Trupové ortézy PDF

TRUPOVÉ ORTÉZY Z hľadiska pôsobenia ortézy je považovaný trup za celok ‐ nie je možné terapeuticky ovplyvňovať jeho jednotlivé časti izolovane, ale pôsobením na jednu časť viac či menej sú ovplyvňované i ďalšie časti. Ortézy trupu sú mechanické prostriedky, ktoré napomáhajú fixovať, podporujú, odľa...

TRUPOVÉ ORTÉZY Z hľadiska pôsobenia ortézy je považovaný trup za celok ‐ nie je možné terapeuticky ovplyvňovať jeho jednotlivé časti izolovane, ale pôsobením na jednu časť viac či menej sú ovplyvňované i ďalšie časti. Ortézy trupu sú mechanické prostriedky, ktoré napomáhajú fixovať, podporujú, odľahčujú alebo náprávajú funkčne i štruktúrne porúchy chrbtice či hrudníka, pričom ortéza môže spĺňať súčasne i viac funkcií. Anatomický prehľad ‐ chrbtica Skelet chrtice skladá sa z 33 – 34 stavcov: - 7 cervikálnych - 12 thorakálnych - 5 lumbálnych - 5 sakrálnych - 4 – 5 kokcigeálnych sakrálne stavce sú zrastené do krížovej kosti kokcigeálne sú zrastené do kostrče Medzi stavcami sa nachádzajú intervertebrálne disky. Ľudská chrbtica by mala byť z pohľadu predo–zadného rovná, z pohľadu bočného zakrivená v krčnej a driekovej časti do lordózy, v hrudnej a krížovej časti do kyfózy. Kĺbne spojenia: - najpohyblivejší je krčný segment, - nepohyblivý je segment sakrálny, - celkovo má chrbtica 96 kĺbnych spojení. Spojenia chrbtice na chrbtici existujú 3 druhy spojení: - synchostózy – chrupavkovité spojenia medzi telami stavcov a platničkami, - synostózy – spojenia kosťou, v zrastoch krížovej kosti, - syndezmózy – väzivové spojenia,  Postupný vývoj fyziologických zakrivení chrbtice. Pri narodení dieťaťa je chrbtica rovná a sleduje tvar podložky. Vo veku, keď dieťa v polohe na brušku začína dvíhať hlavu, vzniká fyziologická krčná lordóza, v čase podsadzovania sa tvorí hrudníková kyfóza a v období, keď sa dieťa stavia, vytvára sa drieková lordóza. Dospelá chrbtica s vyvinutými zakriveniami je odolnejšia než chrbtica rastúceho organizmu. Tab. 1 Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia POHYBY KRČNÁ CHRBTICA HRUDNÁ CHRBTICA DRIEKOVÁ CHRBTICA FLEXIA 60° 50° 60° EXTENZIA 75° ‐ 25° PRAVÁ LATERÁLNA 45° ‐ 25° FLEXIA ĽAVÁ LATERÁLNA FLEXIA 45° ‐ 25° PRAVÁ ROTÁCIA 80° 30° ‐ ĽAVÁ ROTÁCIA 80° 30° ‐ Hrudníková časť sa podieľa na formovaní hrudníka tým, že tvorí východiskovú oporu pre rebrá. Okrem rebier vplýva na formovanie hrudníka i kvalita dýchacích pohybov, keď sa predná strana hrudníka dvíha (v inspíriu) a hrudník sa rozširuje distálne. Na dýchacích pohyboch sa zúčastňuje bránica aj brušná stena, na ktorú sa prenášajú exkurzie bránice pri dýchaní ‐ využitie v ortotike trupu ‐ na úkor brušného dýchania (pôsobením rovnomerným tlakom na prednú brušnú stenu) podporiť hrudníkové dýchanie, a tým cielene napomáhať formovaniu hrudníka a prostredníctvom rebier pôsobiť i na hrudníkovú chrbticu. Pohybový segment chrbtice je základná funkčná jednotka chrbtice. Anatomicky sa skladá zo susedných polovíc tiel stavcov, páru