Cvičenia - KHP PDF

Cvičenie - Prečo sú podľa Vás pochybnosti o tom, že či je možné „medzinárodné právo verejné" označiť za právo? Aké sú definičné znaky pojmu MPV? - Aké sú podľa Vás základné a doplnkové (pomocné) funkcie „medzinárodného práva verejného"? - Regulačná - Právna istota -...

Cvičenie - Prečo sú podľa Vás pochybnosti o tom, že či je možné „medzinárodné právo verejné" označiť za právo? Aké sú definičné znaky pojmu MPV? - Aké sú podľa Vás základné a doplnkové (pomocné) funkcie „medzinárodného práva verejného"? - Regulačná - Právna istota - Koordinácia - Kooperácia - Ochrana ľudských práv = pomocné - Čo je predmetom mpv? - Neobmedzené spoločenské vzťahy medzi subjektmi MP regulované záväznými normami MPV - v zásade neobmedzene ( s výnimkami -- výlučná vnútroštátna jurisdikcia štátov, rozpor s KN **kogentná norma** -- norma od ktorej sa nemožno odlúčiť, možno ju meniť len s normou rovnakej právnej sily: - zásada právnej rovnosti, - zásada sebaurčenia národov, - zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí štátov - zákaz hrozby a použitia sily - zákaz genocídy - zákaz otroctva - zákaz mučenia a neľudského správania sa - Prečo je podľa Vás štát stále jediným absolútnym subjektom „medzinárodného práva verejného"? - Jednotlivci nie sú subjektom MP, len nositeľom iba práv a povinností, a to len v takom rozsahu ako im MP dovolí \[ja nepodpisujem medzinárodnú zmluvu\] -- len trestné činy v ozbrojenom konflikte, čiže jednotlivcovi vplývajú len ľudské povinnosti a práva z MP - Spôs. na právne úkony -- vždy hlava štátu - Štát má všetky zložky medzinárodnoprávnej subjektivity až od momentu svojho vzniku! \[nie Kosovo, Západná Sahara\] - Jednotlivci = nie sú uplnými subjektami MPV ale prijímateľmi práv a povinností o ktorých rozhodujú štáty na úrovni medzinárodnoprávnych vzťahov - Moderné = nie len štáty - Čo je „medzinárodné spoločenstvo"? - Clenské štáty OSN + MO - *societas maxima* = absolútna spoločnosť, kt. je skrz OSN schopná iniciovať vytváranie nových pravidiel správania sa v MP (nie tvoriť sama, záleží na štátoch či návrh aplikujú!) - Iba št., kt. sú súčasťou medzinár. spoločenstva + štáty, kt. sa odvinuli od štátov - Medzinárodno-právne vzťahy vs medzinárodné vzťahy? - Medzinárodné vzťahy = širší pojem, súhrn politických, ekonomických, sociálnych a iných spoločenských vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátmi a národmi - Medzinárodnoprávne = len vzťahy upravené MPV (vzťah z nich plynie, zmluva, obyčaj\...) - Užší pojem ako medzinárodné vzťahy - Zahraničná politika štátu sa mení vždy po voľbách - Diplomacia je metódou uskutočňovania zahraničnej politiky (ZP ako záujem daného štátu) - Zo žiadneho prameňa v MP neplynie definícia - Aké sú osobitosti mpv? - Osobitosť subjektov -- koordinačné vzťahy, právna rovnosť (majú rovnocenné postavenie) - Osobitosť prameňov -- prejav vôle, vychádza z miery subjektivity subjektov, štáty si slobodne vyberajú, do kt. záväzkov vstúpia, zmluvy sú rovnocenné obyčajom - Osobitosť sankcií -- neexistencia nadštátneho vynucovacieho aparátu \[policajt neexistuje!\], záleží aj od vnútroštátnej situácie, veľa faktorov -- vnútroštátna pol., zahraničná pol., geopolitické - Porovnanie s vnútroštátnym právom -- v MP neplatia podradené a nadradené pozície medzi osobitosťami - Čo je suverenita v medzinárodnom práve? - **Suverenita** sa týka politického charakteru moci štátu. - Je to právo a schopnosť štátu riadiť svoje vnútorné a vonkajšie záležitosti nezávisle od iného štátu - Suverenita sa zameriava na politický aspekt nezávislosti a moci štátu, zatiaľ čo subjektivita sa týka právnej postavenia štátu v medzinárodnom práve.\ Suverenita zdôrazňuje moc a nezávislosť, zatiaľ čo subjektivita sa zaoberá právnymi právomocami a povinnosťami štátu v medzinárodnom kontexte. - Relatívny koncept suverenity štátov = z dôvodu medzinárodných organizácií, štáty prenášahú časti svojej suverenity v prospech organizácie - Čo je subjektivita v medzinárodnom práve? - Spôsobilosť mať práva a povinnosti - Spôsobilosť na právne úkony - Mať normotvornú spôsobilosť - Spôsobilosť niesť právnu zodpovednosť - Trvalá = štáty,MO/ dočasná = povstalci - Prvotná = štátna / druhodtná = odvodená od štátu, MO, povstalci,národy Ústava -- - Čl1 = ods.1 suverenita, ods.2 MP - Čl2 = ods1suverenita, ods2 suverenita,Ods3 suverenita - Čl3 = ods1 suverenita, ods2suverenita - Čl4 = ods1suverenita, ods2suverenita - Čl5= ods1suverenita, ods2MP - Čl6 = ods1suverenita,ods2suverenita - Čl7= ods1 suverenita,ods2MP, ods3MP, ods4suverenita,ods5suverenita - Čl7a = suverenita vonkajšia - Čl8= suverenita - Čl9 = suverenita - Čl10 = suverenita 2. Cvičenie - Ako „silné" je podľa Vás „medzinárodné právo verejné"? A je záväzné? - Medzinárodné právo verejné je záväzné pre štáty, ktoré podpísali konkrétne dohody a zmluvy, ale jeho presadzovanie môže byť v porovnaní s vnútroštátnym právom považované za slabé kvôli chýbajúcej centrálnej autorite. Účinnosť závisí od politickej vôle štátov a medzinárodných inštitúcií, pričom často funguje na základe dobrovoľného dodržiavania a tlaku verejnosti. Jeho „sila" spočíva v normatívnej záväznosti a vplyve na reputáciu štátov, no nie vždy je vymáhateľné v plnej miere. - Chýbajúca existencia legislatívy, zákonodarstva, právnej moci. - voľnosť štátov pri výbere adekvátnych prostriedkov zabezpečujúcich plnenie medzinárodnoprávnych záväzkov(akým spôsobom a či budú napĺňať MZ) = self-executing MZ - Z čoho „medzinárodné právo verejné" vyvodzujeme, a kde všade ho vieme nájsť? - MPV je odvodené z viacerých zdrojov, ktoré sú definované v článku 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) a bežne akceptované právnymi vedcami. Hlavné zdroje sú: - Medzinárodné zmluvy ,Medzinárodné obyčaje (právo obyčajové), Všeobecné zásady práva uznávané civilizovanými národmi, Súdne rozhodnutia a náuky najvýznamnejších odborníkov - MPV sa prejavuje v rôznych dokumentoch, inštitúciách a prameňoch: - Zmluvy a dohody , Medzinárodné súdne inštitúcie , Medzinárodný súdny dvor, Medzinárodný trestný súd a ad hoc tribunály, - Medzinárodné organizácie -- OSN, Európska únia, Svetová obchodná organizácia (WTO) a iné organizácie tvoria rámce, prostredníctvom ktorých sú dodržiavané a rozvíjané pravidlá MPV. - Národné legislatívy -- niektoré krajiny inkorporujú medzinárodné právo priamo do svojho vnútroštátneho právneho systému, čo vytvára väčšiu integráciu pravidiel MPV. - Týmto spôsobom MPV formuje právne prostredie, v ktorom štáty a ďalší aktéri spolupracujú, vyhýbajú sa konfliktom a riešia spory medzinárodne prijatými spôsobmi. - V čom spočíva funkcia „súhlasu" pri tvorbe medzinárodno-právnych pravidiel? - V MPV neexistuje hierarchia ani orgán kt. pravidlá prijíma, všetko založené na súhlase subjektov MP - Funkcia „súhlasu" (tzv. **konsenzuálna povaha medzinárodného práva**) je kľúčovým princípom pri tvorbe a aplikácii medzinárodno-právnych pravidiel. Na rozdiel od vnútroštátneho práva, kde je právomocou štátu vynucovať právne pravidlá voči jednotlivcom, v medzinárodnom práve štáty podliehajú len tým pravidlám, s ktorými vyslovili súhlas. - Ako funguje „medzinárodné právo verejné" v realite? /uveďte príklady/ - Medzinárodné právo verejné (MPV) funguje v realite ako systém pravidiel a mechanizmov, ktoré umožňujú štátom a medzinárodným organizáciám spolupracovať, riešiť spory a zabezpečovať mier a stabilitu. Zatiaľ čo MPV nemá centrálny vynucovací orgán, ako je to pri vnútroštátnom práve, existujú rôzne mechanizmy, ktoré prispievajú k jeho dodržiavaniu. - Udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti -- Organizácia Spojených