Št'atoveda - Všeobecné informácie PDF

**Vysvetlite pojem štátoveda a popíšte predmet jej skúmania. Bližšie ozrejmite vzťah štátovedy a ústavného práva.** **Pojem:** - vedná disciplína, ktorá sa zaoberá vznikom, fungovaním a znakmi štátu a jeho inštitúciami **Predmet:** - skúmanie štátu, jeho organizácia...

**Vysvetlite pojem štátoveda a popíšte predmet jej skúmania. Bližšie ozrejmite vzťah štátovedy a ústavného práva.** **Pojem:** - vedná disciplína, ktorá sa zaoberá vznikom, fungovaním a znakmi štátu a jeho inštitúciami **Predmet:** - skúmanie štátu, jeho organizácia a funkcie, štruktúra orgánov štátu a ich kreácia, vzťah jednotlivca a moci - dáva odpovede na to, čo je moderný štát, aké sú jeho hlavné znaky, za akým účelom štát vznikol a k čomu slúži, čím sa štát odlišuje od iných spoločenských inštitúcií - súvisí s politológiou, sociológiou, filozofiou, históriou, ekonómiou **Vzťah štátoveda a ústavné právo:** - teoretické konštrukcie predmetu štátovedy nachádzajú svoje vyjadrenie v ústavách jednotlivých štátov - štátoveda je najbližšou servisnou disciplínou pre ústavné právo - odlišuje sa od ústavného práva stupňom zovšeobecnenia teoretických modelov, ktoré vytvára, princípmi, ktoré definuje, šírkou skúmaného predmetu, ako aj spektrom vedeckých metód, s ktorými pracuje 2\. **Vysvetlite pojem štát z hľadiska geografického, sociologického, postmodernistického a právneho prístupu.** **Geografický prístup:** - vychádza z toho, že štát je územie, na ktorom žije spoločenstvo ľudí - štát je chápaný ako sociálna realita, teda ako spoločenstvo ľudí, skupín a jednotlivcov, ktoré spája kultúra, jazyk, ekonomika, náboženstvo, príslušnosť k národu **Sociologický prístup:** - chápe štát ako formu národnej existencie, teda ako **národné spoločenstvo** - v tomto zmysle štát potom predstavuje umelú jednotku časti obyvateľstva, ktorá je určená prirodzeným regiónom **Postmodernistický prístup:** - štát už nie je jediným predstaviteľom zvrchovanej autority na svojom území - v ich chápaní má štát **3 základné rysy**: - **vláda** -- viacúrovňové vládnutie založené na nadnárodných, medzištátnych, štátnych a subštátnych inštitúciách - **národné cítenie** -- nadnárodné a medzinárodné inštitúcie sú zdrojom občianskych práv. Kolektívna identita je spojená s nadštátnou a subštátnou úrovňou - **ekonomika** -- väčšina ekonomických aktivít sa odohráva v cezhraničných transakciách **Právny prístup:** - **štát je právnickou osobou, ktorú tvorí právny poriadok** - ústavnoprávne štát predstavuje formu organizácie spoločnosti, inštitúciu verejného záujmu, ktorá disponuje mocenskou autoritou. - **[teologické teórie štátu]** - patria k najstarším a majú svoje korene v Číne, Indii, starovekom Egypte - **podstatou teologických teórií je predstava štátu ako božského diela** - vznik pozemského štátu je dôsledkom hriechu a jeho úlohou je chrániť pred následkami hriechov - Boh zveruje panovníkom moc - právo ovládať svetský štát patrí cirkvi od začiatku - **[teórie moci]** - vychádzajú z myšlienky nevyhnutnosti **,,moci silnejších nad slabšími''** - má korene v staroveku, neskôr následníci medzi zástancami Machiavelliho a marxistickej ideológie - už sofisti zdôvodňovali právo privilegovanej menšiny na utláčanie svojich odporcov - **štát vzniká preto, lebo on jediný dokáže garantovať spoločenskú stabilitu v tomto boji spoločenských skupín rozdielnych názorov** - **[právne teórie štátu] (najmä zmluvná teória)** - jej podstatou je zmluvný charakter štátu - teória spoločenskej zmluvy je založená na fiktívnej ,,dohode'' spoločnosti, resp. obyvateľov vymedzeného územia, že si vytvoria autoritu -- štát, ktorej sa podriadia a ktorá bude chrániť ich prirodzené práva - **[etické teórie]** - vidia odôvodnenie jestvovania štátu morálnou potrebou a možnosť naplnenia mravnej existencie človeka poskytuje podľa Platóna výlučne štát - **[psychologické teórie]** - ide skôr o antropologické teórie, ktoré hľadajú odpoveď na otázku, kedy a z akých dôvodov vzniká špecifická forma organizácie ľudí nazývaná štát - treba rešpektovať, že človek je tvor spoločenský a že sa snaží zachovať ako druh 4\. **Bližšie charakterizujte štátne územie a spôsoby jeho nadobudnutia.** **Štátne územie:** - **časť zemského povrchu vymedzená štátnymi hranicami, teritoriálnymi vodami a vzdušným priestorom** - = umožňuje štát teritoriálne vymedziť oproti iným štátom a určiť priestor, ktorý podlieha jeho jurisdikcii - minimálna ani maximálna veľkosť štátneho územia nie je nikde stanovená - z medzinárodnoprávneho hľadiska územie štátu existuje aj keď je čiastočne, či úplne okupované ak medzinárodné spoločenstvo tento štát naďalej uznáva - vznikalo tak, že si ho obsadila určitá skupina obyvateľstva, ktorá sa na ňom usadila **Spôsoby nadobudnutia štátneho územia:** - ***[originárny/pôvodný]*** - obsadenie neobývaného územia obyvateľstvom (etnikum, kmeň) - ***[derivátny/ odvodený]*** - = územné zmeny v rámci existujúcich štátov - **oddelenie časti jeho územia** - **pripojenie k inému štátu** - **založenie nového štátu** - **odstúpenie časti územia -- [cesia]** - **anexia** = okupácia a násilné pripojenie časti územia - **výmena územia** - **predaj/kúpa štátneho územia** 5\. **Vymenujte klasické znaky štátu. Bližšie rozveďte pojem obyvateľstvo štátu.** **Znaky štátu:** - **štátne územie** - **obyvateľstvo** - **štátna moc** - **suverenita** **Obyvateľstvo:** - **skupina fyzických osôb trvalo usídlená na území štátu a poriadená jeho právu** - najväčšou a najdôležitejšou skupinou sú **občania = ľud** - **ľud = *demos*** - skupina ľudí politicky zjednotených okolo rovnakých hodnôt a s rovnakou vôľou ich zachovať politický prvok - štátne občianstvo je len formálno-právnym vyjadrením existencie ľudu v štáte 6\. **Vysvetlite rozdiel medzi pojmami obyvateľstvo, obyvateľstvo ako konštitutívny znak štátu, ľud, občania.** **Obyvateľstvo:** - **skupina fyzických osôb trvalo usídlená na území štátu a poriadená jeho právu** **Obyvateľstvo ako konštitutívny znak:** - **nepatria sem osoby, ktoré sa na území štátu nachádzajú dočasne či náhodne** - aj keď v tom čase podliehajú jeho jurisdikcii - štát ich môže sankcionovať za prípadné porušenie svojho práva - obyvateľmi štátu neprestávajú byť osoby, ktoré sa dočasne zdržiavajú mimo jeho územia, ak majú v štáte stále trvalý pobyt **Ľud:** - **ľud = *demos*** - skupina ľudí politicky zjednotených okolo rovnakých hodnôt a s rovnakou vôľou ich zachovať politický prvok - obyčajná skupina jednotlivcov sa tak transformuje na **homogénne teleso** - **ľud je výlučným nositeľom štátnej moci** **Občania:** - (pojem môže, ale nemusí byť synonymický s pojmom ľud) - najväčšia a najdôležitejšia skupina obyvateľstva štátu - **skupina osôb, ktoré nemajú spoločné nič okrem štátneho občianstva** - štátne občianstvo je len formálno-právnym vyjadrením existencie ľudu v štáte 7\. **Uveďte, aké základné koncepcie (chápania) národa poznáte a každú bližšie vysvetlite. Ku každej koncepcii uveďte jeden príklad štátu, kde sa uplatňuje.** **[národ]** - **v etnickom zmysle** -- **skupina ľudí, ktorých primárne spája spoločný jazyk, kultúra, história, tradície a spoločné územie** - môžu existovať aj bez vlastného štátu - ak národ má svoj štát, potom národ v ňom netvoria všetci občania - **napr. bývalá Juhoslávia, 1. ČSR** - **v politickom zmysle** -- **všetci občania štátu bez akéhokoľvek rozdielu** -  môžu mať spoločný jazyk, kultúru, tradície\... nepodstatné kritériá - podstatné je len **štátne občianstvo a uznávanie hodnôt, na ktorých je štát postavený** (ľudské práva, forma štátu) - (rozdielny etnický pôvod nie je prekážkou existencie jednotného politického národa (napr. USA)) - napr. Francúzsko, Veľká Británia, USA 8\. **Vymenujte klasické znaky štátu. Bližšie popíšte štátnu moc chápanú vo formálnom a materiálnom význame.** - **[štátna moc vo formálnom význame:]** - celý systém inštitúcií, orgánov a ich zložiek (prípadne funkcionárov) existujúcich a pôsobiacich na území štátu -  vystupujú v mene štátu - štátna moc z hľadiska svojej akcieschopnosti nie je závislá od personálneho obsadenia jednotlivých miest a funkcií - **[štátna moc v materiálnom význame:]** - odkiaľ štátna moc pramení a komu patrí? - kto je nositeľom moci a kto jej vykonávateľom - nositeľom štátnej moci je **[ľud] (= všetci občania)** - pôvodná, primárna moc - *pouvoir constituant* = **ustanovujúca moc** môže patriť len ľudu - rozhoduje o tom, ako bude vyzerať organizácia štátu 9\. **Vysvetlite, v čom spočíva suverenita štátu v jej pozitívnom a negatívnom význame. Ako sa suverenita štátu prejavuje?** - **[pozitívny význam]** - ***kompetenčná kompetencia*** - **schopnosť štátu pozitívne definovať svojou ústavou právomoci štátnych orgánov a medzinárodnými zmluvami právomoci medzinárodných organizácií, ktorých je štát členom** - predstavuje právomoc rozhodnúť, ktorý orgán bude mať aké kompetencie a za akých podmienok a v akom rozsahu ich bude môcť uplatniť - **[výkon právomocí]** (priamo štátom alebo prostredníctvom iných subjektov, na ktoré štát svoje právomoci slobodne prenesie) - právomoci však nie sú synonymom suverenity !! - môžu mať aj subjekty od štátu odlišné, ktoré nemajú suverenitu - VÚC, obce - **= suverenita ako rozhodujúci znak štátu od iných útvarov** - **[negatívny význam]** - ***nezávislosť štátnej moci*** - **nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vnútri štátu alebo navonok** prejavuje sa navonok aj dovnútra štátu - na jej naplnenie stačí neexistencia žiadnej vonkajšej ani vnútornej moci, ktorá by obmedzovala moc štátu - štát nie je podriadený moci iného štátu (prejav navonok) - **[vonkajšia suverenita]** - v štáte neexistuje subjekt štátu rovný, či dokonca nadradený - **[vnútorná suverenita]** 10\. **Aký je rozdiel medzi pojmami právomoc a suverenita? Možno suverenitu deliť, príp. obmedziť?