Vývinová psychológia PDF

Vývinová psychológia - veda, ktorá študuje zmeny správania a prežívania jedinca v priebehu času Fylogenéza = vývin psychiky v procese evolúcie od najjednoduchších až po najzložitejšie organizmy Ontogenéza = vývin psychiky konkrétneho ľudského jedinca od jeho počatia po smrť 3 základne etapy ľudské...

Vývinová psychológia - veda, ktorá študuje zmeny správania a prežívania jedinca v priebehu času Fylogenéza = vývin psychiky v procese evolúcie od najjednoduchších až po najzložitejšie organizmy Ontogenéza = vývin psychiky konkrétneho ľudského jedinca od jeho počatia po smrť 3 základne etapy ľudského života: - detstvo (pedopsychológia) - dospelosť (adultopsychológia) - staroba (gerontopsychológia) Význam vývinovej psychológie a jej postavenie v systéme psychologických vied - patrí medzi základné teoretické disciplíny - úzko súvisí so všeobecnou, sociálnou a pedagogickou psychológiou (+ patopsychológiou, školskou a poradenskou psychológiou) význam pre pedagóga: poznatky o psychologickom vývine dieťaťa = východisko pre úspešné pôsobenie učiteľa (stanovenie obsahu učebnej látky + metód a vyučovacích postupov...) Vývin: postupné, relatívne nezvratné zmeny organizmu, ktoré prebiehajú v čase (3 oblasti zmien, resp. vývinu: biosociálny, kognitívny, psychosociálny) Vývinové zmeny Druhy zmien: 1. kvantitatívne 1. progresívne 2. zmeny proporcií 2. regresívne 3. zanikanie starých a vznik nových vlastností a kkkkkifunkcií Zákony vývinu: 1. zákon celistvosti vývinu 2. zákon plynulosti vývinu 3. zákon protirečivosti vývinu 4. zákon postupnej diferenciácie a špecializácie 5. nerovnomernosti vývinového tempa Senzitívne etapy – kritické obdobia, kedy sa utvárajú mimoriadne priaznivé podmienky pre vývin určitých schopností, funkcií, kvalít Mechanizmy vývinu: A. zretie (biologické, organické a telesné zmeny) B. učenie (proces postupného nadobúdania skúseností a zdokonaľovania správania pod vplyvom predchádzajúcich skúseností) - vzájomne sa ovplyvňujú a podmieňujú, rovnováha medzi nimi Metódy vývinovej psychológie 1. longitudiálny prístup (pozdĺžny): sledovanie tých istých jedincov v priebehu dlhého časového obdobia (,,kráľovská“ metóda“) 2. transverzálny (prierezový): skúmanie a porovnávanie skupín jedincov rôzneho veku v tom istom čase 3. semilongitudinálny prístup: kombinácia a využitie výhod vyššie uvedených prístupov Determinácia ľudskej psychiky determinácia = príčinná podmienenosť, zákonitá závislosť vecí a javov Determinanty ľudskej psychiky: - biologické (endogénne, vnútorné) činitele - sociálne (exogénne, vonkajšie) činitele - vlastná aktivita jedinca Biologické determinanty 1. stavba a činnosť nervovej sústavy: riadi a koordinuje činnosť orgánov aby organizmus reagoval ako celok, funkčne najvyšší orgán činnosti organizmu Reflexný oblúk - v mieste receptora R dochádza k príjmu podnetov a premene energie pôsobiaceho podnetu, v podobe vzruchu sa dostáva do príslušného centra C mozgovej kôry, kde vznikne psychický pocit ako reakcia na podnet, vzniká pokyn k odpovedi ktorý sa prostredníctvom vzruchu dostáva do tretej fázy efektoru E, výkonný orgán realizujúci odpoveď k podnetu, posledná fáza spätná väzba SV overuje efektívnosť odpovede. - základné nervové procesy: vzruch, útlm - zákony: iradiácie (šíria sa všetkými smermi) koncentrácie (vracajú sa