Medzinárodné právo verejné

Súhrn politických, ekonomických, sociálnych a iných spoločenských vzťahov medzi štátmi a národmi.

Vzťahy upravené medzinárodným právom, napríklad prostredníctvom zmlúv alebo zvykového práva.

Zásada, ktorá dáva štátom právo a schopnosť riadiť svoje vnútorné a vonkajšie záležitosti nezávisle od iného štátu.

Právna postavenie štátu v medzinárodnom práve, ktoré mu umožňuje vykonávať práva a plniť povinnosti.

Metóda uskutočňovania zahraničnej politiky štátu, ktorá sa zameriava na diplomatické jednania a dohody.

Súbor pravidiel a princípov, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi a inými medzinárodnými subjektami.

Jedna z osobitostí medzinárodného práva, ktorá sa prejavuje v neexistencii nadštátneho orgánu na presadzovanie práva.

Schopnosť štátov slobodne si vyberať, do ktorých záväzkov vstúpia a ako sa budú správať v medzinárodných vzťahoch.

Dohovoru je etapa v procese, kedy štáty vyjadrujú svoj súhlas byť ním viazané. Môže sa to urobiť podpisom dohovoru, ratifikáciou alebo iným dohodnutým spôsobom stanoveným vo Všeobecnej deklarácii o právach a povinnostiach štátov.

Zásada špeciality znamená, že medzinárodné organizácie majú obmedzenú právnu subjektivitu a oprávnenia iba na dosiahnutie svojich konkrétnych cieľov definovaných zakladajúcimi zmluvami. Inými slovami, ich právna subjektivita je obmedzená na plnenie ich špecifickej úlohy.

Medzinárodná organizácia má obmedzené právomoci iba na tie činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v ich zakladajúcich dokumentoch alebo ktoré sú implicitne potrebné na dosiahnutie ich cieľov. Nemôžu konať bez obmedzenia ako štáty.

Medzinárodné organizácie sú nezávislé od štátov, ale ich právna subjektivita a oprávnenia sú definované a obmedzené zakladajúcimi zmluvami. Nemôžu si sami udeliť ďalšie právomoci bez súhlasu členských štátov.

Medzinárodné organizácie majú právnu subjektivitu s ohľadom na svoje konkrétne ciele. Napríklad Svetová zdravotnícka organizácia sa zameriava na zdravie, ale nemôže zasahovať do oblastí mimo svojej kompetencie, ako je napríklad bezpečnostná politika.

Štáty majú najširšiu medzinárodnú subjektivitu, medzinárodné organizácie majú obmedzenú špecializovanú subjektivitu a národy bez štátnosti majú čiastočnú subjektivitu pri usilovaní o suverenitu.

Štáty majú najširšiu a najvšeobecnejšiu medzinárodnú subjektivitu, lebo sú suverénne a nezávislé entity.

Medzinárodné organizácie majú právnu subjektivitu zameranú na oblasti vyplývajúce z ich mandátu. Napríklad Svetová obchodná organizácia má právnu subjektivitu, aby regulovala medzinárodný obchod.

Pásmo morskej vody, ktoré prilieha k pobrežiu štátu. Jeho šírka je maximálne 12 námorných míľ od základnej línie (hranica najväčšieho odlivu, zobrazená na námorných mapách). Štát tu má suverénnu moc, ale túto moc obmedzuje právo pokojného prechodu.

Pásmo šíreho mora, ktoré sa rozprestiera mimo pobrežného mora a siaha do vzdialenosti 24 námorných míľ od základnej línie. Aj tu štát má suverénnu moc, ale je obmedzená právom pokojného prechodu pre všetky lode.

Medzinárodný orgán, ktorý má právomoc riadiť a upravovať plavbu na konkrétnej rieke.

Vodná cesta, ktorá prirodzene spája dve časti morských vôd. Nepodlieha medzinárodnému právu, ak vedie do vnútorných morských vôd. Právo pokojného prechodu cez morský prieliv je obmedzené na prípade, ak spája otvorené šíre moria.

Vodná cesta, ktorá je umelo vytvorená na spojenie morskej vody. Jej plavebný režim upravujú medzinárodné dohovory. Právo pokojného prechodu cez morský kanál je súčasťou medzinárodného práva.

Sú súčastou vnútorných/národných vôd a plne podliehajú suverénnej moci štátu. Obchodným lodiam je vstup regulovaný podmienkami určenými štátom. Vojenské lode majú právo pokojného prechodu a na kotvenie vždy potrebujú súhlas štátu, ktorému prístav patrí.

