvo pri práce, aj montáž ochranných zariadení proti znečisťovaniu ovzdušia. Pohyb a posun krivky ponuky Pohyb pozdĺž krivky ponuky je vyvolaný len zmenou ceny vyrábaného a ponúkaného tovaru, pričom technológia, ceny vstupov, ceny alternatívnych statkov, očakávania a rozsah regulačných opatrení vlády zostávajú nezmenené. Ak však nastáva zmena v cene vstupov, v cene alternatívnych statkov, v očakávaniach, v počte predávajúcich alebo iných faktoroch ovplyvňujúcich ponuku , celá krivka ponuky sa posúva. 6 VOĽNÝ TRH A RIEŠENIE OTÁZOK: ČO, AKO A PRE KOHO VYRÁBAŤ Na trhu sa rozhoduje, aké množstvo tovarov by sa malo vyrábať pri určitej cene, aby sa ponúkané množstvo rovnalo požadovanému množstvu. Trh poskytuje informáciu, pre koho sa majú tovary vyrábať – tovary kupujú tí, ktorí sú ochotní platiť prinajmenšom rovnovážnu cenu za tovar. Trh indikuje, kto je výrobcom tovarov – všetci tí , ktorí sú ochotní ponúkať tovar za rovnovážnu cenu. A napokon trh určuje, aké tovary sa majú vyrábať. Krivka ponuky vyjadruje, koľko sa musí za tovar zaplatiť, aby došlo k ponuke tovaru. Na obr. 10 je znázornená situácia, keď sa tovar nebude vyrábať. Cena P1, ktorú sú ochotní spotrebitelia zaplatiť, je stále ešte nedostatočná na motiváciu výrobcov vyrábať daný tovar. Cena P1, najvyššia cena, ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť , je nižšia než P2 – minimálna cena, ktorú vyžadujú výrobcovia na výrobu tovaru. 7 VOĽNÝ TRH A CENOVÁ REGULÁCIA Voľný trh znamená, že ceny sa určujú vzájomným vzťahom dopytu a ponuky. Cenovou reguláciou sa rozumejú vládne opatrenia alebo zákony, ktoré zabraňujú, aby sa cena prispôsobila trhu. Pri cenovej regulácií môže ísť o stanovenie minimálnej ceny alebo maximálnej ceny. Cenový strop predstavuje horný limit stanovený pre cenu tovarov. Aglaia 26 Pri zavedení maximálnych cien majú obchodníci zakázané stanovovať vyššiu cenu, než je určená maximálna cena. Maximálne ceny sa zavádzajú v prípade nedostatku tovarov na trhu, ktorý by mohol vyvolať príliš vysoké ceny. Cenový strop je nerovnovážna cena, ktorá vyvoláva trhovú nerovnováhu medzi požadovaným a ponúkaným množstvom, čím vzniká trhový nedostatok. Cieľom cenového stropu je znížiť cenu pre spotrebiteľov, cieľom zavedenia minimálnej ceny je zvýšiť cenu pre dodávateľov. Mnohé krajiny stanovujú minimálne ceny na poľnohospodárske výrobky. Siedma kapitola ELASTICITA DOPYTU A PONUKY Zo zákona klesajúceho dopytu vyplýva, že keď rastie cena, požadované množstvo klesá. Často však žiaduce poznať, o koľko sa zníži požadované množstvo, keď cena vzrastie. Pojem elasticita je gréckeho pôvodu a vyjadruje poddajnosť, pružnosť, citlivosť. Ak skúmame citlivosť požadovaného množstva na zmenu ceny, uvažujeme s cenovou elasticitou dopytu a vyjadrujeme ju prostredníctvom koeficientu cenovej elasticity dopytu. Koeficient cenovej elasticity dopytu odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny. Elastický dopyt je vtedy, ak koeficient cenovej elasticity dopytu je väčší ako 1 ale menší ako nekonečno. Neelastický dopyt je vtedy, ak koeficient cenovej elasticity je väčší ako 0 ale menší ako 1. Jednotková elasticita dopytu je vtedy, ak percentuálna zmena požadovaného množstva sa