späť do ohniska) vzájomnej indukcie (neustále striedanie, vzájomná podmienenosť) 2. endokrinný systém: systém žliaz s vnútornou sekréciou - mechanizmus účinku: žľazy produkujú priamo do krvi hormóny, ich hladina ovplyvňuje nielen telesné funkcie, ale aj naše prežívanie a správanie - chemické regulátory, biokatalyzátory - hypofýza (rastový hormón), štítna žľaza (tyroxín – kretenizmus), prištítne telieska, detská žľaza, pankreas, nadobličky (mobilizácia adaptívnych a obranných síl), pohlavné žľazy (pohlavné dospievanie a sexuálna apetencia 3. dedičnosť: prenos vlastností z predkov na potomkov prostredníctvom génov (uložených v chromozómoch, tvorených DNK kyselinou - vlohy: anatomicko-fyziologické predpoklady pre rozvoj duševných vlastností - genotyp – súhrn všetkých dedičných vlastností ktorý si človek prináša na svet - fenotyp – súbor tých psychických vlastností, ktoré sú produktom interakcie genotypu a vplyvom prostredia, skúseností - podiel: dedičnosť/vplyv sociálneho prostredia (skúsenosť) 4. inštinkty: predstavujú vzorce správania, s ktorými sa narodíme, ktoré sú výsledkom nielen dedičnosti po rodičoch, ale sú výsledkom formovania adaptívneho správania vo fylogenetickom vývoji druhu - charakteristiky: vrodené, druhovo špecifické, účelné - spúšťačom inštinktívneho správania sú pudy - u človeka už výrazne modifikované (situácie napadnutia, katastrofy) - napr. obranné inštinkty, spojené so zachovaním rodu – materinský, sexuálne... Sociálne determinanty - vplyv ľudskej spoločnosti, prostredia, kultúry, sociálnych skupín, výchovy, učenia - socializácia: celoživotný proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého dieťa nadobúda normy, hodnoty, postoje, vzorce správania, ktoré sú pre danú kultúru typické, účelné, žiaduce - význam podnetnosti prostredia (senzorická deprivácia) - význam kvality sociálneho prostredia (psychická deprivácia, imprinting, Harlowove experimenty, Bowlbyho teória attachmentu) Vlastná aktivita jedinca - niektoré biologicky dané (zdedené, vrodené) nedostatky je možné aktívnym tréningom zmierniť, odstrániť, prípadne zvyšovať svoj potenciál, regulovať prejavy temperamentu - selekcia podnetov zo sociálneho prostredia - s vekom stúpa podiel sebavýchovy, sebaformovania - vedomá regulácia, rozhodovanie, slobodná voľba Vzťah činiteľov vývinu 1. vplyv týchto faktorov je za normálnych okolností vývinu v konečnom dôsledku vzájomne vyrovnaný 2. význam vplyvu biologických a sociálnych faktorov vývinu sa mení v priebehu času 3. biologickými faktormi sú výraznejšie ovplyvnené extrémne hodnoty vlastností a schopností (tie, ktoré sa vymykajú z priemeru) Teórie determinácie duševného vývinu 1. Nativistické teórie vývinu: zdôrazňujú vplyv vrodených dispozícií, faktorov dedičnosti (napr. Arnold Gesell – výchova má rešpektovať individualitu, dieťaťu ponechať voľnosť, výchovné činitele majú obmedzený vplyv, napr. Freudova psychoanalytická teória vývinu – význam vrodených, pudových tendencií vo vývine) 2. Empiristické teórie vývinu: zdôrazňujú vplyv prostredia, skúsenosti, učenia (napr. behavioristi – Watson, Skinner, napr. sociokultúrna teória Vygotského, teória sociálno-kognitívneho učenia Banduru, Selmanova teória preberania rolí) 3. Interakčné teórie vývinu: rovnocenný vplyv oboch druhov faktorov (napr. Sternova teória konvergencie, teórie