Genetika rastlín a zvierat

U recesívneho dedičstva sa prejaví recesívny znak (napr. skrátená spodná čeľusť) len vtedy, ak jedinec zdedí dve recesívne alely. Pôvodne sa prejaví len v F2 generácii: dve dominantné alely - zdravý jedinec jedna dominantná alela - zdravý jedinec dve recesívne alely - postihnutý jedinec

Ak krížime homozygotného jedinca s dominantným znakom (zdravý jedinec s genotypem AA) s homozygotným recesívným znakom (postihnutý jedinec s genotypem aa), potom v F1 generácii vzniknú len heterozygotné jedince (genotyp Aa), ktoré sú zdravé. Vďaka dominantnej alele sa prejaví dominantný znak.

Ak krížime homozygotných jedincov s dominantným znakom (AA, napríklad červená farba kvetu) s homozygotnými jedincami s recesívnym znakom (aa, napríklad modrá farba kvetu) vtedy v F1 generácii vzniknú heterozygotné jedince (Aa), ktoré budú mať dominantný znak (červená farba kvetu).

V F2 generácii sa kombinujú alely z F1 generácie: AA - červená farba kvetu Aa - červená farba kvetu aa - modrá farba kvetu Pomer je 1:2:1, čo predstavuje 75% červených kvetov a 25% modrých kvetov.

Ak krížime homozygotných jedincov s dominantným znakom (napríklad červená farba kvetu, AA) s homozygotnými jedincami s recesívnym znakom (napr. biela farba kvetu, aa), potom v F1 generácii vzniknú heterozygotné jedince (Aa), ktoré budú mať dominantný znak (červená farba kvetu). Pomer je 100% červených kvetov.

V prípade recesívneho dedičstva sa recesívny znak prejaví len vtedy, ak sa stretnú dve recesívne alely. To sa stane v 25% prípadov v F2 generácii.

Ak krížime homozygotných jedincov s dominantným znakom (napríklad červená farba kvetu, AA) s homozygotnými jedincami s recesívnym znakom (napr. modrá farba kvetu, aa) v F1 generácii vzniknú heterozygotné jedince (Aa) a prejaví sa dominantná alela (červená farba kvetu). V F2 generácii sa kombinujú alely z F1 generácie a prejaví sa pomer 25% červenej, 50% fialovej a 25% modrej farby kvetu.

V prípade neúplnej dominancie sa pri kombinácii dominantnej a recesívnej alely prejaví stredný znak - v tomto prípade fialová farba kvetu.

Pomer recesívnych homozygotov v populácii, ktorá je v Hardy-Weinbergovej rovnováhe.

Pomer heterozoygotov v populácii, ktorá je v Hardy-Weinbergovej rovnováhe.

Prepis genetickej informácie z DNA do mRNA.

Preklad genetickej informácie z mRNA do bielkoviny.

Organely, kde prebieha preklad genetickej informácie.

Základné stavebné jednotky DNA. Skladajú sa z cukru (deoxyribózy), fosfátovej skupiny a dusíkovej bázy.

Základné stavebné jednotky RNA. Skladajú sa z cukru (ribózy), fosfátovej skupiny a dusíkovej bázy.

Hlavná zúžená oblasť na chromozóme.

V populácii, kde sú alely rovnako časté (p = 0,5), očakávame, že efektívny počet alel bude rovný 2. Efektívny počet alel vyjadruje, koľko rôznych alel je v populácii skutočne prítomných.

Frekvencia alely A1 sa vypočíta ako: [(2 * počet A1A1) + počet A1A2 + počet A1A3] / (2 * celkový počet jedincov). V tomto prípade je frekvencia alely A1 68%.

Genetický prírastok v klonovom semennom sade závisí od dedivosti v užšom zmysle (h^2) a selekčnej diferencie (S). Genetický prírastok sa vypočíta ako: h^2 * S.

