Proces a typy komunikácie

Výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov.

Komunikácia so sebou samým, napr. premýšľanie o svojom správaní.

Komunikácia medzi dvoma jedincami. Cieľom je informovať, presviedčať, ovplyvňovať, vyjadriť názor, vytvárať vzťahy.

Komunikácia viacerých jedincov, napr. pracovný kolektív riešiaci problém.

Komunikácia v rámci organizácie, napr. medzi zamestnancami a vedením.

Výmena informácií v širšom rozsahu, napr. cez médiá.

Komunikácia medzi skupinami ľudí.

Komunikácia týkajúca sa špecifickej inštitúcie, napr. nemocnica, škola.

Súčasné názory a postoje verejnosti, ktoré odrážajú aktuálne nálady. Nemusí byť presné a obsahuje prvky subjektívnosti.

Koľko ľudí podporuje daný názor, pričom sa zohľadňuje aj intenzita ich presvedčenia.

Meria, do akej miery sa názory vyvíjajú a zostávajú stabilné v priebehu času.

Miera informovanosti ľudí o danom probléme ovplyvňuje ich názory a presvedčenia.

Ako sa komunikujú s verejnosťou, aby sa šírili správne informácie a budovalo sa porozumenie.

Známy PR expert, ktorý zhrnul princípy efektívnej komunikácie s verejnosťou.

Zohľadňuje vzájomné vplyvy medzi jednotlivcami a ich vzťahy v procese komunikačnej výmeny.

V komunikácií sa využívajú verbálne aj neverbálne prostriedky, ktoré sa musia dopĺňať a podporovať presvedčivosť výpovede.

Cieľ, ktorý chce komunikujúci dosiahnuť, napr. informovať, zabaviť, presvedčiť.

Získanie dôveryhodnosti, slúžiť ako príklad.

Pri nadmernom seba prezentovaní príjemca môže nadobudnúť negatívny pocit, že prezentujúci je prehnane sebavedomý, nedôveryhodný a že to čo prezentuje nie je pravdivé.

Posilní vnútorný postoj alebo pomáha formovať nový postoj, zmeniť postoj. Prináša nový pohľad na veci a javy v živote, novú kvalitu života. Vyžaduje presvedčivosť prezentujúceho, jeho silnú osobnosť.

Pri nadmernej angažovanosti prezentujúceho a jednostrannej pozitívnej či negatívnej argumentácii môže byť prezentácia vnímaná ako manipulácia.

Vyvolanie otázok, ktoré môžu priviesť k novým nápadom, hľadaniu, tvorbe nových riešení.

Publikum môže začať spochybňovať prezentované pohľady na vec a viac násobnú argumentáciu vnímať ako nátlak a manipuláciu.

Publikum si nemusí hľadať sám informácie.

Obsahuje informácie, ktoré sa odovzdávajú v komunikácii. Napríklad, čo sa deje, čo sa stalo, aké sú fakty.

Vyjadruje názor a postoje komunikátora, ktorý vyjadruje svoje myšlienky a názory. Ukazuje, čo si o téme myslí, ako sa k nej stavia, a čo je pre neho dôležité.

Vyjadruje vzťah a postoje komunikátora k poslucháčovi. Združuje to, čo si komunikátor myslí o poslucháčovi a aký vzťah k nemu cíti.

Ukazuje zámer komunikátora, prečo komunikuje a aký výsledok chce dosiahnuť. Zachytáva cieľ a motiváciu komunikácie.

Obsahuje emocionálny stav komunikátora, ktorý sa môže prejavovať verbálne aj neverbálne, napríklad v tóne hlasu, mimike alebo tele.

Prezentuje očakávania, ktoré sú kladené na človeka v rôznych sociálnych situáciách kvôli jeho charakteristikám, napríklad veku, pohlaviu, sociálnemu statusu.

Komunikácia prebieha medzi komunikátorom a prijímateľom, pričom môže byť verbálna (slovná) alebo neverbálna (mimika, gestikulácia).

Znamená, že komunikácia je výmena informácií prostredníctvom verbálnych a neverbálnych prejavov, ktorej cieľom je dosiahnuť zrozumiteľnosť a pochopenie medzi účastníkmi.

Schopnosť efektívne komunikovať s inými ľuďmi, čím sa predchádza komunikačným problémom a vytvárajú sa harmonické vzťahy.

Problém vzniká, keď nie sme schopní riadiť komunikáciu s inými ľuďmi, čím sa sťažujú alebo narúšajú vzťahy.

Schopnosť jasne a stručne vyjadriť myšlienky, počúvať s porozumením, viesť rokovania efektívne a prijímať rozhodnutia.

Ciele musia byť merateľné a konkrétné, aby sa dalo zmerať pokrok a úspech.

Preskúmanie okolností a faktorov, ktoré ovplyvňujú dosiahnutie cieľov. Zahŕňa aj výskum správania sa cieľovej skupiny.

Strategický plán aktivít a krokov na dosiahnutie cieľov, zohľadňujúci výsledky analýzy podmienok.

Postup, spôsob alebo technika na dosiahnutie cieľov. Je to súbor úkonov alebo činností.

Sústava metód, prostriedkov a úkonov, ktorá sa využíva na dosiahnutie cieľov.

Model, ktorý rozdeľuje prácu s verejnosťou do 6 fáz: 1. Zhodnotenie situácie, 2. Definícia cieľov, 3. Definícia publika, 4. Výber médií a techník, 5. Rozpočet, 6. Vyhodnotenie.

Označuje cieľové skupiny pre komunikáciu, ktoré nie sú homogénne, ale tvoria rôzne skupiny ľudí.

Správca VsV by mal byť všestranný a zdatný v rôznych formách komunikácie, od písomnej až po audiovizuálnu.

Pracovník VsV by mal byť vnímavý a zodpovedný, starostlivý a všímavý k detailom.

Tento atribút znamená budovať dôveru a dobrý vzťah s rôznymi ľuďmi vo vnútri aj mimo organizácie.

Značková komunikácia má silu ovplyvňovať verejnú mienku.

Typ vystúpenia, kde sa jedinec delí o svoje myšlienky s publikom, bez možnosti spätnej väzby.

Typ vystúpenia, kde sa otvára priestor pre dvojstrannú komunikáciu a výmenu názorov.