Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) PDF

Summary

This document details the Treaty establishing the European Coal and Steel Community (ECSC), including its origins, objectives, and key factors. It highlights the Schumann Plan, founding countries, and early achievements. The text also briefly touches upon the later development of the European Economic Community (EEC).

Full Transcript

**Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Schumanov plán:** Navrhol vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele, ktorý podporilo šesť západoeurópskych krajín. - **Podpísanie zmluvy:** Zmluva bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži a vstúpila do platnosti 27...

**Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Schumanov plán:** Navrhol vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele, ktorý podporilo šesť západoeurópskych krajín. - **Podpísanie zmluvy:** Zmluva bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži a vstúpila do platnosti 27. júla 1952. Platnosť trvala 50 rokov. - **Zakladajúce krajiny:** Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Taliansko. - **Ciele ESUO:** - Vytvorenie jednotného trhu pre oceľ, uhlie, koks, železnú rudu a šrot. - Zrušenie daňových a colných bariér na dovoz a vývoz týchto produktov. - Podpora ekonomickej spolupráce a zabránenie napätiu v Európe. - **Orgány ESUO:** - **Vysoký úrad:** Predstavoval nadnárodný model integrácie. - **Rada:** Mala rozhodovacie právomoci, odraz medzivládneho modelu spolupráce. - **Zhromaždenie:** Predchodca Európskeho parlamentu, zložené zo zástupcov parlamentov členských štátov. - **Súdny dvor:** Zabezpečoval právnu kontrolu. - **Úspechy:** - Podpora produkcie uhlia a ocele. - Rozvoj obchodnej spolupráce medzi členskými štátmi. - Ekonomické oživenie. - **Ďalší rozvoj integrácie:** Postupné rozšírenie integrácie na iné sektory (energetika, doprava, poľnohospodárstvo), keď začal klesať význam uhlia a ocele. - **Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS):** 1. **Vznik a kontext:** - Zmluva o založení EHS bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme v rámci Rímskych zmlúv. Zúčastnili sa jej rovnaké krajiny, ktoré stáli za Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ (ESUO): Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. - Cieľom tejto zmluvy bolo prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi a rozšíriť integráciu aj na ďalšie ekonomické oblasti mimo uhlia a ocele. Európska integrácia sa tým stala širokospektrálnou. 2. **Hlavné ciele a princípy:** - **Harmonický rozvoj hospodárskej činnosti:** Dôraz sa kládol na vyvážený a rovnomerný hospodársky rast členských štátov. - **Vyrovnaný rast a stabilita:** Zmluva sa snažila vytvoriť podmienky pre vyrovnaný ekonomický rast a stabilitu, čo malo zvyšovať životnú úroveň v členských štátoch. - **Tesnejšie vzťahy:** EHS podporovalo hlbšiu spoluprácu nielen v ekonomických, ale aj politických oblastiach medzi členskými štátmi. 3. **Základné prvky:** - **Odstránenie colných bariér a kvót:** Zmluva vyžadovala zrušenie colných poplatkov a kvót medzi členskými štátmi, čo malo zjednodušiť obchodovanie a zvýšiť konkurencieschopnosť. - **Spoločný colný sadzobník:** Zavedenie jednotného colného systému voči tretím krajinám. Tento spoločný prístup mal zabrániť rozdielom v obchodných praktikách medzi členskými štátmi a tretími krajinami. - **Voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu:** Tieto štyri základné slobody sa stali kľúčovými princípmi fungovania spoločného trhu. 4. **Spoločné politiky:** - **Poľnohospodárska a rybolovná politika:** Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva v mnohých členských štátoch zmluva ustanovila spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) na podporu stability a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. - **Dopravná politika:** Spolupráca v oblasti dopravy mala zabezpečiť efektívne fungovanie dopravnej infraštruktúry a umožniť jednoduchší pohyb tovarov a osôb. 5. **Zriadenie inštitúcií:** - **Európska investičná banka (EIB):** Bola zriadená s cieľom poskytovať finančné zdroje na projekty, ktoré podporujú rozvoj a modernizáciu hospodárstiev členských štátov. - **Európsky sociálny fond:** Zameriaval sa na zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti, čím sa mal znižovať sociálny rozdiel medzi členskými štátmi. 6. **Dlhodobé ciele:** - **Colná únia:** Členské štáty sa zaviazali vytvoriť colnú úniu, ktorá by zrušila vnútorné colné bariéry a zároveň zaviedla spoločné clá voči tretím krajinám. - **Jednotný trh:** Zmluva predpokladala budovanie jednotného trhu, ktorý by zabezpečil voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. - **Hospodárska súťaž:** Zmluva stanovila pravidlá hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre všetkých aktérov a zabránila monopolom. 