Hodnotenie detí v KTS

Vývin dieťaťa, ktorý je dosiahnutý pri vstupe do školy. Závisí najmä od vnútorných faktorov.

Širšie predpoklady pre zvládanie učebnej práce vrátane školskej zrelosti.

Faktory ovplyvňujúce schopnosť dieťaťa zvládať nároky školy.

Genetické faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť vývinu dieťaťa.

Fyzické poškodenie, úrazy, vrodené chyby, ktoré vplývajú na vývoj dieťaťa.

Poškodenie centrálnej nervovej sústavy a jeho následky

Charakter a schopnosti dieťaťa, ktoré ovplyvňujú jeho učenie sa.

Nevhodný výchovný vplyv rodinného prostredia môže ovplyvniť rozvoj dieťaťa

Kresliaci test, ktorý sa používa na posúdenie rozvoja dieťaťa a jeho schopností. Skladá sa z rôznych úloh, ktoré dieťa musí nakresliť.

Jedna zo zložiek Kresliaceho testu, ktorá sleduje, ako rýchlo dieťa kreslí.

Analýza kresby z pohľadu presnosti prevedenia, chýb, preškrtnutí a spôsobu spracovania.

Jedna z oblastí sledovaných v Kresliacom teste. Posudzuje sa, ako dieťa koordinuje pohyby ruky a oka.

Posudzuje sa schopnosť dieťaťa vnímať vizuálne podnety, ako sú tvary a formy.

Test pozostávajúci zo subtestov, ktoré merajú rôzne kognitívne funkcie. Výsledky subtestov tvoria obraz kognitívnej výkonnosti.

Schopnosť rozlíšiť zvuky a rozlišovať ich od seba.

Schopnosť rozlíšiť jednotlivé slová a hlásky v reči.

Schopnosť si zapamätať sekvenciu zvukov.

Test, ktorý zistí, ako dieťa vníma svoje postavenie v spoločnosti a vzťahy k okoliu.

Dotazník zameraný na posúdenie osobnostných vlastností u detí.

Škála v B - J.E.P.I., ktorá meria sklony k nepriaznivým sociálnym interakciám, agresivite a neempatii.

Škála v B - J.E.P.I. merajúca emocionálnu stabilitu a labilitu.

Spôsoby, ktoré psychológ používa na posúdenie školskej spôsobilosti dieťaťa. Zahŕňajú štandardizované testy (napr. Ravenove matrice) a klinické metódy (napr. pozorovanie, rozhovor).

Prebieha v niekoľkých krokoch, od zhromaždenia informácií o dieťati až po poslanie písomnej správy s výsledkami diagnostiky. Zahŕňa aj rozhovor s rodičom a aplikáciu diagnostických metód.

Táto časť diagnostičky zahŕňa otázky a rozhovor s rodičom dieťaťa o jeho vývoji, zdravotnom stave a ďalších relevantných informáciách.

Skupina testov zameraná na rozvoj kognitívnych schopností potrebných pre úspech v škole. Zahŕńa testy na vedomosti, porozumenie vzťahov, pamäť a jemnú motoriku.

Jedna z komplexných metód diagnostiky školskej spôsobilosti. Zahŕňa 11 úloh, ktoré hodnotí kognitické schopnosti, ale aj emocionálnu a sociálnu zrelosť dieťaťa.

KTS je určený pre širokú škálu ľudí, nielen pre psychológov. Môže ho používať aj učiteľ, ktorý je s testom oboznámený.

KTS nie je štandardizovaný, čo znamená, že neexistujú určité normy na porovnanie výsledkov. Výsledky sa hodnotí kvalitatívne.

Prvá polovica testov KTS sa zameriava na kognitívne zručnosti, ako je poznávanie fareb, počítanie či schopnosť zapamätávania si krátkych inštrukcií.

Je projekčná metóda, ktorá sa používa na pochopenie vnútorných motívov človeka prostredníctvom kresby ľudskej postavy.

Používa sa na hodnotenie osobnostných vlastností prostredníctvom analýzy kresby stromu.

Umožňuje pochopiť vnútorný svet a psychické fungovanie človeka prostredníctvom jeho kresieb.

