Vybrané okruhy z ekonómie a ekonomiky k príprave na štátne skúšky (2008) PDF

# VYBRANÉ OKRUHY Z EKONÓMIE A EKONOMIKY K PRÍPRAVE NA ŠTÁTNE SKÚŠKY ## Autori **Doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., a kolektív, 2008** ## Jednotlivé Kapitoly spracovali - Ing. Jaroslava Hečková, PhD. - kap. 5 - Ing. Emília Huttmanová, PhD. - kap. 4 - Ing. Alexandra Chapčáková, PhD. - kap 1, 6 -...

# VYBRANÉ OKRUHY Z EKONÓMIE A EKONOMIKY K PRÍPRAVE NA ŠTÁTNE SKÚŠKY ## Autori **Doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., a kolektív, 2008** ## Jednotlivé Kapitoly spracovali - Ing. Jaroslava Hečková, PhD. - kap. 5 - Ing. Emília Huttmanová, PhD. - kap. 4 - Ing. Alexandra Chapčáková, PhD. - kap 1, 6 - Doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. - predslov, kap. 1, 2 - Ing. Elena Širá - kap. 3 - Ing. Zuzana Závarská - kap. 2, 3 ## Recenzenti: - Prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc. - Ing. Peter Adamišin, PhD. ## Určené: - Pre interné potreby ## Rukopis neprešiel jazykovou úpravou ## Za obsah jednotlivých kapitol zodpovedajú ich autori. ## OBSAH ### Predslov ### Vybrané okruhy z makroekonómie - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Vybrané okruhy z mikroekonómie - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Vybrané okruhy z podnikovej ekonomiky - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Vybrané okruhy z národohospodárstva - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Vybrané okruhy zo svetovej ekonomiky a medzinárodných ekonomických vzťahov - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Vybrané okruhy z podnikania malých a stredných podnikov - Doporučená literatúra - Preskúšajte sa... ### Správne odpovede ## PREDSLOV " Vravíte – všetko je zbytočné? Ja viem. No beznádejný boj – ten práve milujem! CYRANO DE BERGERAC" Predkladaný učebný materiál "Vybrané okruhy z ekonómie a ekonomiky k príprave na štátne skúšky" je určený predovšetkým poslucháčom Fakulty manažmentu PU v Prešove. Táto učebná pomôcka si v žiadnom prípade nekladie za cieľ poskytovať ucelený výklad ekonómie a ekonomiky (t.j. nahradzovať odborné učebnice alebo skriptá); je iba ich doplnkom k príprave na štátne skúšky. Publikácia je koncipovaná tak, aby umožnila študentovi preniknúť do kvality svojich vedomostí z vybraných okruhov Mikroekonómie, Makroekonómie, Podnikovej ekonomiky, Národohospodárstva, Svetovej ekonomiky a Podnikania malých a stredných podnikov. Učebný text je predovšetkým určený tým čitateľom, ktorí už mali tú možnosť osvojiť si poznatky z predkladanej problematiky. Použitie daného učebného textu je v prvom rade určené študentom k príprave na štátne skúšky a na overenie už získaných znalostí počas predchádzajúcich rokov štúdia. Na druhej strane obsah publikácie je možné použiť aj pri samoštúdiu z vybraných predmetov, ktoré napĺňajú problematiku ekonómie a ekonomiky. Učebná pomôcka je rozdelená do šiestich základných oblastí (kapitol), ktoré reprezentujú okruhy za jednotlivé predmety vyučovaných na Katedre ekonómie a ekonomiky tvoriace základ okruhov k príprave na štátne skúšky. Pri každom okruhu je uvedený zoznam odporúčanej literatúry. Učebný materiál ďalej obsahuje možnosť preskúšať sa z vybraných okruhov pomocou otázok testového typu, teda otázok vždy s jednou možnosťou voľby. Jednotlivé otázky sú zoradené v logickom slede vybraných okruhov, čím sa predkladaný materiál stáva jasnejším a zrozumiteľnejším. Študentovi umožňuje overenie kvality svojich získaných vedomostí a následne vyhodnotiť získané skóre za jednotlivé okruhy. Predpokladám, že daná