7. **Význam pre európsku integráciu:** - Zmluva o EHS sa považuje za základný kameň moderného procesu európskej integrácie. Ustanovila rámec pre postupné vytváranie hospodárskej a politickej únie, ktorá neskôr viedla k vzniku Európskej únie (EU). - Základné štyri slobody a spoločné politiky zavedené touto zmluvou dodnes tvoria jadro fungovania EÚ. 8. **Dlhodobý dopad:** - Zmluva viedla k vytvoreniu Európskeho jednotného trhu, ktorý je jedným z najväčších ekonomických priestorov na svete. - Iniciovala postupné zbližovanie hospodárskych, právnych a politických systémov členských štátov, čo malo pozitívny vplyv na stabilitu a prosperitu v Európe. Zmluva o založení EHS teda nielenže položila základ pre moderný spoločný trh, ale aj pre budovanie jednotnej Európy s hlbšou ekonomickou a politickou spoluprácou. **Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM):** 1. **Vznik a ciele:** - Zmluva o EURATOM bola podpísaná v Ríme 25. marca 1957 spolu so Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo znamenalo výrazný krok v rozvoji európskej integrácie. - Jej hlavným cieľom bolo koordinovať jadrový výskum a vývoj medzi členskými štátmi, podporovať mierové využívanie jadrovej energie a zabezpečiť energetickú nezávislosť členských krajín. 2. **Hlavné úlohy EURATOM:** - **Podpora a kontrola jadrového priemyslu:** Zmluva kládla dôraz na podporu rozvoja jadrovej energie, no zároveň stanovila prísne pravidlá na kontrolu využívania jadrových materiálov, aby sa zabránilo ich použitiu na vojenské účely. - **Ochrana zamestnancov a verejnosti:** Jedným z dôležitých aspektov bolo zabezpečenie ochrany pracovníkov jadrových elektrární a verejnosti pred účinkami radiácie. - **Zabezpečenie dodávok paliva:** Zmluva sa zaoberala otázkami dodávok jadrového paliva pre elektrárne a jeho bezpečnou ochranou. - **Výskum a vývoj:** Poskytovanie podpory pre výskum a vývoj v oblasti jadrovej energie patrilo medzi prioritné úlohy EURATOM. 3. **Inštitucionálne zmeny a zlúčenie:** - V roku 1967 došlo na základe Zlučovacej zmluvy k zlúčeniu inštitúcií troch európskych spoločenstiev (ESUO, EHS a EURATOM). Vytvorila sa spoločná Komisia a Rada, ktoré riadili rozhodovacie procesy týchto spoločenstiev. Toto zjednotenie uľahčilo koordináciu a fungovanie spoločných európskych politík. 4. **Budovanie jednotného trhu:** - EURATOM prispel k vytváraniu jednotného trhu nielen v oblasti jadrovej energie, ale aj v širšom kontexte európskej ekonomickej integrácie. - Vytvorenie colnej únie medzi členskými štátmi a odstránenie obchodných bariér bolo základom úspešného budovania jednotného európskeho trhu, ktorý sa podarilo dokončiť do 1. júla 1968. 5. **Stagnácia a euroskleróza:** - V 70. rokoch došlo k spomaleniu európskej integrácie (známej ako euroskleróza) v dôsledku ekonomických problémov, politických kríz (Luxemburský kompromis), menovej nestability a ropných šokov. Tento stav sprevádzal nárast inflácie, nezamestnanosti a zhoršenie obchodnej bilancie členských štátov. 6. **Jacques Delors a obnovenie integrácie:** - Začiatkom 80. rokov, pod vedením predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa, došlo k obnoveniu procesu integrácie. Delors sa zameral na vytvorenie hospodárskej a menovej únie a rozšírenie integrácie na nové oblasti, ako napríklad sociálnu politiku a podporu mobility pracovnej sily. 7. **Biela kniha a Jednotný európsky akt:** - V roku 1985 Komisia pod vedením Delorsa vypracovala **Bielu knihu o vnútornom trhu**, ktorá identifikovala pretrvávajúce prekážky voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu a navrhla ich odstránenie. - Na základe tohto dokumentu bol v roku 1986 prijatý **Jednotný európsky akt**, ktorý bol prvou veľkou revíziou existujúcich zmlúv. Akt nadobudol platnosť 1. júla 1987 a stanovil konečný termín na dokončenie jednotného trhu na 31. december 1992. 8. **Štyri základné slobody a význam EURATOM:** - Jednotný európsky akt pripravoval pôdu pre zavŕšenie procesu vytvárania jednotného trhu a zavedenie štyroch základných slobôd: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. - Zmluva o EURATOM hrala kľúčovú úlohu v zabezpečení energetickej bezpečnosti a rozvoja mierového využívania jadrovej energie, čo bolo dôležité pre stabilitu a nezávislosť Európy v oblasti energetiky. Maastrichtská zmluva z roku 1992 predstavuje kľúčový moment v procese európskej integrácie a vytvorenia modernej Európskej únie (EÚ). Zmluva nielenže transformovala **Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)** na **Európsku úniu**, ale tiež zaviedla novú štruktúru EÚ a posilnila niekoľko oblastí spolupráce medzi členskými štátmi. Tu sú niektoré dôležité aspekty a podrobnosti tejto zmluvy: **1. Trojpilierová štruktúra EÚ** Zmluva o Európskej únii zaviedla systém troch pilierov, ktorý vtedy rozšíril oblasti činnosti EÚ: - **Prvý pilier**: **Európske spoločenstvá** (EHS, ESUO a EURATOM). Tento pilier sa zaoberal hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi otázkami a bol spravovaný supranacionálnymi inštitúciami, ako sú Európska komisia a Európsky parlament. - **Druhý pilier**: **Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)**. Tento pilier posilnil spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti, čo umožnilo členským štátom EÚ koordinovať zahraničné záležitosti na medzinárodnej scéne. Napriek tejto spolupráci rozhodovanie zostávalo primárne v rukách jednotlivých národných vlád. - **Tretí pilier**: **Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV)**. Zameriaval sa na vnútornú bezpečnosť, boj proti zločinu, otázky prisťahovalectva a súdnictva. Tento pilier sa zameriaval na zabezpečenie väčšej spolupráce