Vyžaduje sledovanie klienta počas kreslenia a následný rozhovor, ktorý sa zameriava na objektívne a subjektívne aspekty kresby.

Používa sa na rozlíšenie medzi vlastnosťami probandovej identity a kresleného subjektu.

Zameriava sa na rozbor viacerých možných významov v kresbe, čím sa znižuje riziko nesprávnej interpretácie.

Všetky časti kresby by sa mali posudzovať v kontexte celkového obrazu, čo umožňuje znižovať nejednoznačnosť jednotlivých detailov.

Kresby by sa mali porovnávať s informáciami získanými z objektívnej a anamnézy.

Tento test sa používa na zistenie tvorivých predispozícií u detí a dospelých. Zisťuje sa, ako človek rieši nezvyčajné problémy a prichádza s originálnymi nápadmi.

Test slúži na posúdenie schopnosti čítať. Pomáha identifikovať problémy s čítaním a problémy s pochopením textu.

Tento test meria pozornosť a sústredenie. Zisťuje, ako dlho dokáže človek udržať pozornosť a sústrediť sa na danú úlohu.

Dotazník, ktorý je určený na posúdenie sebapoňatia školskej úspešnosti detí vo veku 10-14 rokov.

Test meria schopnosť vnímať a spracovávať vizuálne informácie. Zisťuje, ako človek rozoznáva tvary a farby, a ako ich používa v rôznych úlohách.

Test používa komplexnú figúru, ktorú klient musí nakresliť. Zisťuje rozvoj vizuo-motorickej koordinácie, pamäte a plánovania.

Test sa používa na posúdenie grafomotoriky, teda schopnosti kresliť a písať. Zisťuje, ako sa človek vyrovnáva s grafomotorickou úlohou.

Test zameraný na posúdenie matematických schopností. Slúži na zisťovanie úrovne matematického myslenia a riešenia matematických úloh.

Vplyv predchádzajúcich skúseností na vnímanie objektov.

Vzťah medzi intenzitou podnetu a intenzitou pocitu.

Vzťah medzi intenzitou podnetu a rozdielovým prahom.

Meranie rýchlosti reakcie pomocou chronoskopu.

Wilhelm Wundt založil prvé experimentálne psychologické laboratórium v Lipsku.

Binet-Simonova škála bola vyvinutá v roku 1905 na meranie inteligencie detí.

Výber pracovníkov na základe psychologických testov.

Nástroje na posudzovanie a meranie psychologických procesov, stavov a vlastností.

Projekcia (psychický proces prenosu subjektívnych obsahov do objektu), archetyp, hlbinný smer psychológie.

Pretože sa jedná o subjektívny test, vyžaduje si skúsený výklad.

V. Doležal, psychiater a biochemik

Test sémantického výberu (TSV) bol vytvorený v 60-tych rokoch 20. storočia.

TSV umožňuje individuálne aj hromadné testovanie.

Archetypálne predmety alebo javy vyvolávajú u človeka emócie: môže ich vnímať podobne alebo odlišne.

Verbálne symboly (slová - pojmy) tiež vyvolávajú emócie.

Sémantický priestor predstavuje rozsiahly systém vnímania sveta, iných ľudí a nás samých.

Pozorovateľ zle posúdi prejavy správania, pretože sa vyskytli blízko seba v čase a priestore.

V priebehu času môže pozorovateľ meniť kritériá na posudzovanie správania.

Pozorovateľ zabudne zaznamenať prejavy správania, ktoré sa vyskytli.

Pozorovateľ chybne zaznamená (zapíše) pozorovaný prejav.

Očakávania posudzovateľa môžu ovplyvniť zaznamenané prejavy správania.

Pozorovanie môže byť skreslené vzhľadom pozorovaného.

Podstatou experimentu je vyvolanie psychického javu, alebo zmena v kontrolovaných podmienkach s možnosťou objektívnej registrácie daného javu.

V experimente sa zisťuje vplyv nezávislej premennej na závislú premennú.

Testy, ktoré sa aplikujú skupinám osôb súčasne. Výhodou je rýchlosť a efektivita, nevýhodou môže byť menšia individualizácia.

Testy, ktoré sa zameriavajú na to, aké rýchlo dokáže človek vykonať úlohu. Čas je striktne ohraničený.