rovná percentuálnej zmene ceny. Aglaia 27  Dokonale neelastický dopyt v tomto prípade sa koeficient cenovej elasticity dopytu rovná nule. Pri akejkoľvek zmene ceny sa požadované množstvo nemení. (má vertikálny tvar) Dokonale elastický dopyt koeficient cenovej elasticity dopytu sa rovná nekonečno. To znamená, že aj minimálna zmena v cene vyvolá nekonečnú zmenu v požadovanom množstve. Cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah medzi percentuálnou zmenou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny. Uprednostňuje sa spôsob, ktorý vychádza z priemerného požadovaného množstva (priemernej ceny). percentuálnu zmenu požadovaného množstva, ceny, potom vypočítame ako zmenu v požadovanom množstve alebo cenu delenú priemerom východiskového a konečného požadovaného množstva. Qd Qd1 + Qd 2 ED = 2 P P1 + P2 2 ED = percentuálny rast požadovaného množstva percentuálny pokles ceny ED = percentuálny pokles požadovaného množstva Aglaia 28  percentuálny rast ceny Za inak nezmenených podmienok pokles ceny vyvoláva rast požadovaného množstva a rast ceny pokles požadovaného množstva, v dôsledkom čoho by mal mať koeficient cenovej elasticity dopytu zápornú hodnotu. V ekonomickej teórii sa však stretávame s tým, že sa neuvažuje so znamienkom mínus a cenová elasticita dopytu sa uvádza ako kladné číslo. Oblúková elasticita sa vzťahuje na určitý úsek krivky vymedzený východiskovou a konečnou cenou. Pri výpočte oblúkovej elasticity používame vzorec *. Bodová elasticita umožňuje zistiť elasticitu v určitom bode krivky dopytu. Tento výpočet je žiaduci vtedy, keď reakcia na zmenu ceny sa prudko mení. Qd Qd Qd P ED = =  P Qd P P Koeficient elasticity dopytu pre konkrétny bod si môžeme určiť ako vzdialenosť bodu od osi Q k vzdialenosti bodu od osi P. Pre statky dlhodobej spotreby platí: všeobecne majú vysokú cenovú elasticitu dopytu Cenovú elasticitu dopytu ovplyvňujú viaceré činitele. V krátkom období je obvykle cenová elasticita dopytu nižšia než v dlhom období. Zvýšenie ceny obvykle neodradí pravidelných konzumentov kávy od jej nákupov. V krátkom období sa však zrejme zmení správanie tých spotrebiteľov, pre ktorých káva je nenahraditeľná, a tí zrejme obmedzia svoju potrebu ihneď alebo v krátkom intervale. Cenová elasticita dopytu je vyššia v dlhšom období než v kratšom období. Pri priamej elasticite dopytu skúmame vzťah medzi zmenou ceny a požadovaného množstva určitého statku, pri krížovej elasticite skúmame vzťah medzi cenou jedného statku a zmenou požadovaného množstva iného statku. Reakcia na zmenu ceny závisí od vzájomného vzťahu statkov. Ak sú statky vzájomne zameniteľné ide o substitúty, potom cena statku y vedie k rastu požadovaného množstva statku x Epx>0. ak sa statky dopĺňajú, ide o komplementárne statky, potom rast ceny statku y vyvolá pokles požadovaného množstva statku x a Edxpy 1. Ak pri raste ceny celkový príjem rastie, pri poklese celový príjem klesá, čiže ak zmena ceny spôsobí zmenu celkového príjmu v rovnakom smere, ide o neelastický dopyt EDEs>1, % zmena Qs > % zmena P, Neelastická ponuka ak 0 MC= Q AFC = priemerné fixné náklady => AFC = TFC / Q AVC = priemerné variabilné náklady => AVC = TVC / Q ATC = priemerné