Očakávaná heterozigotnosť (He) sa vypočíta ako 1 - (∑pi^2). Vtedy ∑pi^2 je súčet štvorcov frekvencií každej alely. Ak je ∑pi^2 = 0,66, očakávaná heterozigotnosť je 0,34.

Index fixácie (F) udáva, o koľko sa skutočná heterozigotnosť (Ho) líši od očakávanej heterozigotnosti (He). Vypočíta sa pomocou vzorca: F = 1 - (Ho / He). V tomto prípade je index fixácie F < 0.

V prípade recesívnej alely pre bielu farbu a dominantnej alely pre červenú farbu, potomstvo heterozýgotného rodiča a homozygotného rodiča môže mať iba fenotyp červenej farby. To znamená, že podiel bielokvetých jedincov v potomstve je 0%.

V rovnováhe Hardy-Weinberga sa podiel dominantných homozygotov (p^2) vypočíta vynásobením frekvencie dominantnej alely (pa) samou sebou. V tomto prípade je podiel dominantuých homozygotov (p^2) 1%.

Je to rozdiel medzi priemerom zdrojovej populácie a priemerom jej selektovanej časti.

Zahŕňajú rezervácie, jadrové zóny národných parkov, uznané porasty a génové základne.

Vyjadruje, koľko sa líšia geneticky dve populácie. Meria sa pomocou genetických vzdialeností.

Počet druhov a ich rovnomerné zastúpenie v ekosystéme. Čím je vyšší počet druhov a čím viac sú zastúpené rovnomerne, tým vyššia je druhová diverzita.

Zhluková analýza pomáha vizualizovať vzťahy medzi populáciami na základe ich genetickej diferenciácie.

Fenotypová klasifikácia zahŕňa fenotypové triedy: A, B, C, D. Uznanie môže byť dané pre rastliny v triedach A a B. Rastliny v triede D nie sú povolené pre žiadnu výsadbu.

Zložky geneticky podmienenej premenlivosti sú: aditívna, dominantná, epistatická.

Zložky premenlivosti podmienenej prostredím sú: modifikačná, fluktuačná.

Charakteristiky fenotypovej premenlivosti sú: aritmetický priemer, rozptyl (variancia), smerodajná odchýlka, variačný koeficient, stredná chyba priemeru, interval spoľahlivosti.

Kritéria pre fenotypovú klasifikáciu sú: produkčnosť, tvarnosť, korunovosť.

Genetická vzdialenosť je miera rozdielu genetickej štruktúry medzi dvoma populáciami.

Genetický zisk predstavuje rozdiel medzi priemerom zdrojovej populácie a priemerom potomstva selektovaných jedincov.

Mitóza má tieto fázy: profáza, anafáza, telofáza, metafáza.

Metoda zachovania genofondu, ktorá zahŕňa prenos reprodukčného materiálu z jednej populácie na druhú, napr. zo západnej časti Slovenska na východnú.

Metoda zachovania genofondu, ktorá zahŕňa prenos reprodukčného materiálu z jednej generácie na ďalšiu, napr. z rodičov na ich deti.

Kultivácia buniek, tkanív a orgánov rastlín mimo organizmu v laboratórnych podmienkach. Umožňuje zachovanie a šírenie genofondu.

Metoda zachovania genofondu, ktorá sa realizuje priamo v prírodnom prostredí, napr. v rezerváciách a národných parkoch.

Uplatňuje sa v spojitých populáciách, pričom sa rozdeľujú jednotlivé stromy na veľkú vzdialenosť. Tým sa znižuje pravdepodobnosť vzájomného opeľovania a zachovávajú sa gény v populácii.

H2 = VA + VD + VI / VA + VD + VI + VE. Definuje podiel genetickej variability na celkovej variabilite znaku.

H2 = VA/ VA + VD + VI + VE. Definuje podiel aditívnej genetickej variability na celkovej variabilite znaku.

Počet generácií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie požadovaného genetického zisku. Symbol 'i' vo vzorci znamená počet generácií.