** **Právomoci:** - právomoci sú vyústením nezávislosti štátu, forma právneho vyjadrenia moci - **nie sú synonymom suverenity** - môžu mať aj subjekty od štátu odlišné, ktoré nemajú suverenitu - napr. VÚC, obce - **=** suverenita ako rozhodujúci znak štátu od iných útvarov - **právomoci môže štát bez problémov deliť, zdieľať, obmedzovať, rozširovať, prenášať na iné subjekty a nevzdá sa možnosti znova sa ich ujať** - ak je štát nezávislý a zároveň slobodný v rozhodovaní o výkone svojich právomocí, tak je suverénny **Suverenita:** - **schopnosť štátu pozitívne** **definovať** svojou ústavou **právomoci** štátnych orgánov a medzinárodnými zmluvami právomoci medzinárodných org., ktorých je štát členom - predstavuje **právomoc rozhodnúť**, ktorý orgán bude mať aké kompetencie a za akých podmienok a v akom rozsahu ich bude môcť uplatniť - **suverenita = [výkon právomocí]** (priamo štátom alebo prostredníctvom iných subjektov, na ktoré štát svoje právomoci slobodne prenesie) **Suverenitu nemožno obmedziť ani deliť!!** - **vždy prináleží len jednému subjektu** - dochádza len k rešpektovaniu suverenity štátu ostatnými štátmi - možné len obmedzenie **štátnych právomocí** - štát je spôsobilý prenášať svoje právomoci **[prejav suverenity]** - SK prenáša na EÚ časť svojich právomocí 11\. **Popíšte jednotlivé možnosti straty štátnej suverenity.** - **[strata suverenity:]** - **štát prestáva existovať, keď stratí svoju suverenitu** - (v prípade zániku štátu štát stráca svoju suverenitu) - **dva spôsoby straty suverenity:** (môže stratiť aj oboje naraz) - **[strata kompetenčnej kompetencie]** - = strata nezávislosti - **štát už nerozhoduje o spôsobe výkonu právomocí** - **[strata právomocí v rozhodujúcej miere]** - **štát už nemá nič, čo by mohol vykonávať** - kompetenčná kompetencia stráca svoju podstatu - [nevyhnutné minimum právomocí štátu] - obrana, zahraničná politika, verejné financie - legálna možnosť zániku štátu je **vytvorenie federácie** - vznik federácie zlúčením alebo rozčlenením - **členské štáty federácie viac nie sú skutočnými štátmi (=suverénne)** - **z vnút. vnímania** = právny poriadok je podriadený federálnemu - **z vonk. vnímania** = chýba im medzinárodnoprávna subjektivita 12\. **Zaujmite postoj k otázke, či štát vstupom do Európskej únie stráca svoju suverenitu. Svoj postoj odôvodnite.** **Štát svoju suverenitu nestráca**. **Podľa čl. 7 ods. 2 slovenskej ústavy** vyplýva, že Slovensko môže na EÚ preniesť „*výkon časti svojich práv*", čiže právomocí (pričom „*čast svojich práv*" naznačuje, že výkon *všetkých práv* preniesť nemožno). **Nespomína sa prenesenie suverenity či jej časti, len prenesenie právomocí**. Suverenita je nedeliteľná a neobmedziteľná. 13\. **Bližšie charakterizujte formálne funkcie štátu.** - **[formálne funkcie štátu]** - **vytvorenie právneho poriadku** - odvíja sa od neho celá organizácia štátu a všetkých vzťahov ňom - základným nástrojom je **[ústava]** - **vytvorenie štátnych orgánov a stanovenie ich právomocí** - **zaručiť stabilitu a kontinuitu právneho poriadku** - **deľba moci** - snaha zabrániť príliš veľkej koncentrácii moci v rukách jedného orgánu - **vnútorná a vonkajšia bezpečnosť** 14\. **Bližšie charakterizujte materiálne funkcie štátu.** - **[materiálne funkcie štátu]** -  **zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd jednotlivca** - tak, aby bola ochrana reálne funkčná = [vymožiteľnosť práva] -  **nezávislosť súdnej moci od výkonnej a zákonodarnej moci** -  **účinné kontrolné a sankčné mechanizmy** -  **legálna a legitímna štátna moc** 15\. **Vysvetlite pojmy legalita a legitimita štátnej moci.** - **[legalita štátnej moci]** - **moc v štáte sa vykonáva v súlade s platným právnym poriadkom** - súlad so zákonom, ústavou - **[legitimita štátnej moci]** - **politické oprávnenie na výkon moci** = právo štátu konať - vykonávatelia moci majú poverenie od nositeľa moci = **ľudu** - získajú v demokratických voľbách alebo sprostredkovane - vláda = koná na základe dôvery parlamentu - parlament (zákonodarná moc) získava legitimitu priamo (od občanov, nahor) - vláda (výkonná moc) získava legitimitu od parlamentu, súdy (súdna moc) získavajú legitimitu dôverou prezidenta 16\. **Uveďte aspoň 5 kritérií podľa ktorých sa členia štátne orgány a stručne vysvetlite podstatu každého delenia.** - **vecná pôsobnosť:** - okruh oblastí a spoločenských vzťahov, ktorých sa týka ich činnosť a právomoci - **orgány** = zákonodarné, výkonné, súdne ale aj kontrolné a dozorné - **pôsobnosť z teritoriálneho hľadiska:** - **orgány s celoštátnou pôsobnosťou** - **orgány s miestnou pôsobnosťou** - **podľa nadradenosti/podradenosti:** - ak tvoria hierarchicky usporiadaný systém - orgány so širšou územnou pôsobnosťou sú (zvyč.) nadradené orgánom s užšou - **ústredný orgán** = stojaci na vrchole hierarchie - **podľa počtu osôb:** - **[kolegiátne] (kolektívne)** -- pozostávajúce z viacerých osôb, prijímajú rozhodnutia zvyčajne väčšinovým hlasovaním, môže byť aj jednomyseľnosť alebo konsenzus - **[monokratické]** -- tvorí jedna osoba - **podľa spôsobu kreácie:** - **[volené]** - **priamo** (občanmi štátu, kraja, obce) - **nepriamo** (volí ho iný kolektívny orgán) - **[nevolené]** - **menovanie** (ustanovenie do funk. iným, spravidla monokratickým org.) - **dedenie** (typické pri hlave štátu v monarchii) - **kooptácia** (keď členovia kolektívneho orgánu priberú medzi seba ďalších členov) - **z hľadiska dĺžky obdobia, na ktoré je orgán ustanovený:** - **presne vymedzená** **dĺžka obdobia** - **neurčitá dĺžka** **obdobia** (nie je časovo ohraničené obdobie, napr. sudcovia) - **doživotný výkon funkcie** (hlava štátu v monarchii, ale aj sudcovia v USA) 17\. **Bližšie charakterizujte pojem forma štátu.** - štát má svoj **obsah** a **formu** - **[obsah štátu]** = obsahom činnosti štátu sú jeho funkcie - **vonkajšie a vnútorné** - **[forma štátu]** = forma štátu je organizácia obsahu činnosti štátu - **[forma štátu]** - vyjadruje vertikálne a horizontálne členenie štátu z hľadiska organizácie verejnej moci a spôsobu jej fungovania - organizácia obsahu činnosti štátu, spôsob organizácie obsahu, spôsob organizácie štátnej moci a režim jej fungovania **Forma štátu:** (z hľadiska inštitucionalizácie štátnej moci a metód jej uskutočňovania) - **[forma vlády]** (horizontálna štruktúra štátu, statická zložka formy štátu) - **[štátne zriadenie]** (vertikálna štruktúra štátu, statická zložka formy štátu) - **[štátny režim]** (dynamická zložka formy štátu) 18\. **Vysvetlite pojem horizontálna štruktúra štátu.** **Forma vlády:** - **vyjadruje štruktúru najvyšších orgánov štátu, spôsob ich kreácie a vzájomné vzťahy medzi nimi** - odzrkadľuje možnosti účasti občanov na kreácii/realizácii štátnej moci -  vzťah moci a suverenity ľudu - **[forma vlády:]** - **demokratická forma vlády** - **nedemokratická forma vlády** - **najvyššie orgány štátu:** - zákonodarnej moci - **[parlament]** - výkonnej moci - **[hlava štátu, vláda]** - súdnej moci - **[najvyšší súd/ústavný súd]** 19\. **Vysvetlite pojem vertikálna štruktúru štátu.** Štátne zriadenie - územnoorganizačná štruktúra štátu, vertikálna štruktúra - definovaná vzťahom medzi orgánmi štátu ako celku a orgánmi jeho jednotlivých častí deľbou moci, kompetencií a činností medzi štátnymi inštitúciami na rôznych teritoriálnych stupňoch hierarchickej štruktúry moci - podmienené skutočnosťou, že sa vytvárali štátne útvary, ktorých štátne územie bolo veľmi rozľahlé a tým pádom bolo ťažké uplatňovať moc len z jedného centra - vypovedá o systéme vnútornej organizácie štátnej moci na danom teritóriu, rozdelení štátu na jednotlivé časti (**jednotky**) a o organizácií vzájomných vzťahov medzi centrálnymi a regionálnymi štátnymi orgánmi - **územné jednotky:** -  územné správne -- okresy, župy, departmenty -  územne samosprávne -  autonómne 20\. **Bližšie charakterizujte monarchistickú formu vlády.** - **monarchistická forma vlády:** - na čele [monarcha:] - má suverénne, privilegované postavenie - stojí na čele štátu ako hlava štátu - nástupníctvo sa dedí [rodový princíp prenosu moci] - nezodpovedný za výkon funkcie - nositeľ suverenity - symbol štátnej moci 21\. **Stručne charakterizujte jednotlivé typy monarchií. Uveďte 5 štátov, kde sa v súčasnosti uplatňuje monarchická forma vlády.** - **druhy monarchie**: (podľa miery participácie ľudu na výkone štátnej moci) - **[konštitučná/parlamentná]** - obmedzenie zákonodarnej, výkonnej moci panovníka **ústavou** - najznámejšia **Veľká Británia** - [britská panovníčka]: - formálna predstaviteľka výkonnej moci - v skutočnosti vykonáva vláda - je zároveň hlavou anglikánskej cirkvi - zjednocuje a zastrešuje Commonwealth - otvára zasadnutie parlamentu (ceremoniál) - nezodpovedá sa, nemôže byť zosadená - reprezentatívna funkcia - právo veta, zvolávanie parlamentu - britské právo = nepísané zakotvuje ľudské práva - **[absolutistická]** - suverénne postavenie monarchu - má všetku štátnu moc - jednotná, nedeliteľná moc - monarcha stojí nad právnym poriadkom - ľud neparticipuje na výkone štátnej moci - štátne orgány sú monarchovi podriadené - Omán, Katar, Saudská Arábia, SAE - **[stavovská]** -- obmedzenie moci panovníka privilegovanými vrstvami spoločnosti (stavmi), najmä šľachtou, duchovenstvom a meštianstvom - stavy disponovali na základe dohody s panovníkom určitými mocenskými oprávneniami - **[obmedzená ]** **Štáty, kde sa uplatňuje monarchistická forma vlády:** - Veľká Británia - Dánsko - Španielsko - Monako - Holandsko 22\. **Bližšie charakterizujte republikánsku formu vlády a vymenujte jej typy.** - **základné znaky republikánskej formy vlády:** - na čele **[prezident]** - **volený** ľudom (priamo) alebo parlamentom (nepriamo) - titul sa nededí ako v monarchii - časovo ohraničené funkčné obdobie stanovené ústavou - nie doživotné - aby nedochádzalo ku koncentrácii moci - silnejšie postavenie ako panovník - možno obžalovať len za porušenie ústavy alebo vlastizradu - horizontálna deľba moci - mechanizmus vyvažovania jednotlivých mocí - ústavnosť - rovnosť občanov - **druhy republiky:** - **[parlamentná]** - **[prezidentská]** - **[zmiešaná]** 23\. **Bližšie charakterizujte parlamentný model formy vlády a uveďte 5 príkladov štátov, kde sa uplatňuje.