národov (OSN) - Riešenie medzinárodných sporov -- Medzinárodný súdny dvor (ICJ) - Ľudské práva a Medzinárodný trestný súd (ICC) = Medzinárodný trestný súd sa zameriava na stíhanie jednotlivcov za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti, čo posilňuje dodržiavanie ľudských práv na globálnej úrovni. - Ochrana životného prostredia -- Parížska dohoda o zmene klímy = Parížska dohoda (2015) je medzinárodná dohoda, ktorej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie. Hoci jej implementácia závisí od vnútroštátneho práva, vytvorila právne rámce, prostredníctvom ktorých sa krajiny zaviazali znižovať emisie a podporovať ekologické politiky. - Medzinárodný obchod a Svetová obchodná organizácia (WTO) = WTO zabezpečuje, že obchodné vzťahy medzi štátmi sú transparentné a založené na pravidlách. - Aké sú charakteristické znaky štátu? - **Znaky štátu**: Základné charakteristiky, ktoré definujú štát ako entitu (obyvateľstvo, územie, vláda, medzinárodné vzťahy). - štátne územie vymedzené štátnymi hranicami - res omnius communis -- vec spoločná všetkých, nepodlieha suverenite žiadneho štátu, patrí všetkým štátom a ich obyvateľov -- kozmický priestor, Antarktída \[pozn. z cvika : osobná jurisdikcia sa tu uplatňuje\], šíre more (pre všetky platia ale iné pravidlá) - spoločné dedičstvo ľudstva -- iba morské dno a podložie, hlboké zaoceánske dno (má primárne slúžiť na vedecké účely, nie je prebádané, iba organizácie pre morské dno môže aktivity (napr. ťažba) v tomto priestore povoľovať) \[v zmysle kozmickej zmluvy by mali byť nebeské telesá tiež spol. ded. ľudstva, ale skôr res omnius communis, kvôli akceptácii trendu o ekonomickom aspekte nebeských telies\] - „hybrid" -- vyplýva z dohovoru o morskom práve, týka sa kontinentálneho šelfu, priľahlého pásma a výlučného ekonomického pásma -- sú priradené pobrežnému štátu, ale nie sú jeho štátnym územím, no môže ich ekonomicky využívať; prilieha pobrežnému štátu hoci je to za hranicou 12 námorných míľ, lebo ešte nie je šíre more - Aké sú znaky štátnosti? - **Znaky štátnosti**: Ukazovatele, ktoré hodnotia schopnosť štátu fungovať efektívne a byť uznaný ako suverénny subjekt na medzinárodnej úrovni (suverenita, právny systém, uznanie, efektívne spravovanie). - 1.štátne územie = nemusia byť presne vymedzené hranice, obyvateľstvo sa samo spravuje na určitom území, - 2.obyvateľstvo = prirodzenosť, stálosť = väzba na územie - 3.najvyššia politická moc = - 4.schopnosť pôsobiť v medzinárodných vzťahoch (teda navonok) -- deklarátorná, konštitutívna -- schopnosť presadiť sa v mv je potrebne sa najprv presadiť a potom vzniká štát - V akom momente z právneho hľadiska vzniká štát? - Z právneho hľadiska vzniká štát vtedy, keď spĺňa základné znaky štátu podľa medzinárodného práva. - Splní všetky znaky štátu -- má trvalé obyvateľstvo, definované územie, efektívnu vládu a schopnosť nadväzovať vzťahy s inými štátmi. - Deklaruje svoju nezávislosť -- často prostredníctvom vyhlásenia nezávislosti alebo osamostatnením od iného štátu. - Začne efektívne fungovať ako suverénny subjekt -- nový štát musí byť schopný spravovať svoje územie a obyvateľstvo samostatne a bez vonkajšej kontroly. - Aké sú spôsoby vzniku štátu? - -prvotné osídlenie (Libéria) -- spôsob nadobudnutia štátneho územia -- v súčasnosti sa to už nedeje - -spojenie (Juhoslávia) - -odštiepenie/secesia (Bangladéš, Srbsko, Čierna Hora) -- to je legálne, len so súhlasom materského štátu, materská krajina sa len zmenší - -rozdelenie (ČR, SR).- materská krajiny zanikne - rozhodnutím medzinárodnej konferencie (Kongo, Izrael) - Aké sú princípy sukcesie štátu? - -Sukcesia- zmena suverénnej moci následníctvo, nástupníctvo, nie je povinná je dané na predchodcu a nástupcu aby sa dohodli, nie je to pravidlo, ktoré by bolo automaticky aplikované na nový vznik štátu - 1\. princíp lokalizovaných zmlúv = Sukcesia štátov sa nedotýka hraničných režimov, teda štátne hranice ostávajú nemenné (lokalizované zmluvy), automaticky - A\) hraníc určených zmluvou a - B\) záväzkov a práv určených zmluvou a vzťahujúcich sa na režim hraníc a iných územných režimov (voľnej plavby kanálmi, alebo inými medzinár.uznanými vodnými cestami a práva tranzitu) - -rozdelenie ČSFR na ČR a SR, ČSFR mala zmluvy o štátnych hraniciach, Slovensko prevzalo zmluvy o hraniciach s Maďarskom, Poľskom, Ukrajinou, Rakúskom - 2\. princíp: tabula rasa - týka sa „nového, nezávislého" štátu, vzniku štátu na základe dekolonizačného oslobodzovacieho hnutia - -Nový, nezávislý štát = čistý stôl, je sukcesorom Sukcesor rozhoduje sám = zásada tabula rasa - -India si mohla vybrať na ktorú bola zaviazaná pod velením Britov- India bola kolóniou Británie - 3\. princíp: obmedzenej kontinuity medzinárodného práva= nástupcovia sa automaticky zaviazaný, prechádzajú na neho záväzky,-- keď India vyhlásila nezávislosť, nemohla vyhlásiť, že pre ňu neplatí univerzálne medzinárodné právo -- kogentné normy - Ako sa nazývajú kodifikačné dohovory upravujúce problematiku sukcesie? - 1\. Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám (Viedenská konferencia, 1978) --Platný asi len pre 22 štátov aj SK = 3 princípy - 2\. Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k štátnemu majetku, št. archívom a št. dlhom (Viedenská konferencia, 1983) -- nie je v platnosti, ale ide o spísanú predlohu obyčajových pravidiel, podľa ktorých sa môžeme riadiť - Aký je účinok diplomatického uznania štátu alebo vlády? - Diplomatické uznanie štátu alebo vlády má tieto účinky: - Právny účinok: Potvrdzuje právnu subjektivitu štátu alebo vlády, čo umožňuje uzavierať medzinárodné zmluvy a nadväzovať vzťahy. Bez uznania môže byť ich právne postavenie obmedzené. - Politický účinok: Vyjadruje politickú podporu alebo nesúhlas s legitimou nového štátu alebo vlády, čím ovplyvňuje medzinárodné vzťahy. - Praktický účinok: Umožňuje výmenu diplomatických zástupcov a zlepšuje medzinárodnú spoluprácu. - Dvojitý účinok: - Uznanie štátu: Potvrdzuje, že daný subjekt je suverénny a má právo existovať ako nezávislý štát. - Uznanie vlády: Potvrdzuje, že konkrétna vláda je legitímnym zástupcom suverénneho štátu. - Ako sa medzinárodná obyčaj stane záväznou pre štáty? - Záväzné pravidlo správania sa -- ktoré vzniklo v dôsledku používania a presvedčenia o jeho záväznosti - Materiálny prvok = prax štátov po určité obdobie, vyvoditeľné z vnútroštátneho práva štátov = Usus longaevus (používanie pravidla v praxi jednotne -- po určité obdobie) - psychologický prvok = Opinio iuris sive necessitatis (presvedčenie štátov o jeho právnej záväznosti a vynutiteľnosti) - Tichý súhlas - Čo je kogentná norma? A ktoré to sú? - norma od ktorej sa nemožno odlúčiť, možno ju meniť len s normou rovnakej právnej sily: - \- zásada právnej rovnosti, - \- zásada sebaurčenia národov, - \- zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí štátov - \- zákaz hrozby a použitia sily 3. Cvičenie Aké je definičné a obsahové vymedzenia nasledujúcich pojmov /z medzinárodnoprávneho hľadiska/: suverenita, subjektivita, sukcesia - Suverenita = z medzinárodnoprávneho hľadiska definujeme suverenitu ako právo a schopnosť štátu riadiť svoje vnútorné a vonkajšie záležitosti nezávisle od iného štátu, z obsahového hľadiska sa suverenita zameriava na politický aspekt nezávislosti a moci štátu, Suverenita zdôrazňuje moc a nezávislosť [Suverenita:] sa prejavuje ako najvyššia a výlučná moc suveréna na určitom území a voči určitému obyvateľstvu, ktorá je nezávislá od iných subjektov a iné štáty do nej nemôžu zasahovať. - Subjektivita = z medzinárodnoprávneho hľadiska definujeme subjektivitu ako **spôsobilosť alebo