Genetika Summary Tests PDF

D edičné skr átenie spodnej čeľusti u psov je spôsobené r ecesívnou alelou. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov (zdr avá matka, postihnutý otec). A ký bude podiel zdr avý ch jedincov v F 2 gener ácii? A A aa 75% F 1: A a A a A a A a F 2: A A A a A a...

D edičné skr átenie spodnej čeľusti u psov je spôsobené r ecesívnou alelou. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov (zdr avá matka, postihnutý otec). A ký bude podiel zdr avý ch jedincov v F 2 gener ácii? A A aa 75% F 1: A a A a A a A a F 2: A A A a A a aa D edičné skr átenie spodnej čeľusti u psov je spôsobené r ecesívnou alelou. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov (zdr avá matka, postihnutý otec). A ký bude podiel postihnutý ch jedincov v F 2 gener ácii? 25% D edičné skr átenie spodnej čeľusti u psov je spôsobené r ecesívnou alelou. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov (zdr avá matka, postihnutý otec). A ký bude podiel postihnutý ch jedincov v F 1 gener ácii? 0% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e modr ú far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a modr ej far by. A ký bude podiel čer venokvetý ch jedincov v F 2 gener ácii, ak alela pr e čer venú far bu je dominantná? 75% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e bielu far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a bielej far by. A ký bude podiel čer venokvetý ch jedincov v F 1 gener ácii, ak alela pr e čer venú far bu je dominantná? 100% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e bielu far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a bielej far by. A ký bude podiel čer venokvetý ch jedincov v F 2 gener ácii, ak alela pr e čer venú far bu je dominantná? 75% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e bielu far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a bielej far by. A ký bude podiel čer venokvetý ch jedincov v F 2 gener ácii, ak alela pr e čer venú far bu je r ecesívna? 1 25% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e modr ú far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a modr ej far by. A ký bude podiel fialovokvetý ch jedincov v F 2 gener ácii, ak alela pr e čer venú far bu je dominantná? 50% F ar ba kvetu je kontr olovaná 1génom s 2 alelami: vlohou pr e čer venú a vlohou pr e modr ú far bu. V par entálnej gener ácii kr ížime homozygotný ch jedincov čer venej a modr ej far by. A ký bude podiel bielokvetý ch jedincov v F 2 gener ácii, pr i inter mediar ite alel? 0% V populácii sa vyskytujú 2 aleli s fr ekvenciami p1= 0,5 p2= 0,5. A ký je efektívny počet alel v tomto lokuse? 0,52+0,52= 0,5 1/0,5= 2 2 V populácii sa vyskytuje 20 jedincov genotypu A 1A 1, 25 A 1A 2, 2 A 2A 2 a A 1A 3. A ká je fr ekvencia alely A 1? 2*20+25+3= 68 68% V šľachtiteľskom pr ogr ame sú známe nasledovné hodnoty: P r iemer ná vý ška zdr ojovej populácie 30m, pozor ovaná heter ozygotnosť 0,5, pr iemer ný počet alel na lokus 2,1, intenzita selekcie 2,5% (i= 1,96= 2), smer odajná odchý lka vý šok 5m, pr iemer ná vý ška vý ber ový ch str omov 35m, dedivosť v užšom zmysle 0,2, aditívna genetická var iancia vý šok 5m2 , celková genetická var iancia 12m2 , fenotypová var iancia vý šok 25 m2. A ký genetický zisk môžeme očakávať u potomstva z klonového semenného sadu? 2*5*0,2= 2 2m V populácii sa vyskytujú 3 alely s fr