Teória umeleckého textu PDF

Teória umeleckého textu - Samostatná humanitná veda od polovice 19. storočia - Vyvinula sa z filozofie - Základné disciplíny: 1. **Literárna história(LH) --** skúma vývin literatúry 2. **Literárna kritika(LK)** -- skúma hodnoty literatúry 3. **Literárna teória(LT)** -- skúma vlastnost...

Teória umeleckého textu - Samostatná humanitná veda od polovice 19. storočia - Vyvinula sa z filozofie - Základné disciplíny: 1. **Literárna história(LH) --** skúma vývin literatúry 2. **Literárna kritika(LK)** -- skúma hodnoty literatúry 3. **Literárna teória(LT)** -- skúma vlastnosti literatúry - Predmet skúmania -- **umelecká literatúra** - Skúma vývin, vlastnosti a hodnoty literatúry **Literatúra(umelecká)** - Z lat. littera = písmeno - Písomníctvo - Slovesnosť - Diskurz(hovorí) o literatúre/literárnych dielach - **Literatúra v širšom slova zmysle -- dorozumievacia aj poetická funkcia, pragmatické aj estetické použitie jazyka** - **Literatúra v užšom slova zmysle -- krásna literatúra = beletria** **Literárna kritika** - Najviac subjektívna - Jozef Felix, Michal Chorváth, esejistický pluralizmus Alexandra Matúšku - **Synchrónne** -- rieši texty bezprostredne, hneď - Kladie dôraz na skúsenosť s čítaním - Hodnotí text - Zvnútorňujúci postup -- kritika sa vzťahuje k textu - Opisuje, interpretuje s posudzuje význam diel a ich účinok (statické/hodnotové hľadisko) - Aby sa stala LK, musí tam byť určitá odbornosť, literárna teória, znaky žánru, \.... a je ňou vtedy, keď ju dokážeme hodnotiť pomocou literárnej histórie **Literárna história** - Oskár Čepan, Cyril Kraus, Milan Pišút - **Diachrónne --** pracujú z odstupom času - Systematizuje - Skúma vznik, tvorbu diela vo vzťahu ku kontextu, literárny pohyb, vývin, zmeny(dynamického/ historického hľadiska) - Vysvetľuje text - Vonkajškový postup -- história sa vzťahuje ku kontextu **Teória literatúry** - Mikuláš Bakoš, Nora Krausová, Stanislav Rakús - Literárnovedná metodológia - Komparistika = porovnávacia literárna veda, vplyv a recepcia, problematika LD a LŽ, periodizácia dejín literatúry, postavenie literatúry v rámci kultúry, literárny preklad, vzťah literatúry a umenia/vedy (Dionýz Ďurišin, Slavomír Wollman, Pavol Koprda) **Pomocné disciplíny LV:** 1. 2. Lingvistika 3. História 4. Bibliografia 5. Paleografia(správne čítanie a písanie písemných prameňov) 6. Sociológia 7. Psychológia, psychoanalýza 8. Antropológia **Pomedzné disciplíny LV:** - **Textológia(textová kritika)** -- cieľom je zrekonštruovať pôvodný text diela a zaznamenať zmeny, ktoré v priebehu tvorivého procesu nastal -- **genéza** - **Teória prekladu (translatológia) --** Anton Popovič Literárna komunikácia(LK) ========================= Autor -- písanie -- rukopis -- text -- dielo -- čitateľ -- interpretácia ======================================================================== - **LK --** zdieľanie primárne estetických hodnôt za pomoci konvenčných znakov prirodzeného jazyka - Prenos estetickej literárnej informácie medzi autorom a príjemcom(expedient a adresát/percipient) prostredníctvom literárneho diela(textu) - Nie lineárny model (autor -- čitateľ, autor -- dielo, čitateľ - dielo) - Malo by dôjsť k porozumeniu - Vyskytuje sa v časopriestore tradície(minulosť) a časopriestore reality(prítomnosť) - Autor sa môže afirmatívne rozhodnúť(nasleduje tradície alebo ma k tradícií konfliktný/problémový vzťah -- odmieta tradíciu) - **Realita** - ** **Ovplyvňuje nás tu a teraz -  aký postoj mám k realite? -- Aristoteles, Platón(je text pravdivý? Fantastický? \...) - ** mimezis --** napodobňovanie, ilúzia, referenčnosť skutočnosti - **Operatívno-pragmatická os** -- autor -- text -- čitateľ - **Ikonická symbolická os** -- vzťah realita -- text/čitateľ/autor -- tradícia **Literárna transdukcia** - **Ľubomír Doléžel -** pôsobenie na percipienta(aktívny proces) - (ne)identický kódovací a dekódovací kľúč = disproporcia individuálnych skúsenosti a psycho-fyzických dispozícií - Ide o 2-stranný proces -- 2 rôzne časopriestory - Autor -- písanie- rukopis -- text -- dielo -- čitateľ -- interpretácia **Intencionálnosť literatúry** **Autor** - Vysvetľovanie diela prostredníctvom biografických informácií neozrejmí jeho zmysel - Reálny, biografický, historický, empirický - Autorská projekcia, recepčný, intencionálny, implicitný autor(nepriamy autor/ texte prítomný) - Každé písanie/čítanie je reakčným aktom!!! - Smrť autora - ** téza:** smrť autora - ** Roland Barthes** - ** Michael Foucault --** písanie je deštrukcia, písanie zotiera originalitu, identitu autora 1. **Psychoanalýza --** Sigmund Freud (človek je ako ľadovec) -- autor sám nevie, čo všetko je v texte 2. **Útok na intencionalitu --** surrealizmus, dadaizmus(tvorba je nezámerná) 3. **Nahradenie pojmu diela Textom** 4. **Recepcia textu --** Julia Kristeva -- ako je text dekódovaný **Dielo -- text(intertextualita)** - Dielo zámernej(?) tvorivej aktivity, vedomý(?) výber prvok ozvláštnenia(pojem z dormalizmu -- odchýlka od bežného) = literárny jazyk strháva pozornosť sám na seba - **Gramatológia**(postštruktualizmus) -- veda o arbitrárnosti znaku, využitie jazykovedy - Obrat k aktu písania (Jacques Derrida) - Písanie je deštrukciou, zotrením každej originality, identity autora(Foucault) - **Rukopis --** sigmulárny štýl(charakteristický spôsob výberu a usporiadanie jazykových jednotiek s ohľadom na zámer a funkcie textu) - **Diskurz(hra reči, ekonómie a moci) --** používanie jazyka vo svete - **Dielo --** ohraničené(autor do 19. storočia garantoval dielo -- čo tým autor myslel?) - **Text --** neohraničený -- intertextualita, nestabilné tkanivo, diseminácia(pluralita výrazov, nová kritika) - **Diseminácia --** text je rozbiehavý, postštruktualizmus(Foucault) - **Litera --** knihy sú plné mŕtvych litér(písiem), ožíva až pri čítaní. Každé písanie je ako hra, ktorá prekračuje hranice hry **Intertextualita --** akt komunikácie - Michail Bachtin -- koncepcia dialogickosti, polyfónnosti - Julia Kristeva -- rovina vzťahov slov, dialogický charakter slova = textu - Literatúra -- prostredie znakov -- dynamické prostredie(zmeny väzieb, konexií) - **Intertextualita --** výsledkom a dôkazom nikdy nekončiacej semiózy (text nikdy nemá žiadne jednotný či jednoznačný význam) - Citácia, alúzia, paródia narácie, crossover **Čítanie** - Zážitková aktivita typického empirického čitateľa - Uvedomelá, zodpovedná aktivita ideálneho čitateľa(napr. literárna kritika) - Dotváranie, dopĺňanie prázdnych miest(recepčná teória, fenomenológia), či prepisovanie (postštruktualizmus) - Čitateľ nerekonštruuje autorský zámer - Nestabilný význam textu vyplýva z neustálej zmeny kontextu - Typológia čitateľa: 1. Naivný čitateľ 2. Sentimentálny čitateľ 3. Diskurzívny čitateľ(najvhodnejší) **Interpretácia**(„Každá interpretácia je kontextová" - Gadamer) - Čo určuje význam? Intencia, text, kontext, čitateľ? - Význam diela nie je to, čo mal autor v určitom okamihu na mysli, je skúsenosťou subjektu a zároveň vlastnosťou textu, je určovaný kontextom - „Význam je ohraničený kontextom, ale kontext je bez hraníc" - Mnohoznačnosť textu -- dekódovanie -- hra - Jazykové a kultúrne kompetencie, skúsenosti, ideály, preferencie čitateľov - Fenomenologická interpretácia (R. Ingarden) -- miesta nedourčenosti Segmentácia je dôležitá v texte, pretože zmenou veršou by smezmenili význam básne. Poézia a próza ============== - Výrazové formy umeleckej literatúry - Viazaná a neviazaná reč -- základné výrazové prostriedky jazykovej výstavby diela - Kategórie historické(premenlivé v čase), kultúrne (európske VS neeurópske) - **Gr**. poiesis -- tvorba - **Lat.** prosa -- reč, ktorá je vedená priamo pred - **Poézia --** **rytmicko**-prozodické členenie (rytmus medzi slabikou a veršom = zvukovo-rytmická organizácia) - **Próza --** **logicko**-syntaktické členenie (rytmus medzi slovom a vetou = syntakticko-rytmická organizácia) - V súčasnosti typografické rozlíšenie verša a prózy - V minulosti písanie in continuo - Odlišnosť nie len grafická, ale aj zvuková, sémantická, syntaktická\..... - Nemožno ich jednoznačne odlíšiť na rovine: 1. Tematiky k motívom 2. Lexika (poetizmy, prozaizmy) 3. Rýmu 4. Metra (v próze jambické, trochejské\... VS voľný verš) 5. Rytmu(priorita rytmu v poézií) 6. Syntaxe (inverzia, tendencia k distribúcií tesných syntaktických vzťahov na začiatku a na konci verša, častejšie asymetrické konštrukcie, viac dvojznačných syntaktických väzieb) - Historická podmienenosť vzťahu verša a prózy: 1. Obdobie, keď sa jazyk veršovaných textov približuje jazyku prozaických diel (prozaizácia verša) 2. Obdobie dominancie verša -- do prózy prenikajú veršové prvky na rovine rytmu: rytmizovaná próza, na rovine eufonickej: rýmovaná próza, gramatický paralelizmus (a jeho dôsledkom sú gramatické rýmy), rytmický spád (daktylotrochejský), rytmické klauzuly **Štylistické javy, nie metrické** - Neplatí, že poézia = lyrika a próza = epika - **V minulosti** veršovaná epika aj dráma (staroveké eposy, stredoveké hrdinské a rytierské eposy, veršovaná dráma od Sofokla až po Shakespeara, Goetheho, Ibsena či Eliota) - **Dnes** próza = epické aj dramatické žánre Verš = lyrické žánre **Poézia** **Próza** --------------------------------- -------------------------------------------------- Ikonicko-symbolická podstata Arbitrárnosť Simultánnosť Sukcesívnosť Diskontinuálnosť Kontinuálnosť Monotónnosť Tendencia k nemonotónnosti Dominuje fónické členenie textu Dominantné