Majetková a finančná štruktúra podnikateľskej sféry (PS) PDF

Summary

This document provides an overview of asset and financial structure in business. It discusses key aspects like capital needs, asset characteristics, and financial stability. The content appears to be part of Business Management lessons.

Full Transcript

Majetková a finančná štruktúra podnikateľskej sféry (PS) Základná otázka, pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto potreba kapitálu je definovaná : rozsahom činností a náročnosťou kapitálu daného odboru. Vyjadrenie konk...

Majetková a finančná štruktúra podnikateľskej sféry (PS) Základná otázka, pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto potreba kapitálu je definovaná : rozsahom činností a náročnosťou kapitálu daného odboru. Vyjadrenie konkrétnej formy v akej je kapitál v podniku viazaný vyjadruje Majetková a finančná štruktúra PS  Objem majetku a jeho štruktúru charakterizujú aktíva v súvahe.  Pramene kapitálu podniku sú charakterizované finančnými zdrojmi, ktorých zloženie prezentuje finančná štruktúra podniku, kt je zobrazená v pasívach súvahy. Majetková a finančná štruktúra PS Pri rozhodovaní o objeme a štruktúre podnikového majetku sa orientujeme na :  Investičný majetok , stále aktíva, zahŕňajú: nehmotný majetok - patenty, goodwill, know – how... hmotný inv. majetok – pozemky, budovy, stroje... finančné investície – dlhodobé finančné aktíva.  Majetková a finančná štruktúra PS Každé odvetvie a odbor PS vyžaduje príslušnú majetkovú a finančnú štruktúru a to aj v rôznych stupňoch riadenia. Hosp. úspech PS nezávisí len na ich: technickej dokonalosti, inovačnej aktivity, komplexnosti ale aj od obchodnej zdatnosti vedenia PS. Majetková a finančná štruktúra PS Významnou súčasťou obchodnej zdatnosti PS je okrem:  cenovej politiky,  prieskumu trhu a  ochrany proti riziku podnikania  predovšetkým udržanie majetkovej a fin. stability. Majetková a finančná stabilita – predstavuje schopnosť PS vytvárať a trvale udržiavať Majetková a finančná štruktúra PS Ide predovšetkým o tri základné otázky: 1. pomer medzi jednotlivými zložkami majetku majetková štruktúra 2. pomer medzi jednotlivými druhmi používaného finančného krytia finančná štruktúra 3. vzájomný vzťah medzi jednotlivými Majetková a finančná štruktúra PS Zabezpečenie troch zakl. otázok v trhovej ekonomike úzko súvisí :  s právnou formou podnikania subjektu PS  s odvetvím, resp. odborom podnikania subjektu PS. Majetková a finančná štruktúra ma svoj statický a dynamický aspekt. Majetková a finančná štruktúra PS  Statický aspekt MF štruktúry, ako aj celkového stavu majetku a stavu jeho finančného krytia poskytuje súvaha.  Dynamický aspekt MF štruktúry odzrkadľuje  vecné investovanie do investičného majetku,  prírastok finančného investovania a obežného majetku a Majetková a finančná štruktúra PS Faktory vplývajúce na majetkovú štruktúru PS :  charakter odvetvia, odboru podnikateľ. činnosti ( napr. energ. priemysel),  stupeň rozvinutosti peňažného a kapitálového trhu,  konkrétna ekonomická situácia subjektu PS a Majetková a finančná štruktúra PS Finančná štruktúra PS predstavuje peňažné a kapitálové zdroje krytia majetku PS. Faktory vplývajúce na finančnú štruktúru PS:  právna forma podnikania,  charakter odvetvia, resp. odboru podnikateľskej činnosti (energet. priem., strojárstvo...), Majetková a finančná štruktúra PS Pre každý podnik je dôležitá ako jeho  majetková štruktúra tak aj jeho  kapitálová štruktúra na rozdiel od finančnej štruktúry predstavuje užšie vymedzenie zdrojov krytia zahŕňa len dlhodobé kapitálové zdroje. Majetková štruktúra ovplyvňuje Majetková a finančná štruktúra PS Vyšší stupeň likvidity podniku zvyšuje  na jednej strane jeho finančnú stabilitu  na druhej strane však znižuje jeho výnosnosť.  