ekvenciami p1= 0,8 p2= 0,1p3= 0,1. A ká je očakávaná heter ozygotnosť v tomto lokuse? H e= 1- ∑pi2 H e= 1- (0,82+0,12+0,12)=1- 0,66= 0,34 0,34 populácii sa vyskytujú 3 alely s fr ekvenciami p1= 0,5 p2= 0,3 p3= 0,2. A ká je pozor ovaná heter ozygotnosť v tomto lokuse? H o= (N (A 1A 2)+N (A 1A 3)+N (A 2A 3))/N N edá sa ur čiť na základe alelický ch fr ekvencií V populácii je zastúpený ch 50 heter ozygotov a 62 homozygotov. Očakávaná 2 heter ozygotnosť je 0,5. A ký bude index fixácie? F =1- ho/hE F ˂0 F = 1- 62/0,5= - 30 V populácii je zastúpenie alel p1= 0,5 a p2= 0,5. Očakávaná heter ozygotnosť je 0,5. A ký bude index fixácie? N edá sa ur čiť na základe tý chto údajov P r i kr ížení heter ozygota A a a homozygota A A je podiel bielokvetý ch jedincov v potomstve ( vloha pr e bielu far bu je r ecesívna, vloha pr e čer venú far bu je dominantná): AA Aa 0% AA Aa AA Aa V populácii sa vyskytuje dominantná alela s fr ekvenciou pa= 0,1a 2 r ecesívne alely s fr ekvenciami pa1= 0,5 a pa2= 0,4. A ký je podiel dominantný ch homozygotov pr ípade H ar dy- W einber govej r ovnováhy? 0,12= 0,01*100= 1% 1% V populácii sa vyskytuje r ecesívna alela s fr ekvenciou pa= 0,4 a 2 kodominant alely s fr ekvenciami pa1= 0,4 a pa2= 0,2. A ký je podiel r ecesívnych homozygotov pr ípade H ar dy- W einber govej r ovnováhy? 0,42= 0,16*100= 16% 16% V populácii sa vyskytuje dominantná alela s fr ekvenciou pA = 0,7 a r ecesívna alela s fr ekvenciou pA = 0,3. A ký je podiel heter ozygotov v pr ípade H ar dy- W einber govskej r ovnováhy? 2*pA *pa= 2*0,7*0,3= 0,42*100= 42% 42% P r i kr ížení heter ozygota A a (r užovokvetý ) a homozygota aa (bielokvetý ) je podiel bielokvetý ch jedincov v potomstve ( vloha pr e bielu far bu a pr e čer venú far bu sú inter mediár ne): A a aa 50% A a A a aa aa P r i kr ížení dvoch heter ozygotov A a (čer venokvetý ch) je podiel čer venokvetý ch jedincov v potomstve ( vloha pr e bielu far bu kvetu je r ecesívna): Aa Aa 75% A A A a A a aa 3 P r epis (Tr anskr ipcia): je pr enos genetickej infor mácie z D N A do mR N A P r eklad (Tr anslácia): je pr enos genetickej infor mácie z mR N A do bielkoviny P r eklad (tr anslacia) pr ebieha: v r ibozómoch D na sa skladá z:N ukleotidov R N A obsahuje: r ibózu, adenín, ur acil, guanin, cytozín, zvyšok kys. fosfor ečnej V živý ch or ganizmoch sa vyskytujú nasledovné typy R N A : r ibozómová, tr ansfer ová, mediátor ová, vír usová Centr omér a je: pr imár na zúženina na chr omozóme Satelit je: pr ívesok chr omozómu K lonové semenné sady zakladáme ako: vegetatívne potomstvo vý ber ový ch str omov Jadr ové semenné sady zakladáme ako: gener atívne potomstvo vý ber ový ch str omov Semenné por asty zakladáme ako: gener atívne potomstvo uznaný ch por astov I I A U znané por asty zakladáme ako: nezakladáme, vyber áme existujúce por asty M ultiklonálne zmesi pr edstavujú: vegetatívne potomstvo vý ber ový ch str omov K tor ý typ zdr oja r epr odukčného mater iálu v zmysle schémy OE CD pr edstavuje semenný por ast, založený ako potomstvo uznaného por astu kat. A bez over enia potomstva? selektovaný K tor ý typ zdr oja r epr odukčného mater iálu v zmysle schémy OE CD pr edstavuje uznaný por ast, ktor ý pr ešiel over ovaním potomstva? Testovaný F enotypová klasifikácia zahŕ ňa fenotypové tr iedy: A ,B ,C,D N a uznanie možno navr hnúť por asty fenotypovej kategór ie: A ,B K ategór ie