Lingvistika a znaky

Jazykový znak je tvorený z dvoch častí: označujúce a označované. Označujúce je zvuková podoba slova a označované je to, čo slovo predstavuje.

Jazykový znak je tvorený len z označujúceho, a nie z označovaného. Podľa tejto teórie by každá vec musela mať svoj vlastný názov.

Spájanie slova s vecou je arbitrárne, teda slovo nemá prirodzený vzťah k veciam, ktoré označuje.

Znak, ktorý sa podobá na predmet, ktorý zastupuje.

Znak, ktorý má s predmetom príčinný vzťah, napr. dym označuje oheň.

Znak, ktorý má k predmetu priradený význam. Je výsledkom dohody alebo zvyku.

Pomocou verbálnej komunikácie umožňuje sprostredkovať významy.

Pomáha ekonomizovať a spracovávať jazyk a myšlienky.

Motivácia slova, pri ktorej je zvuk slova napodobnený zo zvukov zo skutočnosti. Príklad: "kukuk" odráža zvuk kukučky.

Motivácia slova, pri ktorej sa význam slova prenáša z iného slova, ktoré má podobný význam. Napríklad "tranzistor" sa preniesol na malé prenosné rádio, pretože tranzistor je dôležitou súčasťou rádia.

Typ sémantickej motivácie, pri ktorej sa prenáša význam z jedného slova na iné, ktoré je s ním v metonymickom vzťahu. Napríklad "tranzistor" ako názov pre rádio.

Motivácia tvorby nového slova, ktorá sa odvodzuje od už existujúcich slov a morfém. Napríklad "naložiť" sa odvodzuje od "klad" a "ložiť".

Skupina slov, ktoré majú spoločný koreňový morfém a sú odvodené od tej istej morfémy. Napríklad "naložiť", "odložiť", "preložiť", "vyložiť", "zložiť".

Typy slov, ktoré sa tvoria od rôznych koreňových morfém, ale majú rovnaké derivačné morfémy. Napríklad "chodec", "jazdec", "športovec", "letec".

Strata pôvodnej motivácie slova v priebehu času. Napríklad pôvodné "písmeno" už neodhaľuje svoj pôvodný význam "rezané čiary"

Paradigma je systém vzájomných vzťahov medzi lexikálnymi jednotkami. V paradigmatických radoch sa analyzujú formálne a sémantické vlastnosti slov.

Onomaziologická báza je v odvodených slovách vyjadrená slovotvornými formantmi a onomaziologický príznak je vytvorený slovotvorným základom.

Opisom tvorenia slov v slovenčine sa podrobne venoval Furdík.

Furdíkova teória tvrdí, že štruktúra odvodených slov (derivát) nie je len dvojčlenná (báza + príznak), ale trojčlenná.

Derivát je bilaterálna jednotka - má obsah a formu, a je binárny na úrovni formy, ale ternárny na úrovni obsahu.

Horizontálny rozmer motivátu tvorí slovotvorný základ a formant na úrovni formy, a bázu, príznak a spoj na úrovni obsahu.

Onomaziologická štruktúra motivovaného slova je trojčlenná v zmysle báza - spoj - príznak. Toto platí pre všetky typy motivátov (modifikačné, transpozičné, mutačné).

Mutácia je tvorba pomenovaní nových reálií a javov na základe súvislostí s už pomenovanými javmi.

Modifikácia je obohatenie už existujúceho pomenovania o ďalší sémantický príznak.

Latinizmy sú cudzie slová, ktoré pochádzajú z latinčiny, ale majú grécky pôvod. Sú najpočetnejšou a najstaršou skupinou cudzích slov v slovenčine.

Variantná forma slovotvornej prípony, ktorá sa používa, keď je jej pripojenie podmienené zvukovými vlastnosťami slova, napríklad: spev-ák / tret-iak, čak-áreň / suš-iareň.

Variantná forma slovotvornej prípony, ktorá sa používa, keď je jej pripojenie podmienené gramatickými vlastnosťami slova, napríklad: páv-í / vtáčí, rybací / kozací.