medzi políciou a justičnými orgánmi členských štátov. **2. Hospodárska a menová únia (HMÚ)** Maastrichtská zmluva vytvorila cestu k **hospodárskej a menovej únii**, ktorá znamenala zavedenie jednotnej meny -- **eura**. Tento proces prebiehal v troch fázach: - **Fáza 1**: Posilnenie koordinácie hospodárskych politík a zbližovanie hospodárskych výkonov členských štátov. - **Fáza 2**: Zriadenie **Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB)** a **Európskej centrálnej banky (ECB)**. Tieto inštitúcie sa stali zodpovednými za menovú politiku v eurozóne. - **Fáza 3**: Zavedenie **eura** a centralizovanie menovej politiky pod kontrolou ECB, ktorá začala fungovať ako centrálny orgán pre správu eura a rozhodovanie o menovej politike. Jednotná mena bola zavedená v roku 1999 pre transakcie na finančných trhoch a neskôr v roku 2002 ako fyzická mena v 12 členských štátoch. **3. Európske občianstvo** Maastrichtská zmluva zaviedla pojem **európske občianstvo**, ktoré občanom členských štátov poskytovalo nové práva: - **Právo voľného pohybu a pobytu** kdekoľvek v EÚ. - **Právo voliť a byť volený** v komunálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu v ktorejkoľvek členskej krajine. - **Právo na diplomatickú ochranu** v krajinách mimo EÚ, kde ich domovský štát nemá svoje zastúpenie. - **Právo na petície a sťažnosti** predkladané Európskemu parlamentu a európskemu ombudsmanovi. **4. Posilnenie inštitúcií a demokracie** Zmluva posilnila **Európsky parlament**, ktorý dostal väčšie právomoci v procese prijímania právnych predpisov. Bol zavedený **legislatívny postup spolupráce**, ktorý umožnil parlamentu väčší vplyv na rozhodnutia Rady EÚ. Tým sa zlepšila demokratická kontrola nad činnosťami EÚ. **5. Princíp subsidiarity** Maastrichtská zmluva zaviedla **princíp subsidiarity**, ktorý zabezpečuje, že rozhodnutia EÚ sa prijímajú čo najbližšie k občanom a že Únia zasahuje len v prípadoch, keď ciele nemožno dosiahnuť lepšie na národnej alebo miestnej úrovni. **6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)** SZBP sa stala dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého EÚ vystupovala jednotne na medzinárodnej scéne. Zavedením tejto politiky sa vytvorili základy pre spoločnú obranu a vojenské operácie v zahraničí, aj keď SZBP zostávala do veľkej miery pod kontrolou jednotlivých členských štátov, čo znamenalo, že nebolo dosiahnuté úplné zjednotenie týchto politík. **7. Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV)** Zmluva posilnila spoluprácu v boji proti zločinu, terorizmu a nelegálnej migrácii. Do tejto oblasti spadala aj politika týkajúca sa azylu, prisťahovalectva a justičnej spolupráce. **Záver** Maastrichtská zmluva bola jednou z najvýznamnejších zmien v histórii európskej integrácie, pretože transformovala Európske spoločenstvo na Európsku úniu a zaviedla nové mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi. Táto zmluva nielenže položila základy pre hospodársku a menovú úniu, ale zároveň poskytla občanom nové práva, posilnila inštitúcie a vytvorila širšiu politickú a hospodársku štruktúru pre budúcnosť EÚ. Amsterdamská zmluva, podpísaná 2. októbra 1997 a platná od 1. mája 1999, priniesla významné zmeny a doplnky k predchádzajúcim zmluvám o Európskej únii (EÚ) a Európskych spoločenstvách (ES). Predstavovala hlavnú revíziu Maastrichtskej zmluvy, ktorá sa snažila zvýšiť efektívnosť EÚ a pripraviť ju na ďalšie rozšírenie. Cieľom Amsterdamskej zmluvy bolo nielen zlepšiť fungovanie Únie, ale aj posilniť práva občanov a posunúť európsku integráciu na vyššiu úroveň. **Hlavné zmeny a opatrenia zavedené Amsterdamskou zmluvou:** **1. Odstránenie prekážok voľného pohybu a vytvorenie bezpečného územia** Amsterdamská zmluva sa zameriavala na **posilnenie slobody pohybu** osôb v rámci EÚ a na **vytvorenie bezpečného priestoru** s cieľom poskytnúť občanom vyššiu úroveň bezpečnosti. Zaviedla nové pravidlá v oblasti boja proti terorizmu, zločinu, drogám a nelegálnej migrácii, čo prispelo k vytvoreniu priestoru slobody, spravodlivosti a bezpečnosti. **2. Väčší dôraz na občanov a ich práva** Zmluva priniesla **bližší kontakt medzi EÚ a jej občanmi**. Priznávala väčší význam právam jednotlivca, ochrane ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Snaha o \"demokratizáciu\" Európskeho parlamentu viedla k posilneniu jeho úlohy v rozhodovacom procese, čím sa zvýšila transparentnosť a zodpovednosť EÚ voči svojim občanom. **3. Schengenské acquis** Jedným z kľúčových krokov bolo **začlenenie Schengenského acquis do právneho rámca EÚ a ES**. To znamenalo, že pravidlá voľného pohybu osôb medzi krajinami, ktoré pristúpili k Schengenskému dohovoru, sa stali súčasťou európskeho právneho systému. Táto integrácia prispela k lepšej koordinácii v oblasti vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politiky. **4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)** Zmluva kládla **dôraz na posilnenie úlohy EÚ na medzinárodnej scéne**. V rámci SZBP sa zlepšila koordinácia členských štátov v zahraničných záležitostiach a zahraničnej bezpečnostnej politike. Vytvorili sa nové nástroje na podporu mierových misií a obranyschopnosti. **5. Princíp flexibility** Jedným z inovatívnych prvkov Amsterdamskej zmluvy bol **princíp flexibility**, ktorý