Sociológia - 1. seminár PDF

Sociológia -- 1. seminár **ČO JE SOCIOLÓGIA?** Materiály v Moodle, heslo SOCIO2024 **SOCIOLÓGIA - VEDA O SPOLOČNOSTI I ZVLÁŠTNY POHĽAD NA SPOLOČNOSŤ** Čo je spoločnosť? (kultúra, sociokultúrny systém, civilizácia, je špecifickým náhľadom na spoločnosť\...) Spoločnosť je však predmetom skúmani...

Sociológia -- 1. seminár **ČO JE SOCIOLÓGIA?** Materiály v Moodle, heslo SOCIO2024 **SOCIOLÓGIA - VEDA O SPOLOČNOSTI I ZVLÁŠTNY POHĽAD NA SPOLOČNOSŤ** Čo je spoločnosť? (kultúra, sociokultúrny systém, civilizácia, je špecifickým náhľadom na spoločnosť\...) Spoločnosť je však predmetom skúmania viacerých spoločenských vied Parciálne: psychológia, ekonómia, politológia\.... Alebo komplexne: antropológia, história Špecifické sociologické hľadisko: sociologická optika alebo sociologická imaginácia (Ch. W. Mills, 7-9, 12-13) -- znamená to mať schopnosť vnímať veci v širšom spoločenskom procese, sociológovia vykreslili nejakú spoločenskú dobu, v širšom spoločenskom procese na postavách v knihách., napr. zmasovenie vysokého školstva -- oproti starším generáciám je to vysoké percento, bolo to prestížnou záležitosťou, je to širší spoločenský trend, ktorý má dôsledky „ niekedy bolo vysokoškolské vzdelanie výťahom ( do min. strednej triedy a nemuseli sa báť o svoju budúcnosť ), teraz to už nie je výťah ale poistka „ Ďalším znakom je schopnosť odlíšiť súkromné a verejné. Verejný problém je taký, ktorý už vedci, sociológovia už skúmajú a riešia. Rozlíšiť či sa oplatí sociálnym vedcom zaoberať problémom. **SOCIOLOGICKÁ TEÓRIA** Sociológia ako teoreticko-empirická veda Teória je súbor poznatkov, ktoré veda nazbierala, súbor zákonitosti, popisujú sa vzťahy. Empíria = skúsenosť, empirická zložka vedy je výskum Teória: Mikrosociologická úroveň skúmania = sociológov zároveň zaujíma sociálna interakcia -- ako sa jednotlivci vyvíjajú, správajú aj v malých skupinách Makrosociologická úroveň skúmania = úvahy na tému, kam spoločnosť speje, či sme moderná alebo postmoderná spoločnosť, aké sú globálne trendy vývoja Pluralita teoretických pohľadov na spoločnosť: rôzne školy, smery a paradigmy v sociológii - Rôzne vnímanie sociologických vedcov, dôležitosť rôznych problémov pre konkrétnu skupinu Sociológia ako **multiparadigmálna veda** **ZAKLADATELIA SOCIOLÓGIE** **Auguste Comte (1798 -- 1857)** je otcom sociológie, lebo práve on dal novej vede o spoločnosti jej názov -- chcel vytvoriť takú vedu o spoločnosti, ktorá by bola schopná odhaliť zákony spoločenského života -- tzv. **pozitívna veda**, ktorá by mala obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré je možné potvrdiť alebo vyvrátiť na základe faktov (teda pozorovania, experimentu, porovnávania a logického myslenia) Odmietal teda akékoľvek teologické a filozofické špekulácie Francúzsky zakladateľ sociológie, prvý to slovo využil a navrhol, že by sme mali mať vedu o spoločnosti. Prečo 19. storočie ? Pretože sa v tomto období oddeľujú vedy od filozofie -- súvisí to s ideovým vývojom ( osvietenstvo, dôležitosť rozumu a vedy ), Veľká francúzska revolúcia -- sloboda, solidarita, bratstvo -- sociológia vznikla ako oslobodenie človeka. Industrializácia, ktorá spúšťa mnoho zmien = modernizácia -- prechod od tradičnej agrárnej spoločnosti ( základ bola pôda, roľníci ) k modernej, industriálnej spoločnosti ( mení sa základný ekonomický statok a na význame začína naberať kapitál, z roľníka sa stáva pracovník v továrni ). V tradičnej spoločnosti boli dohadované manželstva, kvôli kúskom pôdy -- bolo to aj oslobodenie vo výbere manželského partnera Prestavoval si, že sociológia bude ako pozitívna veda = veda, ktorá bude budovaná podľa vzoru vied prírodných, vo forme zákonoch. Veril, že naformuluje veľmi podobné spoločensko-zákonných princípov ale je to odlišné, pretože ľudia sú mysliace a cítiace osoby. Základnou vedeckou metódou pre prírodovedcom je experiment -- dokážem tým, potvrdí to alebo vyvráti \... v laboratóriu sa ľudia skúmať nedajú. **COMTEOV PRÍSTUP K SKÚMANIU SPOLOČNOSTI** Comte