STAV1 Past Paper Exam Questions PDF

daily affirmation: skúšku zo stavka som dala ľavou zadnou 🙂 Oblasti skúšobných otázok STAV1 24/25 Oblasti skúšobných otázok STAV1 24/25 Oblasť 01: Architektúra a konštrukcie 1. Terminológia prvkov fasády, konštrukčných a stavebných prvkov 2. Grafické vyjadrenie budovy v...

daily affirmation: skúšku zo stavka som dala ľavou zadnou 🙂 Oblasti skúšobných otázok STAV1 24/25 Oblasti skúšobných otázok STAV1 24/25 Oblasť 01: Architektúra a konštrukcie 1. Terminológia prvkov fasády, konštrukčných a stavebných prvkov 2. Grafické vyjadrenie budovy v stavebných plánoch: druhy čiar: 3. Značenia stavebných materiálov 4. Značenia otvorov v pôdoryse, reze a pohlade - ako sme robili vo výkresoch? 5. Základné konštrukčne prvky, statická podstata a ich aplikácia (podrobne v téme 5 - nosné prvky) 6. Kreslenie výplní otvorov: dvere, okná – len ako sme robili v rezoch a pôdorysoch pozrieť si Oblasť 02: Projektová dokumentácia 7. Základná terminológia projektovej dokumentácie 8. Účastníci výstavby 9. Základné delenie projektovej dokumentácie 10. Obsah projektovej dokumentácie Oblasť 03: Situácia, budova a okolie +VÝKRES 4 (Situácia!!!!!!!!!!!!!!!!) 11. Podklady pre spracovanie výkresu situácie 12. Terminológia, odstupovej vzdialenosti, vstupy z územného plánu 13. Súčasti architektonickej a celkovej situácie 14. Základné faktory pre výber staveniska Oblasť 04: Nosné konštrukčné prvky budov, modul 15. Vertikálne nosné prvky, delenie, charakteristika 16. Horizontálne nosné prvky, delenie, charakteristika 17. Materiálová báza vertikálnych a horizontálnych nosných prvkov (bežné materiály, drevo, tvárnice, plechy, železobetón…) 18. Uloženie prvkov, charakteristika 19. Modul, skladobný a výrobný rozmer 20. Modul konštrukčných sústav Oblasť 05: Materiálová báza v stavebníctve 21. Fyzikálno-technické vlastnosti materiálov, základné ukazovatele, použitie, princípy vrstvenia stien (podľa využitia stavby vyberáme vhodný materiál na konštrukciu) 22. Základné stavebné materiály, výhody, nevýhody 23. Charakteristické požiadavky na stavebné materiály Oblasť 06: Stenové systémy 24. Stenové sústavy klasické: kamenné a keramické — jednovrstvové, materiál, hrúbka stien 25. Kategórie budov z hľadiska energetickej hospodárnosti, tepelné kritéria pre steny 26. Murované steny jednovrstvové z keramických tvaroviek a pórobetónových tvárnic, sťaženie 27. Murované steny z debniacich tvaroviek. Steny so strsteným (?) debnením, stuženie  28. Murované steny zateplené, vrstvené a s odvetrávanou vzduchovou medzou 29. Železobetónové steny monolitické a prefabrikované so zateplením 30. Preklady nad otvormi a obvodové vecne v sústavách z rôznych materiálov 31. Deliace nosné steny murované, monolitické, sklobetónové 32. Stykovanie vnútorných murovaných nosných a nenosných stien s obvodovými stenami Oblasť 07: Stropné konštrukcie montované 33. Montované stropy železobetónové doskové 34. Montované stropy železobetónové trámové s vložkami, skladba a detail 35. Montované stropy, oceľový trám s vložkami 36. Hríbové (hlavicové) stropy, bezprievlakové stropy, zdvíhané stropy 37. Klenby, statický princíp klenby, pravidlá skladby tehál, kameň v klenbe 38. Drevené stropy trámové a fošňové, detaily. Drevené spriahnuté stropy 39. Polomontované stropy trámové s vložkami keramickými, pórobetónovými, skladba, detail 40. Oceľové stropy s trapézovým plechom, detail, skladba. Spriahnuté stropy Oblasť 08: Stropné konštrukcie monolitické 41. Monolitické stropy železobetónové, druhý, empirické dimenzovanie hrúbok stropov 42. Monolitické stropy železobetónové — vyľahčené. Sklobetónové stropy Oblasť 09: Podlahy 43. Podlahy. Druhy podláh. Vrstvenie podláh, princíp plávajúcich podláh 44. Skladané povrchy, dlažby, potery, povlaky, bežné materiály povrchov ich charakteristika 45. Charakteristika podláh mokrých, suchých, ťažkých, ľahkých 46. Drevené podlahy klasické a novodobé 47. Terasové podlahy. Vyhrievané podlahy, vonkajšie dlažby a potery 48. Špecifické príklady riešenia podláh v prevádzkach Oblasť 10: Konštrukčné systémy a stabilita budov 49. Konštrukčné sústavy. Stabilita objektov. Modul 50. Previslé konštrukcie pri stenových a skeletových sústavách. Pôdorysy, rezy 51. Pomenovanie konštrukčných sústav Oblasť 11: Skelet 52. Konštrukčné prvky železobetónového skeletu. Sústavy pozdĺžne, priečne, obojsmerné 53. Monolitické železobetónové skelety. Tuhosť stavby. Kombinované sústavy 54. Prefabrikované skelety. Stykovanie prvkov 55. Oceľové skelety. Geometria prvkov, stykovanie prvkov, stabilita skeletu, zavetrovanie 56. Spriahnuté oceľové skelety. Ochrana oceľových konštrukcií Oblasť 01: Architektúra a konštrukcie 1.​ Terminológia prvkov fasády, konštrukčných a stavebných prvkov  2.​ Grafické vyjadrenie budovy v stavebných plánoch: druhy čiar: mierky: XL(1:500, 1:350, 1:250), L(1:200), M(1:100), S(1:50), kótovanie: robí sa pod 45 stupňovým uhlom, ako sme robili na výkresoch, plaváky (výškové, rovinné?), relatívna vs absolútna nadmorská výška, svetlá vs konštrukčná výška vs podlažná výška vieme, do rezov horizontálne kóty nepatria !!! 3.​ Značenia stavebných materiálov  a kreslenie zariaďovacích predmetov 4.​ Značenia otvorov v pôdoryse, reze a pohlade - ako sme robili vo výkresoch?  5.​ Základné konštrukčne prvky, statická podstata a ich aplikácia (podrobne v téme 5 - nosné prvky) 6.​ Kreslenie výplní otvorov: dvere, okná – len ako sme robili v rezoch a pôdorysoch pozrieť si Oblasť 02: Projektová dokumentácia  7.​ Základná terminológia projektovej dokumentácie 8.​ Účastníci výstavby 9.​ Základné delenie projektovej dokumentácie 10.​Obsah projektovej dokumentácie Oblasť 03: Situácia, budova a okolie + VÝKRES 4 (Situácia!!!!!!!!!!!!!!!!) 11.​Podklady pre spracovanie výkresu situácie Podklady pre spracovanie dokumentácie -Mapové podklady -Katastrálna mapa Územno–plánovacie podklady -generel -územný plán obce -územný plán zóny -urbanistická štúdia -územno-plánovacia informácia 12.​Terminológia, odstupovej vzdialenosti, vstupy z územného plánu STAVENISKO – priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác, na uskladňovanie stavebných výrobkov a zariadení STAVEBNÝ POZEMOK – časť územia určená územným plánom (...) na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. 13.​Súčasti architektonickej a celkovej situácie archi – graficky pútavé, návrh zelene, odpadové hosp., parkovanie, úprava terénu… celková – osadenie stavby, technická situácia, dokumentácia pre stavebné povolenie, pre realizáciu stavby (koordinačná to isté ale s inžinierskymi sieťami) 14.​Základné faktory pre výber staveniska -atraktívnosť polohy -využiteľnosť -klimatické podmienky napr. vetry -orientácia na svetové strany  -dopravné napojenie -napojenie na technickú infraštruktúru -morfológia terénu -podzemná voda, vsakovacie podmienky… Oblasť 04: Nosné konštrukčné prvky budov, modul -prvky podľa zhotovenia: monolitické prvky, prefabrikáty 15.​Vertikálne nosné prvky, delenie, charakteristika Vertikálne nosné prútové prvky: prúty (menej než 100mm), stĺpy (100–600mm), piliere (nad 600mm) Vertikálne nosné plošné prvky: membrány (do 100mm), dosky (100–200mm), steny (nad 200mm)  16.​Horizontálne nosné prvky, delenie, charakteristika Horizontálne nosné prvky: prúty (nosník, trám, prievlak, preklad), dosky, platne (membrány, siete, škrupiny,...) 17.​Materiálová báza vertikálnych a horizontálnych nosných prvkov (bežné materiály, drevo, tvárnice, plechy, železobetón…) Môžu byť: 1. monolitické 2. prefabrikované (polomontované, montované) 18.​Uloženie prvkov, charakteristika 19.​ Modul, skladobný a výrobný rozmer 20.