Hodnotenie výživového stavu a výživy PDF

Prehlásenie Tento materiál je určený výhradne pre edukačné účely 4. ročníka všeobecného lekárstva LFUK v Bratislave v akademickom roku 2022/2023. Pri materiáloch použitých pre lepšiu vizualizáciu témy sú uvedené zdroje. Individuálne edukač...

Prehlásenie Tento materiál je určený výhradne pre edukačné účely 4. ročníka všeobecného lekárstva LFUK v Bratislave v akademickom roku 2022/2023. Pri materiáloch použitých pre lepšiu vizualizáciu témy sú uvedené zdroje. Individuálne edukačné použitie tohto materiálu nedáva oprávnenie k jeho ďalšej distribúcii. Kontakt: Katarína Mayer Vargová, MSc. Mail: [email protected] Pracovisko: Ústav hygieny LF UK Bratislava Web: https://www.fmed.uniba.sk/pracoviska/teoreticke-ustavy/ustav-hygieny-lf-uk/ Dobrý deň, vítam Vás na druhých praktických cvičeniach z hygieny. Dnes máme na programe tému Hodnotenie výživového stavu a výživy. Kontakt na mňa máte uvedený na slide. 1  HODNOTENIE VÝŽIVOVÉHO STAVU A VÝŽIVY teoretický základ problematiky metódy na hodnotenie výživového stavu a výživy Dobrý deň, vítam Vás na druhých praktických cvičeniach z hygieny. Dnes máme na programe tému Hodnotenie výživového stavu a výživy. Kontakt na mňa máte uvedený na slide. Spočiatku si povieme niečo tak teoreticky taky základ problematiky. Potom si povieme niečo o metódach, ktoré sa používajú na hodnotenie výživového stavu a budete vypĺňať aj výživový dotazník a robime aj antropometrické merania. 2  VÝŽIVA A VÝŽIVOVÝ STAV Výživa: proces utilizácie potravy v organizme -> účel: zachovanie života, rast a vývoj, reprodukcia, fyziologická funkcia orgánov a tvorba energie Výživový stav organizmu: je určovaný rovnováhou medzi príjmom a výdajom výživových faktorov Čo je to výživa? Ide vlastne o proces utilizácie potravy v organizme. Energeticky a biologicky primeraná výživa je významným predpokladom na proporcionálny vývoj človeka s dostatočnou obranyschopnosť tela voči chorobám. Funkčnou zdatnosťou jednotlivých systémov, primeraným fyzickým a psychickým výkonom. Výživový stav človeka je výsledkom bilancie medzi príjmom energie a živín na jednej strane a ich využitím a výdajom na druhej. Vyziva: prijem, travenie, vstrebávanie, transport, skladovanie, metabolizmus a vylučovanie výživových faktorov Vyzivovy alebo nutricny stav: poskytuje informácie o tom, do akej miery sú fyziologické potreby výživy osoby alebo skupiny obyvateľstva pokryté príjmom potravy 3  ENERGIA A ENERGETICKÁ BILANCIA I. Energia: je schopnosť systému vykonávať prácu -> ktorá vzniká oxidáciou živín = fyzikálne spalné teplo fyziologické spalné teplo Kilokalória (kcal): je množstvo tepla, ktoré treba dodať jednému litru vody, aby sa ohrial o 1 °C 1 kcal = 4,187 kJ a 1 kJ = 0,239 kcal -> organizmus získa: 1 g bielkovín = 17 kJ (4,1 kcal) 1 g sacharidov = 17 kJ (4,1 kcal) 1 g tukov = 38 kJ (9 kcal) 1 g alkoholu = 29 kJ (7 kcal) Energia sa premiena na teplo alebo sa uskladnuje v tele vo forme vysokoenergetickych organickych zlucenin fosforu: ADPu alebo ATPu. Z nich ju organizmus cerpa podla aktualnej potreby. Energia: je schopnosť systému vykonávať prácu -> ktorá vzniká oxidáciou živín = fyzikálne spalné teplo (teoretická hodnota) -> fyziologicke spalne teplo = skutocna hodnota energie uvolnenej v organizme a zistuje sa nepriamou kalorimetriou (podla podielu spotrebovaneho kyslika, vyluceneho oxidu uhliciteho, celkoveho mnozstva spotrebovaneho vzduchu, mnozstva vyluceneho dusika do mocu a prislusneho prepoctu na kalorie alebo jouly) Gif: z 15 na 16 celsius Jednotky tepelnej energie možno previesť na ekvivalentné jednotky práce: 1kcal=4,187 kJ alebo naopak: 1kJ=0,239kcal Energia, ktorá sa uvoľní oxidáciou živín v organizme sa štandardne vyjadruje na jeden gram príslušnej živín. Zdroje energie su..... Organizmus priemerne ziska oxidaciou..... Energetická hodnota (využiteľná energia) je množstvo energie uvoľnenej z potraviny pri látkovej premene v ľudskom organizme. Závisí od obsahu energie v potravine. Energia viazaná v potravinách sa vyjadruje spaľovacím teplom v kilojouloch (kJ) alebo v 4 kilokalóriách (kcal) (Potravinový kódex). 4  ENERGIA A ENERGETICKÁ BILANCIA II. Výživový stav človeka je výsledkom bilancie medzi príjmom energie a živín na jednej strane a ich využitím a výdajom na druhej strane Najväčšiu časť celkového energetického výdaja tvorí bazálny energetický výdaj – BEV (závisí od množstva netukovej telesnej hmoty) a oplyvňuje ho vek, pohlavie, aktivita hormónov, fyzický a psychický stav. Druhou najväčšou položkou celkového energetického vˇydaja je energia na výkon organizmu. Z hladiska energetickej náročnosti sa rozlišujú kategórie ľahkej, stredne ťakej a ťažkej fyzickej aktivity. K ďalším stratám energie dochádza súvislosti s príjmom a spracovaním potravy (trávenie, vstrebavanie a utilizaciu živín) Ide o termický účinok potravy alebo tzv. špecificko- dynamicky efekt a zavisi od skladby a mnozstva konzumovanych poyivatin. Do celkoveho vydaja energie patria aj straty energie na termoregulaciu. Organiymus ma schopnost regulovat produkciu tepla v zavislosti od zmien teploty okoliteho prostredia, alebo pri nerovnovahe medzi prijmom a potrebou energie v organizme. Celkovy energeticky vydaj a prijem jednotlivca nie su konstantne. Potrebujeme bilanciu 5  MALNUTRÍCIA Malnutrícia: porucha výživového stavu z absolútneho alebo relatívneho nedostatku alebo nadbytku živín alebo ich nevyváženého zastúpenia podľa príčiny: primárne (exo) sekundárne (endo) podľa typu: nedostatok živín (podvýživa) nadbytok živín (nadvýživa) podľa stupňa: ľahké, stredné, ťažké podľa trvania: akútne, subakútne, chronické podľa výsledku: reverzibilné ireverzibilné Krátkodobé a najmä dlhodobé narušenie rovnovážneho stavu má obvykle za následok poruchy výživového stavu, ktorým hovoríme Malnutrície Malnutricie. Porucha výživového stavu buď absolútneho alebo relatívneho nedostatku, alebo naopak nadbytku živín, alebo z ich ne vyváženého zastúpenia. Keďže ide o veľmi početnú a rôznorodú skupinu ochorení, používajú sa rôzne kritériá na ich rozlíšenie, respektíve takú bližšiu charakteristiku. Napríklad sa zvyknú rozdeľovať podľa príčiny na primárne alebo exogénne a sekundárne alebo endogénne. Medzi tie primárne zaraďujeme: poruchy výživového stavu alebo ochorenia, kde príčina je v samotnej strave, nie je adekvátna potrebám a požiadavkám daného jedinca. A sekundárne Malnutricie. Tie su s výživou nie súvisiace ochorenia. Tým hovoríme endogénne malnutricie. No a keďže sme vlastne taký preventívny odbor, tak sa pochopiteľne v ďalšom zameriame na tie primarne reverzibilne malnutricne pripady a niektore z tych sa prebiehaju vo detskom veku. 6  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA PEM – Proteínovo-energetické malnutrície (podvýživa, marazmus, kwashiorkor, prechodné formy) Špecifické deficiencie (nedostatok mikronutrientov: vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy (obezita, chronické neinfekčné ochorenia) Je ich tiež ešte pomerne veľa, preto sa zvyknú vyčleňovať do takých trochu veľkých podskupín. V prvom rade sú to proteínové energetické. Zaraďujeme sem podvýživu, marazmus vo vašich skôr a ďaleko, najčastejšie rôzne prechodné formy. Druhá skupina sú špecifické deficity cie. To sú ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatočného prísunu alebo príjmu nutrientov mikronutrientov, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. A tretiu skupinu tvoria malnutricie súvislosti s energetickým, nadmernou, ale pritom biologicky nevyváženou výživou. No a tu sú takými známymi predstaviteľmi vlastne obezita, ale tiež väčšina tých chronických infekčných ochorení. Veľmi úzko súvisí s týmto typom stravovania. 7  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Hladovanie Nekomplikované –adaptované hladovanie: dlhodobý nedostatok energie a živín organizmus využíva sacharidové zásoby -> adaptačné mechanizmy: metabolizmus sa spomaľuje spotrebovávajú sa tukové zásoby -> umožňuje dlhé prežitie a prognóza je lepšia Komplikované – stresové hladovanie: metabolizmus sa orientuje na zachovanie základných životných funkcií odbúravajú sa bielkoviny svalstva (1 kg/deň) prognóza je zlá Napred si niečo povieme teda k tej prvej podskupine: pri kvantitatívnej nedostatočnej výžive sa energetické potreby organizmu zabezpečujú odbúravaním zásob. Máme jednak sacharidové zásoby alebo glykogén. To je asi jedno percento potom tukových zásob. Ten tuk môže byť až 74%. No a taktiež sú to proteínové zložky, ktoré tvoria asi 25% energetických zásob. Pri pretrvávaní negatívnej energetickej bilancie teda dochádza k hladovaní, organizmus hladuje a podľa stavu a reakcie organizmu v čase hladovania rozlišujeme jednak nekomplikované alebo adaptované hladovanie a komplikované alebo stresové hladovanie. V tom prvom prípade u toho adoptovaného hladovania ide vlastne o dlhodobý nedostatok energie a živín. Organizmus spočiatku využíva sacharidové zásoby a čiastočne bielkoviny, ale veľmi rýchlo nastupujú adaptačné mechanizmy. Metabolizmus sa spomaľuje a prednostne sa začnú spotrebovávať tukové zásoby. Čiže táto adaptácia umožňuje relatívne dlhšie prežitie a aj prognóza je pomerne lepšia než ten druhý prípad. Pritom stresovom hladovaní alebo tej stresovej reakcii. To znamená, keď sa tá podvýživa kombinuje spolu s nejakým iným závažným ochorením. Metabolizmus sa v tomto prípade orientuje na zachovanie základných životných 8 funkcií. Prednostne sa odbúravajú bielkoviny svalovej hmoty. Ich úbytok môže dosiahnuť až kilogram za deň a veľmi rýchle nastane kritický stav. Čiže prognóza je podstatne horšia. Obraz stresového hladovania je dramatický najmä u osôb, ktoré už pred ochorením trpeli podvýživou. 