inkluzia_otazky.docx

BLOK A TERMINOLOGICKÁ ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Dieťa v inkluzívnom vzdelávaní Bariéry a hetrogenita Tie nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa „prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, k...

BLOK A TERMINOLOGICKÁ ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Dieťa v inkluzívnom vzdelávaní Bariéry a hetrogenita Tie nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa „prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania, kultúry na každého jednotlivca“ (Ďurič et al, 2000, s. 56). Odbúraním bariér v komunite školy (aj spoločnosti) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, môže byť ním aj jazyková bariéra (napr. dialóg v dvojici detí, Nemca s Rusom, každý ovláda len svoju materinskú reč), materiálna bariéra (napr. dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti), sociálna bariéra (napr. dieťa nedokáže splniť normy a pravidlá určené pre všetkých, napriek tomu, že nie je zdravotne oslabený a pod., bližšie Príklad 3) a dokonca aj atypické správanie dieťaťa počas špecifických situácií. Formy podpory v inklúzii Epizodická forma podpory je typom, kedy dieťa s odlišnosťou potrebuje krátkodobú starostlivosť. Obmedzená forma podpory je časovo ohraničená. Súčasťou je príprava jednotlivca s odlišnosťou na zamestnávanie. Rozsiahla forma podpory je realizovaná priebežne (stimulačný program dlhodobého charakteru, príprava na divadlo s následným vystúpením). Úplná forma podpory je typom, ktorá je charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek s odlišnosťou nachádza. Gausová krivka Nálepkovanie (etiketovanie) a stigmatizácia označenie (nálepkovanie) konkrétneho dieťaťa, úzko súvisí s predsudkami negatívneho charakteru, s ktorými sa dieťa postupne stotožní. Nezáleží na tom, či nálepku dieťa získalo priamou či nepriamou skúsenosťou, daná forma predsudku voči odlišnosti bola dieťaťu/deťom jasne sprostredkovaná a prezentovaná v konkrétnej situácii, a to v neprospech inklúzie (Kováčová, 2010). Deťom sú objasnenia či vysvetlenia týkajúce sa odlišnosti málokedy ozrejmené, preto ich predstava o odlišnosti má skreslený charakter, stáva sa vrytou a z pohľadu dieťaťa pravdivou. stigma je prekoncipovaným pojmom alebo súborom presvedčení, predsudkov o konkrétnej odlišnosti v prevažnej miere hanlivého až pejoratívneho charakteru. Stigma je protikladom súcitu, začlenenia a tolerancie. O stigme môžeme hovoriť ak bola zistená existencia prvkov, v podobe: Označovania (identifikácia a pomenovanie niektorých spoločensky významných rozdielov, vznik nálepiek). Stereotypov (prepojenie so sociálnymi stereotypmi). Segregácie v zmysle oddeľovania mňa od neho, nás od nich na základe zistených stereotypov (v zmysle zvýšenia sociálnej vzdialenosti). Diskriminácie (dôsledkom čoho človek s odlišnosťou stráca spoločenské postavenie). Tolerancia a predsudky tolerancia > znášanlivosť, rešpektovanie iného presvedčenia, iných názorov. Zodpovedajúca miera tolerancie je nevyhnutným predpokladom trvácnosti a pevnosti medziľudských vzťahov Základom postoja k tým druhým je tolerancia, teda znášanlivosť (Kusý, Stredlová, 2003). Má ísť o tolerantné správanie sa, tolerovanie človeka človekom v pozitívnej konotácii, so zámerom nepotláčať jeho presvedčenie. Zodpovedajúca miera tolerancie je nevyhnutným predpokladom trvácnosti a pevnosti medziľudských vzťahov. Súčasné problémy multikultúrnych