publikácia bude vhodným študijným materiálom nielen pre prípravu na štátne skúšky, ako je to v názve uvedené, ale aj pre priebežné overovanie vedomostí, či rozšírenie ekonomického rozhľadu širokej odbornej i laickej verejnosti. Aj napriek viacnásobnej kontrole je možné, že autorskému kolektívu mohli uniknúť nejaké chyby a preto vopred ďakujem za všetky pripomienky, ale taktiež za nové nápady, ktoré by prispeli k skvalitneniu predkladanej učebnej pomôcky. Čitateľovi prejem veľa úspechov pri štúdiu, ako aj v samotnej praxi. **Rastislav Kotulič** *(vedúci autorského kolektívu)* ## 1 VYBRANÉ OKRUHY Z MAKROEKONÓMIE 1. **Základné metódy, východiská a predpoklady fungovania ekonomiky.** Pojem ekonómia a ekonomika. Vznik ekonómie ako vednej disciplíny. Ekonómia ako veda spoločenská a formálne abstraktná. Mikroekonómia a makroekonómia. Pozitívna a normatívna ekonómia. Predmet ekonómie a metódy skúmania. Ekonomická vzácnosť a hranica produkčných možností. Nachádza sa napr. v [1, s.31-56], [3, s. 1-43]. 2. **Agregátna ponuka, agregátny dopyt a rovnováha ekonomiky.** Agregátny dopyt a agregátna ponuka (grafická analýza, determinanty). Makroekonomická rovnováha v krátkom a dlhom období, rôzne prístupy k nastolovaniu rovnováhy z hľadiska základných ekonomických škôl. Nachádza sa napr. v [1, s.319-336], [2, s.38-58]. 3. **Meranie makroekonomických veličín typu produkt a dôchodok.** Vysvetlenie pojmov a podstaty rôznych makroekonomických ukazovateľov (GNP, GDP, NI) a ukazovateľov z nich odvodených. Vysvetlenie metód pri zisťovaní GDP a GNP v systéme národného účtovníctva. Pojem potenciálny, reálny a nominálny produkt. Nachádza sa napr. v [1, s.337-353], [2, s.7-21], [3, s.409-429]. 4. **Teória určenia produktu a princíp multiplikátora.** Funkcia úspor, funkcia spotreby, funkcia investícii. Princíp investičného multiplikátora a mechanizmus akcelerátora. Keynesiánksy model určenia rovnovážneho produktu (grafické odvodenie). Teória relatívneho dôchodku, teória permanentného dôchodku, teória životného cyklu. Multiplikačné efekty v systéme uzavretej a otvorenej ekonomiky. Nachádza sa napr. v [1, s.354-375], [2, s.23-35], [3, s.430-449, s.465-471]. 5. **Peniaze a peňažný trh v makroekonómii.** Funkcie peňazí, motív držby peňazí. Chápanie dopytu a ponuky peňazí. Peňažné agregáty a ich charakteristika. Jednoduchý peňažný multiplikátor jeho fungovanie. Charakteristika monetarizmu a kvantitatívnej teórie peňazí. Banková sústava. Menové kurzy a systémy menových kurzov. Nachádza sa napr. v [1, s.405-430], [2, s.60-87, 246-264], [3, s.451-463, s.484-533]. 6. **Nezamestnanosť a inflácia.** Nezamestnanosť a jej typy. Vzťah inflácie a nezamestnanosti. Philipsová krivka krátkodobá a dlhodobá. Meranie inflácie, formy, príčiny a ekonomické dôsledky. Deflátor a ostatné cenové indexy. Ponukové a dopytové šoky, znázornenie inflačnej medzery, grafická analýza. Nachádza sa napr. v [1, s.431-463], [2, s.89-123], [3, s.578-623]. 7. **Ekonomický rast a hospodárske cykly.** Zdroje ekonomického rastu. Neokeynesovské a neoklasické teórie ekonomického rastu. Fázy ekonomického cyklu a príčiny vzniku hospodárskych cyklov. Nachádza sa napr. v [1, s.376-404], [2, s.207-243], [3, s.537-576]. ## Doporučená literatúra 1. LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. 1. vyd. Bratislava : lura Edition, 2005, 701 s. ISBN 80-8078-063-3. 2. JUREČKA, V., JÁNOŠÍKOVÁ, I. a kol.: Makroekonómie. Ostrava : VŠB - Technická univerzita Ostrava, 2007, 312 s. ISBN 80-248-0530-8. 3. SAMUELSON, P.A.