Literárna výchova ako predmet PDF

**LIVY -- teória** **Literárna výchova ako predmet** [Rozvoj; ] a\. *Jazykovej kompetencie* - jazyka, slovnej zásoby, schopnosti porozumieť textu b\. *Literárnej kompetencie* - text ako znak c\. *Sebavnímania/sebapoňatia* - sebaobraz, kto som d\. *Sebavedomie* - poznať svoju hodnotu, byť si is...

**LIVY -- teória** **Literárna výchova ako predmet** [Rozvoj; ] a\. *Jazykovej kompetencie* - jazyka, slovnej zásoby, schopnosti porozumieť textu b\. *Literárnej kompetencie* - text ako znak c\. *Sebavnímania/sebapoňatia* - sebaobraz, kto som d\. *Sebavedomie* - poznať svoju hodnotu, byť si istý samým sebou Úloha učiteľa = podpora čitateľskej apetecie a zásadný vplyv na neskorší vývin dieťaťa **Literárny systém** = sústava literárnych diel; Literatúra = súhrn všetkých slovesných textov - vecných a umeleckých Umelecká literatúra = estetický zážitok Vecná literatúra = sprostredkovanie informácií, faktov *[Funkcie umeleckého textu:]* - Primárna -- estetická - Sekundárne - poznávacia, zábavná, výchovno-formatívna, ideová, psychoterapeutická, mravná **Základné delenie literatúry** 1\. **Národná** - písaná v jazyku daného národa; vymedzená jazykom a teritóriom; každý národ má vlastnú *\*Akých autorov by ste zaradili do kánonu národnej literatúry?* 2\. **Svetová** - najkvalitnejšia, najviac prekladaná (Ezop, Shakespeare, bratia Grimmovci) **Estetická komunikácia** **Cieľ:** estetický zážitok (subjektívna reakcia na umelecké dielo; citové + zmyslové + intelektuálne zložky príjemcu): hlavná úloha = fantázia **\*Vysoká literatúra (primárne estetická f.)** Literatúra faktu Literatúra pre deti a mládež Dobrodružná literatúra Sci-fi literatúra Fantasy literatúra Detektívna literatúra Populárna literatúra Folklór (doplnkové - úžitkové f.) **Literatúra pre deti (od predškoláka do 14/15 rokov) a mládež (15 -- 18 rokov)** a\. [Intencionálna]: zámerne pre detského/mladého čitateľa b\. [Neintencionálna]: literatúra pre deti a mládež si tieto diela prisvojila - napríklad?\* **LDM ako hra** Hra: - Základný a najdôležitejší princíp detskej literatúry - Funkčný a žánrový synkretizmus (prelínanie viacerých funkcií a žánrov) - nielen hra pre dieťa, ale vzájomná hra umelca a dieťaťa - umelec sa musí vedieť hrať, musí sa vedieť stotožniť s detským príjemcom - NIE KAŽDÝ spisovateľ vie tvoriť kvalitné texty pre deti - musí sa v diele umocňovať subjekt dieťaťa aj autora **LDM a humor** - Jedna zo základných čŕt detskej literatúry - Pôvod v ľudovej slovesnosti - potreba sa k nej vracať Ľudová slovesnosť - často pre dieťa atraktívnejšia ako intencionálna DL, obsahuje humor **Ľudová slovesnosť:** \- slovesný folklór (folklór vs. folklorizmus); \- samostatný komunikačný systém so žánrovou sústavou a vlastnými výrazovými prostriedkami \- častý motivický materiál (folklórna štylizácia) **Čitateľské obdobia podľa veku:** 1\. *Predčitateľská fáza* a\. Mladší predškolský vek (1 - 3 roky) b\. Starší predškolský vek (3 - 6 rokov) príchod prvej čitateľskej krízy - prečo?\* 2\. *Čitateľská fáza* a\. Mladší školský vek (6 - 10 rokov) b\. Starší školský vek (10 - 15 rokov) **1. Predčitateľská fáza** - Názornosť, obraznosť, bezprostrednosť, konkrétnosť, NIE abstrakcia, satira, irónia, metafora - prečo?\* - Nie čitateľstvo v pravom slova zmysle → poslucháč, sleduje obrázky, ukazuje. hovorí, dotýka sa, pomenúva - Vek: dĺžka = priama úmernosť - Jednoduché pojmy, zrozumiteľnosť, dynamický dej, jasná charakteristika postáv, nenáročný humor, pozývanie na hru, moment prekvapenia (už folklór spĺňa) - Emocionálne vnímanie diela, potreba emocionálnej pauzy - neanalyzovať hneď význam - Ideálny vek na rozvoj fantázie, tvorivosti, expresívnosti - Hľadanie vzorov - najlepšie a najtrvalejšie prostredníctvom rozprávkových príbehov - **Pred nástupom do školy:** základy materinskej reči, osvojenie sociálneho správania, získavanie základných informácií o svete *Je vhodné čítať dieťaťu na pokračovanie? Je vhodná otázka „čo tým chcel autor povedat?\** **Vhodnosť folklóru v tomto období:** - Základy správania, etiky, základ pre nadobúdanie zručnosti - Melodickost (uspávanky), logopedický aspekt rečňovaniek, vyčitanky ako socializačný prvok, logika hádaniek - Hravost, ktorou si dieťa osvojuje zručnosti - Ak sa z dieťaťa nestane čitateľ na prvom stupni, len ťažko získa návyk neskôr. **Úrovne čitateľa** 1\. [Naivný čitateľ]**:** dielo = realita, text nevníma ako znak 2\. [Sentimentálny čitateľ:] dôraz na emotívne prežívanie textu 3\. [Diskurzívny čitateľ:] umelecký text ako „kvázisvet\", uvedomuje si fikčnosť; CIEĽ literárneho vzdelávania **Možnosti nazerania na literárne dielo** Pohľad dieťaťa Pohľad dospelého Pohľad učiteľa - pragmatický Pohľad literárneho kritika **[Znaky ľudovej slovesnosti]** - **ľudovosť** - autorstvo jednotlivca ustupuje, hovoríme o autorstve ľudového kolektívu - **autorská anonymnosť** - súvisí s ľudovosťou, kolektívnosťou i s ústnym podaním textu - **variantnosť** - mnohoraké podoby slovesného vyjadrovania tých istých obsahov, súvisí s istými regiónmi či spoločenskými skupinami - **kolektívnosť** - LĽS je osobitná forma vyjadrovania v ľudovom spoločenstve - **ústnosť** - spôsob zachovávania (tradícia) - **synkrétnosť** - spätosť rozličných druhov umenia **[Výrazové prostriedky ľudovej slovesnosti -]** *Nájdite uvedené prostriedky v Trojruži.