​Modul konštrukčných sústav Oblasť 05: Materiálová báza v stavebníctve 21.​Fyzikálno-technické vlastnosti materiálov, základné ukazovatele, použitie, princípy vrstvenia stien (podľa využitia stavby vyberáme vhodný materiál na konštrukciu) 22.​Základné stavebné materiály, výhody, nevýhody materiál výhody nevýhody DREVO pevnosť v tlaku aj nasiakavosť ťahu, dostupnosť, dobrý izolant KAMEŇ pevnosť, nízka izolácia, hmotnosť, dostupnosť, super pracnosť, nasiaka akumulant, bez povrchovej úpravy OCEĽ pevnosť, požiarna zlý izolant odolnosť KERAMICKÁ TEHLA pevnosť, odolnosť, zlý izolant, nasiakavosť akumulant PÓROBETÓNOVÁ TVÁRNICA ľahká, rýchla ? montáž BETÓN dobrý v tlaku, zlý v ťahu, ťažký, zlý (kameň+cement+voda ľahká izolant +plastifikátory) tvarovateľnosť  DREVOTRIESKOVÉ TVAROVKY vyššia pevnosť v zložitejšia montáž, slabá tlaku modulárnosť MUROVACIE A DEBNIACE super do BETÓNOVÉ TVAROVKY prevádzok, garáží, dielní, prežije čokoľvek ŽELEZOBETÓN oceľová výstuž ťažký, zlý izolant pomáha zlepšiť vlastnosti v ťahu FILIGRÁN prefabrikovaný vysoká cena vystužený oceľobetón, rýchla montáž ŽELEZOBETÓNOVÝ najlepšie PREFABRIKÁT exteriérové prvky, schody, lavičky OMIETKY: SADROVÁ GLETOVANÁ A bez zápachu, zdravotne SADROVÁ STIERKA neškodná, prírodný materiál, prirodzený regulátor klímy, dokonale hladká, ľahko opraviteľná HLINENÉ OMIETKY zdravotne neškodná, náročné na spracovanie, prírodný materiál, limitované detaily, mäkký regulátor v priestore, nerovnomerný povrch VÁPENNÉ, zdravotne neškodná, tvrdý povrch, veľmi VÁPENNO-CEMENTOVÉ, prírodný materiál, náročné na opravu, zrnitý CEMENTOVÉ reguluje klímu povrch MODERNÉ tónované, veľmi odolné TENKOVRSTVOVÉ proti poveternostným vplyvom, pružné, vodoodpudivé, zosilňujúce vlákna, mramorové kamenivo TEPELNÉ IZOLÁCIE: (len pár na vymenovanie, netreba vedieť na spamäť) -styrodur, EPS, polyuretán, sklená vlna, kamenná vlna, penosklo, drevovlákno, celulóza, konopná izolácia, slama, ovčia vlna  ALTERNATÍVNE MATERIÁLY: -uhlíkové vlákna (lamely) -kompozitné materiály -sklené vlákna 23.​Charakteristické požiadavky na stavebné materiály – technológia výroby – statické vlastnosti – pevnosť – tepelnoizolačné požiadavky –budovy musia spĺňať kategóriu A0 –stenami uniká najviac tepla (+okná, dvere) –vieme vyrátať tepelný odpor materiálov R – akustické požiadavky – požiarna odolnosť –triedy reakcie na oheň od A po F – vnútorná pohoda Oblasť 06: Stenové systémy 24.​Stenové sústavy klasické: kamenné a keramické — jednovrstvové, materiál, hrúbka stien Stena: – základný zvislý nosný prvok – jej hrúbka závisí od použitého materiálu, celkovej tuhosti objektu, zaťaženia stavby – stenové sústavy – tehlové, kamenné, betónové, železobetónové Kritéria pre tvorbu stenových systémov: a) technológia výroby (murovanie, betónovanie, montovanie, kombinovanie) b) pevnosť steny c) tepelnoizolačné požiadavky d) akustické požiadavky e) požiarna odolnosť V závislosti od uloženia stropných prvkov rozoznávame : a) pozdĺžne stenové sústavy (stropy sú kladené na pozdĺžne nosné múry, stabilita je zabezpečená hmotnosťou stien, ich vzájomným spojením medzi sebou a aj spojením so stropnou konštrukciou) b) priečne stenové sústavy (majú stropné konštrukcie uložené na priečnych stenách) c) obojstranné stenové konštrukčné sústavy (vznikajú spojením priečnych a pozdĺžnych nosných stien) Murované stenové sústavy: – stenové nosné konštrukcie, ktoré sú utvorené skladaním kusových materiálov do geometrie steny a ich vzájomných zviazaní maltou – kedysi kameň, tehla a ich kombinácia – v súčasnosti sa kamenné murivo používa len na architektonické stvárnenie fasád a na vonkajšie oporné múry – tehlové murivo sa ako nosný prvok používa pri výstavbe rodinných domov, pri nižšej občianskej vybavenosti a ako výplňové murivo v skeletoch – materiálová základňa – kameň, tehly, keramické tvarovky, betónové, pórobetónové tvárnice, zmiešané murivo Keramické sústavy: – tehly – kusové stavivá zhotovené tvarovaním, sušením a pálením vhodným tehliarskych zemín, odlišujú sa rozmermi, spôsobom vyľahčenia, pevosťou v tlaku, v ťahu – klasická tehla – plná, pálená, TPP, CPP – 100, 150, 300, 450, 600 mm – metrická tehla – priečna dierovaná tehla (CDm) – 125, 250, 375, 500 mm, voštinka (slang), keramická tvarovka Väzby murív: – behúňová – hrúbka 150 mm – vnútorné priečky – väzáková – hrúbka 300 mm – nosné steny – krížová – hrúbka 450mm – vonkajšie steny – polokrížová – hr 300 mm – nosné steny – gotická, poľská – holandská – spojovací materiál – malta – hlinené malty – vápenná malta MV ( vápno, piesok, voda – tvrdne len na vzduchu) – vápenno cementová malta MVC ( cement, vápno, piesok, 1:1:6 ) – cementová malta (cement, piesok, voda – tuhne aj vo vlhku ) – pevnosť narastá smerom k cementovej malte – pre obvodové múry boli vyvinuté keramické tvarovky (umelé kusov stavivo), ktoré sa používajú do troch podlaží ako nosné a pre viac podlaží ako výplňové Kamenné sústavy: – výhody – kameň ako kusové stavivo je odolný voči účinkom vonkajšej klímy – nevýhody – zlé tepelno izolačné vlastnosti – murivo z lomového kameňa – nedodržiavajú sa vodorovné a zvislé škáry – kyklopské murivá – krajší vzhľad vonkajšieho líca kamenného muriva, tvar päť – šesť uholníka – riadkové hrubé murivo – zachováva zásadu vodorovných ložných škár vo vzdialenosti 300 až 500 mm – riadkové čisté murivo – kameň získaný z lomu musí byť opracovaný do tvaru hranolov – zmiešané murivo – kameň + betón 25.​Kategórie budov z hľadiska energetickej hospodárnosti, tepelné kritéria pre steny Kategórie budov z hľadiska energetickej hospodárnosti: – tepelnoizolačné požiadavky (primárna energia, uhlíková stopa, únik tepla (najmä stenami)) – spôsobmi vyukrovania, chladenia, zdrojmi tepla – dosahujeme energetický certifikát budovy – čislo sa vyjadruje k kW – rok vykurovania – musí spĺňať A0 – nízkoenergetický dom A1 – klasický dom s racionálnym vykurovaním (< 50 kWh/m2) – pasívny dom A1 – tepelné čerpadlo, rekuperácia, vzduchotesný (> 15 kWh/m2) – nulový až aktívny dom A0 – pasívny základ, fotovoltika, vlastné zdroje energie (> 5 kWh/m2) – úniky tepla (obvod. steny 35%, strecha 25%, okná a iné otvory 10 až 15%, základy 15%) Tepelné kritéria pre steny: Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ (W/m*K): – schopnosť materiálu viesť teplo (teplota za jednotku času, za ktorý prejde každým m2 dosky hrubej 1 m, ktorej jedna strana má teplotu o 1K viac ako druhá, na druhú stranu) – čím je hodnota nižšia, tým má materiál lepšiu izolačnú schopnosť a teplo uniká cez materiál pomalšie Tepelný odpor R (m2*K/W): – vyjadruje odpor 1 m2 konštrukcie proti prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1K – čím je tepelný odpor vyšší, tým má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti 𝑑 (ℎ𝑟ú𝑏𝑘𝑎 𝑚𝑎𝑡𝑒𝑟𝑖á𝑙𝑢) – výpočet hrúbky tepelnej izolácie 𝑅 = λ (𝑠úč𝑖𝑛𝑖𝑡𝑒ľ 𝑡𝑒𝑝𝑒𝑙𝑛𝑒𝑗 𝑣𝑜𝑑𝑖𝑣𝑜𝑠𝑡𝑖) Súčiniteľ prestupu tepla U (W/m2*K): – aké množstvo tepla sa stráca cez 1 m2 stavebnej konštrukcie pri jednotkovom rozdiele teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím 1 – prevrátená hodnota R 𝑈 = 𝑅 (𝑡𝑒𝑝𝑒𝑙𝑛ý 𝑜𝑑𝑝𝑜𝑟) – čím je hodnota menšia, tým lepšie sú tepelnoizolačné vlastnosti Faktor difúzneho odporu μ: – vyjadruje relatívnu schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru – čím je odpor nižší, tým lepšie umožňuje materiál prepúšťať paru 26.