Prevencia Sociálnopatologických Javor PDF

PREVENCIA SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected] V KOMPETENČNOM PROFILE UČITEĽA PRVÉHO STUPŇA ZŠ, UČITEĽA DRUHÉHO STUPŇA ZŠ A UČITEĽA SŠ SA UVÁDZA:       mať základné...

PREVENCIA SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected] V KOMPETENČNOM PROFILE UČITEĽA PRVÉHO STUPŇA ZŠ, UČITEĽA DRUHÉHO STUPŇA ZŠ A UČITEĽA SŠ SA UVÁDZA:       mať základné praktické skúsenosti s rozpoznaním sociálnopatologické prejavov správania sa žiakov, poznať riziká sociálnopatologických javov a možnosti primárnej prevencie a nápravy, rozpoznať sociálnopatologické prejavy správania sa žiakov, cielene zaraďuje aktivity primárnej prevencie sociálnopatologických javov do vyučovania, odhaľuje prejavy sociálnopatologického správania, aktívne spolupracuje so zákonnými zástupcami žiaka a odborníkmi (kolegami) na ich eliminácii, vyhodnocuje účinnosť intervencií (zásahov, riešení) pri eliminácii sociálnopatologických javov v spolupráci so zákonnými zástupcami žiaka. ŠTÁTNE VZDELÁVACIE PROGRAMY  Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania (výber):           1. stupeň: Rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov. Viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia. Viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných. 2. stupeň: Rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na kultivovanú komunikáciu a spoluprácu. Viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí. Úplné stredné všeobecné vzdelávanie: Prehĺbiť u žiakov sociálne kompetencie, osobitne schopnosť kultivovane komunikovať, racionálne argumentovať a efektívne spolupracovať v rôznych skupinách. Posilniť u žiakov prístup rešpektujúci ľudské práva a zodpovednú účasť v demokratickej spoločnosti. V ZŠ A SŠ PÔSOBIA  Pedagogickí zamestnanci  Odborní zamestnanci Prevenciu rizikového resp. problémového správania je potrebné realizovať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. ZÁKLADNÁ TERMINOLÓGIA    Rizikové správanie detí a mládeže Problémy v správaní, resp. problémové správanie detí a mládeže Sociálnopatologické javy v súčasnosti sem zaraďujeme kriminalitu a delikvenciu, patologické závislosti, samovražednosť, prostitúciu a pohlavné choroby, patológiu rodiny, xenofóbiu a rasizmus, agresivitu a šikanovanie RIZIKOVÉ SPRÁVANIE (V zmysle odbornej literatúry, napr. M. Miovský, M. Čerešník, Ľ. Tichý a ďalší):  V najužšom poňatí rizikového správania:  a) záškoláctvo,  b) šikanovanie, kyberšikanovanie a extrémne prejavy agresie,  c) extrémne rizikové športy a rizikové správanie v doprave,  d) rasizmus a xenofóbiu,  e) negatívne pôsobenie siekt,  f) sexuálne rizikové správanie,  g) správanie smerujúce k závislostiam. V širšom poňatí aj nasledujúce, ktoré ale nemožno jednoznačne zahrnúť do konceptu rizikového správania:  h) okruh porúch a problémov spojených so syndrómom týraného a zanedbávaného dieťaťa,  i) spektrum porúch príjmu potravy,  j) sebapoškodzovanie.  M. ZELINA NAVRHUJE NEVHODNÉ SPRÁVANIE DETÍ A MLÁDEŽE DELIŤ NASLEDOVNE  1. Nedisciplinované správanie (asociálne): Vyskytuje sa epizodicky, nemá vysokú negatívnu spoločenskú závažnosť. Pri nedisciplinovanom správaní sa porušujú školské normy a predpisy, typické je vyrušovanie žiaka na vyučovaní, odpisovanie, používanie vulgarizmov a pod. Takéto správanie riešia rodičia, učitelia, vychovávatelia, dá sa upraviť upozornením, poradenstvom. Z hľadiska prevencie v škole a školských zariadeniach možno vymedziť ešte dve kategórie, ktoré vedú k nevhodnému správaniu: Rizikové správanie: U rizikových jednotlivcov je vysoká pravdepodobnosť, že sa u nich prejaví problémové správanie (napr. rizikové rodiny).  Prizerajúce sa správanie: Vyznačuje sa tým, že žiak sa neangažuje do sociálneho diania, nezaujíma sa o to, čo ľudia okolo neho robia, neprotestuje proti zlu, neoznámi šikanovanie, nemá motiváciu angažovať sa.   2. Problémové správanie (disociálne): Patria sem také priestupky voči normám a pravidlám, ktoré majú trvalý a intenzívny charakter, sú závažné a opakujúce sa. Jednotlivci v tejto kategórii si vyžadujú sústavnú poradenskú prácu. Problémové správanie si už častejšie vyžaduje vyňatie osoby z prirodzeného prostredia a ide aj o snahu zmeniť sociálne podmienky človeka s problémovým správaním.  3. Poruchy správania (antisociálne): Antisociálne správanie predstavuje najvyšší a najťažší stupeň prejavov nevhodného správania. Ide o jednotlivcov s agresívnym správaní, osoby, ktoré spáchali trestný čin a pod. Antisociálne správanie sa môže prejaviť proti ľuďom, majetku i sebe samému. SOCIÁLNE SPRÁVANIE SA VO VZŤAHU K SOCIÁLNYM NORMÁM ČLENÍ NA: konformné (normokonformné), ktoré je v súlade s normami spoločnosti,  nonkonformné, nápadné, provokujúce sociálne správanie, ktoré je ešte v rámci tolerančného limitu,  deviantné: – disociálne – asociálne a antisociálne – delikventné – kriminálne  SPOLOČENSKÉ PRÍČINY NÁRASTU SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV zmeny v hodnotovej orientácii v spoločnosti zamerané ku konzumu a hedonizmu,  negatívny vplyv masmédií s vysokou prezentáciou fiktívnej i reálnej brutality,  nedostatky v legislatíve a anomický stav spoločnosti po roku 1989,  ekonomická kríza, nárast nezamestnanosti a chudoby,  prienik medzinárodného zločinu,  vysoká anonymita a nízka sociálna kontrola na sídliskách,  SPOLOČENSKÉ PRÍČINY NÁRASTU SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV amerikanizácia životného štýlu a kultúry,  nerovnomernosť rozdelenia bohatstva,  rozvoj organizovaného zločinu,  vysoké nároky na výkon spôsobujúce psychický tlak a stres,  preferovanie ekonomických záujmov pred sociálnymi zásadami,  rozklad prirodzených lokálnych i národných spoločenstiev a i.  PRÍČINY (ETIOLÓGIA) RIZIKOVÉHO A PROBLÉMOVÉHO SPRÁVANIA Etiológia problémového správania či porúch správania je multifaktoriálne determinovaná a je výsledkom interakcie viacerých faktorov: biologických, osobnostných a sociálnych. ČLOVEK SA CHÁPE AKO BYTOSŤ BIO-PSYCHO-SOCIÁLNA A PRETO DETERMINANTY ĽUDSKÉHO SPRÁVANIA A AJ MOŽNÝCH PORÚCH SPRÁVANIA, MÔŽEME ROZDELIŤ DO biologickej oblasti - genetické vplyvy, priebeh gravidity a pôrod, ochorenia,  psychologickej oblasti - emocionálna narušenosť, neurózy, psychopatie,  sociálnej oblasti - sociálne prostredie, rodina, výchovný štýl, životný štýl a i.  VO VŠEOBECNOSTI HOVORÍME O Vnútorných príčinách Vonkajších príčinách MEDZI VNÚTORNÉ ČINITELE MÔŽEME ZARADIŤ:          osobitosti nervovej sústavy vrodené vlastnosti choroby a úrazy psychopatie, psychózy, schizofrénia mentálna retardácia ľahká mozgová dysfunkcia organické poškodenia mozgu špecifiká procesu dozrievania nervovej sústavy poruchy v oblasti emocionálneho vývinu. K VONKAJŠÍM ČINITEĽOM ZARAĎUJEME: rodinné prostredie  rovesníkov a partiu kamarátov  masmédiá  školu a sociálne vzťahy v triede.  