Staroveké Grécko: Minojská a Mykénska kultúra

• Staroveké Grécko

Minojská kultúra (3000 – 1500 p. n. l.)

• Lokalita: Kréta
• Pôvod obyvateľov je neznámy.
• Lineárne písmo A je zatiaľ nerozlúštené.
• Panovník a úradníci spravovali palácové hospodárstvo.
• Ekonomika založená na obchode, čo viedlo k silnému námorníctvu.
• Grékov unášali do otroctva, grécke mestá platili tribút (legenda o Théseovi a Minotaurovi).
• Rozsiahle paláce boli označované ako "labyrinty" (Knóssos, Faistos).
• Paláce nemali hradby, obranu zabezpečovalo námorníctvo.
• Paláce boli zdobené freskami zobrazujúcimi bežný život, chýbali portréty panovníkov.
• Uctievanie býkov bolo častým motívom v maliarstve a sochárstve (tanec s býkmi, preskakovanie býka).
• Rýchly zánik Minojskej kultúry bol pravdepodobne spôsobený prírodnou katastrofou (výbuch sopky Santorini) a útokmi Achajcov.

Mykénska kultúra (1600 – 1100 p. n. l.)

• Achajci prišli do Grécka okolo roku 2000 p. n. l. a prebrali minojskú kultúru.
• Lineárne písmo B bolo rozlúštené a rozšírilo sa aj na Krétu.
• Stavali opevnené paláce (Mykény, Téby, Argos, Atény) s kyklopskými hradbami.
• Minojská aj Mykénska kultúra používali bronz a mramor.
• Okolo roku 1200 p. n. l. sa objavili tzv. morské národy.

Homérske (temné) obdobie (1100 – 776 p. n. l.)

• Migrácia Dórov (Sparta, Megara, Korint) na Peloponézsky polostrov vytlačila časť Achajcov na Cyprus a do Malej Ázie.
• Koniec doby bronzovej a príchod železa priniesli Dóri.
• Kultúrny úpadok.
• Homér: Ilias a Odysea (Trójska vojna - Mykény x Trója), spísané okolo roku 800 p. n. l., vojna sa odohrala okolo roku 1200 p. n. l.
• Na konci temného obdobia dochádza ku konsolidácii.
• Vznikajú prvé mestské štáty (Polis) na čele s kráľom (basileus) a aristokraciou, ktorá sa vyvinula z ozbrojenej družiny.
• Rozvinula sa grécka abeceda, grécky panteón (mytológia).
• Nárast počtu obyvateľov a rozvoj remesla a obchodu viedli k nedostatku úrodnej pôdy.
• Grécko začalo rozsiahlu kolonizáciu.
• Prvé olympijské hry sa konali v roku 776 p. n. l.

Veľká grécka kolonizácia

• Dôvody: nedostatok pôdy, preľudnenosť, hľadanie odbytiska pre obchod.
• Zakladanie nových osád: ostrovy v Egejskom mori, Malá Ázia (Milét, Trója), Sicília (Syrakúzy), južné Taliansko (Tarent), pobrežie Čierneho mora, južné Francúzsko (Massalia – Marseilles), časť severnej Afriky.
• Metropola: materské mesto.
• Dôsledky: šírenie gréckej kultúry (architektúra, keramika, divadlo, vzdelávanie, náboženstvo), špecializácia remesiel, sociálna stratifikácia, vznik mincí, zdokonalenie námornej dopravy.
• Z kolónií sa dovážalo obilie a otroci.
• Do kolónií sa vyvážali remeselné výrobky, víno a olivový olej.

Archaické obdobie (776 – 500 p. n. l.)

• Sformovali sa významné mestské štáty.
• Import lacného obilia viedol k otroctvu z dlhu pre roľníkov.
• Aristokracia sa začala zameriavať na pestovanie viniča a olív.
• Postupne sa vyvíjali rôzne formy vlád: monarchia, aristokracia, oligarchia, demokracia, anarchia, tyrania.
  • archho = vláda
  • monos = jeden
  • oligoi = niekoľko
  • aristos = najlepší
  • kratos = sila
  • démos = ľud
  • anarkho = bezvládie

Staroveké Atény

• Rozdelenie spoločnosti: eupatridi (aristokracia), demiuorgovia (remeselníci, obchodníci), geomóri (roľníci).

• Na začiatku 9. storočia sa moci ujali bohatí majitelia pôdy – eupatridi.

• Vládlo 9 archontov ("ministrov").

• Archonti boli volení na jeden rok, maximálne 2 obdobia s 10-ročnou prestávkou; po skončení funkcie odchádzali do rady starších (areopág) - poradný orgán.

• Funkcie archontov: Archon basileus (náboženská funkcia), Archon eponymos (administratívna funkcia), Archon polemarchos (vojenská funkcia), Archon thesmotétai (6; súdna funkcia).

• Drakón (621 p. n. l.) vydal Drakónove zákony – "drakonické" (prísne tresty, často trest smrti).

• Solónove reformy (594 – 593 p. n. l.): Seisachtheia (zrušenie otroctva z dlhu a vykupovanie otrokov za štátne peniaze), Timokracia (práva obyvateľov určené majetkom).