celkové náklady => ATC = AFC = AVC , ATC = TC / Q TR = celkový príjem => TR = P.Q AR = priemerné celkové príjmy => AR = TR / Q = P.Q / Q = P TR MR = hraničné celkové príjmy => MR= Q ZISK = TR - TC Aglaia 48 ODVODENIE FUNKCIE INDIVIDUÁLNEJ PONUKY FIRMY Z krátkodobého hľadiska firma nemusí dosahovať ekonomický zisk. Môže nastať situácia, že celkový príjem, ktorý dosiahne z predaja optimálneho množstva produkcie, neumožní pokryť celkové náklady. Firma stojí preto pred rozhodnutím, či bude ďalej vyrábať alebo výrobu zastaví. Rozhodovanie firmy o zastavení výroby závisí z krátkodobého hľadiska od toho, či jej celkový príjme, ktorý dosiahne predajom optimálneho množstva produkcie, umožní pokryť celkové variabilné náklady. Firma zastaví výrobu, ak cena za jednotku produkcie klesne pod úroveň AVC. Ak sa cena rovná AVC firma dosahuje rovnakú stratu bez ohľadu na to, či vyrába alebo nie. Keď P2=AVC hovoríme o bode ukončenia činnosti firmy. Ak je cena nižšia ako ATC, ale vyššia ako AVC z krátkodobého hľadiska bude firma na to lepšie ak bude pokračovať vo výrobe. umožní jej to uhradiť aspoň časť fixných nákladov. Vždy, keď sa trhová cena nachádza nad úrovňou ATC bude firma pri optimálnom objeme produkcie dosahovať ekonomický zisk a je zrejmé, že nebude uvažovať o zastavení výroby. Krátkodobá funkciu individuálnej ponuky firmy: až po hranicu, keď s cena za jednotku produkcie vyrovná úrovni AVC bude funkcia individuálnej ponuky firmy totožná s vertikálnou osobu, keďže firma pri tejto situácii na trhu nebude vyrábať žiadnu produkciu. Ak cena presiahne výšku AVC, bude funkcia individuálnej ponuky firmy totožná s funkciou hraničných nákladov. Dlhodobá funkcia individuálnej ponuky firmy: funkciou totožnou s funkciou dlhodobých hraničných nákladov a jej funkcia individuálnej ponuky bude totožná s vertikálnou osou. DLHODOBÁ ROVNOVÁHA FIRMY NA DOKONALE KONKURENČNOM TRHU Z dlhodobého hľadiska sú všetky nákladové položky firmy variabilné a firma môže meniť veľkosť svojich výrobných kapacít. Ak predpokladáme, že v bode svojej krátkodobej rovnováhy dosahovala firma na danom trhu ekonomický zisk, budú na daný trh vstupovať ďalšie firmy. V tejto situácií je odvetvie v rovnováhe zodpovedajúce cene P1 a výrobe celkového objemu produkcie odvetvia Q1 a trhovej ponuke S firmy pôsobiace v iných odvetviach začnú presúvať svoju výrobu do odvetvia s ekonomickým ziskom. To sa prejaví v raste trhovej ponuky v danom odvetví, v dôsledku čoho sa funkcia trhovej ponuky posúva smerom doprava na S´. V dôsledku posunu funkcie trhovej ponuky smerom doprava vzrastie rovnovážne množstvo produkcie, ktoré realizuje na danom trhu Q1 a Q2 a rovnovážna trhová cena klesne Aglaia 49 z P1 na P2. firmy budú vstupovať do odvetvia dovtedy, kým v ňom bude možné dosiahnuť vyšší zisk, ako je bežné v iných odvetviach. Môže však nastať aj opačná situácia. Ak firma v bode svojej krátkodobej rovnováhy dosahuje ekonomickú stratu. V tomto prípade bude mať firma záujem z odvetvia odísť a bude presúvať svoju výrobu do iného odvetvia. Možno očakávať, že týmto spôsobom zareagujú všetky firmy, ktoré na danom trhu v stave svojej krátkodobej rovnováhy dosahujú ekonomickú stratu. V dôsledku toho sa na