\** - Prirovnania - Deminutíva (zdrobneniny) - Augmentatíva (zveličujúce slová) - Gradácia (stupňovanie) - Symboly (ľalia, ruža, havran, zelený vienok\...) - Epizeuxa (opakovanie slov idúcich za sebou) - Dialogickosť **[Druhy] ľudovej slovesnosti** *Čo je literárny druh? \** * Ľudová epika (próza)* * Ľudová poézia (najmä ľudová pieseň)* * Ľudové hry (dramatizácie)* * Detský folklór - detská tvorba ALEBO tvorba pre deti* **[Žánre] ľudovej slovesnosti** *Čo je literárny žáner? \** a. [žánre ľudovej poézie] **[1. Ľudová pieseň]** \- piesne obradového folklóru (kalendárové i rodinné) \- historické piesne \- regrútske a vojenské piesne \- lyrické piesne (uspávanky, ľúbostné, trávnice, pastierske, žartovné\...) \- revolučné piesne (zbojnícke\...) \- baladické piesne ľudové vs. zľudovené (?) \* prevládajú sociálne motívy **[2. Balada]** - Epicko-lyrický útvar - Rýchly dejový spád, tragické vyústenie; napätie - Vychádza z ľudskej túžby vyrovnať sa s krivdou - Spojenie s prírodou - prírodné motívy **Detský folklór** Slovesné, tanečné a hudobné prejavy určené intencionálne pre deti a\. Vlastný folklór detí - tvorba bez účasti dospelých b\. Folklór pre deti - tvorba, ktorá zodpovedá recepcii detského príjemcu **folklór pre deti** **Riekanky:** krátke veršované útvary určené na prednes, skandovanie: nonsens, eufónia, personifikácia **a. pragmatické:** \- Vyčítanky (eniki-beniki) \- Prihováranky (slimák, slimák\...) \- Vysmievanky - odhaľujú nedostatky, slabé stránky jednotlivcov (Eva, Eva, padla z chlieva) \- Prekáranky - smiech zo slabostí (Bolí ma hlava. - Priviaž si ju o koleno.) \- Vyzývanky - adresnejšie ako prekáranky (Tri bili, štyri bili, ja som už vstala, popolievala, a ty ešte spíš? Či sa nehanbíš?) \- Prekrúcanky (Keď som išiel dolu vrškom, šteky na mňa psali, gágy husotali a ja plot! cez ten skok.) **b. Zábavné:** \- Rýmovačky - založené na zvukovej stránke reči \- Rapotanky napodobňovanie zvieracích prejavov, artikulačná funkcia (a tie vrabce z toho tŕnia\...) Hádanky **[Žánre] ľudovej slovesnosti** b. [žánre ľudovej prózy ] **[1. Rozprávka]** Základný žáner ľudovej slovesnosti Vybájený obraz sveta - pohyb skutočné ←→ fantastické Od najstarších čias, tradovanie, premeny podôb rozprávky (varianty) Migrácie rozprávok - opakovanie motívov vo svetovej kultúre Najstaršie pramene: Tisíc a jedna noc [Typické postavy rozprávok:] Ježibaba/striga, černokňažník (-) Vedma/veštec (+) Kráľ/kráľovná Princ, princezná Mládenec, šuhaj (+) Macocha (-) Nevlastný súrodenec (-) Čarodejné bytosti - draky, ale aj zvieratá [Funkcie:] protagonista, antagonista, nepravý hrdina, škodca, darca, pomocník\... **a. Fantastická rozprávka** stiera rozdiely medzi skutočným a neskutočným, obrazy života sú tu **hyperbolizované**, víťazstvo kladných síl v nereálnych obrazoch **postavy** - obdarené nadľudskými vlastnosťami, ustálené charaktery **čarovné predmety** - škodia alebo pomáhajú (žívá voda, prsteň, palica, plášť) **zvieratá** - konajú ako ľudia - **antropomorfizácia** **symboly** - znázorňujú túžby ľudu (sedemmíľové čižmy, živá voda, samoprestierací stolček, samovariaci hrniec, lietajúci koberec\...) nadprirodzené záhady pútajú detskú pozornosť, sú pre deti samozrejmou realitou, rozvíjajú fantáziu kontrastnosť v konaní postáv, **čierno-biele videnie** **jednoduchosť** - jednoduchý jazyk **obradnosť** (kde bolo, tam bolo\...) **b. Démonologická rozprávka** Predstavy predkov o rôznych prírodných javoch Jedna z najstarších vrstiev ľudovej prózy Postavy vychádzajúce z folklóru (svetlonos, škriatok, zmok\...) Hrôzostrašný dej, dramatickosť **c. Legendová rozprávka** Vychádza z náboženského kontextu Postavy a námety prebraté z náboženského života, ale prevláda svetský aspekt **d. Zvieracia rozprávka** Antropomorfizmus Alegorickosť Reťazovitá kompozícia - dej sa rozvíja lineárne a situácie sa môžu opakovať (Mechúrik Košťúrik) Zdvojené pomenovania (líštička-kmotrička) **e. Realistická rozprávka** Hrdinovia sú obyčajní, reálni ľudia Bez nadprirodzených prvkov Dôvtip a um, ktorý demaskuje pýchu a hlúposť Sociálna tematika: rozpor medzi chudobnými a bohatými **Funkcie literatúry** **Primárna funkcia:** estetická **Sekundárne funkcie:** poznávacia, zábavná, výchovno-formatívna, ideová, psychoterapeutická, mravná **Špecifikum literatúry pre deti a mládež:** orientácia na špecifický typ príjemcu; založená na hre a humore; sekundárne funkcie; autor musí brať na svojho ideálneho príjemcu ohľad **DETSKÝ ASPEKT** **Literatúra pre deti a mládež:** \- relatívne