8  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Podvýživa Stav podvýživy somatometricky charakterizuje: BMI  18,0 kg/m² Obvod paže (stred spojnice acromion – olecranon)  15,5 cm u žien  19,5 cm u mužov  12,5 cm u detí (1 do 5 rokov) -> na spresnenie diagnózy - klinické vyšetrenia, biochemické testy Ako odhalíme, či sa jedná o podvýživu? Tak dá sa to veľmi jednoducho stanoviť. A to somatometrickým vyšetrením. Napríklad už u dospelého človeka hodnota Body mass indexu menšia než 18 nám signalizuje alebo nás upozorňuje, že s týmto jedincom nemusí byť všetko v poriadku, že je možná podvýživa. alebo častejšie sa v rámci takých veľkých masových vyšetrení používa meranie obvodu paže normálne centimetrom zhruba v strede spojnice, teda acromin a olecranon. A pokiaľ zistíme, že ten obvod je menší než 15 a pol centimetra u žien, menší než 19 a pol centimetra u mužov alebo u malých detí, keď ten obvod je menší než 12 a pol centimetra. Opäť je tu vážne podozrenie na podvýživu. Na spresnenie alebo potvrdenie tej diagnózy je samozrejme potrebné klinické vyšetrenie, biochemické testy. 9  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Podvýživa Následky podvýživy znížená obranyschopnosť: oslabenie imunitných funkcií časté infekčné ochorenia komplikovaný priebeh ochorení strata svalového tkaniva: dlhšia rekonvalescencia zhoršená pohyblivosť zvýšené riziko úrazov a pooperačných komplikácií: zlé hojenie rán riziko infekcie, zápalu pľúc riziko dekubitov zhoršenie kvality života: únava, apatia, depresia -> zvýšená úmrtnosť Aké sú následky podvýživy? No tak samozrejme dochádza k zníženiu obranyschopnosti, ktorá sa prejavuje oslabením imunitných funkcií, častejšími infekčným ochoreniami a ich komplikovanejším priebehom. V dôsledku postupnej straty svalovej hmoty sa zhoršuje pohyblivosť, predlžuje sa rekonvalescencia po prekonaných ochoreniach. Títo ludia maju zvysenie riziko urazov, , resp. aj po operáciach nejakých pooperačných komplikácií. Pozoruje sa horšie hojenie rán, zlomenín a podobne. Je u nich tiež väčšie riziko zápalu pľúc a dekubitov. A celkovo môžeme hovoriť, že ide o výrazné zhoršenie kvality života a zvýšenie predčasnej úmrtnosti. 10  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Hladovanie Aky je vyskit tychto proteinov energeickych malnutrici vo svete. Napriklad podla SZO Svetovej zdravotníckej organizácie vo svete trpí na niektorú z foriem PEM viac ako 400 miliónov ľudí. Najviac pochopiteľne v chudobných, rozvojových alebo zaostalých regiónoch v Afrike, Ázii a v Pacifiku. Odhaduje sa, že postihuje asi štvrtinu detí do päť rokov na svete a je spojená s tridsiatimi percentami úmrtí detí do piatich rokov v rozvojovom svete, pričom podvýživa sa ako primárna príčina úmrtia u detí registruje relatívne zriedka. Na začiatku špirály malnutricie, kym zomieraju tieti deti, maju neadekvátnu stravu a časté epizódy bežných infekčných ochorení. Podvýživa vo všetkých jej formách zahŕňa podvýživu (chradnutie, zakrpatenie, podváha), nedostatok vitamínov alebo minerálov, nadváhu, obezitu a následné neprenosné choroby súvisiace so stravou. 1,9 miliardy dospelých má nadváhu alebo obezitu, zatiaľ čo 462 miliónov má podváhu. Odhaduje sa, že v roku 2020 bolo celosvetovo 149 miliónov detí mladších ako 5 rokov zakrpatených (príliš nízkych na vek), 45 miliónov bolo podľa odhadov chradných (príliš chudých na výšku) a 38,9 milióna malo nadváhu alebo obezitu. Približne 45 % úmrtí detí mladších ako 5 rokov súvisí s podvýživou. Väčšinou sa vyskytujú v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V tých istých krajinách zároveň rastie miera detskej nadváhy a obezity. Vývojové, ekonomické, sociálne a medicínske dopady globálnej záťaže podvýživy sú vážne a trvalé pre jednotlivcov a ich rodiny, pre komunity a pre krajiny. 11 Nizka hmotnost na vysku: wasting Stunting: Nízka výška vzhľadom na vek je známa ako zakrpatenie. Je výsledkom chronickej alebo opakujúcej sa podvýživy, zvyčajne spojenej so zlými sociálno-ekonomickými podmienkami, zlým zdravím a výživou matiek, častým ochorením a/alebo nevhodným kŕmením a starostlivosťou dojčiat a malých detí v ranom veku. Zakrpatenie bráni deťom dosiahnuť ich fyzický a kognitívny potenciál. Podvýživa sa ako primárna príčina úmrtia u detí registruje relatívne zriedka. Na začiatku špirály malnutrície je neadekvátna strava a časté epizódy bežných infekčných ochorení. V priebehu ochorenia sa výživový stav dieťaťa zhorší, čo prispieva k zvýšenému riziku ďalšej infekcie, ktorá má ťažší priebeh a počas ktorej dôjde k ďalšiemu zhoršeniu výživového stavu. Situácia sa opakuje, až u podvyživeného dieťaťa nastane fatálna infekčná epizóda V prvých dvoch dekádách 21. storočia sa darilo znižovať tieto hrozivé čísla, ale ďalší vývoj kvôli súčasnej pandémii je otázny!! Hlavný splnomocnenec WHO pre postup proti koronavírusu David Nabarro: „Do budúcnosti sa môže svetová chudoba dokonca zdvojnásobiť, rovnako ako detská podvýživa.“ 11 V roku 2014 malo približne 462 miliónov dospelých na celom svete podváhu, pričom 1,9 miliardy malo nadváhu alebo obezitu. Odhaduje sa, že v roku 2016 trpelo zakrpatením 155 miliónov detí mladších ako 5 rokov, pričom 41 miliónov malo nadváhu alebo obezitu. Približne 45 % úmrtí detí mladších ako 5 rokov súvisí s podvýživou. Väčšinou sa vyskytujú v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V tých istých krajinách zároveň rastie miera detskej nadváhy a obezity. 12  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – PEM Marasmus -> dôsledok hladomorov -> je prosté hladovanie spôsobené nedostatočným prívodom energie a živín s proporcionálnym znižovaním tuku aj beztukovej hmoty (kachektický vzhľad pri normálnej koncentrácii albumínu) -> postihnuté osoby sú: pasívne, depresívne, v dosahu jedla agresívne (u deti – pri ťažkej energetickej podvýžive –k spomaľovanie až zastavenie rastu) -> deficit: draslík, horčík, železo, kyselina listová, zinok, vit. A, B1, B2, niacín, jód, esenciálne mastné kyseliny, meď, chróm, vit. K Rozpravat: O energetickej malnutricie napríklad marazmus ako dôsledok hladomoru. Príčiny týchto hladomorom sú či už klimatické podmienky alebo vojenské konflikty, zlá ekonomika, zlé ekonomické riadenie krajiny alebo populačnej explózie či prírodné katastrofy.... Marazmus definujeme ako prosté hladovanie v dôsledku nedostatočného prívodu energie a živín s proporcionálny znižovaním tuku aj bez tukovej hmoty, pričom klinicky je zjavný kachektický vzhľad pri normálnej koncentrácii albumínu. Postihnute osoby su pasivne, depresivne, v dosahu jedlo sa stavaju, mozu stat az agresivne a u deti, ktory maju tazku energeticku podvyzivu da sa objavovat spomalovanie az zastavenie rastu. Pri nutricnej podpore u tych deti musia sa obnovit normale anabolicke procesy. Dôležité je pamätať aj na to, že okrem deficitu, teda tých energetických živín, bielkovín, tukov, sacharidov, že zároveň dochádza k deficitu aj mikronutrientov ako draslík, horčík, železo, kyselina listová, zinok a vitamíny. 13  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – PEM Kwashiorkor -> je stresová, cytokínmi indukovaná malnutrícia -> organizmus nie je schopný vvyužívať sacharidy a lipidy; pri zníženom príjme bielkovín - využíva vlastné proteíny -> tuková zásoba je zachovaná + edémy (dekubity, infekcie) -> postihnuté dieťa – základné symptómy: zmena farby kože a vlasov, zmena textúry vlasov, únava, strata svalovej hmoty, edémy (členkov, nôh, brucha), psychomotorická a mentálna retardácia V tejto skupine patri este Kwashiorkos: Kwashiorkor je stresová, cytokínmi (TNF-α, IL-1, IL-6) indukovaná malnutrícia. Organizmus nie je schopný využívať sacharidy a lipidy. V kombinácii so zníženým príjmom bielkovín musí využívať vlastné proteíny. Tuková zásoba sa zmenšuje len málo alebo vôbec, ale typické je, že sú prítomné endemy. Klinicky sa objavi zlá hojivosť rán, dekubity a caste infekcie. Vyskytuje sa casto u malých detí, vyvíja sa počas niekoľkých týždňov, teda veľmi rýchlo. Postihnuté dieťa - normálnu telesnú hmotnosť vzhľadom k veku. Celkove neprospieva, dochádza k psychomotorickej a mentálnej retardácii. Etiologickým mechanizmom klinického obrazu je zachovaná produkcia inzulínu (dostatok sacharidov - pretože v tej strave obvykle sacharidy prítomné sú, takže aj produkcia inzulínu je zachovaná)  (Vieme, že inzulín šetrí svalový proteín a preto dochádza k strate a menšej syntéze vystrelených proteínov a to má za následok jednak, že sa znižuje produkcia albumínu plazmatických, dochádza k tým typickým hypoalbumineckemu endemu) šetrenie svalového proteínu, straty pečeňového proteínu, čo spôsobí  hladiny plazmatického albumínu (hypoalbuminemické edémy). (znižuje sa syntéza lipoproteínov v pečeni, preto dochádza k hromadeniu tukových látok v pečeni) Zároveň  pečeňová produkcia 14 nízkodenzitných lipoproteínov, k hromadeniu lipidov v pečeni a jej zväčšeniu. Nutričnou podporou je možné malnutríciu spomaliť. Medzi základné symptómy patrí zmena farby kože a vlasov (na farbu hrdze), zmena textúry vlasov, únava, hnačka, strata svalovej hmoty, zlyhanie rastu alebo nárastu hmotnosti, edém (opuch) členkov, nôh a brucha, poškodený imunitný systém, ktorý môže viesť k častým a závažným infekciám, popudlivosť a vločkovitá vyrážka 14  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – PEM A tu si môžete pozrieť porovnanie oboch „chorôb” alebo tie najviditelnejsie priznaky marasmu a kawashiorkoru 15  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – PEM Hypotézu o nedostatku bielkovín ako jedinej príčine kwashiorkoru niektorí autori spochybňujú: -> rovnaká strava s nedostatočným množstvom makro a mikronutrientov viedla u niektorých detí v tej istej oblasti k rozvoju marasmu a u iných kwashiorkoru -> deti sa zotavovali pri strave s nižším množstvom proteínu než sa predpokladalo, že