rodinnej interakcie, Eriksonova psychosociálna teória vývinu 4. Teória vývinu humanistickej psychológie: dôraz na význam vlastnej aktivity človeka (napr. Maslow, Rogers – tendencia k sebaaktualizácií Teórie periodizácie duševného vývinu vývin = súvislý proces zmien, ktoré prebiehajú v určitých etapách/fázach, kvalitatívne odlišných - teórie poplatné psychologickým smerom/školám.. rozličná charakteristika, ale časová periodizácia sa prekrýva 1. Psychoanalytická teória vývinu S. Freuda vývin libida (súboru sexuálnych pudov) prechádza týmito fázami: I. pregenitálna 1. štádium orálne (1. rok života) 2. štádium análne (2.-3. rok života) 3. štádium falické (4.-5. rok života) 4. štádium latencie (6.-12. rok života) II. genitálna (od 13. roku života) 2. Psychosociálna teória vývinu E. Eriksona - zohľadňuje socio-kultúrne vplyvy, vývin ega prechádza 8 štádiami, v každom sa objavuje konflikt medzi vnútorným plánom a požiadavkami prostredia, vyriešenie konfliktu znamená splnenie vývinovej úlohy, dosiahnutie cnosti a možnosť posunúť sa do ďalšieho štádia: 1. dôvera vs nedôvera (1. rok) 2. autonómia vs hanba, pochybnosť (2.,3. rok) 3. iniciatíva vs pocity viny (4.-6. rok) 4. usilovnosť vs pocity menejcennosti (6.-12. rok) 5. identita vs difúzia identity (12.-20. rok) 6. intimita vs izolácia (20.-30. rok) 7. generativita vs stagnácia (30.-60. rok) 8. integrita vs zúfalstvo (65+ rok.) 3. Teória kognitívneho vývinu J. Piageta - vývin kognitívnych funkcií psychiky, tvorba schém (myšlienkové obrazy činností, dejov organizované do štruktúr), proces asimilácie (vstrebávanie informácie, jej zmena a zaradenie do už existujúcich schém), akomodácie (modifikácie doterajších kognitívnych štruktúr, vznik nových)..5 etáp: 1. senzomotorické štádium (0 – 1,5 resp. 2 roky) 2. štádium symbolického predpojmového myslenia (do 4 rokov) 3. štádium názorného myslenia (do 8 rokov) 4. štádium konkrétnych operácií (do 12 rokov) 5. štádium formálnych operácií (do 15 rokov) 4. Teória morálneho vývinu L. Kolberga 1. štádium: predkovenčná úroveň I. typ: heteronómne štádium II. typ: štádium naivného inštrumentálneho hedonizmu 2. štádium: konvenčná úroveň III. typ: morálka ,,dobrého“ dieťaťa IV. typ: morálka svedomia a autority 3. štádium: postkovenčná úroveň V. typ: morálka ako forma určitej spoločenskej zmluvy VI. typ: morálka vyplývajúca z univerzálnych etických princípov Etapy ontogenetického vývinu človeka vývin človeka = štadiálny proces - pre každú etapu sú charakteristické určité typické zmeny, ktoré jednotlivé etapy od seba kvalitatívne odlišujú vývinové medzníky: fázu ohraničujú na jej začiatku a konci a opisujú výraznú zmenu niektorej oblasti vývinu medzník: biologický (napr. chôdza), psychický (nástup logických operácií – 6.-7. rok života), sociálny (nástup do školy, do dôchodku) - individuálnosť, jedinečnosť (tzv. vývinová kríza = nedostatočná zrelosť, pripravenosť pre plynulý prechod do ďalšieho štádiu vývinu) Langmeier, Krejčírová (1998): 1. prenatálne (vnútromaternicové) obdobie (od počatia po pôrod) 2. obdobie novorodenca (prvý mesiac po narodení) 3. obdobie dojčaťa (2.-12. mesiac) 4. obdobie batoľaťa (2. a 3. rok života) 5. obdobie predškolského veku (4.-6. rok) 6. obdobie mladšieho školského veku (6.-10./11. rok života) 7. obdobie dospievania (pubescencia: 11.-15./16. rok života, adolescencia: 16.