špecifická, ale integrálna a legitímna súčasť národnej literatúry a kultúry \- nutnosť prispôsobiť sa detskému čitateľovi → DETSKÝ ASPEKT Ako je podľa vás možné sa detskému čitateľovi priblížiť? \* (Zuzana Stanislavová: Estetické modely slovenskej literatúry pre deti a mládež. Na margo periodizácie detskej literatúry. In: Bibiana, 2000, roč. 7, č. 1-2, s. 1-8.) **Definovanie detského aspektu - uvažovanie, teorémy** jednota psychosociálneho a poetologického (detského a dospelostného) fenoménu\" (S. Šmatlák) vychádza z podvojnosti kategórie detského aspektu (ako spojitosti dospelostného a detského princípu) a fenoménu vekovosti (ako spojitosti ontogenézy detskej psychiky so žánrovou štruktúrovanosťou detskej literatúry)\" (J. Kopál) Vychádza z toho, že ide o **dvojdimenzionálny pojem.** Šmatlák: zameranie na metodologické východisko moderného skúmania detskej literatúry ako súčasti národnej kultúry v jej diachronickom i synchronickom priereze Detský aspekt ako **psychosociálnu dimenziu textu** považujeme za imanentný príznak každého literárneho diela, ktoré je prijateľným čítaním pre deti či mládež (intencionálne či neintencionálne). **Definitívny pojem detského aspektu** Detský aspekt ako psychosociálny rozmer textu je nositeľom toho, čo tvorí archetyp dieťaťa vedomie ideálneho príjemcu [= pomer „dospelého" a „detského\" v literárnom texte, ktorý podmieňuje primeraný spôsob a rozsah tematizovania látky a problémovej hĺbky diela pre deti] Autor text zámerne modeluje s istým vedomím prítomnosti detského čitateľa. Je ovplyvnený osobitosťami doby, skupiny autorov či individuálnej poetiky autorov. **TRI ZÁKLADNÉ MODELY DETSKÉHO ASPEKTU V LDM PODĽA JÁNA KOPÁLA** **1. dospelé \> detské** absolutizácia dospelého detská literatúra ako doplnok a pomôcka výchovy priorita mimoestetických funkcií = didaktická, výchovná, ideová\... estetickosť v úzadí detstvo ako obdobie nevedomosti, ktorú treba korigovať „o svete dospelých očami dospelého\", texty pôsobia nepravdivo Obdobie: najmä 18. storočie - 20. roky 20. storočia (osvietenský model) -\> smerovanie k potrebe vychovávať a vzdelávať, ale cez estetickosť; Cesta k emancipácii detskej literatúry od školy **2. detské \> dospelé** na svet nazeráme očami detskej postavy absolutizácia detského istá miera naivity, zhovievavosti v popredí estetická funkcia, sekundárne funkcie sú na estetickosť priamo naviazané - môže to byť napríklad výchovno-ideová či didaktická funkcia\... humor založený na detskom videní sveta dieťa sa s hrdinom stotožňuje (Jarunková, Klára: Hrdinský zápisník: Bednár, Vlado: Nebrnkaj mi na city) **3. detské = dospelé** dospelý autor vníma dieťa ako partnera autor sa pred čitateľom neskrýva, „priznáva sa k sebe\" forma intelektuálnej spolupráce založenej na uznaní dieťaťa ako plnohodnotného partnera v dialógu kooperácia Prítomný v novšej tvorbe pre deti a mládež, míľnik: 60. roky 20. storočia (Ľubomír Feldek: Bude reč o literatúre pre deti a mládež) **[Doplnenie tém ]** Etnografia (etnológia, národopis): veda, ktorá sa zaoberá kultúrnymi javmi a teóriou ľudskej kultúry - opisuje jednotlivé formy kultúrneho a sociálneho správania sa na základe terénneho výskumu Folkloristika: veda, ktorá skúma prejavy ľudského umenia v rámci folklóru **Fantastická rozprávka podľa Proppa** **Vladimír Propp:** Morfológia rozprávky (20. roky 20, storočia, u nás 60. roky) \- ruský filozof, jazykovedec a folklorista \- ľudovú rozprávku rozčlenil podľa účinkujúcich postáv a funkcií, ktoré v texte majú \- funkcia rozprávky je určovaná akciou konajúcej postavy, podľa Proppa 31 (odchod, zákaz, porušenie zákazu, škodcovo získavanie informácií o hrdinovi, úskok, napomáhanie škodcovstvu, nedostatok (nedostač), sprostredkovanie, počiatočná protiakcia, odchod, prvá funkcia darcu a reakcia hrdinu, získanie čarovného prostriedku, premiestnenie v priestore, boj, označenie hrdinu, víťazstvo, odstránenie nedostače, hrdinov návrat, prenasledovanie, záchrana, nepoznaný príchod, nároky nepravého hrdinu, ťažká úloha, jej riešenie, poznanie, usvedčenie, transfigurácia (nový vzhľad) hrdinu, potrestanie, svadba) \- postupnosť dodržiavaná, ale v každej rozprávke nemusia byť všetky funkcie **LITERATÚRA AKO PROCES. DIACHRÓNNY PRIEREZ LDM** LDM špecifický subsystém systému literatúry - špecifický typ príjemcu, špecifické ciele → ? \* Plnohodnotná súčasť literárneho systému, ale v porovnaní s vysokou literatúrou dlho nerozvíjaná **Začiatky spisby pre deti** 18. - 19. storočie: osvietenstvo a romantizmus (dovtedy LDM nevyčleňovaná → negramotnosť, nerozvinuté školstvo, nízka úroveň vzdelania\...) Vláda Márie Terézie: 1777 Ratio educationis + jozefínske reformy Šírenie osvety, bernolákovčina (počiatky vydávania kníh v spisovnej slovenčine) → knihy, v ktorých sa počíta s deťmi (ale učebnice, nie beletria) **Dva spôsoby písania textov pre deti** a\. [Katechetická forma] - otázky, ktoré vyžadujú jedinú správnu odpoveď (konvergencia) b\. [Sokratovská (dialogická) forma] - vyžadovanie vlastnej dedukcie, divergencie, myšlienkového zdôvodnenia problematiky 18\. - 19. storočie: ešte nie LDM v pravom slova zmysle, skôr čítanky a učebnice - tam beletria v minimálnom množstve -- najčastejšie: *rozprávky, povesti, exemplá (príbehy svetského obsahu, boli súčasťou kázní, objasňovali určitý morálny problém, mali didaktický zámer), legendy (epický žáner zo života svätcov, obsahovali zázračné motívy, pripomínajú povesť, ale viažu sa výlučne na príbehy o svätých), veršovanky, básne, anekdoty, bájky* **Zberateľstvo ľudovej slovesnosti** Obdobie romantizmu **[JÁN KOLLÁR (1793-1852)]** \- Neintencionálna tvorba, ktorá ale detských čitateľov ovplyvnila: Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823, spoluautorstvo s P. J. Šafárikom a Jánom Benediktim) Národnie zpievanky (1834-1835) **[JÁN FRANCISCI-RIMAVSKÝ (1822 -- 1905)]** Slovenskje povesťi (1845), vydal ich v Levoči, no vo vydávaní nepokračoval a jeho materiál spracoval Pavol Dobšinský ako Slovenské prostonárodné povesti (1880-1883) - materiál nebol určený deťom **[SAMUEL REUSS (1783 - 1852)]** požiadavka: neupravovať rozprávky, nechať ich v podobe, v akej bola vyrozprávaná rozprávačom Codex revúcky A, B, C (neboli to teda knihy s folklórnymi žánrami, ktoré nazbierali, ale akési súpisy, ktoré nazvali CODEX) A - obsahoval 27 rozprávok B-3 rozprávky + úvahy o ľudovej slovesnosti C-23 rozprávky + úvahy a poznámky P. Dobšinského **[ĽUDOVÍT REUSS - syn S. Reussa]** v spoluautorstve zostavil 3. zväzok Prostonárodného zábavníka, 4. zväzok pripravil sám (mal 519 strán, boli v ňom zozbierané rozprávky) ďalšie čísla už vydával Augustín Horislav Škultéty a Dobroslav Čipka **[AUGUST HORISLAV ŠKULTÉTY]** Zornička I. prvá beletristická kniha pre deti v spisovnej slovenčine (1846 spolu s D. Čipkom) Zornička II. - (1847), veršovaná podoba vyšla pod názvom Rečňovanky pre slovenské školi (pôvodný pravopis, je to z r. 1850) spolu s Jonatanom D. Čipkom a Štefanom Markom Daxnerom zostavili - Codex tisovský A, B, C časť A - zostavená zo zápisov Škultétyho zozbieraných rozprávok participoval aj na vydaní Codexu Reussovcov, na rozdiel od ich filozofie však prepracovával rozprávky do literárnej podoby **[PAVOL DOBŠINSKÝ]** 6 zošitov Slovenských povestí (zo zápisov J. Francisciho, M. Daxnera, J. Čipku, S. Ormisa) r. 1880 - Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské (vyd. Matica slovenská) r. 1872 - Úvahy o slovenských povestiach r. 1880-1883 - vydanie najvýznamnejšieho 8-zväzkového diela Prostonárodné slovenské povesti - obsahujú nielen čarovné rozprávky, ale aj zvieracie, legendové, humoristické a pod. Nachádza sa v nich zozbieraný materiál J. Francisciho, B. Němcovej, ale aj rozprávky, ktoré boli uverejnené iba časopisecky **[JONATAN DOBROSLAV ČIPKA]** nevydal samostatne žiadnu zbierku, no bol činný vydavateľsky a autorsky **Codex tisovský** - vytvorený v spoluautorstve s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom, sám je autorom dielu B, ktorý obsahuje rozprávky: Tri citróny, Hadogašpar, Čert slúži, Jelenčok\..., ktoré potom nachádzame aj v Dobšinského Slovenských povestiach (1858-1861) a vo Francisciho Slovenských povestiach (1845) bol veľmi tvorivý a autorsky nadaný, najviac sa prispôsobil potrebám detského čitateľa **[ĽUDOVÍT VLADIMÍR RIZNER]** strýko Ľudmily Podjavorinskej napísal učebnice zemepisu, dejepisu i prírodopisu beletristická tvorba: Od srdca k srdcu (1882) - nerozlišuje medzi detským a dospelým percipientom Zo života malých (1883) výber z rozprávok Zo slovenskej chalúpky (1886) **PERIODIZÁCIA DEJÍN LDM PODĽA ONDREJA SLIACKEHO** **prof. Ondrej Sliacky** radí periodizovať detskú literatúru nie podľa historických medzníkov, ale podľa významných literárnych počinov, ktoré posunuli literatúru pre deti a mládež vpred za začiatok spisby pre deti na Slovensku pokladá rok 1778 (vydanie Tešedíkovej Knižečky k čítání a k prvním začátkům vzdelání školských dítek, obsahujúca aj prvé exemplá pre deti (mravoučný charakter) **[LDM delí na dve obdobia:]** **1. Obdobie tvorby didaktickej literatúry pre deti a mládež** \- Od r. 1778 - do 30. rokov 20. storočia **autori:** Kristína Royová (Bez Boha na svete) Ivan Javor obdobie rozprávok s kresťansko-didaktickou tendenciou literatúra skôr poučuje, estetická funkcia je druhoradá, tu sa však tvorí podhubie pre budúcu umeleckú LIT **2. Obdobie tvorby umeleckej literatúry pre deti a mládež** V popredí estetická funkcia, ktorá zakladá umeleckosť + pridružené sekundárne funkcie [a. Klasická umelecká tvorba pre deti a mládež] od 30. rokov 20. storočia koniec 50. rokov 20. storočia tvoria sa klasické diela pre deti a mládež, majú vysokú umeleckú hodnotu **Autori:** Jozef Cíger-Hronský (Budkáčik a Dubkáčik, Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike) Ján Bodenek (Ivkova biela mať) L. Podjavorinská (Čin-Čin, Zajko-bojko) M. Rázus (Maroško, Maroško študuje) [b. Moderná