Technické vybavenie počítača

Súhrnné označenie fyzického zariadenia počítača, ktoré slúži na spracovanie údajov.

Súčasť počítačového systému, ktorá obsahuje hardvér a softvér.

Centrálna jednotka počítača, ktorá obsahuje procesor a internú pamäť RAM.

Časť základnej jednotky počítača, ktorá vykonáva matematické a logické operácie.

Typ pamäti, ktorá sa používa na dočasné ukladanie dát, ktoré sú momentálne spracovávané počítačom.

Jednotka hardvéru počítača, ktorá spája základnú jednotku s periférnymi zariadeniami.

Počítačová architektúra, ktorá zlučuje aritmeticko-logickú jednotku, riadiacu jednotku a operačnú pamäť do základnej jednotky.

Časť procesora, ktorá riadi chod počítača a spracováva inštrukcie programu.

Zariadenia pripojené k počítaču, ktoré nie sú súčasťou základnej dosky, napríklad tlačiareň, monitor, myš, klávesnica.

Vnútorná súčasť počítača, ktorá riadi spracovanie dát. Zahŕňa jednotku pre aritmetické a logické operácie (ALU) a riadiacu jednotku (CU).

Skrinka, v ktorej sú umiestnené všetky komponenty počítača. Rozlišujeme dva druhy: Stolová (Desktop) a Veža (Tower).

Hlavná doska počítača, ktorá obsahuje všetky elektronické obvody, zbernice a konektory. Na ňu sa pripájajú mikroprocesor, pamäťové obvody a periférne zariadenia.

Chipset je súbor integrovaných obvodov na základnej doske, ktoré riadia komunikáciu a spoluprácu medzi rôznymi komponentami. Jeho typ určuje, s akými hardvérovými komponentmi môže základná doska spolupracovať.

Softvérové prostredie, ktoré umožňuje počítaču spustiť sa. Obsahuje základné inštrukcie na spustenie hardvéru a načítanie operačného systému.

Hlavný procesor počítača, ktorý vykonáva všetky výpočtové operácie. Jeho výkonnosť závisí od mnohých faktorov, ako je rýchlosť taktu a počet jadier.

Pamäť, ktorá sa nachádza medzi pomalšími vstupnými a výstupnými jednotkami a rýchlejšou základnou jednotkou. Jej úlohou je zrýchliť prenos údajov a skrátiť čas na prístup k dátam.

Súčasť základnej jednotky počítača, ktorá umožňuje procesoru priamy prístup k údajom. Uchováva dáta dočasne a vyžaduje prúd pre udržanie dát.

Pamäť, ktorá umožňuje procesoru bezprostredne spolupracovať s dátami a programami, ktoré sa práve spracovávajú.

Malá, rýchla pamäť, ktorá sa nachádza medzi procesorom a operačnou pamäťou (RAM). Zvyšuje rýchlosť spracovania inštrukcií, pretože procesor môže rýchlo prístup k dátam z cache pamäte.

Pamäťová technológia typu RAM umožňuje zapisovať, čítať alebo mazať dáta v ľubovoľných pamäťových miestach s približne rovnakým časom prístupu.

Rýchle pamäte s malou kapacitou, ktoré sa používajú na krátkotrvalé uloženie údajov, ktoré musia byť okamžite dostupné.

Časť RAM alebo ROM pamäti, ktorá ukladá mikroprogramy, ktoré riadia vykonávanie základných operácií (napr. posun údajov medzi registrami) v procesore.

Energeticky závislá pamäť, z ktorej sa dáta pri výpadku prúdu stratia.

Hlavná pamäť počítača, ktorá ukladá programy a údaje, ktoré sa spracúvajú. Jej veľkosť určuje schopnosť počítača spracovávať veľké programy a množstvo dát.

Pamäť, z ktorej sa dáta dajú iba čítať a jej obsah nemožno meniť.

Určuje rýchlosť vykonávania operácií v cache pamäti. Čím vyššia je frekvencia, tým rýchlejšie sa vykonáva.

Energeticky nezávislá pamäť, ktorej obsah sa zadáva priamo pri výrobe. Uchováva dôležité systémové programy ako BIOS.

Dávky údajov sa prenášajú medzi rôznymi komponentmi počítača, ako sú vstupné/výstupné jednotky a procesor.

Pamäť, ktorá slúži на prechodné uchovávanie údajov pre vyrovnanie rôznych rýchlostí funkčných jednotiek počítača.

Stavebná jednotka počítača, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi procesorom, pamäťou a grafickou kartou.

Stavebná jednotka počítača, ktorá zaisťuje komunikáciu s inými perifériami počítača – pevnými diskami, slotmi, USB portami a pod.

Mikroprocesory (Intel a AMD) integrovali funkcie Northbridge do svojho čipu, čím sa toto členenie prestalo uplatňovať.

Operačná pamäť je časť počítača, ktorá je určená na dočasné ukladanie dát, ktoré procesor potrebuje na prácu. Čím je táto pamäť rýchlejšia a má väčšiu kapacitu, tým rýchlejší je počítač.

Vonkajšia pamäť je pamäť, ktorá sa nachádza mimo hlavnej dosky, čím je pomalšia, ale má väčšiu kapacitu. Slúži na dlhodobé ukladanie dát, ktoré sa do hlavnej pamäte nezmestí alebo sa nepoužívajú.

Typ RAM pamäte, ktorá je konštruovaná tak, aby sa z nej dali údaje čítať aj zapisovať. Tvorí hlavnú časť operačnej pamäte počítača.

Typ RAM pamäte, ktorá je veľmi rýchla, ale drahšia. Má kratšiu prístupovú dobu ako DRAM, používa sa v cache pamäti L2.

Typ RAM pamäte, ktorá disponuje dlhšou prístupovou dobou v porovnaní so SRAM, ale je lacnejšia. Je menej výkonná, ale rozšírenejšia.

Typ pamäte, ktorá sa používa na ukladanie parametrov BIOS-u. Má veľmi nízky chod bez spotreby energie a používa sa na ukladanie dátumu a času.

Typ RAM pamäte, ktorá je synchronizovaná s procesorom a komunikuje s ním v synchronizovaných cykloch pre rýchlejší prístup.

Typ pamäte iba na čítanie, ktorá obsahuje dáta, ktoré sa nedajú meniť. Používa sa pre firmware a základné nastavenia.

Typ pamäte, ktorú si môže používateľ naprogramovať podľa vlastnej potreby. Po naprogramovaní sa správa ako bežná ROM.

Typ pamäte, ktorú je možné opakovane programovať elektrickým signálom a vymazať pôsobením ultrafialového žiarenia.

Typ pamäte, ktorú je možné opakovane programovať a vymazať pomocou elektrického signálu, čo umožňuje státisíce opakovaných zápisov.

Rýchly typ pamäte, ktorý je nezmazateľný po vypnutí počítača. Dá sa predprogramovať priamo v počítači, bez potreby výmeny celého obvodu ROM.

Permanentná vonkajšia pamäť počítača, ktorá sa najčastejšie používa na ukladanie údajov a programov.

Základné inštrukcie a operácie, ktoré BIOS podporuje v komunikácii počítača s používateľom.