• Rozdelenie obyvateľstva podľa majetku

  • 1 medinoi (merica) = 52 litrov obilia
  • Päťstomeričníci (pentakosiomedimnoi): > 500 meríc - mohli zastávať všetky úrady, boli velitelia v armáde (stretegos)
  • Jazdci (hippeis): 500 - 300 meríc - mohli zastávať všetky úrady, museli si zabezpečiť koňa a zbroj
  • Záprahári (zeugitai): 300 – 200 meríc - nemohli byť archonti, ľahká pechota (hoppliti)
  • Ostatní (théti): < 200 meríc - mohli zastávať iba nevolené úrady (eklézia - ľudové zhromaždenie, helialia - súd)

• Peisistratos (560 – 528 p. n. l.) - Aténsky aristokrat, ktorý sa s pomocou bezzemkov dostal k moci vojenským prevratom (tyrania).

• Prerozdelil pôdu bezzemkom, čím vznikla široká stredná vrstva.

• Podporoval remeselníkov, obchodníkov a stavbu lodí.

• Za jeho vlády vznikla väčšina významných pamiatok v Aténach.

• Jeho synovia zneužívali postavenie a boli zvrhnutí.

• Kleisthénes (509/508 p. n. l.)

• Začiatok klasického obdobia

• Rozdelenie obyvateľov do 10 fýl (podľa miesta bydliska, s rovnakým počtom obyvateľov), ktoré sa delili na 3 tritie (pobrežná, mestská, vnútrozemská)

• 50 ľudí z každej fýlie sa volilo do rady 500 (bulé), ktorá navrhovala zákony.

• Eklézia - všetci slobodní muži (20+); Helialia – porota sa losuje každý deň.

• Ostrakizmus - črepinový súd, pri ktorom občania mohli hlasovať o vyhnanstve

Perikles (443 – 429 p. n. l.)

• Vrchol aténskej demokracie, kultúry a architektúry (Parthenon na Akropole).
• Zaviedol platené úrady.
• Pokladnica Délskeho námorného spolku bola presunutá do Atén.

Staroveká Sparta

• Dórovia sa prebili na Peloponézsky polostrov a podmanili si miestne obyvateľstvo, čím zaviedli vojenskú demokraciu.
• Spoločenské vrstvy: Sparťania (profesionálni vojaci), Perioikovia (obchodníci a remeselníci s obmedzenými právami), Heilóti (otroci).
• Forma vlády: 2 králi (vojenskí velitelia), Geruzia (rada starších), 5 eforov (volení úradníci), Apella (ľudové zhromaždenie).
• Sparťania žili nepretržite v vojenskej pohotovosti, aby potlačili hrozbu od Heilótov Všetci Sparťania boli rovnoprávni, pôda bola rozdelená na rovnaké diely.
• Všetci Sparťania boli vojaci - najlepšia armáda v Grécku Sparta nikdy nebola opevnená.
• Sparťanská výchova bola veľmi prísna a zameraná na vojenský výcvik.

Grécko-perzské vojny

• Perzská ríša obsadila grécke mestá v Malej Ázii (iónske povstanie).
• Peržania (Dareios I.) potlačili povstanie a rozhodli sa potrestať Atény.
• Prvá výprava Perzie bola neúspešná kvôli búrke.
• Druhá výprava: 490 p. n. l. - Bitka pri Maratóne (Atény prekvapili Peržanov).
• Tretia výprava: Xerxes I. prešiel s vojskom cez Dardanely.
  • Bitka o Thermopyly (480 p. n. l.) - Sparťania a Thébania 3 dni odrážali perzské útoky, nakoniec boli porazení.
  • Bitka pri Salamíne - Gréci zničili veľkú časť perzskej flotily.
• Bitka pri Platajách (479 p. n. l.) - Sparťania porazili zvyšok perzského vojska.
• Peržania súhlasili s nezávislosťou gréckych miest v Malej Ázii.

Peloponézske vojny

• Aténsky námorný spolok vs. Peloponézsky spolok (Sparta + spojenci).
• 431 p. n. l. - Sparta obliehala Atény.
• 421 p. n. l. - prímerie.
• 404 p. n. l. - Bitka pri Aigospotamoi (Peržania podporili Spartu, ktorá porazila Aténsku flotilu).
• Sparta vyhrala vojnu a dosadila do Atén vládu 30 tyranov.
• Vojna spôsobila úpadok gréckych mestských štátov, čo využili Macedónci.
• 338 p. n. l. - Bitka pri Chairóneie (Filip Macedónsky porazil Grékov).
• Vznik Korintského spolku (zjednotení Gréci pod nadvládou Macedóncov).

Helénistické obdobie

• Filip Macedónsky pripravoval výpravu do Perzie, v roku 336 p. n. l. bol zavraždený a k moci sa dostal jeho syn Alexander Veľký.
• Alexander zdedil dobre vycvičenú armádu a zaviedol nové jednotky = falangy.
• 334 p. n. l. - začiatok výpravy do Perzie.
• 331 p. n. l. - Bitka pri Gaugaméle (Alexander porazil Dárea III., ktorého zradili vlastní generáli).
• Alexander pochoval Dárea s poctami a oženil sa s jeho dcérou.
• Šírenie gréckej kultúry.
• 323 p. n. l. - Alexander náhle umiera v dôsledku choroby.
• Ríšu si rozdelili jeho generáli: Antigonos (Grécko), Ptolemaios (Egypt) a Seleukos (Perzia).