- NORDHAUS,W.D.: Ekonómia. Bratislava: Elita, 2000, 844 s. ISBN 80-8044-059-Χ. 4. KLÍMA, J.: Makroekonómie. Brno: B.I.B.S., a.s., 2002, 124 s.ISBN 80-86575-06-3. 5. FRANK, R., H. - BERNANKE, B. S.: Ekonomie. Praha: Grada Publishing, 2003, 804 s. ISBN 80-247-0471-4. 6. HOLMAN, R.: Makroekonómie. Stredně pokročilý kurz. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2004, 424 s. ISBN 80-7179-764-2. 7. SCHILLER, B.R.: Makroekonómie dnes. Brno: Computer Press, 2004, 412 s. ISBN 80-251-0169-Χ. 8. PROVAZNÍKOVÁ, R. – VOLEJNÍKOVÁ, J.: Makroekonómie – cvičebnice pro základní a stredně pokročilý kurz. Slaný: Melandrium, 1998, 301 s. ISBN 80-86175-05-7. 9. KOTULIČ, R. – MADZINOVÁ, R.: Cvičebnica zo základov ekonómie a ekonomiky. Bratislava: lura Edition, 2005, 95 s. ISBN 80-8078-060-9. ## Preskúšajte sa ### Vyskúšajte sa z okruhu č. 1 1. Slovo ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia, ktoré vzniklo zo slova (slov): [9, s. 17] - a) oikos-dom - b) oikos-zákon - c) nomos - dom - d) nomos - zákon - **odpovede a) a d) sú správne** - odpovede b) a c) sú správne 2. Vznik ekonómie ako vedy sa spája s dielami anglických ekonómov, predovšetkým Adama Smitha. Do akého storočia môžeme datovať vznik ekonómie ako vedy? [9, s. 13.] - a) do druhej polovice 17. storočia - b) do prvej polovice 18. storočia - **c) do druhej polovice 18 storočia** - d) do prvej polovice 19. storočia 3. Autorom práce "Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov" vydanej v roku 1776, považovanej za medzník, od ktorého sa datuje vznik ekonómie ako samostatnej vedy, je: [9, s. 13] - a) Adam Smith - b) David Ricardo - c) Karol Marx - d) John Maynard Keynes - e) Milton Friedman 4. Ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť (hospodárstvo), zameraná na: [9, s. 18.] - a) výrobu, výmenu a spotrebu nemateriálnych statkov - b) výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych statkov - c) iba na výrobu materiálnych a nemateriálnych statkov - **d) výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov** 5. Pozitívna ekonómia skúma [9, s. 13] - a) správanie jednotlivcov a podnikov - **b) ekonomiku takú, aká je** - c) ekonomiku ako celok - d) ekonomiku nielen skúma, ale aj hodnotí a dáva odporúčania 6. Normatívna ekonómia skúma [9, s. 13] - a) správanie jednotlivcov a podnikov - b) ekonomiku takú, aká je - c) ekonomiku ako celok - **d) ekonomiku nielen skúma, ale aj hodnotí a dáva odporúčania** 7. Ekonomická vzácnosť vyplýva z: [9, s. 10] - **a) obmedzenosti zdrojov a ich užitočnosti** - b) účinnosti výroby a obratu zásob - c) užitočnosti zdrojov - d) obratu zásob 8. Alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti) určuje: [9, s. 11] - **a) hodnota prvého najlepšieho variantu, ktorého sa spoločnosť vzdala** - b) hodnota druhého najlepšieho variantu, ktorého sa spoločnosť vzdala - c) hodnota prvého najlepšieho variantu, ktorého sa spoločnosť nehodlá vzdať - d) hodnota druhého najlepšieho variantu ktorého sa spoločnosť nehodlá vzdať 9. Pod zákonom klesajúcich výnosov rozumieme to, že ak do výroby postupne vstupuje väčšie množstvo len jedného z výrobných faktorov a ostatné sa nemenia, potom: [9, s. 11] - **a) veľkosť dodatočného výstupu dosiahnutá jednotkou dodatočného výrobného faktora klesá** - b) veľkosť dodatočného výstupu dosiahnutá jednotkou dodatočného výrobného faktora rastie - c) veľkosť dodatočného vstupu dosiahnutá jednotkou dodatočného výrobného faktora klesá - d) veľkosť dodatočného vstupu dosiahnutá jednotkou dodatočného výrobného faktora rastie 10. Medzi ktoré chyby v ekonomickom uvažovaní zaradíme nasledujúci výrok: „Futbalový rozhodca zapískal a na štadióne