umožnil členským štátom spolupracovať pružnejšie v určitých oblastiach, ak nie všetky štáty chceli alebo boli pripravené sa zúčastniť. Tento princíp umožňoval menšiu skupinu členských štátov napredovať v určitej politike bez toho, aby ostatné štáty boli donútené sa zúčastniť. **6. Inštitucionálne reformy** Zmluva sa zaoberala aj **reformou inštitúcií EÚ**, aby boli lepšie pripravené na budúce rozširovanie Únie. Táto reforma zahŕňala **Európsky parlament**, **Radu**, **Európsku komisiu** a **Súdny dvor**, čím sa zvýšila ich efektívnosť a schopnosť reagovať na nové výzvy a potreby Únie. **Záver** Amsterdamská zmluva predstavovala krok k väčšej politickej integrácii a prispôsobeniu Európskej únie tak, aby bola schopná lepšie reagovať na požiadavky občanov a globálne výzvy. Zjednotila rôzne politiky, posilnila práva občanov a vytvorila efektívnejšie mechanizmy na riešenie otázok bezpečnosti a spravodlivosti. Zmluva z Nice, podpísaná 26. februára 2001 a platná od 1. februára 2003, priniesla zásadné zmeny vo fungovaní Európskej únie (EÚ) a pripravila ju na rozšírenie v roku 2004, keď do nej vstúpilo desať nových členských krajín. Hlavným cieľom tejto zmluvy bolo reformovať inštitúcie EÚ a zefektívniť rozhodovací proces v kontexte rozširovania Únie. **Kľúčové body Zmluvy z Nice:** **1. Reforma inštitúcií EÚ** Zmluva výrazne upravila štruktúru európskych inštitúcií: - **Európsky parlament** získal viac poslancov, pričom ich počet sa zvýšil na 732. - **Európska komisia** zaviedla princíp, že každá členská krajina bude mať jedného komisára. - **Súdny dvor Európskych spoločenstiev** bol rovnako upravený, aby mal každá krajina svojho zástupcu. - Posilnili sa **právomoci predsedu Európskej komisie**. **2. Zmena systému hlasovania** Zmluva z Nice zaviedla zásadné zmeny v hlasovacích pravidlách: - **Kvalifikovaná väčšina** nahradila jednomyseľné rozhodovanie v mnohých oblastiach, čo uľahčilo prijímanie rozhodnutí. - Zaviedol sa princíp **dvojitej väčšiny** -- na prijatie zákona muselo hlasovať 55 % členov Rady, ktoré zastupovali aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. - Zmenilo sa **prerozdelenie hlasov** medzi štátmi v Rade, čo reflektovalo nové členstvo a demografické rozdiely medzi členskými štátmi. **3. Príprava na rozšírenie** Zmluva z Nice bola zásadná pre **prípravu na vstup nových členských štátov**. Na samite v Nice bol prijatý časový plán rozširovania, pričom cieľom bolo uzavrieť prístupové rokovania do konca roku 2002, aby sa nové krajiny mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Tento plán sa úspešne naplnil, keď sa 1. mája 2004 EÚ rozšírila o desať nových členov: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. **4. Zaniknutie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)** Zmluva z Nice tiež riešila otázku zániku **Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)** v roku 2002 a presunula jeho agendu na Európske spoločenstvo. **5. Samit v Laekene a deklarácia o budúcnosti EÚ** Na samite v Laekene v decembri 2001 bola prijatá **Deklarácia o budúcnosti Únie**, ktorá zdôraznila potrebu demokratizácie EÚ, posilnenie jej úlohy v globalizovanom svete a lepšiu odpoveď na požiadavky občanov. Zároveň sa dohodlo, že sa pripraví medzivládna konferencia zameraná na ďalšiu reformu inštitúcií a kompetencií EÚ, čo viedlo k neskoršiemu prijatiu Zmluvy o ústavnej zmluve a následnej Lisabonskej zmluvy. **Rozšírenie EÚ v roku 2004 a 2007** Po podpísaní Zmluvy o pristúpení k EÚ v roku 2003 v Aténach vstúpilo 1. mája 2004 desať nových krajín do EÚ. Táto udalosť sa označuje ako **najväčšie rozšírenie EÚ** a predstavovala historický krok smerom k znovuzjednoteniu Európy po studenej vojne. Následne, v roku 2007, sa EÚ rozšírila o Bulharsko a Rumunsko, čo sa často považuje za samostatnú etapu rozširovania. Zmluva z Nice tak zohrala kľúčovú úlohu v transformácii EÚ na pripravenú a rozšírenú politickú a hospodársku úniu, schopnú čeliť novým výzvam a prispôsobiť sa širšej škále členských krajín. **Lisabonskej (Reformnej) zmluve** 1. **Úvod a kontext**: - Po neúspechu Zmluvy o Ústave pre Európu v roku 2004, ktorá sa snažila o zásadnú reformu štruktúry a fungovania EÚ, vzniklo rozčarovanie. Zástupcovia inštitúcií EÚ a členských štátov prehodnocovali, ako zlepšiť vzťah medzi EÚ a jej občanmi. - Posledné rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy zvýraznilo potrebu reformy zmluvného rámca a inštitúcií, aby EÚ lepšie reagovala na výzvy moderného sveta. 2. **Zrodenie Lisabonskej zmluvy**: - Po obdobiach diskusií, ktoré sa konali na viacerých samitoch a konferenciách, bol v roku 2007 pod Nemeckým a Portugalským predsedníctvom predložený návrh Lisabonskej zmluvy. Tento návrh bol vytvorený ako kompromis, ktorý mal zohľadniť požiadavky rôznych členských krajín. - Zmluva bola schválená na samite v Lisabone v októbri 2007 a vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. 3. **Charakteristika zmluvy**: - Lisabonská zmluva je považovaná za reformnú, ktorá reviduje existujúce zmluvy (Zmluva o EÚ a Zmluva o založení ES), avšak nie je to ústavný dokument. - Jej význam spočíva v tom, že zjednodušuje a modernizuje právny rámec EÚ, a to s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a efektívnosť rozhodovacích procesov. 