RIZIKOVÉ A PROBLÉMOVÉ SPRÁVANIE ŽIAKOV prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected] Problémové správanie žiakov - najrozšírenejšie DELIKVENCIA A KRIMINALITA DETÍ A MLÁDEŽE      maloletí i mladiství páchatelia sa dopúšťajú trestných činov vo všetkých druhoch kriminality dominuje trestná činnosť majetková u mladšej vekovej kategórie prevládajú drobné krádeže v obchodoch, v škole, vreckové krádeže či krádeže bicyklov u starších sú to krádeže vlámaním do bytov a do motorových vozidiel, ale aj obchodov či firiem; častejšie sa objavuje násilná trestná činnosť, najčastejšie ide o vydieranie, šikanovanie i lúpežné prepadnutia; objavuje sa i trestná činnosť v súvislosti s drogami. aktuálnym problémom sa stáva, že v nižších vekových kategóriách sa začínajú objavovať závažnejšie formy majetkovej kriminality a brutálnejšie trestné činy násilnej kriminality. SPOLOČNÉ DETERMINANTY DELIKVENTNÉHO SPRÁVANIA DETÍ A MLADISTVÝCH:  1. Neštandardné rodinné prostredie - nedostatky vo výchovnom štýle  - riešenie problémového správania najčastejšie 2 protipólnymi spôsobmi agresivitou a rezignáciou  - u rodičov prevláda menej lukratívne zamestnanie  - väčšina rodičov neposkytuje vhodný vzor a morálne správanie  - delikventné správanie vyskytujúce sa aj u súrodencov  2. PREDCHÁDZAJÚCE PROBLÉMY V SPRÁVANÍ - pred samotným spáchaním trestného činu v absolútnej väčšine prípadov sa vyskytujú problémy v správaní (záškoláctvo, nezvládnuteľné správanie doma i v škole)  - slabší prospech v škole (dobrý prospech má iba minimum) až neprospievanie tak na základnej ako i strednej škole  3. SPÁCHANIE TRESTNÉHO ČINU V SKUPINE - typickým znakom delikventnej činnosti detí a mládeže je uskutočnenie trestných činov pod vplyvom nevhodných kamarátov  - pomer 70 : 30  4. ENDOGÉNNE FAKTORY  - zvýšený výskyt telesných a psychologických handicapov na základe posudkov lekárov, súdnych znalcov či psychológov - organické poškodenie CNS  - syndróm ADHD  - depresia, úzkosť  - špecifické poruchy učenia  - poruchy reči  5. ZNEUŽÍVANIE DROG - užívanie legálnych i nelegálnych drog  - veľa z nich už prešlo liečbou  - spáchanie trestného činu pod vplyvom drogy  POČTY PÁCHATEĽOV TRESTNEJ ČINNOSTI Rok / 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 1090 1105 1112 845 783 726 694 678 687 694 656 576 696 592 4931 4282 4216 3669 3615 3264 2764 2448 2404 2349 2232 1968 1735 1826 pácha- Mladiství Maloleí telia MALOLETÍ A MLADISTVÍ PÁCHATELIA NÁSILNEJ A MRAVNOSTNEJ KRIMINALITY V ROKOCH Násilná trestná činnosť 2012 AŽ 2022 Mravnostná trestná č. maloletí mladiství maloletí mladiství 2012 115 474 46 273 2013 114 429 24 235 2014 88 350 27 282 2015 57 310 28 255 2016 76 301 28 283 2017 88 292 41 279 2018 84 297 51 270 2019 62 299 33 292 2020 53 235 56 274 2021 44 216 67 271 2022 43 201 66 283 POČTY ODSÚDENÝCH MLADISTVÝCH V SR Rok Muži Ženy Spolu 2008 105 2 107 2009 109 3 112 2010 103 1 104 2011 99 3 102 2012 93 2 95 2013 66 6 72 2014 60 2 62 2015 59 2 61 2016 50 0 50 2017 47 0 47 2018 55 0 55 2019 45 0 45 2020 41 0 41 2021 34 1 35 2022 28 1 29 DĹŽKA TRESTU MLADISTVÝCH V SR 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 12 21 8 7 9 7 8 7 5 2 6 5 2 Do 1 r. 15 15 8 11 11 7 11 8 5 3 6 8 2 2 Do 2 r. 21 29 23 22 13 15 14 7 15 24 11 7 10 13 Do 3 r. 34 20 20 26 22 16 18 18 11 11 16 12 12 4 Do 5 r. 18 22 23 20 16 12 9 6 6 9 9 7 5 6 Do 10 r. 4 4 6 7 2 2 1 3 3 3 1 1 1 2 Do 15 r. 1 2 1 1 1 1 1 0 0 0 0 0 0 0 2014 2011 19 2013 2010 Do 6 mes. 2012 2009 Dĺžka DETI A MLÁDEŽ AKO OBETE TRESTNÝCH ČINOV ZA ROKY 2012 AŽ 2021 Obete Páchatelia Spolu - do 6 rokov maloletí mladiství 2012 1493 107 153 479 2013 1433 94 165 381 2014 1409 111 130 406 2015 1315 126 94 391 2016 1423 110 100 395 2017 1345 95 140 381 2018 1339 113 142 393 2019 1241 116 82 377 2020 1110 140 92 306 2021 1017 117 77 274 Zdroje:  Štatistika kriminality v SR.  www.minv.sk  Ročenka Zboru väzenskej a justičnej stráže.  www.zvjs.sk  ZÁŠKOLÁCTVO ZÁŠKOLÁCTVO MÁ ÚZKU SÚVISLOSŤ SO ZÁVAŽNEJŠÍMI JAVMI môže sa stať jedným z kriminogénnych činiteľov  najmä pod vplyvom závadovej rovesníckej skupiny je časté navštevovanie herní či pohostinstiev  záškoláci majú často v dospelosti väčšie problémy uplatniť sa na trhu práce  a i.  DÔVODY VYKONÁVANIA SOCIÁLNEJ KURATELY PRI PROBLÉMOVOM SPRÁVANÍ MALOLETÝCH A MLADISTVÝCH Zanedbávanie školskej dochádzky  Trestná činnosť  Činnosť inak trestná  Úteky z domu a zo zariadenia  Experimentovanie a závislosť na drogách  Iné závislosti  Narušené vzťahy  Poruchy správania  Iné  ÚLOHY ŠKOLY PRI PROBLEMATIKE ZÁŠKOLÁCTVA  Realizovať monitoring problémového správania (napr. úzka súvislosť záškoláctva so šikanovaním)  Dôsledne kontrolovať dochádzku  Učitelia by mali mať primerané nároky na žiakov  Spríjemniť školské prostredie (tak sociálne ako aj fyz.)  Motivovať k pravidelnej školskej dochádzke   Riešiť problémy so záškoláctvom (aby žiaci nepovažovali záškoláctvo „za normu“) Spolupracovať s rodinou LITERATÚRA K PROBLEMATIKE BRADOVÁ, K.: Záškoláctvo – výskyt, prevencia a riešenie. Banská Bystrica : 2011.  FICOVÁ, L.: Záškoláctvo ako problém súčasnej základnej školy: názory triednych učiteľov základnej školy na záškoláctvo. Bratislava : 2011.  PÉTIOVÁ, M.: Pohľad riaditeľov základných a stredných škôl na záškoláctvo a predčasné ukončenie povinnej školskej dochádzky. Bratislava : 2014.  SLOVÍKOVÁ, M.: Záškoláctvo u žiakov základných, špeciálnych základných a stredných škôl: neospravedlnené vymeškané hodiny u žiakov ZŠ a SŠ. Bratislava : 2015.  Agresívne správanie a šikanovanie AGRESIA je zámerné ubližovanie, poškodzovanie – fyzické, psychické, materiálne, ktoré svojou povahou porušuje situačne relevantné normy a nie je motivované snahou pomôcť. Je to taký akt správania, ktorého základnými charakteristikami sú násilie, útočnosť a deštrukcia.  AGRESIVITA je osobnostná premenná alebo trvalá dispozícia správať sa za určitých okolností agresívne (sklon k takémuto správaniu).    ŠIKANOVANIE je extrémnou formou agresívneho správania. Ide o dlhodobé, opakované a úmyselné ubližovanie s cieľom získať prevahu. Charakteristickým znakom je nepomer síl. Obeť je z nejakého dôvodu bezbranná. Bullying sa používa najmä pri šikanovaní na školách, mobbing pri šikanovaní na pracovisku a bossing pri šikanovaní zo strany nadriadeného. ŠTÁDIÁ ŠIKANOVANIA 1. štádium: Zrod ostrakizmu – identifikácia a vyčleňovanie okrajových členov  2. štádium: Pritvrdzovanie manipulácie a výskyt fyzickej agresie  3. štádium: Vytvorenie jadra agresorov  4. štádium: Väčšina prijíma normy agresorov  5. štádium: Totalita – dokonalá šikana  LITERATÚRA K PROBLEMATIKE Metodické usmernenie MŠ SR č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach.  Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach  Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 2023  ŘÍČAN, P. – JANOŠOVÁ, P.: Jak na šikanu. Praha: 2011. KOLÁŘ, M.: Nová cesta k léčbě šikany. Praha: 2011. MARTÍNEK, Z.: Agresivita a kriminalita školní mládeže. Praha: 2009. ANTIER, E.: Agresivita dětí. Praha: 2004. ZVÍROTSKÝ, M. – BENDL, S. – RICHTEROVÁ, M.: Příběh školní šikany. Praha: 2021. JANOŠOVÁ, P. A kol.: Psychologie školní šikany. Praha: 2016. AGRESÍVNE SPRÁVANIE ŽIAKOV VOČI UČITEĽOM AGRESÍVNE SPRÁVANIE Je jav komplexný a multikauzálny  U žiakov môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti   Agresívne správanie v škole sa vyskytuje: Žiak – žiak  Učiteľ – učiteľ  Učiteľ – žiak  Žiak (resp. rodič) – učiteľ  AGRESÍVNE SPRÁVANIE VOČI UČITEĽOM   M. Francová, J. Mitrová a A. Tůmová (2009) zdôrazňujú, že je adekvátne hovoriť o šikanovaní učiteľov. Súčasnú situáciu možno priblížiť na základe výskumov. Aj keď ide o rôznu metodiku, údaje dokresľujú aktuálnu situáciu. NÁRAST AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA U ŽIAKOV ZŠ A SŠ VOČI UČITEĽOM  J. Džuka a A. Jenčová (2004):    L. Lovaš (2008):    Aspoň s jednou z foriem agresívneho správania voči sebe sa stretlo 43,4%  Hrubé slovné urážky, Nadávky žiakov počas vyučovania, Slovné urážky rodiča či iného príbuzného I. Emmerová (2010/2011):    Slovné napadnutie – 51,5%, Vyhrážanie sa sťažnosťou – 24,5%, Zosmiešňovanie – 26%, Nadávky – 22,4%, Urážky – 20,4% Fyzické ohrozenie – 10% J. Tomášek (2007/2008):   Verbálne negatívne prejavy – 35,4%, Nútenie robiť niečo proti svojej vôli – 16,8%, Sociálna manipulácia – 16,5%, Branie vecí – 12,4% Priame fyzické napádanie – 4,9% Bez stretnutia s agresívnym správaním – 32,48%, Urážky učiteľa zo strany žiaka – 37,04%, Vyhrážanie žiaka učiteľovi – 23,08%, Úmyselné poškodenie osobnej veci učiteľa – 12,82% Fyzický útok zo strany žiaka voči učiteľovi – 7,12% L. Csémy a kol. (2010 – 2013):   Hrubá slovná agresia žiakov voči svojej osobe za posledný rok – 28,8% (1x až 2x za rok), častejšie uviedlo 19,2% (1x až 2x za štvrťrok a častejšie), Fyzická agresia žiaka voči učiteľovi za posledný rok – 4,4%, z nich 1,4% opakovane. AGRESÍVNE SPRÁVANIE ŽIAKOV VOČI UČITEĽOM Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja (2013) Za výrazný problém školstva sa považuje ohrozovanie bezpečnosti žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu škôl (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich zákonných zástupcov). Ratkovská, J., 2015, výskum u učiteľov ZŠ a SŠ - hrubé slovné nadávanie16,5% - vulgárna gestikulácia 15,9% - urážanie12,8% Niklová, M. a Šajgalová, M., 2016 zistili, že iba 20,26% učiteľov sa nestretlo s agresiou voči svojej osobe.  Emmerová (2023) Agresívne správanie voči učiteľom nikdy raz opakovane priemer AM n % n % n % urážky žiaka počas vyučovania urážky žiaka mimo vyučovania vyhrážanie žiaka 188 48,96 115 29,95 81 21,09 1,72 280 72,92 59 15,36 45 11,72 1,39 252 65,63 103 26,82 29 7,55 1,42 fyzický útok zo strany žiaka úmyselné poškodenie veci 336 87,50 40 10,42 8 2,08 1,15 298 77,60 60 15,63 26 6,77 1,29 vyhrážanie rodiča 310 80,73 31 8,07 43 11,20 1,30 fyzický útok rodiča či iného príbuzného žiaka 367 95,57 17 4,43 0 0 1,04 PRÍČINY AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA ŽIAKOV VOČI UČITEĽOM Nízky spoločenský status učiteľa  Nedostatočná autorita učiteľa  Pomsta zo strany žiaka či jeho rodiča  Zábava – snaha zbaviť sa nudy  Syndróm vyhorenia u učiteľa  Učiteľ nemá potrebné zručnosti na riešenie konfliktov  Ďalšie príčiny: nespravodlivosť učiteľa, nálepkovanie žiakov...  KYBERNETICKÉ ÚTOKY VOČI UČITEĽOM       Kyberbaiting (vyprovokovanie učiteľa a natáčanie jeho reakcie prostredníctvom mobilného telefónu a následné zverejnenie na internete). Zdieľanie ponižujúcich materiálov zachytávajúcich učiteľa (fotografií alebo videí z prostredia školy i mimo školského prostredia) a ich následné komentovanie. Vytváranie falošných dehonestujúcich www stránok učiteľa. Vytváranie falošných dehonestujúcich profilov učiteľa. Vyhrážanie a zastrašovanie učiteľa. Vydieranie učiteľa.        Prienik na online účet učiteľa a následná krádež jeho identity. Môžeme k nim pridať aj ďalšie formy (K. Hollá, 2012): Vytváranie hanlivých skupín na sociálnych sieťach, ktoré obsahujú sexuálne obscénne poznámky a urážky, narážky na odbornú spôsobilosť. Písanie správy v učiteľovom mene. Odstránenie práce učiteľa zverejnenej na internete. Zaznamenávanie a oznamovanie školských situácií na internete. Nevhodné, urážajúce, osočujúce diskusné skupiny o učiteľovi. KYBERÚTOKY VOČI UČITEĽOM – VÝSLEDKY VÝSKUMOV  Csémy, L. a kol. (2010 až 2011), 1003 učiteľov a 3166 žiakov základných škôl v Českej republike: až 94,3% učiteľov základných škôl považuje kyberšikanovanie za jav potenciálne ohrozujúci učiteľov,  u žiakov základných škôl zisťovali, či niekto mobilom natočil učiteľa a následne zverejnil - s touto formou agresívneho správania sa stretlo 37,7% žiakov, konkrétne 26,4% žiakov 1x alebo 2x, 5,5% uviedlo 3x až 5x a 5,8% žiakov častejšie.  Kopecký, Szotkowski, 2016  Podľa výsledkov výskumu sa obeťou niektorých z prejavov kyberšikanovania stalo 21,73% učiteľov (1118 z 5136).  K najčastejším formám kybernetických útokov na učiteľa patrili verbálne útoky prostredníctvom mobilného telefónu alebo internetu, obťažovanie prostredníctvom prezváňania (napr. večer), vyhrážanie či zastrašovanie prostredníctvom služieb internetu alebo mobilu, šírenie ponižujúcich, zosmiešňujúcich či strápňujúcich fotografií, prienik do elektronického účtu (emailu, účtu na sociálne sieti a pod.).  SPRÁVA O STAVE ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU A O SYSTÉMOVÝCH KROKOCH NA PODPORU JEHO ĎALŠIEHO ROZVOJA (Z ROKU    2013) Za výrazný problém školstva sa považuje ohrozovanie bezpečnosti žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu škôl (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich zákonných zástupcov). Školy nedisponujú nástrojmi na zvýšenie bezpečnosti z pohľadu fyzickej a psychickej bezpečnosti žiakov a zamestnancov škôl. Zamestnanci škôl poukazujú na nedostatočné vzdelávanie a praktický nácvik riešenia akútnych krízových situácií, a to i napriek tomu, že Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch takúto povinnosť zamestnávateľovi ukladá. UŽÍVANIE DROG ŽIAKMI DROGY Experimentovanie s užívaním legálnych a nelegálnych drog.  