Staroveká literatúra komplet (1) PDF

STAROVEK 3500 pred Kristom – 5. storočie po Kristovi STAROVEKÁ LITERATÚRA  Staroveká literatúra  Dve formy umenia: expresívne umenie (začiatky poézie, hudby, tanca) a konštruktívne umenie (architektúra, sochárstvo a maliarstvo)  Poézia – sprevádza hrou na lýru – lyrika ...

STAROVEK 3500 pred Kristom – 5. storočie po Kristovi STAROVEKÁ LITERATÚRA  Staroveká literatúra  Dve formy umenia: expresívne umenie (začiatky poézie, hudby, tanca) a konštruktívne umenie (architektúra, sochárstvo a maliarstvo)  Poézia – sprevádza hrou na lýru – lyrika  Slovo sprevádzane hudbou a tancom  Tri základné literárne druhy: epika, lyrika a dráma  Rozdelenie starovekej literatúry  Orientálna (3. tis. pnl. – 5. st. n.l.)  sumérska  hebrejská  indická  Antická (9. st. pnl – 5. st. n.l) – nazýva sa aj KLASICKÁ  grécka  rímska Hebrejská literatúra  Hebrejská literatúra od 12. storočia p. n. l.  Najmladšia z Blízkeho východu  Kľúčové dielo: Biblia  Konštantín a Metod  Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona Znaky hebrejskej literatúry  Monoteizmus  Od tela k duši  Život na zemi je príprava na posmrtný život – transcendentálnosť  Spracovanie príbehov do rozsiahleho epického diela Kľúčové dielo hebrejskej literatúry BIBLIA  Starý zákon  Obsahuje 46 kníh a) Historické (Genezis – stvorenie a usporiadanie sveta) b) Poučné a básnické (Pieseň piesní – Šalamúnova pieseň) c) Prorocké (príchod Mesiáša) d) Knihy zákonov a prísloví  Nový zákon  Príbeh Ježiša Krista a dovŕšenie Starého zákona  Tvorí ho 27 kníh a) Historické (4 evanjeliá, Skutky apoštolov) b) Poučné (listy/epištoly sv. Pavla) c) Prorocké (Zjavenie sv. Jána – Posledný súd) Antická literatúra Antická literatúra  Aj grécka aj rímska literatúra  Kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti  Takmer každé obdobie nadväzovalo na antickú literatúru  Aristoteles  Vergílius  Plautus  Znaky antickej literatúry  Polyteizmus  Podriadenosť ľudí bohom  Bohovia majú kladné aj záporné ľudské vlastnosti  Polobohovia  Premena človeka na boha – apoteóza  Osudová neodvratnosť – ananké  Harmónia telesnej a duševnej krásy – kalokagatia  Spracovanie príbehov do rozsiahleho epického diela Antickí bohovia a postavy z antickej mytológie  Antickí bohovia a postavy z mytológie  Zeus  Poseidón  Herkules  Achilles  Persefona  Medúza  Kentauri  Minotauros  EPIKA EPICKÁ POÉZIA A PRÓZA  Epická poézia a próza  Báj/mýtus  Rozsiahla epická skladba – epos  Bájka  Anekdota  Podobenstvo/parabola  Báj/mýtus  Epický, pôvodne neveršovaný žáner  Odráža sa v ňom primitívny názor na človeka na svet  Prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti  Človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom  Bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom EPOS  EPOS  epos = rozsiahla epická skladba  jeden z najstarších lit. žánrov  z gréckeho epos = slovo, rozprávanie  v antike bol zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík  spracúva veľké historické udalosti späté s kolektívom kmeňa / národa  má hlavnú dejovú líniu a vedľajšie (epizódne) dejové línie s mnoho postavami  nachádzame tu opisy postáv, prostredia, predmetov (rozvinuté prirovnania, prívlastky, rôzne formy opakovania)  kompozícia má pevne stanovené časti:  úvod (propozícia) – stručné zhrnutie obsahu  vzývanie (invokácia) – básnik volá múzu  dve dlhé opisné časti – predstava a opis postáv, ich hrdinský boj, do deja vstupujú bohovia, ktorí im pomáhajú alebo škodia  pôvodne existoval len v ústnej podobe, bol veľmi rytmický (spevný prednes)  neskôr aj v písanej podobe  prvý druh eposu bol hrdinský epos – najstarší je sumerský Epos o Gilgamešovi EPOS O GILGAMEŠOVI  Epos o Gilgamešovi  Lit. žáner: staroveký hrdinský epos  Kompozícia: prológ a 4 časti  Zachovala sa približne 1/3 textu.  