​Murované steny jednovrstvové z keramických tvaroviek a pórobetónových tvárnic, sťuženie – základným zvislým nosným prvkom je monolitická betónová, troskobetónová, pórobetónová alebo oceľobetónová stena utvorená priamo na stavbe do debnenia Z hľadiska tvaru môže byť : - rovinná - zakrivená v závislosti od funkčných a statických požiadaviek Druhy debnenia : - Posuvné debnenie – posuv debnenia sa zabezpečuje hydraulicky - Veľ koplošné odebňovacie systémy (systémové debnenie) – kvalitné preglejky a oceľový plech, kostra odebňovacích panelov je oceľová, opatrená rastrom spojovacích otvorov, vyznačujú sa vysokou pevnosťou a tuhosťou, čo zabezpečuje rýchle betónovanie, vysokú životnosť, kvalitný povrch, ľahkú manipuláciu - Tunelové debnenie - veľkoplošné debnenie sa aplikuje v dvoch fázach na priečne stenové sústavy – osobitne na steny a potom na strop. Výrobný cyklus stien je 1-2 dni, stropov 5 dní, tento nesúlad odstraňuje princíp tunelového debnenia a to zlúčením odebňovania nosných stien do jedného výrobného cyklu Stuženie: – tehlové murivo s vystuženými ložnými škárami (oceľové vložky) sa robí pri značnom zaťažení – toto vystuženie škár zvyšuje únosnosť muriva, obmedzia sa deformácie kolmé na pôsobenie tlaku, ťahové napätia, ktoré vznikajú v škárach prenesú oceľové vložky – výstuž pôsobí proti otváraniu styčných škár a proti náhlemu porušovaniu muriva – šírka vystužených škár musí byť väčšia, aby sieťovina bola vyplnená maltou – vystuženie môžeme použiť pri namáhaní muriva dostredným, mimostredným, alebo pôsobiacim v jadre Celistvé priečky: – Monierova priečka – ŽB, betónuje sa do debnenia, vodorovne aj zvislo je vystužená betonárskou oceľou Rabitzova priečka – vápenosadrová, samonosná, vápenosadrová malta sa nahadzuje na rabicové pozinkované pletivo, napnuté na kostre z betonárskej výstuže 27.​Murované steny z debniacich tvaroviek. Steny so strateným debnením, stuženie Murované steny z debniacich tvaroviek: Steny so strateným debnením: Stuženie: 28.​Murované steny zateplené, vrstvené a s odvetrávanou vzduchovou medzou Murované steny zateplené: Murované steny vrstvené: Murované steny s odvetrávacou vzduchovou medzou: 29.​Železobetónové steny monolitické a prefabrikované so zateplením ŽB steny monolitické so zateplením: ŽB steny prefabrikované so zateplením: 30.​Preklady nad otvormi a obvodové vecne v sústavách z rôznych materiálov Preklady nad otvormi: Obvodové vence v sústavách: 31.​Deliace nosné steny murované, monolitické, sklobetónové Deliace nosné steny murované: Deliace nosné steny monolitické: Deliace nosné steny sklobetónové: 32.​Stykovanie vnútorných murovaných nosných a nenosných stien s obvodovými stenami Stykovanie vnútorných murovaných nosných s obvodovými stenami: Stykovanie vnútorných murovaných nenosných stien s obvodovými stenami: Oblasť 07: Stropné konštrukcie montované fajn resources ŽB Stropné konštrukcie - Ivanka Bezáková http://www.elearn.vsb.cz/archivcd/FAST/PS2/stropni-konstrukce.html 33.​Montované stropy železobetónové doskové Montované stropy: – stropy z prvkov, ktoré donesiem na stavbu a uložím – majú vysokú únosnosť, hoci ich hmotnosť je malá Podstojkovanie – pridaná samostatná konštrukcia ako podpora stropu pri montovaní, po betónovaní odstránená Železobetónové montované stropy doskové: predäté alebo nepredpäté – Spiroll – používajú sa pri malých rozpätiach (3 000 až max. 3100 mm) – rozlišujeme dosky plné a dutinové (vyľahčené) – zhotovujú sa z prefabrikovaných ŽB dosiek s max. šírkou 300 mm a dĺžkou (svetlý rozpon) max. 3000 mm (Skladebné rozměry desek jsou: šířka 300, 600 mm, délky 1200 až 3300 mm, tloušťky 75, 80, 100 a 150 mm) – ich uloženie na nosné murivo je min. 150 mm do podložia z cementovej malty – styčné škáry sa zalievajú cementovou zálievkou (niekedy sa do škáry dáva zálievková výstuž o 8 – 16 mm, potom v miestach , kde sa kladie výstuž musí byť škára široká 30mm) – panely musia byť spojené v pozdĺžnom smere (nosné sú v pozdĺžnom smere, kde je ukladaná predpätá výstuž) – priečny prierez je väčšinou lichobežníkový s dutinami na vyľahčenie – potrebujú dve podpery Výhody :) Nevýhody :( – rýchla montáž (rýchlejšia, čím väčší sa – potreba mechanizmov na dopravu (kvôli psadzuje prvok) hmotnosti) – malá pracnosť (prefabrikát bez mokrého – prvky sú viazané na rozpätie (vplyv na procesu) dispozíciu stavby) – skrátená doba výstavby (nečaká sa na – nepriaznivé zvukoizolačné vlastnosti stvrdnutie betónu) (vzduchová nepriezvučnosť, kročajový útlm: problém dutín v paneloch) – nezávislosť od počasia – potrebná prenosť pri montáži – po montáži je strop únosný – menšia požiarna odolnosť ako monolitické 34.​Montované stropy železobetónové trámové s vložkami, skladba a detail Montované stropy: – stropy z prvkov, ktoré donesiem na stavbu a uložím – sústava nosných železobetónových (alebo oceľových nosníkov), na ktoré sa kladú stropné vložky – rebrá vyprofilované nad nosníkom sa potom zalievajú betónom – majú vysokú únosnosť, hoci ich hmotnosť je malá Podstojkovanie – pridaná samostatná konštrukcia ako podpora stropu pri montovaní, po betónovaní odstránená Montované stropy železobetónové trámové s vložkami: – SKLADBA – zhotovujú sa ukladaním prefabrikovaných ŽB nosníkov (trámov) tvaru “I” alebo “L” na nosné steny, medzi ne sa vložia betónové vložky (vložky môžu byť aj z iných materiálov: pórobetónové, keramické, …) – trámové majú vzdialenosť nosníkov 1 500 až 3 000 mm – zalieva sa betónom – podstojkovanie – ak nám pri stene nevychádza kladačský plán, môžeme použiť čiastkové tvarovky alebo naukladáme viacero nosníčkov vedľa seba – ak prechádzame cez viacero polí, nemôžme s nosničkom prechádzať cez polia – ukončíme nosník na nosnej stene a pokračujeme s novým – nosníčky môžu byť aj priehradové (ako v halových objektoch) s betónovými vložkami – šírka medzi nosníkmi väčšinou 600 mm – uložené na nosníku s prégrami (“obrátené V”) Vložky: – Pórobetónové vložky (Ytong, Hebel) – “plná” – Keramické vložky (Porotherm) – dutinová – Rectolight (Lisovaná drevoštiepka) Vencová tvárnica – spojená s tepelnou izoláciou, ukladá sa na vonkajšiu fasádu okolo ŽB venca ŽB veniec (Hebel) – podpora stropu ! Dĺžka nosníka a vložky – tak, aby sa zmestilo na stenu s uložením nosníka a stropnej vložky (min. 100 - 125 - 150 mm) Detail (nižšie): 1.​ Hebel – ľahčený strop – priehradový nosník – pórobetónová vložka s ŽB nosníkom 2.​ Premaco – ľahčený strop – priehradový nosník – betónová vložka s ŽB nosníkom 3.​ Porotherm – keramický strop – keramická vložka s keramickým nosníkom (?)  35.​Montované stropy, oceľový trám s vložkami Montované stropy: – stropy z prvkov, ktoré donesiem na stavbu a uložím – sústava nosných železobetónových (alebo oceľových nosníkov), na ktoré sa kladú stropné vložky – rebrá vyprofilované nad nosníkom sa potom zalievajú betónom – majú vysokú únosnosť, hoci ich hmotnosť je malá Podstojkovanie – pridaná samostatná konštrukcia ako podpora stropu pri montovaní, po betónovaní odstránená Oceľový strop: – oceľové stropy s výplňou – oceľové stropy Oceľový trám s vložkami: – väčšinou tehlová výplň – oceľový nosník “I”, ale aj “H” – často na stavbu klenutých stropov (nemusíme ju zalievať betónom, stačí zasypať násypom) – aj betónové môžu byť klenuté – môžeme naň tiež ukladať traverzový plech s výškou záhybov 150 mm, ktorý môže byť viac-pólový (existuje aj samonosný), ktorý sa nemusí zalievať – na nosné steny poukladáme nosníky, následne ukladáme vložky/plech (ako pri betónových vložkách a nosníkoch) 36.​Hríbové (hlavicové) stropy, bezprievlakové stropy, zdvíhané stropy Hríbové (hlavicové) stropy: — používajú sa, keď sú na strope veľké sústredené sily ako ťažké stroje a podobne — poznáme: 1.​ lokálne podopretá doska so zosilnujucimi hlavicami 2.