-20. rok života) 8. obdobie dospelosti (20.-60./65. rok života) 9. obdobie staroby (60./65. rok života po smrť) 1. Prenatálne obdobie medzníky: počatie (splynutie zárodočných buniek) / pôrod dĺžka trvania: 9 mesiacov, resp. 10 lunárnych mesiacov (280 dní) Telesný vývin: 3 etapy: 1. obdobie zárodku (do konca 3. týždňa) 2. obdobie embrya (do konca 12. týždňa) 3. obdobie plodu (do pôrodu, cca 42. týždeň) Motorický vývin: zášklby, kontrakcie  spontánne pohyby embrya  špecifické reakcie (reflexy) - vyjadrovanie spokojnosti, resp. nepohody kopaním Kognitívny vývin: pociťovanie: 4. mesiac: dotykové podnety (teplo, chlad, tlak, bolesť), svetelné podnety 5.-6. mesiac: zvukové podnety, chuťové podnety pamäť a učenie: 7.-9. mesiac: prvé pamäťové stopy, podmienené spoje (hluk + vibrácie) Citový a sociálny vývin: vnútromaternicová väzba, realizuje sa 3 cestami: 1. cesta fyziologická 2. cesta behaviorálna 3. cesta vzájomnej sympatie pôrod = obdobie perinatálne (leboyer) 2. Obdobie novorodenca medzníky: pôrod / samostatná funkcia telesných orgánov, termoreguláciu - obdobie adaptácie Telesný vývin: donosený jedinec: 2500-4000 g, 48-54 cm, odlišná proporcionalita (veľká hlava, trup a končatiny nesymetrické), kosti sú mäkké chrupavkovité, fontanely, svalový tunus, nervová sústava nezrelá (diferenciácia buniek mozgu pokračuje)- unaviteľnosť Motorický vývin: obmedzená motorika, pohyby neúčelné, spontánne, správanie reflexné nepodmienené reflexy: A) u novorodencov aj dospelých (spojené s príjmom a vylučovaním, potravy...) B) len u novorodencov (palmarov, tonicko-šijový, moorov, chodenia, plávania, otáčania...) C) u novorodenca prejav normality/ u dospelého patológia (babinského reflex) Kognitívny vývin: pociťovanie: polohy, rovnováhy + dotyku a hmatu, sluchové podnety, zrakové, chuťové, čuchové pamäť a učenie: pamäťové stopy pretrvajú cca 24 hod. Citový vývin: jednoduché prežívanie (príjemné vs nepríjemné) spojené s uspokojovaním základných potrieb Sociálny vývin: prvé príznaky sociálneho správania (naj osoby = rodičia) kontigentná reaktivita (okamžitá reakcia matky na prejavy dieťaťa, nie od začiatku prítomné) starostlivosť o novorodenca: rituál, stereotyp  pocit istoty, bezpečia 3. Obdobie dojčaťa medzníky: vzpriamená chôdza + začiatok reči Telesný vývin: prírastky (hmotnosť 3,5x, dĺžka cca 75 cm), zmena proporcií, spevňovanie svalstva, osifikácia kostry, zreje NS Motorický vývin: hrubá motorika: jemná motorika: 3.m drží hlavičku 4.m úmyselné uchopovanie predmetov 6.m prevracia sa na bruško 6.m úchop jednou rukou 6-8.m sedí 9.m ,,pinzetové uchopovanie“ 8.m lezie 10.m stavia sa na nožičky 12.m chôdza Kognitívny vývin: vnímanie: hmat, zrak, sluch myslenie a reč: diferenciácia kriku, ,,predrečové obdobie “: 2.m – hrkútanie, 4.-5.m – džavotanie, 9.m – chápe výzvy (pápá) + prvé slová (bá), 12.m – veľa rozumie, ale používa cca 6 slov - senzomotorické myslienie pozornosť: krátkodobá, neúmyselná, súčasť orientačného reflexu pamäť: znovupoznanie osôb, predmetov Citový vývin: city sa viažu na uspokojovanie základných potrieb, prvé prejavy zlosti, strach Sociálny vývin: 3.m – odlišuje sociálne objekty od iných, 1. reakcia = úsmev 6.