Slovenské národné hnutia (18. - 19. storočie)

Národné hnutia na Slovensku (18. - 19. storočie)

• Osvietenské myšlienky z Francúzska prenikli medzi vzdelancov v Uhorsku.
• Nacionalizmus si osvojili aj Slováci, čo znamenalo obdobie slovenského národného obrodenia.
• Národné jazyky sa začali presadzovať popri latinčine ako úradné jazyky v 18. storočí.
• Katolícka cirkev používala slovanské dialekty a evanjelici preferovali češtinu.
• Jozef Ignác Bajza napísal prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skusenosťi v roku 1783.
• Román nemal gramatické základy a neskôr sa nepresadil.
• Západoslovenské nárečie sa stalo základom prvej spisovnej slovenčiny.
• Anton Bernolák bol prvým kodifikátorom so svojim dielom Dissertatio philogico-critica de litris Slavorum.
• Medzi ďalšie Bernolákove diela patrili Slovenská gramatika a Tvorenie slovenských slov, s heslom „Píš ako počuješ“.
• Juraj Fándly bol významným šíriteľom novej slovenčiny a vydal satirické dielo Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom.
• V Trnave vzniklo v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo, ktorého predsedom bol Anton Bernolák.
• Spolok šíril knihy v novej slovenčine.
• Evanjelická inteligencia používala biblickú češtinu a rozvíjala myšlienku československej jednoty.
• V roku 1803 bol v Bratislave založený Ústav reči a literatúry československej pri evanjelickom lýceu.
• Juraj Palkovič, predstaviteľ ústavu, presadzoval československú jednotu a biblickú češtinu.

Politické a hospodárske pomery v Uhorsku (1. polovica 19. storočia)

• Začiatok 19. storočia bol poznačený vládou neschopného panovníka Františka II.
• Myšlienky osvietenstva boli potlačené a nastúpilo obdobie teroru a cenzúry.
• Po neúspešných vojnách s Francúzskom Uhorsko vyhlásilo štátny bankrot.
• Na kongrese vo Viedni hralo Rakúsko vedúcu úlohu s kancelárom Metternichom.
• Ríša naberala silný centralistický kurz a moc sa sústreďovala do Viedne.
• Technický pokrok v Uhorsku zaostával za ostatnými krajinami Európy.
• Prvá konská železnica bola vybudovaná v rokoch 1838 – 1846 z Trnavy do Bratislavy.
• Obyvateľstvo tvorili poddaní s nízkymi ziskami a telesnými trestami.
• V roku 1831 vypuklo na východe Slovenska roľnícke povstanie, ktoré bolo potlačené.
• Šľachta začala presadzovať myšlienky nacionalizmu a samostatného Uhorska, čo viedlo ku konfliktu s Viedňou.

Slovanská vzájomnosť (P.J. Šafárik, J. Kollár)

• V 19. storočí sa slovenskí národovci snažili presadiť slovenský jazyk spojením s ostatnými slovanskými národmi.
• Johann Gotfried Herder prispel k vzájomnosti učením o dôležitosti národov, predovšetkým Slovanov.
• Pavol Jozef Šafárik a Ján Kollár boli významnými zástancomi slovanskej vzájomnosti.
• P.J. Šafárik zastával literárnu a jazykovú jednotu Čechov a Slovákov.
• Jeho najvýznamnejším dielom sú Slovanské starožitnosti z roku 1837.
• Ján Kollár považoval Slovanov za jeden veľký národ rozdelený na kmene.
• Svoju lásku k dcére evanjelického farára spojil s myšlienkami v diele Slávy dcéra z roku 1824.
• Po smrti Bernoláka a Fándlyho bernolákovské hnutie upadlo, lebo mu chýbala vedúca osobnosť.
• Juraj Palkovič vydal Bernolákov Slovár, čím prispel k vývoju slovenského jazyka.
• Podarilo sa mu vydať aj Bibliu v bernolákovčine.
• V 20. rokoch 19. storočia nastúpila generácia Jána Hollého a centrum bernolákovského hnutia sa presunulo do Budína a Pešti.
• Martin Hamuljak sa stal hlavnou postavou budapeštianskeho centra.
• Myšlienky slovanskej vzájomnosti v prvej polovici 19. storočia oslabili.
• Negatívne pôsobilo aj silnejúce maďarské hnutie v Uhorsku.

Nástup štúrovskej generácie

• V 30. rokoch 19. storočia sa formovala nová generácia národných buditeľov – štúrovci.
• Väčšina štúrovcov študovala na prešporskom lýceu, kde vznikla Spoločnosť československá.
• Štúrovci sa začali venovať aj nižším spoločenským vrstvám a prebúdzať v nich národné cítenie.
• Chceli do spoločnosti začleniť aj katolíckych kňazov.
• Vydali almanach Plody zboru učencu řeči českoslovanské prešporského.
• Ľudovít Štúr sa stal vedúcou osobnosťou Spoločnosti a začal prednášať o slovenskom jazyku a dejinách.
• V roku 1836 zložili prísahu vernosti národu na Devíne.
• Uhorský snem prijal jazykové zákony, presadzujúce maďarský jazyk a väčšina študentských spolkov bola zatvorená.
• Bol založený tajný spolok Vzájomnosť.
• Lajos Kossuth sa postavil na čelo silnejúceho maďarského hnutia.
• Kossuth presadzoval myšlienku jednotného Uhorska a maďarčiny ako jediného jazyka v úradoch aj v cirkvi.
• V roku 1842 vypracovalo slovenské hnutie Slovenský prestolný prosbopis, žiadosť o katedru slovenského jazyka a zachovanie vyučovania slovenčiny.
• Jozef Miloslav Hurban skoncipoval nové slovenské požiadavky, ktoré sú súčasťou dokumentu Žiadosti slovenského národa.