spoločností dokazujú, že na trvalé spolužitie iba znášanlivosť (tolerancia) nestačí. Opakom tolerancie je intolerancia, neznášanlivosť. Typické pre intolerantné správanie je nepriznávať právo na vlastný život, právo na slobodu názorov, právo na svoju odlišnosť, právo na vzdelanie a pod. predsudok kriticky nezhodnotený úsudok silne ovplyvnený emóciami a z neho vyplývajúci postoj. Ide o názor prijatý osobou, alebo skupinou osôb. predsudky, s ktorými sa človek pomerne často stretáva: predsudky zamerané na hodnotový systém jednotlivca či skupiny, predsudky voči rodu (najčastejšie proti ženám), predsudky zamerané na príslušnosť k národu alebo k etnickej skupine (nacionalistické a rasové predsudky); predsudky skresľujúce správanie človeka ako člena určitej sociálnej skupiny, predsudky zamerané na pôsobenie inštitúcií. Od segregácie k rôznorodosti Segregácia je politika alebo prax, ktorá oddeľuje alebo izoluje skupiny ľudí na základe rasových, etnických, sociálnych alebo iných kritérií. Tento pojem sa často spája s obdobím rasovej segregationy v Spojených štátoch, kedy boli afroameričania a iné minoritné skupiny diskriminované a oddelené od bielych Američanov na základe zákonov a politík. Rôznorodosť zahŕňa rôzne skupiny ľudí s rôznymi kultúrami, vierami, rasami a inými odlišnosťami, ktoré spolu žijú a pracujú. Inklúzia je proces, ktorý zahŕňa všetky skupiny ľudí a umožňuje im plné zapojenie do spoločnosti a rovnaké príležitosti. Prechod od segregácie k rôznorodosti a inklúzii je dôležitým krokom v snahe o vytvorenie spravodlivej a otvorenej spoločnosti pre všetkých. Komparácia integrácia a inklúzia Princípy inkluzívneho vzdelávania Princíp regionalizácie, ktorý umožňuje všetkým deťom (žiakom) navštevovať školu (materskú, základnú) v mieste svojho bydliska. Zároveň zabezpečuje komplexnú odbornú starostlivosť, tzn. minimalizovanie vyhľadávania potrebných foriem pomoci vo vzdialených a ťažšie dostupných lokalitách. Princíp centralizácie preferuje vytváranie materiálnych a personálnych podmienok na výchovu a vzdelávanie priamo v triede. V skupine všetkých detí (žiakov) so zabezpečením interdisciplinárnej spolupráce odborníkov, ktorí pracujú priamo v zariadení (resp. využívanie terénnej (mobilnej) odbornej starostlivosti). Princíp integrovanej terapie odporúča vykonávať odborné (intervenčné, terapeutické, poradenské) opatrenia priamo na škole (v rámci edukačných činností s možnosťami vytvorenia priestoru na ich realizáciu). Predovšetkým sa zohľadňuje skutočnosť, aby deti (žiaci) vnímali pomoc pri činnostiach ako obohatenie. Zároveň aj ako prínos pre nich samých s tým, že sa kooperatívnym konaním zvyšuje ich motivácia k aktivite. Princíp transferu kompetencií poukazuje na integrálnu starostlivosť ako novú formu pomoci smerujúcej k inkluzívnemu vzdelávaniu. Inkluzívne povedomie inkluzívne povedomie, je neodmysliteľnou súčasťou inkluzívnej spoločnosti. Má byť konštruované tak, aby samotný žiak dostal možnosť akceptovať kohokoľvek s »odlišnosťou« práve z dôvodu jemu vlastnej »odlišnosti«. Každé dieťa má dostať šancu plnohodnotne žiť a vzdelávať sa nesegregovane v rovesníckom kolektíve, bez ohľadu na jeho/jej výzor, pohlavie, národnosť, mentálne či psychické danosti. Inkluzívne a tradičné vzdelávanie – komparácia Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu žiaka – výhody vs. nevýhody Výhody: Rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu reálny obraz spoločnosti, v