** **základné znaky parlamentarizmu:** - dualistická štruktúra výkonnej moci vláda a prezident - dominantné postavenie parlamentu (no výkonná a súdna moc nie sú podriadené) - politická zodpovednosť parlamentu voči vláde - vláda je závislá od politického zloženia parlamentu - vládna potreba dôvery parlamentu na výkon ústavných funkcií (možná aj nedôvera) - hlava štátu nie je zodpovedná parlamentu, má skôr reprezentatívnu funkciu - legitimitu priamo od zdroja moci (ľud) môže získať okrem parlamentu aj prezident - nositeľom výkonnej moci je vláda - **[inštitút kontrasignácie]** = vláda zodpovedá za akty hlavy štátu, na výkon určitých právomocí je potrebný podpis vlády (misie, amnestie, vojny) - **[imperatívny mandát]** - súčasný výkon poslaneckého mandátu a členstva vo vláde - za socializmu -- mandát poslancov je teraz slobodný, nemôže nikto diktovať - počas vykonávania člena vlády nezaniká funkcia poslanca NRSR, je tam len náhradník, ale post nezaniká - 5 štátov, kde sa uplatňuje: Slovensko, Česko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko 24\. **Bližšie charakterizujte prezidentský model formy vlády.** **základné znaky prezidentskej formy vlády:** - striktná horizontálna deľba moci - **systém bŕzd a protiváh** = rovnocenné a suverénne postavenie jednotlivých mocí - najznámejšie **USA** (zrod prezidentského systému) - na čele **[prezident:]** - je nezávislý a má najvyššiu moc exekutívna moc - hlava štátu aj predseda vlády (výkonná moc) - právo vetovať zákony (relatívne veto) - **voľba hlavy štátu** -- priamo (občanmi) alebo nepriamo (cez voliteľov) - voliči volia voliteľov (v kongrese v USA) - parlament nemôže vyjadriť dôveru/nedôveru - nemá voči prezidentovi zodpovednosť - pevné stanovenie funkčného obdobia prezidenta - nemôže byť počas obdobia odvolaný - nemožnosť vyvodenia ústavno-politickej zodpovednosti - **[inštitút impeachementu]** - prezident vie byť obžalovaný z velezrady, úplatkárstva - prezident zodpovedá len za porušenie ústavy 25\. **Bližšie charakterizujte kancelársku formu vlády a uveďte 2 príklady krajín, kde sa uplatňuje.** - **[kancelársky systém]** - hlavou exekutívy je **[kancelár]** - výrazné postavenie - vládu tvorí spolkový kancelár a ministri - ukončenie výkonu funkcie kancelára znamená ukončenie činnosti vlády - zákonodarný orgán (v Nemecku) = **Bundestag** (Spolkový snem) - prezident je volený spolkovým zhromaždením (nepriamo) na 5 rokov - reprezentatívna funkcia - **[systém konštruktívnej nedôvery]** -- ak parlament vysloví nedôveru vláde -  stráca dôveru až do momentu kým sa nájde alternatívna vláda - najtypickejší pre **Nemecko a Rakúsko** 26\. **Bližšie charakterizujte neoprezidentský systém formy vlády.** **Neoprezidentský systém** - založený na kombinácii prvkov parlamentnej a prezidentskej formy vlády - štruktúra akoby v ňom bola **exekutíva rozdelená na dve časti:** - **vláda** = zodpovedná parlamentu - **prezident** = priamo legitimizovaný k výkonu funkcie voličmi - zachovaný princíp zodpovednosti vlády parlamentu - hlava štátu má oprávnenie buď vládu odvolať, alebo rozpustiť parlament - ak za prezidentom stojí parlamentná väčšina, prezident je v postavení typickom pre prezidentskú formu vlády - ak parlamentná väčšina nie je zhodná s prezidentskou väčšinou, tak ide\ o parlamentný systém 27\. **Uveďte, aké zmiešané formy vlády poznáte a jednu z nich bližšie charakterizujte.** - **[kancelársky systém]** - hlavou exekutívy je **[kancelár]** - výrazné postavenie - vládu tvorí spolkový kancelár a ministri - ukončenie výkonu funkcie kancelára znamená ukončenie činnosti vlády - zákonodarný orgán (v Nemecku) = **Bundestag** (Spolkový snem) - prezident je volený spolkovým zhromaždením (nepriamo) na 5 rokov - reprezentatívna funkcia - **[systém konštruktívnej nedôvery]** -- ak parlament vysloví nedôveru vláde -  stráca dôveru až do momentu kým sa nájde alternatívna vláda - najtypickejší pre **Nemecko a Rakúsko** - **prezidiálny parlamentarizmus** (Poľsko) - **parlamentný prezidencializmus** (Rusko) - **semiprezidiálna republika (neoprezidentský systém)** - **totalitný model formy vlády** - **socialistický model formy vlády** 28\. **Uveďte charakteristické znaky unitárneho štátu a 5 príkladov na takýto štát.** - **[jednotný/unitárny štát]** -  **základné znaky:** - jednotnosť právneho poriadku, na vrchole ústava ako zákl. právny akt - jediná a nedeliteľná suverenita štátu - jediné štátne občianstvo - jediná sústava najvyšších štátnych orgánov (parlament, vláda) - typické hierarchicky usporiadané vzťahy - jednotné štátne územie, nedeliteľnosť na iné celky - jeden systém štátnych symbolov, jedno hlavné mesto - tvorený územnými jednotkami (správne, samosprávne, autonómne) - nemožno ich však považovať za štát - **nedeliteľnosť územia** - typická **DECENTRALIZÁCIA** verejnej správy: - stav, keď sa pôsobnosť a právomoc v oblasti verejnej správy a rovnako aj zodpovednosť za jej výkon rozdelí medzi štát a iné spravujúce subjekty verejnej správy - prenos kompetencií z ústrednej vlády na vlády nižšieho stupňa - **[autonómia]** -- ústavne zakotvená forma prejavu decentralizácie -  časti štátu sú poskytnuté formy samostatnosti 29\. **Bližšie charakterizujte pojem autonómia. Uveďte, aké druhy autonómie rozoznávame a ku každému uveďte jeden príklad.** - **[autonómia]** -- **ústavne zakotvená forma prejavu decentralizácie** - časti štátu sú poskytnuté formy samostatnosti (napr. politickej, zákonodarnej) - zvyčajne majú tiež sústavu vlastných orgánov (pôsobia pod dozorom) - = v rámci územného usporiadania štátu územie/teritoriálna jednotka s osobitným statusom, ktorej je priznaná možnosť v stanovenom rozsahu samostatne rozhodovať o vnútorných záležitostiach mimo právomoci štátu ako celku do ktorého autonómna jednotka spadá - **druhy autonómie**: - **[politická autonómia]** - Severné Írsko vo vzťahu k UK - Faerské ostrovy a Grónsko vo vzťahu k Dánsku - Sicília v Taliansku - **[administratívna autonómia]** - premietnutím národnostného zloženia - neexistuje vlastný parlament, zákonodarstvo - možná existencia vlastného jazyka - **[regionálna autonómia]** - vznikajú po 2. svetovej vojne - vlastná sústava orgánov (regionálny parlament, výkonný orgán) - Dánsko, Taliansko, Španielsko 30\. **Uveďte charakteristické znaky federácie a 5 príkladov federácií.** - **[zložený/federatívny štát]** - **organizačná forma spojenia rovnoprávnych celkov do jedného celku (únie), kde dochádza k prenosu plnenia spoločných cieľov na celok a jeho prostredníctvom sa na tom plnení spoločne podieľajú** - suverénny zložený štát pozostávajúci z viac štátov - „štát štátov", ktorý vytvára jediný subjekt z pohľadu medzinárodného práva - **[základné znaky:]** - **znak diferenciácie** -- samostatné jednotky (náboženské, kultúrne) - **interakcia** -- jednotky sú vo vzájomných vzťahoch - **integrácia** -- združujú sa a vytvárajú nový celok - **kooperácia --** spoločné ciele, dosahujú vzájomnou spoluprácou - **rovnoprávnosť jednotiek** - **koordinácia** -- vzájomná podpora - **subsidiarita** -- prenášanie úloh na celok (ak na ne sami nestačia) - **participácia** -- jednotky sa podieľajú na celku finančne, personálne - federácia vzniká na základe dohody - zmluva o združení viac jednotiek do jedného celku - dvojité ústavy, zákonodarstvo, občianstvo, sústava ústredných orgánov - ústava federácie zvrchovaná - federácia má **[kompetenčnú kompetenciu]** - uplatňuje sa **zásada subsidiarity** - centrálna/federálna vláda je celoštátnou vládou - nemožnosť vystúpenia z federácie (podľa úpravy v ústave) - spoločná zahraničná, vnútorná politika - zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo, doprava riadené zo subjektov - **5 príkladov federácií:** USA, Kanada, Austrália, Rusko, (bývalé ČS) 31\. **Vysvetlite rozdiely medzi federáciou a unitárnym štátom.** **Federácia** - suverénny zložený štát pozostávajúci z viac štátov - dvojité ústavy, zákonodarstvo, občianstvo, sústava ústredných orgánov - dualizmus právneho poriadku, dualizmus ústavy - ústava federácie zvrchovaná **Unitárny štát** - jednotnosť právneho poriadku, na vrchole ústava ako zákl. právny akt - jediná a nedeliteľná suverenita štátu - jediné štátne občianstvo - jediná sústava najvyšších štátnych orgánov (parlament, vláda) - jeden systém štátnych symbolov - jednotné štátne územie, nedeliteľnosť na iné celky - **princíp nedeliteľnosti územia** 32\. **Vysvetlite pojem konštitucionalizmus a uveďte 2 príklady ústav, ktoré boli prijaté v 18.-19. storočí.** - **konštitucionalizmus** - vyšiel z latinského slova *constitutio* (podobne ako ústava) - **znamená obmedzenie moci ústavou** (výkonná moc obmedzená), **podriadenie sa právnemu štátu** - vláda ľudu (ako suveréna) prostredníctvom a na základe ústavy - **príklady ústav prijatých v 18.-19. storočí:** - Ústava Spojených štátov Amerických -- 1787 - Ústava Poľska -- 1791 - Francúzska -- 1791 - Nórska -- 1814 - Belgicka - 1831 33\. **Vysvetlite pojem ústava. Ozrejmite rozdiel medzi ústavou vo formálnom zmysle a ústavou v materiálnom zmysle.** **Ústava** - základný, najvyšší zákon štátu - jej obsah je odrazom hodnôt spoločnosti - súbor pravidiel (písaných alebo nepísaných), ktoré upravujú dve oblasti: - **[organizácia verejnej moci]** - **[ochrana zákl. ľudských práv] (v demokratických štátoch)** - \+ úprava postavenia jednotlivca v štáte - **dva zmysly:** - ** [formálny]** - **písaný akt najvyššej právnej sily nazvaný ústava/ústavná listina, prijatý v konkrétnom čase s identifikačnými údajmi a formou ústavy** - **[identifikačné údaje]** - deň jej prijatia - deň platnosti a účinnosti - promulgačné číslo - publikácia - spadajú sem aj ústavné novelizácie - ** [materiálny]** - **všetky pravidlá, ktoré v štáte platia (bez ohľadu na ich pôvod) a upravujú organizáciu verejnej moci a zákl. úpravu ľudských práv** - [bez ohľadu na to:] - kde sa nachádzajú (v akom prameni práva) - akú majú formu - dôležitejšie vnímanie ako ústava vo formálnom zmysle - tú nemá každý štát, no **každý štát má nejakú úpravu, pravidlá riadenia** (organizácia verejnej moci, úprava statusu jednotlivca) 34\. **Vysvetlite pojmy monolegálna ústava, polylegálna ústava, oktrojovaná ústava, tuhá ústava, pružná ústava.