Kodifikácia spisovnej slovenčiny

• Zjednotenie evanjelickej a katolíckej vetvy hnutia bolo hlavnou otázkou slovenského hnutia v 40. rokoch 19. storočia.
• J.M. Hurban bol presvedčený o národnej osobitosti Slovákov.
• V roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža za prítomnosti Jána Hollého rozhodli o používaní spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom.
• Stredoslovenské nárečie bolo prijaté ako základ.
• Základné zásady boli spísané v dielach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Slovenská gramatika.
• Ján Kollár bol najväčším odporcom tohto zjednotenia.
• Vytvorila sa spisovná slovenčina a začalo sa zjednocovanie evanjelikov a katolíkov, teda bernolákovcov a štúrovcov.
• Dielami tohto obdobia sú Marína a Detva od Andreja Sládkoviča a Mor ho! od Sama Chalúpku.

Politický program do roku 1848

• Ľudovít Štúr vydal v roku 1845 Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orel Taránski.
• Boj proti štúrovcom sa vyostril v 40. rokoch 19. storočia.
• Ľudovít Štúr mal zákaz prednášania na bratislavskom lýceu a bol vyšetrovaný.
• Vznikol spolok Tatrín, ktorý mal za cieľ zjednotiť katolícke a evanjelické hnutie a spojiť ho s ľudom.
• Tatrín mal ustáliť spisovnú slovenčinu a odstrániť nezhody v jazyku.
• J.M. Hurban vydával Slovenské pohľady.
• Štúr chcel zaviesť všeobecné volebné právo, slobodu tlače a zhromažďovania.
• Bol zvolený za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen.

Začiatok revolúcie v roku 1848

• Revolučná vlna začala v Európe z dôvodu hospodárskych ťažkostí, populačnej explózie, finančnej a priemyselnej krízy.
• V Habsburskej monarchii prevládala nespokojnosť s absolutizmom Viedne.
• Boli žiadosti o zrušenie poddanských povinností a rovnoprávne postavenie národov.
• Vo Viedni vojaci strieľali do demonštrantov a revolúcia sa rozšírila.
• Bola zavedená sloboda tlače, vydaná ústava a prepustený Metternich.
• Uhorský snem zrušil poddanstvo, tzv. marcové zákony.
• Vláda trvala na existencii jedného maďarského národa v Uhorsku.
• Štúr, Hurban a Hodža sa zúčastnili na Slovanskom zjazde 1848 v Prahe.
• Bol predstavený dokument Žiadosti slovenského národa, revolučný program Slovákov s 14 bodmi (používanie slovenčiny v stoliciach, zastúpenie národov v sneme, všeobecné volebné právo, prepustenie J. Kráľa).
• Uhorská vláda Žiadosti odsúdila a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu.

Povstanie Slovákov v rokoch 1848 – 1849

• Slovenská národná rada vznikla 16. septembra 1948 ako hlavný politický a vojenský orgán slovenského hnutia.
• SNR mala koordinovať vojenské akcie a vyvolať povstanie na Slovensku.
• Hlavným sídlom SNR sa stala Myjava a 19. septembra 1948 došlo k vyhláseniu samostatnosti Slovenska.
• Dobrovoľní vojaci boli porazení pri Senici a Štúr, Hurban a Hodža boli vyhlásení za vlastizradcov.
• Viedenská vláda chcela potlačiť povstanie, ale vo Viedni vypuklo povstanie.
• Na trón nastúpil František Jozef I. a potlačil maďarskú revolúciu.
• V decembri 1848 František zrušil snem a vyhlásil oktrojovanú ústavu, ktorá posilnila moc panovníka a centralizovala sféry spoločnosti.
• Predstavitelia SNR žiadali zriadenie samostatného Slovenska a zavedenie slovenčiny.
• Snem v Debrecíne zosadil Habsburgovcov a vyhlásil nezávislosť Uhorska.
• Rusko pomohlo cisárovi Františkovi a pri Világoši bola maďarská armáda porazená.
• Nový absolutizmus v Uhorsku – neoabsolutizmus - pod vedením ministra Alexandra Bacha.
• Maďarizácia bola zakázaná a podporovalo sa používanie slovenčiny.
• Práva Slovákov sa zlepšili (vydávanie novín a práca na úradoch).
• Martin Hattala upravil slovenský jazyk a zaviedol y.
• V roku 1852 bola vypracovaná nová kodifikácia Krátka mluvnica slovenská.
• Viedenská vláda sa pritvrdila a zrušila občianske práva.
• Štúr, Hurban a Hodža boli sklamaní a stiahli sa z politického života.
• Ľudovít Štúr zomrel 1. januára 1856.

Memorandum slovenského národa

• Rakúska armáda bola porazená v Taliansku a stratila územie.
• Skončil sa neoabsolutizmus.
• Národné zhromaždenie prijalo 6. a 7. júna 1861 Memorandum národa Slovenského v Martine.
• Maďarská vláda memorandum odmietla.
• Slováci sa obrátili na Viedeň a žiadali vytvorenie slovenského okolia s vlastným snemom a vládou (Viedenské memorandum).
• Viedeň splnila niektoré požiadavky (vznik Matice slovenskej v roku 1863, najvyšší kultúrny program).
• Štefan Moyses bol prvým predsedom Matice slovenskej.
• Boli založené slovenské školy (1862 – 1. slovenské gymnázium v Revúcej, v Martine a Kláštore pod Znievom).
• Vo väčšine žúp sa úradovalo v slovenskom jazyku.