vedie k rozvoju kwashiorkoru, pričom opuchy vymizli, ale nízka hladina albumínu v sére (o ktorej sa predpokladá, že je príčinou edémov) sa nezmenila -> kwashiorkor bol popísaný aj u výlučne dojčených detí (teda dostávajúcich vysoko kvalitné proteíny), matky ktorých nemali príznaky malnutrície Hypotézu o nedostatku bielkovín ako jedinej príčine kwashiorkoru niektorí autori spochybňujú: rovnaká strava s nedostatočným množstvom makro a mikronutrientov viedla u niektorých detí v tej istej oblasti k rozvoju marasmu a u iných kwashiorkoru; deti sa zotavovali pri strave s nižším množstvom proteínu než sa predpokladalo, že vedie k rozvoju kwashiorkoru, pričom opuchy vymizli, ale nízka hladina albumínu v sére (o ktorej sa predpokladá, že je príčinou edémov) sa nezmenila; kwashiorkor bol popísaný aj u výlučne dojčených detí (teda dostávajúcich vysoko kvalitné proteíny), matky ktorých nemali príznaky malnutrície. jednoznačne nepotvrdilo a preto možno povedať, že etiológia primárneho kawashiorkoru doteraz nie je celkom detailne objasnená. O etiológii kwashiorkoru bolo následne postulovaných niekoľko hypotéz (nadbytok voľných radikálov, aflatoxíny, zmeny v črevnej mikroflóre a produkcia metabolitov poškodzujúcich bunečné membrány, nedostatok vanádu, kombinácia viacerých faktorov), ale žiadna z nich nebola potvrdená – etiologia je nejasná! Podľa súčasného patofyziologického konceptu sú v celom tele poškodené bunkové membrány, čo vedie k unikaniu draslíka a vody z buniek všetkých typov a dysfunkcii všetkých orgánových systémov. Za potenciálny mechanizmus edémov - strata schopnosti glykozaminoglykanov viazať vodu. 16  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Podvýživa Seniori – riziková skupina (nad 80 rokov – 12%) -> v Európe – 13,5 % - 29,7 % chuťové, čuchové vnímanie (80% seniorov)  znížená chuť do jedla pocit smädu  dehydratácia znížená chuť do jedla polymedikamentózna liečba zhoršené vstrebávanie živín zhoršené využitie živín problémy s chrupom, ústnou sliznicou, s znížená chuť do jedla prehltávaním obmedzená schopnosť nákupu a pohyblivosť, zrakové funkcie  prípravy stravy depresie z osamelosti strata chuti do jedla zábudlivosť, vynechávanie duševné funkcie  denných jedál starnutie vnútorných orgánov zhoršená schopnosť využiť živiny Ale aj vo vyspelých krajinách je skupina jedna populačná: A to seniori, ktorí sú viac náchylní na výskyt podvýživy než iné populačnej skupiny. Najmä máme na mysli skupinu už starších ľudí, teda 80+. A má to aj svoju logiku. Niektoré štúdie teda odhadujú, že ten výskyt podvýživy u týchto starých ľudí môže byť okolo 12 a viac percent Jednak sa u starých ľudí oslabuje chuťové čuchové vnímanie a to môže negatívne ovplyvniť alebo znižovať chuť do jedla. Stráca sa napríklad pocit smädu. U seniorov sú viac ohrození dehydratáciou v dôsledku rôznych ochorení. Užívajú rôzne liečivá a vieme, že niektoré lieky znižujú chuť do jedla alebo môžu zhoršovať vstrebávanie živín, prípadne zhoršovať ich využitie v organizme. Ďalej starí ľudia mávajú častejšie problémy s chrupom, dochádza k vysychaniu slizníc, majú problémy s prehĺtaním. To opäť môže negatívne ovplyvňovať alebo zhoršovať chuť do jedla a negatívne ovplyvniť ich stravovanie. Majú zníženú pohyblivosť. Horšie vidia napríklad. Čiže aj neschopnosť nakúpiť si, pripraviť si, uvariť si teda nejaké jedlo je u nich sťažené. Taktiež dochádza k oslabovaniu duševných funkcií. Je typická vyššia zábudlivosť v staršom veku. Tá sa môže prejaviť vynechávanie napríklad jedál. Zdravotný stav sa zhoršuje počas ochorení a potom prísun živín ďalej klesá a aj schopnosť organizmu prijímať a využívať energiu a živiny z opravy sa tiež zhoršuje 17 https://www.eudap.org/acadp_listings/promiss-prevention-of-malnutrition-in- senior-subjects-in-the-eu/ V Európe je 13,5 % až 29,7 % starších dospelých žijúcich doma podvyživených alebo im hrozí podvýživa z proteínovej energie. https://www.youtube.com/watch?v=0nWxNeiP1fw&ab_channel=NationalCouncil onAging 17  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Podvýživa https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780128196670000202 A tu môžete vidieť, čo môže vyplynúť z nesprávnej výživy u starších ľudí. 18  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA PEM – Proteínovo-energetické malnutrície (podvýživa, marazmus, kwashiorkor, prechodné formy) Špecifické deficiencie (nedostatok mikronutrientov: vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy (obezita, chronické neinfekčné ochorenia) Teraz prejdeme k druhej podskupine primárnych malnutricií, a to k špecifickým deficitom. Cieľ sme si povedali, že ide vlastne o dôsledok nedostatočného príjmu mikronutrientov, konkrétne vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Je to veľmi široká a rôznorodá skupina, a preto sa zameriame len na tie, ktoré sa vyskytujú najčastejšie alebo sú najrozšírenejšie a majú závažné dôsledky. ->Mengenelemente oder Makroelemente: Kommen im Körper in Konzentrazionen von > 50 mg/kg KG vor und warden in Gramm-- -Mengen pro Tag benötigt; -Zu den Mengenelementen zählen Natrium, Kalium, Calcium, Magnesium (Metalle); Phosphor, Schwefel, Chlor (Nichtmetalle) -Spurenelemente oder Mikroelemente: Ihr Gehalt im Körper beträgt ≤ 50 mg/kg KG (außer Eisen: 60 mg/kg KG). Sie warden in μg bis mg--Mengen benötigt. -Zu den Spurenelementen zählen Arsen, Cobalt, Chrom, Kupfer, Fluor, Eisen, Jod,Mangan, Molybdän, Nickel, Selen, Silizium, Zinn, Vanadium, Zink und möglicherweise Blei 19  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA - Špecifické deficiencie Nedostatok mikronutrientov -> ochorenia spojené s deficitom jódu -> nutričné anémie -> nutričné osteopénie -> avitaminózy -> deficiencie stopových prvkov Takže. Zaraďujeme sem alebo povieme si niečo o ochoreniach v dôsledku nedostatočného príjmu jódu a o endemický strume. Ďalej sem patria nutričné anémie, nutričné osteopenie, ale aj klasické napríklad avitamínozy, respektíve aj deficit niektorých stopových prvkov. Takže teraz ochorenia spojené s deficitom jódu. 20  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu I -> je esenciálna (v tele: 10 – 20 mg) -> aminohormóny: tyroxín a trijódtyronín T4 a T3 -> regulácia metabolizmu v období vývinu pôsobia na vývoj nervových štruktúr a funkcií Na tvorbu hormónov štítnej žľazy je potrebný jód, oba tieto hormóny obsahujú jód a bez jeho prítomnosti sú neúčinné, a preto jeho prísun môže ovplyvňovať aj poruchy štítnej žľazy. Aminohormóny – deriváty tyrozínu, časť (H) obsahuje v molekule atómy jódu H. štítnej žľazy - tyroxín a trijódtyronín TYROXÍN a TRIJÓDTYRONÍN - ich hlavný význam je regulácia metabolizmu. V období vývinu pôsobia na vývoj nervových štruktúr a funkcií) Dôležitý význam majú hormóny ŠŽ u detí - podpora rastu a morfogenetickej maturácie - pri genetickej poruche fcie ŠŽ je dôležité substituovať organizmus hormónmi už v prvých týždňoch po narodení inak hrozí trvalý mentálny deficit - hormóny ovplyvňujú aj stupeň osifikácie kostí u detí (ovplyvňujú aktivitu chondrocytov) Nedostatok hormónov: citlivosť na chlad, suchá chladná pokožka, spomalenie pohybov, pomalá tichá reč, mentálna otupenosť, bradykardia, u detí je nápadná psychomotorická retardácia Príčiny: poškodenie ŠŽ autoimunitným procesom, následok strumektómie Jód je základná mikroživina prítomná v ľudskom tele v nepatrných množstvách 21 (15–20 mg), takmer výlučne v štítnej žľaze. Je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy, tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), pričom jód tvorí 65 % a 59 % ich hmotnosti,resp. Hormóny štítnej žľazy regulujú metabolické procesy vo väčšine buniek, ako aj hrajú a určujúcu úlohu v procese raného rastu a vývoja väčšiny orgánov, najmä toho mozgu. U ľudí väčšina rastu a vývoja mozgu prebieha počas plodu obdobie a prvé dva až tri roky postnatálneho života. V dôsledku toho nedostatok jódu, ak je závažný dostatočné na ovplyvnenie syntézy hormónov štítnej žľazy počas tohto kritického obdobia, bude mať za následok hypotyreózu a poškodenie mozgu. Klinickým dôsledkom bude ireverzibilná mentálna retardácia. 21  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Odporúčaný prívod jódu: Skupina RDA, µg/d Jodúria µg/l dospelí a adolescenti 150 100 – 200 tehotné ženy 200 200 – 300 novorodenci 90 > 150 deti 6m – 6r 90 180 – 220 deti 6 – 12r 120 100 – 200 Zdroje jódu: morské produkty (ryby, ustrice, riasy), mlieko, vajcia, zelenina, mäso (ak je jód v pôde), jodidovaná kamenná soľ, morská soľ Zdroje jódu - morské produkty (ryby, ustrice, riasy) = 300 až 2000 µg J/kg A 10 gram serving of dried nori seaweed (the type of seaweed used in sushi) contains up to 232 mcg of iodine, more than 1.5 times the daily required minimum. - mlieko, vajcia, zelenina, mäso (ak je jód v pôde) - jodidovaná kamenná soľ - morská soľ (2 - 3 mg KJ/kg Odporúčaný denný príjem jódu je 90 µg (RNI)1 pre vekovú skupinu 0-59 mesiacov, 120 µg pre vekovú skupinu 6–12 rokov, 150 µg pre dospievajúcich a dospelých a 250 µg počas tehotenstva a laktácie, v uvedenom poradí Aké sú zdroje jódu v našej strave, tak treba povedať, že nie tých prirodzených zdrojov. Sú to jednoznačne morské produkty. 