ktorej bude žiť, pracovať ,čím sa lepšie pripravuje na budúcnosť. Individuálny prístup učiteľa môže dieťaťu pomôcť v sebe objaviť schopnosti, ktorých netušilo. Dieťa sa učí prirodzene vnímať a reagovať na zmeny a odlišnosti. V heterogénnom kolektíve si dieťa lepšie rozvíja sociálne a občianske cítenie. umenie komunikovať alebo schopnosť riešiť problémy. Nevýhody: V prípade, že niektorý RODIČ nemá kladný vzťah k inkluzívnym princípom (napr. negatívne sa vyjadruje o spolužiakoch svojho dieťaťa), môže to na dieťa pôsobí negatívne, pretože samo vníma odlišnosť ako prirodzenú súčasť života. Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu inštitúcie/školy – výhody vs. nevýhody Výhody: Neustále rozvíjajú schopnosti učiteľa a z pedagogického zboru vytvárajú jednotný tím. Inkluzívna škola kladie dôraz na kvalitnú spoluprácu celého tímu, čím uľahčuje učiteľom ich prácu. Inkluzívna škola zohráva dôležitú úlohu v miestnom spoločenskom živote. Je kultúrnym, osvetovým, preventívnym a rodinným centrom. Nevýhody: inkluzívny proces je vo svojom počiatku časovo náročný. Zavedenie inklúzie vyžaduje organizačné zmeny a personálne doplnenie. Zmena konzervatívneho myslenia ľudí môže byť náročná pre učiteľov, rodičov i vedenie školy. Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu spoločnosti – výhody vs. nevýhody Výhody: - Inkluzívna škola vedie deti od útleho detstva k tolerancii, empatii a porozumeniu. Odbúrava xenofóbiu, rasizmus a učí spolunažívaniu s menšinami. Inkluzívna škola pomáha riešiť tabuizované témy. Nevýhody: Ľudia sa väčšinou bránia meniť svoje zaužívané stereotypy, zavádzať nové postupy do praxe si môže vyžadovať mnoho úsilia. Inkluzívna pedagogika ako odbor Inklúzívna pedagogika je odbor, ktorý sa zaoberá tým, ako vytvárať vzdelávacie prostredia a programy, ktoré sú otvorené a priateľské pre všetky skupiny ľudí, vrátane tých, ktorí sú znevýhodnení alebo majú zdravotné, sociálne alebo iné potreby. Tento odbor sa zaoberá aj tým, ako poskytovať vzdelávanie a podporu pre učiteľov a iných pracovníkov v oblasti vzdelávania, aby boli schopní zapojiť všetkých študentov do svojich vzdelávacích programov a umožniť im dosahovať ich plný potenciál. Inklúzívna pedagogika sa zameriava na to, aby všetci študenti mali rovnaké príležitosti a aby boli schopní zapojiť sa do vzdelávacieho procesu, bez ohľadu na to, aké sú ich schopnosti alebo potreby. Ľudský faktor v inklúzii človek je človekom vďaka iným ľudom („ľudskosť iným“). deskripcia podstaty sociálnych vzťahov. Poukazovať a stavať na ľudskosti človeka, len ak je začlenený do spoločenstva iných ľudí. Ubuntu vyzýva k súcitu, pohostinnosti, odpusteniu. (smerovanie k tak čistým ľudským hodnotám si vyžaduje zapojenie celého spoločenstva, nielen jednotlivcov). Toto vychádza z juhoafrického koncepttu vnímania človeka v procese inklúzie. BLOK B PROCESUÁLNA ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Inkluzivita inštitúcie viď. otázku 13 v bloku C Nástroje posudzovania integratibilnej školy SWOT analýza, Ishikawa diagram, index inklúzie Základné využitie SWOT analýzy Hlavným cieľom SWOT analýzy je posúdenie vnútorných a vonkajších podmienok integrácie v prostredí materských škôl. Na základe tohto nástroja je možné zisťovať aj názory a postoje pedagógov k predškolskej integrácii očami seba i celej spoločnosti a posúdenie možností individuálnej integrácie z hľadiska kvality konkrétneho prostredia integrujúcej materskej