začalo ihneď pršať - z toho vyplýva, že príčinou dažďa bol práve rozhodca" [1, s. 41] - a) omyl post-hoc - **b). nedodržanie podmienky „Ceteris paribus"** - c) klam kompozície - d) klam dekompozície 11. Krivka agregátneho dopytu (AD) zobrazuje tú skutočnosť, že pri klesajúcej cenovej hladine množstvo: [1, s. 326] - **a) dopytovaného reálneho produktu GDP rastie** - b) dopytovaného reálneho GDP klesá - c) dopytovaného nominálneho GDP rastie - d) dopytovaného nominálneho GDP klesá 12. Krivka krátkodobej agregátnej ponuky (SAS) zobrazuje tú skutočnosť, že pri rastúcej cenovej hladine množstvo: [2, s. 46] - **a) ponúkaného reálneho produktu GDP rastie** - b) ponúkaného reálneho GDP klesá - c) ponúkaného nominálneho GDP rastie - d) ponúkaného nominálneho GDP klesá 13. Dihodobá agregátna ponuková krivka (LAS) je: [1, s. 328] - **a) vertikálna** - b) horizontálna - c) klesajúca - d) rastúca 14. Ak je skutočný produkt väčší ako potenciálny produkt, t.j. ak Yp < Y, vzniká: [1, s. 327] - **a) recesná medzera** - b) úroková medzera - c) inflačná medzera - d) deflačná medzera 15. Technologický pokrok posunie: [2, s. 49] - **a) krivku krátkodobej ako aj dlhodobej agregátnej ponuky doprava** - b) krivku krátkodobej ako aj dihodobej agregátnej ponuky doľava - c) iba krivku krátkodobej ponuky smerom doprava - d) iba krivku dlhodobej ponuky smerom doľava 16. Neoklasický ekonómovia predpokladajú, že: [2, s.45] - **a) mzdy a ceny sú v ekonomike vždy flexibilné (pružné) a ekonomika dosahuje plnú zamestnanosť** - b) mzdy a ceny sú v ekonomike nepružné a ekonomika nedosahuje plnú zamestnanosť - c) mzdy a ceny sú v ekonomike nepružné a ekonomika dosahuje plnú zamestnanosť - d) křivka dlhodobej agregátnej ponuky je horizontálna a cenová hladina neovplyvňuje reálny výstup ekonomiky 17. Čo vo všeobecnosti tvorí najväčšiu časť agregátneho dopytu? [3, s. 459] - **a) spotrebné výdaje domácností** - b) hrubé domáce investície firiem - c) spotrebné výdaje vlády - d) čistý export 18. Štruktúru agregátneho dopytu môžeme vyjadriť vzťahom AD = C + I + G + NX, kde popis jednotlivých značiek je nasledujúci: - **a) C-výdavky domácnosti, I - výdavky podnikov, G - výdavky vlády, NX - čistý export** - b) C-výdavky vlády, I - výdavky podnikov, G - výdavky domácnosti, NX - čistý export - c) C-výdavky podnikov, I- výdavky vlády, G - výdavky domácnosti, NX - čistý export - d) C-čistý export, I - výdavky podnikov, G - výdavky vlády, NX - výdavky domácnosti 19. Krivka AS je z dlhodobého hľadiska ....., ceny výrobkov, služieb a výrobných faktorov sú ..... [1, s. 332] - **a) horizontálna, pružné** - b) vertikálna, fixné - c) vertikálna, pružné - d) horizontálna, fixné 20. Neokeynesovská krivka AS v modely makroekonomickej rovnováhy sa skladá z dvoch častí (polí) - keynesovskej a klasickej. Keynesovské pole trvá dovtedy, pokiaľ... [1, s. 332] - **a) ekonomika nedosiahne úroveň potenciálneho produktu** - b) ekonomika nedosiahne úroveň nominálneho produktu - c) ekonomika nedosiahne úroveň reálneho produktu - d) ekonomika nedosiahne úroveň marginálneho produktu ### Vyskúšajte sa z okruhu č. 3 21. Hrubý národný produkt predstavuje: [9, s. 78] - **a) hodnotu finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné výrobné faktory za jeden rok** - b) hodnotu finálnych výrobkov, medziproduktov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné výrobné faktory za jeden rok - c) hodnotu vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok - d) hodnotu vyrobených finálnych výrobkov, medziproduktov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok 22. Hrubý