22  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Klasifikácia stavu jódu: Rizikové faktory: nízky obsah jódu v potrave, pôda ochudobnená o jód, tehotenstva, nedostatok selénu, pitie vody z vodovodu, konzumácia goitrogénnej potravy Ukazovatele metabolizmu jódu Do 90. rokov minulého storočia sa ako primárny indikátor výskytu deficitu jódu v populácii používala prevalencia strumy - obvykle sa vyskytovala v horských oblastiach a v oblastiach ďaleko od pobrežia. Nové metódy ukázali, že nedostatočný príjem jódu je veľmi rozšírený a vyskytuje sa nielen v oblastiach, kde je struma endemická Avšak nové metódy ako sonografické vyšetrenie štítnej žľazy alebo sledovanie expresie jódu močom, ukázali, že ten nedostatočný príjem jódu je ďaleko viac rozšírený a vyskytuje sa nielen v oblastiach, kde sa vyskytuje endemický struma. Klasifikacia stavu jodu: vazna deficiencia, mierne, este miernejsie, primerane, nadmerny...nedostatocny, neovplyvňuje žiadny ďalší zdravotný prínos Rizikove faktory: Goitrogénne potraviny môžu pôsobiť ako antityroidné lieky, spomaľujú štítnu žľazu a nakoniec spôsobujú hypotyreózu , nedostatočnú aktivitu štítnej žľazy. Potraviny, ktoré obsahujú goitrogény, môžu narušiť funkciu štítnej žľazy tým, že inhibujú schopnosť tela používať jód 23  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Dôsledky deficitu jódu na zdravotný stav: Plod -> mŕtve narodené deti, vrodené anomálie, zvýšená perinatálna úmrtnosť, endemický kreténizmus Novorodenec -> hypo-, hypertyreóza novorodencov, mentálna retardácia, zvýśená umrtnosť Dieťa a dospievajúci -> hypo-, hypertyreóza, zhoršená duševná funkcia, zaostalý fyzický vývoj Dospelý -> hypo-,hypertyreóza (vyvolaná jódom), zhoršená duševná funkcia Dôsledky deficitu jódu na zdravotný stav Pričom ide o veľmi závažné zdravotné dôsledky pri deficitom príjme jódu, keď napríklad tehotné ženy, ktoré nemajú dostatočný prísun jódu, sú ohrozené. Častejšie sa u nich vyskytujú aborty, teda potraty majú viac komplikácií jednak počas tehotenstva, ale aj počas pôrodu. Častejší výskyt je tam vrodené anomalie u ich detí. A tie vývojové chyby kumulujú aj typický endemickym ktretenizmusom u novorodenca. U novorodencov s deficitom jódu je zvýšená úmrtnosť. Niekedy je objavená struma a typické prejavy hypotyreózy spomalenie, narušenie metabolizmu živín, a tak ďalej a nápadná psychosomatické retardácia. 24  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Deficit jódu -> poruchy nedostatku jódu (IDD) -> mentálna retardácia (najdôležitejšia príčina) Ľudia z oblastí deficitných na jód - IQ nižšie až o 13,5 bodov v porovnaní s oblasťami, kde sa deficit jódu nevyskytuje. Rizikové skupiny: deti, gravidné a dojčiace ženy Tieto prejavy sú často prítomné aj u starších detí a u dospelých. So závažným deficitom sú časté a nápadné poruchy, teda oslabenie mentálnych funkcií. Uvádza sa. Že v svetovom meradle je deficit jódu najdôležitejšou preventívnou príčinou poškodenia mozgu. Ľudia, napríklad žijúci v oblastiach s výskytom závažného deficitu jódu mávajú nižšie IQ , teda oslabenie tých mentálnych funkcií, až napríklad sa uvádza v tom teste, že až o 13 a pol boda v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú v oblastiach, kde sa deficit jódu nevyskytuje. Takýto mentálny deficit v celej populácii má samozrejme bezprostredný vplyv na schopnosť detí učiť sa. Na zdravie žien, na kvalitu života danej komunity, na ekonomickú produktivitu a vyspelosť daného regiónu. Pričom už som to spomenula najviac rizikové skupiny sú a najviac ohrozené skupiny sú malé deti a gravidné a dojčiace ženy Rizikové skupiny - malé deti, - gravidné a dojčiace ženy 25  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Aká je situácia, čo sa týka saturácie jódom vo svete? Vidíte tu mapu, kde mate farebne odlíšené oblasti podľa množstva alebo príjem jódu vo všeobecnej populácii. A to hodnotený mediánom koncentrácie jódu v moči globálna tabuľka jódovej výživy Takmer 90 % svetovej populácie konzumuje soľ s jódom, hoci len 23 krajín s najnovšími údajmi malo pokrytie 90 % alebo viac. Nedostatočným príjmom jódu sú ohrozené - 2 miliardy ľudí v 47 krajinách vo svete. Európa: väčšina európskej populácie (52 %) - mierny jódový deficit. Dostatok jódu (Fínsko, Švédsko, Nórsko, Veľká Británia, Irsko a Island) 26  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Takmer 90 % svetovej populácie konzumuje soľ s jódom, hoci len 23 krajín s najnovšími údajmi malo pokrytie 90 % alebo viac. (Na celom svete konzumuje jódovanú soľ 89 percent ľudí) Nedostatočným príjmom jódu sú ohrozené - 2 miliardy ľudí v 47 krajinách vo svete. Napríklad čo sa týka Európanov, tak takýmto miernym deficitom je ohrozených viac ako polovica európskeho obyvateľstva. Výnimky existuju.. Najlepšia situácia je sú jednak škandinávske krajiny, ale aj Veľká Británia, Írsko a Island. No už sme spomenuli, že oddávna bolo známe, že v niektorých oblastiach vo vnútrozemí je zvýšený výskyt strumy. Hovoríme o tzv. ich endemických oblastiach. Európa: väčšina európskej populácie (52 %) - mierny jódový deficit. Dostatok jódu (Fínsko, Švédsko, Nórsko, Veľká Británia, Irsko a Island) 27  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu WHO a UNICEF začiatkom 90-tych rokov si stanovili za cieľ eliminovať poruchy z nedostatku jódu vo svete a odporučili univerzálnu jodidáciu soli (pre ľudí, aj pre hospodárske zvieratá). Iné spôsoby prevencie: jodidovaná kŕmna zmes jodidácia potravín a vody No vzhľadom na to, čo sme si povedali, že je pomerne veľký počet ľudí vo svete ohrozených týmto deficitom jódu, Svetová zdravotnícka organizácia už začiatkom deväťdesiatych rokov stanovila cieľ eliminovať poruchy z nedostatku jódu vo svete a bolo odporúčané jednotlivým krajinám používať alebo zamerať sa na univerzálnu jodid a jodidaciu soli. https://data.unicef.org/topic/nutrition/iodine/ https://data.unicef.org/topic/nutrition/iodine/ https://www.ign.org/52-insights.htm https://www.ign.org/scorecard.htm https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/43010/9241592001.pdf;jsessionid https://eje.bioscientifica.com/view/journals/eje/185/1/EJE-21-0171.xml 28  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu Jódový deficit na Slovensku -> na Žitnom ostrove, na severozápadnom Slovensku (Trenčín, Kysuce, Orava) a v oblasti Slovenského rudohoria -> struma: u 70% dievčat a 63% chlapcov do 10 rokov a u 80% dospelých žien a 46% mužov -> mentálne poškodenia (kreténizmus: 3%) a ľahké poškodenia mozgu doc. Dr. Julián Podoba, CSc Aká je situácia na Slovensku? Tak čo sa týka tých endemických oblastí, tak máme tu aj typickú horskú oblasť. To sú Kysuce, Orava, Rudohorie a taktiež typickú naplaveniny. Preukázalo sa to aj a najmä vlastne tesne po druhej svetovej vojne, keď doktor Podoba aj s takým tímom spolupracovníkov robili taký veľký monitoring alebo vyšetrenie obyvateľstva. Na Slovensku bolo vyšetrených viac ako 160 tisíc ľudí asi zo 600 obcí a miest. Výsledky alebo závery tohto monitoringu boli skutočne alarmujúce. Odhadovalo sa, že u nás vlastne ten nedostatočný príjem jódu má, alebo sa týka okolo 80% žien a 46% mužov. Takisto aj u mladistvých a detí, asi 70% dievčat a 60% chlapcov sa odhadovalo, že má nedostatočnú saturáciu jódom. Výskyt endemického kreténizmu dosahoval 3%. Podoba: bol slovenský lekár, internista – endokrinológ, zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie Za jeho najväčší prínos sa považuje zavedenie jodidácie kuchynskej soli v Česko- Slovensku, čím sa dosiahlo zlepšenie zdravotného stavu celej populácie. Zistil mentálne poškodenia a ľahké poškodenia mozgu v rozsiahlych oblastiach: na Žitnom ostrove, na severozápadnom Slovensku (Trenčín, Kysuce, Orava) a v oblasti Slovenského rudohoria Rozsiahly výskum doc. Podobu a jeho spolupracovníkov v 50.-tych rokoch 29 (konkrétne v rokoch 1949 – 1953) vo väčšine oblastí Slovenska zistil deficit jódu ťažkého stupňa, príjem jódu predstavoval iba štvrtinu až tretinu potrebného množstva. Nedostatok jódu spôsoboval endemickú strumu, ktorá postihovala obyvateľstvo na celom území Slovenka, výskyt kreténizmu dosahoval až 3 %, a objavovali sa i ďalšie ľahšie poškodenia mozgu. Za toto všetko mohol nedostatok jódu. Pridávanie jódu do kuchynskej soli sa začalo postupne od roku 1951, a od roku 1966 došlo k uzákoneniu jódovej profylaxii, čiže k prijatiu zákonných opatrení na ochranu a prevenciu pred ochoreniami spôsobovanými nedostatkom jódu. Opatrenie prinieslo úspešné výsledky. U detí endemická struma pomaly vymizla, vo všetkých vekových kategóriách sa výskyt strumy znížil, vymizol endemický kreténizmus, zlepšil sa prospech detí na školách a zvýšila sa i intelektuálna úroveň národa. Dnes možno konštatovať, že toto úsilie doc. Podobu bolo mimoriadne úspešné Struma sa tu zistila u 70% dievčat a 63% chlapcov do 10 rokov a u 80% dospelých žien a 46% mužov. Výskyt endemického kreténizmu dosahoval 3%. 