trhu zníži ponuka a funkcia trhovej ponuky sa posunie smerom doľava. Firmy budú odchádzať z odvetvia dovtedy, kým v ňom budú horšie podmienky ako v iných odvetviach výroby. Dokonale konkurenčný trh bude teda v stave svojej rovnováhy vtedy, keď žiadne firmy nemajú motív vstupovať, alebo odchádzať z odvetvia, keďže v ňom môžu dosiahnuť rovnaký zisk. Pri optimálnom objeme produkcie Qa zodpovedajúcemu rovnosti hraničného príjmu a hraničných nákladov firmy a pri cene Pa danej trhom firma v stave svojej dlhodobej rovnováhy nedosahuje ani ekonomický zisk, ani ekonomickú stratu, keďže jej celkový príjem sa rovná nákladom. Firma na dokonale konkurenčnom trhu dosahuje v stave svojej dlhodobej rovnováhy len normálny zisk, ktorý je súčasťou celkových nákladov a zodpovedá alternatívnym nákladom. Žiadna firma nemá motív do odvetvia vstúpiť ani z neho vystúpiť. Rovnováha firmy na dokonale konkurenčnom trhu z dlhodobého hľadiska EFEKTÍVNOSŤ V DOKONALEJ KONKURENCII Dokonalá konkurencia je trhovou štruktúrou, ktorá umožňuje dosiahnuť v odvetví efektívnosť. Výrobná efektívnosť: v podmienkach dokonalej konkurencie je spojené s tým, že výrobky na dokonale konkurenčnom trhu sa vyrábajú pri minimálnych nákladoch výroby. Sú to zdroje použité najefektívnejším spôsobom. Konkurencia v odvetví núti firmy k tomu, aby minimalizovali svoje náklady. Na dokonale konkurenčnom trhu sa produkcia predáva pri daných podmienkach výroby sa najnižšie možné ceny a zrealizuje sa najväčšie množstvo produkcie. Alokačná efektívnosť: sa dosahuje vtedy, keď sú dostupné zdroje použité v svojom najefektívnejšom použití. Alokovať vzácne zdroje na výrobu tých tovarov a služieb, po ktorých je na trhu najväčší dopyt, čiže ktoré prinesú najvyšší úžitok. Aglaia 50  Trinásta kapitola PRÍČINY VZNIKU NEDOKONALEJ KONKURENCIE A ROVNOVÁHA MONOPOLU Dokonalá konkurencia sa z hľadiska efektívnosti považuje za ideálny stav, ktorý sa však v trhových ekonomikách v čistej podobe nevyskytuje. Firma v dokonalej konkurencii je cenovým príjemcom (price taker), teda nemá žiadny vplyv na cenu statkov. V trhových ekonomikách sa väčšina firiem pohybuje na nedokonale konkurenčných trhoch. Firmy v nedokonalej konkurencii sú považované za cenotvorcu (price maker) , čo znamená, že firma má určitú voľnosť pri určení ceny statkov. Nedokonalá konkurencia prevláda v odvetviach, kde jednotliví predávajúci môžu do určitej miery kontrolovať cenu svojej produkcie. V podmienkach nedokonalej konkurencie prevláda sú ceny vyššie a objem produkcie nižší ako v podmienkach dokonalej konkurencie. Nedokonalá konkurencia sa člení na tri základné typy: monopol, oligopol a monopolistická konkurencia. Monopol predstavuje trh s jednou firmou ako výlučným predajcom v danom odvetví, pričom neexistuje iné odvetvie, v ktorom by sa vyrábal blízky substitúty výrobku monopolistu. Oligopol znamená trhovú štruktúru s niekoľkými predávajúcimi, ktorí vyrábajú identické alebo diferencované výrobky. Monopolistická konkurencia štruktúra s veľkým počtom predávajúcich, ktorí ponúkajú odlišné (diferencované) produkty. TRHOVÉ ŠTRUKTÚRY Dokonalá Nedokonalá konkurencia konkurencia monopol oligopol monopolistick á konkurencia Počet firiem veľmi