Hubky a Pŕhlivce: Živočíšna ríša

Hubky a Pŕhlivce

• Patria do ríše animalia.
• Sú to mnohobunkové heterotrofné živočíchy.
• Ich telo obsahuje 2 typy buniek: somatické a gaméty.
• Pravdepodobne sa vyvinuli z bunkových kolónií.
• Splynutím pohlavných buniek vzniká zygota, brázdením morula.
• Z moruly vzniká blastula s prvotnou telovou dutinou - blastocélou.
• Vchlipovaním jedného pólu vzniká gastrula, ktorá má 2 vrstvy buniek: ektoderm a endoderm.
• Živočíchy s týmito vrstvami sa nazývajú Diblastica (dvojlistovce) a ich telo je radiálne súmerné.
• Odškrcovaním z endodermu vzniká mezoderm a druhotná telová dutina - célom.
• Živočíchy s mezodermom sa označujú ako Triblastica (trojlistovce) a majú bilaterálnu súmernosť tela, čo súvisí s pohybovou aktivitou a cefalizáciou.

Kmeň – Hubky (Porifera)

• Majú valcovitý tvar tela s 2 zárodočnými vrstvami.
• Nemajú nervovú sústavu, pohybovú sústavu ani zmysly.
• Žijú prisadnuto v sladkých aj slaných vodách a to v kolóniách.
• Telo má ostie - bočné otvory na príjem potravy.
• Osculum je vrchný otvor slúžiaci na vyvrhovanie.
• Plamienkové bunky (choanocyty) sa nachádzajú vo vnútri a prebieha v nich vnútrobunkové trávenie.
• Medzi ekto a endodermom sa nachádza mezoglea, kde sa nachádzajú meňavkovité bunky ktoré pomáhajú pri trávení a rozvádzaní živín.
• V mezoglei sa nachádzajú aj ihlice (spikuly) z SiO2, CaCO3, alebo spongínu.
• Podľa uloženia choanocytov sa rozoznávajú 3 typy hubiek: Ascon, Sycon, Leucon.
• Rozmnožovanie:
  • Nepohlavne: pučaním- tvoria sa trsy.
  • Vnútorné: gemulami (sladkovodné). Týmto spôsobom prežívajú zimu.
  • Pohlavne: v mezoglei sa tvoria pohlavné bunky, splynutím vzniká zygota a obrvená larva (parenchymula), ktorá sadá na dno.
• Morské druhy: Venušin kôš, Neptúnov pohár, hubka mycia.
• Sladkovodné druhy: hubka jazerná.

Kmeň – Pŕhlivce (Cnidaria, mechúrniky, coelenterata)

• Vodné, prevažne morské živočíchy s veľkou regeneračnou schopnosťou.
• Telo má súdočkovitý tvar.
• Vnútri tela je tráviaca dutina - gastrovaskulárna sústava.
• Prichytávajú sa nožným diskom o podklad.
• Majú jeden otvor na príjem potravy a odstraňovanie zvyškov.
• Okolo otvoru sú ramená s pŕhlivými bunkami (knidoblasty) s hrotom (knidocil), ktorý omračuje korisť hypnotoxínom.
• Nervová sústava je difúzna, svalová sústava pozostáva z myofibrilov.
• Rozmnožovanie:
  • Nepohlavné: pučaním.
  • Pohlavné: žľazy gonády prasknú a pohlavné bunky sa uvoľnia, vzniká zygota, larva (planula), ktorá je pohyblivá a sadá na dno - štádium polyp, plávajúca - medúza.

Necélomové Triblastica, Kmeň: Ploskavce (Plathelminthes)

• Majú ploské telo, od niekoľko mm do 20 cm.
• Majú jeden otvor, ktorý slúži na prijímanie potravy a vyvrhovanie.
• Majú obrvený epitel a kutikulu.
• V hlavovej časti majú pigmentové škvrny (očká).
• Parazitické druhy využívajú prísavky a háčiky.
• Pohyb zabezpečuje kožno-svalový vak.
• Prvotná telová dutina je schizocél.
• Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie.
• Nervová sústava je pásová.
• Cievna sústava je nevyvinutá, dýchajú celým telom.
• Sú hermafrodity.
• Vývin prebieha obvykle cez larvu planulu.

