Slovenské príslovky: Miesto, čas, spôsob a príčina

Príslovky (Adverbiá)

• Ide o neohybné plnovýznamové slová.
• Poukazujú na okolnosti deja ako miesto, čas, spôsob a príčinu.
• Príklady pre miesto: hore, vpravo, vonku, domov (kde? kam?)
• Príklady pre čas: včera, zajtra, večer (kedy? ako dlho?)
• Príklady pre spôsob: pekne, vysoko, nahlas (ako?)
• Príklady pre príčinu: naschvál, úmyselne, nechtiac (prečo?)

Tvorenie prísloviek

• Odvodzujú sa príponami, najčastejšie z akostných prídavných mien.
  • zlý → zle
  • milý → milo
  • ľudský → ľudsky
  • poľský → poľsky
• Zmeravením iných slovných druhov.
  • Bez predložkových pádov podstatných mien (domov, ráno, večer)
  • S predložkovými pádmi podstatných mien (naoko, nahlas).
  • Zmeravením slovesných tvarov (stojmo, ležky, idúcky).

Stupňovanie prísloviek

• Stupňujú sa iba tie príslovky, ktoré vznikli z akostných prídavných mien.
  • milo → milšie → najmilšie
• Vo vete plnia funkciu príslovkového určenia alebo nezhodného prívlastku.

Vetné príslovky

• Vetné príslovky (treba, možno, zima, tma, teplo...) tvoria vetný základ jednočlenných viet.

Pravopis prísloviek

• Príslovky, ktoré vznikli z predložkových spojení „s, z“, sa píšu spolu.
  • Príklady: sprava, zľava
• Príslovky vyjadrujúce farbu a čas sa môžu písať osobitne aj spolu.
  • Príklad: nabielo/na bielo
• Niektoré príslovky majú variantné prípony a obe sú spisovné (dolu/dole, peši/pešo).
• Zložené príslovky píšeme spolu (dennodenne, málokedy).

Predložky (Prepozície)

• Sú neohybné a neplnovýznamové slová.
• Vyjadrujú vzťahy medzi slovami.
• Delia sa na prvotné a druhotné.
  • Prvotné nemôžu byť inými slovnými druhmi.
  • Druhotné majú aj funkciu predložiek a sú z podstatných mien (vďaka, vinou), prísloviek (hore, vedľa), alebo slovies (začínajúc, končiac).

Vokalizácia predložiek

• Vokalizácia nastáva, keď sa k určitým predložkám (k, s, v, z) pripojí samohláska pre lepšiu výslovnosť (ku Katke, vo vedre).

Spodobovanie predložiek

• Predložky k, s, v, z sa spodobujú, okrem spojení s osobnými zámenami (so mnou).

Predložkové väzby

• Ukazujú správne a nesprávne spojenia slov s predložkami.

Spojky (Konjunkcie)

• Spojky sú neohybné a neplnovýznamové slová spájajúce slová alebo vety.
• Delia sa na priraďovacie (spájajú rovnocenné slová a vety) a podraďovacie (spájajú nerovnocenné vety).

Pravopis spojok

• Čiarku píšeme pred podraďovacími, odporovacími a stupňovacími spojkami.
• Čiarku píšeme ak sa opakuje zlučovacia alebo vylučovacia spojka.
• Čiarku píšeme pred spojkami a tak, a preto, a to, a jednako, a predsa.
• Čiarku nepíšeme pred zlučovacími a vylučovacími, ak je iba 1 spojka.
• Spojku „žeby“ píšeme spolu, ak sa dá nahradiť spojkou aby.

Častice (Partikuly)

• Sú neohybné a neplnovýznamové slová.
• Vyjadrujú postoj hovoriaceho k výpovedi.
• Dodávajú výpovediam rôzne významové odtienky.
• Delia sa na uvádzacie (na začiatku vety) a vytyčovacie (viažu sa k jednému slovu).

Pravopis častíc

• Čiarku píšeme, ak má hodnotiaca alebo vysvetľovacia častica platnosť pre celú vetu.
• Čiarku píšeme, ak sa dá častica z vety vynechať a vytvoriť samostatná veta.

Citoslovcia (Interjekcie)

• Ide o neohybné neplnovýznamové slová.
• Vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky.
• Výnimočne môžu fungovať ako sloveso.
• Delia sa na vlastné (citové a vôľové) a zvukomalebné (onomatopoje).
• Patria sem aj kontaktové slová, nadávky a pozdravy.

Pravopis citosloviec

• Sú často jednočlennými zvolacími vetami.
• Píšeme ich s výkričníkom.
• Ak stoja na začiatku vety, oddeľujeme ich čiarkou.