Staroveký Egypt a protihabsburské povstania

• Text uvádza prehľad historických období starovekého Egypta, štruktúru štátneho aparátu a protihabsburské povstania v Uhorsku.
• Text spomína aj nacistickú politkiku vo vzťahu k národom Európy

Preddynastické obdobie (5000 - 3100 pred n.l.)

• Predchádzalo vzniku prvých kráľovstiev, objavili sa rané formy poľnohospodárskych spoločenstiev pozdĺž Nílu.
• Lokálne kultúry sa rozvíjali (Badárska a Nakádska kultúra), vedúc k centralizácii moci a zjednoteniu Horného a Dolného Egypta.

Ranodynastické obdobie (3100 - 2686 pred n.l.)

• Založená prvá a druhá dynastia, Horný a Dolný Egypt boli zjednotené pod vládou prvého kráľa, pravdepodobne Meniho.
• Centralizácii štátu s faraónom, ako hlavou sa začala formovať, položili sa základy administratívy a kultu faraóna.

Stará ríša (2686 - 2181 pred n.l.)

• Zahrňala tretiu až šiestu dynastiu, známa ako "vek pyramíd", v Gíze boli postavené najznámejšie pyramídy.
• Faraóni dosiahli vrchol moci, posilnili štátne a náboženské centrá, ich moc bola absolútna a rozsiahla podpora verejným stavebným projektom.

Prvé prechodné obdobie (2181 - 2055 pred n.l.)

• Obdobie politickej nestability a úpadku Starej ríše, krajina sa rozpadla na niekoľko regiónov.
• Nižší vodcovia získali väčší vplyv, problémy s jednotou a nedostatok zdrojov sa prejavili v krajine.

Stredná ríša (2055 - 1650 pred n.l.)

• Egypt bol zjednotený pod vládou jedenástej až trinástej dynastie, centralizácia a stabilita boli obnovené pod kráľmi z Téb.
• Egypt sa stal znovu silným kráľovstvom s rozvinutou administratívou, rozšíril svoj vplyv do Núbie a Palestíny.

Druhé prechodné obdobie (1650 - 1550 pred n.l.)

• Hyksósovia napadli severný Egypt, ich vplyv bol hlboký v kultúre a vojenskej technológii (príklad zavedenie konských bojových vozov).
• Faraóni južného Egypta následne zjednotili krajinu a vyhnali Hyksósov, pripravujúc tak cestu pre Novú ríšu.

Nová ríša (1550 - 1070 pred n.l.)

• Obdobie osemnástej až dvadsiatej dynastie, najväčšie rozšírenie egyptskej moci a bohatstva..
• Známi vládcovia: Thutmose III, Hatšepsut, Amenhotep III, Achnaton, Tutanchamon, Ramses II.
• Rozvíjali sa umenie, architektúra; uskutočňovali sa vojenské ťaženia, Egypt ovládal rozsiahle územia v Ázii a Núbii.

Tretie prechodné obdobie (1070 - 664 pred n.l.)

• Po oslabení centrálnej moci, egyptské provincie začali získavať nezávislosť zasahovali cudzie mocnosti.
• Egypt bol rozdelený medzi rôzne kráľovské línie a vlády líbyjských a núbijských dynastií.

Neskoré obdobie (664 - 332 pred n.l.)

• Vláda dvadsiatej šiestej až tridsiatej prvej dynastie priniesla posledné zjednotenie Egypta pred príchodom Peržanov.
• Dočasne oslobodený, no následne podrobený Perzskou ríšou, toto obdobie ukončil Alexander Veľký, ktorý Egypt dobyl a začlenil krajinu do svojej ríše.

Ptolemaiovské obdobie (332 - 30 pred n.l.)

• Po smrti Alexandra Veľkého vládu prevzal generál Ptolemaios, ktorý založil Ptolemaiovskú dynastiu.
• Grécko-macedónsky rod vládol Egyptu do roku 30 pred n.l., neskôr začlenený do Rímskej ríše po porážke Kleopatry a Marca Antonia Octavianom.

Rímsky a Byzantský Egypt (30 pred n.l. - 641 n.l.)

• Egypt sa stal súčasťou Rímskej ríše a Byzantskej ríše, a nastali hlboké kultúrne zmeny, postupná christianizácia a nakoniec Arabi dobyli Egypt v roku 641 n.l..
• Týmto sa začala islamská éra egyptskej histórie.