schopnosťa a to byť subjektom MP, brať na seba práva a záväzky MP, právo tvoriť, z obsahového hľadiska ide konkrétne o spôsobilosť mať práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony, mať normotvornú spôsobilosť, spôsobilosť niesť právnu zodpovednosť** - Sukcesia = z medzinárodnoprávneho hľadiska definujeme sukcesiu ako následníctvo, nástupníctvo štátu, z obsahového vymedzenia sa pri sukcesii z medzinárodnoprávneho hľadiska snažíme nájsť odpoved na otázky prechodu práv, povinností, záväzkov alebo majetku zanikajúceho štátu na iný štát, sukcesia totiž nie je povinná je daná na predchodcu a nástupcu aby sa dohodli, nie je to pravidlo, ktoré by bolo automaticky aplikované na nový vznik štátu Ktorí kľúčoví aktéri medzinárodného priestoru požívajú subjektivitu a sú subjektmi? A ktorí nie sú? A prečo? - Subjekty MP sú predovšetkým štáty -- hlavný subjekt, Štát je subjektom MP od svojho vzniku -- keď splní atribúty štátu, Práva a povinnosti štátu ako subjektu MP vymedzil Dohovor o právach a povinnostiach štátov (1933 Montevideo) - Absolútna normotvorná spôsobilosť, Normotvorná spôsobilosť ako atribút subjektivity priamo súvisí so suverenitou štátu, lebo iba štát sám, zo svojej vôle môže na seba preberať záväzky MP a tak čiastočne obmedziť svoju suverenitu - odvodenú subjektivitu majú medzinárodné organizácie, „účelom zakladajúceho dokumentu MO bolo vytvoriť nový subjekt MP s určitou autonómiou, ktorému štáty zverili úlohu plniť spoločné ciele" = ms -- čiastočná a obmedzená - „MO na rozdiel od štátov nemajú všeobecné právomoci" -- nepodliehajú všeobecnému MP v plnom rozsahu = Len v rozsahu „zverených" právomoci - - dočasnou subjektivitou disponujú povstalecké a národno-oslobodzovacie hnutia/národ = Nesú medzinárodnú zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov = Ak sa stanú -- legálnou vládou, národ = Obmedzená normotvorná spôsobilosť/dočasný subjekt, všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj - v istom zmysle majú subjektivitu subjekty sui generis, a v konečnom dôsledku sú subjektom MP aj jednotlivci avšak bez právnej subjektivity. Ako a kedy entita vzniká ako štát? - ak nejaká entita chce „založiť štát" prv posudzujeme prvé 3 znaky štátnosti 1.štátne územie Ako a kedy nejaká skupina vzniká ako povstalecká? - Uznanie za povstalcov -- vnútroštátny ozbrojený konflikt, vládnuca strana (štát cez výkonnú moc) nemá iné východisko ako uznať skupinu za povstalcov bojujúcu proti nej (štát sa identifikuje ako failed state\] - Dočasný subjekt s obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou (prechodný jav) organizované hnutie časti obyvateľstva štátu sa postaví proti ústrednej (legálnej) vláde/ s ústrednou vládou úspeše vedie ozbrojený boj fakticky ovládne podstatnú časť štátneho územia zriadi na ňom nezávislú vládnu moc/fiktívne orgány? Nesú medzinárodnú zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov = Ak sa stanú -- legálnou vládou Ako a kedy môžeme hovoriť o národe ako subjekte „medzinárodného práva verejného"? - Organizovaná skupina jednotlivcov, ktorí majú určité spoločné znaky (jazyk, kultúru, územie) a organizovanosť sa prejavuje výkonom moci na určitom území a voči danému obyvateľstvu (novo sa utvárajúca územno-politická jednotka -- in statu nascendi) , Bojujú za samostatnosť/sebaurčenie - Obmedzená normotvorná spôsobilosť/dočasný subjekt Prečo máme kategóriu subjektov sui generis? A koho zahŕňame do tohto pojmu? - Svätá stolica -- nielen „Rímskeho veľkňaza, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva niečo iné, aj Štátny sekretariát, Radu pre verejné záležitosti cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie" (najmä medzinárodné zmluvné a diplomatické vzťahy) - Vatikán -- od r. 1929 Lateránskou zmluvou (v medzinárodných organizáciách, tiež medzinárodné zmluvy ale iného druhu) - MedzinárodnývýborČervenéhokríža - Rád maltézskych rytierov Ktoré sú pomocné pramene „medzinárodného práva verejného"? A prečo o nich hovoríme ako o pomocných? - Pomocné pramene pomáhajú aplikovať pravidlá základných formálnych prameňov interpretovať ich záležitosti -- nevytvárajú nové záväzky - 1.všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi ? - 2.Súdne rozhodnutia - rozsudky med. Súdnych a arbitrážnych orgánov - 3\. rozhodnutia medzinárodných organizácií - 4.Vnútroštátne zákonodarstvo/vnútroštátne akty - 5.jednostranná akty štátov - 6.Veda medzinárodného práva -- (článok 38 štatútu) - 7.medzinárodná zdvorilosť 4. India neporušila práva a záväzky, nemame MZ ktorá upravuje prechod cez územie mame iba právnu obyčaj, stačia 2 štáty = zmluva je bilaterálna, čo je enkláva, MSD vychádzala z právnej obyčaje = hladali dôkazy obyčaje: dekréty, politické vyhásenia, rokovacie poriadky, diplomatická korešpondencia\... o spolupráci medzi štátmi 5. Cvičenie - Ktoré sú základné formálne pramene mpv? - **Medzinárodná zmluva** - Dohoda 2 alebo viacerých subjektov MP - Ktorá vedie k vzniku zániku alebo zmene vzťahov, práv - Súhlas daný výslovne cez podpis rozdiel od medzinárodnej obyčaje= tichý súhlas - Od 1945 zazmluvňujú svoje vzťahy - Medzinárodné zmluvné dohody sú dôležité a často využívané, kvôli tomu, že sú písane Lex scripta - VDZP 1969 -Viedenský dohovor o zmluvnom práve - **Medzinárodná obyčaj** - Záväzné pravidlo správania sa -- ktoré vzniklo v dôsledku používania a presvedčenia o jeho záväznosti - Materiálny prvok = prax štátov po určité obdobie, vyvoditeľné z vnútroštátneho práva štátov = Usus longaevus (používanie pravidla v praxi jednotne -- po určité obdobie) - psychologický prvok = Opinio iuris sive necessitatis (presvedčenie štátov o jeho právnej záväznosti a vynutiteľnosti) - Tichý súhlas = - Medzinárodná obyčaj (ICJ) - „Podstata obyčaje spočíva v skutočnej praxi štátov a v ich opinio iuris" - Odmietnutá koncepcia tzv. okamžitej obyčaje - „ je ťažké si predstaviť, prečo by počet štátov, medzi ktorými vzniká lokálne obyčajové pravidlo, mal by byť nevyhnutne vyšší ako dva" - **Vzťah MZ a MO** - -Rovnocenné a základné - -Rovnaká právna záväznosť - - Ako sa delia pravidlá mp? - Špecifikom MPV je, že PP sú úmyselne vágne -- každý štát má iné politické smerovanie : materiálne/procesné (podľa obsahu)\ m. = obsahujú práva a povinnosti\ p. = pravidlá upravujúce postupy, procedurálne, smerujú k vzniku/zmene/zániku právnych pravidiel, donucovacie opatrenia, mierové riešenie sporov : všeobecné/partikulárne/individuálne (podľa počtu strán) v\. = prijímané celým medzinárodným spoločenstvom, platí takmer pre vš. št. sveta, Charta OSN p\. = regionálne, príklad -- pravidlá region. Zoskupení (právo EÚ) i\. = zaväzujú 2,3 štáty, všetky dvojstranné zmluvy časovo (ne)/obmedzené pravidlá\ - zmienka o konkrétnej dobe platnosti, napr. 10r.