​ lokálne podopretá doska s viditeľnými hlavicami – používajú sa v podzemných parkoviskách – môžu byť oceľové, ŽB a v rôznych tvaroch ako obdĺžnik, zrezaný kužeľ alebo ihlan – ich veľkosť a vzdialenosť učuje statik Bezprievlakové stropy: — strop, ktorý je vystužený vrámci stropnej dosky (stĺpy sú na husto uložené a staticky to vyhovuje) — bez toho hrozí prepichnutie dosky cez stĺp (zlá statika) – skryté hlavicové (hríbové) stropy – zlepšenie statiky a eliminácia prepichu (používa sa aj keď je stropná doska hrubšia ako 180 mm pre lepšiu únosnosť) Zdvíhané stropy: — monolitické stropné konštrukcie pre všetky poschodia sa vyrábajú priamo na stavbe v najnižšom poschodí a to tak, že ležia jedna na druhej — aby sa stropy mohli dvíhať je nutné vytiahnuť pomocou posuvného bednenia stužujúce jadro, ktoré bude prenášať vodorovné sily — po zatvrdnutí (21 dní) sa dvíhajú pomocou hydraulických zdvíhakov na jednotlivé poschodia — dôkladne sa ukotvia pomocou zabetónovaných oceľových hlavíc do železobetónových alebo oceľových stropov – málo využívaný kvôli nákladnosti  37.​Klenby, statický princíp klenby, pravidlá skladby tehál, kameň v klenbe Klenba: — prepojenie vertikál oblúkom – má statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar – uzatvára a preklenuje priestor, prípadne prenáša zaťaženie do ostatných podperných častí — má obmedzené možnosti prenosu bodových zaťažení — historicky sa stavala z kameňa (zlý na ťah) — a využívala žiadne spojivo Klenák – vrchol klenby – kameň pre správne roznášanie síl po celej ploche klenby a do päty, môže byť urobený aj z tehly a je obklopený kameňom alebo inými tehlami Nadmurovka – spevnenie klenby pri prenose sily, kde uhol prenosu síl môže rozťahovať do steny (betón/malty/tehly/kameňa) Ložná škára – škára, ktorá je v smere zaťaženia Styčná škára – nezaťažená, priečna škára Výška klenby – výška od päty po vrchol klenby Dĺžka klenby – klenba vo svojom rozpätí Rozpätie klenby – svetlá šírka od päty po päty klenby Oblúk: — základná architektonická konštrukcia určená na prenesenie zaťaženia nad otvorom — dokáže preklenúť väčší otvor ako preklad — výška nie je závislá od šírky  — vertikálne zaťaženie sa prenáša hlavne tlakom cez tvar oblúka priečne na susedné podpory — dôležitá je tlaková sila zo zaťaženia nad oblúkom, pretože sa stará o integritu konstrukcie Statický princíp klenby: — klenba by mala byť nadizmenzovaná vždy tak, aby v nej vznikalo len tlakové napätie (tým pádom nie je namáhaná na ťah – roztrhnutie – materiál len tehla s kameň) – pointa je nielen klenba stropu, ale je to klenutie všetkých nosných prvkov — klenby prenášajú vzperný tlak s ohybov predpnutým prierezom vplyvom prevládajúceho zvislého zaťaženia — tlačený prvok — vertikálny i horizontálny tlak od stropu prenáša do podpier a výslednicu síl je zvislá Pravidlá skladby tehál: — princíp pravého uhla v ložných škárach — tehly/kameň ukladaný pod 90° uhlom — prvky majú byť kolmé na klenby Kameň v klenbe: — konštrukcia z klinových kameňov (klenáky) vytvorenú tak, že sa jednotlivé diely na základe vzájomného tlaku spolu podopierajú a držia tak nadpriemernú hmotnost — opracované kamene do tvaru vyhovujúci klebne — v minulosti sa stavali bez “lepidla” — vrcholový klenák (klin) — roztláča celu klenbu  38.​Drevené stropy trámové a fošňové, detaily. Drevené spriahnuté stropy Drevené stropy: – rozdeľujú konstrukčiu po výške – pomocou nosných prvkov prenášajú zaťaženie od nenosných priečok, zariadenia, osôb.. – musia spĺňať požiadavky požiarnej odolnosti, akustickej a tepelnej izolácie Prvky drevených stropov klasických a novodobých: 1.​ Dosky šírka 15 až 30 mm (výška min. 70 mm) – zlomiteľné 2.​ Fošny šírka 30 až 65 mm (výška min. 160 mm) – nezlomiteľné 3.​ Laty 30:50, resp. 40:60 mm 4.​ Trámy 1:2, resp. 2:3 (výška 160 až 500 mm) Drevené stropy trámové: – stavajú sa na rozpony okolo 5 až 6 metrov – kombinácia drevených trámov (stropnice), na ktorých sú uložené dosky (záklop) – vzdialenosť trámov je A = 1 500 až 3 000 mm Empirické vzorce pre orientačný výpočet: – hrúbky dosky – 1/20 A (štandardne 150 mm, min. 100 mm) – trámov: h (výška) = 1/20 až 1/25 L (štandardne 450 až 600 mm) b (šírka) = 1/2 h, resp. 2/3 h (štandardne 200 až 300 mm) – na stabilizáciu trámov používali ťahadlá (niekedy) – trámy su uložené v kapse – špeciálnom priestore vzduchu, obklopujúci trám zo strán v murive o 3 cm – dĺžka uloženie na nosnú stenu je 150 až 200 mm – krajný trám je od steny vzdialený min. 50 mm aby neprijímal vlhkosť Výhody :) Nevýhody :( – estetickosť – nízka odolnosť voči ohňu – malá plošná hmotnosť (svojou váhou – napadnutie drevokaznými škodcami nezaťažujú obvodové steny) – ekologické, obnoviteľné zdroje (drevo) – nevhodné do vlhkého prostredia – horšia zvuková odolnosť Trámový strop so zapusteným záklopom – záklop je zapustený medzi stropnice, tak aby medzi spodnou stranou vankúšov a záklopom, prípadne medzi vrstvou podlahy a povrchom stropnice zostala požadovaná vrstva ohňovzdorného násypu asi 80 mm Trámový strop s trámčekmi – rovný stropný podhľad sa však vytvára na samostatných trámčekoch (rákosníkoch ), ktoré nesú podbíjanie s keramickým pletivom (alebo trstím) pod omietkou. Trámový strop do oceľových valcovaných nosníkov – zastropenie väčších rozponov, konštrukčne je vytvorený z oceľových valcovaných profilov tvaru “I”, uložených na nosné múry v osovej vzdialenosti 2,40 – 3,00 m Drevené stropy fošňové: – fošne – menšie trámy (hospodárskejšie) – dosky vedľa seba na užšej hrane fošne (hrúbka 3 až 6 cm) – “americký typ fošňového stropu” s dimenziou 60/240 mm kladené vo vzdialenosti 600 mm – fošne sú zvyčajne obojstranne obité doskami s hrúbkou 24 mm alebo OSB doskami (zvrchu – záklop, zospodu – podbíjanie) – používa sa v rošte – znižuje sa priehyb a hmotnosť stropu, ale narastá výška Drevené stropy spriahnuté: – kombinácia dreva a betónu (spriahnutie betónom) – drevobetónové – spriahnutie je spôsob vytvárania zložených prierezov (vytvorenie veľkorozmerových prierezov konštrukčných prvkov, alebo znížiť hmotnosť stropnej konštrukcie) – drevo → výstuž → mriežka → betónové zaliatie – kolíkový typ (klince, skrutky a pod.) cez tvarované drážky v dreve, vlepované oceľové plechy a celoplošne lepený spoj a) nosníková sústava – betónová doska spriahnutá prostredníctvom mechanických spriahovacích prvkov s drevenými nosníkmi, s použitím záklopu (OSB doska – nosná fukncia pod ŽB doskou) alebo bez (drevený nosník sa spriahne so samonostou ŽB doskou) b) dosková sústava – súvislá drevená vrstva (vertikálne lamely na hrane uložené vedľa seba) spriahnutá s betónovou vrstvou – tvorí drevo-betónovú dosku, lamely sú navzájom spojené klincami alebo lepidlom – drážkové spoje alebo vlepované kovové pásy 39.​Polomontované stropy trámové s vložkami keramickými, pórobetónovými, skladba, detail Polomontované stropy: – treba dorobiť na mieste (napr. zaliať betónovou zálievkou) – pri betonáži je nutné podopierať konštrukcie, aby strop nespadol – riešenie stropu pri stenách (vkladá sa viacero nosníkov) – betónové vložky – ŽB trámy “I” alebo nosník s prégrom Polomontované stropy trámové s vložkami keramickými: – rozšírené na zastropenia do rozponu 5 400 mm – sú ľahké a ľahko sa s nimi manipuluje – odpadá debnenie stropu, pri montáži sa nosníky podoprú do rozponu 3 600 mm jednou podperou, pri väčšom rozpone dvoma podperami v tretinách rozponu – vyčnievajúca výstuž nosníkov sa zakotví do venca, nosníky sa kladú do maltového lôžka – medzi nosníky sa kladú keramické tvarovky (nasucho), oceľová výstuž, strop sa zaleje betónom – napr. keramické vložky – MIAKO (– detail nižšie) Polomontované stropy trámové s vložkami pórobetónovými: – napr. Ytong – Silka, Hebel – platne – väčšie, rýchlejšia montáž, tažšie (treba mini žeriav) – ŽB veniec a vencová tvárnica  40.