-8. m – rozlišuje medzi známou a neznámou tvárou do 6.m: matka/dieťa = symbiotický vzťah, okolo 1. roka: proces separácie od matky, vzťah k otcovi Vznik a rozvoj identity dojčaťa: A) vedomie telovej schémy, B) uvedomuje si svoje citové prežívanie, C) uvedomuje si trvalosť, kontinuitu vlastnej existencie - význam pozitívneho sociálneho vnímania  postoj dieťaťa k sebe, svetu 4. Obdobie batoľaťa medzníky: sebauvedomenie (chôdza, sebaobsluha, rozvoj reči) Telesný vývin: prírastky na hmotnosti, ale najmä výške, zmeny proporcionality, osifikácia, spevňovanie svalstva, vzpriamené držanie tela Motorický vývin: hrubá (samostatná, istá chôdza, beh, schody, skákanie 3kolka) jemná (vizuomotorická koordinácia + prvky sebaobsluhy) Kognitívny vývin: vnímanie: zrak + sluch, súčinnosť, analyzátorov, rozoznáva základné farby pozornosť: stále mimovoľná, slabšia koncentrácia (max. 20 – 35 min.) pamäť: skôr krátkodobá, znaky: 1.mimovoľnosť, 2.konkrétnosť, 3.citovosť predstavivosť: ,,vhľad“ do problémovej situácie, symbolická funkcia predstáv vývoj reči: ,,rečové obdobie“: 1. rok- 6 až 10 slov (onomatopoje + vlastné), 18m. – symbolický význam slov (objekt=názvov), ,,prvé opytovacie obdobie“, 3. rok – 1000 slov, krátke vety, zámeno ,,Ja“ myslenie: symbolické, predpojmové myslenie (činnosti v predstavách), slová, predpojmy = veľmi konkrétny obsah, úsudky nelogické, založené na analógií, učenie napodobňovaním (spontánna nápodoba) + identifikácia Citový vývin: naďalej súvis s uspokojovaním potrieb, s fyzickým stavom dieťaťa, city sú jednoduché (strach. radosť, hnev, smútok), náhle nestále, krátkodobé, pribúdajú zložitejšie city /láska, súcit, žiarlivosť) Sociálny vývin: stále závislosť od matky, rodiny (+ otec, súrodenci, starí rodičia, rovesníci - ,,paralelná hra“) - separačná úzkosť: fázy 1. protest, 2.zúfalstvo, 3.odpútanie od matky Vývin osobnosti a identity: medzníky: 1-schopnosť separácie od matky, 2-potreba sebapresadenia, autonómie (ja sám)  negativizmus (,,obdobie +. vzdoru“) - prejav rozvíjajúcej sa osobnosti, znak úspešného vývinu (trpezlivosť + dôslednosť) 5. Obdobie predškolského veku medzníky: vstup do školy Telesný vývin: obdobie 1. tvarovej premeny (rast najmä do výšky), výkony pribúdajú, ale vývin kostry, svalstva pokračuje Motorický vývin: hrubá: lepšia koordinácia a harmónia pohybov jemná: narastá zručnosť (sebaobslužné, výtvarné aktivity a hra) - vyhraňuje sa lateralita (pravo-ľavá orientácia) Kognitívny vývin: vnímanie: zrakové: stúpa zraková ostrosť (videnie do diaľky), doplnkové farby - globálnosť, subjektívnosť, aktívnosť sluchové: rozvoj verbálneho a hudobného sluchu - problémy s vnímaním priestoru, vzdialenost, veľkosti predmetov, hĺbky a času pamäť: plastická (pamäťové stopy rýchlo vznikajú aj zanikajú), prevláda kdp, mimovoľná a mechanická (prvé trvalé stopy okolo 6l. roku) pozornosť: nestálosť, krátkodobosť  základy úmyselnej pozornosti, sústredenia predstavivosť: bujná fantácia – konfabulácia (vymýšlanie), ,,pseudologia fantastica“, animizmus, antropomorfizmus vývin reči: slovná zásoba cca 4000 slov + výslovnosť, gramatika, súvetia, 2. opytovacie obdobie (prečo?), vlastné pojmy, názvy + tzv. egocentrická reč myslenie: názorné, intuitívne (stále veľmi konkrétne) + začiatok pojmového myslenia - chyby v usudzovaní: 1- nepresnosť pojmov (úzky/široký rozsah), 2-predčasná generalizácia, nechápe abstraktné pojmy, časové, číselné a priestorové pojmy Citový vývin: city sú bohatšie, diferencujú sa, pribúdajú