umelecká tvorba pre deti a mládež] od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť sú to všetci tvorcovia-súčasníci toto obdobie naštartoval L. Feldek so svojou knihou Hra pre tvoje modré oči **Autori:** Ľ. Feldek: Modrá kniha rozprávok M. Válek: Panpulóni D. Hevier: Básnička ti pomôže E. Čapčeková: Meduška Š. Moravčík: Zlomjazýček \+ všetci súčasní autori *Literatúra k problematike* Sliacky, O.: Kontúry periodizačného procesu slovenskej literatúry pre deti a mládež. In: Žánrové hodnoty literatúry pre deti a mládež IV. Nitra: UKF, 1997, s. 109 - 121. Plutko, Pavol: Neintencionálna literatúra pre deti a mládež. In: Hodnoty literárnej tvorby pre deti a mládež. Nitra : ÚJLK VŠPg, s. 39 - 49. Sliacky, O. - Stanislavová, Z.: Kontúry slovenskej literatúry pre deti a mládež v rokoch 1945 - 1997. 2. vydanie. Prešov : Náuka, 2003 **Literatúra pre deti a mládež v literárnej vede** **[FRANTIŠEK MIKO]** filozof, estetik, semiotik, vedúci kolektívu lit. komunikácie - Ústav literárnej a umeleckej komunikácie (ÚLUK) pri UKF v Nitre Semiotika: veda o znakoch (znakových systémoch) [**JÁN KOPÁL**] (ÚLUK) venoval sa teoreticky hlavne literatúre pre deti a mládež ďalší spolupracovníci: Marta Žilková, Tibor Žilka, Ľubomír Plesník, Eva Preložníková\... Zlatko Klátik René Bílik Ján Poliak Zuzana Stanislavová Ondrej Sliacky Viera Žemberová Stanislav Šmatlák Marta Žilková Július Noge Viliam Obert Milan Jurčo Eva Vitézová Viliam Marčok Peter Liba Ján Sedlák **Rozprávka** *Ako definujeme rozprávku? \** \- základný žáner ľudovej slovesnosti \- vybájený obraz sveta \- pohyb skutočné ← → neskutočné \- variantnosť, migrácie rozprávok **AUTORSKÁ ROZPRÁVKA** **Vo svete:** \- počiatky v období romantizmu - znovuobjavenie žánru rozprávky \- využitie vzoru ľudovej slovesnosti \- nadväznosť na tradičné prvky rozprávky, ale pridávajú sa nové, modernejšie prvky: *tragické zakončenie* *využívanie realistických prvkov* *skepsa, cynizmus, irónia, pesimizmus* \- v romantizme (svetovom) bola rozprávka plnohodnotným žánrom vysokej literatúry **Formy autorskej rozprávky** **1. Klasická - prvky folklórnej rozprávky s mravoučným ponaučením (17. - 19. storočie)** \- Rozprávky tisíc a jednej noci (Orient) \- Charles Perrault - Rozprávky pani Husi (8 rozprávok: Popoluška, O Červenej Čiapočke, Kocúr v čižmách\...) \- Jonathan Swift - Gulliverove cesty \- bratia Grimmovci (zberatelia) \- A. S. Puškin - Rozprávka o zlatej rybke\.... \- H. Ch. Andersen (Dánsko) - Statočný cínový vojačik, Dievčatko so zápalkami, Škaredé káčatko\... \- Lewis Caroll - Alica v krajine za zrkadlom (prvá nonsensová rozprávka) \- Carlo Collodi - Pinocchiove rozprávky \- L. N. Tolstoj - Zlatý kľúčik **2. Moderná - prvky modernizmu, má syntetický charakter (prenikanie viacerých znakov rôznych rozprávok do jednej rozprávky), obohatenie o prvky z iných žánrov** \- A. S. Exupéry - Malý princ - filozoficko-symbolická rozprávka \- Astrid Lindgrenová - Pippi dlhá pančucha, Emil z Lonnebergy \- Samuil Maršak - Mačkin dom, Dietky z klietky - veršované rozprávky, cykly lyrických básní, rozprávkové divadelné hry \- Nikolaj Nosov - Nevedkove dobrodružstvá - fantastické rozprávky, divadelné hry pre deti \- Selma Lagerlőfová - Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku **TYPY AUTORSKEJ ROZPRÁVKY** **1. Imaginatívna rozprávka** básnická obraznosť lyrickosť poetickosť magickosť = ozvláštňovanie, „ozázračňovanie všedného sveta\" prítomnosť nonsensu - komickosť Zakladateľ: Ľubormír Feldek (Hra pre tvoje modré oči) **2. Intelektuálna rozprávka** čitateľ sa stáva účastníkom intelektuálno-fantazijnej hry, je partnerom autora Ľ. Feldek: Modrá kniha rozprávok D. Pastirčák: Čintet, Damianova rieka súčasťou je **meditatívna rozprávka** - má filozofický zámer, ale ten je tlmený hravými vpádmi; otvára „trinástu komnatu\" detskej duše prostredníctvom špecifickej hĺbavej atmosféry (lyrické ladenie - ticho, samota\...) (MAGALOVÁ, G.: Meditatívna rozprávka) **3. Zvieracia rozprávka** antropomorfizmus **4. Humoristická rozprávka** prvky nonsensu, vtip Daniel Hevier Jozef Pavlovič Miroslav Válek (Do Tramtárie) **5. Realistická rozprávka** motívy prevzaté zo súčasného života, prispôsobené žánru rozprávky súčasnosť uchopená humorne, satiricky môže sa umocňovať sociálny aspekt (Ján Uličiansky: kniha rozprávok Adelka Zvončeková) **6. Didaktická rozprávka** spojenie rozprávkovosti a náučného princípu využívanie humoru, vtipu, ale aj príkladov zo života ľudí, zvierat a sveta vecí aj rozprávky s kresťansko-didaktickou tendenciou (Terézia Baroková: Šťastný les) (Zuzana Kozičová: Slnečný lúč Svetláčik Jana Nagyová: Vtáčik a dieť) **Iní autori a ich tvorba** Jozef Cíger Hronský: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik. Významným prvkom komična je tu zveličenie (hyperbola). Mária Ďuríčková: O Guľkovi Bombuľkovi - hrdinom je personifikovaná vec- klbko zo zmotanej rukavičky. Krista Bendová: Opice z našej