** - **[monolegálna]** -- tvorí ju jeden ucelený dokument (žiadne iné akty) - **[polylegálna]** -- viacero aktov rovnakej ústavnej právnej sily - medzi vznikom jednotlivých aktov môže byť aj veľký časový odstup - **[oktrojovaná]** - zo svojej autority ju **nanúti, nariadi, udelí panovník** - **[rigidná/tuhá]** - na jej zmenu sa vyžaduje sťažený postup - proces zmeny spočíva v stanovení prísnejších postupov - vždy keď sa mení ťažšie ako bežný zákon = rigidná - **[nástroje zmeny rigidnosti ústavy:]** - **požadovanie kvalifikovanej väčšiny** (napr. obidve komory) - **zmena ústavy** = nepriamo vo voľbách, referendum - **[flexibilná/pružná]** - mení sa rovnako ako bežný zákon (**novelizáciou**) 35\. **Bližšie charakterizujte jednotlivé funkcie (úlohy) ústavy.** **Funkcie/úlohy ústavy:** - **[právna]** -- je základom právneho poriadku, určuje usporiadanie zákl. vzťahov v štáte - **[poriadková]** -- zavádza v štáte systém prostredníctvom práva, ktorý platí - **[stabilizačná]** -- stabilizovať pomery tak, aby sa kontinuálne fungovalo podľa pravidiel - **[dynamizačná]** -- ústava nemôže byť fixovaná na isté pomery, podlieha dynamike vývoja, prispôsobuje sa ústavným obyčajom - **[hodnotová]** -- presadzuje štátom uznávané hodnoty - **[integračná]** -- pri rozmanitosti názorov ústava integruje túto rôznosť - **[politická]** -- ponecháva priestor na slobodnú súťaž politických síl 36\. **Uveďte, akými vlastnosťami sa vyznačuje (resp. by sa mal vyznačovať) jazyk ústavy.** **Jazyk a štýl ústavy:** - má upravovať základné vzťahy a status jednotlivca - nemá byť príliš detailný mala by sa obmedziť na definovanie podstaty - **jazyk:** - presný, aby vymedzil pravidlá a hodnoty, na ktorých ústava stojí - stručný a abstraktný, aby vedela fungovať mnoho rokov - stručný a všeobecný - ponecháva priestor pre pôsobenie ústavných zvyklostí a úst. interpretáci - istá elegancia - nie pridlhé texty dôležitá zrozumiteľnosť 37\. **Vysvetlite pojem preambula ústavy, uveďte, aké druhy preambúl ústavy existujú a aké sú rozdiely medzi nimi.** **Preambula ústavy:** - úvod písanej ústavy - slávnostný úvod do ústavy, do určitej miery patetický - slúži na zdôraznenie významu upravenej problematiky - zvyčajne stručná - úvodné vyhlásenie, základné východiská ústavy - **právna sila:** - **[nemusí mať žiadnu právnu silu]** - je to len slávnostný text, nedá sa odvolávať pri súdnom procese - nemá žiaden normatívny význam - napr. na SK - **[má rovnakú právnu silu ako ústava]** - rovnako ako dokumenty, na ktoré odkazuje - **integrálna časť ústavy** - napr. vo Francúzsku - **[slúži ako výkladová/interpretačná pomôcka]** - nemá právnu záväznosť - objasňuje význam iných ustanovení ústavy 38\. **Uveďte, aké druhy ústavodarnej moci poznáme a každý z nich bližšie charakterizujte.** - **[pôvodná]** **(originálna, primárna)** - moc faktická (nie právna) - faktická moc, ktorá sa presadí proti existujúcemu právu a ustanovuje nový začiatok -- **prijatie novej ústavy** - nová ústava = hovorí o spôsobe a procese ako sa môže meniť - vydaním prvej ústavy vykonáva akt suverenity - ničím obmedzená, neregulovaná právom - často spojená s revolučnými udalosťami - **[odvodená]** **(sekundárna)** - **moc meniť existujúcu ústavu spôsobom v nej stanoveným** - je v nej právo národa na sebaurčenie - obmedzená pravidlami ustanovené v novej ústave - blízko moci ustanovenej, lebo ju ustanovila ústava 39\. **Uveďte, aké konkrétne spôsoby prijatia ústavy poznáte a ku každému uveďte 1 príklad.** **Udalosti revolučného typu** - v štáte sa zásadne mení vnútorné usporiadanie (Francúzska revolúcia, 1789) - môže ísť aj o zánik štátu a vznik nových štátov na jeho troskách (napr. R-U, 1918) **Legálna cesta** - **nová ústava strieda starú** - vyrovnáva sa s otázkami prechodného charakteru súvisiacimi s výmenou ústav - aby nevznikalo vákuum ani protiprávny stav - napr. ČSFR, 1992 alebo Taliansko 1946-1947 40\. **Vysvetlite, čo to je rigidná ústava a uveďte, aké nástroje na zabezpečenie rigidnosti ústavy existujú.** - **[rigidná/tuhá ústava]** - na jej zmenu sa vyžaduje sťažený postup - proces zmeny spočíva v stanovení prísnejších postupov - vždy keď sa mení ťažšie ako bežný zákon = rigidná - **[nástroje zmeny rigidnosti ústavy:]** - **požadovanie kvalifikovanej väčšiny** - napr. schválenie v oboch komorách, v dvoch volebných obdobiach po sebe - **zmena ústavy** = nepriamo vo voľbách, referendum 41\. **Vysvetlite, čo to je materiálne jadro ústavy a bližšie charakterizujte jeho druhy a funkcie.** **Materiálne jadro** - **= nemenná, nezmeniteľná časť ústavy** - vynález doktríny -- tento pojem nepoužíva ústava - konštrukt ústavného súdnictva - **[explicitné]** -- v ústave vyslovene formulované - **[implicitné]** -- nie je výslovne v ústave spomenuté, ale je možné ho z ústavy vyvodiť - naša ústava nenaznačuje, že by sa niečo nemohlo meniť - **má plniť funkcie:** - **[ochranná funkcia]** -- limitujúci mechanizmus proti ústavným zmenám - ochrana ústavy pred bezprávím, nežiaducimi zmenami - **[výkladová funkcia]** -- interpretácia ústavy na základe hodnôt zakotvených v jadre 42\. **Vysvetlite pojem právny štát a bližšie charakterizujte jeho možné koncepcie.** **Právny štát** - **základné prvky:** - hierarchia právnych noriem na vrchole s ústavou - ústavné súdnictvo ako záruka právneho štátu - **Rule of Law** (vláda práva) v Anglicku - podriadenie všetkých osôb a verejnej moci **právu** - nikoho nemožno postihovať inak ako v prípadoch, keď porušil právo - právu podlieha každý rovnako (vrátane verejnej moci) - právo vládne nad všetkými, nik nestojí nad ním - každý bez ohľadu na svoje postavenie podlieha právomoci všeobecných súdov - **formálne chápanie právneho štátu** - postavené na právnom pozitivizme - pravidlo je formálne uzákonené v právnych predpisoch - cieľom je dosiahnuť a zaručiť v štáte poriadok - ohraničiť verejnú moc so zámerom docieliť určitú predvídateľnosť jej konania - zabezpečiť ochranu jednotlivca - **koncepcia materiálneho právneho štátu** - základom je hodnotové chápanie práva - obsah právnej normy je podstatnejší, než jej legislatívno-technická stránka - vnášať do pozitívneho práva základné princípy a hodnoty demokratickej spol. - **obsahové požiadavky na právo** - má byť spravodlivé a dobré - má sledovať reálnu ochranu základných práv a ich vymožiteľnosť - princíp spravodlivosti, právnej istoty, deľby moci 43\. **Vysvetlite pojmy aplikácia ústavy a interpretácia ústavy a uveďte, komu prislúcha aplikáciu a interpretáciu ústavy realizovať.** **Interpretácia ústavy:** - vyberá akým spôsobom sa bude ústava vykladať - potrebná, keď nie je jasný obsah ústavy - aplikácia = použitie právnych noriem - **[interpretácia]:** - ústava nemôže fungovať bez interpretácie má byť nadčasový dokument - **výklad, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v danej situácii použije** - kto interpretuje, ten tvorí - **interpretuje:** - **Ústavný súd** -- [negatívny ústavodarca] - je schopný rušiť právo, definitívna záväznosť - **vláda, prezident** - v zásade každý, kto má ústavu aplikovať - môže sa neskôr ukázať ako chybná interpretácia - **[aplikácia]:** - **uplatnenie ústavy v konkrétnej situácii, na ktorú sa vzťahujú ústavné normy** - príslušný orgán - tiež prijatie na ústavu nadväzujúcu všeobecnú právnu úpravu, ktorou sa ústava vykonáva ústavné, organické, bežné zákony 44\. **Vysvetlite pojmy jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad ústavy.** - **jazykový** -- význam slov v texte - **logický** -- vytvára závery na základe argumentov - **systematický** -- právnu normu treba vnímať v súvislosti s inými normami, nie izolovane - **teleologický** -- účel, ktorý má právna norma plniť - **historický** -- význam normy s prihliadnutím na obdobie jej vzniku (jej cieľ) 45\. **Vysvetlite teóriu originalizmu a living tree interpretation.** **Teória originalizmu** - **[originalizmus]** = pri výklade ústavy sa zisťuje **pôvodný úmysel** tvorcu jeho textu - snaha brániť prílišnému súdnemu aktivizmu tým,čo pôvod. ústavodarca chcel dosiahnuť - zaoberá sa ňou Americká jurisprudencia **Living tree interpretation** - ústava je živý, organický dokument, ktorý sa musí plynule prispôsobovať vývoju spoločnosti v rámci svojich prirodzených limitov (podobne ako **živý strom**), a to prostredníctvom súdnej interpretácie - prístup, ktorý sa zrodil v Kanade 46\. **Charakterizujte význam a limity ústavného súdnictva pri výklade ústavy.** **Výklad ústavy ústavným súdnictvom** - výrazne na ústavu vplýva a špecifikuje normy v nej obsiahnuté - cez výklad dáva norme význam a určuje jej aplikáciu - o výklad ide tam, kde prichádza do úvahy viacero možností aplikácie ústavy - výber medzi nimi predpokladá vlastný vklad interpretujúceho subjektu - bez interpretácie sa nemožno zaobísť, pretože žiadny normatívny text nemôže byť taký dokonalý, aby ho stačilo vnímať doslovne - **[iba ústavné súdnictvo samo stanovuje limity svojej vlastnej interpretácie]** - keďže jeho rozhodnutia nepripúšťajú opravný prostriedok, závisí len od súdu, či bude tvoriť viac, menej alebo vôbec - potreba určitej zdržanlivosti, ktorú by mal sám voči sebe uplatniť ústavný súd pri interpretácii ústavy - aby svojím uhlom pohľadu nenahradil uhol pohľadu zákonodarcu 47\. **Uveďte, či resp. ako je možné prekonať výklad ústavy podaný ústavným súdnictvom.