Spontánna detská kresba PDF

SPONTÁNNY VÝTVARNÝ PREJAV  kladie dôraz na podporu rozvoja spontánnej detskej kresby.  V podoblasti spontánneho výtvarného prejavu sa deti učia výtvarne vyjadriť svoje predstavy o svete a svoje pocity.  Učia sa kresliť postavu a vyjadrujú hlavné časti postavy, porovnávať vla...

SPONTÁNNY VÝTVARNÝ PREJAV  kladie dôraz na podporu rozvoja spontánnej detskej kresby.  V podoblasti spontánneho výtvarného prejavu sa deti učia výtvarne vyjadriť svoje predstavy o svete a svoje pocity.  Učia sa kresliť postavu a vyjadrujú hlavné časti postavy, porovnávať vlastnosti rôznych kresliacich nástrojov, opisujú obsah kresby.  V tejto oblasti sú výtvarné aktivity zamerané na spontánnu maľbu, kresbu, modelovanie, alebo priestorové vytváranie podľa vlastnej voľby témy či techniky s dôrazom na sebavyjadrenie a uplatnenie svojich citov, vnemov, predstáv, fantázie.  Majú tu možnosť širšieho výberu technických prostriedkov.  Aktivity sa zameriavajú na kresbu postavy človeka alebo zvieraťa, bez nárokov na vystihnutie proporcií s vystihnutím znakov, napr. uši, krk, prsty na ruke, chodidlá aj s dôrazom na vyjadrenie charakteristických prvkov, spontánny výraz.  Pedagóg podnecuje deti k používaniu čiar, bodov rôznymi kresliacimi prostriedkami, napr. ceruzkou rôznej tvrdosti, fixkou, uhlíkom, tušom a pod. k porovnávaniu rôznej kvality kreslenej stopy.  Pedagóg utvára a upevňuje návyky držania kresliacich nástrojov.  Zároveň sleduje ako deti rozlišujú i pomenúvajú kvality povrchu napr. v polaritách drsný – hladký, jednoliaty – členený, mäkký – tvrdý a pod.  Zisťuje, či dieťa dokáže postrehnúť časti tváre alebo postavy samostatne alebo postavu zjednodušuje v záujme vyjadrenia svojho zámeru a v akej miere vyjadruje detaily.  Všíma si schopnosť kompozície, napr. usporiadanie častí v celku, rytmus – arytmia, symetria – asymetria, či tvorí kresba uzavretý celok, alebo sa rozpadá na detaily. OBDOBIE SPONTÁNNEJ OBSAHOVEJ DETSKEJ KRESBY V tomto období je potrebné rozlíšiť dve obdobia: a. Obdobie prechodu zo štádia čmáraníc do štádia prvotného obrazu - V druhom roku veku dieťaťa pribúdajú asociácie, vytvárajú sa uňho presnejšie predstavy vecí. - Nastáva spojenie kresby s predstavou, a z toho vyplýva popud k pomenovaniu a doplneniu kresby. - Dochádza k náhlemu poznaniu, ktoré je prvým stupňom k vedomému zobrazovaniu a prejavuje sa v dodatočnej interpretácii. - Prechod zo štádia bezobsahovej čmáranice do štádia prvotného obrazu treba chápať ako prechod zo štádia senzomotorického do štádia symbolického označovania. - Dieťa sa vyjadruje bez zábran, úprimne, podáva svoj vlastný komentár, naivný, plný subjektívneho hodnotenia. - Dieťa zobrazuje len to, čo je podľa neho dôležité, uprednostňuje citovo blízke a zaujímavé námety. - Často svoj výtvor dopĺňa slovným komentárom, ktorého obsah závisí od jeho slovnej zásoby a stupňa rečového vývoja. b. Vytváranie grafických typov – rozvoj kresliarskeho zobrazenia - Prechod je plynulý, nie je to skok. - Grafické znaky, ktoré dieťa zobrazuje, sú orientované k vizuálnej podobe. - Objavuje sa dominantný znak, ktorý zodpovedá konkrétnej predstave. Trojročné dieťa začína používať formy, ktoré vychádzajú zo základných znakov. Nazývame ich diagramy, je ich šesť, kruh alebo ovál, štvorec alebo pravouholník, trojuholník, jednoduchý tvar, grécky kríž a diagonálny kríž. - Dochádza k nim náhodou, hrou. Ohraničuje kresbu tak, ako je ohraničené ľudské telo. - V spleti čiar čmáranice postupne začínajú dominovať kruh a špirála. - Špirála symbolizuje uvedomenie si zákonu organického rastu a jeho súmernej jednotnosti. - Kruh symbolizuje uvedomenie si seba ako uzavretej duchovnej a organickej jednoty plnej napätia a pohybu. - Dieťa postupne začína podliehať prvému a základnému zákonu ľudskej tvorivosti – zákonu symetrie. - Postupne pri