police, Osmijanko - pôvodne rozhlasový cyklus o kreslenej figúrke. Elena Čepčeková: Meduška, Meduška a jej kamaráti, Kiki a Miki, Jedenásť princezien a Šašo. Rudo Moric: Rozprávky z lesa (biologické rozprávky). Zvieracie rozprávky: Kukučia rozprávka, Srnka s červenými hviezdičkami. Kniha modernejších rozprávok: Koník majstra Machuľu. Nataša Tanská: cykly animovaných rozprávok Puf a Muf, Puf a Muf na dedine, Puf a Muf a vrabec Oskár. Vincent Šikula: rozprávky: O múdrom kohútikovi, Vajíčko sliepky liliputánky, kniha Medardove rozprávky. Ľubomír Feldek: Modrá kniha rozprávok - sú v nej rozprávky absurdné, kde čitateľ môže sledovať autorove originálne výmysly aj rozprávky o každodenných veciach, ktoré prinášajú zábavu i poučenie. Zelená kniha rozprávok, Hra pre tvoje modré oči. Daniel Hevier: Skladací dáždnik - Dáždnikový skladateľ; je z jednej strany knihou veršov a z druhej knihou rozprávok; Kam chodia na zimu zmrzlinári; Trinásť pochodujúcich čajníkov; Konor, malý psik s veľkým menom; cyklus rozprávok pre malé deti na dobrú noc: Buvírozprávky, Buvírozprávky 2, Buvírozprávky 3. Jozef Pavlovič: knihy rozprávok: Roztopašné rozprávky, Štvornohé rozprávky, Tri zelené rozprávky, Z môjho kráľovstva, Neobyčajný poľovník, Prózy kozy Rózy, rozprávka: Števko Drievko a Alenka z polienka. Ján Navrátil: kniha rozprávok Najmenší kolotoč sveta, Budzogáň - dievčenský kapitán. Ján Uličiansky: kniha rozprávok Adelka Zvončeková čerpá zo zázračnosti a fantastickosti všedného sveta, Snehuliacke ostrovy, Rozprávková torta, rozprávkový cyklus: Uličnícke rozprávky. Daniel Pastirčák: súbor meditativnych rozprávok Damianova rieka, Čintet alebo more na konci sveta. Jozef Urban: súbor rozprávok Dobrodružstvá vranky Danky. Erik Jakub Groch: rozhlasový cyklus Cililink, kniha Tuláčik a Klára, Píšťalkár, Åbé, Aha a spol. Tomáš Janovic: Rozprávkové varechy, Dín a Dán, Drevený tato, Jeleňvízor (veršované rozprávky). **POVESŤ** **[Delenie povestí]** staršie delenie na miestne a historické je už zastaralé, no v odbornej literatúre sa s ním ešte stretneme **Súčasné delenie povestí podľa Jozefa Melichera** a\. miestne b\. poverové c\. prekáračkové **Melicherove tri typy sa ešte delia na:** \- etylomogické: o pôvode miestnych názov lokalít \- etiologické: o pôvode prírodných javov (prameňov, studní, geologických útvarov\...) \- o hradoch a zámkoch: vznik hradu, život a činy hradných pánov \- heraldické: o vzniku erbov \- zbojnícke \- iné **ČITATEĽSKÉ OBDOBIA A VHODNÝ TYP LITERATÚRY** **1. Predčitateľská fáza** [a. Mladší predškolský vek] - 1-3. rok života *Vhodný typ:* \- poézia: spievanky, rečňovanky \- knižné hračky \- leporelá [b. Starší predškolský vek] - 3.-6. rok života *Vhodný typ:* \- Poézia: spievanky, rečňovanky, hádanky \- Autorské a ľudové rozprávky (zvieracie alebo fantastické s jednoduchou štruktúrou) \- Bájky \- Jednoduché príbehy zo života \- Literatúra faktu: umelecko-poznávacie knihy \- Knižné hračky, leporelá, obrázkové knižky, albumy, knihy so zvukovými nahrávkami \- Pracovné zošity, omaľovačky, vystrihovačky \- Detské encyklopédie (v súčasnosti veľmi úzko špecializované) \- Dramatické drobné útvary, detské ľudové hry a bábkové hry **2. Čitateľská fáza** [a. Mladší školský vek] - 6.-10. rok života *Vhodný typ:* \- poézia: verše pre deti s dôrazom na rytmiku, členenie epických a lyrických útvarov, porekadlá, hádanky \- Ľudové a autorské rozprávky \- Povesti a báje \- Poviedky zo života detí, z histórie a z prírody \- Vekuprimeraná literatúra faktu, encyklopédie, umelecko-poznávacia literatúra \- Reportáže \- Drobné dramatické útvary, ľudové a bábkové hry [b. Starší školský vek] - 11.-15. rok života *Vhodný typ:* \- Odklon od poézie a od rozprávky a príklon k povesti, k historickej a umelecko-životopisnej próze, k príbehovej próze \- Poviedky, novely, romány zo súčasnosti mladých a dospievajúcich ľudí \- Chlapčenský, dievčenský, dobrodružný román \- Vedecko-fantastická literatúra \- Literatúra faktu podmienená individuálnymi záujmami, encyklopédie z rôznych oblastí \- Cestopisy, reportáže, detektívky \- Aj filmy môžu byť impulzom na prečítanie pôvodnej literárnej predlohy **Adresnosť a primeranosť diela** Dieťa ako „zovšeobecnený subjekt" - predpoklad, že 4 - 5 ročné deti budú na podobnom stupni vývinu Autor pri písaní diela pre konkrétnu vekovú skupinu detí píše s ohľadom na všeobecnú charakteristiku stupňa psychosociálneho vývinu, v ktorom sa nachádza Nepodceňovať schopnosť detskej fantázie a obrazotvornosti, viera v možnosť akýchkoľvek kombinácií (ak existujú veľké a malé lyžičky, tak malé lyžičky musia niekedy vyrásť) Deti v predškolskom veku sú vnímavé aj voči meditatívnej rozprávke - text ich podnecuje k hľadaniu odpovedí Prípadnú neukončenosť sa deti snažia dokončiť v duchu ľudovej rozprávky **Cesta k čítaniu; kniha v živote malého dieťaťa** Čitateľstvo vzniká skôr, než dieťa vie čítať a než si vôbec uvedomuje, čo čitateľstvo je: Čo ovplyvňuje vzťah dieťaťa ku knihe: \- Prostredie jeho života, pohoda/napätie, ktorým je obklopené \- Vzory, príklady, nálady, atmosféra \- Rodina, škola \- To, ako skoro sa stretáva so slovesnou tvorbou a ako mu je predstavená *Orientačný reflex („Čo to je?