Základné pojmy: organizácia, riadenie, manažment, manažéri PDF

Základné pojmy: organizácia, riadenie, manažment, manažéri Každý odbor ľudskej činnosti je charakterizovaný tromi základnými atribútmi, ktoré vymedzujú jeho relatívnu samostatnosť. Sú to: vlastný jazyk, súbor zákonitostí a systém metód a techník. Jazyk náuky vychádza zo špecifikácie pojmov, predstav...

Základné pojmy: organizácia, riadenie, manažment, manažéri Každý odbor ľudskej činnosti je charakterizovaný tromi základnými atribútmi, ktoré vymedzujú jeho relatívnu samostatnosť. Sú to: vlastný jazyk, súbor zákonitostí a systém metód a techník. Jazyk náuky vychádza zo špecifikácie pojmov, predstavuje prostriedok dorozumievania, umožňuje, aby sme pod jedným pojmom rozumeli všetci to isté (v rámci daného predmetu). Manažment ako náuka a ako proces riadenia ovplyvňuje spôsob správania sa organizácií v ľudskej spoločnosti a nesprávna interpretácia základných pojmov, princípov a zákonitostí by mohla viesť k nepresnostiam a k nevhodným záverom v ekonomickej aj sociálnej oblasti. Z vyššie uvedeného dôvodu je potrebné vymedziť tie pojmy, ktoré sú z hľadiska nášho predmetu kľúčové. Pri tom akceptujeme skutočnosť, že interpretácia základných pojmov sa spravidla s vývojom príslušnej teórie mení. To platí aj pre teóriu manažmentu. Za východiskové považujeme pojmy organizácia, manažment, riadenie, manažéri. Organizácia má v bežnom chápaní rôzne významy. V manažmente sa najčastejšie chápe ako spoločnosť ľudí vzájomne zaangažovaných (združených) v systematicky cielenom úsilí – zameraných napr. na produkcii tovaru, na poskytovanie služieb, na vojenskú činnosť, na presadzovaní určitých názorov, na presadzovaní vplyvu na chod vecí, na realizáciu záujmovej činnosti a pod. Každá organizácia má určité základné znaky: - je združením ľudí podľa určitých zásad (zákonné normy, organizačný poriadok, stanovy a pod.), - cieľovosť – t.j. združuje ľudí s aspoň jedným spoločným cieľom, - účelovosť – správanie sa organizácie je podriadené účelu, kvôli ktorému vznikla, - súťaživosť – s tými organizáciami, alebo jednotlivcami, ktoré usilujú o rovnaký cieľ, alebo ktorých ciele sú protichodné, okrem toho sama môže vytvárať prostredie súťaživosti medzi členmi, kto najlepšie prispeje k naplnení cieľa organizácie. - Najčastejšie sa za organizáciu považuje podnik ako hospodárska jednotka, základná výrobná organizácia, alebo ako organizácia poskytujúca služby. Za organizácie budeme však považovať aj neziskové a dobrovoľné organizácie, inštitúcie či jednotlivé štruktúry verejnej správy, pri riadení ktorých sa uplatňujú niektoré funkcie a zásady manažmentu. Manažment a riadenie – slová, ktorých význam sa niekedy zamieňa. Manažment je považovaný za módnejší výraz pre riadenie. Riadenie vo všeobecnosti zahŕňa proces pôsobenia subjektu riadenia na riadený objekt. Termín „riadenie“ však používame aj v užšom význame, ako priame riadenie, ako realizáciu regulačných opatrení, ako usmerňovanie, sledovanie či ako kontrolu priebehu sledovaného procesu. Pojem manažment vyjadruje spravidla proces riadenia a správu sociálnych systémov. Manažment je predovšetkým procesom vedenia ľudí. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s jeho nasledujúcimi význammi: - manažment ako správa organizácie, všestrannú starostlivosť o podmienky jej fungovania a rozvoja, - manažment ako proces riadenia operácií (napr. výrobných), - manažment ako proces ovplyvňovania a usmerňovania ľudí, ako vedenie ľudí, - manažment ako teória, ako náuka, ako vyučovací predmet, ako súhrn poznatkov, skúseností a odporúčaní, - manažment ako skupina vedúcich zamestnancov, ako vedenie organizácie, - manažment sa chápe tiež ako súhrn nástrojov, postupov a opatrení účelovo zameraných na riešenie zvláštnych situácií či špecifických problémov (napr. krízový manažment, manažment rizika, bezpečnostný manažment, manažment kvality a pod.). V niektorých prípadoch sa takto poňatý systém nástrojov a opatrení označuje názvom „manažérstvo“. Manažéri - ako profesionálni riadiaci pracovníci sa z historického hľadiska objavujú vtedy, keď sa oddeľuje vlastníctvo podnikov od ich riadenia, keď si majitelia najímajú na riadiace pozície vzdelaných odborníkov, ekonómov a inžinierov, t.j. v druhej polovici a najmä koncom 19. storočia. Za manažérov boli donedávna považovaní len vrcholoví riadiaci pracovníci (riaditelia). V súčasnosti prevláda názor, že určité manažérske funkcie a roly napĺňa každý pracovník, ktorý je poverený vedením skupiny pracovníkov, alebo riadením určitého čiastkového procesu v organizácii. Manažérov môžeme rozdeliť napr.: a) podľa úrovne riadenia: - na vrcholových manažérov (top management), - na manažérov stredného stupňa riadenia (middle management), - na manažérov prvej línie (first line), niekedy označovaní tiež ako supervízori, a) podľa funkčných oblastí na: - všeobecných manažérov, generalistov (generálny riaditeľ spoločnosti, riaditeľ podniku, riaditeľ závodu), - funkčných špecialistov (riaditeľ výroby, finančný riaditeľ, personálny riaditeľ, obchodný riaditeľ, a pod.). - V literatúre sa môžeme stretnúť aj s pojmom leader (líder, vodca), pri čom niektorí autori od seba manažérov a lídrov výrazne odlišujú. Za manažéra je považovaný organizátor, riešiteľ problémov, správca organizácie zodpovedný za riadenia vnútorných procesov, zatiaľ čo líder predstavuje vodcu organizácie, schopného vnímať budúce príležitosti, schopného budovať vízie a získavať pre nich ľudí. Väčšina autorov považuje určitú schopnosť byť vodcom za dôležitú pre každého manažéra. Teória manažmentu Manažment sa niekedy javí ako rozporná disciplína, ktorú niektorí predstavitelia považujú za vedu, teda za teóriu riadenia, iní viac zdôrazňujú jej praktickú podstatu. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že manažment je umenie. Umenie správne analyzovať situáciu v podmienkach nedostatočných informácií, umenie využiť svoje znalosti a schopnosti a dostupné nástroje na voľbu toho najlepšieho možného riešenia. Podstatné je, či manažér potrebuje teóriu, alebo praktický návod? Odpoveď nie je jednoduchá, ale zrejme je treba súhlasiť s hegelovským, že „najpraktickejšia je dobrá teória“. Čo je teda teória? Čo hľadá teória? Prečo je potrebná pre efektívnu manažérsku prax? V čom sú jej zvláštnosti oproti iným vedeckým teóriám? Teória predstavuje výsledok vedeckého skúmania. Veda vymedzuje predmet skúmania z určitých širších súvislostí, skúma jeho štruktúru, vplyvy faktorov okolia, hľadá funkčné závislosti, podmienky ich platnosti a závery skúmania zovšeobecňuje. Teóriu teda môžeme chápať ako usporiadaný súbor poznatkov, zákonitostí, princípov, metód a postupov. Jadrom teórie je často určitá základná zákonitosť, paradigma, ako (doteraz, zatiaľ) uznávaný predpoklad, vzor myslenia. Vytvorená teória je vystavená skúške praxe. Platí dotiaľ, dokiaľ veda neprinesie nové poznatky, ktoré by doterajšie teoretické poznatky spochybnili, prípadne vyvrátili. Proces manažmentu Proces manažmentu je zložitým procesom obstarávania zdrojov, riadenia ich transformácie, riadenia vnútorných procesov, riadenia vzťahov s vonkajším prostredím, vytvárania podmienok pre rozvoj organizácie, ovplyvňovania a koordinácie činnosti ľudí na dosiahnutie cieľov organizácie, t.j. zjednodušene ide o proces realizácie manažérskych funkcií. V snahe o určitú systematizáciu sa v odbornej literatúre najčastejšie hovorí