​Oceľové stropy s trapézovým plechom, detail, skladba. Spriahnuté stropy Oceľové stropy: – oceľové stropy s výplňou – oceľové stropy Oceľové stropy s trapézovým plechom: – plechové panely sa privarujú na stropnice rozponu 4 800 – 7 200 mm Podľa statického pôsobenia tieto stropy delíme na: a) spriahnuté oceľové stropy – panely alebo nosníky sú zaliate betónom alebo ľahkým betónom, ktorý zabraňuje vydutiu oceľových rebier b) nespriahnuté stropy – bez betónovej výplne, odpadá mokrý proces, vyrovnávaciu vrstvu tvoria ľahké prefabrikované dosky Profilované plechy – základný konštrukčný prvok hrúbky 0,75 až 2 mm ohýbané do dosiek s vlnami o výške 30 až 150 mm, nadväzujú v priečnom i pozdĺžnom smere a) kladené rovno na prievlaky hlavnej nosnej konštrukcie (osová vzdialenosť prievlakov max. 3 000 mm) b) plechy sú kladené na stropnice (priehradové, tenkostenné alebo valcové profily) – používa sa pri osovej vzdialenosti hlavných prievlakov väčšej ako 3 000 mm (alebo pre vyššie zaťaženia) a osová vzdialenosť stropníc je 1 200 až 3 000 mm  Ochrana oceľového nosníku – podhľad môže mať akustickú a požiarnu funkciu (priamo – na stropné prvky nástrekmi alebo nátermi, nepriamo – vytvorením nehorľavého podhľadu) Spriahnuté oceľové stropy: – sú zaliate betónom alebo ľahkým betónom, ktorý zabraňuje vydutiu stropných rebier a zvyšuje pevnosť stropu – rôzne profily plechu – pre spojenie sa používajú tŕne a zarážky (nastreľované alebo navarené) alebo privarenie betonárskej výstuže Nespriahnuté oceľové stropy: – stropy bez betónovej výplne (vypadáva mokrý proces) s aktínou prierezovou plochou plechového profilu – vyrovnávaciu vrstvu tvoria ľahké prefabrikované dosky – samonosný plech, ktorý dokáže preniesť dané zaťaženie (viacpólový) – výška vlny nad 150 mm Oblasť 08: Stropné konštrukcie monolitické 41.​Monolitické stropy železobetónové, druhy, empirické dimenzovanie hrúbok stropov Monolitické ŽB stropy: – monolitické – realizujú sa na stavbe – dosahujú únosnosť až po niekoľkých týždňoch – potreba pomocných konštrukcií pri realizácií (debnenie) – takmer neobmedzená životnosť (odolnosť proti požiaru, necitlivosť na vlhkosť) – v spojení so stenami tvoria masívne stropy celok so staticky priaznivým účinkom – malá tepelnoizolačná schopnosť, veľká vlastná hmotnosť, mokrý proces – debnenie, výstuž, betón, finálna povrchová úprava (vibrátory, vibračná lata), odstojkovanie (7 až 14 dní) (R: ja som čítala že sa odporúča 28 na úplné dozretie betónu) Uloženie stropných konštrukcií: – prosté uloženie (stĺp a preklad) – kĺbové (spriahnutie bodom) – votknutie (pevné) a) doskový strop: – môže byť uložený jednosmerne (prosté uloženie, votknutie) aj obojsmerne (votknutie) – hrubšia doska  Doskové jednosmerne armované (efektívne rozpätie L = max 3 m, resp. 4,5 až 6 m pri votknutých) Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – voľné uloženie 1/20 až 1/25 L – votknutie a spojité 1/30 až 1/33 L – konzolovité 1/10 L Doskové obojsmerne armované (rozpätie L = max 7.2*7.2 m) Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – voľné uloženie 1/75 (Lx + Ly) – votknutie a spojité 1/105 (Lx + Ly) ! Pomer Lx:Ly môže byť max 1:2 b) trámový strop: – kombinácia ŽB trámov s doskami – nosné trámy sú monoliticky spojené s doskou a tvoria T prierez, ktorý predstavuje ekonomické rozloženie materiálu (strop je vyľahčený v ťahovej oblasti o hmotnosť betónu, ktorý nemá nijakú statickú funkciu) – tenšia doska – rozpätie miestnosti väčšie ako 4.5 m – vzdialenosť trámov B = 1 200 až 3 000 mm Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – 1/30 až 1/33 B (štandardne 150 mm, min. 100 mm) Empirické vzorce pre orientačný výpočet trámov: – h (výška) = 1/12 až 1/15 Lb) (štandardne 450 až 600 mm) – b (hrúbka) = 1/2 h, resp. 2/3 h (štandardne 200 až 300 mm) – konzolovité trámy h = 1/5 Lb c) rebrový strop: – menšie vzdialenosti medzi rebrami (najčastejšie rozpätie 800 až 1 500 mm) – končí v obvodovom tráme – vzdialenosť rebierok B = 600 až 1 200 mm Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – 1/30 až 1/33 B (štandardne 100 mm, min. 80 mm) Empirické vzorce pre orientačný výpočet rebier: – h (výška) = 1/20 až 1/25 L (štandardne 150 až 300 mm) – b (hrúbka) = 1/2 h, resp. 2/3 h (štandardne 80 až 150 mm) – konzolovité trámy h = 1/5 Lb d) roštový strop: – ukladanie trámov v oboch smeroch (vyššia únosnosť ako trámový strop) – rozpon až 30 metrov – vzdialenosť trámov B = 1 200 až 3 000 mm Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – 1/75 (Ax + Ay) (štandardne 150 mm, min. 100 mm) Empirické vzorce pre orientačný výpočet trámov: – h (výška) = 1/20 až 1/25 L (štandardne 450 až 600 mm) – b (hrúbka) = 1/2 h, resp. 2/3 h (štandardne 200 až 300 mm) e) kazetový strop: – ukladanie rebier v oboch smeroch (vyššia únosnosť ako rebrový strop) – uloženie po celom obvode na trámoch – veľ ké rozpony – využíva sa napr. pri sklobetónových stropoch – vzdialenosť rebier A = 600 až 1 200 mm Empirické vzorce pre orientačný výpočet hrúbky dosky: – 1/75 (Ax + Ay) (štandardne 100 mm, min. 80 mm) Empirické vzorce pre orientačný výpočet trámov: – h (výška) = 1/25 až 1/30 L (štandardne 150 až 300 mm) – b (hrúbka) = 1/2 h, resp. 2/3 h (štandardne 80 až 150 mm) f) hríbové (hlavicové) stropy – pre veľké sústredené sily ako ťažké stroje a pod. – eliminácia prepichnutia dosky stĺpom 1. skrytá hlavica – v rámci vystuženia v doske dokážeme zabezpečiť dostatočnú odolnosť proti prepichnutiu 2. priznaná hlavica – hlavica pomáha prenášať napätie a zabraňuje prepichnutiu (rôzne tvary – zrezaný valec, ihlan, zosilňujúca doska) g) bezprievlakové stropy – prievlak alebo nosník je schovaný v rámci dosky – subtílny charakter skeletu – tuhosť a statickú bezpečnosť bezprievlakových stropných dosiek proti prepichnutiu šmykovými silami umožňuje dokonalé vyriešenie styku doska – stĺp pomocou plochy kónických predpätých, prípadne oceľových hlavíc. 42.​Monolitické stropy železobetónové — vyľahčené. Sklobetónové stropy Vyľahčené stropy: – najmä kvôli hmotnosti, optimalizovanie ŽB stropov pre veľké rozpätia – vytvárame dutiny, ktoré nahrádzajú betón v miestne s najmenším (nulovým) napätím – rôzne spôsoby, systémy (napr. Cobiax (ako fit lopta) – filigrán, Uboot) – vzniká kazetový strop – ukladáme debnenie a následne zalievame betónom a. iba vyľahčenie stropu (výstuž len v spodnej a vrchnej časti) – najčastejšie používané – Cobiax b. vyľahčenie stropu + nosný systém – kazety (výstuž aj v medzi priestoroch) – Uboot Sklobetónové stropy: – sú monolitické doskové alebo kazetové stropy so zabudovanými sklenenými tvarovkami slúžiacimi na presvetlenie priestorov – sklobetónové tvarovky sa vkladajú priamo do betónu – osová vzdialenosť rebierok je 200 mm a výška rebra je 60 – 80 mm (rebierka sa vytvárajú pomocou prefabrikovaných dielcov), vo výške výstuže je ich šírka viac ako 30 mm – Výstuž je uložená v oboch smeroch – obvodový ŽB úložný rám musí byť od ostatných konštrukcií oddilatovaný dvojnásobnou lepenkou aby nedochádzalok drveniu tvaroviek – strop musí byť delený dilatačnými škárami na menšie samostatné celky Oblasť 09: Podlahy 43.​Podlahy. Druhy podláh. Vrstvenie podláh, princíp plávajúcich podláh Podlaha: – konštrukcia od nosnej konštrukcie až po nášľapnú vrstvu, skladá sa z viacerých vrstiev (štandardne zo 4), podlahy poznáme interiérové a exteriérové – funkcie: nosná, krycia, tepelne izolačná, akustická, vodotesne izolačná Vrstenie podláh: 1. Nášľapná vrstva 2. Roznášacia/vyrovnávacia vrstva 3. Separačná vrstva 4. Izolačná vrstva Druhy podláh (podľa konštrukcie): 1. ťažká plávajúca podlaha 2. ľahká plávajúca podlaha 3. dutinové podlahy 4. kontaktné podlahy 5. oddelené (skladané) podlahy Princíp ľahkej plávajúcej podlahy: – spočía v tom, že pri jej inštalácií zostáva medzi podlahou a zvislými stenami dilatačná špára prikrytá lištami, ktorá umožňuje neskorší pohyb alebo rozpínanie materiálu (ovplynené rôznymi faktormi) 44.