syntakticko-sémantické členenie textu **Hraničné útvary:** 1. **Rytmizovaná próza** 2. **Prozaizácia poézie --** oslabenie vzťahu k viazanému veršu, aktuálny vzťah k próze 3. **Prozaická báseň alebo básnická próza** (prózy J. Stachu) **Báseň v próze** - Krátky rytmický útvar v neviazanej(prozaickej) reči, ktorá využíva niektoré zvukové, rytmické prostriedky, básnické trópy, štylistické figúry a iné prvky príznačné pre verš - Lyrizmus(neprítomnosť deja, subjektívnosť videnia, uvoľnená kompozícia, asociatívnosť, obraznosť) - Paralelizmy: zvukové(hláskové), slovné, syntaktické - I. S. Turgenev, J. A. Rimbaud, Ch. Baudelaire, E. A. Poe, I. Krasko(Noc,), Ja, pasáže z románu Agáty L. Balleka, Ľ. Ondrejov, J. Buzássy\..... - **Vzdáva sa veršovej formy, má však lyrický charakter** **Básnická poviedka** - Veršovaná lyricko-epická báseň, dej je náznakový, fragmentácia - G. Byron Pokračovanie LV **Literárna komparistika** - Porovnávacia LV - V 40 rokov 20. stor. zakladatelia -- **Karol Rosenbaum, M. Pišút, Mikuláš Bakoš** - **Dionýz Ďurišin:** O literárnych vzťahoch (1976), Teória literárnej komparistiky (1975) **Formy medziliterárneho procesu:** - Genetické vzťahy(alúzia, výpožička, adaptácia, ponáška,\...) - Typologické súvislosti(spoločensko-typologické, literárno-typologické, psychologicko-typologické) - Teória medziliterárnosti (hyperlexikón) **Literárna teória** - Ján Hollý, Pavol Jozef Šafárik(verzológia), Ľudovít Kubáni(genológia) - **Verzológia:** 1. Mikuláš Bakoš -- Vývin slovenského verša od školy Štúrovej 2. František Štraus -- Základy slovenskej verzológie - **Jazyk literárneho diela:** 1. Ján Zambor -- Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu 2. František Miko -- Estetika výrazu, Text a štýl, Od epiky k lyrike - **Genológia:** 1. Ján Števček -- Dejiny slovenského románu 2. Nora Krausová -- Vývin slovenského sonetu - **Semiotika:** 1. Nora Krausová -- Rozprávač a románové kategórie **Nitrianska škola** - **Zakladatelia:** A. Popovič, F. Miko, J. Kopál, P. Plutko - **Neskôr:** T. Žilka, P. Liba, Ľ. Plesník Metodológia literárnej vedy v premenách času ============================================ Dejiny literárnej vedy -- **Poetika** **Od antiky** 1. **Platón** - Nevenuje sa LV, ale politike, spoločenstvu - Používa termíny mimezis a diegezis - Monologická podoba -- diegezis - Dialogická podoba - mimezis - 3 formy literatúry: I. Rozprávanie -- tragédia, komédia II. Stvárňovanie III. Zmiešané - epos 2. **Aristoteles** - Popiera Platóna - Všetko je mimezis(tvorba novej skutočnosti) 3. **Horatius** - Zbierka listov -- os poetika(vymedzuje pravidlá básnika) - Ódy, elégie, hymny 4. **Diomedes** - Nadväzuje na Platóna - Delí žánre do 3 skupín **Novovek** - Nadväzuje na antickú koncepciu - **Pozitivizmus** -- A. Comte - **Klasicizmus** -- Géthe, Schelling, Hegel, Schiler, m. Boalo (pravidlá klasicistickej literatúry -- umenie básnikov) - **Romantizmus** -- nepotrebuje pravidlá - **Realizmus** -- späť k pravidlám, A. Comte, empiria, zmysly, nacionálne zdôvodniť Literárna veda v 20. a 21. storočí ================================== **Dejiny modernej literárnej teórie** 1. **Zaujatie