Trieda: Ploskulice (Turbellaria)

• Majú dorzoventrálne sploštené telo.
• Sú voľne žijúce (vo vode alebo na súši), biele alebo pestro sfarbené.
• Majú vysokú regeneračnú schopnosť.
• Majú pigmentové očká a statocystu.
• Príklad: Ploskuľa mliečna.

Trieda: Motolice (Trematodes)

• Dosahujú veľkosť 1mm - 30 mm.
• Majú sploštené telo, neobrvené s dvomi prísavkami (ústna a brušná).
• Sú parazity, hermafrodity, striedajú viac medzihostiteľov.
• Príklad: Motolica pečeňová.
• Oplodnené vajíčka sa dostanú výkalmi z hostiteľa a začnú sa vyvíjať.
• Vznikne obrvená larva (miracídium), ktorá preniká do vodného slimáka (vodniak malý).
• V slimákovi sa vyvinie larva redia, cerkária a opúšťajú slimáka.
• Cerkarie sa prichytia na rastliny, kde sa zapuzdria.
• Ďalší hostiteľ zožerie trávu a cyklus sa opakuje.

Trieda: Pásomnice (Cestodes)

• Sú endoparazity - žijú v tenkom čreve rôznych živočíchov, dosahujú dĺžky až 20m.
• Telo je prispôsobené na parazitovanie: hlavička s prísavkami a háčikmi, krček a články (až 1500).
• Svaly tvoria kožno-svalový vak.
• Rozmnožovanie je hermafroditné, ostatné sústavy sú nevyvinuté, prijímajú potravu osmózou.
• Majú zložitý vývinový cyklus s medzihostiteľmi.
• Konečným hostiteľom je stavovec.
• Po oplodnení sa vyvíja úhor, ktorý sa dostáva do svalov, pečene alebo mozgu.
• Ak sa konzumuje nedokonale spracované mäso, dostane sa do hostiteľa.
• Pásomnice vylučujú toxíny, spôsobujú málokrvnosť, zápchy, hnačky.
• Príklady:
  • Pásomnica venčeková (medzihostiteľ: ošípaná), dosahuje dĺžku 8m.
  • Pásomnica dlhá (medzihostiteľ: krava), dosahuje dĺžku 10m.

Kmeň: Hlístovce (Nematoda)

• Telo je podlhovasté a červovité, v priereze okrúhle.
• Telová dutina je pseudocél vyplnený tekutinou, ktorá udržiava telo pružné a pôsobí na vnútornú stenu - vytvára hydroskelet.
• Povrch tela tvorí kutikula, ktorá sa zvlieka.
• Pohyb zabezpečujú hladké svaly pod povrchom.
• Majú ústny a análny otvor.
• Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie.
• Pásová nervová sústava a rozvoj zmyslových orgánov.
• Sú gonochoristy s pohlavným dimorfizmom - samice sú väčšie.
• Vývin prebieha cez larvu, ktorá sa viackrát zvlieka, kým dospeje.
• Žijú voľne v pôdach, ale aj ako parazity.
• Mrľa ľudská spôsobuje svrbenie konečníka u detí. Samice v noci vylieza z konečníka a kladú vajíčka. Škrabaním sa dostávajú na iných jedincov a parazitujú v hrubom čreve.
• Hlísta detská parazituje v čreve detí, samce sú menšie so zakrúteným koncom tela a produkujú veľa vajíčok.
• Nedostatočne umytou zeleninou sa dostanú do tela hostiteľa, kde sa v čreve uvoľní zárodok a putuje do krvného obehu až do pľúc. Vykašliavaním a prehltnutím sa opäť dostane do čreva, kde sa rozmnožuje.
• Svalovec špirálový má larvy, ktoré sú medzihostiteľom rôznych živočíchov. Pri konzumácii zle upraveného mäsa sa dostanú do svalov, kde sa zapuzdria a vyvolajú zápal a horúčky. Môžu sa dostať do mozgu, čo môže spôsobiť smrť.
• Vlasovec miazgový žije v lymfatických cestách s spôsobuje zdurenie častí tiel.
• Vlasovec očný spôsobuje znemožnenie videnia tým, že sa dostane do oka do rohovky.
• Voľne žijúce druhy poškodzujú rastliny (napr. háďatko repné, háďatko pšeničné), ale tvoria aj humus a sú pôdne druhy.