Wundt a James PDF

Wundt a James Wundt – zakladateľ vedeckej psychológie Začiatok psychológie ako vedy? 1879 – Wundt založil psychologické laboratórium (tento rok si zapamätajte ) Čo v ňom Wudt robil? Spadla kovová gulička, participant zareagoval, zmeral sa reakčný čas, zaznamenali sprievodné pocity...

Wundt a James Wundt – zakladateľ vedeckej psychológie Začiatok psychológie ako vedy? 1879 – Wundt založil psychologické laboratórium (tento rok si zapamätajte ) Čo v ňom Wudt robil? Spadla kovová gulička, participant zareagoval, zmeral sa reakčný čas, zaznamenali sprievodné pocity.... Wundt slabý žiak „snílek“, neskôr exceloval na medicíne práca v laboratóriu Hermanna Helmholtza záujem o fyziologickú psychológiu vlastný výskum zmyslového vnímania „Príspevok k teórii zmyslového vnímania“ (1862) – psychológia môže byť vedou len vtedy, ak je založená na experimentálnom výskume; myseľ je možné experimentálne študovať Wundt - výskum základné duševné javy – skúmal vedomé fenomény (jednoduché pocity a vnemy) experimentálnymi metódami Experiment podľa Wundta – je použitý známy, kontrolovaný podnet (antecedentná premenná) a meria sa individuálna reakcia naň merania času a introspekcie vyššie duševné procesy vrátane komplexného myslenia sú príliš premenlivej povahy, aby mohli byť predmetom objektívneho pozorovania - napr. myslenie prenechal sociálnej psychológií a logike Wundt – typické experimenty Podobné vyššie uvedenému – experimentátor nechá padnúť guličku na plošinu, dopad uvedie do chodu chronoskop, subjekt reaguje stlačením kľúča – chronoskop zastaví Rôzne varianty – subjekt reaguje buď hneď ako zaznie zvuk alebo hneď ako si zvuk uvedomí 1. prípad – reakčný čas 1/10 sek. Pocity a vnemy – sotva znateľný obraz očakávaného zvuku, značné prekvapenie, takmer bez vedomého chcenia 2. prípad – reakčný čas 2/10 sek. Pocity a vnemy – očakávanie zvuku, napätie, mierne prekvapenie, silná motivácia Výskum rozsahu apercepcie Rýchlo otáčavý bubon (s písmenami)– sleduje sa koľko ich subjekt apercipuje (nie len zaznamená ale i rozpozná, identifikuje a zapamätá) – cca 4-6 Výskum asociácií Odčítanie doby potrebnej pre rozpoznanie slova (apercepcia) od doby potrebnej na vyvolanie asociácie – doba asociácie => 3/4 sekundy Wundtovská psychológia Psychofyzický paralelizmus Myseľ nemôže existovať mimo telo Fenomény vedomia existujú súbežne s činnosťou nervovej sústavy – ale sú založené na kombinácií reálnych nervových procesov Vedomé duševné procesy sú zložené zo základných elementov Elementy – jednoduché pocity a bezprostredné vnemy Elementy sa zlučujú s pomocou pozornosti, vôľovej činnosti a kreativity Wundt + Precízny, experimentálny výskum vedomia + Založenie psychologického laboratória - zavrhovanie praktického aplikovania psychológie - skepsa voči možnostiam skúmania komplexných fenoménov (napr. myslenia – konflikt s „Wurzburskou školou“, pohŕdanie Jamesovou psychológiou) - odmietanie detskej (vývinovej) psychológie (zvládli by deti introspekciu?) James Na margo nemeckej psychológie (sarkasticky): „Jediná psyché, ktorú teraz veda uznáva je žaba s uťatou hlavou, ktorej zvíjanie vyjadruje hlbšie pravdy, než o akých ste vy, slabomyseľní básnici...“ Oceňoval experimentálnu psychológiu, ale sám experimenty nerobil – považoval ich za nudné Najvýznamnejší americký psychológ svojej doby – sám neabsolvoval jedinú prednášku... James - život Narodil sa v New Yorku, 1842 Otec nespokojný so školami – brával ho striedavo do Európy (James hovoril 5 jazykmi, študoval v Anglicku, Francúzsku, USA, Švajčiarsku, Nemecku) K Jamesovcom chodili na návštevu významní ľudia – James sa mohol stretnúť napr. s Emersonom či Thoreauom Študoval na Harvarde – chémiu, medicínu, fyziológiu Životná kríza Znepokojený mechanistickým svetonázorom Mám slobodnú vôľu? Riešenie – slobodne sa rozhodnem, že mám a ďalej sa uvidí.... 