uznaný ch por astov sú: A , B P r ir odzená obnova nie je povolená v por astoch fenotypovej kategór ie: D 4 Zložky geneticky podmienenej pr emenlivosti sú: aditívna, dominantná, epistatická Zložky pr emenlivosti podmienenej pr ostr edím sú: modifikačná, fluktuačná Char akter istiky fenotypovej pr emenlivosti sú: ar itmetický pr iemer ,r ozptyl (var iancia), smer odajná odchý lka, var iačný koeficient, str edná chyba pr iemer u, inter val spoľahlivosti K r itér ia pr e fenotypovú klasifikáciu sú: pr odukčnosť , tvár nosť , kor unovosť M edzi mor fologické genetické mar kér y patr ia: chlor ofylové mutanty M edzi biochemické genetické mar kér y patr ia: monoter pémy, fenologické látky M edzi molekulár r ne genetické mar kér y patr ia: izoenzý mi, P CR mar kér y Základné char akter istiky populácie z genetického hľadiska sú: systém r epr odukcie, efektívna veľkosť K izolačný m mechanizmom patr ia: geogr afické pr ekážky, genetická inkompatibilita Typy izolácie: V ý šková geogr afická F enologická V zdialenosť ou Genetická Genetická vzdialenosť je: mier a r ozdielu genetickej štr uktúr y medzi dvomi populáciami Genetický zisk pr edstavuje r ozdiel medzi: pr iemer om zdr ojovej populácie a pr iemer om potomstva selektovaný ch jedincov V ý znam genetického dr iftu ako evolučného faktor a je veľký : v malý ch populáciách Selekcia pr oti r ecesívnym homozygotom môže pr ebiehať : v aký chkoľvek populáciach Selekcia pr oti letálnym génom pr ebieha podľa mechanizmu selekcie: pr oti r ecesívnym homozygotom 5 M itóza má nasledovné fázy: pr ofáza, anafáza, telofáza, metafáza F enotypový štiepny pomer v gener ácii F 1 pr i super dominancii je: 1:0 (potomstvo je wfenotypovo unifor mné) F enotypový štiepny pomer v gener ácii F 2 pr i neúplnej dominancii je: 1:2:1 F enotypový štiepny pomer v gener ácii F 2 pr i úplnej dominancii je: 3:1 K tor ý zákon ur čuje zastúpenie fenotypov v F 1 gener ácii: M endelov zákon unifor mity H ybr idov65 K tor ý m zákonom sa r iadi pr enos dedičnej infor mácie pr i jadr ovej dedičnosti? M endelový m zákonom o zákonitom štiepení v potomstve hybr idov K tor ý m zákonom sa r iadi pr enos dedičnej infor mácie pr i mimojadr ovej unipar entálnej dedičnosti?: žiadnym (nemendelový m) P otr ebný počet pr ovenienčný ch plôch použitý ch v pr ovenienčnom pokuse závisí od: H eter ogenity pr ostr edia šľachtiteľskej oblasti (pr e ktor ú pr oveniencie testujeme) P otr ebný počet pr oveniencií použitý ch v pr ovenienčnom pokuse závisí od: H eter ogenity pr ostr edia v ar eáli dr uhu (oblasť pôvpodu pr oveniencií) P otr ebný počet blokov pr ovenienčnej plochy závisí od: H eter ogenity pr ostr edia pr ovenienčnej plochy. K spôsobom heter ovegetatívneho množenia patr ia: vr úbľovanie K spôsobom autovegetatívneho množenia patr ia: odr ezky, hr úženie, oddeľovanie Tr iplet ako jednotka genetickej infor macie je: tr ojica aminokyselín vo vznikajúcom bielkovinovom r eť azci V sunutie nukleotidu do r eť azca D N A a následné posunutie číselného r ámca pr i pr eklade pr edstavuje mutáciu: chr omozómovú Tetr aploidia pr edstavuje mutáciu: genómovú P olyploidia pr edstavuje mutáciu: chr omozómovú 6 I nver zia pr edstavuje mutáciu: chr omozómovú Tr isómia pr edstavuje mutáciu: genómovú Zmenu počtu chr omozómov na 2n- 1nazý vame: monozómia Zmena počtu chr omozómov na 3n nazý vame: polyploidia K tor é typy migr