Jazyk: sumerčina (najstarší písomný jazyk na svete) zapísaná klinovým písmom  napísaný na 12-tich tabuľkách klinovým písmom, zachovala sa iba jedna (nepoznáme autora)  všetky príbehy spája hlavná postava – kráľ Gilgameš  vidíme tu zázračné predmety, ľudí premenených na zvery  jeho hrdinovia naozaj žijú, trpia a umierajú ako obyčajní ľudia, aj keď sú obdarení nadľudskou silou  sú tu aj časti s veľmi realistickým opisom  dielo má 2 časti: 1. priateľstvo Gilgameša a Enkidua 2. bezúspešné Gilgamešove hľadanie večného života  Postavy  Gilgameš – silný, prísny kráľ mesta Uruk, zidealizovaný, pokúša sa o nesmrteľnosť, od boha múdrosti dostal dôvtip, vedel o všetkom minulom i prítomnom  Enkidu – silný stepný muž, divoch  Utanapištin – prežil potopu sveta, jediný dostal nesmrteľnosť  bohyňa Ištar – zaľúbi sa do Gilgameša  úlohou Gilgameša bolo 7 dní bdieť, uloviť rastlinu nesmrteľnosti – nepodarilo sa mu to - nesmrteľný preto, lebo sa hovorí o ňom dodnes (legenda) – ,,Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.  HRDINSKÝ EPOS  Inšpiráciou sú staroveké báje  Výnimoční hrdinovia  Epická šírka (opisy, odbočenia od hlavnej dejovej línie)  Objektívnosť  Dianie neradia smrteľníci, ale bohovia  Homér Ilias a Odysea  Homér  slepý grécky básnik a spevák  Zameriava sa na významné udalosti z trójskej vojny  DIELA: ILIAS ODYSSEA  ILIAS  Literárny druh: epika  Literárny žáner: hrdinský epos  Téma: trójska vojna  V popredí je epizóda o konflikte medzi Grékmi  Agamemnón urazí Achilla, ten prestane bojovať  Hlavná postava: Achilles  Názov diela: z gr. Ílion = Trója  ILIAS  Námet – grécke mýty a epické básne  Dramatický charakter eposu  Dialogickosť  Odbočenia vytvárajú napätie a tvoria pozadie udalostí...  Osnova diela 1. Príčinou vojny bol únos krásnej Heleny, synom trójskeho kráľa Priama, Paridom. 2. Na to zorganizovali odvetnú výpravu gréckych kmeňov proti Tróji. 3. Ku koncu vojny sa Achilles odmieta zúčastniť vojny bojov, lebo mu odňali ukoristenú otrokyňu. 4. Epos vrcholí súbojom Achilla s Hektorom. 5. Achilles víťazí a Hektor zomiera.  ODYSEA  LD: epika  LŽ: hrdinský epos  opisuje posledných 41 dní desaťročného blúdenia itackého kráľa Odysea  Téma: návrat kráľa Odysea na svoju rodnú Itaku, láska k rodine  Hlavná myšlienka: autor vyzdvihuje najväčšiu hodnotu ľudského života a to je úcta k ľudskému rozumu KRÁTKA EPIKA V STAROVEKU  PODOBENSTVO = parabola  krátky epický útvar (najmä z Biblie)  príbeh z reálneho života prerozprávaný formou metafory, má hlbší zmysel  napr. Podobenstvo o horčičnom zrnku Podobenstvo o horčičnom zrnku K čomu prirovnávame Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. Evanjelium podľa Marka, 4  ANEKDOTA  krátky príbeh o reálnej alebo fiktívnej udalosti, ktorý má neočakávaný záver s humorným vyznením Znaky: krátky rozsah, duchaplnosť, hutnosť textu a pointa  v súčasnosti anekdota = vtip K Aristotelovi prišiel klebetný človek: „Koľko berieš za vyučovanie rečníckeho umenia?“ „Od teba dvakrát toľko ako od ostatných.“ „A to už prečo?“ spýtal sa klebetník. „S tebou budem mať dvojakú prácu. Skôr ako ťa začnem učiť rečniť, budem ťa musieť najprv naučiť mlčať.