veľa jedna niekoľko veľa Bariéry vstupu žiadne vysoké vysoké nízke Trhová sila žiadna značná značná nejaká (stupeň cenovej kontroly) Typ výrobku homogénny výrobok bez identický diferencovaný diferencovaný substitútu Príklady oblastí finančné trhy, vodárne, ropa, autá maloobchod, v ekonomike, kde poľnohospodárs káblová TV oceľ (predaj pizze), prevláda uvedená ke produkty kino trhová štruktúra PRÍČINY VZNIKU NEDOKONALEJ KONKURENCIE Tri typy nedokonalej konkurencie sa odlišujú od dokonalej konkurencie jednou podstatnou črtou, a tou je odlišnosť krivky dopytu. Firma v dokonalej konkurencii má Aglaia 51 krivku dopytu pri danej trhovej cene dokonale elastickú, krivka nadobúda tvar vodorovnej priamky na úrovni trhovej ceny, ktorá je parametrom. Krivka dopytu v nedokonalej konkurencii má klesajúci tvar. Ak firma zvýši cenu v nedokonalej konkurencii, niektorí spotrebitelia nebudú mať záujem o kúpu tovaru. Krivka dopytu firmy v nedokonalej konkurencii má klesajúci tvar. Krivka dopytu firmy v dokonalej a nedokonalej konkurencii Trhová moc znamená schopnosť firmy zvýšiť cenu svojich tovarov bez straty odbytu. Medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce vznik nedokonalej konkurencie je: ▪ vlastníctvo výrobných faktorov jednou firmou: - ak jedna firma vlastní input, potom táto firma bude mať veľkú trhovú silu, ktorá sa prejaví v jej monopolnom postavení na trhu. Firma má možnosť stanoviť vysokú cenu svojej produkcie. V trhovej ekonomike monopol vzniká len málokedy. ▪ úspory z rozsahu: - monopol vzniká na základe úspor z rozsahu výroby, sa nazýva prirodzený monopol. - Firma zvýši množstvo výrobných faktorov. Ak po zvýšení VF vzrastie objem produkcie v rovnakom pomere, ako vzrástlo množstvo vstupov, hovoríme, že firma dosahuje stále výnosy z rozsahu. Ak však vzrastie objem produkcie o viac %, ako bolo zvýšenie vstupov, objem výroby vykazuje rastúce výnosy z rozsahu. Táto situácia sa nazýva úspory z rozsahu. Ak firma dosahuje pri svojej výrobe úspory z rozsahu, ATC s objemom výroby klesajú. V tomto prípade firma vyrába produkciu s najnižšími nákladmi. Prirodzený monopol je teda situácia, keď jediná firma môže zabezpečiť ponuku tovarov alebo služieb na trhoch s nižšími nákladmi, ako v situácií, keď sa na trhu nachádzajú dve alebo viac firiem. ▪ legislatívne obmedzenia vlády: - v niektorých prípadoch aj vláda môže obmedziť konkurenciu v určitom odvetví zákonnými opatreniami. Často sa stáva, že vláda pridelí jednej osobe alebo firme výhradné právo predávať určitý tovar alebo službu a vznikne v danom odvetví monopol. Medzi najčastejšie zákonné opatrenia tohto typu patria patenty, copyrightové práva, licencie, clá a kvóty. o patent: sa udeľuje vynálezcovi a umožňuje mu výlučné užívanie patentového výrobku alebo technologického procesu. Patenty dávajú vynálezcom a vývojovým pracovníkom nových výrobkov výhradné práva na predaj týchto výrobkov počas určitej doby. o copyrightové práva: fungujú na rovnakom princípe ako patenty. Autorské právo je zárukou toho, že bez povolenia autora nikto nemôže predávať jeho dielo. Aglaia 52  o Licencia: môže ju stanoviť vláda na poskytovanie určitých služieb s cieľom ochrany verejného záujmu. Vylúčenie