​Skladané povrchy, dlažby, potery, povlaky, bežné materiály povrchov ich charakteristika Nášľapné vrstvy: Skladané a) podlahy drevené a kompozitné ( doskové, fošnové, vlysové, parketové, mozaikové..) b) dlažby ( keramické , kamenné, kameninové, betónové, tehlové, gumové, oceľové... ) c) špeciálne podlahy ( rošty drevené a oceľové, rohože kovové.. ) Celistvé (v rolkách alebo liate) a) mazaniny a potery ( betónové, cementové, sadrové , živičné potery ) b) povlaky ( linoleové , gumové, z PVC ) c) liate (epoxid, polyuretán, mikrocement, … – umelé živice) d) vonkajšie dlažby ( betónové, antukové (tenisový kurt) , štrkové ) Dlažby: – keramická (glazovaná – črep a glazúra, dekoratívna, neglazovaná – jedna vrstva (črep), lesk sa dosahuje leštením, exteriérová) – betónová (schopné odolať maximálnej záťaži, vydržia mrazy aj požiare, mnohé modifikácie povrchu) Potery: – cementové suché potery (vyrovnávajú sa, ako vlhký piesok) – anhydridové potery (samoinilizačný, nie je celistvý) – cementové liate potery (normálny betón, vysoká únosnosť) – betónové potery (nerobia sa často, s malou frakciou štrku) Povlaky: – povlaky z PVC (plošné pásy z PVC dĺžky až 20 m, vyrobené z PVC, zmäkčovadiel , príp výstuže a farebných pigmentov, hrúbka 1,5 - 3 mm a lepia sa na rovné a čisté podklady gumovými lepidlami, nie sú vhodné pre priestory podliehajúce zmenám teploty, sú ľahko čistiteľné) – linoleum, marmoleum (vhodné do priestorov bez obuvy, škôlky/školy, teplý povrch) – koberec (teplý povrch, zachytáva prach – alergie) Drevené podhľady: – palubovky (obývacie izby, spálne) – plávajúce podlahy (dyhované, lepené na nosnú podložku) – klasické parkety (lepené masívne prvky) Laminátové podlahy: – zdravotnícke zariadenia, sú hydroizolačné, mokré prevádzky, chladia Epoxidové a polyuretánové: – živicové, veľmi tenké, vysoko odolné, hygienické, ľahko čistiteľné Mikrocementy: – vysoká kvalita a vynikajúca povrchová úprava, dá sa použiť aj na steny 45.​Charakteristika podláh mokrých, suchých, ťažkých, ľahkých Mokrá podlaha – podlahy, v ktorých sa roznášacia vrstva tvorí mokrým procesom (liate potery ako anhydrid či cement) Suchá podlaha – podlahy, pri ktorých sa roznášacia vrstva tvorí suchým procesom (napr. sadrokartónové, OSB dosky – minimálne 2 na seba kolmé), jednoduchšia inštalácia a menej hmotné Tažká podlaha – mokré podlahy, nakoľko sa využíva rovnaký proces zhotovenia (ťažká vrstva cementu/sadry) Ľahká podlaha – suché podlahy, nakoľko sa využíva rovnaký proces zhotovenia (skladanie sadrokartónových, OSB dosiek)  46.​Drevené podlahy klasické a novodobé Drevené podlahy: – oddelené (skladané) podlahy – ľahká podlaha (suchá výstavba) – NIE JE plávajúca Poznáme: – doskové – palubové (fošňa) – vlýsové (nalepíme parkety/vlysy, násyp – doska – vlys) – parketové Klasické drevené podlahy: – robí sa na plnom záklope, kde sa urobí zásyp sypkým materiálom – do násypu sa vložia horizontálne trámy do tzv. vankúšov (škvara, ktorá sa nachádza okolo trámu) – na trámy sa montuje finálna podlaha Tesárske podlahy  – robia sa z dosák hrubých 25 – 30 mm, hlavne smrekových – spájajú sa na zraz (hrubé podlahy) alebo na pero a drážku (palubovky) – podkladom sú trámy, uložené v násype alebo betónovej mazanine vo vzdialenosti 900 – 1000 mm – trámy dlhšie ako 6000 mm sa musia priečne previazať – dosky spájané na pero a drážku sa pripevňujú k trámom skryto Vlysové podlahy - vznikajú skladaním a pripevňovaním drevených vlysov na podklad – vlysy sú hobľované doštičky s perom a s drážkou hrúbky 15 – 20 mm, z dubového, bukového alebo jasenového dreva – pribíjajú sa o podklad skryto, alebo sa lepia horúcim asfaltom, alebo lepidlom – ukladajú sa väčšinou rybinovito Novodobé drevené podlahy: – urobí sa sekundárny rošt cez akustické podložky, medzi ktorý sa natlačí tepelná izolácia – na to sa dá záklop a finálna úprava podlahy (záklop vie tiež byť finálnou úpravou podlahy) – nepoužíva sa zásyp – len záklop Parketové podlahy – pozostávajú z dielcov spájaných na pero a drážku – jednotlivé dielce v dĺžke hrán 400 – 1000 mm sú poskladané z menších doštičiek do rôznych obrazcov – parketové tabule sú hlavne prefabrikátmi s konečnou úpravou (na ich povrch sa využíva farebnosť rôznych drevín, ale i materiálu, napr korku) Veľ koplošné drevené podlahy – vylučujú prácnosť pri ich kladení na stavbe – vytvárajú sa skladaním veľ kých tabúľ z aglomerovaného dreva – povrchová úprava závisí od ich použitia – môže byť dyhovaná intarzovaná, potiahnutá transparentným lakom, alebo upravená mozaikou z drevených doštičiek – konštr hrúbka týchto podláh dosahuje rozmery nulových podláh  47.​Terasové podlahy. Vyhrievané podlahy, vonkajšie dlažby a potery Vyhrievané podlahy (interiérové): – podlahové kúrenie (polystyrén/systémova doska, zalieva sa nátlakovo) 1. vodné podlahové kúrenie (trubky sa uchytávajú buď na systémové dosky alebo sponami na tepelnú izoláciu) 2. elektrické podlahové kúrenie (elektrické vykurovacie rohože) Vyhrievané podlahy (exteriérové): – používajú sa napríklad na šikmých vstupoch do garáží (zabránenie námrazy) Vonkajšie (exteriérové) dlažby: – kontaktné dlažby (lepí sa lepidlom na hydroizolačnú stierku, povoľuje mikropohyby (pružnosť) dlažby od tepelnej roztiažnosti, inak sa odlúpi) – dlažby do lôžka (dlažba sa vkladá 1. medzi obrubníky, ktoré drží štrkové lôžko (4 až 8 mm kamienok) 2. vkladá sa do lôžka, ale zasypáva substrátom – vegetačné dlažby) – dlažby na terče (vhodné na terasy, rohy dlažby sa ukladajú na terče, dutinová podlaha) – terasové dosky – vhodná drevina voči vonkajším vplyvom (smrek, smrekovec, borovica, agát) – termické drevo – uchytávajú sa rôznymi háčiki, clip systémom, skrutkuje sa – podlaha na teréne – podsyp medzi trámikmi alebo na terčoch drevené – potrebná starostlivosť (vapkovať, olejovať) masív – lokalitný program, systémové spojky, ukladané na terčoch WPC (wood-plastic-composite) – vyzerá ako drevo (umelina), systémové Vonkajšie (exteriérové) potery: – betónové plochy (skladané alebo liate, musí byť aspon 5 cm hrubé inak praskne) – metličkový betón (špeciálna úprava proti šmyku) – asfaltové plochy (životnosť 12 rokov, recyklát) 48.​Špecifické príklady riešenia podláh v prevádzkach Špeciálne priemyselné podlahy – mimoriadna chemická, mechanická a rázová odolnosť určené na vysoko zaťažované miesta v chemickom, potravinárskom a farmaceutickom prostredí s teplotnou odolnosťou -40°C až +150°C (nezapácha, tolerantné k vlhkosti, spĺňa normy, bezšpárové vyhotovenie pre ľahkú údržbu) Čadičová podlaha – dá sa použiť aj ako nášľapná vrstva priemyselných podláh v ťažkých prevádzkach, chemických prevádzkach a skladoch, v potravinárskych výrobniach (organické kyseliny), miestnostiach na dojenie a skladovanie mlieka Betónové podlahy s úpravou povrchu: – hladený povrch – hladený + metličkový povrch – hladený + vsyp spevňujúci povrchovú vrstvu (napr. Korund) – hladený + náter (epoxidový, polyesterový, polyuretánový, …) Oblasť 10: Konštrukčné systémy a stabilita budov 49.