“  BÁJKA  Krátky veršovaný/neveršovaný žáner  Najčastejšie v nej vystupujú zvieratá, ktoré majú typické vlastnosti  Vyslovuje mravné poučenie  Poučenie buď vyplýva z príbehu, alebo je formulované na konci bájky  Využíva sa veľa básnických prostriedkov  Nepriame pomenovanie  Personifikácia  Využíva sa: satira, irónia  Ezop – Ezopove bájky  Grécky bájkar Ezop  Ústna tradícia o ňom hovorí ako o nevzhľadnom otrokovi  Väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat  Zvieratá sú charakteristické svojím spôsobom správania Zvieratá v bájkach a ich vlastnosti EZOP: O OSLOVI, ČO NIESOL SOCHU BOHA Istý človek naložil na somára sochu boha a poháňal ho do mesta. Všetci chodci, ktorých cestou stretali, klaňali sa soche, a osol si myslel, že sa to klaňajú jemu. Bol z toho ako vo vytržení, staval sa na zadné nohy a vzpieral sa ísť ďalej. Osliar uhádol, čo sa deje v somárovej hlave, pošibal ho bičom a rozkričal sa naňho: „Och, ty sprostá hlava, už len to by chýbalo, aby sa ľudia klaňali somárovi!“ Bájka vraví, že tí, čo sa chvascú zásluhami iných, vyjdú na posmech pred tými, čo ich poznajú. 1. Je posolstvo bájky aktuálne aj dnes (t. j. je nadčasová)? Diskutujte 2. Správa sa zvieracia postava ako človek? Zdôvodnite svoje tvrdenia. 3. Zviera sa v bájke zvyčajne vyznačuje jednou typizovanou vlastnosťou. Akou sa vyznačuje osol?  EZOP: ZEUS A LÍŠKA Zeus nadšený bystrým umom a dôvtipom líšky spravil ju kráľom zvierat. Chcel sa však presvedčiť, či táto zmena v jej postavení má nejaký vplyv na jej lakomstvo. A tak, keď sa niesla v kráľovských nosidlách, vypustil jej popred oči chrobáka. Líška sa nevedela ovládnuť, keď chrobák jednostaj krúžil okolo jej nosidiel; skočila po ňom, a akokoľvek sa to nepatrilo, pokúšala sa ho chytiť. Zeus sa veľmi pohoršil nad jej správaním a pozbavil ju kráľovskej hodnosti. Bájka ukazuje, že ľudia slabej vôle nezmenia svoje návyky, ani keď dosiahnu najvyššie hodnosti. 1. Môže sa táto bájka aplikovať aj na sféru politiky? Zdôvodnite svoju odpoveď. 2. Sformulujte posolstvo bájky do jednej vety. Dráma Úvod a základné pojmy  Z histórie drámy  Vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína.  Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom.  Aischylos neskôr pridal 2. herca  Sofokles herca tretieho.  Definícia pojmu  Dráma je jedným zo základných druhov umeleckej literatúry popri lyrike a epike  Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu.  Dramatické literárne diela sú určené na predvádzanie textu na základe zrakového vizuálneho ) a sluchového ( audiálneho ) vnímania.  Drámu rozdeľujeme do týchto kategórií:  divadelná hra  film  televízna hra  rozhlasová hra  Definícia pojmu dráma  Hoci má dráma aj písomnú podobu textu, je určená na jeho dramatizáciu pre divákov.  Dráma má spoločné znaky s epikou, lebo má dej.  Má spoločné znaky aj s lyrikou, lebo autor vyjadruje prostredníctvom postáv svoje pocity a myšlienky.  Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich dialógov.  Znaky drámy  Monológ - je samostatný prehovor osoby Vnútorný monológ je špecifická výpoveď osoby, ktorú táto adresuje sama sebe. Zachytáva myšlienky človeka vo chvíli zrodu t.j. v ich prvotnej ešte jazykovo nespracovanej podobe. Dialóg je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Musí mať aspoň 2 repliky. Kontakt medzi replikami sa zabezpečuje aj jazykovými prostriedkami, a to nadväzujúcimi na predchádzajúci repliku. Replika je základná jednotka dialógu. Ide o prehovor jednej osoby alebo literárnej postavy.  