\ - 98% nie sú na dobu určitú\ - *lex posteriori derogat legi priori* = neskorší PP ruší skorší PP : dispozitívne/kogentné (podľa pr. Sily)\ d. = možné meniť - derogovať, štáty ich môžu meniť podľa svojej vôle, k\. = najvyššej pr. S., 0,5% pravidiel; \[menia sa zmenou obyčaje\], musia vyplývať, \- zásada právnej rovnosti,\ - zásada sebaurčenia národov,\ - zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí štátov\ - zákaz hrozby a použitia sily -zákaz genocídy \- zákaz otroctva \- zákaz mučenia a neľudského zachádzania : soft/hard law (podľa kvality z hľ. Obsahu a formy) s\. = všetky vyhlásenia po konferenciách (ochrana život. Prostredia), nie je jednoznačne jasné na čo sa zaviazali, v akej lehote, stráda procesné pravidlá, nie je jasná forma a obsah, neurčité ciele a postupy h\. = sú jednoznačne formulované, je z nich jedn. jasný typ záväzku či práva, voči komu smerujú, typ sankcie a mierového riešenia sporu v prípade porušenia, napr. kde je kont. Šelf, : zásady/normy (podľa stupňa zovšeobecnenia práv a povinností) n\. = konkrétne, určité pravidlo správania sa z\. = zovšeobecňujúce pravidlo správania sa - - Aký je rozdiel medzi hard law a soft law? - : soft/hard law (podľa kvality z hľ. Obsahu a formy) - s\. = všetky vyhlásenia po konferenciách (ochrana život. Prostredia), nie je jednoznačne jasné na čo sa zaviazali, v akej lehote, stráda procesné pravidlá, nie je jasná forma a obsah, neurčité ciele a postupy - h\. = sú jednoznačne formulované, je z nich jedn. jasný typ záväzku či práva, voči komu smerujú, typ sankcie a mierového riešenia sporu v prípade porušenia, napr. kde je kont. Šelf, - - Ktoré normy sú dispozitívne? - d\. = možné meniť - derogovať, štáty ich môžu meniť podľa svojej vôle, - Ktoré pravidlá sú individuálne, partikulárne, všeobecné? - v\. = prijímané celým medzinárodným spoločenstvom, platí takmer pre vš. št. sveta, Charta OSN - p\. = regionálne, príklad -- pravidlá region. Zoskupení (právo EÚ) - i\. = zaväzujú 2,3 štáty, všetky dvojstranné zmluvy - Aké je definičné vymedzenie medzinárodnej obyčaje? - Záväzné pravidlo správania sa -- ktoré vzniklo v dôsledku používania a presvedčenia o jeho záväznosti - Materiálny prvok = prax štátov po určité obdobie, vyvoditeľné z vnútroštátneho práva štátov = Usus longaevus (používanie pravidla v praxi jednotne -- po určité obdobie) - psychologický prvok = Opinio iuris sive necessitatis (presvedčenie štátov o jeho právnej záväznosti a vynutiteľnosti) - Tichý súhlas = - Prečo hovoríme o OSN ako univerzálnej medzinárodnej organizácií? - \- základné ciele OSN = - 1\. udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť - 2\. spolupráca = rozvíjať medzinárodné priateľské vzťahy, založené na zásade rovnoprávnosti - 3\. mierové riešenie medzinárodných sporov = prostredníctvom ochrany ľudských práva a slobôd - 4\. byť strediskom ktoré sa snaží o dosiahnutie spoločných cieľov - \+ ochrana klímy\... - Ktoré sú hlavné orgány OSN? - VZ = **Valné zhromaždenie** - BR = bezpečnostná rada - sekretariát - medzinárodný súdny dvor - ecosoc -- hospodárska a sociálna rada - poručenská rada 5 cvičenie prezentácia = národnooslobodzujúce hnutie - povstalecké hnutie 6. cvičenie - Aké sú princípy sukcesie do medzinárodných zmlúv? - 1\. princíp lokalizovaných zmlúv = Sukcesia štátov sa nedotýka hraničných režimov, teda štátne hranice ostávajú nemenné (lokalizované zmluvy), automaticky - A\) hraníc určených zmluvou a - B\) záväzkov a práv určených zmluvou a vzťahujúcich sa na režim hraníc a iných územných režimov (voľnej plavby kanálmi, alebo inými medzinár.uznanými vodnými cestami a práva tranzitu) - 2\. princíp: tabula rasa - týka sa „nového, nezávislého" štátu, vzniku štátu na základe dekolonizačného oslobodzovacieho hnutia - Nový, nezávislý štát = čistý stôl, je sukcesorom Sukcesor rozhoduje sám = zásada tabula rasa - 3\. princíp: obmedzenej kontinuity medzinárodného práva= nástupcovia sa automaticky zaviazaný, prechádzajú na neho záväzky,-- keď India vyhlásila nezávislosť, nemohla vyhlásiť, že pre ňu neplatí univerzálne medzinárodné právo -- kogentné normy - Ktoré práva a povinnosti podliehajú pravidlám sukcesie? - A\) nepohyblivé(nehnuteľný a majetok, ktorý má predchodca oficiálne na účtoch) a pohyblivé (vozne, lietadlá,\...) vlastníctvo štátu -trvá to dlho pri rozdelení štátu - B\) štátny majetok -môže byť ktorý sa nenachádza na území štátu -- diplomatické zastupiteľstvá,\... - C\) zmluvné vzťahy - D)vzťah k št. dlhom a št. archívom - E\) iné právne záujmy doterajšieho štátu voči nástupníckemu štátu alebo tretím štátom -- vojenské základne, prístavy, diplomatické záujmy - Aký je rozdiel medzi dispozitívnymi a kogentnými pravidlami? - D = možné meniť - derogovať, štáty ich môžu meniť podľa svojej vôle, - k\. = nemožno sa od nich odchýliť, najvyššej pr. S., 0,5% pravidiel; - Čo hovorí judikatúra ICJ o medzinárodnej obyčaji? Aké sú najpodstatnejšie výroky? - „Podstata obyčaje spočíva v skutočnej praxi štátov a v ich opinio iuris" - Odmietnutá koncepcia tzv. okamžitej obyčaje - „ je ťažké si predstaviť, prečo by počet štátov, medzi ktorými vzniká lokálne obyčajové pravidlo, mal by byť nevyhnutne vyšší ako dva" - Ktoré sú orgány kodifikácie medzinárodného práva? - Hlavné orgány kodifikácie MP -- - Valné zhromaždenie OSN -- hlavný orgán, dáva podnet na štúdium a robí odporúčanie s tým cieľom aby sa posiloval pokrok v rozvoji MP a jeho kodifikácii, na zákl. čl. 13 Charty OSN - Komisia pre medzinárodné právo - Pomocný orgán -- (členovia volení VZ OSN na 5 rokov) - Aký je rozdiel medzi kodifikáciou a pokrokovým rozvojom? - Kodifikácia (presnejšie vyjadrenie a systemizácia pravidiel MP v takých oblastiach v ktorých už existuje rozšírená prax štátov, predsedenci ako aj doktrína  zozbierať všetky pravidlá, pospájať a zjednodušiť) vs. - Pokrokový rozvoj (príprava návrhu medz. Dohovorov v tých oblastiach, kt. doteraz neboli MP upravené vôbec alebo v oblastiach, v kt. pravidlá MP neboli praxou štátov dostatočne rozvinuté  dávajú sa návrhy a snaží sa upraviť tie oblasti ktoré sa doteraz neriešili) - Aké sú štádia kodifikácie? - 1:Prípravné štádium -- príprava a vypracovanie návrhu, plne na pôde komisie, prvé čítanie potom je text zmluvy distribuovaný štátom ktorý môže mať pripomienky a potom druhé čítanie, podstatné -- generálny tajomník predkladá draft VZ OSN - Osobitný spravodajca - Návrhový výbor - Plenárne zasadnutie Komisie - Tzv. prvé čítanie - Distribuovaný štátom - 32Tzv. druhé čítanie - Prostredníctvom generálneho tajomníka OSN predložený VZ OSN /Komisia môže odporučiť VZ \.../ - 2.Konferenčné štádium -- posúdenie a dopracovanie, prijatie textu štátmi na osobitnej kodifikačnej konferencii kde sa štáty môžu vyhradiť - -Ak VZ OSN rozhodne o zvolaní kodifikačnej konferencie štátov, na ktorej by mal byť prijatý text kodifikačného dohovoru (text budúcej zmluvy) - Procesné pravidlá konania a rokovania o predloženom návrhu --účastnícke štáty samy! - 3.Ratifikačné štádium -- konečné, po prijatí a overení textu kod. Dohovoru -- etapa v ramci ktorej štáty vyjadrujú svoj súhlas byť ním viazané (podpis, ratifikácia alebo iným dohodnutým spôsobom podľa VDZP) - Čo znamená zásada špeciality pri medzinárodnej subjektivite medzinárodných organizácií? - Zásada špeciality pri medzinárodnej subjektivite medzinárodných organizácií znamená, že tieto organizácie majú iba takú právnu subjektivitu a právomoci, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie ich konkrétnych cieľov a úloh, stanovených zakladajúcimi zmluvami alebo chartami. To znamená, že ich právna subjektivita je obmedzená a špecializovaná na plnenie ich špecifických funkcií. - Hlavné aspekty zásady špeciality: - Obmedzené právomoci: Medzinárodné organizácie môžu vykonávať iba tie činnosti, ktoré im boli výslovne zverené zakladajúcimi dokumentmi, prípadne implicitne potrebné na dosiahnutie ich cieľov. Na rozdiel od štátov, ktoré majú všeobecnú právnu subjektivitu, medzinárodné organizácie môžu konať iba v rámci svojho špecifického mandátu. - Nezávislosť a právna subjektivita: Organizácie majú určitú nezávislosť od členských štátov, ale ich právna subjektivita a právomoci sú definované a obmedzené ich zakladajúcimi zmluvami. Nemôžu si samy udeliť ďalšie právomoci alebo konať mimo svojho mandátu bez súhlasu členských štátov. - Funkčná povaha subjektivity: Medzinárodná subjektivita týchto organizácií je funkčná a orientovaná na konkrétne ciele. Napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má právomoci súvisiace so