rozdelil sociológiu na: **sociálnu statiku** (skúmanie podmienok existencie a zákonov fungovania spoločenského celku) -- štruktúrovo, prierezovo sa pozerám na svet **sociálnu dynamiku** (zákony zmeny a vývoja sociálnych celkov) Za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spoločenský vývoj pokladal **intelektuálny vývin** - 3 štádiá: **Teleologické** (starovek a ranný stredovek) -- ľudia všetko pokladali za produkt nadprirodzených síl **Metafyzické** (od r. 1300-- 1800) - -- prechod k novému spoločenskému poriadku (kritické štádium). Dominujú filozofi - metafyzici a právnici, literáti, publicisti. Nastáva oslabovanie teologizmu a vznik revolúcie, anarchie, individualizmu, liberalizmu, demokracie **Pozitívne** (od r. 1800) rozvoj priemyslu, vedy, namiesto náboženstva prichádza pozitivizmus s hlásaním všeobecnej lásky a úcty k osobnosti, spoločnosti, ľudstvu. Hospodárstvo riadia priemyselní a technickí odborníci. Veda by mala nahradiť náboženstvo. **KARL MARX (1818 -- 1883)** Teórie a prístupy sú rozvíjané do súčasnosti , jeho teória vychádzala z ranného kapitalizmu -- ľudia nemali žiadnu ochranu pri práci, BOZP, žiadny vdovský dôchodok Marxizmus, najmä tzv. Vedecký marxizmus alebo historický materializmus bol a je základnou ideovou koncepciou, o ktorú sa opierali **socialistické a komunistické** **hnutia**. Zároveň bol však marxizmus a dielo K. Marxa silnou teoretickou inšpiráciou pre rozvoj spoločenských vied Dielo K. Marxa je rozsiahle a prelína sa naprieč rôznymi vednými disciplínami (filozofiou, ekonómiou, sociológiou, politológiou i politikou ako takou) **ZÁKLADNÉ MARXOVE POJMY A KONCEPCIE** Základné tézy vedeckého socializmu boli: teória spoločensko-ekonomických formácií, **teória triedneho** **boja**, teória hybných síl historického procesu, teória robotníckej triedy a jej historického poslania. **Triedy** sú p. Marxa výsledkom mechanizmu deľby práce, ktorý sa rozvinul historicky súčasne so súkromným vlastníctvom pôdy a ostatných výrobných prostriedkov. (Triedy sa potom objavujú v okamžiku keď diferenciácia činností a funkcií prestáva byť náhodnou a mení sa na dedičnú. ) Podľa Marxa určujúcim faktorom spoločenského života sú materiálne podmienky, v ktorých ľudia žijú a miera uspokojovania ich materiálnych potrieb. Dedičstvom marxizmu je konfliktualizmus -- spoločnosť je vždy vo vzájomnom konflikte Materializmus je tiež dôležitým odkazom od Marxa, znamená to, že vo všeobecnosti záleží na tom v akých ekonomických podmienkach jednotlivec žije. Ovplyvnené idealizmom -- ak nejakej idey , myšlienke veríme tak sa tak aj správame -- Marx tvrdil, že materiálne podmienky určujú ako sa potom správame, aké máme hodnoty Sociológia -- 2. seminár **Émile Durkheim (1858 -- 1917)** Inštitucionalizácia sociológie, sociologizmus, Francúzska sociologická škola Sociologizmus -- znamená hľadanie rôznych príčin, dôkazov Prínos E. Durkheima Najvýznamnejší francúzsky sociológ, tvorca francúzskej sociologickej školy -- inštitucionalizácia sociológie Prvý profesor sociológie, zakladateľ a vydavateľ časopisu „L´Anné sociologique" -- Sociologická ročenka Jeho dielo malo veľký vplyv na humanitné vedy a kultúru Francúzska, „najlepšie vystihovalo ideály francúzskej buržoázie -- viera v demokraciu, pokrok, solidaritu, ktoré Pareto so zlostnou iróniou stŕhal z nimbu vznešenosti, ukazujúc, že sú iba slovnou clonou málo vznešených pudov.." (Szcepanski, s.367 -- 368) Východiská Študuje predovšetkým zdroje, na ktorých je založená integrita spoločnosti -- snaží sa určiť sily, ktoré riadia fungovanie sociálneho poriadku Sociologizmus - vystupuje proti psychologizmu i proti biologizujúcim a rasistickým koncepciám Najznámejšie dielo : „O deľbe spoločenskej práce" 1893 - skúmanie dvoch protikladných trendov, v modernej spoločnosti: 1\) individuum sa stále viac oslobodzuje od všetkých tradičných väzieb (dopredu dohodnuté manželstvo), 2\) fungovanie komplexnej spoločnosti predpokladá stále väčšiu mieru integrácie jednotlivcov do sociálneho celku, zvyšovanie závislosti