29  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Ochorenia spojené s deficitom jódu -> od r. 1950: jodidácia kuchynskej soli (7 mg, 12 mg, 25 mg jodidu draselného na kg soli) -> od r. 1966: došlo uzákoneniu jódovej profylaxii -> od r. 2004: v rámci Potravinového kódexu SR – národná legislatíva pre fortifikáciu kuchynskej soli jódom (najmenej 15 mg/kg a najviac 35 mg/kg jodidu draselného alebo jodičnanu draselného) No a na základe týchto zistení sa okamžite u nás pristúpilo. Ešte koncom, teda začiatkom päťdesiatych rokov sa spustila Tá akcia sa začalo jodidacia kuchynskej soli. Neskôr, od začiatku šesťdesiatych rokov sa vlastne už spustila celoplošná celonárodná akcia. V rámci Potravinového kódexu SR po 1. máji 2004 bola ponechaná národná legislatíva pre fortifikáciu kuchynskej soli jódom. V súčasnosti je legislatíva v oblasti kuchynskej soli vo výnose MP SR a MZ SR č. 2089/2005 -100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca pochutiny, podľa ktorej po prepočte na jodid draselný musí byť najmenej 15 mg/kg a najviac 35 mg/kg jodidu draselného alebo jodičnanu draselného. Teda naša strava obsahuje denná, že by mal byť ten príjem jódu takto vyžadovanú soľou dostatočný. Situácia sa u nás zlepšila a aj dnes patríme vlastne vďaka tomuto opatreniu medzi najlepšie hodnotené krajiny aj v rámci Európskej únie. V SR sa soľ jodiduje od r.1950 a SR - medzi 5 zo 40 sledovaných európskych krajín, kde ≥90% domácností používa jodidovanú soľ. - deficit (mierny) sa môže vyskytovať: používanie KJ (KJO3), skladovanie, malospotrebiteľské balenie, dávka nestačí (1 g soli = 18 µg jódu) Pridávanie jódu do kuchynskej soli sa začalo postupne od roku 1951, a od roku 1966 došlo k uzákoneniu jódovej profylaxii, čiže k prijatiu zákonných opatrení na ochranu a prevenciu pred ochoreniami spôsobovanými nedostatkom jódu. 30 Opatrenie prinieslo úspešné výsledky. U detí endemická struma pomaly vymizla, vo všetkých vekových kategóriách sa výskyt strumy znížil, vymizol endemický kreténizmus, zlepšil sa prospech detí na školách a zvýšila sa i intelektuálna úroveň národa. Dnes možno konštatovať, že toto úsilie doc. Podobu bolo mimoriadne úspešné 30  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné anémie Anémia: je definovaná znížením koncentrácie hemoglobínu -> najčastejšie príčiny: nutričné nedostatky -> nedostatok železa, vit. B12, kyselina listovej -> rizikové skupiny: malé deti, adolescenti, fertilné a tehotné ženy (WHO: 42% detí mladších ako 5 rokov a 40% tehotných žien na celom svete) Teraz prejdeme na nutričné anémie, ktoré je taktiež pomerne rôznorodá skupina. Môže tam byť deficit rôznych, teda mikronutrientov, ale také najčastejšie sú buď tie nutričné anémie zapríčinené nedostatočným príjmom tej zložky, čo sa týka skôr takých skupín ľudí, ktorí preferujú nejaké striktné alternatívne spôsoby stravovania, alebo potom môže ísť o dôsledok nedostatočného príjmu železa. Medzi najčastejšie príčiny anémie patria nutričné nedostatky, najmä nedostatok železa, aj keď deficity folátu (B9, folat), vitamínov B12 a A sú tiež dôležitými príčinami; Anémia je vážny celosvetový problém verejného zdravia, ktorý postihuje najmä malé deti a tehotné ženy. WHO odhaduje, že 42 % detí mladších ako 5 rokov a 40 % tehotných žien na celom svete je anemických Anémie z nedostatku železa Vyskytuje sa v rozvojových aj vo vyspelých krajinách. WHO označila anémiu za jeden z najvýznamnejších faktorov prispievajúcich ku globálnej záťaži chorobami. Podľa WHO postihuje anémia hodnotená hladinou hemoglobínu 1,62 miliardy ľudí, najčastejšie malé deti (47,4 %), najmenej často mužov (12,7 %); Najvyšší výskyt anémie v Afrike a v juhovýchodnej Ázii (30 % populácie rozvojových krajín); cca 10 až 15% európskej populácie. Príčiny nedostatku železa - nedostatočný príjem, zlá absorpcia nehémového železa a zvýšená potreba železa (rast, tehotenstvo). Ďalej straty krvi (menzes, infekcia Ankylostoma duodenale, Necator americanus, Ascaris lumbricoides, 31 schistozomiáza, drobné krvácanie z GIT). Hladinu hemoglobínu znižujú akútne a chronické infekcie (malária, TBC a HIV). V rozvojových krajinách sa k príčinám často pripája nedostatok ďalších mikronutrientov (vitamín A, B2, B12, kys.listová, meď) Anémia je vážny celosvetový problém verejného zdravia, ktorý postihuje najmä malé deti a tehotné ženy. WHO odhaduje, že 42 % detí mladších ako 5 rokov a 40 % tehotných žien na celom svete je anemických. Anémia je stav, pri ktorom je počet červených krviniek alebo koncentrácia hemoglobínu v nich nižšia ako normálne. zvýšené krvné straty – posthemoragické (straty krvi pri silnej alebo dlhotrvajúcej menštruácii, akútne krvácanie, krvácanie z tráviaceho systému z vredov alebo pri nádore) porucha absorpcie železa pri ochoreniach tráviacej sústavy zvýšená tvorba krvi napr. v druhej polovici tehotenstva (hemodilúcia) alebo pri rýchlom raste v puberte porucha krvotvorby (nedostatok železa, vitamínu B12, kyseliny listovej, aplastická, myeloblastická anémia, anémia pri chronických ochoreniach, znížená funkcia štítnej žľazy, ochorenia obličiek – znížená tvorba erytropoetínu, poškodenie kostnej drene toxínmi, žiarením, nádormi alebo fibrózou) zvýšený rozpad erytrocytov (vrodené a získané hemolytické anémie, talasémia, liekmi navodená hemolytická anémia) Rizikove skupiny - novorodenci s nízkou pôrodnou váhou (nedostatočné zásoby) - deti od 6 mes. - 2 rokov (Fe v mlieku) - puberta (rast) : tvorba myoglobínu - fertilné ženy, gravidné ženy (vývoj plodu, krvácanie pri pôrode) 31  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné anémie Hypochrómna mykrocitárna anémia znížené zásoby železa v organizme ->príznaky: zvýšená únavosť, dušnosť, bledá koža a sliznice, vypadávanie vlasov, koilonýchia Fe -> je esenciálny stopový prvok (v tele: 4 – 5 g) Celkové množstvo 4000 mg 100 % Hemoglobín 2500 63 Myoglobín 160 4 Enzýmy (kataláza) 8 0,2 Zásoby (feritín) 1350 33 Transport 5 0,12 (transferín) -> príčiny nedostatku železa: nedostatočný príjem, zlá absorpcia, zvýšená potreba (rast, tehotenstvo), straty krvi Hypochrómna mikrocytárna anémia : je typ anémie, pri ktorej sú cirkulujúce červené krvinky menšie ako zvyčajná veľkosť červených krviniek (mikrocytárne) a majú zníženú červenú farbu (hypochrómne) Príznaky: zvýšená únavnosť, dušnosť, bledá koža a sliznice, vypadávanie vlasov a koilonýchia. Železo je esenciálny stopový prvok, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu buniek, hoci ho organizmus nepotrebuje vo veľkom množstve. Je potrebné pre správnu tvorbu hemoglobínu (krvného farbiva) a červených krviniek, ktoré sú zodpovedné za transport kyslíka v tele No čo sa týka distribúcie železa v organizme, paradoxné je, že vlastne železo je stopový prvok, ktorého máme v tele najviac. Každý máme 4 až 5 gramov toho železa v tele a je uložená Jednak zhruba dve tretiny vo forme hemoglobínu alebo v myoglobini, a zhruba tretina je uložená vo forme zásob ako celý feritín. Príčiny nedostatku železa - nedostatočný príjem, zlá absorpcia nehémového železa a zvýšená potreba železa (rast, tehotenstvo). Ďalej straty krvi (menzes, drobné krvácanie z GIT). Hladinu hemoglobínu znižujú akútne a chronické infekcie (malária, TBC a HIV). Najčastejšou príčinou tohto typu anémie sú znížené zásoby železa v tele, ktoré môžu mať viacero príčin. Môže to byť spôsobené zníženým obsahom železa v potrave, zlou absorpciou železa z čreva, akútnou a chronickou stratou krvi, zvýšeným dopytom po železe v určitých situáciách, ako je tehotenstvo alebo zotavenie sa z veľkej traumy alebo operácie. 32  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné anémie Bilancia železa -> recyklácia: 90 – 95% -> straty len: 1 – 2 mg/d prýznaky: únava, bledá koža, dýchavičnosť, závrat, rýchly alebo nepravidelný tep srdca, svalová slabosť, gastrointestinálne abnormality (hnačky, nevoľnosti a straty chuti do jedla) Makrocytová anémia s megaloblastovou krvotvorbou anémia z nedostatku vitamínu B12 (perniciózna anémia) a kyseliny listovej patofyziologicky je znížená produkcia krvných elementov na defektnú maturáciu s následnou poruchou syntézy DNA 35  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné anémie vitamin B12 -> je nenahraditeľný pre krvotvorbu tvoria takmer výlučne baktérie v tele: 3 – 5 mg (60% v pečeni) OVD: 2,4 – 2,8 µg Zdroje vit. B12: červené mäso a vnútornosti, hydina, ryby, mlieko, syry, jogurty, vajcia, droždie, fermentované produkty kyselina listová -> pomáha pri krvotvorbe a pri tvorbe DNA a RNA mimoriadne dôležitý pre tehotné a dojčiace ženy (vstupuje do mnohých procesov pri vývine a raste plodu) OVD: 400 – 600 µg Zdroje kys. listovej: vnútornosti, celozrnné obilniny, vajíčka, tmavá listová zelenina, strukoviny, orechy, slnečnicové semená B12: je nenahraditelny pre krvotvorbu tvoria takmer výlučne baktérie a jeho využiteľným zdrojom sú len potraviny živočíšneho pôvodu. V rastlinnej strave sa vyskytujú zanedbateľné množstvá vo fermentovaných potravinách, pochádzajúce z baktérií. Bežná pestrá strava ho obsahuje dostatok Zdroje: červené mäso a vnútornosti, hydina, ryby, mlieko, syry, jogurty, vajcia, droždie, sójové mlieko Vitamín B12 sa uskladňuje hlavne v pečeni a jeho zásoby vydržia niekoľko rokov. Kyselina listova: folát, pomáha pri tvorbe nukleových kyselín – DNA a RNA. Okrem toho sa výraznou mierou podieľa na metabolizme bielkovín a prispieva tiež k tvorbe červených krviniek. Dostatok vitamínu B9 je mimoriadne dôležitý pre tehotné a dojčiace ženy, pretože vstupuje do mnohých procesov pri vývine a raste plodu. Jeho deficit môže viesť k rôznym deformáciám a poruchám, predovšetkým na mozgu a mieche. Zdroje: nútornosti, predovšetkým pečeň, morské plody, celozrnné obilniny, vajíčka, tmavá listová zelenina, špenát, šalát, ružičkový kel či brokolica,fazuľa, orechy a slnečnicové semená 36  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné osteopénie Osteopénia: strata kostného kapitálu/ pokles kostnej minerálnej denzity (BMD) -> nedostatok vit. D, Ca, P, Mg, F -> rachitída, osteomalácia, osteoporóza Rachitída: ochorenie z nedostatku vitamínu D v detstve, keď ešte nebola dokončená osifikácia -> vysoká spotreba (rast) -> aj nedostatok Ca a vysoký obsah fytátov Čo ked pride o nedostatočného príjmu vitamínu D alebo vápnika, fosforu, horčíka, fluóru alebo ďalších mikronutrientov? Prirodzene, môžu sa vyskytnúť aj iné ochorenia, ako napr rachitida, osteomalacia alebo osteoporóza. Osteopénia je strata kostného kapitálu: zníženie hustoty alebo kvality kosti. Až o 11% pokles hustoty kostí je osteopénia, okrem toho je to osteoporóza. Osteopénia je teda prechodným stavom medzi normálnou kosťou a osteoporózou. vyskytuju v dosledku nedostatocneho prijmu(nedostatok vitamínu D, Ca vapnika, P fosforu, Mg horcika, F flouru): rachitída, osteomalácia, osteoporóza Co sa tyka detskej rachitidy, tak je to ochorenie malych deti, najma dojciat a to z toho dovodu, ze v materskom mlieku málo vitamínu D, nie sú dostatočne vystavované slnečnému svitu a rýchle rastú (vysoká potreba). Doteraz sa udáva, že sa rachitida ešte vyskytuje a viac menej na všetkých kontinentoch, aj keď teda tá globálna prevalencia nie je známa. V ostatných