\") a princíp napodobňovania* **Predškolský vek** Rana gramotnosť, vie, čo je tlačený text, vie, kde je začiatok a koniec knihy, čo je riadok, dokonca niektoré písmená pozná (napr. svoje meno) \- Vytváranie predpokladov pre vzťah k čítaniu \- Rodina: najvýznamnejší činiteľ \- Kniha sa v živote dieťaťa objavuje prirodzene - nekladie si otázky, aký je zámer autora, kto knihu napísal či ilustroval - je to preňho zdroj zábavy, obohatenia \- Prostredníctvom knihy rastie intelektuálny obzor dieťaťa, formuje sa jeho vzťah k ostatným ľuďom, k prírode\... Úloha literatúry socializácia, rozvoj jazykovej kultúry, schopnosť uvedomovať si životné skúsenosti *„Dobrý učiteľ sa nezaobíde bez využitia literatúry a bez využitia činnosti, ktoré na ňou nadväzujú: rozprávanie, prerozprávanie, rozhovor, spievanie, recitovanie, kreslenie.\"* **Špecifiká literatúry pre predškolský vek** Primeranosť literárneho a výtvarného prejavu Jednota a zviazanosť vhodného obsahu a formy, spôsobu spracovania Nevyhnutný poznávací aspekt + estetika jeho stvárnenia Pútavosť a komunikatívnosť prejavu **Optimálne: syntéza literárnej a výtvarnej zložky** \- Literatúra určená pre tento typ príjemcu musí počítať s medzičlánkom \- dospelý, učiteľ\... **Literatúra otvára bránu do sveta predčitateľovi:** 1. spája text s obrazom, vytvára tak názornú obrazovú predstavu o hovorenom; 2. dieťa získava základnú slovnú zásobu; 3. napodobňuje videnú realitu; 4. dieťa sa učí reprodukovať ucelené texty - trénovanie memorovacej zložky pamäti; 5. vo fantastike vytvára svet obrazotvornosti a tvorivosti. **OBRÁZKOVÉ KNIHY; LEPORELÁ** **Knižné typy pre predčitateľské obdobie:** Obrazové: obraz figuruje bez textu Obrazovo-textové: obraz v popredí, dopĺňa ho text (riekanky, príhody o zvieratkách, hračkách\...) - najtradičnejšie Textovo-obrazové: text, ktorý je ilustrovaný obrazom **Obrazové knižné typy** Klasické rozkladacie leporelá, leporelá z plastických materiálov, karty, kocky, panoramatické knižky, ale aj knihy podnecujúceho charakteru (omaľovačky, vystrihovačky, skladačky, publikácie s didaktickými hrami a úlohami) Myšlienka autora a text = zakódované do obrazu Nevyhnutná slovná interpretácia = ústne pretlmočenie Súčasť vizuálnej komunikácie **Leporelo** Prvý (základný) predčitateľský žáner, pre deti do cca. 4 rokov Nemusí obsahovať text, môže byť zložené len z ilustrácií Ak obsahujú text, najčastejšie je to poézia, ľudová slovesnosť alebo krátke verše, súvislý text je nevhodný Dieťa musí chápať súvislosť medzi textom a obrázkom; výtvarná zložka je spravidla dôležitejšia ako textová [Význam:] najskôr ako hračka - zvyknúť si na „pocit knihy\", neskôr si uvedomuje, že obrázky majú výpovednú hodnotu **Literatúra pre deti a mládež** Špecifický subsystém literárneho systému → špecifický typ príjemcu - detský a mladý čitateľ, čomu je v knihách prispôsobená každá zložka *(Platí podľa Vás „nesúď knihu podľa obalu"?)* **Od leporela k textovej zložke** Leporelo = prevaha obrazu (zvyčajne) Ilustrácia ako podnet k oboznamovaniu sa so svetom, s umením; podnet ku komunikácii **Ilustrácie v detskej knihe** Ilustrácia nie je doménou výhradne detských kníh (no dospelý človek sa bez nej na rozdiel od dieťaťa dokáže zaobísť) Dieťa si často knihu vyberá práve podľa ilustrácií - je to prvá informácia o obsahu knihy \- dopĺňanie, prehlbovanie a umocňovanie detského zážitku z prečítaného \- Znásobovanie emocionálneho (estetického) zážitku **[Príklady kníh: ]** **- Lady a TRAMP -- Walt Disney Classics** **- Bambi -- Disney**  **Primeranosť ilustrácie** mladší školský vek - farebnosť - čiernobiela ilustrácia - fotografia (isté žánre) Pestrosť, rôznorodosť V prvom roku školskej dochádzky: \- ilustrácia názorne pomáha pri vysvetľovaní obsahu textu - obraz pomáha poznávaniu skutočnosti \- Obsahová a formálna stránka ilustrácie má byť zrozumiteľná \- Poznávacia a citová primeranosť Ilustrácia je geneticky motivovaná obsahom knihy a ilustrátor je v podstate spoluautorom knihy. Neprimerané: neprispôsobené psychosociálnemu stupňu vývoja dieťaťa, pre ktoré je kniha určená **Funkcie ilustrácie v LDM** Výtvarne vyjadruje hodnoty literárneho textu - posilňuje tak estetický zážitok z prečítaného Výtvarná interpretácia umeleckého textu Nadväzovanie na dobové výtvarné smery/štýly **Tvorivý vzťah detí k ilustráciám** Ilustrácia pomáha pri rozvíjaní detskej fantázie, sprístupňuje text. pomáha pri vysvetľovaní niektorých nových slov a pojmov Deťom by sme mali ponúknuť čo najširšie spektrum ilustrácií, rôzne typy Ak sa dospelému ilustrácia zdá byť príliš „náročná", má mať na pamāti, že dieťa je niekedy schopné výtvarnému prejavu pochopiť lepšie ako dospelý. V MŠ: dôležitá