zdravím a zdravotníctvom, ale nemôže zasahovať do oblastí, ktoré presahujú rámec verejného zdravia, ako napríklad bezpečnostná politika. - - Ako a čím sa líši medzinárodná subjektivita subjektov MP? - Štáty majú najširšiu a najvšeobecnejšiu medzinárodnú subjektivitu. - Medzinárodné organizácie majú subjektivitu špecializovanú na oblasti, ktoré vyplývajú z ich mandátu. - Národy (v procese sebaurčenia) majú čiastočnú subjektivitu zameranú na získanie suverenity. - Jednotlivci majú subjektivitu v oblasti ochrany práv a zodpovednosti za zločiny - Neštátne entity majú nepriamu a veľmi obmedzenú subjektivitu, najmä v ekonomických a environmentálnych oblastiach. - Medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodných organizácií = Odlišná od medzinárodnej subjektivity štátov „Reparation Case (Bernadotte) 1948" - „účelom zakladajúceho dokumentu MO je vytvoriť nový subjekt MP s určitou autonómiou, ktorému štáty zverili úlohu plniť spoločné ciele" - ms -- čiastočná a obmedzená /odvodené subjekty/ - „MO na rozdiel od štátov nemajú všeobecné právomoci" -- nepodliehajú všeobecnému MP v plnom rozsahu (len pre územných suverénov -- mutatis mutandis pre povstalecké hnutia/národy) - Len v rozsahu „zverených" právomoci - O čom je Bernadotte Case a čoho sa týka? - Bernadotte Case sa týka právneho postavenia diplomatov a agentov OSN, ich imunity pred právnymi konaniami a zodpovednosti štátov za ochranu diplomatov a agentov medzinárodných organizácií. Tento prípad sa odohral v kontexte násilného úmrtia Johana Bernadotteho, zástupcu OSN v palestínsko-izraelskom konflikte, a jeho význam spočíva v posilnení právnej ochrany agentov OSN na medzinárodnej úrovni. - Medzinárodný súdny dvor bol v tomto prípade vyzvaný na vyjasnenie niekoľkých kľúčových právnych otázok týkajúcich sa postavenia agentov medzinárodných organizácií. Tento prípad súvisel so zodpovednosťou štátov za ochranu zástupcov medzinárodných organizácií a tiež s otázkou, či môžu byť štáty zodpovedné za úmrtie diplomatických zástupcov OSN. ### Kľúčové právne otázky: 1. **Imunita zástupcov OSN**: Prípad Bernadotte sa zaoberal otázkou, aký právny status a imunitu majú agenti OSN, a či sú tieto osoby chránené pred trestným stíhaním alebo inými právnymi opatreniami v rámci jednotlivých členských štátov. 2. **Zodpovednosť štátu za ochranu agentov OSN**: Súd tiež posúdil, akú zodpovednosť má štát za ochranu diplomatických misií a osôb pracujúcich v mene medzinárodných organizácií, a to aj v prípade násilného zásahu proti nim. 3. **Politická povaha medzinárodného práva**: Tento prípad ukázal zložitosť zlučovania právnych princípov s politickými záujmami, ktoré môžu mať vplyv na aplikáciu práva v medzinárodnom práve. ### Výsledok prípadu: V tomto prípade Medzinárodný súdny dvor nevyjadril konkrétny právny výrok týkajúci sa samotného incidentu, ale potvrdil dôležitosť **imunity** zástupcov OSN a ich právnej ochrany v rámci medzinárodného práva. Tento prípad mal veľký význam pre ďalšie definovanie právnych štandardov pre ochranu agentov medzinárodných organizácií a postavenie imunity v prípade politických a vojenských konfliktov. 7. Cvičenie - Vznik medzinárodnej organizácie = združovanie viacerých štátov s jasným cieľom, zakladajúca zmluva, nesmie byť v rozpore MP, organizácia orgánov, jasne určené právomoci, - čo všetko zahŕňa pojem štátne územie? - Jeden zo základných znakov štátu -- materiálny prvok / element = Časť zemegule ohraničená hranicami - Trojrozmerný priestor -- za súčasť sa nepovažuje len suchozemská časť ale aj všetko čo smeruje dovnútra zeme (kužeľovitý tvar do stredu zeme)+ vzdušný priestor - 4 typy územného režimu : štátne územie/ res omnius communis/ hybrid/ spoločné dedičstvo ľudstva - ktoré sú medzinárodné priestory? A prečo ich označujeme ako res omnius communis? - Šíre more, antarktída, kozmický priestor, - voľný prístup štátov, zákaz privlastnenia !!!! - právo pokojného prechodu - -princíp registrácie - -princíp bezpečnosti - Akým spôsobom sa prijímajú členovia do OSN? - prijímanie členov:-rozhodnutie VZ(valné zhromaždenie)(2/3 väčšina) -- na odporúčanie BR(bezpečnostná rada) meritórne rozhodnutie -- procedurálne veci, žiaden z 5 členov nemôže dať právo veto) (5 členov -- stálych členov bezpečnostnej rady) - Akými úlohami a právomocami disponuje Valné zhromaždenie OSN? - 1.všetky otázky, ktoré patria do pôsobnosti OSN alebo niektorého jeho orgánu (aj otázky mieru a bezpečnosti -odporúčania)-zastupuje všetky štáty a je oprávnené na všetky aktivity/ktoré vyplývajú OSN ako celku = majú iba odporúčací charakter - 2.neprijíma však odporúčania v konkrétnom spore alebo situácii, ktorú už prejednáva BR - 3.postúpi BR každú otázku, ktorá vyžaduje akciu BR(môže jednať, ale musí po rozprave postúpiť a nemôže prijať odporúčanie - Kompetencie: - Výlučné = zhodné s kompetenciami BR (schvaľovanie rozpočtu, voľba nestálych členov BR, koordinácia odborných organizácii, voľba členov Hospodárskej a Sociálnej Rady) -rozhodnutia právne záväzné - ale aj kompetencie zhodné s BR a vykonávané v súčinnosti s BR = týkajú sa mieru a bezpečnosti, týkajú sa prijímania členských štátov, odzbrojenia, vykonávania medzinárodných zmluvných dojednaní\... - Akými úlohami a právomocami disponuje Bezpečnostná rada OSN? - Funkcie: 1.mierové riešenie sporov - 2.plány zbrojenia a odzbrojenia - 3.prípady ohrozenia a porušenia mieru a bezpečnosti = rozhoduje o donucovacích opatreniach, bez/s použitím sily - 4.vykonanie rozsudku MSD = aj v štatúte MSD, za špecifických okolností môže byť vykonávateľom, zatiaľ nebol taký prípad - -plnenie: A)výlučná kompetencia (funkcie 3,4) - B)zhodná kompetencia s VZ (funkcie 1,2) - C)súčinnosť s VZ (prijímanie členov, ich vylúčenie, suspendovanie hlasovacích práv, menovanie GT, zmena charty, voľba sudcov MSD) - Na akom právnom základe prijíma rozhodnutia Bezpečnostná rada OSN? - Právny základ konania BR OSN - -kapitola VI Charty OSN --odporúča mierové riešenie sporov = rozhodnutie má odporúčací charakter - -kapitola VII Charty OSN -- donucovacími prostriedkami sú opatrenia bez použitia sily = sankcie, s použitím sily = vojenské intervencie, BR = autorizácia sily -- výnimka + sebaobrana štátu, BR má oprávnenie identifikovať či je situácia ohrozením mieru, porušením mieru alebo agresiou - Na akom právnom základe rozhoduje Medzinárodný súdny dvor? - na rozdiel od OSN, nadviazal na stály dvor medzinárodnej spravodlivosti, vyjadruje sa ku konceptu ochrany medzinárodného mieru a bezpečnosti = zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov ,napr. otázky sebaobrany, konanie je otvorené aj pre nečlenské štáty : - Aký je rozdiel medzi posudkovým a sporovým konaním pred Medzinárodným súdnym dvorom? - Sporové konania = Sporia sa výlučne štáty, predovšetkým právnej povahy - predmet sporu = určujú sporové strany, MSD skúma či má právnu povahu + či ho možno riešiť otázkami MP a či je daná jeho príslušnosť - čl. 38 štatútu = MSD má neucelený zoznam prameňov - posudkové konanie = posudok k akejkoľvek otázke = nevystupuje štát, oprávnený orgán medzinárodnej organizácie, napr. Kosovo/ Západná Sahara - rozdiel = subjekt v konaní + právna sila samotného rozhodnutia = posudok - posudok = odporúčací charakter - Ktoré územia označujeme ako fiktívne štátne územia a prečo? - Pod správou štátu na území iného štátneho územia - Budovy, pozemky na základe diplomatickej imunity (rezidencie veľvyslancov, úrady) - Podmorské káble (a potrubia)- územia štátov, kt. ich tam vložili - Námorné a riečne plavidlá (pod vlajkou) - Civilné/obchodné -- iba ak sú v pohybe - do momentu kým nezakotvia v prístave - vojenské/ štátne- špeciálne označené, sú stále FŠÚ aj keď zakotvia - Lietadlá s výsostným znakom - Civilné/obchodné -- iba ak sú v pohybe - do momentu kým pristanú vtedy už spadajú pod štátne územie kde pristali, riadia sa ich jurisdikciou - vojenské/ štátne- sú stále FŠÚ aj keď pristanú - Objekty vypustené do kozmu = označené a priradené k určitému štátu - Vojenská jednotka cudzieho štátu (aj keď zakotvia/pristanú vždy sú fiktívnym štátnym územím) - Ubytovanie hlavy štátu pri oficiálnych návštevách = hlava štátu je najvyšší predstaviteľ štátu, na pozvanie - Aké sú spôsoby nadobúdania štátneho územia? - Pôvodné / mimozmluvé - -prvotné osídlenie-/ okupácia 3 znaky: - terra nullius = zem nikoho, mocensky sa nespravuje - vztýčenie vlajky = fakticky výkon moci z histórie, - efektívne osídlenie (efektívny výkon štátnej moci, stabilita a nespornosť) - -akcesia --akrescencia - -- prírastok spôsobený prírodnými silami -- AKCESIA, alebo ľudskou činnosťou = umelo - AKRESCENCIA (Holandsko dlhodobo vysúša územie, niektoré štáty budujú umelé ostrovy) = mierové, nezasahovanie do iných štátov - \- ak máme hranicu v splavnej rieke (nestále koryto rieky)  predvídať (v zmluvách = lokalizované zmluvy o štátnych hraniciach alebo formou ad hoc zmlúv) -- pohyblivé štátne hranice (rieky, povodne) „v prípade prírodnej činnosti odchýlka pol metra až meter je v poriadku" - -Schengenská hranica je nepohyblivá s Ukrajinou lebo nie je ešte v Schengene - je jasná kde je vedená, kto ju stráži.. - \- sopečná činnosť, zemetrasenie, odtrhnutie časti územia - vydržanie - Odvodené/ zmluvné - Cesia (medzinárodná zmluva) - najčastejšie - postúpenie v prospech iného štátu -- prevod časti územia spod právomoci jedného štátu na druhý - predaj, výmena, bezodplatné postúpenie na základe mierových zmlúv - postúpenie Podkarpadskej Rusi Sovietskemu Zväzu, ostrov Las Palmas (Filipíny) - Adjudikácia - rozhodnutie medz.súdu alebo arbitrážneho orgánu, ktorým sa rozhoduje o územných právach - konštitutívna (vytvorí sa nový územný stav -- 1920 rozdelenie arbitrážou Slovensko) - deklaratívna/ deklaratorna (potvrdí právny titul -- dané územie nadobudnuté prvotným osídlením atď. -- nevytvorí nový územný stav, iba dá za pravdu niekomu)- väčšinou - Čo je štátna hranica a akým spôsobom sa určuje? - -pomyselná čiara, ktorá oddeľuje územie jedného štátu od územia ostatných štátov a od šíreho mora/ hybridných právnych pobrežných režimov/ vzdušného priestoru\... Štátne hranice vzdušného priestoru a podzemných vôd sa vymedzujú plochou postavenou kolmo na pozemskú hranicu. - Štátne hranice bývajú spravidla stanovené v medzinárodnej zmluve, keď nie je uzatvorená, tak platia pravidlá obyčajového práva. - -zmluvný alebo obyčajový spôsob (tichý súhlas, oba štáty sa správajú podľa toho presvedčenia -- prekonaný) - Akú sú osobitosti pohraničného režimu? - hraničné vody (služobné plavidlá môžu využívať celý ten priestor vody aj zakotviť, verejné môžu využívať priestor ale nemôžu zakotviť na druhej strane) - hraničné cesty (môžu využívať ako hran. vody) - povrchová ťažba v blízkosti štátnych hraníc -- povolená iba 20m od štátnej hranice - rybolov v hraničných vodách/výkon poľovníctva -môžu vykonávať len do hranice len ak nenarúša/nepoškodzuje štátnu hranicu - Osoby/predmety, kt. (ne)úmyselne protiprávne prekročili štátne hranice (zadržanie a vrátenie  SR/Ukrajina) - živelné pohromy a požiare- osoby môžu prekročiť hranice ale je ich povinnosťou nahlásiť sa hneď štátnym úradom, ak je to akútne môže sa napr. hasiť požiar aj bez povolenia alebo nelegálne činnosti corfu case = nie kanál ale prieliv \- Corfu kanál = namorná trasa, hranica medzi stranami, suverenita nie úplne platí 8. týždeň - Vymedzte pojmy a právny režim: vnútrozemských vôd, medzinárodných riek, morských prielivov, morských kanálov, námorných prístavov, morských zálivov - Vnútrozemné vody = - Územná výsosť je suverenita štátu nad jeho štátnym územím -- platí aj pre vody - Národné vody- rozumieme rieky, jazerá a úžiny, ktoré sa nachádzajú na území jedného štátu. Národné vody sú pod výlučnou právomocou príslušného štátu. Štáty sú oprávnené upraviť používanie svojich národných vôd aj iným spôsobom, napríklad zmluvou. Cudzí štátny príslušník môže používať vody pre svoju osobnú dopravu, ako aj chytať ryby pre osobnú potrebu za predpokladu, že sa podriadi 9 vnútroštátnym predpisom - Medzinárodné rieky = medz. Zmluva ich vyhlásila za medzinárodné - vytvorený nejaký medzinárodný riečny orgán (zastupiteľský orgán pre tú-ktorú rieku a rieši plavebný systém -- M riečne práva príslušné pre danú M rieku) - Morské prielivy = prirodzená vodná cesta, ktorá spája dve časti morských vodných priestorov - Právny režim MP vedúcich do vnútorných morských vôd nie je predmetom MP - Predmetom MP iba ak spájajú otvorené šíre moria - Právo pokojného prechodu - Morské kanály = umelo vybudované vodné cesty, ktoré spájajú morské vodné priestory. Plavebný režim upravujú medzinárodné dohovory. - Právo pokojného prechodu - Námorné prístavy = patria k vnútorným/ národným vodám teritoriálneho štátu - plne podliehajú suverénnej moci teritoriálneho štátu - pre obchodné lode záleží na štátu aké určia podmienky, vojenské lode majú právo pokojného prechodu, na zakotvenie potrebujú povolenie od suverénneho štátu komu prístav prislúcha - Morské zálivy = kategória vnútorných vôd, - medzinárodná úprava, 1Š, šírka vstupu nepresahuje 24 NM, zreteľný zárez do pevniny, patrí 1 štátu = medzinárodná úprava podľa UNCLOS - malé morské zátoky - estuáre - historické zálivy - 2 alebo viaceré štáty - Aký je právny režim pobrežného mora a do akej šírky siaha? - súvislý pás slaných vôd priľahlý k pobrežiu štátu - jeho šírku si môže štát určiť sám, najviac však **12** námorných míľ od základnej línie -- hranice najväčšieho odlivu, tak ako je zakreslená v námorných mapách veľkej mierky, úradne uznaných pobrežným štátom - štát si tu uplatňuje svoju suverénnu moc, vykonáva tu výlučnú správnu a policajnú moc - **suverénna moc je obmedzená právom pokojného prechodu** - Aký je právny režim priľahlého pásma a do akej šírky siaha? - Pásmo šíreho mora, resp. časť výlučnej ekonomickej zóny, priliehajúce k pobrežnému moru štátu, ktorý nad ním môže vykonávať kontrolu potrebnú na zabránenie porušovania svojich colných, finančných alebo prisťahovaleckých predpisov, a aby potrestal toto porušenie ku ktorému došlo na pobrežnom mori - Najviac 24 námorných míľ od základnej línie (12 míľ od hranice pobrežného mora) - Aký je právny režim výlučnej ekonomickej zóny a do akej šírky siaha? - Nemá presahovať šírku 200 námorných míľ - Pobrežný štát má zvrchované právo na prieskum, využívanie a zachovávanie prírodných zdrojov a hospodárenie s nimi = rybolov, ťažba - iné štáty musia mať povolenie na využívanie VEZ - Právomoc zriaďovať a využívať umelé ostrovy, zariadenia a stavby na morský vedecký výskum a na ochranu a zachovanie morského prostredia - aplikácia zásad šíreho mora = hybrid + res communis omnius - Aký je právny režim šíreho mora? Aké sú jeho slobody? - RES COMMUNIS OMNIUS - Predstavuje súvislé plochy slaných vôd - Všetky časti mora, ktoré nie sú zahrnuté do výlučnej ekonomickej zóny, do pobrežného mora alebo vnútorných vôd štátu, ani do súostrovných vôd súostrovného štátu - Všetky vody oceánov a morí, ktoré nepodliehajú suverenite nijakého štátu - Šíre more je vyhradené pre mierové účely - Žiadny štát si nesmie robiť nárok na podrobenie akejkoľvek časti šíreho mora do svojej zvrchovanosti - Slobody šireho mora: - Sloboda plavby - - Sloboda preletu - Sloboda kladenia podmorských káblov a diaľkových potrubí -NORDSTREAM - Slobodu