** Zásah **odvodenej ústavodarnej moci** (parlament - zvolený ľudom, suverenita ľudu sa realizuje cez volené orgány, nemôžu nad nimi stáť nevolené súdy) môže prekonať výklad ústavného súdu alebo je prekonaný **novým výkladom ústavného súdu**. 48\. **Bližšie charakterizujte pojem demokracia, vrátane uvedenia jej najdôležitejších štátovedných znakov.** **Pojem *demokracia*** - **„vláda ľudu" ako etymologický význam** - **„vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud."** - zabezpečovanie ľudských práv a slobôd a ich garancia - štruktúra najvyšších štátnych orgánov (forma vlády) a štátne zriadenie založené na deľbe moci a doplnené nástrojmi, ktoré majú zabrániť zneužitiu moci - presadzovanie slobody, spravodlivosti v spoločenských vzťahoch - [axiologický prístup] - pravidlá konštituovania politickej moci a jej fungovania - [procedurálny prístup\ ] **Pojmové znaky demokracie** **zo štátovedného hľadiska** - **suverenita ľudu** - všetka moc pochádza od ľudu - **vláda ľudu** - rozhoduje väčšina - **vláda ľudom** - ľud prijíma rozhodnutia priamo/nepriamo - **vláda pre ľud** - vláda v záujme spoločnosti/väčšiny - **politická pluralita** - slobodná súťaž politických ideí - **rovnosť a sloboda** - **všeobecnosť volebného práva** - **rešpektovanie základných práv a slobôd** - najmä rovnosť pred zákonom - **rovnosť pred zákonom** - **zákaz diskriminácie** - **rešpektovanie princípov právneho štátu** - nie len bezbrehá vláda väčšiny - **vláda práva** - aj väčšina musí rešpektovať právne pravidlá 49\. **Bližšie charakterizujte koncept militantnej demokracie a uveďte aspoň dva príklady nástrojov, ktoré môže tento koncept využívať.** **Militantná demokracia** - koncept vytvorený najmä K. Loewensteinom - reakcia na nedemokratické režimy v Európe - **demokracia ktorá bráni sama seba** - **vystupuje ofenzívne voči silám, ktoré ju chcú zničiť** - **[rôzne nástroje: ]** - obmedzenie slobody prejavu - obmedzenie zhromaždovacieho práva - obmedzenie združovacieho práva - rozpustenie nedemokratických politických strán - **obmedzenie ĽPS v prospech ich ochrany/zachovania** - **rozpustenie (nedemokratických) politických strán ako krajný prostriedok** 50\. **Bližšie charakterizujte priamu demokraciu a uveďte aspoň dve jej formy (nástroje).** **Priama demokracia** - priama/participačná demokracia - skôr doplnkový charakter v súčasnosti - ľud prijíma sám rozhodnutia o správe verejných vecí -  ľud ako zdroj moci zároveň moc vykonáva - bezprostredné a permanentné zapojenie do rozhodovania - dochádza k stieraniu rozdielu medzi **vládnucim** a **ovládanými** - ľud má dvojaké postavenie: - ten, kto vládne, kto prijíma rozhodnutia - ten, kto je rozhodnutiami viazaný **Nástroje priamej demokracie**: (podľa účinkov) - **[rozhodovacie/decizívne]** - občania prijímajú priamo rozhodovanie o správe verejných vecí - výsledok je právne relevantný/záväzný - napr. **referendum** - **[poradné/konzultatívne]** - občania neprijímajú priamo rozhodnutie - občania vyjadrujú názor na určitú otázku verejného záujmu - na základe výsledku je potrebné prijatie záväzného rozhodnutia orgánmi verejnej moci - napr. **plebiscit** 51\. **Vysvetlite pojem referendum. Vysvetlite rozdiel medzi obligatórnym a fakultatívnym referendom.** **Referendum** - nástroj priamej demokracie - najrozšírenejší/najznámejší - nie vždy inštitút s rovnakým obsahom - závisí od konkrétnej (ústavnej) právnej úpravy - pod názvom „referendum" sa môže skrývať plebiscit - **hlasovanie občanov/obyvateľov o dôležitej otázke verejného záujmu, ktorého výsledky sú právne relevantné/záväzné** - ***obligatórne*** - musí sa konať - rozhoduje sa o určitej otázke, o ktorej sa musí rozhodovať referendom - napr. pokiaľ by SR chcela vstúpiť do štátneho zväzku s iným štátom - ***fakultatívne*** - môže sa konať (za určitých okolností musí) - nemusí sa o danej otázke rozhodovať v referende 52\. **Vysvetlite podstatu zastupiteľskej (reprezentatívnej) demokracie.** ***Reprezentatívna demokracia*** - nepriama/zastupiteľská - **prevažujúca forma demokracie** - ľud neprijíma rozhodnutia sám o správe verejných vecí - len obmedzené zapojenie ľudu do správy verejných vecí - **[ľud vyberá:]** (ľud = zdroj moci) - kto bude v skutočnosti vládnuť - kto bude prijímať rozhodnutia - **voľby ako rozhodujúci inštitút** - priamo legitimizujú volené orgány verejnej moci - zakladajú *legitimizačnú reťaz* pre ostatné orgány verejnej moci 53\. **Vysvetlite rozdiel medzi imperatívnym mandátom a reprezentatívnym mandátom.** - ***imperatívny mandát* (viazaný mandát)** - zástupca svojich voličov **reprezentant** - viazanosť príkazmi voličov (dali mu hlas vo voľbách) - možnosť odvolania voličmi - **zákaz imperatívneho mandátu** - počas socializmu boli poslanci viazaní socialistickou stranou - ***voľný mandát* (reprezentatívny mandát)** - zástupca všetkých voličov/ľudu - nezávislá osobnosť - nie je viazaný príkazmi voličov - nemožnosť priameho odvolania voličmi - politická zodpovednosť prostredníctvom nasledujúcich volieb - slobodný výkon mandátu 54\. **Vysvetlite pojem voľby. Uveďte aspoň tri dôležité funkcie, ktoré voľby v demokratickej spoločnosti plnia.** ***Voľby*** - právom upravený, časovo a miestne zladený proces kreácie zastupiteľských zborov ako kolegiátnych predstaviteľov suverenity alebo samosprávy tých, ktorí ich kreujú **Funkcie volieb:** - **legitimizačná funkcia** - oprávnenie na výkon verejnej moci - pochádza od ľudu - **kontrolná funkcia** -  nástroj na kontrolu verejnej moci -  po skončení volebného obdobia možnosť vyvodenia zodpovednosti - **výber politických elít** -  vrcholných reprezentantov - **pokojné riešenie politických konfliktov** - možnosť konania predčasných volieb - alternatíva k násilnému riešeniu konfliktov v spoločnosti - **aktivizačná funkcia** -  výrazne aktivizuje spoločnosť/občanov -- záujem o verejné dianie - **špecifický prieskum verejnej mienky** -  možnosť zistiť názor spoločnosti 55\. **Uveďte podstatné znaky väčšinových volebných systémov.** **Väčšinové volebné systémy:** - väčšinová volebná technika - mandáty sa nerozdeľujú pomerne podľa pomeru hlasov - mandát(y) získava víťaz(i) = **ten kto má najviac hlasov** -  počet „víťazov" v závislosti od veľkosti volebného obvodu - volebné obvody sú spravidla jednomandátové - personalizované hlasovanie - **= hlasujeme vždy za konkrétnu osobu** - kandidátov navrhujú politické strany - možnosť kandidovať majú aj nezávislí kandidáti 56\. **Uveďte základné druhy väčšinových volebných systémov a vysvetlite rozdiely medzi nimi.** - **väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou** -  najjednoduchší - musí získať relatívnu väčšinu -- **najviac hlasov** - mandát získa kandidát s najväčším počtom získaných hlasov - nemusí dostať nadpolovičnú väčšinu! - jedno-mandátové/viacmandátové volebné obvody - veľký počet volebných obvodov - rôzne modely (westministerský model) - toľko volebných obvodov, koľko sa obsadzuje mandátov v parlamente - ANG., USA, Kanada - **väčšinové volebné systémy s absolútnou väčšinou** - na zisk mandátu **potrebná nadpolovičná väčšina hlasov** - 1 mandátové volebné obvody - spravidla dvojkolové hlasovanie - ak v prvom kole žiaden kandidát nezíska absolútnu väčšinu - v druhom kole stačí na zvolenie relatívna väčšina - veľký počet volebných obvodov - **rôzne modely:** - 2-kolové hlasovanie uzatvorené/otvorené - ČR - alternatívne hlasovanie - volič nehlasuje za konkrétneho kandidáta, ale zoradí ich podľa preferencií - Austrália 57\. **Uveďte podstatné znaky volebných systémov pomerného zastúpenia.** ***Proporcionálny volebný systém*** - **mandáty sa rozdeľujú pomerne podľa hlasov** - **volebné obvody sú veľké a je ich menší počet** - mandáty nezískava len víťaz - potreba získať minimálny počet hlasov, aby sa strana dostala do parlamentu - ***uzavieracia klauzula =*** hranica, ktorú musí strana prekročiť ak chce postúpiť do procesu prideľovania mandátov - politická strana na SK -- min. 5% (aby nebol roztrieštený parlament) - koalícia -- min. 7% - **spravidla hlasovanie za kandidačnú listinu politickej strany** -  rôzna možnosť voliča ovplyvniť poradie -  výnimkou je systém jedného prenosného hlasu - **listinný volebný systém** - volič si vyberá kandidačnú listinu politickej strany - volič si vytvára vlastnú kandidačnú listinu - hlasovanie za kandidačnú listinu politickej strany - **systém jedného prenosného hlasu** 58\. **Uveďte a charakterizuje základné druhy kandidátnych listín vo volebných systémoch pomerného zastúpenia.** - **druhy kandidátnych listín**: (podľa možnosti ovplyvniť poradie kandidátov) - **prísne viazané** - volič môže dať hlas iba jednej kandidačnej listine - volič nemôže meniť poradie kandidátov ani doplňovať - volí sa iba politická strana - **viazané** - volič môže dať hlas iba jednej kandidačnej listine - volič môže ovplyvniť poradie kandidátov prostredníctvom preferenčných hlasov alebo označením poradia na kandidačnej listine - **voľné** - volič nie je viazaný kandidačnou listinou - volič môže meniť poradie na kandidačnej listine - volič môže rozdeliť svoje hlasy medzi viaceré kandidačné listiny 59\. **Uveďte a vysvetlite aký vplyv na zloženie parlamentu a následnú kreáciu vlády vo všeobecnosti majú väčšinové volebné systémy na jednej strane a volebné systémy pomerného zastúpenia na strane druhej.** **Väčšinový volebný systém** - **[výhody:]** -  väčšia šanca na vytvorenie stabilnej vlády parlamentom -  silnejší kontakt volič -- poslanec -  umožňuje individuálnu kandidatúru -  chráni pred extrémizmom - **[nevýhody:]** -  výrazné disproporčné výsledky -  vysoký prepad hlasov -  veľké politické strany nadreprezentované -  môže viesť k **bipartizmu** (dve silné strany, ktoré sa striedajú pri moci) -  menšia šanca pre nové/menšinové politické strany **Pomerný volebný systém** - **[výhody:]** - zloženie parlamentu lepšie odzrkadľuje rozloženie politických síl v spoločnosti - menší prepad volebných hlasov - väčšia šanca pre zastúpenie politických menšín/nových PS - **[nevýhody:]** -  menšia šanca na vytvorenie stabilnej vlády (viac strán -- menšia šanca dohody) -  slabší kontakt volič -- poslanec -  takmer nemožnosť individuálnej kandidatúry -  silný vplyv centrál (Bratislavy) PS na zostavenie kandidátok -  menšie zastúpenie regiónov 60\. **Charakterizujte pojem politická strana. Vysvetlite, aký význam majú politické strany v demokratickej spoločnosti.