Riziko vzniku závislosti.    Situáciu približujú výsledky TAD 1, TAD 2 a ESPAD. Údaje o liečbe: www.nczisk.sk TAD 2018   Pilotný prieskum z roku 2017:  celkový pokles užívania legálnych a nelegálnych drog,  definitívne sa potvrdzuje zmena v rámci pohlaví – dievčatá sa čoraz viac vyrovnávajú chlapcom,  nárast pro-legalizačných postojov mládeže (najmä marihuany),  určitý nárast sa prejavil pri tzv. tanečných drogách. Z výsledkov TAD2 z roku 2018 – pretrvávajúci negatívny trend v pití alkoholu. NOVÉ TRENDY PRI DROGÁCH nárazové pitie s cieľom čo najrýchlejšie sa opiť (binge-drinking)  Výsledky TAD a ESPAD  43,5% stredoškolákov opilo tak, že nevedeli čo robia (2014),  Výsledky pilotnej štúdie z roku 2017 poukazujú na nárast záujmu o marihuanu.  V roku 2018 v rámci TAD2 (u stredoškolákov), 72,8% chlapcov uviedlo podnapitosť a 41,9% opitosť, 74,1% dievčat podnapitosť a 39,4% opitosť. Aj tieto zistenia upozorňujú na zmeny medzi pohlaviami, keďže chlapci zaostali za dievčatami vo výskyte podnapitosti.  POČET HLÁSENÝCH DROGOVO ZÁVISLÝCH PACIENTOV DO 19 ROKOV VEKU Liečení užívatelia drog 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 11 18 21 18 14 Veková skupina od 15 do 19 rokov 321 302 300 317 242 295 271 275 276 291 235 188 Spolu 340 316 318 335 267 309 278 286 294 312 253 202 Zdroj: Drogová závislosť – liečba užívateľa drog. Veková skupina 19 14 18 18 25 14 7 do 14 rokov • ĎALŠIE DRUHY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIA ŽIAKOV prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected] SEBAPOŠKODZOVANIE SEBAPOŠKODZUJÚCE SPRÁVANIE U ŽIAKOV  Sebapoškodzovanie zaraďujeme podobne ako samovražedné konanie k aktom autoagresie. Ide o správanie, ktorému chýba cielený zámer zomrieť. Najčastejšie sa jedná o rezné poranenia kože či popálenie cigaretou alebo zapaľovačom. SKLONY K SEBAPOŠKODZOVANIU MAJÚ TIETO SKUPINY: Osoby pohlavne zneužité, sexuálne či telesne týrané. Majú tendenciu odmietať svoje telo a sebapoškodzovaním ho trestajú.  Osoby ženského pohlavia. Dievčatá a ženy majú väčší sklon k sebaobviňovaniu, problémy chápu osobnejšie.  Mladí ľudia, ktorí nedokážu riešiť problémy a prekonávať prekážky. V niektorých prípadoch môže ísť aj o snahu dokázať si určitý stupeň vyspelosti či mužnosti.  Osoby s duševnými poruchami.   Motívom sebapoškodzovania pri sociálne podmienenom jednaní býva hnev na seba, úľava od napätia, ale aj snaha získať určité výhody a pod. PRIEBEH AKTU SEBAPOŠKODENIA MÁ NASLEDUJÚCE ZNAKY: prítomnosť precipitujúcej udalosti (napr. strata významného vzťahu),  zosilnenie pocitu napätia či úzkosti,  myšlienky na sebapoškodenie,  pokusy sebapoškodzujúce konanie odvrátiť,  nasleduje sebapoškodenie,  výsledkom je uvoľnenie napätia.  LITERATÚRA K PROBLEMATIKE SEBAPOŠKODZOVANIA KOCOURKOVÁ, J.: Sebepoškodzování v adolescenci. In: KOUTEK, J. – KOCOURKOVÁ, J.: Sebevražedné chování. Současné poznatky o suicidalitě a její specifika u dětí a dospívajících. Praha : 2007.  KRIEGELOVÁ, M.: Záměrné sebepoškozování v dětství a adolescenci. Praha : 2008.  PLATZNEROVÁ, A.: Sebepoškozování. Aktuální přehled diagnostiky, prevence a léčby. Praha : 2009.  EMMEROVÁ, I.: Sebapoškodzovanie u detí a mládeže. In: Pediatrie pro praxi. 2018, č. 2.  SAMOVRAŽDY A SAMOVRAŽEDNÉ POKUSY DETÍ A MLÁDEŽE SAMOVRAŽDY A SAMOVRAŽEDNÉ POKUSY DETÍ A MLÁDEŽE  Samovražednosť zaraďujeme medzi sociálnopatologické javy. Samovražda alebo suicídium znamená vlastné úmyselné sebausmrtenie. Ide o násilné jednanie s úmyslom dobrovoľne ukončiť svoj život. Môže ísť o dokonané samovraždy, ale aj o samovražedné pokusy. Vyskytujú sa nielen u dospelej populácie, ale aj u detí a mládeže. Ide o závažný pedagogický problém, ktorému sa z hľadiska prevencie nevenuje adekvátna pozornosť. DRUHY SAMOVRÁŽD 1. Demonštratívne  2. Bilančné  3. Ritualizované  4. Únikové  5. Autopunitívne  Vo všeobecnosti platí, že výskyt samovrážd rastie s vekom. Jeden z vrcholov sa ale objavuje už u mladých osôb vo veku 15 – 24 rokov. Samovražda je dlhodobo uvádzaná ako druhá či tretia najčastejšia príčina smrti adolescentov.  Počty samovražedných pokusov sú oproti dokonaným samovraždám vyššie.   Samovražda má veľa motívov, ale najčastejšie je to reakcia na ťažkú a zdanlivo bezvýchodiskovú životnú situáciu. U detí a mládeže dominuje samovražda ako skratová reakcia. Rizikové situácie a udalosti, ktoré môžu byť impulzom pre pokus o samovraždu alebo jej spáchanie sú: situácie, ktoré sa prežívajú ako zraňujúce (aj keď objektívne hodnotené nemusia takými byť),  hádky v rodine,  odlúčenie od priateľov, partnerov alebo spolužiakov,  smrť milovanej osoby alebo inej, pre dieťa či adolescenta významnej osoby,  koniec ľúbostného vzťahu,  medziľudské konflikty alebo straty,  problémy so zákonom alebo disciplínou,  tlak skupiny rovesníkov alebo sebazničujúce vzory u kamarátov,  šikanovanie,  nespokojnosť s výsledkami dosiahnutými v škole a neprospech v štúdiu,  vysoké požiadavky v škole počas skúškového obdobia,  nezamestnanosť a zlá finančná situácia,  nechcené tehotenstvo,  vážna telesná choroba či infekcia pohlavnou chorobou,  živelná pohroma a i.  Zo štatistických údajov môžeme konštatovať, že u dokonaných samovrážd dominuje neznámy motív činu. Pri samovražedných pokusoch sú najčastejšími motívmi problémy a konflikty v rodine a v škole, vo vekovej kategórii od 15 do 19 rokov sa častejšie vyskytujú aj konflikty a erotické problémy.  Väčšina detských samovražedných pokusov je výrazom strachu a pokusom uniknúť nejakému druhu ohrozenia, napr. trestu. S tým súvisia častejšie pokusy o samovraždy v období odovzdávania vysvedčení. Rizikovými faktormi v tomto veku sú problémy v škole a v rodine.   Impulzom k samovražednému konaniu adolescentov býva pocit sklamania a zúfalstva, keď sa prvýkrát v živote stretávajú s väčším problémom alebo neúspechom. V tomto vekovom období sú časté suicidálne pokusy, ktoré možno interpretovať ako emočne vypätý spôsob volania o pomoc. NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI A NEŽIADÚCE NÁVYKY U DETÍ A MLÁDEŽE MEDZI INÉ PATOLOGICKÉ ZÁVISLOSTI (RESP. NÁVYKOVÉ A IMPULZÍVNE PORUCHY) SA V ODBORNEJ LITERATÚRE ZARAĎUJÚ: patologické hráčstvo,  počítače a internet,  neadekvátne používanie mobilných telefónov, mobilománia,  kultová závislosť,  workoholizmus,  „závislosť“ na sexe,  patologické nakupovanie,  niektoré poruchy príjmu potravy.  CRAVING ČIŽE „BAŽENIE“ NOVÝ TERMÍN. JE RELATÍVNE Baženie je najsilnejšie v situácii, keď je jeho predmet dostupný, čiže baženie po pervitíne je silnejšie na diskotéke ako v prírode a baženie po hazardnej hre je silnejšie v herni ako v cele predbežného zadržania.  