Mechanika poddajných telies

Predpoklad, že materiál vyplňuje celý objem telesa a má rovnaké vlastnosti vo všetkých bodoch a smeroch.

Predpoklad, že deformácie sú malé v porovnaní s rozmermi telesa. Deformácie neovplyvňujú vnútorné sily.

Predpoklad, že materiál sa po odstránení zaťaženia vráti do pôvodného tvaru.

Závislosť medzi napätiami a deformáciami je lineárna, čo znamená, že deformácia sa zväčšuje úmerne s rastúcim zaťažením.

Rezy kolmé na os telesa zostávajú po deformácii rovinné a kolmé

Prevádzkové požiadavky, fyziologické požiadavky, estetické požiadavky, konštrukčné požiadavky.

Hodnota deformácie, ktorú konštrukcia môže zvládnuť bez porušenia prevádzky.

Hodnota odolnosti materiálu voči zaťaženiu.

Sila, ktorá udelí voľnému hmotnému bodu s hmotnosťou 1 kilogramu zrýchlenie 1 metra za sekundu na druhú.

Moment sily 1 N, ktorého pôsobisko má od referenčného bodu kolmú vzdialenosť rovnú 1 metru.

Mechanické napätie, ktoré vyvoláva sila 1 newtonu rovnomerne rozložená na rovinnej ploche 1 metra štvorcového. Ak je sila kolmá na rovinnú plochu, je pascal jednotkou normálového napätia.

Práca, ktorú vykoná stála sila 1 N pôsobiaca na dráhe 1 metra v smere sily.

Hodnota momentu pripadajúceho na jednotku dĺžky.

Štvorcový meter (m2)

Kubický meter (m3)

Kilogram na kubický meter (kg/m3)

Vonkajšie sily sú pôsobenie prostredia na skúmaný prvok, ktoré spôsobuje zmenu jeho tvaru alebo pohybu.

Prenos vonkajších síl kontaktom medzi materiálnymi objektmi.

Sila pôsobiaca na relatívne malú kontaktnú plochu, ako napríklad bodový kontakt alebo kontakt pozdĺž úsečky.

Sila prenášaná plochou dotyku medzi materiálnymi objektmi, kvantifikovaná intenzitou, ktorá je pomerom sily k ploche a udáva sa v N/m².

Spojité zaťaženie, ktoré je konštantné v každom bode oblasti pôsobenia.

Spojité zaťaženie, ktoré sa mení v závislosti od miesta pôsobenia.

Intenzita zaťaženia na jednotku dĺžky, vypočítaná vynásobením intenzity zaťaženia po ploche šírkou telesa. Využíva sa v jednorozmerných úlohách.

Výsledok síl pôsobiacich na telo, určený ako súčet elementárnych síl, pôsobiacich na infinitesimálny úsek tela.

Sily, ktoré pôsobia vnútri telesa v dôsledku vonkajších síl.

Veľkosť vonkajšej sily pôsobiacej na jednotkovú plochu.

Zmena tvaru alebo veľkosti telesa v dôsledku pôsobenia vonkajších síl.

Miera tuhosti materiálu, čo znamená odpor proti deformácii. Reprezentuje sklon grafu napätie-deformácia v oblasti pružnosti.

Hodnota napätia, pri ktorej začína materiál strácať svoju lineárnu elasticitu a začína plynúť do oblasti nelineárnej deformácie.

Skúška, pri ktorej sa materiál ťahá až do pretrhnutia, aby sa zistili jeho mechanické vlastnosti.

Počiatočná dĺžka tyče v ťahom teste.

Metóda určovania rozmerov prúta tak, aby spoľahlivo odolával zaťaženiu počas dlhodobej prevádzky.

Určenie veľkosti zaťaženia, ktoré prút znesie bez porušenia funkcie.

Metóda, ktorá využíva dovolený pomer medzi napätím v materiáli a jeho pevnosťou.

Maximum napätia, ktoré materiál môže zvládnuť bez porušenia svojej štruktúry.

Pomery medzi pevnosťou materiálu a dovoleným napätím.

Kritérium použité pre húževnaté materiály pri statickom zaťažení.

Kritérium použité pre krehké materiály pri statickom zaťažení.

Metóda dimenzovania prúta založená na analýze medzných stavov, ktorými je prút ohrozený.

Absolútne predĺženie tyče pri zohriatí závisí od materiálu tyče, jej pôvodnej dĺžky a rozdielu teplôt, ale nie od veľkosti prierezovej plochy.

Priečna deformácia je zmena rozmerov telesa v smere kolmom na smer pôsobiacej sily.

Priečna pomerná deformácia sa vypočíta ako pomer zmeny rozmerov v priečnom smere k pôvodným rozmerom.

Poissonovo číslo je bezrozmerné číslo, ktoré vyjadruje pomer priečnej pomerný deformácie ku pozdĺžnemu predĺženiu.

Poissonovo číslo je konštantná hodnota pre daný materiál a udáva, koľkokrát je priečna deformácia menšia ako pozdĺžne predĺženie.

Poissonovo číslo je charakteristickou vlastnosťou materiálu a nadobúda hodnoty od 0 do 0,5.

Pre niektoré moderné materiály môže Poissonovo číslo nadobúdať aj záporné hodnoty.

Pružné vlastnosti izotropného materiálu je možné úplne určiť pomocou Youngovho modulu pružnosti a Poissonovho čísla.