rokoch táto choroba v našich krajinách prakticky vymizla Rachitída sa vyskytuje na všetkých kontinentoch - globálna prevalencia nie je známa. Najviac sa vyskytuje vo vysokých zemepisných šírkach –(Mongolsko a v 37 Tibete) a v oblastiach, kde spoločenské alebo náboženské zvyky bránia expozícii slnku (Stredný východ, niektoré krajiny v Afrike a v Indii). I keď deficit vitamínu D je zásadný pre rozvoj rachitídy, na jej vzniku sa podieľa aj nedostatok Ca (vapnika) a vysoký obsah fytátov, ktorý bráni využitiu vápnika z rastlinných potravín. Za príčinu rachitídy v rozvojových krajinách sa považuje práve veľmi nízky príjem vápnika v synergii s relatívnym nedostatkom vitamínu D. 37  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Nutričné osteopénie Osteoporóza: definovaná úbytkom kostnej hmoty, poruchami architektúry kostí a tendenciou k zlomeninám -> nedostatok Ca, vit. D, K, Mg Zdroje Ca: mliečne výrobky (ODP 220 kg/ os./ rok), ryby, strukoviny a niekoľko druhov zeleniny a ovocia Zdroje vit. D: 80 – 90% sa získava kožnou syntézou po vystavení slnečnému žiareniu a 10 – 20% z potravín (mastné ryby, huby a niektoré obohatené mliečne výrobky Zdroje K: strukoviny, ovocia a zeleniny, mäso, ryby, mliečne výrobky, káva, čaj, káva Zdroje Mg: zeleniny a ovocia, orechy, kakao Ako je to u našej populácie? No tak samozrejme, detská rachitida sa už dneska u nás nevyskytuje. A sem musime rozpravat o osteoporoze: Vieme, že nie sme dostatočne saturovaný vitamínom D. A čo sa týka (Ca) vápnika, no tak ten v našej strave tak isto. Dá sa povedať, že je deficitný, čo je hlavným zdrojom vápnika v našej strave, tak pochopiteľne je to mlieko a mliečne produkty nám dodávajú viac ako 60% az 70% potrebneho vapnika. Ale vieme, že spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku výrazne klesla. Ako ODP na mliecne vyrobky mame 220 kilogramov na jedneho obyvatela do roka a skutocnosti mame okolo 170 kilogramov, ale to je stále nedostatocne. Zdrojom vápnika v strave sú mliečne výrobky (mlieko, jogurt a syr), ryby (najmä sardinky s kosťou), strukoviny a niekoľko druhov zeleniny a ovocia (najmä orechy a semená). Homeostáza vápnika je regulovaná prevažne vitamínom D. Celkom 80 – 90 % vitamínu D sa získava kožnou syntézou po vystavení slnečnému žiareniu a 10 – 20 % z obmedzeného počtu potravín, ako sú mastné ryby, huby a niektoré obohatené mliečne výrobky. Ďalšie minerály, ako je draslík alebo horčík, majú tiež dôležitú úlohu v zdraví kostí. Horčík (Mg) sa nachádza vo väčšine plnohodnotných potravín, ako je zelená listová zelenina, strukoviny a orechy. ovocie - ďatle, banány, sušené marhule, zelenina a 38 strukoviny – špenát, artičoky (tepelne upravené a bez soli), varená šošovica, hrach mäso a ryby – zubáč, tuniak, varené kuracie prsia, orechy – mandle, píniové semienka, kešu ,nápoje – mrkvová, grapefruitová alebo pomarančová šťava, červené víno Draslik (K) sa nachádza v najrôznejších rastlinných a živočíšnych potravinách a nápojoch. Mnoho druhov ovocia a zeleniny je vynikajúcim zdrojom, rovnako ako niektoré strukoviny (napr. sójové bôby) a zemiaky. Mäso, hydina, ryby, mlieko, jogurt a orechy tiež obsahujú draslík. Medzi škrobovými potravinami má celozrnná múka a hnedá ryža oveľa viac draslíka ako ich rafinované náprotivky, biela pšeničná múka a biela ryža. Mlieko, káva, čaj, iné nealkoholické nápoje a zemiaky 38  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Avitaminózy Deficit vit. A: je výsledkom príjmu vit. A v potrave, ktorý nie je dostatočný na uspokojenie fyziologických potrieb -> vyskytuje sa bežne v rozvojových krajinách -> rizikové skupiny: deti a tehotné ženy Patria sem este klasickej avitaminózy: například ako deficit vit. A A je vysledkom prijmu vit. A v potrave, ktory nie je dostatocny na uspokojenie fyzioloickych potrieb. Dnes už je to pomerne zriedkavé. A vyskituje sa bezne v rozvojových krajin. Rizikové skupiny malé deti, tehotné a dojčiace ženy. Nedostatok vitamínu A - u detí do 5 rokov v 122 krajinách (WHO). Najčastejšie v Afrike a juhovýchodnej Ázii (45–50 %). Odhad: nízku hladinu retinolu v plazme - 15 % žien a 8 % trpí nočnou slepotou – najviac v rovnakých oblastiach ako deti. Strava s chronickým deficitom vitamínu A = xeroftalmia, hlavná príčina slepoty u detí v rozvojových krajinách, anémia a znížená rezistencia k infekciám (hnačkové ochorenia, respiračné infekcie). Nedostatok vitamínu A - k závažnejšiemu priebehu infekcie, infekcia má za následok zníženie chuti k jedlu, zníženie absorpcie vitamínu A a zvýšenie jeho potreby. 39 xeroftalmia je klinické spektrum očných prejavov nedostatku vitamínu A; tieto sa pohybujú od miernejších štádií nočnej slepoty a Bitotových škvŕn až po potenciálne oslepujúce štádiá xerózy rohovky, ulcerácie a nekrózy (keratomalácia). Rôzne štádiá xeroftalmie sa považujú za poruchy aj za klinické indikátory nedostatku vitamínu A. Nočná slepota (pri ktorej je ťažké alebo nemožné vidieť pri relatívne slabom svetle) je jedným z klinických príznakov nedostatku vitamínu A a je bežná počas tehotenstva v rozvojových krajinách. Retinol je hlavná cirkulujúca forma vitamínu A v krvi a plazme. Hladiny retinolu v sére odrážajú zásoby vitamínu A v pečeni, keď sú vážne vyčerpané alebo extrémne vysoké; avšak medzi týmito extrémami je plazmatický alebo sérový retinol homeostaticky kontrolovaný, a preto nemusí dobre korelovať s príjmom vitamínu A. Deficit vitamínu A hemeralopia, xeroftalmia, keratomalácia, strata zraku Nedostatok vitamínu A je výsledkom príjmu vitamínu A v potrave, ktorý nie je dostatočný na uspokojenie fyziologických potrieb. Môže sa zhoršiť vysokým výskytom infekcií, najmä hnačkou a osýpkami. Vyskytuje sa bežne v rozvojových krajinách, no zriedkavo sa vyskytuje vo vyspelých krajinách. Nedostatok vitamínu A je problémom verejného zdravia vo viac ako polovici všetkých krajín, najmä v Afrike a juhovýchodnej Ázii. Najzávažnejšie účinky tohto nedostatku sú pozorované u malých detí a tehotných žien v krajinách s nízkymi príjmami. VAD je výsledkom dvoch primárnych faktorov. Po prvé, je tu pretrvávajúci nedostatočný príjem vitamínu A uspokojiť fyziologické potreby. Toto často zhoršujú sekundárne stravovacie okolnosti ako napr nedostatočná konzumácia tukov v potrave, čo vedie k neefektívnemu vstrebávaniu tejto mikroživiny. Druhým faktorom spôsobujúcim VAD je vysoká frekvencia infekcií. Infekcie potláčajú chuť do jedla, vyvolávajú an zvýšenie využitia vitamínu A v tele a následne neefektívne uchovávanie živín. 39  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Avitaminózy -> príznaky nedostatku vit. A: folikulárna keratóza, poruchy rastu, znížená immunita, šeroslepota až strata zraku Xeroftalmia je klinické spektrum očných prejavov nedostatku vit. A Nyctalopia/ Nočná slepota Bitotová Keratomalácia škvŕna Nedostatok vitamínu A možno definovať klinicky alebo subklinicky. Xeroftalmia je klinické spektrum očných prejavov nedostatku vitamínu A; tieto sa pohybujú od miernejších štádií nočnej slepoty a Bitotových škvŕn až po potenciálne oslepujúce štádiá xerózy rohovky, ulcerácie a nekrózy (keratomalácia). Nočná slepota (pri ktorej je ťažké alebo nemožné vidieť pri relatívne slabom svetle) je jedným z klinických príznakov nedostatku vitamínu A a je bežná počas tehotenstva v rozvojových krajinách. Retinol je hlavná cirkulujúca forma vitamínu A v krvi a plazme. Hladiny retinolu v sére odrážajú zásoby vitamínu A v pečeni, keď sú vážne vyčerpané alebo extrémne vysoké; avšak medzi týmito extrémami je plazmatický alebo sérový retinol homeostaticky kontrolovaný, a preto nemusí dobre korelovať s príjmom vitamínu A. Odhaduje sa, že 250 000 – 500 000 detí s nedostatkom vitamínu A každý rok oslepne a polovica z nich zomrie do 12 mesiacov po strate zraku. Nedostatok vitamínu A je spojený s významnou chorobnosťou a úmrtnosťou na bežné detské infekcie a je hlavnou príčinou detskej slepoty na svete, ktorej sa dá predchádzať. Nedostatok vitamínu A tiež prispieva k úmrtnosti matiek a iným zlým výsledkom tehotenstva a laktácie. Znižuje tiež schopnosť bojovať proti infekciám. Dokonca aj mierny subklinický nedostatok môže byť problémom, pretože môže u detí zvýšiť riziko respiračných a hnačkových infekcií, znížiť rýchlosť rastu, spomaliť vývoj kostí a znížiť pravdepodobnosť prežitia pri závažných ochoreniach. 40  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Avitaminózy -> Svetová zdravotnícka org. (WHO) klasifikovala nedostatok vit. A ako problém verejného zdravia, ktorý postihuje v roku 2013 približne jednu tretinu detí vo veku 6 až 59 mesiacov, pričom najvyšší výskyt je v subsaharskej Afrike (48 %) a južnej Ázii (44 %) -> Len 2 z 5 detí v núdzi dostali v roku 2020 život zachraňujúce výhody suplementácie vitamínu A Zdroje vit. A: mliečne výrobky, vajcia, pečeň, ryby, obohatené cereálie, niekoľko druhov ovocie a zeleniny (oranžové, žlté) Pravidelná suplementácia vysokými dávkami vitamínu A je osvedčená, nízkonákladová intervencia, ktorá preukázateľne znižuje úmrtnosť zo všetkých príčin o 12 až 24 percent, a preto je dôležitým programom na podporu úsilia o znížiť detskú úmrtnosť. Svetová zdravotnícka organizácia klasifikovala nedostatok vitamínu A ako problém verejného zdravia, ktorý postihuje v roku 2013 približne jednu tretinu detí vo veku 6 až 59 mesiacov, pričom najvyšší výskyt je v subsaharskej Afrike (48 percent) a južnej Ázii (44 percent). Len dve z piatich detí v núdzi dostali v roku 2020 život zachraňujúce výhody suplementácie vitamínu A Medzi najdôležitejšie potravinové zdroje vitamínu A v strave patria mliečne výrobky, pečeň, ryby a obohatené cereálie; hlavnými zdrojmi provitamínu A sú mrkva, brokolica, melón a tekvica. 