budovania umelých ostrovov a iných zariadení - Slobodu rybolovu - Slobodu vedeckého výskumu - Povinnosť poskytnutia pomoci - Zákaz prepravy otrokov - Povinnosť spolupracovať pri zabraňovaní pirátstva - Právo na prehliadku lodí -pirátstvo, legálna preprava ľudí a preprava psychotropných látok - Právo na prenasledovanie - Nad šírim morom platí sloboda preletu - Aký je právny režim kontinentálneho šelfu? - Morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od základných línií - Zahrňuje ponorené predĺženie pevninského bloku pobrežného štátu a skladá sa z morského dna a podložia šelfu, jeho svahu a vyvýšenín. Nezahrňuje hlboké oceánske dno s jeho hrebeňmi ani jeho podložie - väčšinou má bohaté nerastné suroviny a štáty ho môžu využívať len do 200 námorných míľ môžu však požiadať o predĺženie do max 350 nám. míľ - Čo znamená právo pokojného prechodu? - lode všetkých štátov - Neprerušený, rýchly prechod, nesmie ohrozovať mier, bezpečnosť a verejný poriadok - ak obchodná loď zakotví v pobrežnom mori tak sa podriaďuje pobrežnému štátu - ak sa chce vojnová loď plaviť cez pobrežné more potrebuje súhlas a iba v sprievode vojnovej alebo policajnej lode pobrežného štátu, - cudzia vojnová loď používa imunitu - nesmie prijímať ani vysielať šifrované správy - nesmie vykonávať prieskum morského dna - ponorky sa môžu plaviť len na hladine so vztýčenou vlajkou - Aký je právny režim Antarktídy? - Res omnius communis = voľný prístup štátov - Len pre mierové účely - Úplná demilitarizácia a neutralizovaný kontinent !!!! - Zákaz akejkoľvek vojenskej činnosti (budovať základne, skúšky zbraní) - Využívanie len pre vedecké účely (štáty sa navzájom informujú) -- sloboda vedeckého výskumu - bez diskriminácie - Moratórium na územné nároky štátov - nemožno vzniesť nové nároky alebo rozširovať už skôr uplatnené nároky - Kontrolný systém (poradné zhromaždenie vytvára, vojaci ale iba kontrola) 9. Týždeň - Aký je právny režim Arktídy? - Nie je medzinárodným priestorom!! - Delí sa medzi štáty, patrí pod ich výlučnú právomoc a územnú suverenitu - Aké sú základné zásady využívania Antarktídy? - 1.Neuskutočňovať akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu (toto je povolené na šírom mori) - 2.Chrániť a uchovávať živé biologické zdroje - 3.Podpora vedeckého bádania a medzinárodnej vedeckej spolupráce - 4.Informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých prác (výsledky) - 5.Dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách (limitovaný počet osôb) - Aký je právny režim vesmírneho priestoru? - Nepodlieha suverenite štátu. Má slúžiť na mierové účely = res omnius communis - Aký je právny režim vzdušného priestoru? - -plná a výlučná suverenita štátu (fiktívne štátne územie pre vojenské a obchodné lietadlá -- ale obchodné keď pristanú tak už nie sú fiktívnym štátnym územím) - -sloboda preletu nad šírim morom - Res omnius communis -- voľný prístup štátov, zákaz privlastnenia !!!! - -princíp registrácie - -princíp bezpečnosti - -civilné letectvo je povolené len na civilné lety -- vojenské a štátne lietadlá potrebujú špeciálne súhlasy na prelet - Aké sú špecifiká registrácie vesmírnych objektov? - princíp registrácie = registrovaný na určitý štát , národná/medzinárodná, na čo slúži\... - Aké sú špecifiká medzinárodnej zodpovednosti vo vzťahu k vesmírnym objektom? - priestor má byť využívaný na mierové účely a v prospech ľudstva ako celku -- kogentné -- hard law) - Res omnius communis -- voľný prístup štátov (Právna rovnosť štátov na základe MP) - Slobodný výskum a využívanie (údaje ktoré istý štát získa by mal sprístupniť na vedecké účely aj iným štátom) + zásada informácie = poskytnúť informácie ďalším štátom - Zákaz privlastnenia - Čiastočná demilitarizácia a úplná neutralita (mierové využívanie) -- žiaden štát nesmie vysielať do kozmického priestoru žiadne zbrane ničenia alebo vojenské zbrane, nesmú sa tam skúšať žiadne zbrane a nesmie to byť priestor na vojenské manévre -- čiastočná lebo je zákaz vysielať do kozmu iba zbrane hromadného ničenia = jadrové zbrane (iné zbrane + vojenské satelity povolené) - Kozmonauti ako vyslanci ľudstva (všetky informácie o hroziacom nebezpečenstve musia byť poskytnuté generálnemu tajomníkovi OSN aj všetkým štátom) - Štáty majú kozmonautom poskytnúť všestrannú pomoc ak sa im stane nehoda alebo sú nútení núdzovo pristáť - Zákaz škodlivého znečistenia (vesmírny odpad) - Recipročná zásada -- zásada vzájomnosti -- všetky stanice a objekty, zariadenia, vybavenia sú dostupné na pristátie pre objekty akéhokoľvek štátu ale musia sa vopred ohlásiť - Medzinárodná zodpovednosť štátov -- základná zásada -- štáty sú povinné nahradiť škodu ak za ňu môžu - Aké sú základné zásady využívania kozmického priestoru? - objektívna zodpovednosť (medzi zmluvnými štátmi) a absolútnou -- všetky objekty musia spadať pod nejaký štát - škody spôsobené na zemskom povrchu / vzdušnom priestore (neúspešné spúšťanie objektu -- pád na územie iného štátu/trafia letiace lietadlo atď.  objektívna -- ten štát objektu platí náhradu škody) - škoda v kozmickom priestore -- poškodený štát musí dokazovať poškodený štát, že posádka iného štátu ho spôsobila a musí dokazovať aj príčinnú súvislosť = ťažko sa dokazuje, nedochádza často v sporovým riešeniam -- škoda za zavinenie = absolútna 10. Cvičenie - Ktoré kategórie osôb zaraďujeme/nezaraďujeme pod pojem obyvateľstvo štátu? - Obyvateľstvo štátu podľa MP tvoria všetci ľudia, ktorí žijú na jeho území a podliehajú jeho jurisdikcii okrem diplomatických pracovníkov - Štátni občania - Cudzinci - Apoliti - bipoliti - Čo je štátne občianstvo? A genuine link? - trvalý politicko-právny zväzok občana a štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti (verejného charakteru) na oboch stranách „Genuine link" - genuine link -bližší vzťah osoby k štátu -- len na základe tohto vzťahu udeľovať štátne občianstvo, ak štát nenaplní túto podmienku pri udeľovaní štátneho občianstva = iné štáty nemusia akceptovať toto štátne občianstvo - Čo všetko je obsahom pojmu diplomatická ochrana z medzinárodno-právneho hľadiska? - štát je oprávnený chrániť svoje subjekty -FO/PO(avšak nemá povinnosť výkonu), štát vs štát - Nárok na diplomatickú ochranu vyplýva osobe nie z MPV, ale vnútroštátneho práva - 1\. MUSÍ DÔJSŤ K PORUŠENIU MEDZ. PRÁVA -- práva, ktoré vyplývajú z MP noriem - 2\. Jednotlivec, ktorý žiada domáci štát o ochranu MUSEL DOPOSIAĽ VYUŽIŤ VŠETKY VNÚTROŠTÁTNE PODMIENKY NÁPRAVY V TOM CUDZOM ŠTÁTE (prvostupňový -- druhostupňový súd atď.) a až keď sa nedostal pomoci od toho cudzieho štátu tak sa môže obrátiť na domáci štát - 3\. Ten jednotlivec musí mať ŠTÁTNOOBČIANSKY VZŤAH S TÝM DOMOVSKÝM ŠTÁTOM (môžu aj bipoliti -- nemožno voči štátu ktorého občianstvo má - a apoliti/ utečenci -- môže poskytnúť štát kde majú zákonný a obvyklý pobyt, kde sa nachádzajú lebo nemôžu od toho štátu z ktorého utekajú/odobrané občianstvo) (môžu aj PO) - osoba musí byť ŠO v čase keď vznikli okolnosti zakladajúce právo na diplomatickú ochranu až do jeho výkonu - 4\. zásada clean hands -- ten koho práva boli porušené je v tom nevinne - Aké sú spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva? - pôvodné - princíp krvi - princíp miesta - zmiešané - odvodené - Naturalizáciou - opciou - Vysvetlite princíp ius sanguinis a princíp ius soli. - rozhodujúce kritérium, štátne občianstvo rodičov, získava ho automaticky, mimo manželského zväzku -- kritérium je štátne občianstvo matky v štátoch kde sa uplatňuje kombinovaný princíp to neplatí -- získava ŠO po otcovi napr. VB) - Kritérium je miesto kde sa dieťa narodí - Vysvetlite naturalizáciu v užšom a širšom