autorom** -- romantizmus, realizmus, 19. storočie 2. **Výhradný záujem o text** -- formalizmus, „Nová kritika", štrukturalizmus 3. **Presun ťažiska výskumu na interpretáciu, čitateľa** -- fenomenológia, hermeneutika, recepčná estetika - Pozitivizmus „všetko je obsah" - Formalizmus „všetko je forma" **Formalizmus** - 1\. polovica 20. storočia (počiatok 19. -- 20. storočie) - Ruská literárna veda - **Viktor Šklovskij**: *Umenie ako metóda*, 1917 - **Jurij Tyňanov** - **Vladimír Kroppa** - **Boris Tomačevskij** - Aplikácia lingvistiky na literatúru - Analýzy formy, nie obsahu - **Literárnosť =** predmet literárnej vedy - **Literárny jazyk =** súbor odchýlok od normy, **deformácia jazyka**(sú proti obraznosti, symbolike)**, „ozvláštnenie"** - **Fabula --** usporiadanie textu podľa časových súvislosti - **Sujet --** usporiadanie textu tak, ako je (podľa logických súvislosti) - **Problém --** čo je norma jazyka?(nevieme, lebo jazyk sa vyvíja) **Moderné chápanie literatúry** - Literatúra je nepragmatická diskurz - Literatúra je to isté, ako slovo burina(nevieme presne určiť, čo je literatúra) = nemajú ontologické určenie(nie sú fixované bytím, ale **funkciou**), je to dané spoločenským kontextom - Literatúra je súbor diel, ktoré by boli zaručenou a trvalou hodnotou a vyznačovali by sa určitými inherentnými vlastnosťami neexistuje. - Autor, čitateľ \.... sú literárne konštrukty - Literárny kanón = tradícia - **J. A. Richards**: *Praktická kritika*, 1929 - Čítanie nikdy nie je oslobodené od kontextov **Nová kritika (30. -- 50. roky 20. storočia)** - Skúma dielo ako objekt, **dielo o sebe =** oddeliť od autora/čitateľa aj od kontextu - Báseň ako fetiš(vyvyšovanie jej) - **J. A. Richards**: *Praktická kritika*, 1929 - **T**. S. Eliot, J. C. Ranson, W. K. Wimsalt, A. Tate **Fenomenológia** - Úzko súvisí s formalizmom - Rieši otázku čitateľa - **E. Husserl** - - - - - **M. Heidegger** -  význam je historický podmienený -  porozumenie je procesom dynamiky -  interpretácia sa musí nechať v čase (pasívne poddať sa textu) -  dielo je radom prázdnych miest -  miesta nedourčenosti -- čitateľ tieto miesta ruší a spája jednotlivosti do celku - **R. Ingarden --** *Umelecké dielo literárne,* 1931 - **Čítame súvislo, nie plynule** **Psychoanalytická fenomenológia** - Nadčasové podoby hmoty, nadväzujúc na teóriu pradávnych kolektívnych vzorov -- archetypov =aminy, živly oheň, voda, vietor, zem - **Gaston Bachelard** *Poetika priestoru, 1957* *Psychoanalýza ohňa, 1938* - Materiálna stránka obraznosti, imaginácia viazaná na živly **Hermeneutika** - **F. Schleiermacher, W. Dilthey** - **E. D. Hirsch:** *Platnost interpretace, 1967* - **H. G. Gadamer:** *Pravda a metóda, 1960* (súčasťou diela je nestabilita, interpretácia spočíva v dialógu medzi minulosťou a budúcnosťou) - **Umenie je interpretácia** - „Každá interpretácia je kontextová" - **Hermeneutický kruh --** nájsť každému prvku textu miesto/zmysel v celku, v niektorých textoch aj tak to vedie k neúspechu - Predbežné porozumenie **Recepčná estetika** - **Najmladšie štádium hermeutiky** - **Skúma úlohu čitateľa** - **W. Iser:** *Akt čtení, 1976* -  stratégie