Likvidita by mala byť preto optimálna.  Zároveň kapitálová štruktúra by mala byť optimálna. Znamená to, že pomer dlhu k vlastnému Majetková finančná štruktúra PS Prostriedkom na zvyšovanie výnosnosti je aj finančná páka a daňový štít.  Na skutočnosti, že cudzí kapitál je lacnejší ako kapitál vlastný je založená finančná páka.  Cudzí kapitál dvíha výnosnosť vlastného kapitálu, Majetková a finančná štruktúra PS  Okrem toho pôsobí tzv. daňový štít (efekt), pretože úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou nákladov a náklady znižujú zisk, z ktorého sa platí daň, znižujú úrokové daňové zaťaženie podniku. Daňový štít pôsobí len vtedy ak Alokácia kapitálu do obežných aktív a do dlhodobého majetku Dôležitou úlohou pre podnikateľskú sféru je získaný kapitál efektívne alokovať, t.j.použiť na financovanie jednotlivých druhov majetku. K objemu a štruktúre podnikového majetku treba zohľadňovať najmä :  technický a technologický stav a úroveň uskutočňovanej činnosti s dynamikou a Alokácia kapitálu do obežných aktív a do dlhodobého majetku Zložky majetku majú vytvárať predpoklady  pre rentabilné hospodárenie a  musia byť tak likvidné, aby sa v procese kolobehu premieňali na peniaze skôr, ako je potrebné platiť jednotlivé záväzky ,  prakticky to tvorí finančnú stránku rozhodovania o Alokácia kapitálu do obežných aktív Obežný majetok – vykonáva kolobeh vo sfére obehu a výroby, prechádza niekoľkými fázami kolobehu. 1. Fáza – začína vo sfére obehu, kde obežný majetok má formu fin. prostriedkov, kt sa menia na naturálnu formu, nákup surovín..., teda fin. prostriedky sú vložené do výrobných Alokácia kapitálu do obežných aktív 2. Fáza – výrobné zásoby sa vo výrobnom procese spotrebúvajú, menia sa na hotovú produkciu a znovu sa vracajú do sféry obehu. Dochádza k transformácii výrobných zásob na rozpracovanú výrobu a následne vzniká hotová produkcia. Alokácia kapitálu do obežných aktív Výrobný proces si vyžaduje, aby obežný majetok bol súčasne vo všetkých troch formách,  čím rýchlejší je ich kolobeh a zmena foriem,  tým nižšia je potreba obežného majetku. Pri ekonom. prepočtoch pre obežný majetok používame pojem pracovný (prevádzkový) kapitál (working capital) ide o podnikový kapitál viazaný v Alokácia kapitálu do obežných aktív – dôležité pojmy a vzťahy  Prevádzkový cyklus – časové obdobie medzi nadobudnutím tovaru a zinkasovaním hotovosti od odberateľov.  Peňažný cyklus – rozdiel prevádzkového cyklu a počtu dní priemernej splatnosti záväzkov Alokácia kapitálu do obežných aktív Rozlišujeme:  hrubý pracovný kapitál (gross working capital) predstavuje hodnotu všetkých obežných aktív používaných v podniku a  čistý pracovný kapitál (net working capital), kt je daný rozdielom medzi sumou Alokácia kapitálu do obežných aktív V súčasnosti cieľom niektorých významných sv. firiem (napr. Whirpool, General Electrik...) je tzv. nulový pracovný kapitál (zero working capital)  Tato koncepcia do pracovného kapitálu zahŕňa zásoby + pohľadávky – záväzky u dodávateľov, predpokladá sa, že zásoby financujú samotní Alokácia kapitálu do obežných aktív  Aktívne riadenie pracovného kapitálu prináša podnikom zníženie prevádzkových nákladov na riadenie obež. majetku a zlepšuje likviditu.  