41  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Avitaminózy -> Deficit vit. B3: pellagra Zdroje vit. B3: mäso, ryby, strukoviny, pivovarské kvasnice a droždie... -> Deficit vit. B1: beri-beri Zdroje vit. B1: obilniny, chlieb, bravčové mäso... -> Deficit vit. C: skorbut Zdroje vit. C: v takmer každom ovocí a zelenine ďalšie avitaminózy: - vyskytujú sa zriedkavejšie avitaminóza vitamínu B3 Pellagra : Dermatitída (zápal kože) sa zvyčajne vyskytuje v oblastiach kože vystavených slnečnému žiareniu (krk, dorzálna časť chodidiel, členok a časť tváre). Zvýšenie pigmentu okolo krku je známe ako Casalov náhrdelník Hnačka (môže byť vo forme riedkej stolice, často s krvou a hlienom. Dlhotrvajúca hnačka vedie k úbytku hmotnosti.) Demencia (súvisí s degeneráciou nervových tkanív. Medzi príznaky demencie patrí úzkosť, podráždenosť, slabá pamäť, insomnia (nespavosť) Niacín je prítomný v širokej škále potravín. mäso (najmä pečienka a hydina), ryby (tuniak, losos), orechy, strukoviny, šampiňóny, vajcia, pivovarské kvasnice a pekárenské droždie, celozrnná a tmavá múka slnečnicové a sezamové semienka, zemiaky, avokádo, fortifikovane produkty avitaminóza vitamínu B1 beri-beri: Problémy spojené s ochorením, ktorého názov vychádza z výrazu „beri“, teda slabý, prichádzali vo forme silnej únavy a letargie, pridávala sa podráždenosť, ako aj opuchy a stuhnutie končatín, nechuť do jedla či kŕče a vracanie. Obete často umierali na zastavenie srdca. avitaminóza vitamínu C 42 Skorbut V dnešnej dobe sa už nevyskytuje, alebo len veľmi ojedinele. V minulosti boli touto chorobou postihnutí hlavne námorníci. Skorbut sa prejavuje krvácaním ďasien, vypadávaním zubov, mäknutím kostí a spomalenou tvorbou červených krviniek. Ak ani po dlhšom čase telo nedostane vitamín C, môže nastať aj smrť. 42  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Deficiencie stopových prvkov ->príčiny nedostatku stopových prvkov: Intenzívna poľnohospodárska výroba negatívne ovplyvňuje životné prostredie (napr. degradáciou pôdy, stratou biodiverzity) Potravinársky priemysel v závislosti od stupňa spracovania môže dôjsť k zničeniu alebo odstráneniu mnohých živín (rafinácia potravín) Kulinárska príprava A nakoniec nieco uz o deficiencie stopových prvkov: Ca, K Mg uz som spomenula Mn, Zn, Cr, Se, Cu…. Tie sa stávajú stále kvalitnejšou záležitosťou. Má to niekoľko príčin. Jednak v dôsledku intenzívneho poľnohospodárskeho obrábania a využívania pôdy - Poľnohospodárske technológie negatívne ovplyvňujú životné prostredie degradáciou pôdy, znečistením ovzdušia a vody, stratou biodiverzity a narušením potravinových sietí. Taktiež k tomu prispieva - Potravinársky priemysel V závislosti od stupňa spracovania môže dôjsť k zničeniu alebo odstráneniu mnohých živín. Ošúpanie vonkajších vrstiev ovocia, zeleniny a celých zŕn môže odstrániť rastlinné živiny (fytochemikálie) a vlákninu. Ohrievanie alebo sušenie potravín môže zničiť niektoré vitamíny a minerály. - Kulinárska príprava paper: Cooking losses of minerals in foods and its nutritional significance Obsah minerálov vo varených potravinách pri hromadnom varení bol v priemere 43 asi 60-70 percent obsahu v surových alebo tepelne neupravených potravinách. Straty varením boli obzvlášť vysoké pri mineráloch zeleniny. Spomedzi rôznych spôsobov varenia bola strata minerálov najväčšia pri žmýkaní po uvarení a pri máčaní vo vode po tenkých plátkoch, po ktorých nasledovalo vyprážanie, vyprážanie a dusenie. Straty minerálov varením v jedlách varených doma priniesli podobné výsledky ako pri hromadnom varení. Opatrenia na zabránenie stratám pri varení sú jedenie uvareného jedla s polievkou, pridanie malého množstva soli (asi 1 % NaCl) do varu, zabránenie prílišnému varu, výber spôsobu varenia spôsobujúci menšiu stratu minerálov (dusenie, vyprážanie alebo vyprážania. rafinácia potravín (napr. vymieľanie múky, vylúhovanie, extrakcia) Odhaduje sa, že viac ako 2 miliardy ľudí na svete má dnes nedostatok kľúčových vitamínov a minerálov, najmä vitamínu A, jódu, železa a zinku. 43  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Deficiencie stopových prvkov Deficit zinku -> riziko nedostatku: najvyššie u dojčiat a malých detí, tehotných a dojčiacich žien (v rozvojových krajinách) -> príznaky nedostatok zinku: -> mierny deficit zinku u detí: znížene imunity, neprospievanie a oneskorovanie rastu Zdroje zinku: potraviny živočíšneho pôvodu (tmavé mäso, žĺtky, mliečne výrobky, morské živočíchy (hlavne ustrice) A zaverecne k tejto teme chcem Vam povedat nieco o deficit zinku: az poslednom obdobi zistilo, ze vlastne ten deficit zinku je v populacii znacne rozsireny. Odhaduje sa, že taký mierny deficit zinku sa týka asi 20% svetovej populácie. A opäť zase viac samozrejme toho rozvojového sveta, pričom a zase platí, že najviac sú ohrozené malé deti a tehotné a dojčiace ženy. Odhaduje sa napríklad, že je globálne až 80% tehotných žien a v rozvojových krajinách až 100 percent tehotných žien má príjem zinku nižší, než sa povazuje za potrebné. Nedostatok zinku zhoršuje imunitné funkcie a je spojený so zvýšeným rizikom gastrointestinálnych infekcií. to je tiež faktorom, ktorý prispieva k úmrtiam detí v dôsledku hnačky. Nedostatok zinku je obzvlášť bežný u LIC v dôsledku nízky príjem potravín bohatých na zinok a nedostatočná absorpcia. Výrazný deficit zinku - zriedka, mierny deficit - 20 % svetovej populácie (9 % v USA a Kanade, 33 % v juhovýchodnej Ázii). Riziko nedostatku - najvyššie u dojčiat a malých detí, tehotných a dojčiacich žien. Odhad: globálne 80 % tehotných žien a 100 % v rozvojových krajinách má príjem zinku nižší než sa považuje za potrebné. Mierny deficit zinku u detí = znížene imunity, neprospievanie a oneskorovanie rastu. 44 Klinické štúdie v rozvojových krajinách - podávanie zinku znižuje chorobnosť a úmrtnosť na bežné detské infekčné ochorenia (gastroenteritídy, pneumónie, malária) a zlepšuje rast podvyživených detí. WHO odporúča podávanie zinku ako súčasť terapie hnačkových ochorení. K bohatým zdrojom zinku patria potraviny živočíšneho pôvodu, ako sú vnútornosti, tmavé mäso, žĺtky, mliečne výrobky a morské živočíchy (hlavne ustrice). Zinok ale nájdeme aj v rastlinných zdrojoch, jeho vstrebateľnosť je ale o niečo nižšia. Brzdia ju obsiahnuté fytáty a vláknina. 44  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA PEM – Proteínovo-energetické malnutrície (podvýživa, marazmus, kwashiorkor, prechodné formy) Špecifické deficiencie (nedostatok mikronutrientov: vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy (obezita, chronické neinfekčné ochorenia) Teraz prechádzame na tretiu skupinu. Malnutricie z nadmernej a nevyvazenej vyzivy. 45  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Abnormálne alebo nadmerné hromadenie tuku -> nadváha a obezita -> riziko pre zdravie Nadváha: BMI ≥25 kg/m² Obezita: BMI ≥ 30 kg/m² Celosvetový vzostup obezity poukazuje na výrazný vplyv civilizačných faktorov: -> pokles fyzickej aktivity -> ľahká dostupnosť energeticky vysokodenzitnej stravy -> vyššia miera psychogénneho stresu -> spánková deprivácia Tak dôsledkom dlhodobého nadbytočného príjmu energie je zvyšovanie telesnej hmotnosti a vznik obezity, ako aj ďalších chronických neinfekčných ochorení, ktoré súvisia s obezitou a s nadmerným príjmom potravy. To sú metabolické, kardiovaskulárne a nádorové ochorenia Celosvetový vzostup obezity poukazuje na výrazný vplyv civilizačných faktorov, teda nas zivotny stil. Ako najzávažnejšie sa ukazuju pokles fyzickej aktivity, ľahká dostupnosť energeticky vysokodenzitnej stravy a vyššia miera psychogénneho stresu. Prevalencia obezity v ekonomicky vyspelých krajinách stúpa najmä v mladších vekových kategóriách. Nadváha a obezita sú definované ako abnormálne alebo nadmerné hromadenie tuku, ktoré predstavuje riziko pre zdravie. Index telesnej hmotnosti (BMI) nad 25 sa považuje za nadváhu a nad 30 za obezitu. Tento problém narástol do epidemických rozmerov, pričom v roku 2017 zomierajú viac ako 4 milióny ľudí ročne v dôsledku nadváhy alebo obezity podľa globálnej záťaže chorobami. Spankova deprivacia: Štúdie ukázali, že experimentálne obmedzenie spánku bolo spojené so zvýšenými hladinami ghrelínu, retenciou solí a zápalovými markermi, ako aj zníženými hladinami leptínu a citlivosti na inzulín. 46  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Rozdiely dennom príjme energie (kcal/ 1 obyvateľa) Na súvislosť výživy alebo teda energetického príjmu a obezity si môžme teda to demonštrovať na nasledujúcich slideoch. Tu máte mapu sveta, kde sú krajiny alebo oblasti odlíšené farebne podľa denného príjmu energie na jedného obyvateľa. tmavou zelenou farbou sú oblasti s najvyšším príjmom energie, teda viac ako 3189 kcal na den. A na druhej strane zase zelene ale bledozelene, tak bledozelenou farbou zvýraznené oblasti, kde je najnižší príjem energie na obyvateľa. To sú oblasti s príjmom menej ako 2053 kcal za den na jedneho obyvatela. Tu vidite dalsiu mapu o Europe. A tu vidite denny prijem Slovenska od roku 1993 do 2019. Mozeme to konstatovat ze obyvatelia slovenska prijimaju denne okolo 2700 kcal a to zname ze nie sme v tej najvyssom kategorii. https://ourworldindata.org/food-supply Rozdiely dennom prijme energie kcal/ 1 obyvateľa prísun kilokalórií na hlavu zo všetkých potravín za deň toto meria množstvo, ktoré je k dispozícii na spotrebu na konci dodávateľského reťazca. nezohľadňuje spotrebiteľský odpad, takže skutočne spotrebované množstvo môže byť nižšie ako táto hodnota 47  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Výskyt obezity vo svete (2016) 39% dospelých: nadváhu alebo obezitu -> bolo obéznych 13% dospelých vo veku 18 rokov a starších Teraz ukazem Vam druhy slide. Tak isto mapa sveta a výskyt obezity, alebo prevalencia obezity v jednotlivych regionoch. Vidíme, že skutočne v tých oblastiach, kde bol najvyšší príjem energie, je aj najvyššia prevalencia obezity. Celosvetovo malo v roku 2016 nadváhu alebo obezitu 39 % dospelých vo veku 18 rokov a starších. Celosvetovo bolo v roku 2016 obéznych 13 % dospelých vo veku 18 rokov a starších. 