školy SWOT analýza – všeobecne SWOT analýza je nástroj, ktorý sa používa na posúdenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré ovplyvňujú organizáciu alebo projekt. Tento nástroj sa používa na vytvorenie prehľadu o tom, kde sa organizácia alebo projekt nachádza v danom okamihu a na zistenie, ako sa môžu zlepšiť alebo na čo sa môžu pripraviť v budúcnosti. SWOT analýza sa skladá z štyroch zložiek: S - silné stránky: Tieto sú atribúty alebo črty organizácie alebo projektu, ktoré sú silné alebo výhodné. W - slabé stránky: Tieto sú atribúty alebo črty organizácie alebo projektu, ktoré sú slabé alebo nevýhodné. O- príležitosti: Tieto sú vonkajšie faktory alebo okolnosti, ktoré môžu byť výhodné pre organizáciu alebo projekt. T - hrozby: Tieto sú vonkajšie faktory alebo okolnosti, ktoré môžu byť nevýhodné pre organizáciu alebo projekt. SWOT analýza sa často používa pri plánovaní a rozhodovaní o budúcnosti organizácie alebo projektu. Pomáha zistiť, ako môžu byť využité silné stránky a príležitosti na zlepšenie situácie a ako môžu byť zmiernené slabé stránky a hrozby Vonkajšie podmienky SWOT analýzy Vnútorné podmienky SWOT analýzy Základné využitie Indexu inklúzie Posudzovanie kritérií kvality s procesom inklúzie v škole, môže poslúžiť pri riešení kľúčových problémov. Posudzovanie, postoj k integrácii, rámcové podmienky, spoluprácu, učenie, vyučovanie, ďalšie vzdelávanie, vzťah okolia Index inklúzie – všeobecne Index inklúzie je merateľné ukazovateľ, ktorý sa používa na hodnotenie úrovne inklúzie v komunite alebo organizácii. Tento ukazovateľ sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho kontextu a cieľov, ale obyčajne zahŕňa rôzne aspekty, ako napríklad zapojenie a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, etnických menšín, LGBTQ+ komunít a iných skupín, ktoré sú často diskriminované alebo znevýhodnené. Index inklúzie sa môže merať na rôznych úrovniach, vrátane individuálnych, rodinnej, komunitnej a národnej. Môže sa použiť na hodnotenie úrovne inklúzie v rôznych oblastiach, ako sú napríklad vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť. Výsledky indexu inklúzie môžu byť použité na identifikáciu oblastí, kde je potrebné zlepšiť inklúziu, a na navrhnutie opatrení na podporu rovnosti a začlenenia pre všetky skupiny. Základné využitie Ishikawa diagramu Základnou tézou Ishikawovho diagramu je rozbor príčin a zdôvodnení so zámerom riešiť vzniknutý problém. Ide o zosumarizovanie množstva údajov, ktoré sa postupne zberajú a vyhodnocujú. Ako jednoduchý príklad uvádzame rozbor Ishikawovho diagramu pre hodnotenie kvality školskej inštitúcie doplnený o praktické príklady z praxe. a) Hľadanie riešenia vzniká v čase, keď sa problém vykryštalizoval do nežiaducej podoby. Príkladom môže byť bežná situácia v triede. Žiak 2. A triedy, ktorý má telesné postihnutie, je začlenený do bežnej základnej školy. Je evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Diagram príčin a následkov – Ishikawa diagram – všeobecne je diagram ktorý má tvar kostry ryby alebo stromčeku. Jedná sa o analytickú techniku, ktorá sa zameriava na hľadanie príčin, ktoré spôsobili určitú nekvalitu vo firme. Použitie Ishikawovho diagramu je široké, to znamená, že je ho možné použiť v rozličných odvetviach, ako napríklad vo výrobe, ale aj v zdravotníctve. Tento diagram napomáha identifikovať konkrétne problémy, ktoré sa zapisujú do tela tohto diagramu a do hlavy je