metodická úloha: naučiť deti rozprávať príbeh podľa obrázkov Využívanie ilustrácie na rozhovor Inšpirácia k výtvarnému prejavu **3-4 roky:** text a ilustrácia sú dve rovnocenné zložky, v leporele je ilustrácia dôležitejšia ako text; obrázok = opora pri vybavovaní čítaného **4-5 rokov**: ilustrácia je chápaná ako prostriedok umocňovania estetického zážitku **5-6 rokov:** ťažisko pozornosti je na texte; vhodná metóda = rozprávanie o obrázku **VÝZNAMNÍ ILUSTRÁTORI** **[Miroslav Cipár (1935-2021)]** Veľké množstvo národných a medzinárodných ocenení Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy \*KNIHY: Mária Ďuríčková -- Biela kňažná **[Ľudovít Fulla (1902-1980)]** V roku 1963 titul Národný umelec Od roku 1977 sa udeľuje Cena L. Fullu za ilustračnú tvorbu 1976: jedno z najvýznamnejších ocenení na svete - Čestný diplom H. Ch. Andersena \*KNIHY: Slovenské rozprávky **[Albín Brunovský (1935-1997)]** Mnohonásobne a medzinárodne oceňovaný ilustrátor 1989: štátna cena za ilustrácie 3. knihy Dobšinského rozprávok Inšpirácia surrealizmom \*KNIHY: Ľ. Feldek -- Modrá kniha rozprávok, The Blue Book of Tales a Zelená kniha rozprávok **[MARTIN KELLENBERGER (1957)]** [ ] **[ONDREJ ZIMKA (1937)]** [ ] **[MIROSLAV REGITKO (1965)]** \*KNIHY: Kráľovná krásy a Brata musíš poslúchať! **[HELENA ZMATLÍKOVÁ (1923 -- 2005)]** \*KNIHY: Album predškoláčka **[BOŽENA PLOCHÁŇOVÁ (1929 -- 2020)]** \*KNIHY: O Štoplíkovi, kým do školy nechodil a Osmijanko Opice z našej police, Danka a Janka **Literárna výchova v školskom prostredí** [Súčasný cieľ LV:] výchova kompetentného čitateľa (Čo to znamená?)\* predtým definoval cieľ LV Viliam Obert: výchova umením a výchova k umeniu **Literárna výchova v materskej škole** sprostredkovať dieťaťu čitateľské a umelecké zážitky umožniť mu, aby sa zoznámilo so základnými žánrami našej a svetovej literatúry sledujeme cieľ všeobecno-výchovný a literárno-výchovný mala by prevažovať výchova k literatúre, ktorou rozvíjame schopnosť kultivovane vnímať aj zložitejšie slovesné diela cez čitateľské zážitky obohacujeme estetické cítenie detí a umocňujeme ich schopnosť citového života podnety pre estetickú aktivitu, vedieme deti k vnímaniu ostatných druhov umenia pestujeme vkus a divácke návyky, zmysel pre vnímanie a hodnotenie estetického zážitku učíme deti komunikovať, vyjadrovať svoj názor a uvedomovať si umelecké a životné súvislosti učiteľ/ka materskej školy musí mať vždy na zreteli umeleckú kvalitu literárneho diela **Nesprávne:** vnucovať dieťaťu jediný správny názor na knihu, unifikovať pohľad detí na umelecké dielo „Ponechajme deti samostatne pozorovať umelecké obrazy, vyjadrovať svoje myšlienky a názory, Buďme vďační za samostatne vyjadrený postreh dieťaťa, odvďačí sa nám spontánnosťou, dôverou a láskou ku knihe.\" (E Vitézová) **Literárny text v školskom prostredí** Objekt poznávania v literárnom procese Literárna komunikácia nadobúda podobu estetickej a didaktickej interakcie *„Dieťa nežije pre detskú literatúru, ale detská literatúra existuje pre neho.\"* **Literárne texty pre žiakov primárneho vzdelávania:** a\. Beletria (knihy in určené) b\. Časopisy c\. Čítanky **Čítanka** Učebnica so špecifickou podobou: ilustrovaná antológia textov, výtvarne vybavený súbor umeleckých a umelecko-náučných textov Súčasť: didaktické inštruktívne texty Cvičebnica čítania + zdroj literárneho zážitku Nezáväznosť - nemusíme ísť podľa čítanky, ide len o modelový výber Žánrovo-tematický princíp radenia textov. žiak spoznáva rôzne žánre pri kontrastnom radení textov V prvých rokoch školskej dochádzky je poznanie žánrov len intuitívne [Zásady výberu textov do čítanky:] Z. umeleckej kvality Z. vekuprimeranosti k ontogenetickej zrelosti žiaka Z. žánrovej pestrosti Z. primeranej technickej náročnosti textov Z. pôsobenia textov ako motivantov pre čítanie kníh Žiak primárneho vzdelávania = neskúsený; je dôverčivý a verí, že texty v čítanke alebo texty odporučené učiteľom sú kvalitné, dobré! **Mimočítankové čítanie** Podpora čitateľstva - doplnkové čítanie\" Literárnovýchovná úloha Tie literárne diela, ktoré nie sú zaradené do čítanky, ale žiaci ich čítajú z časopisov a kníh \- Spoločné mimočítankové čítanie: čítajú všetci žiaci v triede mimo hodín LV \- Individuálne mimočítankové čítanie: žiaci čítajú podľa vlastného výberu (odporúčania rovesníkov, pracovníčok knižníc, dospelých\...) [Prístupy k literárnemu textu:] 1\. **Interpretačný:** prvoradá estetická funkcia - jej vnímanie, prežívanie, porozumenie 2\. **Informačný:** najmä pri umelecko-náučnej literatúre (encyklopédie, príručky, slovníky\...): vyhľadávanie informácií, triedenie a usporadúvanie 3\. **Ilustračný:** text akéhokoľvek žánru; text pomáha vysvetliť iný fakt, pozornosť žiaka sa neorientuje na literárnosť textu a jeho pragmatiku, ale len na jeho súvislosť s riešenou úlohou **Časopisy vhodné pre 1. stupeň ZŠ** *Aké poznáte? \** \- Slniečko, Fifík, Zornička, Včielka, Zvonček, Maxík