4. **Ciele Lisabonskej zmluvy**: - Posilnenie demokratickej legitimacy a účinnosti EÚ ako celku, predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. - Zlepšenie transparentnosti a súdržnosti rozhodovacích procesov v EÚ, aby sa lepšie prispôsobila potrebám a očakávaniam občanov členských štátov. 5. **Šesť hlavných oblastí zmluvy**: - **Spoločné ustanovenia**: - Odkazy na základné hodnoty, ako sú humanizmus, demokracia a ľudská dôstojnosť. - Zásady subsidiarity a proporcionality. - **Demokratické zásady**: - Posilnenie úlohy Európskeho parlamentu ako zastupiteľskej inštitúcie. - Právo občanov iniciovať legislatívne návrhy formou petícií (právo iniciatívy). - Posilnenie úlohy národných parlamentov v rámci EÚ. - **Inštitúcie**: - Prehľad inštitucionálneho systému EÚ: počet poslancov v EP, systém dvojitej väčšiny v Rade, posilnenie úlohy predsedu Komisie a inštitucionalizácia Európskej rady. - Zavedenie postu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. - **Posilnená spolupráca**: - Podmienky na umožnenie spolupráce medzi členskými štátmi v určitých oblastiach, ak nedochádza k dohode na úrovni EÚ. - **Vonkajšia činnosť**: - Nové ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, posilnenie činnosti EÚ na medzinárodnej scéne a jej vzťahov s tretími krajinami. - **Záverečné ustanovenia**: - Právna subjektivita EÚ v medzinárodnom práve. - Možnosť revízie zmluvy na návrh členského štátu. - Ustanovenia týkajúce sa prístupových procesov a podmienok vystúpenia z EÚ. 6. **Podstatné zmeny oproti Ústavnej zmluve**: - Rušenie pojmu „ústava" a zrušenie ustanovení o symboloch EÚ. - Zlúčenie trojpilierového systému EÚ do jedného rámca, čím sa zjednodušil organizačný model. - Zrušenie funkcie „ministra zahraničných vecí" a nahradenie ju pojmom „vysoký predstaviteľ". 7. **Nové pojmy a politiky**: - Nové oblasti, ako energetická politika a klimatické zmeny, získavajú význam v kontexte EÚ. - Posilnenie európskeho občianstva a iniciatívy občanov EÚ. - Deklarácia EÚ ako samostatného subjektu medzinárodného práva, čo posilňuje jej postavenie na globálnej scéne. 8. **Platnosť zmluvy**: - Lisabonská zmluva je historickým dokumentom, ktorý prispel k transformácii EÚ a poskytol nové nástroje a rámce pre efektívnejšie a demokratickejšie fungovanie Únie. **Záver** Lisabonská zmluva reprezentuje významný krok vpred pre Európsku úniu, pretože sa snaží zlepšiť jej účinnosť a transparentnosť, čím sa zvyšuje aj dôvera občanov. Snaží sa o to, aby EÚ bola schopná efektívne reagovať na súčasné výzvy a potreby, zatiaľ čo zachováva základné hodnoty a princípy, na ktorých je EÚ postavená. **Prvé integračné zoskupenia v Európe v 50. rokoch 20. storočia** **1. Haagsky kongres (1948)** - **Miesto a čas:** Kongres sa konal v máji 1948 v Haagu. - **Účastníci:** Zúčastnilo sa množstvo organizácií a skupín z rôznych krajín. - **Hlavné témy:** - Proklamácia idey jednotnej Európy. - Diskusia o rôznych formách spolupráce medzi európskymi štátmi. - Určenie hlavných línií a rozsahu integračného procesu. - **Výsledky:** Kongres bol významným impulzom na podporu európskej spolupráce a integrácie, pričom položil základy pre neskoršie integračné projekty. **2. Európska integrácia** - **Definícia:** Proces formovania medzivládnej spolupráce, ktorý zahŕňa všetky formy spolupráce medzi európskymi štátmi. - **Formy spolupráce:** - Tradičná medzištátna spolupráca. - Zakladanie nadštátnych organizácií, ktoré fungujú nezávisle od národných vlád. - **Dôležité body:** Integrácia sa začala viac formálne vytvárať až so vznikom Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, ktoré umožnilo užšiu ekonomickú spoluprácu medzi členskými štátmi. **3. Schumanov plán (1950)** - **Autor:** Jean Monnet, francúzsky štátnik a ekonomický expert. - **Cieľ:** Zapojenie Nemecka do európskej integrácie a odstránenie jeho hrozby ako potenciálneho agresora. - **Hlavné prvky plánu:** - Vytvorenie spoločného trhu pre uhlie a oceľ. - Správa tohto trhu nezávislými nadnárodnými orgánmi. - Sektorová integrácia mala podporiť hospodársky rozvoj členských krajín a zlepšiť ich vzájomné vzťahy. - **Politický kontext:** Plán bol predložený ako spôsob, ako stabilizovať situáciu v povojnových Európe a vytvoriť novú dynamiku vo vzťahoch medzi Francúzskom a Nemeckom. **4. Založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Podpis Zmluvy o ESUO:** Dňa 18. apríla 1951 bola podpísaná Zmluva o ESUO v Paríži. - **Zakladajúce štáty:** Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Taliansko. - **Ciele a výsledky:** - Vytvorenie spoločného trhu s uhlím a oceľou, čo malo za následok zvýšenie produkcie týchto surovín. - Rozvoj obchodnej spolupráce medzi členskými štátmi, čo prispelo k celkovému hospodárskemu rastu. - Zabezpečenie politickej stability a spolupráce po druhej svetovej vojne. **5. Inštitucionálna štruktúra ESUO** - **Nadnárodný orgán:** Vysoký úrad, ktorý spravoval zverenú oblasť bez ďalšieho vplyvu členských štátov. - **Kontrolné mechanizmy:** - **Zhromaždenie:** Predchodca dnešného Európskeho parlamentu, ktorý kontroloval rozhodnutia Vysokého úradu. - **Súdny dvor:** Nezávislý súdny orgán zabezpečujúci dodržiavanie zmlúv a regulácií. - **Rada:** Získala rozhodovaciu právomoc, čím zabezpečila, aby sa zohľadnili