medzistavcových platničiek, fixačného väziva a zo svalov. Z funkčného hľadiska má pohybový segment chrbtice tri základné funkcie: nosnú, hydrodynamickú a kinetickú. Nosnými a pasívne fixačnými komponentmi segmentu sú stavce a medzistavcové väzy. Hydrodynamickú funkciu segmentu reprezentujú medzistavcové platničky a cievny systém chrbtice. Kinetické a aktívne fixačné komponenty sú kĺby a svaly chrbtice. Orientačné body a línie využívané v ortotike trupu: VPREDU VZADU ZBOKU priebeh kľúčnych kostí dolný okraj záhlavnej kosti pazuchová jamka Nadplecok tŕňový výbežok 7C stavca hrebene os illium tŕňové výbežky všetkých akromioklavikulárny klb veľké chocholy femuru stavcov až po krížovú kosť horný okraj hrudnej kosti dolné uhly lopatiek mečovitý výbežok vrcholy zadných axilár. rias vrcholy predných axilár. rias hrebene os illium (bedr. kosť) Pupok zadné horné tŕne os illium hrebene os illium intergluteálna ryha horné predné tŕne os illium Symfýza 4 5 1 1. nadplecok 2. predná pazuchová riasa 2, 3 3. zadná pazuchová riasa 4. priebeh kľučných kostí 5.akromioklavikulárny kĺb 6. mečovitý výbežok hrudnej kosti 6 7. hrebene bedrových kostí 8.horné predné tŕne bedrových kostí 7 9. lonová spona (symfýza) 8 9  1 2 3 1. dolný okraj záhlavnej kosti 2. tŕňový výbežok 7. krčného stavca 3. dolné okraje lopatiek 4. hrebene bedrových kostí 5. intergluteálna brázda 4 6. veľký chochol stehnovej kosti 5 6 Strategické miesta pri konštrukcii trupových ortéz: - orientačné body a línie ‐ umožňujú správnu orientáciu pri odoberaní merných podkladov, - oporné plochy ‐ sprostredkúvajú účinné pôsobenie mechanických síl ortézy. Ortéza trupu musí byť konštruovaná v takom postavení, ktoré zodpovedá vzpriamenému postaveniu trupu pri správnom držaní tela ‐ vertikálna stavba ortézy: zvislica prebiehajúca stredom tela je kolmá na spojnicu hrebeňov bedrových kostí. Vertikálna stavba ortézy trupu Pri fyziologickom vzpriamenom držaní hlavy, spojením jej vrcholu a hrebeňov bedrových kostí s predchádzajúcimi líniami sa vytvoria dva zhodné pravouhlé trojuholníky. Podmienkou vertikálnej stavby ortézy je, aby spojnica hrebeňov bedrových kostí prebiehala horizontálne. Preto je nevyhnutné vyrovnať disproporciu v dĺžke končatín: kratšia končatina sa podkladá dovtedy, kým panva nie je v požadovanom postavení. Oporné plochy pre konštrukciu ortéz musia byť volené tak, aby pri najoptimálnejšom pôsobení ortézy prenos mechanických síl nespôsoboval pacientovi sekundárne poškodenia kože, ciev, periférnych nervov a vnútorných orgánov. Oporné plochy pre trupové ortézy nezasahujú len trup, ale využívajú i vhodné miesta na hlave a dolných končatinách, kde plní funkciu opornej plochy i predná brušná stena. Oporné plochy uvažované pri konštrukcii ortéz trupu Vonkajšie pôsobenie ortézy na chrbticu je nepriame – cez svaly a ostatné štruktúry. Ortézy trupu môžu účinkovať staticky – znehybňujú požadovaný úsek, príp. nahrádzajú – kompenzujú jeho stratenú nosnosť, alebo dynamicky – korigujú chybné postavenie, usmerňujú alebo obmedzujú pohyb. Dynamická ortéza môže pôsobiť: - Aktívne – núti svalstvo trupu pacienta k vytvoreniu opravných redresných síl smerom do extenzie alebo do strán. Ortéza núti používateľa ku korekcii stavu vlastnou svalovou silou. - Pasívne – sama pôsobí redresne tlakom peloty alebo stenou na vrchol krivky chrbtice alebo na gibus, pričom je používateľ len pasívny účastník liečby. - Aktívno–pasívne ‐ spája vlastnosti oboch predchádzajúcich typov. Podľa druhu a závažnosti postihnutia môžu ortézy trupu plniť viaceré funkcie. - Fixácia – znehybnenie chrbtice vo frontálnej rovine, plnia podpornú funkciu, bránia predklonu, záklonu, úklonu, resp. rotácii. Môžu fixovať trup v požadovanej fixačnej polohe a tým ovplyvňovať aj jeho držanie. - Reklinácia – mechanické pôsobenie ortézy v sagitálnej rovine. Hlavnou úlohou ortézy je dorzálnym, plošným tlakom dosiahnuť ventrálne odľahčenie chrbtice. Nastáva tak aj čiastočná fixácia chrbtice. - Redresia – pasívne pôsobenie plošnou pelotou na cielený úsek chrbtice. Tlak peloty núti patologicky zmenený úsek chrbtice k návratu do fyziologického postavenia. Redresné sily sa využívajú najmä u rastúcich jedincov, usmerňujú chybné držanie tela, chybné vzájomné postavenie nepostihnutých segmentov a zamedzujú ďalší vývoj deformít. - Extenzia – distrakcia. Ide o natiahnutie chrbtice v jej pozdĺžnej osi proti dvom oporným plochám, ktoré tvorí najčastejšie kaudálne panva, kraniálne hlava. - Detorzia – spočíva v pôsobení proti patologickej rotácii stavcov, najčastejšie  tlakom na rebrá korešpondujúce s rotovanými stavcami. Používa sa často v spojení s extenziou. - Podopretie – ide o podopretie trupu rozložením jeho hmotnosti na širokú plochu korzetu, opretím o podporné plochy na hlave, alebo v pazuche. Využíva sa v prípadoch, keď chrbtica v dôsledku patologických zmien stratila svoju nosnosť, alebo svaly vzpriamujúce trup sú z rôznych príčin insuficientné. Tieto funkcie sa môžu u jednotlivých ortéz kombinovať. Podľa konštrukcie: - Pevné, - Nastaviteľné (regulovateľné). Rozdelenie trupových ortéz podľa typu: 1. Pásy ‐ mäkké bandáže, ktoré cirkulárne obopínajú trup v oblasti brucha. 2. Šnurovačky ‐ mäkké bandáže (ortézy) obopínajúce cirkulárne trup, ale vo väčším rozsahu než pásy. Môžu byť vystužené kosticami, planžetami, alebo naopak uvoľnené gumotextiliami. 3. Korzety ‐ valchované z kože, následne vystužené, alebo plastové. 4. Goliere ‐ základom konštrukcie je Schanzov golier, ktorého funkcia je kombinovaná fixačne‐extenčná. Základ goliera tvorí tvrdší materiál, ktorý je obalený materiálom mäkkým. 5. Nákrčníky ‐ sú to fixačné ortézy, fixujú C chrbticu tým, že sa distálne opierajú o nadkľúčnu oblasť až ramenné kĺby a proximálne fixujú bradu a zátylok pacienta. Najčastejšie indikácie trupových ortéz: 1. Ochorenie brušnej steny ‐ prevažné sú tu indikované mäkké ortézy resp. bandáže. 2. Trauma chrbtice, tumory, spondylartróza. 3. Liečba skolióz a hyperkyfóz.