Priebeh kolobehu obež. aktív je podmienený odvetvím a odborom činnosti Alokácia kapitálu do obežných aktív Pre určenie celkovej potreby prevádzkového kapitálu môžeme využiť nasledovné metódy a ukazovatele : Korelačnú metódu  slúži na určenie celkovej potreby obežných aktív v podniku, keď sa na základe časového radu údajov o výške tržieb a obežných aktív z minulých období – konštruuje regresná funkcia ich vzájemného vzťahu. Indexovú (koeficientnú) metódu Alokácia kapitálu do obežných aktív Priebeh prevádzkového cyklu charakterizujeme ukazovateľmi : Rýchlosť obratu obež. majetku – určuje sa pomerom hodnoty predanej produkcie k výške obež. majetku, s kt podnik disponuje. Stupeň využitia obež. majetku vyjadrujeme ukazovateľmi : Rýchlosť obrátky (ro inak Ro) – počet Alokácia kapitálu do obežných aktív Rýchlosť obrátky (ro) ro = RP inak (OR) – objem realizovanej produkcie (tržby) OM inak (So)- priemerný stav obež. majetku (aktív) Čím väčší je počet obrátok, tým účinnejšie sa obežný majetok využíva. Alokácia kapitálu do obežných aktív Ukazovateľ doby obrátky (to inak Do) v dňoch je pomer priemerného obež. majetku (OM inak So) násobený počtom dní obdobia k realizovanej produkcii (RP inak OR) ro inak Ro – rýchlosť obratu obežných aktív to = = Alokácia kapitálu do obežných aktív Keď od doby obratu odpočítame priemernú lehotu, na ktorú získavame obchodný úver od dodávateľov, dostaneme priemernú dobu trvania peňažného cyklu v oblasti obežných aktív. Koeficient využitia-viazanosti obežného majetku ( k realizovanej hodnote produkcie (RP) = OM- priemerný stav obež.majetku Alokácia kapitálu do obežných aktív Na určenie celkovej potreby prevádz.kapitálu podniku Prostredníctvom indexovej (koeficientnej) metóty platí vztah Po=Sz.Ir(1-Zz)+. kde (skrip.s.50) Po – očakávaná potřeba obež.aktív Sz - počiatočný stav obež.aktív závislých od objemu tržieb Ir – index očakávaného rastu tržieb Zz – očakávané zrýchlenie obratu obežných aktív závislých od objemu tržieb, vyjadrené desatinným číslom Alokácia kapitálu do obežných aktív Vzájomnú závislosť objemu tržieb a viazanosti obež.aktív vyjadríme regresnou priamkou : Yo = a + b.Xi pričom parametre a a b vypočítame - skrip. str.53 Optimálnu veľkosť jednej dodávky určíme podľa vzťahu Qopt = (skrip. s. 62) Alokácia kapitálu do obežných aktív Vysvetlivky : Nn – konštantné náklady vyvolané obstaraním jednej dodávky Ns - ročné náklady na skladovanie materiálu S - spotreba materialu celoročná Qopt – optimálna zásoba Nmin – minimálne náklady na získanie a viazanie príslušnej zásoby Alokácia kapitálu do obežných aktív Pre optimálny dodávkový cyklus platí vzťah: T= skrip.s.62 Optimálny počet dodávok určíme podľa vzťahu V= Minimálne náklady na získanie a viazanie zásoby zistíme: skrip.s.62 Nmin = Alokácia kapitálu do obežných aktív - manažment pohľadávok – pojmy a vzťahy Očakávaný výsledok hospodárenia transakcie Porovnávame súčasnú hodnotu zisku, kt sa  zinkasuje pri zaplatení pohľadávky  s výškou straty nákladov pri nezaplatení.  Ak je výsledok väčší ako 0, vtedy sa obchodný úver odporúča poskytnúť skrip.s. 63 Alokácia kapitálu do obežných aktív Manažment pohotových prostriedkov dôležité pojmy a vzťahy Pohotové prostriedky (PP) – najlikvidnejšie obežné aktíva : hotovosti, zostatky na bežných účtoch, obchodovateľné krátkodobé CP prinášajú relatívne nízky výnos. Podniky trvale udržiavajú istú sumu PP Alokácia kapitálu do obežných aktív Dôležité pojmy a vzťahy :  Koľko pohotových prostriedkov (PP) potrebuje podnik minimálne a optimálne viazať ?  Podniky zostavujú plány príjmov a výdavkov sú členené na krátke časové úseky. Umožňujú určiť nevyhnutnú potrebu viazania PP – suma zodpovedá  potrebe vyplývajúcej z transakčného motívu držania PP, Alokácia kapitálu do obežných aktív Dôležité pojmy a vzťahy :  Na určenie nevyhnutnej potreby PP možno použiť pravdepodobnostný model.  Je potrebné určiť aj formu v akej treba držať PP.  