ácie génov existujú: semenami, peľom, dospelý mi jedincami alebo ich časť ami K evolučný m faktor om (podmieňujú ner ovnováhu v populácii) patr ia: izolácia, migr ácia, dr ift, mutácie, selekcia K evolúčnym faktor om nepatr ia: habitus V génový ch bankách možno uchovávať : semená, peľ K u kvalifikovaný m zdr ojom r epr odukčného mater iálu lesný ch dr evín patr ia: semenné sady, génové základne P r i disr uptívnom vý ber e pr emenlivosť následnej gener ácie opr oti zdr ojovej populácii: zmenšuje sa P r i usmer nenom (zámer nom) vý ber e pr emenlivosť následnej gener ácie opr oti zdr ojovej populácii: zmenšuje sa P r i stabilizačnom vý ber e pr emenlivosti následnej gener ácie opr oti zdr ojovej populácii: zmenšuje sa N epr iamy vý ber je: vý ber na znak, ktor ý je kor elovaný so šľachtiteľský m cieľom K metódam šľachtenia patr ia: mutačné šľachtenie, šľachtenie vý ber om, génove manipulácie, hybr idizácia M edzi kompletné návr hy kr íženia patr ia: úplne dialelné kr íženie, polovičné dialelné kr íženie, faktor ialne kr íženie, jednotlivé kr íženia 7 M edzi nekompletné návr hy kr íženia patr ia: voľné opelenie, polykr os Šľachtiteľské populácie slúžia na uskutočnenie nasledovný ch fáz šľachtiteľského pr ogr amu: šľachtenie, r ozmnožovanie, testovanie K metódam umelého kr íženia (hybr idizácie) patr ia: Spätné kr íženie K ombinačné kr íženie I nbr eeding- heter ózne kr íženie Tr ansgr esné kr íženie E xistujú nasledovné návr hy kr íženia pr e testovanie potomstva: V oľné opelenie (pr e dvojdomé a jednodomé dr eviny) F aktor iálne kr íženie (pr e dvojdomé dr eviny) D ialelné kr íženie H ier ar chické kr íženie (pr e dvojdomé a jednodomé dr eviny) K ompletné návr hy kr íženia: Ú plné dialelné kr íženie (pr e jednodomé dr eviny) P olovičné dialelné kr íženie (pr e jednodomé dr eviny) F aktor iálne kr íženie (pr e jednodomé dr eviny) Jednotlivé kr íženia N ekompletné kr íženia: P olykr os V oľné opelenie K metódam optimalizácie šľachtiteľského pr ogr amu patr ia: N ezávislý vý ber P ar alelné šľachtenie Tandemové šľachtenie I ndexové šľachtenie K metódam šľachtenia patr ia: M utačné šľachtenie Šľachtenie vý ber om Génové manipulácie H ybr idizácia 8 V šľachtiteľský ch pr ogr amoch r ozoznávema typy populácií: Základné (zdr ojové) Šľachtiteľské P r odukčné Cieľom testov potomstiev je: odhad genetického zisku Cieľom pr ovenienčný ch pokusov je: Získať infor mácie o geogr afickej pr emenlivosti dr uhu Ziskať infor mácie o genetickej pr emenlivosti použitý ch pr oveniencií Stanoviť smer a hr anice možného pr enosu semena Získať mater iál na ďalšie šľachtenie K izolačný m mechanizmom patr ia: geogr afické pr ekážky, genetická inkompatibilita P r e testovanie potomstiev dvojdomý ch dr evín(topole, str omové vŕ by) sa dajú použiť nasledovné návr hy kr íženia: úplné dialelné kr íženie, polovičné dialelné kr íženie, faktor iálne kr íženie, hier ar chické kr íženie P r e testovanie potomstiev jednodomý ch dr evín sa nedajú použiť nasledovné návr hy kr íženia: voľné opelenie, polykr os, jednotlivé kr íženia K metódam novošľachtenia patr ia: mutačné šľachtenie, génové manipulácie, hybr idizácia K r itér ia pr e uznanie por astu pr e zber semena sú: fenotypová kategór ia, zastúpenie uznávanej dr eviny, vek Somatická hybr idizácia sa uskutočňuje: in vitr o K chemický m mutagénom patr ia: kolchicín Cieľom testov potomstiev