v minulosti ľudia boli sebestačný na málom území, v modernej spoločnosti máme mnoho ďalších potrieb -- navyše -- závislosť aj na základných potravinách -- nie každý si sám zaobstará jedlo, oblečenie - „Ako je možné, že stále autonómnejšie indivíduum závisí na spoločnosti stále tesnejšie?" - Odpoveď je v zmenenom type spoločenskej solidarity **Mechanická a organická solidarita** Rozlišuje 2 typy spoločnosti -- niekdajšiu spoločnosť -- založenú na mechanickej solidarite a modernú spoločnosť založenú na solidarite organickej. Spoločnosti s mechanickou solidaritou -- represívny typ právnych noriem, ľudia tvoria homogénnu masu, sú podriadení celku Vo vývoji spoločnosti nahrádzaná solidaritou organickou. Tá je založená na postupnej diferenciácii indivíduí Jedinec tu nie je integrovaný do spoločnosti bezprostredne, ale cez svoju účasť na činnosti niektorej zo špecializovaných častí, z ktorých sa spoločnosť skladá Rozvoj deľby práce zvyšuje mieru sociálnej diferenciácie. Oboje je dôsledkom rastu počtu ľudí na danom území (fyzická či materiálna hustota) a nárastu intenzity komunikácie a výmen medzi nimi (morálna či dynamická hustota) Základným princípom trestu je vylúčenie -- v tradičnej spoločnosti to bolo fatálne **Kolektívne vedomie** -- aby ľudia mali niečo spoločné, posilnenie komunity, spolupatričnosti, symbolické reprezentácie D. zdôrazňuje, že i systémy s organickou solidaritou potrebujú nutne nejakú spoločnú vieru -- nejaké kolektívne vedomie. -- teda mali by zdieľať určité symbolické reprezentácie. V modernej dobe sa určujúcim obsahom kolektívneho vedomia stáva paradoxne kult indivídua. Moderná spoločnosť sa sekularizuje -- neostáva uznávaný jednotlivý princíp -- kolektívnym vedomím sa v modernej dobe stáva klub indivídua = individualizmus = sociálny/kolektívny produkt Ďalšie dielo: „Pravidlá sociologickej metódy" Sociológia sa môže stať objektívnou vedou po vzore prírodných vied, má však pritom svoj špecifický objekt bádania, ktorý sa nedá vysvetliť za pomoci biologizujúcich alebo psychologizujúcich redukcionizmov. Na tento účel slúži Durkheimovi konštrukcia sociálneho faktu. „Sociálnym faktom je každý spôsob činnosti, ustálený alebo nie, ktorý je schopný vyvolať v indivíduu vonkajšie prinútenie; alebo inakšie, - ktorý je v danej spoločnosti všeobecný a zachováva si vlastnú existenciu, nezávislú od individuálnych prejavov." Sociológia mala byť preto budovaná ako empirická veda - POZITIVIZMUS Takýmito faktami sú napr. právo, náboženstvo, jazyk, móda, dôležité je, že tieto sociálne fakty sú neredukovateľné na psychické prejavy jednotlivca. Sociálny fakt vytvára na jednotlivcov nátlak prostredníctvom kolektívneho vedomia - My sa rodíme do hotového sociálneho sveta a tieto fakty nás nútia podľa toho sa správať, správať sa komfortne, hrať tie sociálne roly, ktoré sa od nás očakávajú, fakty nás formujú Dielo: Samovražda „miera samovražednosti je nepriamo úmerná stupňu integrácie sociálnych skupín, do ktorých indivíduum patrí." intenzita suicidogénnych prúdov variuje podľa miery dezintegrácie, v ktorej sa spoločnosť nachádza - Samovraždu vnímame hlavne z psychológie -- aký mal psychický stav -- sociálny pohľad, skúmanie miery samovražednosti v niektorých sociálnych skupinách na počet obyvateľov - Sledoval židov ( najmenej -- mali veľmi pevne dané svoje miesto, povinností, striktné dodržiavanie sviatkov a pôstov, rôzne kasty -- vzájomná pomoc medzi sebou., protestantov ( najviac -- najmenej integrovaná viera ) a katolíkov( stred -- väčšia integrácia jednotlivcov ) Anómia = stav spoločnosti, kedy chýbajú vhodné regulačné mechanizmy, ktoré by riadili jednotlivé diferencované aktivity, stav spoločnosti, kedy chýbajú rôzne mechanizmy, ktoŕe by riadili jednotlivcov, staré normy už prestali platiť a nové ešte nevznikli Túžby jednotlivcov nie sú dostatočne regulované. Môže nastať najmä v obdobiach veľkých sociálnych zmien a zvratov. - Neexistovala nezamestnanosť a keď stratili prácu poznačilo ich to - Obdobie prudkých spoločenských zmien a zvratov