zmysle slova. - -na žiadosť, osvojením, sobášom, Zohľadňujú sa skutočnosti -- či si štátni občania neosvojili dieťa, ktoré má cudzie ŠO, kedy je to zrýchlené konanie, či štátny príslušník neuzavrel manželstvo so štátnym príslušníkom, uzavretie manželstva- výnimka à všeobecné podmienky sa neuplatňujú až v takom rozsahu , (osobitným druhom je nadobudnutie za zásluhy a reintegráciou) - Čo znamená pojem apolitizmus a aká je jeho právna úprava? - \- bez štátneho občianstva, podliehajú jurisdikcii štátu na území ktorého sa nachádzajú, nemajú právo na diplomatickú ochranu, nemajú politické práva ani právo na diplomatickú ochranu, majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako cudzinci - Čo znamená pojem bipolitizmus? - 2 a viac štátnych občianstiev, vyskytujú sa iba výnimočne (viac problémov ako osohu) = nežiadúci jav ( diplomatická ochrana, povinnosť bránenia svojho štátu), - euro občianstvo sa nerovná bipolitizmus - Aké sú spôsoby zániku štátneho občianstva? - -smrťou - -odňatím -- na základe administratívneho alebo súdneho rozhodnutia -- trest za vlastizradu, 2 štátne občianstva, - -prepustením zo štátnoobčianskeho záväzku na požiadanie občana -- obvykle s podmienkou, že už má iné občianstvo - -vystúpením zo štátnoobčianskeho záväzku -- zákonné zmeny (hranice), rodinné záväzky (sobáš) 11. cvičenie - Aké je právne postavenie cudzincov v štáte pobytu? - Cudzinec je FO, ktorá nie je občanom štátu pobytu, ale má štátoobčiansky vzťah k inému štátu. Cudzinec, ktorý sa nachádza na území cudzieho štátu, sa musí riadiť určitými pravidlami, ktoré sa na neho vzťahujú = cudzinecký režim. - -Uplatňujú sa všeobecné zásady: vzájomnosť a rovnoprávnosť - -Právne postavenie cudzincov upravuje vnútroštátne právo každého štátu (najmä podmienky vstupu -- víza) - Čo znamená minimálny cudzinecký režim? - štát má rešpektovať okruh základných ľudských práv a slobôd, ak štáty nemajú medzi sebou upravené žiadnym medzinárodným nástrojom žiadne podmienky, očakáva sa, že si navzájom vo vzťahu k svojim štátnym občanom zabezpečujú MCŠ, min. chápať ako ľudskú bytosť, ktorá má právo na ochranu života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, voči ktorej nie je možné využiť nástroje mučenia, neľudského zaobchádzania, voči ktorej má mať na spravodlivý súdny proces, pokiaľ sa začne trestné stíhanie alebo prebieha spor pred súdnymi orgánmi - Aké cudzinecké režimy poznáte? - Minimálny cudzinecký režim - národný cudzinecký režim - zmluvný režim - režim najvyšších výhod - osobitný/zvláštny cudzinecký režim - preferenčný cudzinecký režim - Aké sú špecifiká preferenčného cudzineckého režimu? - štáty preferujú svojich štátnych občanov voči občanom tretích štátov (SR má preferenčný voči občanom EÚ a uplatňujeme národný cudzinecký režim voči občanom mimo EÚ) - Čo je extradícia a aké sú jej všeobecné princípy? - Vydanie osoby štátom kde sa tá osoba nachádza, tomu štátu kde bola táto osoba obvinená alebo už odsúdená za spáchaný trestný čin nepolitickej povahy s cieľom trestného stíhania alebo výkonu trestu - Kto je utečenec a akú ochranu svojho postavenia požíva? - Utečenci sú osoby, ktoré opustili územie svojho štátu za mimoriadnych okolností a nemôžu alebo sa nechcú vrátiť späť - Medzinárodné utečenecké právo je súbor pravidiel a postupov ktoré sa zameriavajú na ochranu: - Osôb hľadajúcich azyl pred prenasledovaním - Osôb uznaných za utečencov podľa relevantných dokumentov - = sústava obyčajového MP a rôznych medzinárodných regionálnych a národných nástrojov, ktoré určujú štandardy právnej ochrany utečencov - V ktorých situáciách utečenec stráca ochranu? - Osoba dobrovoľne znova požiada o ochranu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom - Ak osoba po tom, čo stratí občianstvo, ho znova dobrovoľne nadobudne (ochrana od štátu) - Ak osoba nadobudne nové štátne občianstvo a nachádza sa pod ochranou štátu, ktorý jej toto občianstvo udelil (nový štátoobčiansky vzťah -- ochrana) - Dobrovoľne sa opätovne usadí v štáte, ktorý opustila alebo kam sa nechcela vrátiť zo strachu pred prenasledovaním - Nemôže ďalej odmietať ochranu štátu, ktorého je príslušníkom, z dôvodu zániku príčin udelenia statusu utečenca -- opadnú dôvody, pre ktoré daná osoba utekala (nemôže ďalej odmietať ochranu štátu, kt. je príslušníkom) - Vylučujúce podmienky/vylučujúce klauzuly: - **Exkluzívna klauzula** -- ak sú dané osoby chránené iným úradom OSN než úradom vysokého komisára (Palestínski utečenci -- majú špeciálny orgán pre nich) - **Ak danej osobe bol poskytnutý azyl** -- štát azylanta ochraňuje a umožňuje mu prechodný pobyt a práva a povinnosti azylanta - **Vážne podozrenie zo spáchania medzinárodných zločinov** (vojnové zločiny, genocída, zločiny proti ľudskosti, agresie, trestné činy z ľudskoprávnych dohovorov) Status utečenca by nemal byť priznaný osobám, ktoré **spáchajú závažné nepolitické trestné činy, sú stíhané** (proti ľudskej dôstojnosti) - V čom spočívajú špecifiká princípu non-refoulement? - z obyčajového práva - Negatívny záväzok štátu - Nederogovateľné ustanovenie - Utečencov možno výnimočne vráti do krajiny, a to na základe 2 dôvodov: - v prípade vážneho porušenia národnej bezpečnosti štátu pobytu - V prípade dokázanej a závažnej trestnej činnosti, ktorá predstavuje pokračujúce nebezpečenstvo pre spoločnosť - Kto sú vnútorne presídlené osoby a aký právny status sa na ne vzťahuje? - osoby alebo skupiny osôb, ktoré boli nútené alebo prinútené utiecť alebo opustiť svoje domovy alebo miesta svojho trvalého pobytu, za účelom vyhnúť sa dopadom ozbrojeného konfliktu, stavu všeobecného násilia, porušovanie ľudských práv alebo prírodným a ľudským katastrofám, a ktoré prekročili všeobecne uznávané hranice štátu - Kto je azylant? Kto požíva právo azylu? Čím sa líši diplomatický a územný azyl? - Azylant: - osoba, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť - má obavy pred prenasledovaním - z dôvodu svojej rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávanie určitých politických názorov - Azylové právo -- právo územného azylu je právo štátu ako územného suveréna poskytnúť stíhanému cudziemu občanovi vstup na svoje územie a pobyt na ňom. - Politický/územný azyl: všeobecne uznávaný inštitút MP, poskytuje sa na danom štátnom území, ak osoba vstúpi cez hranice na územie SR tak môže požiadať o územný azyl, ak štát poskytne azyl, tak to znamená že ten štát má medzinárodnú povinnosť poskytnúť danej osobe ochranu , ak by danú osobu jej domovský štát chcel vyžiadať, tak ten štát udeľujúci azyl by danú osobu nemal vydať štátu kde by jej hrozilo trestné stíhanie)  existuje zákonná úprava, odopretý môže byť cudzincovi, ktorý konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami - Diplomatický azyl: existuje v obmedzenej miere najmä v Latinskej Amerike = ustálené pomenovanie/ inde ide o azyl\..., spojený s udelením azylu v priestoroch fiktívneho štátneho územia, na diplomatických zastupiteľstvách\... fiktívne štátne územia, veľvyslanectva, konzulárne, paluby lodí, lietadiel, mal by byť udelený osobám, ktorým sú ohrozené práva na život, telesnú integritu alebo sú prenasledované zo zastávania politických názorov  vyplýva z praxe štátov alebo obyčaje (preto sú poskytnutia azylov otázne v súčasnosti - Trest smrti = nie je v medzinárodnom práve verejnom zakázaný, neexistencia dokumentu, ktorý by ho celosvetovo zakazoval - Všeobecná deklarácia ľudských práv 12. - 7 otázok = 2 po 15 bodov - právne režimy, okolnosti platnosti zmluvy, porovnanie právnych režimov, - 5 otázok po 1 bode, kratších, definovanie, názvy dohovorov, ano/nie - 26 bodov min., - Vidieť až po novom roku