Testy, ktoré sledujú, na akej úrovni znalostí alebo schopností sa nachádza človek. Úlohy sú stupňované od najľahších po najťažšie.

Testy, ktoré sa používajú na zistenie schopností človeka v oblasti kognitívnych funkcií, napríklad inteligencie, pamäti, vedomostí.

Testy zamerané na skúmanie osobnostných vlastností, postojov, tendencií a motívov. Zahŕňajú dotazníky, projektívne techniky a objektívne testy.

Metoda analýzy produktov činnosti vychádza z poznatku, že každý produkt človeka odráža jeho osobnosť. Pomáha pochopiť psychiku človeka.

Sociometrické metódy slúžia na skúmanie vzťahov v sociálnych skupinách a vnútornej štruktúry skupiny. Zisťujú sympatie a antipatie medzi členmi skupiny.

Metódy, ktoré sa zaoberajú štatistickým spracovaním údajov pomocou percentuálnych výpočtov, tabuliek, grafov a počítačových programov

Je to metóda na hromadné zisťovanie určitého faktu alebo javu. Existujú rôzne formy dotazníkov, napríklad uzavretá forma s otázkami s možnosťami na výber alebo otvorená forma, kde sa vyžaduje tvoriť odpovede.

Typ dotazníka, kde sú otázky so stanovenými odpoveďami na výber. Napríklad: "Aké je vaše obľúbené zviera? a) pes b) mačka c) vták d) iné"

Typ dotazníka, kde respondent odpovedá vlastnými slovami. Napríklad: "Čo ti na dnes najviac chýba?"

Dotazník, ktorý sa používa na zistenie základných informácií a hypotéz o skúmanom jave. Nezameriava sa na príčinno-následné vzťahy.

Dotazník, ktorý sa používa na testovanie hypotéz a zistenie vzájomných vzťahov medzi skúmanými javmi. Obsahuje špecifické otázky a analyzuje získané údaje.

Požaduje len najnevyhnutné informácie, ktoré sú relevantné pre výskum. Nesmie obsahovať zbytočne dlhé a zložité otázky, aby respondentov nebavil.

Je to metóda, ktorá pri skúmaní psychických javov porovnáva výsledky osoby s výsledkami iných osôb. Výsledky sú porovnávané s normami zistenými štatistickým spracovaním dát.

Proces, pri ktorom sa výsledky testovania analyzujú a porovnávajú s výsledkami iných osôb, aby sa získali reprezentatívne údaje pre porovnanie.

Dynamická diagnostika na pochopenie rozvoja kognitívnych schopností; zameriava sa na pozorovanie a analýzu procesu zmeny po intervencii, nie na samotný výkon.

Examinátor prispôsobuje postup testom individuálnym potrebám respondenta a sleduje, ako sa adaptuje na náročnosť úloh. Cieľom je zistiť, či sa dokáže poučiť z vlastných skúseností.

Hodnotí sa schopnosť respondenta zvládnuť úlohu po intervencii, či je v ním pozorovateľný pokrok. Sleduje sa, či dochádza k trvalým zmenám v spôsobe vnímania a spracovávania informácií.

Výsledok LPAD diagnostiky nie je klasifikácia, ale popis modifikovateľnosti respondenta a identifikácia silných stránok a preferovaných spôsobov učenia sa.

7 dimenzií, ktoré sa používajú na analýzu mentálneho fungovania a identifikáciu slabých stránok. Pomáhajú identifikovať konktrétne oblasti potrebujúce rozvoj.

Cez identifikáciu deficitov v kognitívnych funkciách sa vyvíja individuálny plán učenia sa pre deti so špecifickými vzdelávacími potrebami.

Kresliaci test školskej spôsobilosti je komplexná metóda na posúdenie rozvoja dieťaťa. Zahŕňa 11 kresieb, ktoré hodnotí kognitívne schopnosti, emocionálnu a sociálnu zrelosť. Kresliaci test hodnotí oblasti ako tempo práce, pracovný štýl, motorickú koordináciu, vizuálne schopnosti, pamäť, porozumenie, matematické schopnosti a celkový rozvoj dieťaťa.

Kresliaci test školskej spôsobilosti je určený pre učiteľov aj psychológov, poskytuje im komplexný obraz o rozvoji dieťaťa.