záujmy členských štátov. - **Obavy malých krajín:** Malé krajiny (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) mali obavy o zohľadnenie svojich záujmov v rámci rozhodovacích procesov, čo viedlo k dohodám o inštitucionálnej štruktúre. **6. Dopady vzniku ESUO** - **Politická stabilita:** Prispelo k urovnaniu povojnových vzťahov medzi víťaznými a porazenými štátmi. - **Rozvoj dialógu:** Otvorilo sa široké politické dialóg medzi západoeurópskymi krajinami, čo vytvorilo základy pre neskoršie politické a hospodárske integrácie. - **Ekonomické výhody:** Zlepšila sa hospodárska výkonnosť členských krajín vďaka rozvoju obchodnej spolupráce a zvýšeniu produkcie kľúčových surovín. **7. Veľká Británia** - **Postoj:** Veľká Británia sa do európskeho integračného procesu nezapojila, pretože mala pochybnosti o výhodnosti nadnárodného zjednocovania. - **Účasť v Spaakovom prípravnom výbore:** Britské predstavenstvo sa zúčastnilo skôr na formálnej diplomatickej úrovni, čo naznačuje ich rezervovaný prístup k integrácii. **Zhrnutie** Prvé integračné zoskupenia, ako ESUO, predstavovali zásadný krok k európskej integrácii a hospodárskej spolupráci. Schumanov plán a založenie ESUO zohrali kľúčovú úlohu v stabilizácii politických a ekonomických vzťahov v povojnovom období, pričom vytvorili základ pre neskoršie formovanie Európskej únie a jej inštitúcií. Zároveň odhalili rozdielne prístupy jednotlivých štátov k integrácii, čo sa prejavilo v postavení Veľkej Británie a jej skeptickom prístupe k nadnárodným zoskupeniam. **Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)** **1. Pozadie a potreba integrácie** - **Hospodárske oblasť:** Počas 50. rokov 20. storočia sa ukázalo, že existujúce európske organizácie nie sú schopné realizovať integráciu v oblasti hospodárstva. To viedlo k presunu rokovaní na pôdu inštitúcií Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO). - **Fokus na sektorovú integráciu:** Diskusie sa zameriavali na prehlbovanie integrácie v rôznych oblastiach, vrátane dopravy, poľnohospodárstva a najmä jadrovej technológie. **2. Rímske zmluvy (1957)** - **Dátum a miesto:** 27. marca 1957 v Ríme. - **Podpísané zmluvy:** 1. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (EURATOM). 2. Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). **3. Ciele EURATOM** - **Spoločný trh s nukleárnymi materiálmi:** EURATOM sa zameriava na vytvorenie spoločného trhu s jadrovými materiálmi a ich mierové využitie. - **Kontrola a evidencia:** Kontroloval použitie zakúpených jadrových materiálov a evidoval ich pohyb. - **Podpora výskumu a bezpečnosti:** Zabezpečoval rozvoj výskumu v oblasti jadrovej energie, stanovoval nástroje na ochranu zdravia a zabezpečenie jadrovej bezpečnosti. **4. Ciele EHS** - **Vytvorenie spoločného trhu:** Cieľom EHS bolo odstránenie rozdielov medzi hospodárskymi politikami členských štátov a podpora harmonického rozvoja hospodárskych činností. - **Hospodársky rast:** EHS mal za cieľ zabezpečiť nepretržitý a vyvážený rast hospodárstva členských krajín, zvyšovať životnú úroveň a posilniť ekonomické väzby medzi nimi. - **Prvé fázy integrácie:** - Vytvorenie zóny voľného obchodu. - Spoločný colný sadzobník. - Zavedenie spoločných obchodných politík voči tretím krajinám. - Zabezpečenie fungovania colnej únie a odstránenie prekážok vo voľnom pohybe tovaru, osôb, služieb a kapitálu. **5. Prenos právomocí na nadnárodnú úroveň** - **Dôležité politiky:** Členské štáty preniesli časť svojich rozhodovacích právomocí na nadnárodnú úroveň v nasledujúcich oblastiach: - **Poľnohospodárstvo a rybolov:** Spoločná poľnohospodárska politika a politika rybolovu. - **Doprava:** Spoločná dopravná politika. - **Hospodárska súťaž:** Politika ochrany hospodárskej súťaže. - **Daňové a právne predpisy:** Zbližovanie právnych predpisov na zabezpečenie fungovania spoločného trhu. - **Hospodárske a sociálne politiky:** Politika konjunktúry, platobnej bilancie a sociálna politika. **6. Zriadenie inštitúcií** - **Európska investičná banka:** Vznikla na podporu hospodárskeho rozvoja poskytovaním výhodných úverov členským štátom. - **Európsky sociálny fond:** Založený ako základ pre koordináciu sociálnej politiky členských krajín, čím sa posilnil sociálny rozvoj a zlepšila životná úroveň obyvateľov. **Zhrnutie** Založenie EURATOM a EHS v rámci Rímskych zmlúv v roku 1957 predstavovalo významný krok k integrácii Európy v oblastiach jadrovej energie a hospodárstva. Tieto inštitúcie umožnili členským štátom spolupracovať na spoločných politikách a prispeli k vytvoreniu jednotného trhu, ktorý by zlepšil hospodársku stabilitu a rast v Európe. Taktiež prenos rozhodovacích právomocí na nadnárodnú úroveň pomohol odstrániť prekážky vo vzájomnej spolupráci a umožnil členským štátom efektívnejšie reagovať na výzvy v hospodárskej a sociálnej oblasti. **mluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva)** **1. Úvod a význam** - **Dátum podpísania:** 1992 - **Dátum nadobudnutia platnosti:** 1993 - **Kľúčový míľnik:** Zmluva o Európskej únii (EÚ) je významným krok v procese európskej integrácie, ktorý transformoval politickú a hospodársku spoluprácu medzi členskými štátmi. **2. Trojpilierová štruktúra** - Zmluva zaviedla trojpilierovú štruktúru: 1. **1. pilier:** Pôvodné spoločenstvá (EHS, ESUO, EURATOM) -- hospodárska integrácia. 