Divadelná hra  Divadelná hra sa realizuje na špeciálne upravenom priestore – javisku.  Prvé uvedenie divadelnej hry – premiéra  Druhé uvedenie divadelnej hry – repríza  Posledné uvedenie divadelnej hry – derniéra  Vonkajšia stavba drámy javisková realizácia  dejstvá – časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka  scény – zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku  výstupy – zmena postáv  Vnútorná stavba drámy Dramatický dej  1. úvod - expozícia  2. zauzlenie – kolízia  3. vyvrcholenie – kríza  4. obrat deja – peripetia  5. záver – katastrofa  Charakteristické znaky drámy  verš/próza  sujetovosť  dejovosť  prítomný čas  dynamické motívy  dialogickosť  hovorovosť  obraznosť  dianie (akčnosť)  Dramatické žánre  komédia  tragédia  činohra  Komédia  (z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu Dionýza) je jedným z divadelných žánrov.  Na rozdiel od tragédie postavy komédie sú zo skromných pomerov, komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov. Venuje sa každodennej realite ľudí.  zobrazuje sa v nej smiešnosť, komickosť a nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života. Ostrie jej humoru je zacielené hlavne na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života. Je významným prostriedkom boja proti zlu.  Fraška  Druh komédie, v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie.  Vyznačuje sa zobrazovaním nepravdepodobných zápletiek a situácií, využívaním slovných hračiek, násilnou komickosťou.  Fraška má rýchle dejové tempo.  Tragédia  (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel  je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.  Štruktúra klasickej gréckej tragédie  má päť častí (dejstiev):  úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času  zápletka (kolízia) – stret dvoch súperov, vznik konfliktu  vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja  obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom  rozuzlenie (katastrofa) - tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;  Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.  Činohra  je literárne dielo patriace do dramatického žánru, hra zobrazujúca vážne spoločenské problémy, nemusí končiť tragicky.  je vcelku vážna, avšak jej zakončenie nie je tragické. V činohre sa zobrazujú vážne a aktuálne spoločenské problémy. Hrdinami sa stávajú ľudia bežného života.  Ďalšie pojmy  Dramatik – spisovateľ, autor divadelnej hry.  Dramaturg – dielo vyberá do repertoára divadla a pripravuje podmienky na realizáciu.  Režisér – tvorca koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry.  Herci – stvárňujú postavy hry.  Scénický výtvarník – tvorca scény, na ktorej sa divadlo hrá ( kulisy – všetky predmety na javisku, ktoré vytvárajú prostredie hry, rekvizity – všetky predmety na javisku, ktoré herci používajú ).  Hudobný skladateľ – tvorca scénickej hudby, ktorá dotvára, podfarbuje dej.  Ďalej v divadle pracujú osvetľovači, zvukári, návrhári a realizátori kostýmov, maskéri SOFOKLES Antigona  SOFOKLES  Najznámejší staroveký grécky dramatik  Najprv herec, neskôr autor tragédií  Inovoval grécke divadlo (v jeho hrách vystupovali 3 – 4 herci, menej priestoru dostal chór)  ANTIGONA  LITERÁRNY DRUH: dráma  LITERÁRNY ŽÁNER: tragédia  TÉMA: Autor zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky.  IDEA: Autor vyzdvihuje úctu k božím zákonom a prirodzeným ľudským právam.  