​Konštrukčné sústavy. Stabilita objektov. Modul Konštrukčná sústava stavby: – spôsob celkového rozmiestnenia elementov nosnej konštrukcie, tak aby boli najefektívnejšie splnené požiadavky kladené na konštrukciu, aby s minimálnou spotrebou materiálu bola dosiahnutá potrebná tuhosť stavby Konštrukčný systém budovy – je určený tvarom, usporiadaním a vzájomným spojením vertikálnych a horizontálnych nosných konštrukcii (počas svojej životnosti je nosný) Rozdeľujeme ich : - konštrukčné sústavy stavieb jednopodlažných Konštrukčné sústavy jednopodlažných stavieb: - väzníkové - rámové - priehradové - zavesené - visuté - lomenicové a škrupinové - konštrukčné sústavy stavieb viacpodlažných Podľa tvaru a charakteru zvislých nosných konštrukcií delíme viacpodlažné sústavy na : - stenové konštrukčné sústavy (stenové prvky zabezpečujú samotnú stabilitu v rámci dvoch rovín – nosné steny) - skeletové (riešené prútovými prvkami zvyslími v kombinácii s horizontálnymi teda stenami) - kombinované (skeletová a stenová sústava, tuhé betónové jadro (zabezpečuje stabilitu objektu v troch rovinách) Nosné systémy priestorového usporiadania podľa zvislých nosných konštrukcií: – pozdĺžny – kombinovaný – priečny – skeletový so stužujúcim jadrom – obojsmerný – obvodový (tubusový)  Pozdĺžny Priečny Obojsmerný Kombinovaný Skeletový so Obvodový stužujúcim (tubusový) jadrom Stenový ✅ ✅ ✅ Skeletový ✅ ✅ ✅ (stĺpový) Kombinovaný ✅ ✅ ✅ ✅ ✅ ✅ Stabilita: – spočíva vo vyvážení vertikálnych a horizontálnych síl (môžeme postaviť objekt rôzneho tvaru, finálne je poloha jeho ťažiska) – faktor na pôsobenie horizontálnych síl – vietor (vplýva najviac na stabilitu konštrukcie) – seizmicita – početnosť otrasov zemskej kôry v určitej oblasti, frekvencia zemetrasení Modul: Modulová koordinácia – vzájomná väzba rozmerov vo výstavbe, stanovuje pravidlá na určovanie rozmerov, ako je koordinačný rozmer stavebných prvkov, objektov, skladobných buniek, detailov, zabezpečuje teda skladobnosť skladobných prvkov, základnou jednotkou je modul Modul – dohovorená dĺžková jednotka zvolená pre koordináciu rozmerov vo výstavbe – veľkosť základného modulu je 100 mm a označujeme ho písmenom M – z toho sú potom odvodené zväčšené a zlomkové moduly – na navrhovanie sa používajú násobky modulu (najčastejšie sú to desiatkové a dvanástkové moduly, populárne sú celé metre a potom násobky 100, 200, 600 mm) Modulová sústava – na základe modulu utvára rozmerovú a tvarovú skladobnosť – čím viac je rovnakých prvkov, tým je to lacnejšie, rýchlejšie a poškodenie je ľahšie nahraditeľné – rieši sa to otvorenou typizáciou (výrobky rôzneho využitia z rôzneho odvetvia sa unifikujú podľa jednej mod. sústavy, aby k sebe pasovali) Koordinačné rozmery – rovnajú sa zodpovedajúcim rozmerom ich koordinačného priestoru Základné rozmery – od koordinačných rozmerov sa odčítajú podiely základnej hrúbky škár – základný rozmer je menší ako koordinačný, ale základná rozmer otvoru je väčší ako koordinačný  50.​Previslé konštrukcie pri stenových a skeletových sústavách. Pôdorysy, rezy Previslé konštrukcie: – sú základnou nosnou konštrukciou balkónov, ríms, slnolamov, predložených schodov – staticky hovoríme že ide o konzolové konštrukcie a konštrukcie s previsnutým koncom – konzoly Priehyb zaťaženého konca konzolového nosníka závisí: - od pomeru horizontálneho rozmeru strany k vertikálnemu rozmeru strany - od vyloženia ! Horné vlákna konzoly sú ťahané, dolné tlačené. Trhlinám dokážeme zabrániť vložením ocele do miest ťahaných vlákien Zabezpečenie stability konzoly dosiahneme : – zvislým zaťažením konzoly v podpere – kotvením do venca, prievlaku – zaťažením stropnou konštrukciou v uložení – zopnutím so stropnou konštrukciou – kombináciou jednotlivých prípadov Na utvorenie vysunutých častí je výhodnejšie navrhnúť konštrukcie s previsnutým koncom. Previsnutý koniec môžeme navrhnúť vykonzolovaním monolitickej dosky, konzolovaním spojitej dosky, vykonzolovaním prievlaku. V prípade, ak sa vysunutá časť konštrukcie nedá utvoriť ako konzola, alebo previsnutá konštrukcia, navrhujeme konštrukcie zavesené. Zaťažené – iné zaťaženie ako poveternostnými vplyvmi – balkón – nie sú priťažené inými podlažiami Nezaťažené – markíza, prístrešok, pergola, …  51.​Pomenovanie konštrukčných sústav Druhy konštrukčných sústav: – budovy, haly a iné objekty sú produktom stavebnej činnosti s organizovaním vnútorných priestorov, ktoré sú oddelené od vonkajšieho prostredia – vnútorné priestory sú určené pre učité funkcie (bývanie, spoločenské, výrobné, skladobné, …) – stavby sa skladajú z ucelených technicky samostatných častí, ktoré slúžia k stanovenému účelu stavebných konštrukcií Stavebné konštrukcie – nosné a nenosné (výplňové a doplnkové) Zvislé nosné konštrukcie – prenášajú zaťaženie do základov – nosné steny a stĺpy Vodorovné nosné konštrukcie – musia bezpečne prenášať zaťaženie vlastnou tiažou, travelé (nábytok) a dynamické užitočné (ľudia) zaťaženie – klenby a stropy a prievlaky Konštrukčné systémy – stenový, skeletový kombinovaný Podľa technológie vyhotovenia: – murované (stenové) – monolitické (stenové, skeletové, kombinované) – montované (panelové, skeletové) Materiál – železobetón, oceľ, drevo Statické pôsobenie sústav – základnými prvkami vodorvnej nosnej konštrukcie halových objektov je nosník a doska Delenie konštrukčných sústav (halových objektov) podľa hlavných nosných prvkov: a) väzníkové a rámové sústavy (stena + väzník alebo rám, teda stĺp + väzník s rovnou alebo zakrivenou osou) b) doskové zastrešenia (sústavy) (plnostenné, vyľahčené) c) kombinované (nosník + doska) – a výškové budovy so skeletovým systémom (so stužujúcimi stenami/priehradové steny alebo nosníky), obvodové systémy, megaštruktúry a kombinované systémy Oblasť 11: Skelet 52.​Konštrukčné prvky železobetónového skeletu. Sústavy pozdĺžne, priečne, obojsmerné ŽB skelet: – jedným z najčastejšie používaných nosných konštrukcií – majú dobrú protipožiarnu odolnosť narozdiel od oceľových konštrukcií – prednosťou monolitického ŽB skeletu je jeho celistvosť a možnosť utvárania konštrukcií ľubovolného tvaru – sú vhodné na adminstratívne haly, obchodné centrá, autosalóny, skladové a výrobné haly, atď. Konštrukčné prvky ŽB skeletu: – za klasické skeletové sústavy považujeme také sústavy, kde nosné prvky tvoria tyčové prvky – stĺpy a prievlaky – rámová konštrukcia zo stĺpov a prievlakov (sú votknuté) – sústavu vieme riešiť ako: rámovú, hríbovú, bezprievlakovú základové kalichy a pätky: – nosné prvky na osadenie stĺpov a základových trámov – pätky – betónové bloky štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu,s možnosťou bočného vybrania na uloženie základového trámu, zalieva sa betónom – kalichy – bloky obdobného pôdorysu, ktoré vytvárajú prefabrikovaný horný stupeň inak monolitickej pätky základové nosníky: – nosné stavebné prvky (trámy/nosníky), ktoré na seba preberajú zaťaženie, napr. stropu stĺp: – má najčastejšie štvorcový alebo obdĺžnikový priemer – typ Hennebique (kruhové alebo mnohouholníkové prierezy (typ Considere) sa používajú zriedkavo) – sú namáhané tlakom, ale monolitickým spojením sa do nich vnáša ohyb – strmienky zabraňujú vybočeniu konštrukcie pri zaťažení – najmenší rozmer ŽB stĺpa je 250 mm, bežné rozmery sú 300 – 500 mm – môžu byť do základu votknuté alebo so základom spojené kĺbom prievlaky (priečly): – monoliticky spojené so stĺpami utvárajú rámovú konštrukciu – vzdialenosť podpier a zaťaženie ovplyvňuje rozmery prievlakov 1/8 – 1/12 rozponu – vzdialenosť podpier prievlakov bežných občianskych stavieb je 3,6- 7,5 m – ! rozpony menšie ako 4,5 m nevyužívajú konštrukčné možnosti ŽB väzníky: – rovinná konštrukcia, ktorá je vo svojej rovine veľmi pevná a odolná – mimo svojej roviny, je náchylný na poškodenie – ostáva vo svojej rovine – konštrukcie hál väznice:  – kĺbovo sa ukladajú na väzníky – majú rôzny prierez (lichobežníkový alebo “T”) – strešná konštrukcia halových objektov stužidlá: – tyčové prefabrikáty, ktorými budujeme medzistropy, prípadne stužujeme stavbu – montujú sa na stĺpy, prípadne na iné nosníky schodiskové ramená a podesty: – prefabrikáty stenové panely: – halové a skeletové konštrukcie – prefabrikáty – tvoria opláštenie – vyrábajú sa ako klasické plné, prípadne zateplené (sendvičové) panely – povrchová úprava je nástrek (vylučujú sa vonkajšie omietky) Sústavy: Podľa usporiadania vodorovných nosných prvkov (prievlakov) – podĺžne, priečne, obojsmerné a) Pozdĺžny rámový skelet: – tvoria ho rámy rovnobežné s dlhšou stranou objektu (priečelie) – navrhuje sa v prípadoch keď výška budovy nepresahuje dvojnásobok šírky (do štyroch podlaží) – výhodou je voľné riešenie dispozície a ľahšie vedenie inštalácií – nevýhodou je výška pozdĺžnych obvodových prievlakov pre osvetlenie priestorov b) Priečny rámový skelet: – tvoria ho rámy kolmé na dlhšiu stranu objektu – vhodný pre vyššie budovy – priečne rámy utvárajú stabilnejšiu konštrukciu vzhľadom na vodorovné účinky – výhodou je možnosť variabilného riešenia obvodových plášťov a dobrého osvetlenia interiéru c) Priestorový rámový skelet (obojsmerné): – rámy ukladané v oboch smeroch (aj rovnobežne aj kolmo s hlavným priečelím) – je vhodný pri výškových objektoch a pri nepriaznivom namáhaní konštrukcie – prievlaky prechádzajúce v dvoch smeroch majú utvárať polia blížiace sa ku štvorcu 53.​Monolitické železobetónové skelety. Tuhosť stavby. Kombinované sústavy Monolitické ŽB skelety: – konštrukčnú sústavu tvoria rámové spojky (stĺpy a piliere) a rámové priečky (prievlaky, stužidlá ) monoliticky spojené do rámovej konštrukcie, z ktorej sa vytvárajú priečne, pozdĺžne a priestorové skeletové systémy – konštrukčným materiálom je vystužený betón, ktorý sa spolu s ostatnými prvkami vyrába priamo na mieste stavby Tuhosť stavby: – tuhosť konštrukcie samostatný skelet nemá – zavetrenie sa robí (zabezpečuje) v 3 rovinách – zavetrovacie steny – ak nie stenu, tak tiahla, lanové oceľové rúrkové konštrukcie – môžu sa krížiť, cik-cak – iné: rozšírenie nárožia, dosk, tuhý rámový/väzníkový prvok v úrovni stropu, zmonolitniť časť nárožia, tuhá rámová konštrukcia, tuhý kút – spoje sú votknuté – pri vyšších objektoch sa kombinuje stužidlo s plnou zavetrovacou stenou Stužidlo – obvodový horizontálny prvok, statický alebo fasádny prvok Stužujúce steny: – šmykovo i ohybovo tuhý prvok namáhaný značnými mometamiod vodorovných síl – najčastejšie po obvode – je potrebné najmenej 3 na celú výšku budovy, ktoré zaťaženie od vetra zachytia a prenesú ho do základovej pôdy, nesmú sa stretnúť v jednom bode Kombinované sústavy: – hríbové a bezprievlakové (konštrukčno-statický princíp spojenia tyčových a plošných elementov) Z hľadiska použitého materiálu rozlišujeme: – oceľové skeletové konštrukcie – železobetónové ( monolitické, montované) – tehlové (pri nižšej zástavbe) – kamenné a drevené – utvorené kombináciou týchto materiálov !V týchto sústavách sa kombinujú vertikálne plošné a tyčové prvky V sústavách môže ísť predovšetkým o kombinácie nosných prvkov: – zavetrovacie steny a skelet (Mies van der Rohe) – uzatvorené obvodové steny a vnútorný skelet (Fazlur Khan – obvodový tubusový) – stenové jadro a skelet (Mies van der Rohe) – združovanie stenového a skeletového systému v pôdoryse – horizontálne platne a stĺpy – kombinácia stien, stĺpov a priestorových konštrukcií V porovnaní so stenovým konštrukčným systémom má skelet rad predností: – subtílne zvislé konštrukcie dovoľujú väčšiu typologickú variabilitu – odľahčenie stavby – obvodové a vnútorné steny môžu byť konštruované z ľahkých novodobých materiálov plniacich izolačné funkcie 54.​Prefabrikované skelety. Stykovanie prvkov Prefabrikované skelety: – priemyselné a skladové haly, logistické centrá, nákupné centrá, administratívne stavby, bytová výstavba – skeletový konštrukčný systém – paneláková výstavba počas ČSSR Skeletový konštrukčný systém – nosné prvky (stĺpy a nosníky), medzi ktoré sa inštalujú nenosné výplne – nosnú konštrukciu tvoria väčšinou zvislé prvky (stĺpy), v ktorých je nainštalovaná mäkká výstuž, stĺpy sú navzájom spojené vodorovnými nosníkmi Prefabrikované betónové prvky – prefabrikáty so zabudovanou výstužou – individualizované Prefabrikované betónové steny – pri stavbe montovanej budovy Montáž na stavenisku – najprv sa naskladá na mieste stavby a potom sa namontuje na existujúce základy – stavba je hotová vo veľmi krátkom čase Stykovanie prvkov: 1. šróbovanie – šróbovaný styk s čelními doskami – príložkový styk (výnimočné) 2. nitovanie 3. zváranie 4. votknutie 55.​Oceľové skelety. Geometria prvkov, stykovanie prvkov, stabilita skeletu, zavetrovanie Oceľové skelety: – najviac používaný nosný systém viacpodlažných budov – subtílnosť, únosnosť, variabilita – výhody – rýchlosť montáže , presnosť výroby, návratnosť materiálu – môžu byť viacpodlažné, jednopodlažné. – oceľové konštrukcie môžu tvoriť celú nosnú sústavu, alebo môžu byť kombinované so žb stenovými prvkami Geometria prvkov: – konštrukciu skladáme z dielcov, ktoré sa v menších alebo väčších celkoch spájajú v mostárňach – polotovary pre výrobu sú prúty s rôznym profilom ( “I”, “H”, “L”, “U”) – na stropné konštrukcie sa používajú plechové nosníky tvarované za studena (plné nosníky, priehradové nosníky, Vierendeelov nosník) Stykovanie prvkov: 1. zváraním 2. nitovaním 3. skrutkovaním – šróbový spoj (šrób a matka) 4. lepením Stabilita skeletu: – oceľová kostra budovy musí prenášať zaťaženie zvislé, vodorovné prípadne seizmické – v horizontálnom smere je tuhosť zabezpečená vodorovnými stužidlami v stropnej oceľovej konštrukcii alebo utvorením monolitickej stropnej dosky – vo vertikálnom smere tuhosť a stabilitu zabezpečujú tuhé väzby – Riešime ich pomocou:  - priehradových stužidiel (pridanie diagonál do kyvnej väzby) - rámových stužidiel ( tuhé pripojenie priečelia k stĺpu ) - tuhou rovino, utvorenou z betónu, ŽB alebo murovanu stenou Zavetrovanie: – pri nižších objektoch robí tuhou rámovou konštrukciou – pri vyšších objektoch sa kombinuje stužidlo s plnou zavetrovacou stenou – možno navrhnúť aj tuhými plošnými prvkami, kladenými v troch smeroch vytvárajúcich tuhý kút (touto kombináciou prvkov prechádzame ku kombinovaným konštrukčným sústavám) 56.​Spriahnuté oceľové skelety. Ochrana oceľových konštrukcií Spriahnuté oceľové skelety: – spriahnuté podpery, nosníky a stropy – oceľové profily sa spájajú s betónovými prvkami (spojmi pevnými v šmyku) – vlastnosti oceľe v ťahu a betónu v tlaku (zlepšujú sa protipožiarne vlastnosti) Spriahnuté podpery: – profily opláštené alebo vyplnené betónom (betón hrúbka 50 mm pre oceľové profily hrúbky 35 mm) – spĺňajú požiadavky triedy požiarnej odolnosti F90 – oveľa únosnejšie ako duté profily – betón môže mať mäkkú výplň – ako prievlaky a stropné nosníky Stropné nosníky: – oceľové profily, ktoré sa pomocou tŕňov s hlavou spájajú s oceľovobetónovým stropom (nad nimi spojmi pevnými v šmyku), takže stropná platňa sa namáha ako tlačená platňa a nosník sa namáha prevažne ťahom Spriahnuté stropy: – vytvárajú zo stropov z oceľových profilov (Holorib), ktoré zároveň slúžia ako stratené debnenie – betón (na zmonolitnenie) sa pomocou navarených tŕňov s hlavou spája s príhubami prievlakov (nosníkov pevnými v šmyku) – profilové plechy pri tom prenášajú namáhanie ťahom a betón na zmonolitnenie namáhanie tlakom Ochrana oceľových konštrukcií: – oceľová konštrukcia stráca pevnosť pri 600-800°C – dôležitá je ochrana proti požiaru Základné spôsoby ochrany: – obkladanie oceľových konštrukcií keramickými, tufovými, magnezitovými tvarovkami tvaru I,U,L, kombinovanými s izolačnými rohožami a omietkami – obetónovaním prierezu – omietkou na pletive – špeciálnymi omietkami s adhéznymi vlastnosťami na kov – náterovými hmotami, obalením minerálnou vatou