** **Politické strany** - úzko späté -  s reprezentatívnou demokraciou -  a voľbami ako kľúčovým inštitútom reprezentatívnej demokracie - kľúčovým účastníkom (volebnej) súťaže politických síl - členovia majú spoločné predstavy a záujmy, úsilie získať politickú moc vo voľbách - **znaky:** dobrovoľnosť, trvalosť, otvorenosť organizácie - **[charakteristika:]** - \(1) združenie osôb - \(2) ktoré spájajú rovnaké/podobné politické názory (politická ideológia) - \(3) ktorých cieľom je získať politickú moc - \(4) a prostredníctvom nej presadzovať svoj politický program - **význam v reprezentatívnej demokracii** **(demokratickej spoločnosti)** -  umožňujú občanom podieľať sa na výkone štátnej moci -  sprostredkovateľ medzi spoločnosťou a štátom (štátnou mocou) -  zabezpečujú účasť občanov na politickom živote spoločnosti - najmä pri kreovaní parlamentu - podieľajú sa na agregácii záujmov spol. a ich transporte do ústavného systému 61\. **Stručne charakterizujte varianty pojmového vymedzenia ľudských práv a slobôd.** **Ľudské práva a slobody** - **prirodzené kvalitatívne nároky jednotlivca na život** - plynutím času sa menia (časovo neohraničené) - vzory ľudského správania, ktoré sa osvedčili v rámci spoločnosti - 18\. storočie = obdobie revolúcií, vznik ústav a začínajú sa zakotvovať ľudské práva - **prirodzeno-právna koncepcia** - existujú už s prvým človekom - staršie ako prvé štáty - **existujú nezávisle od štátu, vznikli dávno pred ním, štát ich nevytvoril ani ich neudeľuje** - nevzťahujú sa na existenciu štátu, len ich garantuje alebo poškodzuje - stali sa vzorom pre normy ľudského správania v rámci štátu - **občianske práva** - základné alebo východzie vzory ľudského správania sa prepojené s morálkou - **nie len tie, ktoré sú vymedzené v ústave a zákonoch štátu, ale aj princípy a hodnoty stojace nad štátom, ústavou a právom** - **ľudské práva** - viažu sa na **fyzické osoby** - **existujú nezávisle od štátu, vznikli dávno pred ním, štát ich nevytvoril ani ich neudeľuje** - štát ich môže len uznávať a garantovať - „Ľudia sa rodia a zostávajú slobodnými a rovnými v právach." - francúzska Deklarácia práv človeka a občana - záväzok štátu niečo konať/pôsobiť (právo na vzdelanie) - **občianske práva** - prepojené s inštitútom **štátneho občianstva** - ich realizácia sa viaže na štátne občianstvo fyzickej osoby - štátne občianstvo časom menší význam - stačí trvalý pobyt alebo občianstvo EÚ - napr. volebné právo, právo účasti na verejných veciach - **základné práva a slobody** - zakotvené v ústavách alebo v medzinárodno-právnych katalógoch ĽPS - prakticky synonymum ĽPS, obe sa týkajú ochrany práv a slobôd jednotlivca - **verejné subjektívne práva , subjekt sa ich môže domáhať voči štátu** - = pozitivizácia ĽPS do právnych predpisov 62\. **Popíšte historický a inštitucionálny vývoj ľudských práv.** **Veľká Británia** - ***Magna Carta Libertatum* (1215)** = jeden z najstarších dokumentov - obmedzuje moc feudálneho kráľa a jeho súdne právomoci, obmedzenie kráľovských rent a vznik komisie, ktorá môže iniciovať odpor voči kráľovi, ak by neplnil svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazal - ***Habeas Corpus Act* (1679)** - zabraňoval svojvoľnému uväzneniu, garantoval p. na spravodlivý súdny proces - ***Bill of Rights* (1688)** - obsahuje 13 klauzúl proti zneužitiu kráľovskej moci - napr. petičné právo pre poddaných, zákaz vytvorenia armády bez súhlasu parlamentu, sloboda slova a diskusií v parlamente, slobodné voľby\... - **spoločné: všetky dokumenty uzavreté medzi panovníkom a šľachtou!** - ***Human Rights Act* (1998)** - inkorporoval do britského práva celý Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (,,EDĽP'') a zakotvil povinnosť štátnej moci tvoriť, aplikovať a interpretovať britské právo v súlade s právom EDĽP **Spojené štáty Americké** - **deklarácie jednotlivých amerických štátov** (Virgínia 1776, Pensylvánia) - prvé historické dokumenty, ktoré sa týkali ľudských práv - **Americká ústava (1787)** = neobsahovala žiadnu listinu práv a slobôd - listina základných práv a slobôd bola inkorporovaná až dodatkami v 1789-1791 - ľudské práva majú prirodzenoprávny charakter a nie sú viazané na existenciu národa či štátneho občianstva (na rozdiel od francúzskej koncepcie) **Francúzsko** - **Deklarácia človeka a občana (1789)** - dodnes súčasťou francúzskeho ústavného práva - **najdôležitejšie ciele** = sloboda, vlastnícke právo, bezpečnosť a právo na odpor - na rozdiel od americkej ústavy a deklarácie amerických kolónií, francúzska deklarácia **predpokladá existenciu štátneho občianstva** **Nemecko** - prvý katalóg základných práv vyhlásený národným zhromaždením vo Frankfurte (1848) - neskôr sa stal základom ústavy z roku 1849 - v 1851 bola však celá práca národného zhromaždenia vyhlásená za neplatnú - po zjednotení Nemecka (1871) Ústava z roku 1871 neobsahovala žiaden katalóg základných práv a slobôd - až Weimarská ústava (1919) obsahovala v 2. časti Základné práva a povinnosti Nemcov - klasické osobné a politické práva a slobody - rovnosť pred zákonom, osobná sloboda, sloboda združovania - v súčasnosti platný **Základný zákon (1949)** - obsahuje základné práva a slobody v prvej časti **Totalitné režimy** - nacizmus, socializmus - v rôznej miere a intenzite porušujú ideové zdroje ľudských práv - **individualitu, garanciu štátom a ľudskú dôstojnosť** - sloboda je pre nacistickú právnu filozofiu sekundárna -len odleskom národného spol. - garantom kolektívnych práv a slobôd nie je štát, ale národ stelesnený v politickej strane (vodcovi) a štáte - jednotlivec je degradovaný do pozície prostriedku pre naplnenie vôle národa - **[socialistická spoločnosť:]** - záujmy jednotlivca (a jeho práva a slobody) existovali ako záujmy celej spol. - spoločnosť a jej prospech mali prednosť pred záujmami jednotlivca a štátom - práva a slobody občanov hrali podradnú úlohu - dôraz kladený na sociálne a hospodárske práva - mali prednosť pred politickými a osobnými právami - rôzne formy vlastníckeho práva, štátne vlastníctvo malo dominantné postavenie a ochranu - **[Juhoafrická republika:]** - **apartheid** = politika Národnej strany v 1948-1990 - občania boli rozdelení do 4 rasových skupín: bieli, čierni, farební, a Indovia - od 18. roku každý občan musel mať osobnú identifikačnú kartu (uvedená rasa) - diferencované právne normy medzi rasami - plné práva a slobody mali len bieli občania 63\. **Uveďte a charakterizujte ideové zdroje konceptu ľudských práv a slobôd.** **Základné ideové zdroje:** 1. **individualita** - viažu sa na **jednotlivca** - práva sú individuálne, ale realizované aj v kolektíve (petičné právo) - jediné kolektívne právo = **právo národov na sebaurčenie** - patria jednotlivcovi = „anti-demokratické"/liberálne - smerujú voči iným jednotlivcom a štátu [obmedzením verejnej moci] - mnoho možností ako ich realizovať jednotlivec si určuje obsah 2. **existencia štátu** -  ĽPS sú nároky jednotlivcov proti štátu - štát je ultimátnym garantom a ochrancom ĽPS - **vo vertikálnych vzťahoch** -- [štátny orgán contra jednotlivec] - **v horizontálnych vzťahoch** -- [jednotlivec contra jednotlivec] -  rieši konflikty v spoločnosti 3. **otázka ľudskej dôstojnosti** - **filozofické hľadisko k vzniku práv a slobôd** - ľudia sa rodia slobodní a s ľudskou dôstojnosťou - hlavne riešené po 2. svetovej vojne - [**osobná/subjektívna dôstojnosť:** ] - individuálna česť človeka, konanie jednotlivca v živote - dobrým správaním sa zvyšuje dôstojnosť, zlým znižuje - **[objektívna dôstojnosť:]** - nemožno ju zvýšiť, znížiť ani **stratiť** - **zakazuje zaobchádzať s ľuďmi ako s objektami/prostriedkami len pre naplnenie určitých cieľov** - určujúca pri posudzovaní ľudských práv a slobôd - právo na spravodlivý súdny proces, procesné prostriedky na ochranu - [prináležia každému] aj masovému vrahovi 64\. **Uveďte, akými spôsobmi možno interagovať s konceptom ľudských práv z pohľadu ich interpretácie a možných obmedzení.** **Interpretácia základných práv a slobôd** - otvorenosť textu a široká interpretácia práv a slobôd umožňuje všetkým orgánom verejnej moci nachádzaťv texte: - práva a slobody, ktoré sa tam nenachádzajú - vyvodzovať nové práva a slobody z tých, ktoré sú explicitne uvedené. - [dôležitá tiež zásada, ktorá zdôrazňuje prioritu ľudských práv a slobôd:] - ***in dubio pro libertate*** = **v pochybnostiach v prospech slobody jednotlivca** - = interpretačné pochybnosti musia byť rozhodované v prospech jednotlivca a v neprospech štátu - pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd - aby obmedzenia a povinnosti zaťažujúce jednotlivca boli vykladané veľmi úzko - toto pravidlo sa uplatňuje vo všetkých právnych odvetviach - (hlavne v tých, kde najviac obmedzujú práva a slobody) - napr. trestné právo, daňové právo, administratívne právo 65\. **Priblížte jednotlivé klasifikácie ľudských práv a uveďte ku každej kategórii jeden príklad.