napísaný konkrétny problém zapríčinený týmito chybami vo firme. Vytváranie rybej kosti a zhodnocovanie podmienok Spoločne sa vzdelávať bez rozdielov??? Zážitkové učenie ovplyvňuje v pamäti jednotlivcov zakotvené minulé zážitky, fixované poznatky o tom ako „sa veci majú“. Taktiež ovplyvňuje aj budúcnosť človeka, jeho túžby, priania a ciele. Vnímanie odlišnosti/znevýhodnenia môže prebiehať v dvoch formách, a to na primeranom estetickom podnete (receptívna forma pozitívneho vnímania znevýhodnenia), alebo na schopnosti vnímať a emocionálne reagovať na tento podnet (expresívna forma pozitívneho vnímania znevýhodnenia). V spomenutej rozmanitosti, rôznorodosti je reálne nájsť priateľov, kamarátov či partnerov. Akceptácia bez rozdielov??? AKCEPTOVAŤ (prijať) každé dieťa bez rozdielov, také aké je, bez poukazovania na jeho odlišnosť/inakosť, je jedným z predpokladov pre úspešné fungovanie začlenenia (inklúzie). Helus (2004) uvádza, že v materskej škole sa deti učia žiť spolu a obohacovať druhých tým, že sú iní, sú takí, akí sú. V súvislosti s akceptáciou zohráva každé prostredie (napr. materskej školy, materského centra, a pod.) od raného veku dôležitú rolu vo formovaní postojov detí k iným deťom (bez ohľadu na ich odlišnosť, inakosť, pozri Kováčová, 2010). Na odborných prednáškach pre rodičov i pedagógov zvyknem vravieť: „Poďme si ukázať, o čo bohatší bude náš život, keď pochopíme, že rozdiely a odlišnosti sú nevyhnutnou súčasťou života, ktorý žijeme“. Aj úspešné začlenenie dieťaťa, napr. s problémami v komunikácii (Príklad 2), do hry potvrdzuje ústretové a pripravené prostredie na proces inklúzie. Dieťa prostredníctvom hry (aktivity) najlepšie (s)poznáva okolitý svet. Učí sa byť rezilientné (odolné voči záťaži), prekonávať prekážky (bariéry), čím si rozširuje svoje kompetencie pre život. Podhájecká (2010) tvrdí, že dieťa má neúnavnú snahu aktívne pôsobiť a byť činné. Domnievame sa, že raný i predškolský vek je najvhodnejším na formovanie povedomia v zmysle, že celá spoločnosť je určitým spôsobom heterogénna a túto skutočnosť je žiaduce zobrať ako fakt a neriešiť. Realizovaním cielene štruktúrovaných aktivít sa „otvára“ i formuje priestor na podporu pozitívneho vnímania každého človeka BEZ ROZDIELOV a hlavne v akceptujúcom prostredí Pomoc bez rozdielov??? vytvárať spoločné zážitky, príležitosti pre vzájomnú pomoc a pocit bezpečia, Vedieť požiadať o pomoc v roli človeka s vizuálnym oslabením. Prijať požadovanú a/alebo ponúkanú pomoc (vyjadriť svoju požiadavku, viesť dialóg s vidiacim človekom). Aktivita - bublifuk Spoločný štart bez rozdielov??? 1. Epizodická podpora je typom podpory, kedy jednotlivec zo znevýhodnenej skupiny potrebuje krátkodobú starostlivosť. Ide o vyuţitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít, je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole. Raná podpora inklúzie pri práci s „odlišnosťou“ zvyčajne „štartuje“ s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných – fyzických „odlišností“ (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. farby očí, tvaru uší, výšky či hmotnosti). BLOK C PRAXEOLOGICKÁ ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Objasnenie pojmu na základe praktického príkladu Akceptácia (prijať) každé dieťa bez rozdielov, také aké je, bez poukazovania na jeho odlišnosť. Akceptácia je jedným z predpokladov pre úspešné fungovanie začlenenia (inklúzie) konkrétnej osoby do kolektívu, konkrétnych osôb do skupin. „Poďme si ukázať, o čo bohatší bude náš život, keď pochopíme, že rozdiely a odlišnosti sú nevyhnutnou súčasťou života, ktorý žijeme.