rozvíjané textom a repertoár známych tém a alúzií -  partnerstvo medzi textom a čitateľom -  najlepšie dielo je to, ktoré donúti čitateľa prehodnotiť svoje očakávania -  text modifikuje nás, učí nás - ** negatíva tohto myslenia --** musím byť flexibilná ku každému textu, kódy by mali byť iba - ** pozitíva --** text je vo vzťahu s čitateľom - **S. Fish** - ** **Žiadne objektívne dielo neexistuje, čitateľ je skutočným spisovateľom -  existuje 1000 spôsobov čítania -  interpretačné stratégie čítania -- **akademický čitateľ**(čitateľ s akademického prostredia, čo má podobný názor ako ostatný čitatelia, čiže im nič nebráni v rozumenej debate) - Literatúra nie je nemenný predmet - Literárne hodnoty sú oveľa menej zaručené, než si niektorí myslia - Literárny text nemá jediný „správny" význam, čitateľ ma aktívnu úlohu **Northrop Frye** - *Anatómia kritiky, 1957* - Literatúra sama vytvára systém - 4 naratívne kategórie: - ** **komická, romantická, tragická, ironická -  mýtus, romanca, tragédie a epos, komédia - 3 vzorce obraznosti: - ** **apokalyptický, démonický, analogický - **Cyklická teória literárnej histórie** - „Keď analyzujeme literatúru, hovoríme o literatúre, keď ju hodnotíme, hovoríme o sebe" **Štrukturalizmus** - Jednotlivé prvky akéhokoľvek systému získavajú význam vo vzájomných vzťahoch - Obrazy nemajú substanciálny, ale relačný význam - Aplikuje na literatúru modernú štrukturálnu lingvistiku **Ferdinanda de Saussura:** *Kurz všeobecnej lingvistiky, 1916* **Roman Jakobson** - Moskovský lingvistický kúžok - Pražský lingvistický krúžok (**Ján Mukařovský, Felix Vodička**) - Francúzsky antropológ **Claude Lévi-Strauss** - Poetično spočíva hlavne v uvedení jazyka do určitého vzťahu k sebe samému - 6 činiteľov komunikačnej situácie: Hovoriaci, adresát, správa, kód, kontakt, kontext - 6 funkcií komunikácie: Emotívna, konatívna(vyvoláva reakciu), poetická, metajazyková(zrozumiteľnosť), fatická(preverovanie kontaktu, či funguje), referenčná - Metaforické vyjadrovanie: jeden znak nahradzuje druhý na základe podobnosti(ekvivalencia) - Metonymické vyjadrovanie: jeden znak asociuje druhý **Semiotika** - **Charles Sanders Peirce** - 3 základné skupiny znakov: 1. **Ikona --** napr. fotka, pripomína niečo, čo zastupuje 2. **Index --** napr. dym/vyrážka, znak, ktorý pripomína niečo, ale nie špecificky 3. **Symbol --** vzdialene niečo pripomína, dohodnutý znak - **Denotácia**(vztiahnutie mena k označovanému predmetu) -- **konotácia**(asociácie, ktoré vznikajú vtedy, keď sa na predmet dávajú ďalšie významy(ruža)) - **Kódy -- správa**(literatúra sa vyznačuje sťažením príjmu informácie) - **Paradigma(**príklad, vzor**) -- syntagma** (sklad) - **Metajazyk** (znakové systémy označujúce iné znakové systémy)**- polysémie** (označenie skutočnosti) **Jurij Lotman** - *Štruktúra umeleckéhi textu, 1970* - *Analýza básneckého textu, 1972* - Básnický text = systém systémov (paralely, kontrast) - Básnický systém je rozvrstvený - Kondenzácia informácií - Minimalizácia redundancií - Vnímanie textu je retrospektívne, vďaka kontrastu a diferenciácii - Literatúru nemožno definovať pomocou jej inherentných jazykových vlastností **Naratológia** - A. J. Greimas, Tz. Todorov, G. Genette, C. Bremond, R. Barthes - Východiská: - ** C. Lévi-Strauss** - ** V. Propp: *Morfológia rozprávky****, 1928* -  7 okruhov konania, 31 funkcií - **A. J. Greimas:** *Štrukturálna sémantika* Koncepcia aktantov (subjekt, objekt, darca, príjemca, pomocník, protivník) - **Tz.