** **1. osobné a politické práva** - **produkt revolúcií** = [18. storočie] (americká a francúzska revolúcia) -  sloboda, rovnosť, bratstvo - najdôležitejšie práva - garantujú slobodný život a participáciu jednotlivca v štáte a spoločnosti - povinné chrániť všetky štáty - **[osobné práva]:** právo na život, právo na súkromie, sloboda vierovyznania - **[politické práva]:** volebné právo, sloboda prejavu, zhromaždovacie právo, právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces - **negatívny záväzok štátu =** štát nemá zasahovať do konania jednotlivca - len chráni a garantuje práva **2. hospodárske, sociálne a kultúrne práva** - [19. storočie] -- revolučné politické idey **storočie rovnosti** - **industrializácia, kapitalizmus** - sociálne nerovnosti (neexistuje stredná trieda), detská práca - **[hospodárske, sociálne práva]:** právo na prácu (a plácu), sociálne dávky, zdravotná starostlivosť (štát garantuje), právo na vzdelanie, právo na podnikanie - ohraničujú neobmedzenú slobodu (1. generácia) pomocou zabezpečenia minimálneho sociálneho obsahu - **zabezpečujú vyšší stupeň reálnosti slobody** - **pozitívny záväzok štátu** = [aktívne konanie štátu] - vstupuje do práv a napĺňa ich - garantuje zdravotnú starostlivosť - umožňuje podnikanie **3. solidárne práva** - po svetových vojnách, reakcia na **globalizáciu** - pomoc silných štátov štátom slabším - solidarita bohatých s chudobnými - ochrana životného prostredia - napr. právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie - najnovšie a najviac progresívne - **vznikajú medzinárodné** **organizácie** = ochrana svetového mieru - **OSN** - **Všeobecná deklarácia ľudských práv** - **Rada Európy** - Európsky dohovor ľudských práv a slobôd - **Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu** - medzinárodná spolupráca - právo na spravodlivý súdny proces 66\. **Uveďte, na čo slúži test proporcionality a bližšie ho charakterizujte.** **Test proporcionality:** - **séria krokov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo prísť k ústavnému obmedzeniu základných práv a slobôd** - **[prísny]** - osobné a politické práva -  [pozostáva z týchto krokov:] - **[test legality]** - či k obmedzeniu práva alebo slobody došlo na základe zákona - právnou normou na obmedzenie práva/slobody je len **zákon** - ** **nie iný právny predpis (vyhlášky, výnosy) - **[test vhodnosti]** - posúdenie normy z hľadiska naplnenia sledovaného účelu - musí sledovať právom aprobovaný cieľ - účel musí byť dôležitý, aby ospravedlnil obmedzenie základných práv a slobôd - nemôže byť porušenie „len tak" - **účel je väčšinou taxatívne predvídaný v ústave** - účel musí byť identifikovateľný - **[test nevyhnutnosti]** - potrebné zistiť, či v daných okolnostiach neexistovali menej drastické prostriedky ako dosiahnuť relevantný cieľ - či neexistuje iný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do zákl. práv a slobôd, ale rovnako efektívne napĺňal účel - treba skúmať efektivitu účelu obmedzenia - právna norma nemá obmedzovať zákl. práva a slobody viac ako je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa - napr. kaucia namiesto väzby ak je to možné - **test proporcionality v užšom význame/test primeranosti** - či zásah do práv a slobôd príslušnou právnou normou bol primeraný k zamýšľanému cieľu, ktorý sa obmedzením sleduje - **váženie pozitív a negatív** - súd hľadá rovnovážnu spravodlivosť - **[menej prísny]** -- sociálne, hospodárske a kultúrne práva -  uplatňuje sa v ňom test legality a test vhodnosti, ostatné testy nie -  [nemôže ísť o zásah do samej podstaty práva] o jeho úplné zrušenie **až po naplnení testu proporcionality možno usúdiť, či k obmedzeniu ĽPS došlo zákonným spôsobom - ak jeden test nie je splnený, tak ide o protizákonné obmedzenie ĽPS** 67\. **Uveďte, aké formy garancií ľudských práv rozpoznávame.** **Vnútroštátne garancie** - **inštitucionálne mechanizmy -** súdna moc, ústavné súdnictvo, prokuratúra, polícia - **procesné prostriedky** -- právne prostriedky nápravy (sťažnosti, žaloby, odvolania) **Medzinárodnoprávne garancie --** OSN 68\. **Charakterizujte povahu výkonnej moci vo všeobecnosti a popíšte historický vývoj konceptov výkonnej moci.** **Výkonná moc** - vzniká so vznikom štátu vznikom štátu totižto vzniká štátna moc - dva základné modely formy vlády v súčasných demokraciách: -  **parlamentná forma vlády** - historicky staršia - vznikla transformáciou tradičnej monarchie parlamentná monarchia parlamentná forma vlády (po adaptáciách) - ** prezidentská forma vlády** - **historický vývoj v monarchii:** - tradičná monarchia = panovník má autoritu od Boha - snaha kontrolovať moc rozdelenie právomocí v štáte - posledné slovo má stále panovník - postupne sa vyčlenila z rúk panovníka súdna moc - zákonodarná aj výkonná moc v rukách panovníka (splývajú) - 17.-18. storočie = vznik zmluvnej teórie štátu - **presun suverenity z panovníka na ľud** - vzájomné oddelenie mocí - **panovník stráca zákonodarnú moc v prospech parlamentu** - panovníkovi ostáva len výkonná moc (súdna oddelená skôr) - osoba panovníka stále posvätná, nemá zodpovednosť - preto **vznik inštitútu kontrasignácie** - spolupodpisovanie kráľovských rozhodnutí ministrami - zodpovednosť za rozhodnutia výkonnej moci nesie minister - ***Bill of Rights* (1689)** -- panovník stráca prerogatívy v prospech parlamentu -  v 18. storočí prestáva byť právne súčasťou výkonnej moci - ostáva mu istý okruh právomocí - **len nestranná a uznávaná morálna autorita** - má urovnávať politické konflikty a rozpory medzi zákonodarnou a výkonnou mocou - **historický vývoj v parlamentnej republike:** - vývoj v Británii vytvoril systém, ktorý uplatnili viaceré štáty - **vznik parlamentnej republiky** - panovník nahradený **prezidentom republiky** (volený na obmedzenú dobu) - 19.-20. stor. -- rušenie volebných cenzov, zavedenie všeob. volebného práva - **významný nárast legitimity a dôležitosti parlamentu** - zodpovednosť vlády pred parlamentom - po 2. svetovej vojne potreba stabilnej a efektívnej výkonnej moci 69\. **Bližšie charakterizujte výkonnú moc v monarchii.** **Výkonná moc v monarchii** - deľba moci nejestvovala, panovníkovi patrila všetka moc - formálne sa nečlenila na zákonodarnú, výkonnú či súdnu - snaha kontrolovať moc rozdelenie právomocí v štáte - **posledné slovo má stále panovník** - postupne sa vyčlenila z rúk panovníka súdna moc - zákonodarná aj výkonná moc v rukách panovníka (splývajú) - 17.-18. storočie = vznik zmluvnej teórie štátu (reakcia na absolutizmus) - **presun suverenity z panovníka na ľud** - vzájomné oddelenie mocí - **panovník stráca zákonodarnú moc v prospech parlamentu** - panovníkovi ostáva len výkonná moc (súdna oddelená skôr) - vykonáva spolu s ministrami - osoba panovníka stále posvätná, nemá zodpovednosť - preto **vznik inštitútu kontrasignácie** - spolupodpisovanie kráľovských rozhodnutí ministrami - zodpovednosť za rozhodnutia výkonnej moci nesie minister - ***Bill of Rights* (1689)** -- panovník stráca prerogatívy v prospech parlamentu - v 18. storočí prestáva byť právne súčasťou výkonnej moci - ostáva mu istý okruh právomocí - **len nestranná a uznávaná morálna autorita** - má urovnávať politické konflikty a rozpory medzi zákon. a výk. mocou 70\. **Bližšie charakterizujte fungovanie výkonnej moci v parlamentnej forme vlády.** **Výkonná moc v parlamentnej forme vlády** - slabé postavenie - najdôležitejší orgán výkonnej moci = **vláda** - **základný znak:** zodpovednosť vlády pred parlamentom - základnou úlohou je vykonávanie zákonov a vydávanie podzákonných predpisov - **kreačná závislosť vlády od parlamentu** (klasický model) - potreba dôvery -- parlament môže kedykoľvek vysloviť nedôveru vláde - vláda odvodzuje legitimitu od parlamentu - **ústavnopolitická nezodpovednosť hlavy štátu** -  možno obviniť len z impeachementu (vlastizrada, porušenie ústavy) - za akty hlavy štátu zodpovedá vláda/členovia vlády - zodpovedajú prostredníctvom ***inštitútu kontrasignácie*** - = spolupodpisovanie, protipodpisovanie člena vlády 71\. **Bližšie charakterizujte fungovanie výkonnej moci v prezidentskej forme vlády.** **Výkonná moc v prezidentskej forme vlády** - napr. **USA** - „silné" postavenie (v rámci exekutívy) - **hlava štátu = hlava výkonnej moci** - prezident stojí na čele výkonnej moci - neexistuje funkcia predsedu vlády - kabinet = [len poradný zbor prezidenta] - štátni tajomníci -- politicky závislí od dôvery prezidenta - **kreačná nezávislosť výkonnej moci od parlamentu** -  nie je podriadená ani politicky zodpovedná formálne rovné - **samostatná legitimizácia** (voľba občanmi) -- prezident aj parlament - **ústavnopolitická nezodpovednosť prezidenta za výkon funkcie** -  výnimkou je impeachement - **absencia právomoci rozpustiť parlament** - systém bŕzd a protiváh 72\. **Uveďte rozdiely a spoločné znaky výkonnej moci v parlamentnej a prezidentskej republike.** **Rozdiely** - **prezidentská republika:** - **hlava štátu = hlava výkonnej moci** - vláda v zmysle kolektívneho orgánu neexistuje (len poradný kabinet) - výkonná moc nie je kreačne závislá od moci zákonodarnej - prezident je volený vo voľbách - prezident nie je politicky zodpovedný parlamentu - **parlamentná republika:** - orgán výkonnej moci = **vláda** - zodpovednosť vlády pred parlamentom - **kreačná závislosť vlády od parlamentu** - potreba dôvery - vláda odvodzuje legitimitu od parlamentu - za akty hlavy štátu zodpovedá vláda/členovia vlády cez ***[inštitút kontrasignácie]*** **Spoločné znaky** - hlavu štátu možno odsúdiť len za impeachement 73\. **Vysvetlite, čo znamená systém bŕzd a protiváh a ako sa prejavuje v jednotlivých formách vlády.** **Systém bŕzd a protiváh** - zavedený v snahe zabrániť koncentrácii moci v rukách jedného orgánu - či už monokratického (prezident) alebo kolektívneho (parlament) - striktná deľba: súčasné pôsobenie v zákonodarnej a výkonnej moci je nezlučiteľné - ale! nutnosť spolupráce mocí: - zákony schvaľuje jedine parlament - vykonávanie zákonov má v rukách prezident - v čistej forme funguje jedine v **USA** (v prezidentskej forme vlády) - **prejavuje sa:** - **inštitút impeachementu** 74\. **Bližšie charakterizujte výkonnú moc v modifikovaných formách vlády.