domáci produkt predstavuje: [9, s. 78] - a) hodnotu finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné výrobné faktory za jeden rok - b) hodnotu finálnych výrobkov, medziproduktov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné výrobné faktory za jeden rok - **c) hodnotu vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok** - d) hodnotu vyrobených finálnych výrobkov, medziproduktov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok 23. Výdavková metóda výpočtu hrubého domáceho produktu v sebe zahŕňa nesledujúci súčet: [9, s. 79] - a) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a dôchodky jednotlivých vlastníkov výrobných faktorov - **b) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a čistý import** - c) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a export krajiny - d) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a čistý export 24. Produkčná metóda výpočtu hrubého domáceho produktu v sebe zahŕňa nasledujúci súčet: [9, s. 79] - a) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a dôchodky jednotlivých vlastníkov výrobných faktorov - **b) množstva finálnych výrobkov a služieb násobených ich cenami** - c) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a čistý import - d) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a export krajiny 25. Dôchodková metóda výpočtu hrubého domáceho produktu v sebe zahŕňa nesledujúci súčet: [9, s. 79] - a) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a dôchodky jednotlivých vlastníkov výrobných faktorov - b) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a čistý import - **c) iba súčet dôchodkov vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov** - d) výdavky domácností, podnikov, štátnych orgánov a export krajiny 26. Čistý domáci (národný) produkt môžeme vyjadriť takto: [9, s. 79] - **a) ČDP = HDP - odpisy** - b) ČDP HDP - inflácia - c) ČDP = HDP-import - d) ČDP = HDP-export 27. Čo z nasledujúceho nie je súčasťou HDP meraného pomocou dôchodkovej metódy? [1; s. 342] - a) dôchodky vlastníkov pôdy - b) zisky firiem pred zdanením - c) čisté úroky - **d) čistý export** 28. Hodnota hrubej produkcie firmy mínus hodnota nákladov firmy vynaložených na nákup surovín, materiálov, služieb, energie od iných firiem, nazývame: [1, s. 340] - a) čistý expert - **b) pridaná hodnota** - c) čistý zisk - d) nepriama produkcia 29. Čo z nasledujúceho nezarátavame do HDP meraného pomocou výdavkovej metódy? [1, s. 343] - a) výdavky na spotrebu domácností - **b) súkromné hrubé domáce investície** - c) mzdy - d) výdavky štátu na nákup tovarov a služieb 30. Pokiaľ je rok 1995 rokom základným (bázickým) pre deflátor HDP, potom vieme, že: [1, s. 347] - a) nominálny HDP = reálny HDP v roku 1995 - **b) nominálny HDP je väčší ako reálny HDP v roku 1995** - c) nominálny HDP je menší ako reálny HDP v roku 1995 - d) nominálny HDP sa nerovná reálnemu HDP v roku 1995 ### Vyskúšajte sa z okruhu č. 4 31. Keynesovská spotrebná funkcia vyjadruje vzťah medzi celkovou úrovňou spotrebných výdavkov a: [1, s. 355] - a) úrokovou mierou - b) cenovou hladinou - **c) diponibilným dôchodkom** - d) reálnym HDP 32. Teória permanentného dôchodku hovorí, že: [1, s. 358] - **a) celková spotreba je daná úrovňou minulého, bežného a budúceho očakávaného dôchodku** - b) spotreba nezávisí od absolútnej výšky dôchodku, ale je určovaná relatívnou výškou dôchodku - c) jednotlivci plánujú svoju spotrebu a úspory na dlhé obdobie s cieľom rozdeliť svoju spotrebu najlepším možným spôsobom počas celého života - d) platia všetky odpovede 33. Teória životného