Teória umeleckého textu

Samostatná humanitná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním umeleckej literatúry.

Skúma vývoj literatúry v čase a jej historické súvislosti.

Hodnotí literatúru a skúma jej estetické a umelecké vlastnosti.

Analýza literárnych diel, ich foriem a štruktúr.

Písomné dielo, ktoré má estetickú funkciu.

Zaoberá sa historickým vývinom literatúry a umenia. Skúma históriu umenia, literatúry a kultúry v širšom kontexte.

Hĺbkový rozbor literárneho diela, zameraný na jeho jazyk, štruktúru a symboliku.

Zozbierané práce, ktoré dávajú do súvisu teóriu a prax.

Veda o arbitrárnosti znaku, využíva metódy jazykovedy.

Obrat k aktu písania, deštrukcia originality a identity autora.

Charakteristický spôsob výberu a usporiadania jazykových jednotiek s ohľadom na zámer a funkcie textu.

Používanie jazyka vo svete, hra reči, ekonómie a moci.

Neustále prúdenie významov, rozširovanie významov textu, mnohosť výrazov.

Koncepcia dialogickosti a polyfónnosti v texte, rozsiahly systém vzťahov medzi slovami.

Typ čitateľa, ktorý sa angažuje v texte, aktívne hľadá zmysel a zvažuje rôzne interpretácie.

Vyjadrenie zmyslu textu, ovplyvnené intenciou autora, textom, kontextom a čitateľom.

Cieľom je zrekonštruovať pôvodný text diela a zaznamenať zmeny, ktoré v priebehu tvorivého procesu nastali. Zaoberá sa genézou textu.

Vysvetľuje, ako sa text prenáša medzi jazykmi a kultúrami.

Literárna komunikácia je zdieľanie estetických hodnôt prostredníctvom jazykových znakov.

Vzťah medzi realitou a textom, autorom a tradíciou.

Pôsobenie textu na čitateľa ako aktívny proces. Zahŕňa kódovanie a dekódovanie informácií.

Neodhalí nám zmysel textu, ale môže poskytnúť kontext.

Autor, ktorý sa vyjadruje v texte (nepriamy autor).

Tvrdenie, že autor je mŕtvy a text existuje samostatne. Písanie je deštrukcia identity.

Hermeneutický kruh je proces, počas ktorého hľadáme zmysel každého prvku textu v kontexte celého diela. Snažíme sa spojiť jednotlivé časti textu a vytvoriť z nich ucelený obraz. Niekedy však môže tento proces viesť k neúspechu, pretože niektoré texty sú príliš komplexné alebo rozporuplné.

Recepčná estetika je odvetvie hermeneutiky, ktoré sa zameriava na úlohu čitateľa pri chápaní umeleckých diel. Zaoberá sa tým, ako čitateľ interpretuje text a aký vplyv má text na čitateľa.

W.Iser, predstaviteľ recepčnej estetiky, tvrdí, že proces čítania nie je pasívny, ale aktívny. Čitateľ sa podieľa na vytváraní zmyslu texte pomocou svojich vlastných vedomostí, skúseností a interpretácií.

Recepčná estetika zdôrazňuje partnerstvo medzi textom a čitateľom. Text nie je len statická entita, ale dynamická sila, ktorá má schopnosť ovplyvniť čitateľa a zmeniť jeho pohľad na svet.

Cieľom recepčnej estetiky je zistiť, ktoré umelecké diela sú najlepšie. Podľa recepčnej estetiky je najlepšie dielo to, ktoré donúti čitateľa prehodnotiť svoje očakávania a zmeniť jeho pohľad na svet.

Literárny jazyk ako odchýlka od normy. Zachytáva deformaciu jazyka, ozvláštnenie, čo tvorí literárnosť.

Forma usporiadania textu podľa časových súvislosti. Čo sa deje v príbehu.

Forma usporiadania textu podľa logických súvislosti, tak ako je v texte. Ako sú udalosti prezentované v texte.

Fenomén, ktorý sa v literatúre používa na opísanie odlúčenia diela od autora, čitateľa a kontextu. Dielo sa hodnotí samo o sebe.

Teória zdôrazňujúca význam a interpretáciu textu, ktorý je vnímaný subjektom (čitateľom). Interpretácia je procesom dynamiky.

Text je produkt historickej kontextualizácie. Porozumenie textu je dynamický proces.

Interpretácia textu je proces pasívneho poddať sa textu a jeho prázdnym miestam.

Teória, ktorá sa zaoberá skúmaním vnútorných mechanizmov ľudského vedomia a jeho prežívania. Zameriava sa na podstatu javov a ich zmyslu cez vedomie jedinca.

Čitateľ má aktívnu úlohu pri tvorbe významu textu, neexistuje jediný "správny" výklad.

Súbor rozsiahlych myšlienok, ktorý opisuje, ako funguje literatúra a jej štruktúra.

Vzťah medzi jednotlivými prvkami systému, kde význam jedného prvku závisí od jeho vzťahu k ostatným.

Štyri základné kategórie príbehov: komická, romantická, tragická a ironická.

Štrukturalizmus sa zaoberá štruktúrou a vzťahmi medzi prvkami jazyka a literatúry.

Šesť faktorov, ktoré ovplyvňujú komunikáciu: hovoriaci, adresát, správa, kód, kontakt, kontext.

Jedna z komunikačných funkcií jazyka, zameraná na estetické vlastnosti jazyka.

Známka, ktorá pripomína niečo, ale nie presne, napríklad dym, ktorý signalizuje oheň.