Atóm a Modely Atómu

Hmotnosť ťažkých atómov je sústredená v strede oblasti náboja, táto oblasť sa nepohybuje a nezohýba.

Rutherfordov model bol založený na myšlienke planetárneho systému, kde sa elektróny pohybujú okolo jadra ako planéty okolo Slnka.

Rutherfordov model sa stretával s niekoľkými problémami, napríklad s elektromagnetickými zákonmi. Podľa nich by mal elektrón obiehajúci jadro vyžarovať energiu a špirálovo padať na jadro.

Ak by sa elektrón v Rutherfordovom modeli pohyboval po špirále k jadru, mal by emitovať žiarenie s kontinuálnym spektrom. Avšak boli pozorované diskrétne spektrálne čiary.

Planck navrhol, že energia sa na subatomárnej úrovni môže prenášať iba v diskrétnych dávkach - kvantách.

Bohrov model atómu vodíka bol založený na troch predpokladoch. Atóm môže existovať len v určitých kvantových stavoch, pričom každý má presne stanovenú hodnotu energie. V stacionárnych stavoch atómy nevyžarujú energiu.

Niels Bohr bol dánsky fyzik, ktorý ako prvý aplikoval Planckovu kvantovú myšlienku na problémy atómovej fyziky.

Bohrov model bol revolúciou v oblasti fyziky. Bol to prvý kvantový model atómu, ktorý vysvetlil diskrétne spektrum svetla emitovaného atómami.

Základný pojem vo fyzike, ktorý zahŕňa všetku objektívnu realitu nezávisle od nášho vedomia.

Látka je kategória, ktorá zahŕňa všetky telesá a látkové častice, z ktorých sú tieto telesá zložené.

Pole je prejav hmoty, ktoré sa od látky líši časticovou štruktúrou.

Základná stavebná jednotka hmoty.

Opisuje vnútornú stavbu atómu a pohyb elektrónov okolo jadra.

Model atómu, v ktorom elektróny obiehajú okolo jadra po kruhových dráhach.

Najjednoduchší atóm s jedným protónom a jedným elektrónom.

Sada spektrálnych čiar, ktoré vznikajú pri prechode elektrónov medzi energetickými hladinami v atóme vodíka.

Keď atóm prejde z vyššej energetickej hladiny do nižšej, vyžiari fotón s frekvenciou, ktorá zodpovedá rozdielu energií medzi týmito hladinami.

Elektrón sa môže pohybovať okolo jadra len po určitých kruhových dráhach, ktoré sú definované kvantovou podmienkou.

Elektrón sa pohybuje po kvantovaných dráhach okolo jadra, ale nevyžaruje energiu. Vyžaruje alebo pohltí fotón len počas prechodu z jednej hladiny na druhú.

Hlavné kvantové číslo 'n' určuje povolenú dráhu elektrónu v atóme. Väčšie 'n' znamená väčšiu energiu a vzdialenosť od jadra.

V Bohrovom modeli atómu vodíka sa elektrón pohybuje po kruhových dráhach s polomerom 'rn'.

Energia fotónu pri prechode z vyššej na nižšiu energetickú hladinu je rovná rozdielu energií týchto hladín.

Frekvencia fotónu vyžiareného atómom je spätne úmerná vlnovej dĺžke, čo je viditeľné ako čiare v spektre atómu.

Bohrov model atómu vodíka je založený na myšlienke, že elektrón sa pohybuje okolo jadra po kruhových dráhach definovaných kvantovými číslami, a že vyžaruje alebo pohltí fotón len pri prechode z jednej dráh na druhú.

Vzťah opisujúci polomer elektrónu na n-tej kvantovej dráhe v atóme vodíka. Polomer je priamo úmerný štvorcu hlavného kvantového čísla n a je konštantný pre dané kvantové číslo.

Vzťah opisujúci energiu elektrónu na n-tej kvantovej dráhe v atóme vodíka. Energia je nepriamo úmerná štvorcu hlavného kvantového čísla n a je záporná pre všetky n.

Rýchlosť elektrónu na n-tej kvantovej dráhe v atóme vodíka sa dá vypočítať pomocou princípu kvantovania momentu hybnosti. Rýchlosť je nepriamo úmerná štvorcu hlavného kvantového čísla n.

Stav atómu s najnižšou energetickou hladinou.

Stav atómu s energiou vyššou ako základný stav.

Uvoľnenie prebytku energie z excitovaného stavu atómu vo forme elektromagnetického žiarenia.

Konštanty používané vo vzťahoch pre atóm vodíka - hmotnosť elektrónu a elementárny náboj.

Polomer n-tej dráhy v Bohrovom modeli atómu vodíka. Vyjadruje vzdialenosť elektrónu od jadra.

Spektrum, ktoré vzniká, keď sa elektromagnetické žiarenie rozloží podľa vlnovej dĺžky. Obsahuje všetky vlnové dĺžky v spojitom rozmedzí.

Spektrum, ktoré vzniká rozkladom svetla vyžiareného atómami, obsahuje len diskrétne vlnové dĺžky.

Energia potrebná na oddelenie elektrónu od atómu.

Energia potrebná na rozdelenie atómu na atómové jadro a elektrón.

Spektrum elektromagnetického žiarenia atómu vodíka, ktoré je charakterizované diskrétnymi vlnovými dĺžkami (čiarami) a nie spojitým spektrom.

Skupina spektrálnych čiar v spektrálnych sériách, ktoré zodpovedajú prechodom elektrónov z vyšších energetických hladín do nižšej hladiny n1.

Vzťah, ktorý popisuje vlnové dĺžky spektrálnych čiar v čiarovom spektre atómu vodíka.

Konštanta, ktorá sa objavuje v Rydbergovom vzťahu a udáva približne 1,097 373.10^7 m^-1.

Sada spektrálnych čiar v ultrafialovej oblasti, ktoré zodpovedajú prechodom elektrónov z vyšších energetických hladín na základnú energetickú hladinu (n1 = 1).

Sada spektrálnych čiar vo viditeľnej oblasti, ktoré zodpovedajú prechodom elektrónov z vyšších energetických hladín na druhú energetickú hladinu (n1 = 2).