je: V yhodnotenie genetickej hodnoty r odičov Stanovenie dedivosti hospodár sky vý znamný ch znakov Odhad genetického zisku Získať mater iál pr e ďalšie šľachtenie P r i šľachtení poľovnej zver i možno použiť : faktor iálne kr íženie, hier ar chycké kr íženie, 9 jednotlivé kr íženia P r i nekompletný ch návr hoch kr íženia poznáme: len matku, pôvod samičích gamét () Tandemové šľachtenie je metódou, ktor á sa uplatňuje pr i: súčasnom šľachtení na viac znakov V živý ch or ganizmoch sa vyskytujú nasledovné typy R N A : r ibozómová, tr ansfér ová, mediátor ová, vír usová K odóny (tr iplety) uplatňujú svoju infor mačnú funkciu pr i: tr anslácii, pr eklade M itóza má nasledovné fázy: pr ofáza, anafáza, telofáza, metafáza K odón ur čuje zar adenie: aminokyseliny vo vznikajúcom r eť azci mR N A Zložky pr emenlivosti podmienenej pr ostr edím sú: modifikačná, fluktuačná Zložky geneticky podmienenej genotypovej pr emenlivosti sú: A ditívna pr emenlivosť D ominantná pr emenlivosť E pistatická pr emenlivosť Char akter istiky fenotypovej pr emenlivosti sú: ar itmetický pr iemer , r ozptyl (var iancia), smer odajná odchý lka E xistencia letálnych génov sa pr ejavuje pr i nasledovný ch typoch selekcie: kompletná eliminácia r ecesívnych homozygotov K evolučný m faktor om patr ia: Selekcia M utácia I zolácia M igr ácia D r ift V ý znam genetického dr iftu ako evolučného faktor a je veľký : v malý ch populáciách K metódam zachovania ex situ patr ia: Semenné sady 10 K lonové ar chívy P r ovenienčné plochy Testy potomstiev Génové banky A r bor éta (r epr odukčné vý sadby na zachovanie genofondu) Génové základne majú minimálnu vý mer u: 100ha M inimálna vý mer a uznaného por astu je: 10 ha M inimálna vý mer a semenného sadu je: 5ha Genetické manipulácie využívajú: A gr obacter ium tumefaciens/A. r hizogenes Cieľom pr ovenienčný ch pokusov je: Stanovenie smer u a hr aníc pr enosu semena Získať mater iál pr e ďalšie šľachtenie Ziskať char akter geogr afickej pr emenlivosti Získať infor mácie o genetickej pr emenlivosti pr oveniencií P olovičný dialelný návr h kr íženia N I E JE možné použiť pr i testovaní potomstiev: možno ho použiť vždy Zachovanie genofondu in situ: Lesné r ezer vácie a chr ánené kr ajinné oblasti Génové základne P or asty uznané na zber semena Semenné por asty V ý ber ové str omy R epr odukčný mater iál selektovaný : uznaný por ast, génová základňa, semenný por ast R epr odukčný mater iál kvalifikovaný : r odičovský - vý ber ový str om, semenný sad, klon, zmes klonov a multiklonálna var ieta R epr odukčný mater iál testovaný : uznaný por ast, semenný sad, r odičovský str om a klon R epr odukčný mater iál identifikovaný : semeno, semenná sur ovina, semenáčiky 11 z pr ir odzeného zmladenia. I dentifikovaný m nemôže byť por ast zar adený do kategór ie D Živné médiá pr e in- vitr o kultúr y obsahujú: M akr oelementy M ikr oelementy R astové látky Sachar ózu A minokyseliny H aploidné r astliny sa získavajú: kultiváciou peľníc in- vitr o. P r e odhad genetického zisku pr i množení vý ber ový ch str omov r ezkovancami potr ebujeme poznať : dedivosť v užšom zmysle a selekčný r ozdiel. Semenár ske sady slúžia na: R eguláciu hor izontálneho pr enosu r epr odukčného mater iálu R eguláciu ver tikálneho pr enosu r epr odukčného mater iálu P olyploidia sa dá indukovať : Teplotný m šokom K olchicínom Opelením ner