1872 – Prednáša na Harvarde (fyziologická psychológia) James V Amerike zaviedol experimentálnu psychológiu Reflexy na žabích nôžkach, rýchlosť nervového presunu informácií Experimentálne štúdium hypnózy a automatického písania Rovnovážny orgán – u žiab aj u nepočujúcich ľudí Snaha o overenie teórie, že pamäť sa dá, podobne ako svaly, posilňovať cvičením – učenie naspamäť zlepší pamäť ? výsledok – precvičovanie výkonnosť nezvýšilo (čiastočne znižovalo) Jamesov prístup Aj James využíval introspekciu – od Wundtovej sa však zásadne líšila James – tzv. naturalistická introspekcia (pozorovanie myšlienok a pocitov tak ako sa prirodzene javia) => Tak ako je možné pozorne sledovať vonkajší svet a následne ho klasifikovať, je možné pozorovať vnútorné dianie + v niektorých (nie všetkých) prípadoch je možné presnosť introspekcie overiť experimentálne „Snaha o introspektívnu analýzu v týchto prípadoch [wundtovskej experimentálnej introspekcie] podobá snahe chytiť točiacu sa hračku aby sme mohli pozorovať jej pohyb...“ Ďalšia metóda – „psychologizovanie“ – interpretácia ľudského správania na základe vlastného, osobného úsudku a skúseností. James - Myšlienky Funkcionalizmus Prúd myslenia JA Vôľa James - Funkcionalizmus vplyv Darwina vďaka svojim prispôsobujúcim sa vlastnostiam vyššie duševné procesy prešli počas vekov evolučným vývojom zložité duševné procesy sa vyvinuli vďaka svojim sebazáchovným funkciám; ak im chceme porozumieť, musíme sa pýtať, aké funkcie vyvolávajú James – Prúd myslenia nepretržitý tok komplexného vedomého myslenia vedomie = proces, funkcia mozgu Vedomie premýšľať o minulom, súčasnom, budúcom stave vecí, plánovať, prispôsobovať správanie vedomie je jednoliate; nie je to séria spojených zážitkov a myšlienok James - JA vedomie „ja“ oddeľuje vedomie jednej bytosti od druhých každý sme si vedomí svojej individuálnej identity empirické „ja“ materiálne ja spoločenské ja duchovné ja zdroj pocit jástva – patria „čistému egu“ James - Vôľa Vôľa produkuje nervové impulzy, ktoré vyvolávajú potrebné svalové pohyby ako dospievanie k zámeru niečo vykonať? – prísun informácií a skúseností o našej schopnosti dosiahnuť vytúžený cieľ konflikt – zvažujeme jednotlivé možnosti -> rozhodneme sa všetky okrem jednej ignorovať  venujeme pozornosť neľahkému cieľu zámerná činnosť pramení zo slobodnej vôle myseľ je v každom prípade príčinou správanie, prostredníkom vzťahu príčiny a následku a nie samočinným mechanizmom, pasívne reagujúcim na vonkajšie vplyvy. Kam sa podela vôľa v súčasnej psychológií?? Do istej miery – sebaregulácia, exekutívne funkcie, seba-účinnosť... James – James-Langeho teória emócií Emócie vznikajú v dôsledku vnímania telesných zmien „cítime ľútosť, lebo plačeme, hnev, pretože útočíme, strach, pretože sa chvejeme a nie, že plačeme, útočíme alebo sa chvejeme, pretože je nám ľúto, hneváme sa alebo sme plačliví“. Nezávisle na sebe: James – americký filozof a psychológ Lange – dánsky lekár Sergi – taliansky antropológ Spochybnenie – Cannon Emócia vzniká v mozgu (thalamus), telesné reakcie ju sprevádzajú Experimenty s dekortikáciou mozgu mačiek Telesné zmeny sú Príliš pomalé Nešpecifické Spor pretrváva do súčasnosti Na Jamesa nadviazali napr. Damasio, Ledoux, Barretová Na Cannona napr. Panksepp Wundt vs. James Wundt – precíznejší, experimentálny výskum James – bohatšie, realistickejšie témy (bližšie k „bežnému životu“) Aplikácie do pedagogickej psychológie Člen Národného výboru pre duševné zdravie – zaslúžil sa o investície do rozvoja duševnej hygieny, psychiatrických liečební Wundt nezohráva veľkú rolu v súčasnej psychológie Niektorí autori na neho ale nadväzujú – napr. konštruktivistické (emócie ako emergentné kombinácie psychických elementov: Afektu, vnemov a ideačných procesov) a dimenzionálne (Dimenzie afektu: Príjemnosť, nabudenie, napätie) prístupy k emóciám Výskum Vzťah medzi presvedčeniami a štýlmi myslenia 15 min Ďakujem za vyplnenie, pomoc s distribúciou  Link: https://www.psytoolkit.org/c/3.4.6/survey?s=fjfCQ