Rekatolízacia a Tridentský koncil

Snaha vrátiť protestantov do katolíckej cirkvi po reformácii. Cieľom bolo obnoviť jednotu a nábožnú autoritu katolíckej cirkvi.

Cirkevný úrad zriadený na ochranu náboženskej čistoty a mravov. Inkvizícia prenasledovala bludárov, heretikov a kacírov.

Rehoľa založená Ignácom z Loyoly, známa prísnym dodržiavaním pravidiel, vytrvalosťou a vzdelaním. Pôsobila v Európe i mimo nej, budovala školy a šírila kresťanstvo.

Náboženská revolúcia zameraná na reformu katolíckej cirkvi. Cieľom bolo vrátiť sa k pôvodnému výkladu Písma svätého a odstrániť svetské panovanie cirkvi.

Nemecký mních, ktorý položil základy protestantského hnutia. Lutherova náuka sa spoliehala na Písmo sväté a zdôrazňovala vieru a Božiu milosť.

Významný dokument uvalený na Martina Luthera v roku 1521 ríšskym snemom v Worms. V ňom císar Karol V. nariadil Lutherovi odvolať svoje tézy, ale Luther sa naďalej držal svojich názorov.

Významné povstanie sedliakov a baníkov v Nemecku v rokoch 1524-1526. Táto revolúcia bola motivovaná túžbou po spravodlivosti a zmiernení feudálnych zákonov.

Boj medzi protestantskými skupinami, ktorí odmietali krst detí a hlásili spoločenské vlastníctvo. Táto skupina bola kruto potlačená a jej členovia utláčaní.

Náboženská reformácia vo Švajčiarsku pod vedením Ulricha Zwingleho. V roku 1523 Zwingle publikoval 67 článkov, ktoré odmietali katolícke praktiky, napríklad odpustky, púte a spoveď.

Náboženská reformácia v Ženeve pod vedením Jána Kalvína. Kalvín vyhlásil doktrínu predurčenia, podľa ktorej je Božou vôľou určené, kto bude spasený.

Náboženský mier, ktorý bol dohodnutý v roku 1555 v Augsburgu. Tento mier uviedol do platnosti zásadu "Cuius regio, eius religio", čo znamená: "Koho panstvo, toho náboženstvo".

Vyznanie viery, ktoré bolo vypracované Filipom Melanchtonom a vydané v roku 1530. Toto vyznanie sa pokúšalo zjednotiť evanjelikov a katolíkov.

Hlavné prúdy protestantizmu. Nemecká šľachtická reformácia (luteráni) a reformácia v Švajčiarsku (kalvínska).

Anglickí osadníci v Severnej Amerike, ktorí sa postavili proti anglickej vláde kvôli vysokým daniam a obmedzeniam obchodu.

Zákon, ktorý zaviedla anglická vláda v roku 1765, ktorý ukladal daň na všetky úradné dokumenty a noviny v kolóniách.

Akt protestov, ktorý sa odohral v Bostone v decembri 1773, keď bostonskí obyvatelia vyhodili do Boston Harboru čaj z britských lodí.

Prvý kontinentálny kongres, ktorý sa stretol vo Filadelfii v roku 1774, združoval delegátov z 13 anglických kolónií a slúžil ako prvú formu jednotnej reprezentácie kolónií.

Druhý kontinentálny kongres, ktorý sa stretol v roku 1775, kde sa kolónie rozhodli vyhlásiť nezávislosť od Veľkej Británie.

Vyhlásenie o nezávislosti USA, ktoré podpísali 13 amerických kolónií a oficiálne rozviazalo ich väzby s Veľkou Britániou.

Hlavný autor Vyhlásenia nezávislosti USA, ktorý vyzdvihol princíp rovnosti všetkých ľudí a právo na slobodu.

Prvá ústava USA, prijatá v roku 1777, ktorá zriadila konfederáciu a dala moc Kongresu bez prezidenta.