Modelovo túto situáciu riešil W.Baumol – Baumolov model – predpoklady  Neráta so žiadnymi peňažnými prijímami  Celkové peňažné výdavky sú známe a rovnomerné  Abstrahuje od trvalo viazanej Alokácia kapitálu do obežných aktív Vstupné premenné pre Baumolov model:  Celková suma peňažných výdavkov za projektované obdobie (T)  Úrokový výnos, kt prináša dŕžba krátkodobých CP vyjadrený desatinným číslom (i)  Transakčné náklady jednej konverzie peňazí na Alokácia kapitálu do obežných aktív Pri Baumolovom modely  Celkové náklady spojené s držbou PP v podniku (Npp) sú súčtom oportunitných a transakčných n. Npp = f. + i. učeb.str.154  Pre výpočet optimálnej úrovne hotovostnej rezervy C T –celková suma peň. výdavkov za obdobie i – úrokový výnos dŕžby krátkodobých CP Alokácia kapitálu do obežných aktív Bližšie k praktickým potrebám podnikov je Millerov-Orrov model : počíta nielen s výdavkami peňažných prostriedkov, ale aj s ich prijímami,  obidve veličiny sa v jednotl. dňoch menia náhodne,  Priemerné denné peň.príjmy sa rovnajú Alokácia kapitálu do obežných aktív Pri Millerovom-Orrovom modely sa predpokladá,že:  skutočné denné cash flow majú normálne rozdelenie a ich odklon od nuly je charakterizovaný štandardnou odchylkou (ẟ), resp. rozptylom ( učeb.str.156),  Model stanovuje hornú hranicu PP držaných vo forme peňazí (H), ich dolnú hranicu (L) a Alokácia kapitálu do obežných aktív Vzorec pre výpočet rozpätia (R) medzi jednotlivými hranicami : R = 3. (učeb.str. 156, skrip.str.66) Kde: f – transakčné náklady denný rozptyl zostatkov hotovosti i - úroková sadzba z CP (výnos z CP, môže byť iný než nominálna úroková sadzba Alokácia kapitálu do obežných aktív  Stav peňažných prostriedkov len, čo dosiahne v niektorom dni hornú hranicu (H), podnik nakúpi krátkodobé CP v takej sume,aby peňažné prostriedky poklesli na požadovanú úroveň Z (požadovaná priemerná úroveň peňažných prostriedkov –- tzv. bod návratu).  Ak v niektorom dni suma PP poklesne na úroveň dolnej hranice L, podnik predá krátkodobé CP tak, aby sa požadovaná Alokácia kapitálu do obežných aktív Pri Millerovom-Orrovom modely:  Dolná hranica je určená rozhodnutím manažmentu  Požadovanú úroveň rozpätia R... skr. 66/44- vzťah  Bod návratu Z Z= +L  Hornú hranicu H H=R+L skr. 67/45 - vzťah  Požadovaná úroveň peň. prostriedkov Z je tým väčšia, čím väčšie sú transakčné náklady f a čím väčšia je variabilita cash flow. A bude tým menšia, čím väčšia Alokácia kapitálu do obežných aktív  Ekonomický význam všetkých uvedených ukazovateľov je rovnaký.  Čím rýchlejší je obrat obežného majetku, tým väčší je objem produkcie pri viazaní rovnakej výšky obežného majetku. Normovanie obežného majetku Výška obežného majetku – má zásadne vždy zodpovedať žiaducej potrebe fin. prostriedkov, kt viazanosť má smerovať k ich optimalizácii, k čomu napomáha ich normovanie formou normatívov.  Normatív – je stanovená výška obež. majetku vyjadrená v normách, kt je v priemere viazaná v príslušnej forme zásob. Tým sa dosahuje Normovanie obežného majetku Normujú sa nasledovné zložky majetku :  výrobné zásoby, t.j. zásoby surovín, zakl. a pomocného materiálu a palív,  zásoby nedokončenej výroby,  zásoby hotovej produkcie. Pri rozbore obež. majetku sa zameriavame :  na skladovanie optim. stavov výr. zásob, rozpracovanej výroby a hotovej Normovanie obežného majetku Výpočet normatívu výrobných zásob : Čvz – časová norma výr zásob Nvz =. Čvz - priemerná denná spotreba materiálu Čvz = + t + p Nvz – normatív výr. zásob Normovanie obežného majetku Celková efektívnosť využívania obežného majetku je ovplyvnená :  zrýchľovaním obratu obežného majetku,  znižovaním mernej spotreby vo výrobnom procese  pri komplexnom využití surovín,  vo zvyšovaní výťažnosti,  v efektívnom využití energie. Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku  Rozhodovanie o alokácií kapitálu do dlhodobého majetku je rozhodovaním o investíciách,  ide o jedno z najdôležitejších rozhodnutí podnikového manažmentu,  rozhodnutia vychádzajú zo stratégie podniku a zakladajú smer jeho vývoja. Pojem investícia môžeme zadef. ako statky , kt Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku Rozlišujeme tri základné skupiny investícií :  hmotné (vecné, fyzické, kapitálové) investície vytvárajú alebo rozširujú výrobnú kapacitu podniku (pozemky, budovy, stroje a zariadenia),  finančné investície – nákup cenných papierov, obligácii, akcii, požičanie peňazí invest. spoločnostiam za účelom získania úroku, Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku Z hľadiska toho, či investície rozširujú alebo len obnovujú výr. kapacitu podniku poznáme :  rozvojové (rozširovacie ) investície – ich cieľom je zvýšiť výrobný alebo komerčný potenciál, prinášajú rast tržieb,  obnovovacie investície – náhrada a Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku Sociálne investície – zlepšujú pracovné a životné podmienky , spájame ich s investíciami verejného záujmu ide napr. investície na ochranu ŽP a zlepšenia pracovného prostredia, dodržiavania zákonov, smerníc, nariadení vrátane smerníc EU. Kapitálové výdavky na projekt (Kv) Kv = I + ČKP – (PC ± D ) kde I - výdavky na nadobudnutie stroja ČKP - prírastok čistého pracovného kapitálu PC - predajná cena nahrádzaného stroja D - daňový efekt Podnik predá nahrádzaný stroj za trhovú cenu, kt je vyššia ako zostatková cena, príjem z predaja musí Peňažné príjmy z projektu CF = Z + O ± ČPK +PC ± D + premena ČPK na CF kde (skr. s.71) CF – ročný peňažný príjem Z - ročný zisk po zdanení O - ročné odpisy z investície ČPK - zmena čistého pracovného kapitálu počas životnosti projektu PC - predajná trhová cena Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku Pri hodnotení investície (inv. projektu) berieme do úvahy nasledujúce kritéria :  Výnosnosť (rentabilitu) – predstavuje zisk po zdanení a odpisy, je to netto cash flow, kt bude projekt produkovať po dobu svojej životnosti. Pre posudzovanie výnosnosti investície Metódy hodnotenia projektov vzťahy (vzorce) ČSH = - KV (skr.s.74) Kde: i - úroková miera (požadovaná miera výnosu) ČSH - čistá súčasná hodnota – rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami (odúročenými k začiatku realizácie investície) a kapitálovými Metódy hodnotenia projektov vzťahy (vzorce) Vnútorná miera výnosnosti (VMV)– úroková miera, pri kt sa ČSH projektu = 0 VMV = in +.(iv - in) (skr.s.74) in – nižšia zvolená úroková sadzba iv - vyššia zvolená úroková sadzba Cn – ČSH pri nižšej zvolenej úrokovej sadzbe v Vplyv fin.rozhodnutí na efektívnosť projektu (pojmy,vzťahy) Úrokový daňový štít – zníženie dane spôsobené (skr.s.77) znížením daňového základu o úroky Upravená UČSH – zahrnutie vplyvu fin. rozhodnutí do výpočtu ČSH  Ak bude projekt financovaný emisiou nových akcií UČSH = ČSH – emisné náklady Vplyv finančných rozhodnutí na efektívnosť Podnik môže použiť pri výpočte ekonomickej efektívnosti daňový štít len vtedy ak počas životnosti projektu bude tvoriť  zisk a  platiť dane. Projekty s kladnou UČSH sú akceptovateľné. Alokácia kapitálu do dlhodobého majetku Každá investícia je spojená s rizikom.  Rizikovosť ako kritérium – vyjadruje možnosť, že skutočný vývoj výnosnosti sa bude odchyľovať od očakávaného výnosu. Riziko predstavuje neistotu, kt môžeme kvantifikovať najčastejšie pomocou

Use Quizgecko on...
Browser
Browser