2. **2. pilier:** Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika -- zameraná na politické aspekty a medzinárodné vzťahy. 3. **3. pilier:** Politika v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí -- zameraná na spoluprácu v otázkach spravodlivosti, azylu a prisťahovalectva. **3. Nové ciele EÚ** - **Vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny pokrok:** - Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc. - Posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. - Zavedenie hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou (euro). - **Medzinárodná identita:** - Potvrdenie identity EÚ na medzinárodnej scéne. - Realizácia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane budúceho vymedzenia obrannej politiky. - **Ochrana práv a záujmov občanov:** - Zavedenie občianstva Únie, čo posilňuje práva občanov členských štátov. - **Úzka spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí:** - Zameranie sa na koordináciu vízovej, prisťahovaleckej a azylovej politiky. - Spolupráca súdov členských štátov. **4. Nové oblasti spolupráce** Zmluva otvorila nové oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, vrátane: - Priemyselnej politiky - Transeurópskych sietí - Verejného zdravia - Ochrany spotrebiteľa - Všeobecného a odborného vzdelávania a mládeže - Kultúry - Rozvojovej spolupráce **5. Zásada subsidiarity** - **Definícia:** Zásada subsidiarity znamená, že EÚ koná iba v oblastiach, ktoré nie sú výlučne v právomoci členských štátov, a kde je akcia na úrovni EÚ efektívnejšia. - **Praktické uplatnenie:** - Rozhodovanie v oblastiach jasne uvedených v zmluvách. - Pokiaľ zmluvy neuvádzajú konkrétnu oblasť, rozhodovanie by malo prebiehať na úrovni, ktorá je najvýhodnejšia (lokálna, národná, európska). - Cieľom je, aby rozhodnutia boli čo najbližšie k občanom. - **Príklad - Vzdelávanie:** - EÚ sa nezapája do schvaľovania jednotného vzdelávacieho systému pre všetky členské štáty. - Namiesto toho podporuje a uľahčuje výmeny a spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami. **6. Spolupráca a koordinácia** - **Úloha inštitúcií:** EÚ inštitúcie by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia a koordinátori, pričom zachovávajú právomoci na národnej úrovni. - **Osobitná pozornosť:** Ak sa ciele ťažko dosahujú na národnej úrovni, právomoc sa môže preniesť na európsku úroveň. **7. Vzájomná závislosť inštitúcií** - **Funkčnosť:** Bezproblémové fungovanie inštitúcií EÚ je zásadné pre zachovanie záujmov a účelov Únie. - **Osobitný trend:** Existuje riziko, že sa vnímanie integrácie posunie k väčšej spolupráci medzi vládami, čo by mohlo oslabiť celkový integračný proces. **Zhrnutie** Maastrichtská zmluva bola kľúčovým krokom v posilnení európskej integrácie, rozšírení právomocí EÚ a zavedení nových oblastí spolupráce. Zásada subsidiarity zabezpečuje, že rozhodnutia sú prijímané na úrovni, ktorá je najefektívnejšia pre občanov, pričom sa snaží o zachovanie národných tradícií a praktík. Napriek pokroku v integrácii sa v súčasnosti objavujú výzvy, ktoré si vyžadujú opätovné zamyslenie nad smerovaním a štruktúrou spolupráce v EÚ. **Charta základných práv Európskej únie** **1. Úvod** - **Dátum prijatia:** 7. decembra 2000 na samite v Nice, Francúzsko. - **Skupina vypracovateľov:** 62 predstaviteľov národných vlád, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a národných parlamentov pod vedením bývalého nemeckého prezidenta Romana Herzoga. - **Účel:** Charta predstavuje ucelený katalóg základných práv a slobôd v rámci EÚ, ktorý bol predtým iba čiastočne zakotvený v Zmluve o EÚ (čl. 6). **2. Právny základ** - **Zásady:** EÚ je založená na princípoch slobody, demokracie a právneho štátu, s dôrazom na rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd. - **Odkaz na:** Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4. novembra 1950. **3. Kapitoly Charty** Charta je rozdelená do siedmich hlavných kapitol, pričom každá kapitola sa zameriava na rôzne aspekty ľudských práv: - **Kapitola I: Dôstojnosť** - Právo na život - Právo na osobnú integritu - Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania - Zákaz otroctva a nútených prác - **Kapitola II: Sloboda** - Právo na osobnú slobodu a bezpečnosť - Rešpektovanie súkromného a rodinného života - Ochrana osobných údajov - Právo na manželstvo a založenie rodiny - Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva - Sloboda vyjadrovania a informácií - Právo na vzdelanie - Sloboda výberu povolania a právo na výkon práce - Právo na azyl a ochrana pri vysťahovaní - **Kapitola III: Rovnosť** - Rovnosť pred zákonom - Zákaz diskriminácie - Práva dieťaťa a starých ľudí - Integrácia osôb so zdravotným postihnutím - **Kapitola IV: Solidarita** - Právo na kolektívne vyjednávanie a ochranu pred neoprávneným prepustením - Zákaz detskej práce - Právo na primerané a spravodlivé pracovné podmienky - Ochrana životného prostredia - **Kapitola V: Občianske práva** - Právo voliť a byť volený - Právo na dobrú správu - Právo na prístup k dokumentom a ombudsmanovi - Sloboda pohybu - **Kapitola VI: Súdne práva** - Právo na účinný prostriedok a spravodlivý proces - Prezumpcia neviny a právo na obhajobu - Zásady