zobrazovaní čmáraníc dieťa objavuje kruhové a špirálové útvary, je mu umožnené cítiť telesnú súmernosť, ktorá viedla k mimovoľnému vytváraniu symetrických foriem. - Kruh nahrádza štvorcom alebo iným mnohouholníkom, ktorého hranatosť predstavuje tvrdšie a prísnejšie zovretie. - Symbol štvorca a mnohouholníka symbolizuje hmotnosť, váhu a odpor voči tlaku. Ako protiklad zobrazuje neskôr trojuholník. - Množstvo kombinácií základných čmáraníc a šiestich diagramov sú nekonečné. - Ak dieťa spojí dva diagramy, vzniká kombinácia. - Kombinácie môžu byť čisté alebo k nim pridá čmáranicu – hlavne po treťom roku života. - Tri spojené diagramy sa nazývajú zoskupenie. - Pri hre, pomocou ktorej rozkladá a modifikuje tvary, začína dieťa pociťovať proporčné vzťahy a podlieha tak druhému zákonu ľudskej tvorivosti – zákonu proporcionálnosti. Kresba sa stáva komunikatívnou. - Dieťa objavuje prvé ornamentálne útvary, čo je tretí zákon ľudskej tvorivosti – zákon rytmu. - Tento zákon vedie dieťa v kreslení k zapojeniu obrazotvornosti a rozumu, vkladá do svojich kresieb obsah vedomého života. - Dieťa tak prechádza od bezpredmetného kreslenia k figurálnej kresbe ako imaginatívnej hre, v ktorej sú reálne bytosti a predmety nahrádzané zobrazovaním podobných individualizovaných foriem. Štvorročné dieťa má dostatok skúsenosti s čmáranicami, diagramami, kombináciami. Dospelý v nich spoznáva detské kresby. - Je to tzv. obrázkové štádium. - Začína sa kresbou ľudskej postavy, kvetov, domu a pod. - Dieťa „číta“ svoje kresby už počas kreslenia. - K cíteniu tvaru sa pripája cítenie farby. - Po piatom roku je evidentný prechod k dvojrozmernej kresbe. - Trup má tvar kruhu alebo oválu, trojuholníka, štvoruholníka. - Hlava je priamo spojená s trupom, nohy sú ďaleko od seba. Proporcie nie sú v súlade. - V šiestom roku pribúdajú detaily, uši a vlasy. - Náznaky oblečenia sú priehľadné. - Toto štádium kresby sa nazýva štádiom izolovaných predstáv. - Ľudskú figúru tvorí nepravidelný ovál. - Postupne do neho umiestni oči a potom ústa a nos. - Detaily nie sú umiestnené správne. Na hlavu umiestni vodorovné paličky – nohy, čo naznačuje prvé zobrazenie človeka – hlavonožec. - Je to vlastne výtvarná skratka zobrazujúca základné vlastnosti ľudského organizmu, schopnosť zmyslovo vnímať svet, prijímať potravu, vyjadrovať sa rečou, dýchať, voľne sa pohybovať. - Odlíšením trupu od nôh a pridaním rúk vzniká nová, zložitejšia verzia hlavonožca – panák, ktorá sa postupne symetricky a proporčne zdokonaľuje. - Postupne pridáva dieťa ďalšie detaily. - Takto sa dopracúva k prvej kompletnej schéme ľudskej postavy od jej neurčitého, nešpecifického pratvaru. Objav prvej individualizovanej formy v detských kresbách treba považovať za dôsledok rozumového konceptu. - Dieťa nakreslilo svojho človiečika podľa toho, čo o ňom vie. - V tom čase hovoríme o zákone koncepčného realizmu. - Podľa neho kresba vyjadruje to, čo sa zdá tvorcovi na danej veci najdôležitejšie a najzaujímavejšie. - Tento zákon presne zodpovedá detskej podstate, jeho inštinktívnemu narcizmu. Postupne, ako dieťa zdokonaľuje hlavonožca, dostáva schéma ľudského tela konkrétnu podobu. - Z toho vyplýva druhý zákon detskej individualizovanej tvorby – zákon zápornej redundancie. - Dieťa je samo tvorcom i konzumentom kresby, kreslí pre seba, je súčasne odosielateľom a príjemcom informácií cez nakreslený kód. - Zákon spôsobuje, že detská kresba sa nevyvíja k realistickému znázorňovaniu. - Zákon zápornej redundancie udržujú v platnosti tri okolnosti: a. Dieťa kreslí synteticky, na základe spomienok, neodkresľuje model. Odkresľovanie nezodpovedá egocentrizmu dieťaťa. b. Kreslenie dieťaťa je úsporné, podlieha princípu najmenšej námahy. c. Dieťa nerozlišuje ešte jasne svet JA od sveta NIE JA, má blízko k viere vo všemocnosť myšlienky, slova a predstavy. - V štádiu