o sekvenčných a priebežných funkciách. Sekvenčné manažérske funkcie predstavujú najrozšírenejšie chápanie podstaty manažmentu. Ich poňatie vychádza z tradičných názorov na proces manažmentu, v ktorom sa postupne uplatňujú také funkcie ako plánovanie, organizovanie, výber a rozmiestňovanie ľudí (personálu), vedenie ľudí a kontrola. Toto poňatie sa viaže ku klasickým manažérskym teóriám, objavuje sa už na začiatku 20. storočia. Rôzni autori sa však názormi na počet a obsah týchto funkcií líšia. Priebežné manažérske funkcie vyjadrujú nepretržitosť a dynamickosť manažmentu, lebo podľa tohto prístupu ide o permanentný priebežný proces analytickej, rozhodovacej a realizačnej činnosti. Analýza – sledovanie a vyhodnocovanie vnútorných a vonkajších podmienok, posudzovanie vplyvov na efektívne plnenie úloh či riešenia problému. Rozhodovanie – proces navrhovania a voľby riešenia problému. Implementácia – postupná realizácia, zavedenie schváleného rozhodnutia do činnosti jednotlivých súčastí organizácie, jeho praktické uskutočnenie. Kritici týchto prístupov (napr. H. Mintzberg) zdôrazňujú, že práca manažérov sa nedá členiť na plnenie postupných funkcií, a že činnosť manažérov lepšie odrážajú obsah ich rolí. Tieto prístupy predstavujú manažment ako proces realizácie jasne vymedzených úloh či rolí. Za základné manažérske roly sú považované rozhodovacia, informačná, a interpersonálna. Rozhodovacia rola spočíva v tom, že manažér rozhoduje o cieľoch, o úlohách a postupoch na ich dosiahnutie, o zdrojoch a o ich prerozdelení, o priebehu transformačného procesu, rieši vzniknuté problémy, pripravuje opatrenia na obmedzenie rizikových faktorov a na elimináciu kríz, podľa charakteru problému je vyjednávačom (negociátorom) a pod. Informačnú rolu napĺňa manažér tak, že prijíma a vyberá informácie, určuje ich smer, poskytuje ich tam, kde sú potrebné a vhodné, smerom k jednotlivým prvkom organizácie ako aj mimo organizáciu, je hovorcom príslušnej časti organizácie, kde zodpovedá za realizáciu úloh. Interpersonálna rola manažéra spočíva v tom, že je bezprostredný vodca svojich spolupracovníkov, ktorých vedie a usmerňuje, je koordinátorom a spojovacím článkom pri zabezpečovaní spolupráce s vnútornými (nadriadenými, podriadenými) zložkami organizácie ako aj s predstaviteľmi externých subjektov (zákazníci, dodávatelia, predstavitelia kooperujúcich firiem, štátnych orgánov a pod.). V niektorých zdrojoch je spomínaná aj rola administratívna, ktorá spočíva v tom, že manažér k svojej činnosti potrebuje viesť určitú evidenciu, že sleduje a kontroluje úlohy, sleduje nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Súčasné tendencie v teórii manažmentu sú poznamená prehodnocovaním významu doterajších prístupov k funkciám a úlohám manažmentu. Jednotlivým „klasickým“ funkciám sa dáva nový menej rigorózny obsah, chápu sa dynamickejšie, pružnejšie ako rôzne stránky komplexne chápaného procesu manažmentu. Okrem tradičných funkcií manažmentu sa stále viac zdôrazňujú ďalšie funkcie a činnosti, ktorých dôležitosť odráža zmeny v ekonomickom a sociálnom prostredí, napr.: - motivácia a inšpirovanie zamestnancov, koordinácia ich úsilia, - uplatňovanie účinného štýlu vedenia, delegovanie právomocí, - podporovanie, vytváranie atmosféry dôvery, - efektívne riešenie konfliktov, vyjednávanie s internými i externými partnermi, - efektívna vnútropodniková komunikácia a vytváranie priaznivej komunikačnej atmosféry (lebo aby zamestnanci mohli plniť očakávania a ciele svojich manažérov a organizácie, musia si byť týchto očakávaní a cieľov vedomí, musia ich poznať, musia im porozumieť), - permanentné zdokonaľovanie jednotlivcov, pracovných tímov a celej organizácie.