Latinizmy dali základný pojmový aparát celým odborom, ako je právo (advokát, justícia), filozofia (filozofia, logika) či politika (demokrat, demokracia) a prerozprávajú sa vo všetkých oblastiach života.

Po tatárskom plienení v 13. storočí museli mať naši predkovia nové zákonitosti pre rozvoj krajiny. Tak vzniklo tzv. nemecké zákupné právo, ktoré upravilo vzťahy medzi zemepánom, šoltýsom a hostami.

Variantná forma slovotvornej prípony, ktorá sa používa, keď je jej pripojenie podmienené vzťahmi medzi odvodenými slovami, napríklad: bavln-ár-stvo / bavln-á-rstvo.

Šoltýs bol dedičný richtár, ktorý viedol samosprávu v slobodných kráľovských mestách. Mal presne určené práva a povinnosti v liste, ktorá upravuje vzťahy medzi zemepánom, šoltýsom a hostami.

Slovotvorný prostriedok, ktorý sa pripája pred slovotvorný základ a zvyčajne vytvára voľnejšie spojenie ako prípona.

Funkcia predpony, ktorá zmenou vidu tvorí z nedokonavého slovesa sloveso dokonavé, napríklad: niesť -- doniesť, písať -- napísať.

Kolonizácia priniesla do slovenčiny slová nemeckého pôvodu, ako napríklad richtár, grunt, arešt, musieť, verbovať.

Remeslá, baníctvo a zakladanie banských miest priniesli nové slová, ako napríklad cech, farba, fárať, jarmok, golier, garbiar, ale aj majster, šunka, šuster, ďakovať, huta, fárať, fortieľ, šachta, šichta.

Funkcia predpony, ktorá zmenou vidu zároveň mení aj lexikálny význam slova, napríklad: čítať -- prečítať, variť -- navariť.

V mladšej valašskej kolonizácii prišli do Slovenska valasi a zanechali slová ako koliba, fujara, grúň, gelata, košiar, salaš, žinčica, bryndza, valach a bača.

Funkcia predpony, ktorá mení iba lexikálny význam slova, napríklad: skočiť -- naskočiť, skočiť -- preskočiť.

Slovensko bolo súčasťou mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska a neskôr Uhorska. Toto pôsobenie sa odrazilo v slovenskom jazyku a prinieslo slová ako čardáš, čižma, dereš, klobása a župan.

V slovenskom jazyku sa podstatné mená spravidla netvoria predponami. Výnimkou sú mechanické zapožičania z cudzích jazykov, napríklad: poddôstojník, predobraz, protihráč.

Proces, pri ktorom sa nové slová tvoria pridaním predpon (prefixov) k existujúcim slovám, napr. niesť - pri-niesť, písať - na-písať. Môže sa použiť aj pri tvorbe podstatných mien a prídavných mien.

Opačný proces k univerbizácii (zjednodušovaniu slov), pri ktorom sa nahrádza jednoslovné pomenovanie viacslovným pomenovaním, čo vedie k združeným pomenovaniam, napr. spotrebitelia - spotrebiteľský subjekt

Prostá zmena slovného druhu bez pridávania prípon, napr. hrať - hra, spievať - spev, múdry - múdro, zdravý - zdravie. Používa sa aj v prípade substantív a adjektív.

Proces, pri ktorom sa slovesá premenia na jednoslovné pomenovania, napr. žuvačka (žuvačka guma), minerálka (minerálna voda), obývačka (obývacia izba).

Zvratné slovesá tvoria sa pridaním sa alebo si k slovesu, napr. česať sa, obliekať sa, ide sa (na výlet), obed sa varí

Spojenie viacerých slov na vytvorenie jedného slova s novým významom, napr. žuvacia guma - žuvačka, minerálna voda - minerálka

Označuje proces, pri ktorom sa hovorové slová stávajú spisovnými a získavajú neutrálny význam, napr. z žuvacia guma na žuvačka

Zjednodušenie viacslovných pomenovaní na jednoslovné v hovorovom jazyku, napr. spotrebitelia, dane, peniaze namiesto spotrebiteľský subjekt, daňové príjmy, peňažné toky