Hlavné postavy  Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa; odvážna, hrdá, rešpektuje božie zákony a tradície  Ismena – sestra Antigony; ústupčivá, nevýbojná, pokorná  Polyneikos – brat Antigony; zaútočil s vojskom na Téby, v boji padol; Kreon ho nechal pred hradbami ako zradcu  Hlavné postavy  Eteokles – brat Antigony; padne ako obranca Téb; Kreon ho dal pochovať ako hrdinu  Kreon – nový kráľ Téb, strýko Antigony a otec Haimona; samoľúby, namyslený, márnomyseľný, krutý  Haimon – snúbenec Antigony; rozvážny, mierny, milujúci  Eurydika – Haimonova matka a manželka Kreona  KOMPOZÍCIA 01 Expozícia 04 Prológ Peripetia 02 5. dejstvo Kolízia 1. dejstvo 05 03 Katastrofa Kríza Epilóg 2. – 4. dejstvo Expozíci 01 a PROLÓG  Prológ  Deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena a Eteokles) žijú v Tébach, kde vládne Kreon.  Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam.  Obaja synovia v tomto boji padnú: Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca.  Kreon zakáže pochovať Polyneika.  Antigona sa rozhodne nerešpektovať tento zákaz a Polyneikovi preukáže posledné pocty.  02 KOLÍZIA 1. DEJSTVO  1. DEJSTVO  Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: k Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky.  Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.  03 KRÍZA 2. – 4. DEJSTVO  II. DEJSTVO:  Strážca privádza pred kráľa Antigonu, obviňuje ju z porušenia kráľovho príkazu.  Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník – siahol na božie zákony.  Antigona vysvetľuje kráľovi, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať a nie nenávidieť  SOFOKLES  Kráľ jej odpovedá: Ak chceš milovať, tak v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!  Antigone hrozí krutý trest – majú ju zaživa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa.  III. DEJSTVO  Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac oceňuje poslušnosť.  Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé.  K: Mám vládnuť v mene iných a nie vo vlastnom?  H: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte  K: Či nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne?  H: Musel by si vládnuť pustej zemi!  IV. DEJSTVO  Antigonu privádzajú do skalnej hrobky.  S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.  Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak – ó, veď je to naposledy! Lebo mňa už vedie nám všetkým spoločný boh Hádes k brehu Achetontu a musím ta ísť živá ja, čo som nepoznala nehu manžela, ktorej nikto nepozýva svadobných hostí, ktorej nezazvučí tón svadobných piesní! Môj muž – Acheron!  04 PERIPETIA 5. DEJSTVO  5. DEJESTVO  Veštec Teiresias príde oznámiť kráľovi, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí.  Vyzýva kráľa k rozvážnosti.  Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia, ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť.  No tvrdohlavosť je znak bláznovstva!  Teiresias veští nešťastie.  Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých pár mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi.  05 KATASTROFA EPILÓG  EPILÓG  Kreon vošiel do skalnej hrobky a našiel tam Haimona, ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (obesila sa na vlastnom závoji)  Keď Haimon zbadal otca, vytasil svoj meč a prebodol sa.  Keď sa to dozvie kráľovná Eurydika, spácha samovraždu.  Kreon šalie od bolesti a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.