nové zdroje impulzívnosť, afektivita a labilita okolo 6. roka: vedomá regulácia citov, sebaovládanie, vyššie city Sociálny vývin: význam rodiny....3 úlohy: 1. rozšírenie sociálnej reaktivity (diferencovať vzťahy k rôznym ľuďom) 2. prijímanie noriem a hodnotových orientácií (vyšší tlak okolia  interanalizácia noriem, požiadaviek, pravidiel, vonkajšia regulácia  autoregulácia, svedomie, morálka, pocity viny) 3. osvojovanie sociálnych rolí (vzhľadom na vek, pohlavie, postavenie) - rola kamaráta (povrchné, nestabilné ale vývinovo dôležité....význam hry) - rola súrodenca (vek, poradie narodenia, ambivalencia: súperenie vs spojenectvo) - pohlavná rola (biologické rozdiely + sociálne očakávania, platné normy) Vývin identity a osobnosti: sebahodnotenie sprostredkované názorom autorít 6. Obdobie mladšieho školského veku medzníky: prvé známky pohlavného dospievania Telesný vývin: rovnomerný, plynulý, proporcie harmonicky rozvinuté Motorický vývin: dobrá koordinácia, zdatnosť, obratnosť  dobré výkony, pohyb je dôležitý, vyhľadáva ho jemná motorika: zdokonaľovaná školskou prácou, lepšia u dievčat Kognitívny vývin: vnímanie: prechod od globálneho k analyticko-syntetickému (umožní zvládnuť čítanie a písanie) - vnímanie sa stáva pozorovaním (účasť koncentrácie pozornosti)..unaviteľnosť - obdobie ,,triezveho realizmu“ (schopnosť vnímať svet reálne, taký, ako je) pamäť: názornosť a konkrétnosť, prevažuje mechanická (rozvoj reprodukcie), kdp a ddp stabilnejšia + rozvoju pomáha proces učenia predstavivosť: živosť, konkrétnosť, detailnosť = eidetizmus (u niektorých detí), pamäťové predstavy (učenie / fantazijné predstavy) reč: nástroj a predpoklad školských úspechov dieťaťa (posmech, horšie hodnotenie, neúspech, izolácia, neurotické poruchy) myslenie: slovno-logické, konkrétne pojmy - štádium konkrétnych logických operácií (klasifikácia, inklúzia, určovanie poradia podľa kritéria), lepšie chápanie priestoru, času, zmeny v chápaní kauzality (egocentrizmus) Citový vývin: regulácia a citového prežívania a jeho vonkajších prejavov citové stavy sú stabilnejšie + rozvoj vyšších citov Sociálny vývin: rozšírenie sociálneho prostredia a sociálnych interakcií, 3 úlohy: 1. vytvárať diferencované vzťahy a osvojiť si nové spôsoby sociálnej reaktivity 2. rozvíjať sociálne kontroly a hodnotové orientácie 3. osvojovanie nových sociálnych rolí (rola žiaka, spolužiaka, kamaráta, v rodine) Vývin identity: zdroje: 1. vlastná skúsenosť so sebou samým 2. sociálne kontakty (rodina, škola) 3. príslušnosť k určitým sociálnym skupinám (rovesníci) Školská spôsobilosť dovŕšený 6. rok života = povinná školská dochádzka (šk. zákon) Hillebrand (In langmeier & Krejčírová): taký stupeň vývinu telesných a duševných vlastností dieťaťa, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie školy - školská zrelosť + školská pripravenosť = školská spôsobilosť Školská spôsobilosť: schopnosť prijať a plniť úspešne rolu žiaka Znaky školskej spôsobilosti: 1. telesná spôsobilosť (telesná váha, výška, ,,filipínska miera“..) 2. kognitívna spôsobilosť (zrelosť cns = primeraná reaktivita, emočná stabilita, koncentrácia pozornosti, odolnosť voči záťaži 3. emocionálna spôsobilosť (stálosť, regulácia & primeraná kontrola) 4. motivačná spôsobilosť (chápe význam učenia, vytrvalosť, úsilie, chuť...) 5. sociálna spôsobilosť (zvládne odlúčenie, diferencované reakcie, rešpekt k cudzej autorite, k normám, rola žiaka / spolužiaka) Školská nespôsobilosť (hravosť, pozornosť, potreba zmeny aktivít, negatívne reakcie na odlúčenie, neschopnosť regulovať prejavy emócií...)  