zákonnosti a proporcionality trestných činov - **Kapitola VII: Všeobecné ustanovenia** - Rozsah garantovaných práv - Zákaz zneužívania práv **4. Právna povaha a aplikovateľnosť** - **Charakter:** Charta má skôr politický a morálny charakter, čo znamená, že nie je právne záväzná. - **Obmedzenia:** Orgány EÚ nemajú právomoc zasahovať do rozhodnutí členských štátov v oblasti ochrany ľudských práv. **5. Úloha Charty** - **Nová dimenzia ochrany:** Charta má poskytnúť rámec pre ochranu základných práv pri prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú práva jednotlivcov. - **Zameranie:** Cieľom je posilniť ochranu práv občanov EÚ a zabezpečiť, aby rozhodovania inštitúcií EÚ zohľadňovali tieto práva. **Zhrnutie** Charta základných práv Európskej únie je základným dokumentom, ktorý zaisťuje široké spektrum ľudských práv a slobôd v rámci EÚ. Je dôležitým krokom v ochrane práv občanov a stanovuje rámec pre politiku a rozhodovanie v EÚ, aj keď nie je právne záväzná. **Lisabonská (reformná) zmluva** **1. Úvod** - **Dátum podpisu:** 2007 - **Nadobudnutie platnosti:** 1. decembra 2009 - **Cieľ:** Lisabonská zmluva predstavuje posledné štádium vývoja zmluvnej základne Európskej únie, prevzala väčšinu ustanovení z neústavnej Zmluvy o Ústave pre Európu, avšak je to novela existujúceho primárneho práva EÚ. **2. Proces ratifikácie** - **Írsko:** - Prvé referendum (12. júna 2008) -- zmluva odmietnutá. - Druhé referendum (2. októbra 2008) -- zmluva schválená. **3. Zmeny a doplnenia** - **Zmeny:** - Lisabonská zmluva mení a dopĺňa Zmluvu o Európskej únii. - Mení Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. **4. Zmluvná základňa EÚ podľa Lisabonskej zmluvy** Podľa Lisabonskej zmluvy zmluvná základňa EÚ zahŕňa: 1. **Zmluva o Európskej únii (Zmluva o EÚ)** 2. **Zmluva o fungovaní Európskej únie (Zmluva o fungovaní EÚ)** 3. **Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM)** **5. Publikovanie** - **Konsolidované znenie:** - Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ boli zverejnené v Úradnom vestníku EÚ C83 dňa 30. marca 2010. - Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bolo zverejnené v Úradnom vestníku EÚ C84 dňa 30. marca 2010. **6. Hlavné ciele Lisabonskej zmluvy** - **Zefektívnenie rozhodovania:** Posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a posun k spolurozhodovaniu medzi ním a Radou EÚ. - **Demokratizácia:** Zlepšenie demokratickej legitimity EÚ a zameranie na aktívne zapojenie občanov. - **Jednotnejšia vonkajšia politika:** Zosúladenie vonkajších a bezpečnostných politík EÚ. - **Princíp subsidiarity:** Posilnenie princípu subsidiarity, ktorý stanovuje, že rozhodovanie by malo prebiehať čo najbližšie k občanom. **Zhrnutie** Lisabonská zmluva je významný krok v integrácii Európskej únie, ktorý mení a dopĺňa existujúce zmluvy a zaisťuje väčšiu transparentnosť a efektívnosť v rozhodovacom procese EÚ. Schválenie zmluvy Írskom po počiatočnom odmietnutí ukazuje na komplexnosť a dôležitosť európskej integrácie. 4o mini **Zlučovacia zmluva** **1. Úvod** - **Dátum podpisu:** 8. apríla 1965 - **Nadobudnutie platnosti:** 1. júla 1967 - **Cieľ:** Zlučovacia zmluva spojila tri existujúce európske spoločenstvá (EHS, ESUO, EURATOM) do jedného celku. **2. Kontext a pozadie** - **Predchádzajúce spoločenstvá:** - **Európske hospodárske spoločenstvo (EHS):** Založené Rímskymi zmluvami (1957) na vytvorenie spoločného trhu. - **Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO):** Založené Schumanovou deklaráciou (1950) na zabezpečenie mieru a hospodárskej spolupráce. - **Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM):** Založené Rímskymi zmluvami na koordináciu atómovej energie. **3. Obsah zmluvy** - **Zlučovanie inštitúcií:** Zlučovacia zmluva vytvorila spoločné inštitúcie pre všetky tri spoločenstvá: - **Európsky parlament:** Spoločné zloženie a rozšírené právomoci. - **Európska komisia:** Jedna Komisia pre všetky tri spoločenstvá. - **Rada Európskej únie:** Spojená rada, ktorá zastupuje členské štáty. - **Právny rámec:** Zlučovacia zmluva stanovila právny rámec pre jednotný trh a vytvorenie integračných mechanizmov. **4. Hlavné ciele** - **Efektivita a fungovanie:** Zlučovacia zmluva mala za cieľ zefektívniť fungovanie inštitúcií EÚ a zjednodušiť procesy. - **Hospodárska integrácia:** Podporovať hospodársku integráciu a spoluprácu medzi členskými štátmi. - **Politická integrácia:** Posilniť politickú dimenziu európskej spolupráce. **5. Dôsledky a význam** - **Zlepšenie spolupráce:** Zlučovacia zmluva prispela k lepšej spolupráci medzi členskými štátmi a rozvoju európskej integrácie. - **Vytvorenie základov:** Uložila základy pre ďalší rozvoj EÚ a následné zmluvy, ako napríklad Maastrichtská zmluva a Lisabonská zmluva. - **Posilnenie európskej identity:** Zlučovacia zmluva prispela k posilneniu európskej identity a pocitu spolupatričnosti medzi občanmi EÚ. **Zhrnutie** Zlučovacia zmluva bola kľúčovým krokom v histórii európskej integrácie, ktorý spojil tri existujúce spoločenstvá a zjednotil ich inštitúcie pod jednou strechou. Tento krok posilnil hospodársku a politickú integráciu v Európe a položil základy pre budúce rozširovanie a prehlbovanie spolupráce v rámci EÚ. 4o mini

Use Quizgecko on...
Browser
Browser