48  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Nadhmotnosť a obezitu má ≈ 53% obyvateľov Európy Nadhmotnosť a obezitu má viac ako 50% obyvateľov Európy Tu vidite zase jednu mapu o BMI, a to ze kolko percentov populacie v tej danej krajine maju vyssi BMI nez 25. Najvyšší podiel dospelých s nadváhou v Chorvátsku a na Malte, najnižší v Taliansku Podiel dospelých s nadváhou sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný v Chorvátsku a na Malte, kde sa v roku 2019 považovalo za nadváhu 65 % dospelých. Naopak, najnižšie podiely boli zaznamenané v Taliansku (46 %), Francúzsku (47 %) a Luxembursku (48 %). 49  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy -> vyšší podiel mužov ako žien s nadváhou https://www.oecd-ilibrary.org/sites/561b552e- en/index.html?itemId=/content/component/561b552e-en Vo všetkých členských štátoch EÚ bol v roku 2019 vyšší podiel mužov ako žien s nadváhou, pričom najväčšie rozdiely zaznamenali Luxembursko (59 % mužov oproti 38 % žien), Česko (70 % oproti 51 %) a Cyprus ( 59 % oproti 41 %). 50  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Detská obezita 2016: > 340 miliónov detí a dospievajúcich 2020: 39 miliónov detí mladších ako 5 rokov -> nadváhu alebo obezitu Detská obezita je jedným z najvážnejších problémov verejného zdravia 21. storočia. Deti s nadváhou sa pravdepodobne stanú obéznymi dospelými. V porovnaní s deťmi bez nadváhy je u nich vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich v mladšom veku rozvinie cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú zase spojené s vyššou pravdepodobnosťou predčasného úmrtia a invalidity. V roku 2020 malo 39 miliónov detí mladších ako 5 rokov nadváhu alebo obezitu V roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. 51  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Zdravotné riziká a komplikácie spojené s obezitou: Zvýšené BMI je hlavným rizikovým faktorom pre neprenosné ochorenia: -> kardiovaskulárne ochorenia -> ochorenia pohybového aparátu -> diabetes (2. typu) -> onkologické ochorenia -> metabolické komplikácie -> psychologické a sociálne následky Detská obezita je spojená s vyššou pravdepodobnosťou obezity, predčasnej smrti a invalidity v dospelosti Obezita nie je len nejaký estetický problém, ale vieme, že celý rad zdravotných rizík a komplikácií existuje, ktoré sa spájajú s obezitou. Zvýšené BMI je hlavným rizikovým faktorom pre neprenosné ochorenia, ako sú: kardiovaskulárne ochorenia (najmä srdcové choroby a mozgová príhoda; cukrovka; ochorenia pohybového aparátu (najmä osteoartritída – veľmi invalidizujúce degeneratívne ochorenie kĺbov); niektoré rakoviny (vrátane rakoviny endometria, prsníka, vaječníkov, prostaty, pečene, žlčníka, obličiek a hrubého čreva). Detská obezita je spojená s vyššou pravdepodobnosťou obezity, predčasnej smrti a invalidity v dospelosti. Ale okrem zvýšených budúcich rizík, obézne deti pociťujú ťažkosti s dýchaním, zvýšené riziko zlomenín, hypertenzie, skorých markerov kardiovaskulárnych ochorení, inzulínovej rezistencie a psychologických účinkov. 52  PRIMÁRNA MALNUTRÍCIA – Malnutrície z nadmernej a nevyváženej výživy Prevencia obezity: -> obmedziť príjem energie z celkových tukov a cukrov -> zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny (strukoviny, celozrnných výrobkov...) -> pravidelná fyzická aktivita (60 min. denne pre deti/ 150 min. rozložených do týždňa pre dospelých) Výživa – rozhodujúci a nutný etiologický faktor obezity -> kvantita (koľko?) -> kvalita (čo?) -> frekvencia (ako často?) A co sa tyka prevencia obezity: Nadváhe a obezite, ako aj s nimi súvisiacim neprenosným ochoreniam, sa dá vo veľkej miere predchádzať. Na individuálnej úrovni môžu ľudia: obmedziť príjem energie z celkových tukov a cukrov; zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny, ako aj strukovín, celozrnných výrobkov a orechov; a venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite (60 minút denne pre deti a 150 minút rozložených do týždňa pre dospelých). Potravinársky priemysel môže zohrávať významnú úlohu pri podpore zdravého stravovania tým, že: zníženie obsahu tuku, cukru a soli v spracovaných potravinách; zabezpečenie dostupnosti zdravých a výživných možností pre všetkých spotrebiteľov; obmedzenie predaja potravín s vysokým obsahom cukrov, soli a tukov, najmä potravín určených pre deti a tínedžerov; a zabezpečenie dostupnosti zdravého výberu potravín a podpora pravidelnej fyzickej aktivity na pracovisku. A to vieme, ze vyziva je zozhodujuci a nutny etiologicky faktor obezity A tak nie je jedno kvantita, kvalita a frekvecia vyzivy. Kvantita: pozitívna energetická bilancia Kvalita: vysoký podiel tukov v strave vysoký podiel sacharózy v strave 53  vysoká konzumácia alkoholu (30 kJ / g) Frekvencia: kumulácia stravy do malého počtu jedál denne 53  Energetická bilancia – Študenti LFUK 14,4 9,9 2,3 0,1 -9,8 -12,1 muži ženy Príjem [MJ] Výdaj [MJ] Bilancia [MJ] muži ženy 15 20 15 10 10 5 5 0 0 -5 -5 -10 -10 -15 -15 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2013 2014 2015 2016 2017 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2013 2014 2015 2016 2017 1992 1995 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2015 2016 2017 2018 2019 1992 1995 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2015 2016 2017 2018 2019 A teraz ukazem vam, aku energeticku bilanciu maju alebo mali medikov medzi 1992 a 2019. Na prvý pohľad alebo takéto celkové vyhodnotenie všetkých vyšetrených študentov., za tých 28 rokov to vyzerá tak, že u mužov je pozitívna energetická bilancia u žien vyvážená. Keď si to však rozbalíme v čase, vidíte, ze u mužov celé obdobie je energetická bilancia pozitívna. Teda väčší príjem energie než výdaj, ale u žien. Tam sa obraz s postupujúcimi rokmi mení. V prvých rokoch nášho sledovania mali ženy prevažne negatívnu energetickú bilanciu a v posledných desiatich rokoch aj u žien už je priemerná energetická bilancia pozitívna. 54  Zastúpenie živín v strave – Študenti LFUK sacharóza živočíšne bielkoviny študenti OVD - muži 12,5 7,2 B 12,8 % B : T : C T 37,7 % 10,9 : 30,0 : 59,1 C 49,5 % 27,4 skryté tuky 13,7 5,5 študentky OVD - ženy B 11,4 % B : T : C 24 T 33,2 % 10,5 : 30,7 : 58,8 C 55,4 % Ďalej sa pozrieme na troj pomer. Aký je troj pomer, teda tých hlavných živín v strave študentov. Ako vidíte, podľa odporúčaných výživových dávok pre mužov by pomer bielkoviny tuky sacharidy mal byť pre mužov:10 celé 9 ku tridsiatim (30) ku 59 celá jedná (1) a pre ženy by to malo byť 10 celé 5 ku 30 celé 7 ku 58 celé 8. No a zisťujeme, že ten pomer u žien, ale najmä u mužov je deformovaný. Je zvýšený podiel tukov a bielkovín a nedostatočné je zastúpenie sacharidov, pričom ale podiel sacharózy je vyšší než odporúčaný 10%. A taktiež je znepokojivé vysoké zastúpenie takzvaných skrytých tukov, čo signalizuje nadmernú konzumáciu tučných potravinárskych výrobkov. 55  Počet jedál a pravidelnosť stravovania – Študenti LFUK 48% 41% muži ženy 52% 4 jedlá a 3 jedlá a 59% 4 jedlá a 3 jedlá a viac menej viac menej 90 muži 80 ženy 70 60 50 40 30 20 10 0 raňajky desiata obed olovrant večera I. večera II. Čo sa týka pravidelnosti stravovania a optimálneho rozloženia celodenne prijatej energie na jednotlivé jedlá. To tiež sme u študentov zistili viaceré nedostatky malý počet pravidelne sa každodenne konzumovaných jedál, napríklad u mužov až 48% a u žien 41% konzumuje len 3 alebo častejšie len dve jedlá pravidelne každý deň. A u mužov vidíme, že je to najmä večer, na obed u žien kedy častejšie stravia tie jedla. 56  Kvalita a kvantita výživy – Potravinová skladba výživovej spotreby Teraz by sme si mali niečo povedať o našom stravovaní a potravinovej skladbe výživy. Aké chyby robíme? Ako by sa to dalo zlepšiť? Aké sú zásady zdravej výživy? 57  Porovnanie nutričného profilu typickej stravy v troch vývojových epochách Lovec, zberač Roľník, pastier Civilizovaný Výživový faktor semien pred 10 000 človek pred 1 000 000 rokmi pred 200 rokmi rokmi Bielkoviny (% E) 30 10 - 15 15 Tuky (% E) 15 15 40 Sacharidy (% E) 55 70 – 75 45 s. jednoduché 5 5 – 10 20 s. komplexné 50 65 – 70 25 Vláknina (g/deň) 40 80 – 100 15 – 20 Soľ (g/deň) 1–3 3–5 10 - 15 index PUFA / SAFA 1,4 1,6 0,5 V prvom rade si musíme pripomenúť, že neexistuje len jeden univerzálny model zdravej výživy. Čo sa týka potravinovej skladby, aj v súčasnosti poznáme útoky na všetkých model, stredomorskú stravu a ďalšie a aj v minulosti sa výživa našich predkov menila a prispôsobovala ich spôsobu života, poznatkom a skúsenostiam. O prospešnosti jednotlivých zdrojov potravy, rozdielom v regionálnej dostupnosti zdrojov potravy a podobne. Človek je schopný metabolicky sa adaptovať na pozvoľné, ale opakujem pozvoľné zmeny v zložení výživy. Tu vidíte napríklad tri modely výživy. Po prvé, výživa našich predkov lovcov a zberačov plodov, korienkov a semien. Zhruba pred miliónom rokov, ich výživa bola bohatá na živočíšne bielkoviny a chudobná na jednoduché sacharidy. Cukor získavali len z ovocia a podiel vlákniny z rastlinnej zložky stravy bol vyšší a ich príjem soli bol nízky. A čo sa týka tukovej zložky, je dôležitý optimálny pomer nenasýtených a nasýtených mastných kyselín. Neskôr, asi pred 10 tisíc rokmi sa naši predkovia usadili, začali obrábať pôdu, pestovať plodiny a chovať dobytok. Stali sa z nich roľníci, pastieri. Niektorí sa naučili aj konzumovať mlieko dobytka, ale v ich strave prevládal rastlinná zložka. Výrazne stúpol podiel polysacha