odklad povinnej školskej dochádzky 7. Obdobie dospievania - puberta horný medzník = reprodukčná zrelosť - dynamické obdobie, komplexná premena Telesný vývin: pohlavné žľazy  výrazné telesné zmeny (II. tvarová premena)  motorika - sekundárne pohlavné zmeny - telesná schéma = sociálny reprezentant vlastnej identity, sociálny status (pochybnosti o sebe) Kognitívny vývin: vnímanie: na vrchole pamäť: prevaha logickej nad mechanickou, dlhodobej nad krátkodobou, kapacita predstavivosť: ako obranný mechanizmus + denné snenie (budúcnosť) myslenie: štádium formálnych logických operácií - abstraktné pojmy, - logické operácie aj na hypotetickej úrovni (fikcia, domnienky) - neuspokojí sa s jedným riešením, hľadá varianty, overuje hypotézy  kritickosť - dokáže myslieť o myslení (metamyslenie) - riešenia často jednostranní (chýbajú skúsenosti + zohľadnenie kontextu)- radikalizmus, odmietanie kompromisov, generalizácie) Citový vývin: obdobie citovej explózie, znaky: 1. intenzita a živosť citového prežívania 2. nestálosť a labilita emócií 3. bezpredmetnosť emócií 4. prejavy emócií neprimerané podnetom - impulzita, vzťahovačnosť, precitlivenosť Sociálny vývin: zmeny 1. prijímanie noriem a hodnotových orientácií (,,dvojaký meter“) 2. osvojovanie sociálnych rolí: A) v rodine (rovnocennosť, emancipácia, deidentifikácia  konflikty) B) v škole (postoj k učeniu, vzťah k učiteľovi, formálna autorita) C) v rovesníckych skupinách: emoc. zázemie (náhrada), opora identity, zdroj soc. učenia Vývin identity: egocentrizmus, introvertovanosť, sociálne + psychologické kategórie sebaúcta – labilná, zraniteľná + štádium skupinovej identity + genderové rozdiely (vplyv rodových stereotypov) 8. Obdobie dospievania – adolescencia Telesný vývin: tempo spomaľuje, typicky mužský/ženský vzhľad, proporcionalita vyrovnaná, koordinácia harmonická, vrchol fyzickej výkonnosti, dôležitá súčasť identity (ešte podporuje ,,kult krásy a mladosti“) Kognitívny vývin: ukončený s výnimkou myslenia - logicko-deduktívne myslenie (tréning, skúsenosť) - IQ – dosahuje maximum (najmä flexibilita, originalita) - úsudok – unáhlený, emocionálne ovplyvnený (nadšenie) Citový vývin: intenzita, extrémy, neodkladné uspokojenie vs postupné upokojenie (adekvátnosť, konštantnosť, autentickosť) Sociálny vývin: 1. osvojovanie noriem a pravidiel správania (akceptácia až radikalizmus) 2. sociálne roly (z dieťaťa do roly dospelého) A. rodina (akceptácia rodiča...postupná separácia) B. škola (učeň vs študent + sebapotvrdenie v mimoškolských aktivitách) C. rovesnícke vzťahy (priateľstvá, lásky – hrozba predčasnej inštitucionalizácie) D. rovesnícke skupiny (prostriedok hľadania vlastnej identity, nežiaduce skupiny) Vývin identity: znaky formálnej dospelosti (vykanie, OP, právna zodpovednosť, rešpekt dospelých...) psychosociálne moratórium (Erikson) = oddialenie dospelosti, hra na dospelosť jeho podoby: 1. odklad rozhodnutia 2. difúzna identita 3. identifikácia so skupinou (sekty) 4. voľba negatívnej identity (antiidentity) Arnett: koncept ,,vynárajúcej sa dospelosti“ (predlžovanie adolescencie)