Baženie je silnejšie v začiatkoch abstinencie, ako po dlhšej dobe.  Negatívne duševné stavy zvyšujú intenzitu baženia.  Dôležitý je tiež druh návykovej látky a trvanie závislosti (niektoré drogy ako kokaín či pervitín vyvolávajú veľmi silné baženie).  NEŠPOR, K.: Návykové chování a závislost. Praha: 2000.  DULOVICS, M.: Online rizikové správanie detí a mládeže a možnosti jeho prevencie prostredníctvom mediálnej výchovy. Banská Bystrica: 2018.    Pri žiakoch je potrebné odlíšiť závislostné správanie od excesívneho používania internetu. EMMEROVÁ, I.: Excesívne používanie internetu a riziko závislosti u detí a mládeže. In: Prevencia. 2022, č. 1. PORUCHY PRÍJMU POTRAVY PORUCHY PRÍJMU POTRAVY Medzi najrozšírenejšie poruchy príjmu potravy zaraďujeme mentálnu bulímiu a mentálnu anorexiu  U dievčat väčšinou súvisia s obmedzením energetického príjmu, u chlapcov býva rozvoj poruchy spojeným s nadmerným, často nutkavým pohybom.  V tejto súvislosti zohráva negatívnu úlohu aj internet, kde sú zverejnené a pre deti a mládež ľahko dostupné diéty a rôzne nebezpečné „návody“ na schudnutie.  POČTY VYŠETRENÝCH NA DIAGNÓZU F50 Rok 2011  Vek do 14 rokov  Vek 15 – 19 rokov  Rok 2017  Vek do 14 rokov  Vek 15 – 19 rokov  Rok 2020  Vek do14 rokov  Vek 15 – 19 rokov  Zdroj: www.nczisk.sk  148 396 717 541 267 472 PRÍČINY  Poruchy príjmu potravy u detí a mládeže sa nedajú vysvetliť jedinou príčinou. Okrem biologických predispozícií a psychologickej zraniteľnosti osobnosti, sú ďalšími rizikovými faktormi rodina (nedostatky v komunikácií, nevhodné stravovacie návyky v rodine, veľký dôraz na vzhľad, zameranie na výkon a sebakontrolu), rovesníci (diétovanie u kamarátov, šikanovanie pre obezitu) a kultúrne podmienený spoločenský tlak (kult štíhlosti, tlak spoločnosti na výkon a úspech, reklama a móda). Bigorexia označuje poruchu, pri ktorej postihnutý nadmerne často a zdravotne škodlivo cvičí, či už v zmysle extrémnej záťaže, dĺžky alebo frekvencie cvičenia  Ortorexia je závislosť od zdravej stravy, ide až o hysterickú kontrolu jedla, posadnutosť zdravou výživou a zdravým stravovaním.  Drunkorexia predstavuje moderný a veľmi nebezpečný trend, keď ľudia vynechávajú alebo odmietajú stravu, len aby si mohli dopriať viacej alkoholu. Vzniká kombináciou dvoch chorobných konaní, a to nesprávneho stravovania a nadmerného pitia.  RIZIKOVÉ SPRÁVANIE A MODERNÉ TECHNOLÓGIE RIZIKOVÉ SPRÁVANIE ŽIAKOV VYPLÝVAJÚCE Z POUŽÍVANIA MODERNÝCH TECHNOLÓGIÍ netolerancia  zneužitie osobných údajov  nevyžiadaný obsah  hry a gambling  sexualita na internete  internetové známosti  závislosti  nevhodný obsah na internete  internetové podvody  kyberšikanovanie  online výzvy  mediálne obsahy, ktoré môžu negatívne pôsobiť na psychický a morálny vývin (násilie, agresivita, rasizmus, sexuálna promiskuita a i.),  ohrozenie tvorby adekvátneho hodnotového systému,  pozorovanie a imitovanie nežiaducich modelov a vzorov správania,  pornografia,  závislosť,  izolácia, hikikomori,  utváranie predsudkov,  zanedbávanie školy a školských povinností.  KYBERGROOMING  Predstavuje také správanie užívateľa internetu, ktoré vyvolá v obeti falošnú dôveru a presvedčí ju, aby sa osobne stretli. Motívom takého správania je sexuálne zneužitie, fyzické násilie alebo zneužitie obete na pornografiu či prostitúciu. SEXTING Ďalším druhom rizikového správania je sexting, ktorého možné negatívne dôsledky si mladí ľudia neuvedomujú.  Je elektronické rozposielanie textových správ, vlastných fotografií či vlastného videa so sexuálnym obsahom. Najčastejšie ide o rozposielanie erotických fotiek či videa medzi partnermi. Po rozchode však môže jeden z partnerov tieto materiály šíriť prostredníctvom mobilov či internetu.  SEXTORTION extortion = vydieranie  1. fáza – nadviazanie kontaktu  2. fáza – manipulácia lichôtkami  3. fáza – overenie skutočnej identity obete  4. fáza – stupňovanie intimity  5. fáza – viacstupňové vydieranie  KYBERSTALKING  Stalking (lov, prenasledovanie) je termín, ktorý označuje opakované, dlhodobé, systematické a stupňované prenasledovanie, ktoré môže mať rôznu formu a rôznu intenzitu. O kyberstalkingu hovoríme, keď útočník využíva IKT (prostredníctvom chatu, sociálnych sietí a pod. vyvoláva u obeti pocit strachu). K ZÁKLADNÝM PREJAVOM STALKINGU A KYBERSTALKINGU MOŽNO ZARADIŤ: 1. Opakované a dlhodobé pokusy kontaktovať obeť pomocou e-mailov, telefonátov, SMS správ, cez chat, zasielaním rôznych zásielok a pod.  2. Demonštrovanie moci a sily stalkera (priame či nepriame vyhrážky).  3. Uskutočňovanie vyhrážok.  4. Stalker sa vydáva za obeť (predstiera, že sa mu obeť chce pomstiť, podá na obeť trestné oznámenie...).  5. Snaha poškodiť reputáciu obeti (očierniť obeť šírením nepravdivých informácií napr. vytvorením falošnej internetovej stránky).   Stalkerom sa najčastejšie stáva bývalý partner, ďalej to môže byť sexuálny útočník (charakteristické je pre neho sexuálne agresívne správanie), uctievač (prenasleduje osobu, ktorá ho zaujala a túži po vzťahu s ňou), neobratný nápadník, ublížený prenasledovateľ či kyberstalker. ZNAKY, KTORÉ SIGNALIZUJÚ PROBLÉMOVÉ – ZÁVISLOSTNÉ POUŽÍVANIE MODERNÝCH TECHNOLÓGIÍ U ŽIAKOV Závislostné správanie súvisiace s modernými informačnými a komunikačnými technológiami: problémové používanie internetu (napr. chat) ako aj mobilného telefónu.  Počítače a internet používame denne. Internet, počítačové hry, mobilné telefonovanie, posielanie sms správ môžu byť potenciálne zdroje prežívania príjemných stavov a vzťah k nim môže u predisponovaných osôb, ktoré si neuvedomujú hroziace riziko, nadobudnúť charakter psychickej poruchy úzko súvisiacej so závislosťami od návykových látok.    Mobilné telefóny: nutkanie telefonovať alebo posielať sms správy, žiak siaha po telefóne v situáciách stresu, klamstvá ohľadne telefonovania, intenzívnu pozornosť venuje všetkým novinkám v oblasti mobilnej komunikácie (napr. nové modely), prílišná zaujatosť mobilom a telefonovaním, vreckové míňa iba na kredity, môžu sa objaviť krádeže doma aj mimo domu, keď už vreckové nestačí. Je potrebné rozlišovať od primeraného používania mobilného telefónu, keďže v súčasnosti je používanie mobilných telefónov medzi žiakmi základných i stredných škôl veľmi rozšírené, populárne a vlastníctvo mobilu je často aj vecou prestíže. Počítačové hry – aj nehazardné počítačové hry majú svoje riziká a ich rizikovosť, predovšetkým pre deti, je evidentná. Patrí sem zanedbávanie školy a školských povinností, zaostávanie v sociálnom vývoji, riziká pre zdravý vývoj pohybového systému, prvok násilia a riskovania sa nachádza v mnohých hrách.   