Patria k vnútorným vodám štátu. Podľa UNCLOS, ak šírka vstupu do zálivu nepresahuje 24 námorných míľ, je zreteľný zárez do pevniny a patrí jednému štátu, je to medzinárodne uznaná súčasť vnútorných vôd. Existujú aj malé morské zátoky, estuáre a historické zálivy.

Vesmírny priestor je spoločným dedičstvom ľudstva a žiadny štát nad ním nemá suverenitu.

Štát má plnú kontrolu nad vzdušným priestorom nad svojim územím. To zahŕňa všetky lety, vrátane vojenských. Obchodné lietadlá po pristátí už nepodliehajú tejto suverenite.

Voľný prístup štátov na prelet nad šírim morom bez obmedzení.

Každý štát, ktorý vypustí vesmírny objekt, musí registrovať jeho štátnu príslušnosť a účel.

Každý štát je zodpovedný za akékoľvek škody spôsobené jeho vesmírnym objektom, bez ohľadu na to, kde sa škody vyskytli.

Združenie viacerých štátov s jasným cieľom, založené zakladajúcou zmluvou, ktorá nesmie byť v rozpore s medzinárodným právom. Organizácia má vlastné orgány a jasne definované právomoci.

Jeden zo základných znakov štátu a jeho materiálny prvok. Zahŕňa nielen suchozemskú časť, ale aj vzdušný priestor nad ňou a priestor pod povrchom zeme.

Šíre more, Antarktída, kozmický priestor. Voľný prístup pre všetky štáty, zákaz privlastnenia! Je to priestor, ktorý nepatrí žiadnemu štátu.

Pravidlo, ktoré umožňuje pokojný prechod cez medzinárodné priestory pre všetky štáty. To znamená, že štáty si nemôžu nárokovať vlastné práva na tieto priestory.

Princíp, ktorý zabezpečuje, že všetky štáty dodržiavajú medzinárodné právo a pravidlá v medzinárodných priestoroch.

Rozhodnutie o prijatí nového člena Valného zhromaždenia OSN sa prijíma dvojtretinovou väčšinou hlasov, na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN. Bezpečnostná rada môže navrhnúť prijatie člena, ale konečné rozhodnutie má Valné zhromaždenie.

Valné zhromaždenie OSN je hlavným rozhodovacím orgánom OSN. Má široké právomoci. Zahŕňa rozhodovanie o rozpočte OSN, prijímaní rezolúcií, určení zástupcov do orgánov OSN a pod.

Bezpečnostná rada OSN je orgán zodpovedný za medzinárodný mier a bezpečnosť. Má právo vetovať rozhodnutia, ktoré by mohli ohroziť mier. To znamená, že 5 stálych členov Bezpečnostnej rady môže zablokovať každé rozhodnutie.

Štát má záväzok rešpektovať základné ľudské práva a slobody, bez ohľadu na štátne občianstvo. Ak medzi štátmi neexistuje medzinárodná dohoda o podmienkach, očakáva sa, že si budú navzájom zabezpečovať minimálny štandard ochrany (MCŠ) pre všetkých, vrátane cudzincov. MCŠ zahŕňa právo na život, zdravie, ľudskú dôstojnosť a spravodlivý súdny proces.

Tento režim sa vyznačuje preferenčným zaobchádzaním s vlastnými občanmi oproti občanom tretích štátov. Napríklad Slovensko má preferenčný režim voči občanom EÚ a národný režim voči občanom mimo EÚ.

Extradeícia je vyhostenie osoby z jedného štátu do iného štátu, kde táto osoba čelí obvineniu alebo odsúdeniu za trestný čin. Princípom extradície je dodržiavanie zákazu vydania za politické trestné činy, za spáchanie činu pred vstupom do vyžadujúceho štátu a za trestné činy, ktoré nie sú v oboch štátoch považované za trestné.

Utečenec je osoba, ktorá ušla zo svojho štátu za mimoriadnych okolností a nemôže alebo nechce sa vrátiť späť z dôvodu hrozby prenasledovania alebo inej nebezpečnosti. Medzinárodne sa im poskytuje ochrana a existujú osobitné nástroje, ktoré definujú pravidlá a postupy pre ochranu utečencov.

Strata ochrany utečenca sa môže stať v prípade, ak:

• prestal existovať dôvod, pre ktorý bol uznaný za utečenca (napr. hrozba prenasledovania pominula),
• sa dopodrobna zapojil do trestnej činnosti v štáte, ktorý mu udelil azyl,
• sa dobrovoľne vrátil do krajiny, z ktorej utiekol a stal sa jej občanom,
• sa stal občanom inej krajiny, ktorá mu poskytuje ochranu.