Ústava USA prijatá v roku 1787, ktorá zriadila prezidentskú formu vlády a rozdelila moc na výkonnú, zákonodarnú a súdnu.

Najvyšší predstaviteľ výkonnej moci USA, ktorý je volený na štyri roky a má právomoc vymenovať vládu a byť vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Zákonodarná moc v USA. Je rozdelená na Snemovňu reprezentantov a Senát.

Najvyšší súdny orgán v USA, ktorý dozerá na dodržiavanie Ústavy.

Najvyšší veliteľ americkej armády počas americkej vojny za nezávislosť, ktorý vo vedení bol vzorom odhodlania a statočnosti.

Kráľ Karol I. potreboval peniaze na vojnu so Škótskom, preto v roku 1640 zvolal parlament. Poslanci odmietli jeho žiadosť o financie a kráľ rozpustil parlament po 3 týždňoch. Toto sa nazýva Krátky parlament.

V dôsledku neúspechov v Škótsku bol kráľ Karol I. nútený zvolať parlament znovu. Tentoraz parlament zasadol 13 rokov a preto sa nazýva Dlhý parlament.

Karol I. sa pokúsil zatknúť vodcov opozície v parlamente v roku 1642. Pokus zlyhal. Karol I. musel utiecť z Londýna a zhromaždiť vojsko. Začala sa občianska vojna.

Po porážke a poprave Karola I. parlament pozval na trón jeho syna Karola II. Oporou vlády sa stal parlament a ústava, čím sa monarchia zmenila na konštitučnú.

Po obnovení monarchie v roku 1660 v Anglicku bola zavedená Habeas Corpus, ktorá zaručovala súdny proces a zákaz nezákonného väznenia.

Jakub II., syn Karola I., sa snažil obnoviť katolícku vládu a absolútny panovnícky režím.

Parlament zosadil Jakuba II. z trónu a pozval na trón jeho dcéru Máriu s manželom Viliamom Oranžským z Holandska.

Vyhlásenie práv, tiež známe ako Bill of Rights, potvrdilo Parlamentnú moc a občianske slobody v Anglicku.

Kráľ Henrich VIII. sa v 16. storočí rozviedol s Katarínou Aragónskou, keďže pápež odmietol jeho žiadosť o rozvod. Následne založil Anglikánsku cirkev, ktorá sa oddelila od katolíckej cirkvi.

Cisár Karol V. a jeho brat Ferdinand sa snažili násilím presvedčiť protestantov, aby sa vrátili ku katolíckej viere. Toto viedlo ku konfliktu medzi katolíkmi a protestantmi v Nemecku.

Šmalkadský spolok (protestanti) bojoval proti cisárovi Karolovi V. a jeho bratovi Ferdinandovi (katolíci) v Nemecku. Ide o náboženský konflikt, kde sa protestanti snažili presadiť svoju vieru.

Hugenoti, ktorí boli kalvínski protestanti, bojovali s katolíkmi vo Francúzsku. Tieto náboženské vojny trvali od 16. storočia do 17. storočia a viedli k náboženskému konfliktu a násilnostiam.

Tragický incident, pri ktorom bolo povraždených množstvo hugenotov v Paríži v roku 1572. Táto udalosť sa stala krátko po svadbe kráľovnej Margot s hugenotom Henrichom Navarrským.

Nantský edict, ktorý vydal Henrich IV. v roku 1598, zaručoval náboženskú slobodu pre hugenotov vo Francúzsku. To znamenalo koniec náboženských vojen v krajine.

Karol I. vládol absolutisticky, bez parlamentu. Nechcel zdieľať moc ani s parlamentom, ani s ľuďmi. To viedlo k rozsiahlym spoločenským a politickým problémom v Anglicku, ktoré vyústili do občianskej vojny.

Doba, kedy začala Anglická občianska vojna, ktorá trvala 11 rokov. Je to obdobie konfliktu medzi kráľom Karolom I. a parlamentom.