Internet ako prostriedok k hazardnej hre – tu je jasný prechod k patologickému hráčstvu a súvisiacim problémom. Internetové diskusné skupiny – „chat“ – nadmerná účasť na týchto diskusiách, keď postihnutý človek často zanedbáva svoje reálne vzťahy kvôli povrchným kontaktom na internete. LITERATÚRA K PROBLEMATIKE HOLLÁ, K.: Sexting a kyberšikana. Bratislava : 2016.  KOPECKÝ, K. a kol.: Rizikové formy chování českých a slovenských dětí v prostředí internetu. Opolouc : 2015.  KOPECKÝ, K. – KREJČÍ, V.: Rizika virtuální komunikace. Příručka pre učitele a rodiče. Olomouc : 2010.  KOPECKÝ, K.: Kybergrooming. Nebezpečí kyberprostoru. Olomouc : 2010.  NEŠPOR, K.: Návykové chování a závislost. Praha : 2000.  EXTRÉMNE RIZIKOVÉ ŠPORTY A RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V DOPRAVE EXTRÉMNE RIZIKOVÉ ŠPORTY A RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V DOPRAVE  Extrémne športové aktivity vždy predstavujú riziko, ich realizátori sa však snažia o zabezpečenie primeranej ochrany ľudského zdravia či života. Mladí ľudia v túžbe za napätím a adrenalínom dávajú prednosť vyslovene rizikovým aktivitám pri športovaní bez adekvátneho zabezpečenia (napr. bez prilby či ďalších ochranných pomôcok, bez istenia a pod.) alebo hazardujú prebiehaním cez frekventovanú cestu, vyskakujú a naskakujú na idúci vlak, preteky na motocykloch či autách v bežnej premávke a pod. Pri aktivitách tohto druhu aktéri neohrozujú len seba, ale ohrozujú aj majetok, zdravie či dokonca životy ďalších osôb.  Mladí ľudia vyhľadávajú nielen vzrušenie, ale sa chcú aj ukázať a predvádzať sa. Sprievodným javom je preto aj natáčanie tejto aktivity (čo umožňujú už bežné typy mobilných telefónov) a následné zverejňovanie na internete.  FORMY A METÓDY PREVENCIE prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected] FORMY A METÓDY PREVENCIE  Neúčinné preventívne aktivity v školách nerealizovať.  K účinným a efektívnym formám primárnej prevencie patria:     kontinuálne a komplexné programy, interaktívne programy, predovšetkým programy pomáhajúce žiakom čeliť sociálnemu tlaku, zamerané na skvalitnenie komunikácie, nenásilné zvládanie konfliktov, rozvoj osobnosti žiakov, odmietanie návykových látok, zvyšovanie zdravého sebavedomia, zvládanie úzkosti a stresu; besedy; premietanie filmov s následnou diskusiou. K neúčinným formám prevencie zaraďujeme: zastrašovanie, citové apely,  jednoduché odovzdávanie informácií,  jednorazové akcie, hromadné aktivity;  premietanie filmov bez toho, aby nasledovala diskusia či rozhovor v malých skupinách.  DISCIPLÍNA = STANOVANIE PRAVIDIEL A ICH DODRŽIAVANIE  Z hľadiska disciplíny je zásadným dokumentom školský poriadok. NA ZÁKLADE PROCESNÝCH ŠTANDARDOV PREVENCIE (TICHÝ, KŘÍŽ, BOŽÍK, VOJTOVÁ, 2022).    Preventívna činnosť je v školách a v školských zariadeniach rozdelená na preventívno-výchovnú činnosť a preventívne programy. Do oblasti preventívno-výchovnej činnosti patria odborné preventívne vzdelávacie aktivity zamerané na prevenciu rizikového správania, edukačných a tiež výchovných problémov..., časová realizácia je krátkodobejšia 1 až 3 stretnutia. Preventívne programy: dlhodobejšie činnosti, pozostávajú z jasnej štruktúry, súboru nadväzujúcich aktivít smerujúcich k dosiahnutiu stanovených hlavných aj čiastkových cieľov, vhodná je evalvácia realizovaného programu vybranými evalvačnými nástrojmi. EFEKTÍVNY PROGRAM SPĹŇA TIETO KRITÉRIÁ           zodpovedá veku, je malý a interaktívny, zahrňuje podstatnú časť žiakov, berie do úvahy miestne špecifiká, využíva pozitívne modely, je sústavný a dlhodobý, je prezentovaný kvalifikovane a dôveryhodne, je komplexný a využíva viac stratégií, počíta s komplikáciami a ponúka dobré možnosti, ako ich zvládať, žiakom so zvýšeným rizikom sa poskytuje pomoc cielene s ohľadom na ich špecifické individuálne potreby,    spolupracuje s ďalšími organizáciami a rodičmi žiakov, zahrňuje i relaxačné techniky a zvládanie stresu, pokračuje dlhodobo.     V súvislosti s prevenciou návykových látok: zahrňuje legálne i nelegálne návykové látky, zahrňuje i znižovanie dostupnosti návykových látok, zahŕňa i včasnú pomoc pre problémy s návykovými látkami. NÁZVY V SÚČASNOSTI REALIZOVANÝCH PREVENTÍVNYCH PROGRAMOV „Školy podporujúce zdravie“  „Škola bez alkoholu, drog a cigariet“  „Prečo som na svete rád / rada“  „Cesta k emocionálnej zrelosti“  „Ako poznám sám seba“  „Kým nie je príliš neskoro“  S. Shapiro – „Zdravý životný štýl“  „Povedz to priamo“  V SPOLUPRÁCI S POLÍCIOU SR „Správaj sa normálne“  „Policajt – môj kamarát“  „Na prázdniny bezpečne“  „Jablko – citrón“  „Lumiper“  „LILJA 4-ever“  „Tancom proti drogám“  „Póla radí deťom“  „Oliho príbeh“ (Železničná polícia)  TYPY PREVENTÍVNYCH PROGRAMOV PODĽA OBSAHU 1. Informačné programy  2. Programy zamerané na zručnosti rozhodovania  3. Programy zamerané na dávanie si záväzkov  4. Programy zamerané na objasnenie si hodnôt  5. Programy zamerané na vytyčovanie si cieľov  6. Programy zamerané na manažment stresu  TYPY PREVENTÍVNYCH PROGRAMOV PODĽA OBSAHU 7. Programy zamerané na sebaúctu  8. Programy zamerané na tréning zručností odolať  9. Programy zamerané na tréning životných zručností  10. Programy zamerané na vytváranie noriem  11. Programy pomoci  12. Alternatívne programy  ZÁSADY EFEKTÍVNEJ PREVENCIE RIZIKOVÉHO SPRÁVANIA Komplexnosť a kombináciu viacerých stratégií pôsobiacich na určitú cieľovú skupinu. Prevenciu je nutné koncipovať ako súhrn viacerých faktorov a ako koordinovanú spoluprácu rôznych inštitúcii.  Kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania.  Cielenosť a adekvátnosť informácií i foriem pôsobenia vzhľadom k cieľovej populácii a jej vekovým a iným charakteristikám.  Skorý začiatok preventívnych aktivít, ideálne už v predškolskom veku.  Pozitívna orientácia primárnej prevencie a demonštrácia konkrétnych alternatív. Podpora zdravého životného štýlu, využívanie pozitívnych modelov a ponuka atraktívnych pozitívnych alternatív.  Orientovať sa nie iba na úroveň informácií, ale predovšetkým na kvalitu postojov a zmenu správania. Cieľom prevencie je ovplyvniť práve správanie.  Využitie „peer“ prvkov, dôraz na interakciu a aktívne zapojenie. Pre žiakov sú rovesníci často autoritou s väčším vplyvom ako rodičia a učitelia.  Denormalizácia – primárna prevencia má prispievať k vytvoreniu takej sociálnej klímy, ktorá nie je priaznivá k podpore a rozvoju rizikového správania. Normy a hodnoty zmeniť tak, aby rizikové správanie nepripadalo ako žiaduce, ale ani ako neutrálna sociálna norma.  