** **Todorov** Postavy = substantíva, ich atribúty = adjektíva, deje s nimi spojené = slovesá - **G. Genette:** *Diskurz rozprávania, 1972* - Skutočnosť nie je reflektovaná, ale je tvorená - Odklon od klasického štrukturalizmu, od **jazyka** (ako reťazca znakov) k **diskurzu** (prehovoru -- zahrňujúcom i hovoriaci, píšuci subjekt) - **Michail Bachtin** Nie abstraktné langue, ale konkrétne prehovory - **J. A. Austin** Performatívne akty -- „niečo vykonať" Ilokučné akty -- „hovorím, sa to deje" Perlokučné akty -- „zastrašiť/presvedčiť adresáta" **Postštrukturalizmus** - Štrukturalizmus oddelil znak od pojmu, postštrukturalizmus oddelil označujúce od označovaného (význam nie je v znaku bezprostredne prítomný) - Nie Saussurovej argumentácii, že jazyk a písmo sú dva znakové systémy, pričom 2. existuje výlučne preto, aby reprezentoval 1. (označujúce vedie svoju samostatnú existenciu - hra) - Jazyk je oveľa menej stabilným systémom, ako si mysleli štrukturalisti - Text ako tkanivo -- ako rozpínajúca sa sieť = rozptýlenie významu - Polemika s fonocentrickou tradíciou (od Platóna po Lévi-Straussa) -- logocentickou tradíciou - **Jacques Derrida** - \* Texty k dekonstrukci*(práca z let 1967-72), Bratislava 1993 - „Filozofia je skúsenosťou jazyka" - ** dekonštrukcia --** binárnych dvojíc - ** diseminácia --** rozptyľovanie, prelievanie významu - **Michel Foucault** - \* Psychológie a duševní nemov* - \* Šialenstvo a nerozum: Dejiny šialenstva v klasickej dobe* - \* Slová a veci* - \* Dejiny sexuality*  - myslenie a poznanie je historicky a kultúrne podmienené - **Julia Kristeva --** intertextualita - **Roland Barthes** -  „čítanie je hra", „neexistuje originalita", „dobrá literatúra núti písať ďalšie texty" -  arbitrárnosť jazyka -  všetky literárne texty sú utkané z iných textov -  posun od diela k textu = rad lexií s 5 kódmi: naratívny, hermeneutický, kultúrny, sémický, symbolický - **Paul de Man** - **G. Hartman** Slovníky ======== - **L. I. Timofejev -- N. Vengrov: *Stručný slovník literárnovedných termínov*** - **L. I. Timofejev -- S. V. Turajev: *Slovník literárnovedných termínov*** - **J. Findra -- E. Gombala -- I. Plintovič: *Slovník literárnovedných termínov*** - **ŽILKA, Tibor: *Poetický slovník*** - **ŽILKA, Tibor: *Vademecum poetiky*** - **ŠTRAUS, František: *Príručný slovník literárnovedných termínov*** - **VALČEK, Peter: *Slovník literárnej teórie A -- Ž.*** - **PAVERA, Libor -- VŠETIČKA, František: *Lexikon literárních pojmů*** - **NÜNNING, Ansgar: *Lexikon teorie literatury a kultury.*** - **MOCNÁ, Dagmar -- PETERKA, Josef a kol., *Encyklopedie literárních žánrů*** - **MÜLLER, Richard -- ŠIDÁK, Pavel, eds: *Slovník novější literární teorie. Glosář pojmů*** - **MACURA, Vladimír -- JEDLIČKOVÁ, Alice: *Průvodce po světové literární teorii 20. století***