Štátny aparát starovekého Egypta

• Faraón bol nielen kráľom, ale aj božskou postavou, považovaný za zosobnenie boha Hora na Zemi a syna boha Ré, jeho slovo bolo zákonom a bol najvyšším sudcom, vojenským veliteľom a hlavným kňazom.
• Faraón vlastnil všetku pôdu a mal priamy vplyv na hospodárstvo a rozdeľovanie zdrojov.
• Vezir bol najvyšším úradníkom faraónovej administratívy, hlavný správca a radca, spravoval štátne záležitosti, financie, verejné práce a súdne záležitosti.
• Vezíri mali veľkú moc, dohliadali na rôzne aspekty štátneho aparátu, často spravovali rozsiahle oblasti a projekty, napríklad stavbu pyramíd.
• Kňazi mali veľký vplyv, boli správcami chrámov, ktoré slúžili nielen náboženským cieľom, ale aj ekonomickým a správnym centrom, kontrolovali pôdu, zamestnávali remeselníkov a robotníkov a zhromažďovali obete a dary.
• Kňazi mali prístup k vzdelaniu a kultúrnym vedomostiam, prostredníctvom náboženských rituálov a propagandy zohrávali kľúčovú úlohu pri udržiavaní faraónovej moci.
• Úradníci a správcovia boli zamestnanci štátu, starali sa o správu Egypta, zhromažďovali dane a dohliadali na verejné práce (závlahové systémy).
• Medzi úradníkmi boli špecializovaní pisári, ktorí zapisovali a vyhotovovali výpočty a administratívne záznamy. Pisári boli kľúčoví, pretože egyptský štát vyžadoval presnú evidenciu majetku a príjmov.
• Armáda bola dôležitou zložkou štátneho aparátu na ochranu pred nomádskymi kmeňmi a udržiavanie poriadku, faraón viedol armádu, ktorej hlavnou úlohou bola ochrana hraníc a zaistenie pokoja a skladala sa z profesionálnych vojakov.
• Sudcovský systém bol riadený faraónom a jeho zástupcami, úradníci a kňazi mali právomoc rozhodovať o sporoch v súlade s náboženskými a štátnymi zákonmi.

Protihabsburské povstania v Uhorsku

• Boli vyvolané náboženským útlakom, centralizáciou moci Habsburgovcov a pokusmi o reformu krajiny.

Povstanie Štefana Bočkaja (1604 - 1606)

• Štefan Bočkaj, sedmohradský knieža, viedol povstanie.
• Povstanie podnietila nespokojnosť s rekatolizáciou a centralizáciou Habsburgovcov, ktorí sa snažili posilniť svoju moc v Uhorsku.
• Bočkaj povstal proti Habsburgovcom a získal podporu od maďarskej a sedmohradskej šľachty.
• V roku 1606 bol podpísaný Viedenský mier, ktorý zabezpečil náboženskú slobodu a autonómiu Uhorska

Betlenovo povstanie (1619 - 1626)

• Gabriel Betlen, sedmohradský knieža, viedol povstanie.
• Nespokojnosť s porušovaním Viedenského mieru a ďalšie centralizačné opatrenia Habsburgovcov podnietili povstanie.
• Betlen sa spojil s českými stavmi a dočasne obsadil časti Uhorska a Moravy.
• Povstanie bolo potlačené. Mier v Bratislave (1626) zabezpečil Uhorsku čiastočné náboženské slobody.

Povstanie Juraja I. Rákociho (1644 - 1645)

• Juraja I. Rákoci, sedmohradský knieža, viedol povstanie.
• Konflikty medzi protestantskou šľachtou a Habsburgovcami vyústili do stavovského odporu.
• Povstanie sa spojilo s trancúzskyml a švédskymi vojskami proti Habsburgovcom.
• Mier v Linzi (1645) priznal náboženské slobody protestantom.

Povstanie Imricha Tököliho (1678 - 1687)

• Imrich Tököli, vodca kuruckých povstalcov a sedmohradský knieža, viedol povstanie.
• Povstanie podnietili pokusy Habsburgovcov upevniť absolútnu moc a porušovanie náboženských slobôd.
• Tököli získal podporu Osmanskej ríše a vyhlásil sa za kráľa Horného Uhorska.
• Habsubrská armáda pod vedením Karola Lotrinského porazila Osmanskú ríšu pri Viedni (1683), čím sa povstanie skončilo.

Povstanie Františka II. Rákociho (1703 - 1711)

• František II. Rákoci, sedmohradský knieža, viedol povstanie.
• Nespokojnosť s centralizáciou Habsburskej moci, vysoké daňové zaťaženie a náboženský útlak spôsobili povstanie.
• Rákoci sa snažil oslobodiť Uhorsko a získal podporu Francúzska.
• Povstanie skončilo v roku 1711 Satmárskym mierom, ktorý ukončil stavovské povstanie.
• Šľachte boli zabezpečené práva, ale Uhorsko zostalo pod kontrolou Habsburgovcov.

Dôsledky povstaní:

• Habsburgovci posilnilo centralizovanú vládu, šľachty bola oslabená.
• Protestantantom boli poskytnuté náboženské ústupky(čiastočné), hoci Habsburgovci nakoniec katolicizmus upevnili ako hlavnú náboženskú líniu.
• Povstania prispeli k centralizácii Uhorska a jeho integrácii do habsburského súštatia.

Presovské jatky

• V roku 1687 bol Antonio Carafa povarený samotným cisárom Leopoldom I., aby posilnil moc habsubrgovcov.

• Caraffa zriadil vojenský tribunál a zahájil sériu brutálnych, manipulovaných procesov a popráv.

• Asi dva desiatky boli po niekoľkých mesiacoch verejne popravovaní či umučení obvinení v Prešove zo zrady, zastrašovalo to podporovateľov povstaní.

• Symbol habsburského teroru, mučenie a popravy viedli k odporu a protihabsburskej nálade.

• Naciistická ideológia rozdelila národy podľa rasy, mala by byť zotročená, vyhladená alebo asimilovaná v prospech „árijských" národov.

• Životný priestor a expanziu mali byť zamerané na výchdnu Európu.

• Slovanské národy sa stretávali s genocídou a represiami.

• „Árijské“ národy Dánsko, Nórsku, Holansko a Švédsko sa mali lepšie.

• Nacisti povazovali Zidov za „nepriatelov rasy", o viedlo k Holokaustu