Podpora protektívnych faktorov v spoločnosti.  Nepoužívanie neúčinných prostriedkov. Ako neúčinné sa ukázalo jednoduché poskytovanie zdravotných či iných typov informácií o danom type rizikového správania. Neúčinné je zastrašovanie, zakazovanie, moralizovanie či preháňanie následkov a pod.  FILMY A ICH VYUŽITIE V PREVENCII V rámci prevencie je vhodné využiť aj filmy.  Učiteľ môže využiť filmy dokumentárne, zdravotnovýchovné, ako aj filmy, ktoré boli spracované tak, aby boli využité v prevencii.  VŽDY JE POTREBNÉ: Vhodne film uviesť a naplánovať prácu so žiakmi po skončení.  Brať do úvahy vek žiakov (pri výbere témy ako aj spracovania filmu).  Nezabudnúť na dĺžku filmu a v súvislosti s tým plánovať napr. následnú diskusiu. Niekedy je potrebné spojiť dve vyučovacie hodiny.  Film by ste si mali vopred pozrieť.  Ak existuje vypracovaná metodika – naštudovať.  Následne zvážite, ako by ste s filmom pracovali Vy, v akej vekovej kategórii žiakov by ste ho použili v rámci prevencie, ako by ste viedli diskusiu, aké otázky očakávate od žiakov ...  FILMY, KTORÉ MOŽNO PRI PREVENCII VYUŽIŤ www.nehejtuj.sk – filmy aj metodická príručka,  www.zodpovedne.sk – filmy zo série OVCE.sk,  dokument Katka – metodický materiál nájdete na www.asfk.sk  film 0800 800 818  www.jedensvet.sk   Videofilmy so zdravotno-výchovnou tematikou – RÚVZ – zamerať sa na témy ako napr. prevencia alkoholizmu, dopingu a ďalších drogových závislostí. NEPOVINNÁ ÚLOHA Filmy (a ďalšie umelecké diela) v prevencii  Využitie umeleckého diela (filmu, obrazu, literárneho diela...) v prevencii. Ak nájdete umelecké dielo, ktoré možno využiť v prevencii – uvediete mi ho (stačí napr. link na internete). Vypracujete seminárnu prácu, v ktorej mi napíšete: v akej vekovej kategórii a ako by ste pracovali, popíšete, ako by ste viedli diskusiu...   Nepovinná úloha – možnosť získať extra body. VEKOVÉ OSOBITOSTI PREVENCIE Pri prevencii je potrebné zohľadniť viaceré skutočnosti, významným faktorom je vek žiaka.  Čím nižší je vek – prevencia má byť menej špecifická, viac sa orientovať na ochranu zdravia.  Čím vyšší je vek – žiaci by sa mali aktívnejšie zapájať, vekom rastie význam racionálnej argumentácie.  Prevenciu realizovať už v materskej škole.  VEK 3 AŽ 6 ROKOV Pri prevencii je potrebné sa zameriavať na ochranu zdravia.  Naučiť deti niektoré veci sebavedome odmietať, napr. alkohol.  Deti v tomto veku už musia vedieť, že svet skrýva aj isté nebezpečenstvo a musia sa naučiť ako sa chrániť.  VEK 6 AŽ 12 ROKOV Žiakov je treba naučiť vychádzať s rovesníkmi, zapojiť sa do skupiny.  Žiaci v tomto veku sa nechávajú ľahko ovplyvniť rovesníkmi.  Poskytované informácie musia byť konkrétne.  Pokračovať v zdôrazňovaní hodnoty zdravia.  VEK 12 AŽ 15 ROKOV Dôraz klásť na rozvoj sociálnych zručností, vhodné sú interaktívne programy, ktoré pomáhajú čeliť sociálnemu tlaku, ďalej na asertívne správanie, skvalitnenie komunikácie, nenásilné zvládanie konfliktov.  Dospelé osoby by mali byť partnerom v oblasti sprostredkovania informácií a tiež mali by poskytovať podporu pri problémoch.  Typická je kritika voči rodičom a ďalším autoritám.   Puberta = dramatická fáza socializácie. VEK 15 AŽ 18 ROKOV Objavuje sa schopnosť riešiť problémy, rozhodovať sa, abstraktne myslieť.  Veľmi dôležitá je skupina rovesníkov.  Dospelý môže fungovať ako zdroj informácií, zároveň by mal mladého človeka povzbudzovať k samostatnosti a sebadôvere.  Žiaci v tomto veku sa neuspokoja iba s prijímaním informácií, chcú diskutovať.  Aktívne ponúkať pozitívne alternatívy v oblasti trávenia voľného času.  Oboznámiť s možnosťami odbornej pomoci pri problémoch.  LITERATÚRA TICHÝ, Ľ. – KŘÍŽ, T. – BOŽÍK, M. – VOJTOVÁ, Z.: Prevencia rizikového správania. Štandardy. 2022. www.vudpap.sk  MIOVSKÝ, M. – SKÁCELOVÁ, L. – ZAPLETALOVÁ, J. – NOVÁK, P. a kol.: Primární prevence rizikového chování ve školství. Praha : 2010.  NEŠPOR, K. – CSÉMY, L. – PERNICOVÁ: Jak předcházet problémům s návykovými látkami na základních a středních školách. Praha : 1996.  NEŠPOR, K. – CSÉMY, L. – PERNICOVÁ: Zásady efektivní primární prevencie. Praha : 1999.  SKUPINOVÁ PRÁCA SO ŽIAKMI A PREVENCIA prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD.© Prezentácia je určená výhradne pre študentov KU a len na študijné účely. [email protected]  Práca so skupinou žiakov v prevencii a efektivita  Medzi základné podmienky prevencie patrí vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole, s otvorenými a priateľskými vzťahmi. Pozitívna klíma dáva žiakom pocit bezpečia. V školskom prostredí je nutné dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže u nich viesť k závažnejším formám deviantného správania. Najčastejšie chyby:  nepremyslené vyšetrovanie, bez vopred pripraveného postupu,  bezprostredná konfrontácia obete a agresora,  pokus otvorene „riešiť“ podozrenie na šikanovanie s celým kolektívom,  snaha agresora a obeť „zmieriť“,  neodlíšenie nepravdivých tvrdení falošných (agresorom ovplyvnených) svedkov,        ovplyvňovanie učiteľa kolegom, aby šikanovanie neriešil, nech si to žiaci vydiskutujú medzi sebou – nebezpečný a neprofesionálny prístup, v pozadí môže stáť, že učiteľ si nechce pripustiť osobné či profesionálne zlyhanie, obava pred poškodením dobrého mena školy a pod., chýbajúce dôležité odborné informácie, neuvedomenie si skutočnosti, že šikanovaním môže byť ovplyvnená celá trieda a niekedy i celá škola, neodborným postupom hrozí vážny omyl, kedy je obeť vyhlásená za agresora, trestať je potrebné nevhodné správanie a nie osobnosť páchateľa, nesprávnym trestaním sa môže prehĺbiť ich pocit frustrácie, čo ďalej posilňuje agresívne správanie (odsudzujeme nevhodné správanie, nie žiaka), veľkou chybou je tiež rezignovať na potrestanie vinníkov.  Pri plánovaní preventívnych aktivít je vhodné zaradiť jednotlivé aktivity tak, aby tematicky logicky nadväzovali. Efektívne je striedanie rôznych typov aktivít – aktivity alebo hry na upokojenie, aktivizačné, využitie individuálnej práce a následná skupinová práca, napr. diskusia. POŽIADAVIEK PRI REALIZOVANÍ MODELOVÝCH SITUÁCIÍ V PREVENCII      Žiaci by sa mali pri hrách / aktivitách vždy uvoľniť. Možno využiť neformálne sedenie v kruhu alebo ísť mimo triedu. Atmosféra by mala byť plná pohody, bezpečia a rešpektu. Pred aktivitou je vhodné účastníkov ubezpečiť, že účasť je dobrovoľná, že sa môžu pridať aj postupne (týka sa to najmä žiakov, ktorí zažili veľký konflikt, pochádzajú z cudzej krajiny a ešte sa nevedia dobre vyjadrovať). Všetci majú svoju „pravdu“ a svoje videnie sveta. Toto im neberme, ale rozširujme ich pohľad na problém a ľudí okolo o ďalšie pravdy a iné videnie. Nápady a návrhy je vhodné zapisovať na voľný papier, aby sa bolo možné k téme vrátiť a pripomenúť si ti v iných súvislostiach. Na hru či inú aktivitu je potrebné sa kvalitne pripraviť. Zvážiť, ktoré materiály a pomôcky budeme potrebovať, ak je to potrebné, požiadať žiakov, aby si ich priniesli z domu. Zvážiť čas, ktorý aktivita zaberie a v akom prostredí ju budeme realizovať. Každá aktivita by mala mať svoj cieľ: priniesť informácie, naučiť či ukázať na nové súvislosti. Každú hru či modelovú situáciu je vhodné uviesť s presným cieľom, účastníci by mali vedieť, prečo to robia a čo si z toho môžu odniesť. Snažiť sa hry a modelové aktivity robiť rôznymi formami.      „Nedostatočné a nesprávne“ odpovede žiakov nie je vhodné hodnotiť a kritizovať. Odpoveď najprv zopakovať a doplniť novým pohľadom, novou informáciou. Ak sa napríklad realizátor aktivity dozvie od žiaka novú informáciu napr. z inej krajiny, netreba sa báť povedať „toto neviem“ a požiadať žiaka, aby vec predstavil sám. Nebáť sa otázok. Vhodné je najprv otázku smerovať medzi žiakov, svoju odpoveď pridať až na záver. Po každej hre by mala nasledovať diskusia. Po modelovej situácii sa v hlave žiakov vyrojí množstvo otázok. Po otvorení diskusie analyzovať a zopakovať cieľ danej modelovej situácie. Nebáť sa pocitov a citových vyjadrení. Žiakov treba naučiť, že pocity k životu patria a netreba sa ich báť. Je treba sa snažiť rozšíriť ich reakcie smerom k pozitívnej ceste a alternatíve. Otvorenosť odlišnostiam a podpora tolerancie v každom okolo nás. Odlišnosť neohrozuje, ale obohacuje. UPLATŇOVANIE KOOPERÁCIE MEDZI ŽIAKMI JE VÝRAZNÝM PREVENTÍVNYM FAKTOROM  Práca v skupine ešte neznamená kooperatívne vyučovanie / učenie. ABY BOLO KOOPERATÍVNE UČENIE EFEKTÍVNE Štrukturovanie skupinovej práce – učiteľ musí žiakom zadať jasné pokyny a úlohy, aby vedeli, ako majú pracovať a postupovať, kto je za ktorú úlohu zodpovedný.  Pozitívna vzájomná závislosť – žiaci pracujú na spoločnej úlohe, majú spoločný cieľ. Len spoločne môžu dosiahnuť úspech, ak v skupine zlyhá jeden, zlyhajú všetci. Žiaci si pomáhajú pri dosahovaní cieľa.  Individuálna zodpovednosť – žiak je zodpovedný za svoju vlastnú úlohu, ale aj za celkový výsledok skupiny.     Priama interakcia a vzájomný kontakt – je potrebné zabezpečiť vzájomný kontakt žiakov, napr. sedením. Žiaci sa navzájom povzbudzujú a uľahčujú úsilie v snahe dosiahnuť skupinový cieľ, delia sa o obmedzené zdroje, ktoré majú k dispozícii, vymieňajú si informácie a materiály. Využitie a formovanie sociálnych zručností – efektívna spolupráca je založená na kompetencii spolupracovať v skupine, žiaci sa učia navzájom rešpektovať, musia sa naučiť komunikovať, predchádzať i riešiť konflikty a pod. Reflexia skupinovej práce – každý žiak by mal dostať spätnú väzbu o svojom výkone a správaní. Hodnotenie môže zvyšovať úsilie členov v dosiahnutí skupinových cieľov. PRI PREVENCII VYCHÁDZAŤ Z POTRIEB ÚČASTNÍKOV SKUPINY, NEZABÚDAŤ NA PODPORU OSOBNÉHO RASTU ŽIAKOV     Pripraviť si úvodnú inštrukciu, formu jej prezentácie. Inštrukcia musí byť jasná a zrozumiteľná pre všetkých prítomných. Ak niektorá aktivity vyvolajú už vopred neochotu k účasti, treba túto skutočnosť akceptovať. Je vhodné pripraviť si náhradnú alternatívu. Pri aktivitách, kde žiaci prezentujú svoje dielo (napr. výtvarných či hudobných), je nevhodné hodnotiť kvalitu či úroveň prejavu. Je potrebné zamerať sa na obsah ktorý chcel autor ostatným členom skupiny tlmočiť, pocity a proces tvorby. Z hľadiska podporovania efektívneho procesu sociálneho učenia je potrebné nevynechať rozhovory po ukončení aktivity. Umožňujú vyjadriť a vyjasniť komunikačné nedorozumenia, pochopiť spätné väzby, dozvedieť sa o sebe a iných dôležité informácie. Aktivity náročnejšie na emocionálne prežívanie, kde hrozí nebezpečenstvo zosmiešňovania či sociálneho odmietnutia je vhodné zaradiť až vtedy, keď sú vzťahy stabilizované a je vytvorený základný pocit bezpečia a dôvery.  Dbať na čas, keďže efektívne sú aktivity (hry, cvičenia, techniky), ktoré sú ukončené včas, čím nestrácajú dynamiku a aktívny náboj.  Je nutné pozorne sledovať atmosféru skupiny, zareagovať flexibilne k prípadným zmenám v závislosti od potrieb členov skupiny. Ak vznikne problém, treba sa mu v skupine venovať a plánované aktivity posunúť.  ZÁKLADNÉ METODICKÉ POŽIADAVKY A ODPORÚČANIA PRE PRAX:    Je dôležité uvedomiť si, čo je cieľom. Cieľom je, aby sa žiaci nedopúšťali rizikového či problémového správania, príp. sa nestali jeho obeťou. Stáva sa, že realizátor prevencie sa tak sústredí na „pútavosť“ danej aktivity, že zabudne na preventívny cieľ. V takom prípade je to iba „aktivita pre aktivitu“. Je nutné sa na realizáciu preventívnych aktivít adekvátne pripraviť. Nezabudnúť na technickú a materiálnu stránku prípravy (technika, potrebný papier, plagáty a pod.), ako aj vlastných vedomostí a potrebných informácií k danej problematike. Pri preventívnych aktivitách je vhodnejšie k žiakom pristupovať partnersky, ako autoritatívne. Žiaci sa niekedy prekvapia, keď sa majú aktívne zapojiť do diskusie, pracovať v skupine alebo hľadať kreatívne riešenie problému. Dôležitou súčasťou je reflexia, ktorá žiakom umožní reagovať, vyjadriť sa a neraz uvoľniť napätie. Akceptujte rôzne prejavy emócií, sú prirodzenou súčasťou života a rovnaké veci možno vnímať z rozličných smerov.  Je vhodné zamerať sa na aplikáciu prežitého a naučeného do bežného života. Pri prevencii sa nejedná iba o sprostredkovanie informácií a vedomostí, ale aj o zmenu postojov a rozvoj sociálnych zručností.  KONFLIKTY SÚ PRIRODZENOU SÚČASŤOU ĽUDSKÉHO ŽIVOTA, VYSKYTUJÚ SA AJ V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ Pri riešení konfliktov je efektívne využiť mediáciu. Pod mediáciou sa rozumie mimosúdne riešenie konfliktu za účasti tretej osoby.  Mediácia má široké možnosti uplatnenia, existuje aj školská mediácia. Školská mediácia má mnohé výhody.  V školách na Slovensku sa objavuje aj tzv. peer mediácia, kedy je treťou neutrálnou osobou rovesník. Pre efektívnu peer mediáciu je nevyhnutná kvalitná príprava peer mediátorov z radov žiakov, ako aj následná supervízia.  LITERATÚRA ČERNOTOVÁ, M. – IŠTVAN, I.: Kooperatívne vyučovanie v teórii a praxi. In: Edukácia. 2015, č. 1, s. 75 – 87.  HERMOCHOVÁ, S.: Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: 2005.  HUPKOVÁ, I. – KUCHÁROVÁ, B.: Prevencia v praxi 1 a 2. Námety hier a aktivít v prevencii závislostí. Bratislava: 2006 a 2007.  KASÍKOVÁ, H.: Kooperativní učení, kooperativní škola. Praha: 2010.  ŠIŠKOVÁ, T. a kol.: Výchova k toleranci a proti rasizmu: