Literárne druhy: Lyrika, Epika a Dráma

Tu sú študijné poznámky založené na poskytnutom texte:

Literárne druhy

• Lyrika, epika a dráma sú základné literárne druhy.

Lyrika

• Vonkajšia kompozícia lyriky zahŕňa názov, verš, strofu a spev.
• Literárne žánre lyriky: sonet, óda, elégia, populárna pieseň.

Delenie lyriky podľa témy

• Prírodná lyrika: autor vyjadruje vzťah k prírode, často lyrické opisy prírody. Príklad: I. Krasko.
• Reflexívna (úvahová) lyrika: autor vyjadruje stanovisko k problému, subjektívne ho hodnotí.
• Spoločenská lyrika: reaguje na spoločenské udalosti, dianie v spoločnosti. Príklad: S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav.
• Ľúbostná lyrika: obsahuje ľúbostný motív. Príklad: A. Sládkovič.
• Čistá lyrika: experimentálna tvorba, formálne jazykovo-rytmické usporiadanie textu nad významom.
• Duchovná lyrika: osobná, intímna. Spája sa s náboženstvom a vierou. Príklad: R. Dilong.
• Veršové systémy: anafora, zvukomaľba, básnické prirovnanie, metafora, metonymia, symbol, epiteton, protiklad (kontrast).

Veršové systémy

• Časomerný (J. Kollár, J. Hollý - klasicizmus, antika).
• Sylabický (H. Gavlovič - baroková literatúra, S. Chalupka, J. Botto, A. Sládkovič, J. Kráľ - romantizmus).
• Sylabotonický (S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav - realizmus, I. Krasko - literárna moderna)
• Voľný verš (Smrek - vitalizmus, Emil Boleslav Lukáč - neosymbolizmus, L. Novomeský - ľavicová avantgarda, R. Dilong - katolícka moderna).

Epika

• Vonkajšia kompozícia epiky: nadpis, odsek, kapitola, diel.
• Vnútorná kompozícia epiky: úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie.
• Kompozičný postup chronologický: udalosti zaznamenané v časovej postupnosti.
• Kompozičný postup retrospektívny: udalosti zaznamenané spätne (A. Bednár: Kolíska, L. Mňačko: Ako chutí moc, J.D. Salinger: Kto chytá v žite).
• Kompozičný postup reťazový: na seba nadväzujúce udalosti spojené hlavnou postavou (Chrobák - Drak sa vracia, Figuli - Tri gaštanové kone, Ondrejov - próza naturizmu)

Rozprávač

• Vševediaci rozprávač: pozerá na postavy s nadhľadom, pozná ich myslenie a konanie, vie, čo sa odohralo predtým a čo bude potom. Príklad: Tajovský, Timrava, Kukučín.
• Personálny rozprávač: rozpráva príbeh z pohľadu jednej postavy. Príklad: Mňačko.
• Priamy rozprávač: postava sa stáva rozprávačom. Príklad: Remarque.
• Nespoľahlivý rozprávač: neochotný dostatočne informovať čitateľa, je v rozpore s autorovým zmýšľaním. Príklad: Salinger, Tajovský.

Typy postáv

• Idealizovaný: idealizácia vlastností, bez negatív, lepšie vlastnosti než v skutočnosti. Príklady: Chalupka, Botto, Sládkovič.
• Charakterový: reprezentuje dominantnú črtu (lakomec, pokrytec, šibal...). Príklad: Moliére, Kukučín.
• Sociálny: reprezentuje vlastnosti spoločenskej vrstvy - viacerých ľudí toho istého postavenia. Príklad: Kukučín, Tajovský.
• Literárne žánre: balada, poviedka, novela, román (historický, sociálny, psychologický, fatalistický, unanimistický).

Dráma

• Vonkajšia kompozícia drámy: názov, replika (monológ a dialóg), výstup, dejstvo, autorská poznámka, scénické poznámky.
• Vnútorná kompozícia drámy: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa.
• Literárne žánre drámy: tragédia, komédia (veselohra), činohra, absurdná dráma.

Ďalšie literárne obdobia a smery

• Starovek, humanizmus a renesancia, barok, klasicizmus, romantizmus, realizmus (v slov. lit.: 1. vlna – opisný, 2. vlna – kritický).
• Literárna moderna (symbolizmus, impresionizmus, dekadencia), avantgarda/medzivojnová literatúra (stratená generácia; vitalizmus, katolícka moderna, sociálno-psychologický realizmus, expresionizmus, socialistický realizmus, naturizmus).
• Literatúra 2. polovica 20. stor./lit. po r. 1945 (spasiteľský prúd lit.; pop poézia, existencializmus, postmoderna, absurdná dráma, exilová lit.).

Literárne elementy

• Humor, irónia, satira.
• Palimpsest, persifláž.

Slovenský jazyk

• Jazykové štýly: HARPUN (hovorový, administratívny, rozprávací, publicistický, úvahový, náučný).
• Slohové postupy: IVOR (informačný, vykladací, opisný, rozprávací).
• Spôsoby spracovania informácií: konspekt, osnova, tézy, anotácia, bibliografický údaj.
• Lexikálna rovina: spôsoby tvorenia a pretvárania slov.
• Tvorenie slov: odvodzovanie, skladanie.

Pretvárania slov

• Skracovanie.
• Zmiešané spôsoby.
• Rozdiel medzi združeným pomenovaním a frazeologizmom.

Združené pomenovanie

• Viacslovný názov, ktorý označuje jeden konkrétny pojem, význam logicky odvoditeľný zo slov, ktoré ho tvoria.

Frazeologizmus

• Ustálené slovné spojenie s obrazným významom, ktorý nemožno priamo odvodiť z jednotlivých slov.

Systém slovnej zásoby

• Podľa lexikálneho významu, zaradenia do jazykových štýlov, spisovnosti.

Slovníky

• Pravopisný, výkladový, synonymický.

Zvuková rovina

• Spodobovanie/znelostná asimilácia.
• Rozdeľovanie domácich a cudzích slov na slabiky.
• Prozodické vlastnosti reči.

Prozodické vlastnosti

• Melódia (intonácia), klesavá (kadencia), stúpavá (antikadencia), semikadencia (stúpavá alebo rovná).
• Výška hlasu.
• Prízvuk.
• Dôraz.

Ďalšie gramatické javy

• Rytmus, tempo reči, prestávka (pauza).
• Kvantita (dĺžka samohlások).
• Timbre (farba hlasu).
• Pravidlo o rytmickom krátení.
• Morfologická rovina = slovné druhy.
• Podstatné mená (vlastné/všeobecné), prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá.
• Príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovia.
• Morféma – najmenšia časť slova
• Vokatív.

Slovesá

• Plnovýznamové: slovesá, ktoré samy alebo s predmetom pomenúvajú osobitné deje, činnosti a stavy. Príklady: činnostné, stavové.
• Neplnovýznamové: samy nepomenúvajú osobitné deje, nemajú úplný význam, spresňujú význam slovesa. Príklady: sponové, modálne, fázové.
• Zvratné a nezvratné slovesá.
• Slovesné gramatické kategórie: osoba, číslo, čas, spôsob, rod, vid.
• Určité a neurčité slovesné tvary.
• Podľa možnosti určiť slovesné gramatické kategórie a neurčité slovesné tvary.
• Neurčitok, prechodník, činné príčastie, trpné príčastie.

Príslovky

• Miesta, času, spôsobu, príčiny Stupňovanie prísloviek Pravidelné

Nepravidelné

• Analytické/opisné

Syntaktická rovina

• Vetné členy.
• Vetné sklady.
• Druhy viet.
• Priraďovacie a podraďovacie súvetia.
• Zvláštnosti vetnej stavby.
• Podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok.

Spojky

• Podľa funkcie: priraďovacie, podraďovacie.

Diakritické znamienka

• Dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň.

Interpunkčné znamienka

• Bodka, čiarka, otáznik, výkričník, tri bodky, bodkočiarka, dvojbodka, úvodzovky, pomlčka, spojovník, lomka, zátvorky, apostrof.