zahraničných konkurentov z trhu sa deje na základe dovozných obmedzení. MONOPOL Hlavným cieľom firmy je maximalizácia zisku. Firmy tak v dokonalej konkurencii rozhodujú o takom objeme výroby, ktorý vedie k najväčšiemu rozdielu medzi TR a TC. Firma v dokonalej konkurencii maximalizuje zisk vtedy, keď predáva také množstvo výrobkov, pri ktorých sa hraničné náklady rovnajú trhovej cene (MC=P). Pre monopol hraničný príjem (MR) je vždy menší než trhová cena, teda MR0), ak je dopyt elastický. Hraničný príjem sa rovná 0 (MR =0), ak ide o jednotkovú elasticitu dopytu. Hraničný príjem dosahuje záporné hodnoty (MR < O), ak dopyt je neelastický. Firma v podmienkach monopolu bude zvyšovať svoju výrobu, pokým hraničný príjem prevyšuje hraničné náklady. Zisk monopolu je maximálny pri takom objeme výroby, pri ktorom sa hraničný príjem rovná hraničným nákladom. Objem produkcie maximalizujúci zisk monopolistu je určený priesečníkom krivky hraničných nákladov a krivky hraničných príjmov. Podmienka maximalizácie má tvar: P>MR=MC. Rovnováhu monopolistu pri maximalizácii zisku môžeme určiť dvoma spôsobmi: ▪ Prvý spôsob je založený na téze, že maximalizácia zisku znamená maximalizáciu rozdielu medzi celkovým príjmami a celkovými nákladmi. Zisk vypočítame teda ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi (TP= TR – TC). ▪ Druhý spôsob, ktorým môžeme určiť objem výroby monopolu, vychádza z porovnania hraničných nákladov s hraničnými príjmami. Platí, že monopol dosahuje maximálny zisk s cenou a objemom produkcie na úrovni, pri ktorej sa hraničný príjem rovná hraničným nákladom. (Zisk = MR = MC) Maximalizácia zisku monopolu (prostredníctvom TC a TR) Aglaia 54  Rovnováha monopolu pri maximalizácii zisku (prostredníctvom MR a MC) Krivka dopytu naznačuje, aké množstvo výrobkov sú ochotní spotrebitelia kúpiť a zobrazuje ceny, ktoré sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za tieto výrobky. Na určenie ceny statku používame krivku dopytu, ktorá stanovuje cenu zodpovedajúcu určenému rozsahu výroby. Cena v prípade monopolu je vyššia ako hraničné príjmy, t.j. monopol oceňuje svoje výrobky nad úrovňou hraničných nákladov. Veľkosť monopolného zisku zisk = (P-ATC).Q alebo zisk = (P.Q) – (ATC.Q). Cenová diskriminácia Cenová diskriminácia znamená metódu stanovenia rozdielnych cien za rovnaké tovary a služby pre rôznych kupujúcich. Monopolista nemá záujem vyprodukovať väčšie množstvo. ▪ Cenová diskriminácia prvého stupňa znamená, že monopol predáva svoj výrobok tomu spotrebiteľovi, ktorý si ho najviac cení. Monopol pre tohto jednotlivca stanoví maximálnu cenu, ktorú je ochotný spotrebiteľ zaplatiť. ▪ Druhá stupeň cenovej diskriminácie znamená, že cena za jednotku produkcie nie je konštantná, závisí od veľkosti nákupu spotrebiteľa. Monopol predáva jednotlivé produkty za rôzne ceny podľa počtu statkov, ktoré nakúpi spotrebiteľ, ale každý spotrebiteľ, ktorý nakúpi rovnaké množstvo statkov, zaplatí rovnakú cenu. ▪ Tretí stupeň cenovej diskriminácie je najbežnejšou formou cenovej diskriminácie. Monopol predáva statky rôznym ľuďom za rôzne ceny, ale každá jednotka určitého statku predávaná danej skupine sa poskytuje za rovnakú cenu. Ide o diskrimináciu