cyklu hovorí, že: [1, s. 359] - **a) celková spotreba je daná úrovňou minulého, bežného a budúceho očakávaného dôchodku** - b) spotreba nezávisí od absolútnej výšky dôchodku, ale je určovaná relatívnou výškou dôchodku - c) jednotlivci plánujú svoju spotrebu a úspory na dlhé obdobie s cieľom rozdeliť svoju spotrebu najlepším možným spôsobom počas celého života - d) platia všetky odpovede 34. Časť poslednej koruny z disponibilného dôchodku, ktorú ušporíme, nazývame: [8, s. 50] - **a) hraničný sklon k spotrebe** - b) hraničný sklon k úsporám - c) priemerný sklon k úsporám - d) priemerný sklon k spotrebe 35. Sklon spotrebnej funkcie je rovný: [2, s. 26] - a) APC - b) APS - c) MPC - **d) MPS** 36. Autonómne výdaje nie sú ovplyvňované: [2, s. 25] - a) úrokovou mierou - b) menovým kurzom - c) reálnym dôchodkom - **d) inými premennými** 37. Ak všetky domácnosti v ekonomike sa rozhodnú zvýšiť úspory, za účelom zvýšenia svojho bohatstva, spôsobí to pokles reálneho GDP. Tento jav sa nazýva: [2, s. 32] - **a) paradox sporivosti** - b) paradox hodnoty - c) pasca likvidity - d) dilema centrálnej banky 38. Pokiaľ MPC (hraničný sklon k spotrebe) je 0,75, potom jednoduchý investičný multiplikátor je rovný: [1, s. 371] - a) 0,57 - b) 1,5 - **c) 2** - d) 4 39. Akcelerátor je technicko-ekonomickou veličinou, ktorú možno vyjadriť pomocou: [1, s. 373] - **a) kapitálového koeficientu** - b) investičného multiplikátora - c) peňažného multiplikátora - d) daňového multiplikátora ### Vyskúšajte sa z okruhu č. 5 40. Čo z nasledujúceho nie je funkciou peňazí: [1, s. 405] - a) prostriedok výmeny - b) miera likvidity - c) zúčtovacia jednotka - **d) uchovávateľ hodnoty** 41. V prípade, že centrálna banka zníži požiadavky na povinné bankové rezervy, potom ceteris paribus: [1, s. 419] - **a) klesne úroková miera a vzrastie reálny produkt** - b) klesne úroková miera i reálny produkt - c) vzrastie úroková miera i reálny produkt - d) vzrastie úroková miera a klesne reálny produkt 42. Kvantitatívna teória peňazí vyjadruje, že: [9, s. 72] - a) cenová hladina (úroveň cien), je určitou funkciou hrubého domáceho produktu - b) cenová hladina (úroveň cien), je určitou funkciou štátneho rozpočtu - **c) cenová hladina (úroveň cien), je určitou funkciou množstva peňazí v obehu** - d) cenová hladina (úroveň cien), je určitou funkciou množstva spotreby domácností 43. Dopyt po peniazoch je teóriou dopytu po: [1, s. 427] - **a) reálnych zostatkoch** - b) nominálnych zostatkoch - c) frikčných zostatkoch - d) aktuálnych zostatkoch 44. Peňažný multiplikátor sa zvýši v prípade, že: [1, s. 422] - **a) sa centrálna banka rozhodne nakúpiť štátne cenné papiere** - b) sa centrálna banka rozhodne predať štátne cenné papiere - c) spotrebitelia sa rozhodnú držať menej obeživa vo vzťahu k vkladom - d) žiadna z odpovedí nie je správna 45. Banky majú tendenciu minimalizovať pomer rezerv k vkladom z dôvodu, že: [1, s. 422] - a) vyššie rezervy znamenajú nižšiu likviditu - **b) voľné rezervy neprinášajú žiaden úrok** - c) vklady predstavujú aktíva banky, zatiaľ čo rezervy nie - d) žiadna z odpovedí nie je správna 46. Banky môžu tradične vytvárať peniaze: [1, s. 422] - a) predajom svojich kapitálových investícií - b) zvýšením svojich rezerv - **c) požičiavaním svojich prebytočných rezerv** - d) žiadna z odpovedí nie je správna 47. Zvýšením povinnej miery rezerv centrálna banka sleduje: [1, s. 419] - a) zvýšenie úverových možností komerčných bánk - b) zväčšenie vlastných peňažných prostriedkov centrálnej banky - c) zvýšenie počtu aktívnych operácií komerčných bánk - **d) zníženie