edukovaný mi gamétami K ultúr y in- vitr o klasifikujeme na: P letivové B unkové Or gánové K metódam zachovania genofondu in situ patr ia: R ezer vácie a N P U znané por asty Génové základne K r itér ia pr e uznanie por astu pr e zber semena sú: F enotypová kategór ia Zastúpenie uznávanej dr eviny V ek I zolácia vzdialenosť ou sa uplatňuje: v spojitý ch populáciách 12 Ú čelom klonový ch ar chívov je: ar chivácia genotypov Základné char akter istiky populácie z genetického hľadiska sú: systém r epr odukcie, efektívna veľkosť M edzi biochemické genetické mar kér y patr ia: izoenzý mi, monoter pémy, fenologické látky K pr iamym genetický m zdr ojom patr ia: r ezer vácie a jadr ové zóny N P , uznané por asty, génové základne P olyploidia sa môže indukovať : šokmi, opeľovaním ner edukovaný mi gamétami, kolchicínom a podofylínom K metódam optimálneho šľachtiteľského pr ogr amu patr ia: nezávislý vý ber , par alelné šľachtenie, tandemové šľachtenie, indexové šľachtenie H aploidné r astliny sa získavajú: kultiváciou peľníc in vitr o P ozor ovaná heter ozygotnosť Očakávaná heter ozigotnosť E fektívny počet alel P r i komplotnej eliminácii dominantný ch homozygotov a heter ozygotov poklesne zastúpenie dominantnej alely za 1gener áciu na: q´= q0/(1+q0) P r i kompletnej eliminácii r ecesívnych homozygotov poklesne zastúpenie r ecesívnej alely za 1gener áciu na: N ulu A ko vypočítame efektívny počet dr uhov: N 2= 1- H o/H E K faktor om spôsobujúcim ner ovnováhu v populáciach patr ia: selekcia, mutácia, izolácia, dr ift, migr ácia 13 A ko vypočítate dedivosť v šir šom zmysle: H 2= V A +V D +V I /V A +V D +V I +V E A ko vypočítate dedivosť v užšom zmysle: H 2= V A /V A +V D +V I +V E V zor ec pr e vý počet genetického zisku je ∆G= S*h2 = i*h2*sx. čo v tomto vzor ci pr edstavuje symbol i ? I ntenzitu selekcie v % I ntenzitu selekcie vyjadr enú kvantilom pr avdepodobného r ozdelenia I ntenzitu selekcie vyjadr enú r ozdielom pr iemer ov zdr ojovej populácie a jej selektovanej časti K pr imár nym genetický m zdr ojom patr ia: r ezer vácie a jadr ové zóny N P , uznané por asty, génové základne A ko mer iame genetickú difer enciáciu medzi populáciami: genetický mi vzdialenosť ami A ko súvisí genotypová pr emenlivosť a genetická diver zita(r ozmanitosť or ganizmov v r ámci dr uhu): závisí na pozor ovanom znaku Čo znamená ak Simpsonov index je 0,9 a počet dr uhov 20? D r uhy sú zastúpené asymetr icky V eľkosť vzor ky (počet) semien v génovej (semennej) banke závisí: N a veľkosti semien D r uhová diver zita závisí: na počte dr uhov –r ovnomer nosti a zastúpenia D ifer enciáciu spoločenstiev mer iame napr.: Gr egor iovou vzdialenosť ou, N ie- ovou vzdialenosť ou Zhlukovú analý zu môžeme použiť na: vizualizáciu genetickej difer enciácie V akom inter vale sa pohybujú indexy M ahalanobisovej vzdialenosti: ˂- 1;+1˃ 14 Čo je náplňou činnosti I P GR I : koor dinácia medzinár odný ch pr ogr amov pr e zachovanie genofondu D o ktor ého r ezor tu patr í zachovanie genofondu lesný ch dr evín: minister stva pôdohospodár stva D o r ezor tu ktor ého minister stva patr í r ealizácia otázok r ezolúcii zo Summitu v R io de Janeir o: minister stva pôdohospodár stva A ko najčastejšie pr ebieha tok génov v populáciach zvier at: pr ostr edníctvom dospelý ch jedincov K tor é faktor y zvyšujú genetickú difer enciáciu: súvislosť ar eálu, izolácia 15