** **Kancelársky systém** - funguje v **Spolkovej republike Nemecko** - posilňuje stabilitu vlády cez osobu jej predsedu -- **kancelára** - priamo volený parlamentom - súčasne tak získava jeho dôveru - nedôveru vláde môže parlament vysloviť len prostredníctvom osoby kancelára - tak, že si zvolí nového **konštruktívna nedôvera** **Systém V. republiky** - funguje vo **Francúzsku** - vláda je zodpovedná Národnému zhromaždeniu (režim je parlamentný) - ale! platí **systém prezumovanej dôvery**: - vláda po svojom vymenovaní nie je povinná žiadať snemovňu o dôveru, predpokladá sa, že ju má - poslanci môžu vyvolať hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, na schválenie návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národného zhromaždenia - ak parlamentná väčšina stojí na strane prezidenta, potom je považovaný za jej lídra a do funkcie predsedu vlády si vyberá predstaviteľa svojej väčšiny prezident riadi vládu cez predsedu - prezident môže vládu hocikedy požiadať o demisiu a vymenovať novú - ak prezidentský tábor parl. voľby prehrá, prezident ostáva vo funkcii - musí však vymenovať vládu, ktorá vyhrá parlamentné voľby 75\. **Uveďte, čo predstavuje inštitút vyslovenia dôvery/nedôvery, v ktorých formách vlády sa tento inštitút vyskytuje. Vysvetlite pojem konštruktívna nedôvera.** **Inštitút vyslovenia nedôvery** - vláda potrebuje k plnohodnotnému výkonu svojej funkcie dôveru parlamentu - zodpovednosť pred parlamentom nesie vláda počas celého svojho pôsobenia - parlament jej môže vysloviť nedôveru, prípadne zamietnuť žiadosť o vyslovenie dôvery - **[rozlišujeme:]** - **iniciatíva na vyslovenie nedôvery** - vychádza z parlamentu - **žiadosť o vyslovenie dôvery** - predkladá vláda na základe svojho rozhodnutia - ak hlasovanie dopadne neúspešne, výsledok je rovnaký -- **strata dôvery** - **vyskytuje sa v [parlamentnej forme vlády] (**v prezidentskej nie) **Konštruktívna nedôvera** - funguje **v kancelárskom systéme** - nedôveru vláde môže parlament vysloviť len cez kancelára tak, že zvolí nového - voľbou nového kancelára stráca starý kancelár a jeho vláda dôveru - nový kancelár dôveru má - systém zabraňuje zdĺhavým vládnym krízam a dlhotrvajúcemu stavu, keď v štáte nie je vláda s dôverou parlamentu 76\. **Charakterizujte pojem spravodlivosť, vrátane jeho etymológie a pozitívneho a negatívneho vymedzenia spravodlivosti.** **Spravodlivosť** - jedna zo základných spoločenských hodnôt - imanentná kategória práva - podstata, jadro práva - **etymológia slova:** - pochádza zo slov ,,správne'' či ,,spravovať'' - má sa určitým spôsobom (,,správne'') riadiť niečo, čo existuje (,,je spravované'') - **[pozitívne vymedzenie]** - prídel alebo rozdeľovanie určitých vecí osobám - spravodlivosťou je aj situácia, keď si osoby berú tie veci, ktoré im patria - majú na tieto veci nárok - určité veci = rôzne dobrá, bremená, statky - výsledky pracovnej činnosti - **[negatívne vymedzenie]** - pojem nespravodlivosti - každá osoba má silný cit pre nespravodlivosť rôzneho druhu - keď sa osoby nezhodnú, v čom spočíva dôvod pre nespravodlivosť v konkrétnom prípade, sú schopné hodnotiť danú situáciu ako nespravodlivú 77\. **Bližšie charakterizujte všeobecnú spravodlivosť.** **Všeobecná spravodlivosť** - **Aristotelova definícia:** úplne uposlúchnutie práva a zákona - je to práve zákonodarná činnosť, ktorá normuje všeobecné morálne a politické pravidlá, keďže právo v sebe obsahuje tak morálne, ako aj politické vzory správania sa - spočíva na správnej a nestrannej aplikácii verejných noriem - spravodlivé je to, čo je v súlade s právom 78\. **Podrobne charakterizujte rozdeľovaciu spravodlivosť vrátane jednotlivých kritérií.** **Rozdeľovacia spravodlivosť** - založená na princípe proporcionality alebo pomeru - ide o vymeranie alebo vypočítanie každému členovi spoločnosti časti všeobecného dobra a bremena podľa toho, koľko mu patrí -  spravodlivý podiel pomoci, privilégií alebo bremien - prichádza k deleniu subjektov - medzi subjektmi vzniká vzájomný vzťah nadradenosti a podradenosti - jedna skupina subjektov je preferovaná pred inou skupinou - **neplatí tu rovnosť** - napr. dávka v hmotnej núdzi patrí subjektu, ktorý splní podmienky pre priznanie tejto dávky, zatiaľ čo subjektom, ktoré podmienky nespĺňajú, dávka nepatrí - dôležité kritérium (vlastnosť) podľa ktorej prichádza k deleniu -  dôležitý aj subjekt, ktorý rozdeľuje **[štát]** - **[kritériá:]** - **každému podľa jeho potrieb** - **každému podľa jeho skutkov** - **každému podľa jeho zásluh** - **každému podľa jeho pozície** 79\. **Podrobne charakterizujte vyrovnávaciu spravodlivosť.** **Vyrovnávacia spravodlivosť** - **princíp rovnosti** - podľa správania jednotlivcov môžeme zistiť, kto je spravodlivý a kto nie - vzťahuje sa na konanie ľudí, ktoré sa týka iných ľudí - vymedzuje teda ich vzájomné vzťahy a subjektívne práva - protiprávne porušenie subjektívneho práva osoby by malo byť ,,vyrovnané'' primeraným odškodnením - **opravná spravodlivosť** (reštitučnuá, satisfakčnuá, retributívna) - keď jedna osoba druhej škodí a druhej osobe tým vzniká škoda - **[prejavuje v dvoch rovinách:]** - **v situáciách, ktoré sú nezávislé od vôle človeka** - vymeranie trestu za trestný čin, náhrada škody - **v situáciách, ktoré sú závislé od vôle človeka** - občianskoprávne vzťahy a záväzky v rámci súkromného práva - **štát** dohliada na rovnosť - zabezpečuje prinavracanie rovnosti, keď vznikla škoda 80\. **Charakterizujte právomoc a kompetenciu súdov, ich úloh ako aj vzťah súdov a ľudu.** **Právomoc a kompetencia súdov** - prejednávanie a rozhodovanie individuálnych sporov - **moderné súdnictvo koná v nasledovných oblastiach:** (úlohy) - rozhodovanie sporov vo všetkých právnych odvetviach - ochrana ľudských práv a slobôd - kontrola ústavnosti a zákonnosti v rámci ústavného a správneho súdnictva - **súdy sú povinné hľadať a realizovať spravodlivosť v sporoch, ktoré prejednávajú** - plnia tak, že nútia adresátov právnych noriem k takému správaniu sa, ktoré predvídajú zákony a podzákonné právne predpisy - súdy tiež poskytujú ochranu pred protiprávnymi zásahmi - **ľud sa zriekol svojich právomocí prejednávať individuálne spory a vynucovať svoje rozhodnutia a prenechal súdnictvu** - svojpomoc nahradila inštitucionálna spravodlivosť - ľud sa môže podieľať na výkone súdnej moci ako laik vo forme prísediacich alebo porotných súdov (USA, UK) - **súdna moc predstavuje výkon moci ľudu** - súdna moc (ako každá moc v štáte) je len moc ustanovená - **ústavodarcom zostáva v demokracii ľud** 81\. **Vysvetlite vzťah súdov k iným zložkám moci. Uveďte, čo je to tzv. jurisdikčná imunita rozhodnutí súdov.** **Vzťah súdov k iným zložkám moci** - súdna moc je v porovnaní s inými mocami najslabšia - [zákonodarná moc] disponuje (mešcom) financiami =schvaľuje rozpočet pre ostat. moci - [exekutíve] patrí pomyselný meč (efektivita konania, rýchlosť a sila) - má ozbrojené zložky (polícia, armáda) - súdna moc nedisponuje ničím podobným - významné postavenie súdnej moci voči iným zložkám moci: kontrola obsahu súdnych rozhodnutí a ich prípadná korekcia - **tzv. jurisdikčná imunita súdov** **Jurisdikčná imunita rozhodnutí súdov** - realizácia zásady ***res iudicata facit ius*** - **= žiadny iný orgán alebo inštitúcia nemôže zrušiť/meniť rozhodnutie súdu** - túto právomoc majú výlučne súdy v rámci súdnej sústavy a opravných prostr. - súdna moc je nezávislá a nestranná 82\. **Bližšie charakterizujte inštitucionálnu nezávislosť súdov. Popíšte účel nezávislosti a jej vzťah k nestrannosti.** **Inštitucionálna nezávislosť súdov** - = **súdy sú oddelené od iných štátnych orgánov** - tvoria vlastnú sústavu orgánov - nie sú vo vzťahu nadradenosti alebo podriadenosti voči iným št. orgánom - existujú nezávisle -- najmä od politických orgánov zákonodarnej a výkon. moci - neznamená to však izoláciu, skôr kooperáciu - amnestie schvaľuje výkonná moc, rozpočet súdov parlament - neznamená svojvôľu súdy konajú v hraniciach ústavy a zákonov - **nezávislosť súdnej moci** - ** [má dvojaký účel:]** - garancia nestranného a spravodlivého procesu - ochrana demokraciea jej hodnôt vrátane ľudských práv - nie je výsadou súdnej moci, ale jej nevyhnutným predpokladom pre naplnenie zodpovednosti za nestranné a spravodlivé súdne rozhodnutie - **bez nezávislosti súdnej moci neexistuje jej [nestrannosť], a contratio nie je možné dosiahnuť nestranné rozhodnutie, ak nie je súdna moc nezávislá** - medzi nezávislosťou a nestrannosťou existuje priama úmera 83\. **Bližšie charakterizujte personálnu nezávislosť sudcov.** **Personálna nezávislosť sudcov** - viaže sa na osobu **sudcu** - **= stav, keď sudca nie je vo vzťahu nadradenosti alebo podriadenosti voči predstaviteľom iných zložiek moci** sudca má voči nim rovnocenné postavenie - ministra, premiéra alebo hlavy štátu - sudca nesmie prijímať od iných osôb príkazy, nariadenia alebo posudky - **sudca je povinný rozhodovať podľa svojho svedomia** - neznamená, že sudcovia môžu postupovať či rozhodovať svojvoľne - pri rozhodovacej činnosti sú viazaní právnymi predpismi, rozhodnutiami vyšších súdov v rámci inštančného postupu 84\. **Uveďte a popíšte kritériá nezávislosti súdov ako ich používa Európsky súd pre ľudské práva.** 1. **Každý súd musí byť založený na základe ústavy alebo zákona.** a. právny predpis s nižšou právnou silou ako zákon je nedostatočný a súd zriadený napr. nariadením vlády nedáva záruku nezávislosti 2. **Spôsob ustanovovania sudcov do funkcie.** b. na ustanovovaní sudcov do funkcie sa podieľajú všetky zložky štátnej moci vrátane predstaviteľov súdnej moci c. noví sudcovia by mali vychádzať z kompromisu a dohody medzi predstaviteľmi legislatívy, exekutívy a judikatívy i. ak by jedna zložka mala dominantné postavenie, automaticky by to znamenalo zásah do nezávislosti súdu a sudcov 3. **Dĺžka funkčného obdobia sudcu.** d. vyžaduje sa, aby bol sudca ustanovený do funkcie na dlhodobé časové obdobie (spravidla bez časového obmedzenia) a jeho mandát by nemal podliehať opätovnému predlžovaniu e. menovanie bez časového obmedzenia neznamená, že sudca nemôže byť z funkcie odvolaný (väčšinou za spáchanie úmyselného trestného činu alebo závažného disciplinárneho previnenia) - samozrejmosťou je vzdanie sa funkcie 4. **Existencia záruk voči vnú