Kresliaci test školskej spôsobilosti sa zameriava na 11 úloh, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín. Prvá polovica hodnotí kognitívne schopnosti, ako je vnímanie, pamäť a porozumenie. Druhá polovica sa zameriava na kresbu ľudskej postavy a posudzuje emocionálnu zrelosť a osobný rozvoj.

Kresliaci test školskej spôsobilosti je neštandardizovaný. Hodnotenie sa zakladá na kvalitatívnej analýze kresby a interpretácii v kontexte individuálneho rozvoja dieťaťa.

Kresliaci test školskej spôsobilosti je užitočný nástroj na pochopenie dieťaťa a jeho rozvoja. Ďalej môže poslúžiť ako podklad pre ďalšiu podporu a pomoc v oblasti vzdelávania.

Cieľom diagnostiky inteligencie je analyzovať kognitívny vývoj dieťaťa a identifikovať prípadné odchýlky od očakávaného vývinu.

Diagnostika inteligencie sa delí na tri oblasti: transgresívny vývin (nadaní), regresívny vývin (globálne oslabené schopnosti) a digresívny vývin (parciálne oslabené schopnosti).

Pri diagnostike inteligencie je dôležité získať informovaný súhlas zákonného zástupcu a zaistitiť nedemotivujúci priebeh a záver diagnostiky.

Výber a kombinácia metód diagnostiky inteligencie závisia od účelu a oblasti testovania. Niekedy sú stanovené zákonné postupy.

Diagnostika inteligencie sa využíva na vyhodnotenie mentálnych schopností a na identifikáciu prípadných špecifických potrebností dieťaťa.

Pri analýze výsledkov diagnostiky inteligencie je dôležité neposkytnúť iba číslovo vyjadrené výsledky, ale aj ich komplexnú interpretáciu, berúc do úvahy sociálnu úroveň prijímateľa.

Výsledok diagnostiky inteligencie je základom pre odporúčania a prognózu budúceho vzdelávania a rozvoja dieťaťa.

Diagnostika inteligencie musí byť vykonaná s citlivosťou a pochopením potreby podporovať dieťa v jeho rozvoji.

Prvý a najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa a jeho budúcnosť, je jeho zaškolenie.

Súhrn oblastí, v ktorých sa sleduje vývoj dieťaťa, a to fyzický, kognitívny, sociálny a emocionálny.

Tradičné IQ testy merajú iba aktuálny výkon a neberú do úvahy potenciál pre zlepšenie, zatiaľ čo dynamická diagnostika sa zameriava na to, ako sa človek učí a adaptuje na nové situácie.

Je súčasťou dynamickej diagnostiky zameranej na identifikáciu skrytého potenciálu a na to, ako sa človek učí. Cieľom je pomôcť dieťaťu naplno rozvinúť svoj potenciál.

LPAD sa líši od tradičných inteligenčných testov v týchto aspektoch: testuje materiál, testová situácia, zameriava sa na proces z meny a interpretácia výsledkov.

LPAD využíva niektoré bežné techniky, ako sú napríklad Ravenove matrice, ale odlišným spôsobom, aby zistilo, ako sa človek dokáže učiť novým spôsobom.

LPAD sa zameriava na proces zmien, ktoré sa vyskytnú v priebehu testovania, aby zistilo, ako sa človek adaptuje na nové zadania a či sa z nich dokáže poučiť.

Interpretácia LPAD sa zameriava na individuálny profil respondenta a identifikáciu jeho modifikovateľnosti, silných a slabých stránok a jeho preferovaných spôsobov učenia.

Dynamické hodnotenie rešpektuje kontext, v ktorom sa dieťa pohybuje a ktorý ho ovplyvňuje, napríklad rodina, kultúra, škola atď.

Dynamické hodnotenie dáva dieťaťu priestor na učiť sa a tým mu umožňuje využiť svoj potenciál a rozvinúť skryté kapacity.

Veda o vzťahu tela a psychiky, ktorá študuje merateľné vzťahy medzi fyzickými a psychickými procesmi.

Meranie reakčného času na podnet, ktoré rozlišuje medzi jednoduchým, disjunktívnym a diskriminačným reakčným časom.