izolovaných predstáv má dieťa zásobáreň výtvarných symbolov. - Preto celkom jednoducho vytvorí prvú schému zvieraťa. Je tu veľmi zjavná podobnosť so schémou človeka. - Podobnosť sa stráca až vtedy, keď dieťa kreslí zviera z profilu. - Samostatne a spontánne kresliace dieťa sa postupne dostáva k zobrazovaniu určitej situácie, deja. - K situačnej kresbe sa dieťa dostáva na základe kompozičných schopností. - Do plošných útvarov vkladá ďalšie schémy, hlavne ľudské postavy, a tak sa dostáva k vyjadreniu a znázorneniu deja. - Detská kresba ožije a stáva sa z nej rozprávka. - Dieťa kresbou vyrozpráva celé udalosti. - Z výtvarného zápisu týchto viet sa stávajú piktogramy, obrázkové písmo. - Projekčné zobrazovanie udalostí na obrázku je vyriešené pomocou pásov v detských kresbách. - Charakteristické znaky detského kreslenia a zobrazovania tvoria jednotný štýl detských kresieb. Obdobie spontánnej obsahovej detskej tvorby – od 2 do 7 – 8 rokov veku dieťaťa. - Nazýva sa aj obdobím detského naivného realizmu vo veku od 3 do 9 (10) rokov veku. - Jednotný štýl detskej kresby sa začína prejavovať vo veku od 4 rokov a končí začiatkom puberty. - Vrcholí približne v siedmom až ôsmom roku života, kedy začína dieťa odlišovať svet ja od nie ja a oslabuje sa jeho inštinktívny egopanteizmus. - Dieťa si v tomto období postupne vytvorí zásobáreň výtvarných symbolov, ale odpozoruje schémy aj od iných detí, poprípade si privlastní schému, ktorú sa naučilo od dospelého. - Postupne vytvára schémy ľudí, zvierat a najznámejších vecí – domov, kvetov, stromov, áut. - Každú novú schému zdokonaľuje, na výkrese kombinuje staré schémy a nové. - Na jednom výkrese sa môžu vyskytovať bytosti a veci, ktoré navzájom spolu nesúvisia. Najskôr dieťa kreslí individualizované formy a o dejoch len rozpráva. - Neskôr vzniká „situačná kresba“, dieťa vsadí postavy do prostredia. - Obsahovú stránku detských kresieb členíme podľa Čermáka (Uždil, 1976, s. 109) na „skupinu izolovaných predstáv“ – predstavuje psychomotorickú koncentráciu na určitú predstavu alebo detail a „skupinu syntetických prejavov“ – zobrazenie deja alebo situácie, zobrazené prvky majú vzájomný vzťah. - V období kresby „individualizovaných foriem“ slovná výpoveď dieťaťa zohráva dôležitú rolu, keďže dokresľuje zobrazenú situáciu. - Dieťa vidí na svojej kresbe viac, než vidíme my. - Detská fantázia uvádza panáka do pohybu. - Dieťa nepotrebuje dokresliť dej, lebo si ho domyslí. (Davido, 2001, s. 14) - V štádiu izolovaných predstáv môžeme pozorovať v detskej kresbe podľa B. Kováča (1972, s. 23 – 26) nasledovné zákony výtvarného vyjadrovania. - Zákon koncepčného realizmu. Opisuje kresbou to, čo sa zdá tvorcovi na danej veci najdôležitejšie a najzaujímavejšie. Ide o akési pojmové kreslenie. - Zákon zápornej redundancie spôsobuje, že detská kresba sa nevyvíja smerom k realistickému znázorňovaniu skutočnosti. Dieťaťu stačí zjednodušené alebo náznakové zobrazovanie predmetnej skutočnosti. Dieťa kreslí na základe svojej spomienky, ktorú ani plne nevyužíva, pretože jeho kresba je úsporná. Redukuje množstvo detailov v kresbe na najpodstatnejšie. Zachováva pritom a zdôrazňuje určité detaily na základe vlastnej logiky a záujmu. Dieťa používa zjednodušenú výtvarnú symboliku. - Začiatkom puberty sa dieťa približuje k „realistickému“ zobrazovaniu skutočnosti, prestáva kresliť čisto spamäti a začína „odkresľovať“ podľa reality. - Vtedy prestáva byť spontánnym tvorcom, stráca sa schopnosť tvorivej hry. (Kováč, 1972, s. 32). - V období okolo od 7 (8) rokov do 11 (12) rokov veku dieťaťa sa u detí začína objavovať snaha napodobňovať optickú podobu zobrazovaného, tzv. vizuálny realizmus. - Neskôr, cca od veku 11 rokov dieťaťa, začína byť dieťa voči svojej tvorbe kritické, uvedomuje si nedokonalosť zvládnutia svojej tvorby a stráca zaujmem o výtvarný prejav.