“  Bariéra Tie nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa „prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania, kultúry na každého jednotlivca“ (Ďurič et al, 2000, s. 56). Odbúraním bariér v komunite školy (aj spoločnosti) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, môže byť ním aj jazyková bariéra (napr. dialóg v dvojici detí, Nemca s Rusom, každý ovláda len svoju materinskú reč), materiálna bariéra (napr. dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti), sociálna bariéra (napr. dieťa nedokáže splniť normy a pravidlá určené pre všetkých, napriek tomu, že nie je zdravotne oslabený a pod., bližšie Príklad 3) a dokonca aj atypické správanie dieťaťa počas špecifických situácií. Hetrogenita Heterogenita je pojem, ktorý sa používa na opis rôznorodosti alebo odlišností v skupine alebo komunite. Môže sa týkať rôznych aspektov, ako sú napríklad rasa, pohlavie, vek, viera, kultúra, vzdelanie a iné. Heterogenita môže byť prítomná v rôznych oblastiach, ako sú napríklad vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a iné. V mnohých prípadoch sa heterogenita považuje za pozitívnu zložku v komunite alebo spoločnosti, pretože môže prispievať k rôznorodosti názorov a skúseností a môže byť obohacujúca pre všetky skupiny. Nálepka Pedagóg: Kubo, tam nechoď!, kričí pani učiteľka. Jakub: Ja nie som Kubo, ale Kubko, namieta dieťa. Pedagóg: Robíš zle, tak si Kubo! uzavrie dialóg pani učiteľka. ticho, počuť len zapínať zipsy a šuchot. Jakub: Postaví sa a pomaly prechádza okolo skriniek. Jednu ruku drží pred sebou a druhou si prikrýva oči Pomaly postupuje poza chrbát pedagóga. Deti: Stíchnu. Pedagóg: Pani učiteľka sa otočí: Zase? Si sprostý, nerozumieš? Deti, ktoré boli prítomné a sedeli na lavičkách v šatni počujú, že Jakub nie je len Jakubom. Jakub je Kubom. Jakub je sprostý. Stigma STIGMATIZÁCIU ako proces v súvislosti s vyčleňovaním detí s konkrétnou odlišnosťou možno chápať v podobe otvoreného formálneho obvinenia, či odsúdenia, čoho dôsledkom je stigma. Následne je dieťaťu „priradená“ tzv. nálepka, čím je dieťa prakticky vylúčené, alebo vyčlenené spomedzi rovesníckej skupiny. Snahou pedagógov vzdelávajúcich jednotlivcov na všetkých typoch škôl je predchádzať akejkoľvek forme stigmatizácie. Môžu to dosiahnuť aj ponukou motivačných aktivít s cieľom dosiahnuť uskutočnenie spoločného spolužitia všetkých v skupine, kolektíve. Segregácia 7. Integrácia Inklúzia je procesom usilujúcim sa o stieranie akýchkoľvek rozdielov v populácii. Predstavuje spoločenstvo ľudí bez ohľadu na to, či majú odlišnosť alebo nie (ako v kontexte inštitúcií, tak aj na všetkých úrovniach života). Cieľom inklúzie je (znovu)budovanie spolupráce, vzájomnej informovanosti, pripravenosti (prostredia a účastníkov v ňom), ako aj o kladnom postoji všetkých účastníkov voči odlišnosti. Tolerancia Základom postoja k tým druhým je TOLERANCIA, teda znášanlivosť (Kusý, Stredlová, 2003), rešpektovanie iného presvedčenia, názorov a postojov. Ide tolerantné správanie sa, tolerovanie človeka človekom v pozitívnej konotácii k iným, so zámerom nepotláčať jeho presvedčenie. Opakom tolerancie je intolerancia, neznášanlivosť. Typické pre intolerantné správanie je nepriznávať právo na vlastný život, právo na slobodu názorov, právo na svoju inakosť, právo na vzdelanie a pod. Predsudok predsudok kriticky nezhodnotený úsudok silne ovplyvnený emóciami a z neho vyplývajúci postoj. Ide o názor prijatý osobou, alebo skupinou osôb. predsudky, s ktorými sa človek pomerne často stretáva: predsudky zamerané na hodnotový systém jednotlivca či skupiny, predsudky voči rodu (najčastejšie proti ženám), predsudky zamerané na príslušnosť k národu alebo k etnickej skupine (nacionalistické a rasové predsudky); predsudky skresľujúce správanie človeka ako člena určitej sociálnej skupiny, predsudky zamerané na pôsobenie inštitúcií. Prvý druh predsudkov má základ v osobnosti jednotlivca (základné informácie sú zväčša kopírovanými zo strany rodiny a najbližšieho okolia, deti si od raného veku osvojujú predsudky v podobe názorov od svojich rodičov či príbuzných). Druhý druh predsudku vychádza z nesprávne formulovaných informácií, bez potreby kognitívneho diferencovania. Rôznorodosť Rozdielnosti obohacuje ľudskú spoločnosť - V podmienkach slovenských materských škôl je zaužívaný pojem dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý spravidla zahŕňa: dieťa so zdravotným znevýhodnením (dieťa so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené, dieťa s vývinovými poruchami učenia a správania); dieťa s nadaním a dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia (znevýhodneného chudobou alebo kultúrou). Taktiež sú tam zaraďované aj deti nadané, deti s nadpriemernými schopnosťami. NARUŠENIE – špu, poruchy správania, poruchy reči OHROZENIE PAS, CAN, FAS POSTIHNUTIE – zrak, sluch, mentálne, viacnásobné - KOMORBIDITA Ak vznikne situácia, kedy je dieťa iným dieťaťom, príp. skupinou detí odmietané, napr. kvôli jeho odlišnosti („je Turek“, „šušle“, „smrdí“, „opľúva všetkých“, „ ...je iný ako my všetci“, a pod.) je potrebné riešiť vzniknutú situáciu – a to spoločne s deťmi. Základným pilierom skupinovej práce na podporu akceptácie inakosti (či odlišnosti, alebo rôznorodosti atď.) je systematicky cielene viesť členov skupiny k dodržiavaniu pravidiel vzájomného spolužitia bez ohľadu na ich prípadné znevýhodnenie. Ideou je, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať a vzájomne participovať. V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu (sa). Výhody inkluzívneho vzdelávania Nevýhody inkluzívneho vzdelávania viď. otázky predtým. Integratibilita Pojmy integratibilita a inkluzivita sa využívajú v kontexte pripravenosti školy a jej prostredia na proces integrácie (integratibilita) alebo inklúzie (inkliuzivita). Reálne, v súčasným podmienkach možno hovoriť o integratibilite, lebo inklúzia je momentálne len víziou našej spoločnosti. Hájková (2005) charakterizuje integratibilitu ako pripravenosť školských prijímať a efektívne vzdelávať bez rozdielu s ohľadom na zdravotný stav (bez postihnutia a s postihnutím) v jednom kolektíve. (príklad: škola prijíma všetky deti zo spádovej oblasti bez rozdielu či ide o dieťa s postihnutím alebo bez postihnutia, aktívne spolupracuje s odbornými poradenskými centrami, ak je potrebné, zabezpečí sa špeciálnopedagogická pomoc, ) Do individuálneho výchovno‑vzdelávacieho plánu sú zapojení pedagóg, odborný poradenský a/alebo iný odborný pracovník (oftalmológ, pediater, psychiater a pod.), zákonný zástupca dieťaťa (rodič, pestún, resp. dospelý, ktorému bolo dieťa zverené do opatery). Vlčí a žirafí jazyk Vlčí jazyk (urážajúci, hanobiaci, konfliktný) Žirafí jazyk (podporujúci, akceptujúci)