Hlásky, slabiky a morfológia

Hlásky a slabiky

• Hláska je najmenšia nedeliteľná artikulačná a akustická jednotka reči, určená kombináciou fonetických vlastností daného jazyka.
• Hlásky sa v reči vzájomne ovplyvňujú (koartikulácie), čo je modifikácia tvarovania hlások.
• Hláska vzniká kmitaním hlasiviek v hrtane.
• Diftong (dvojhláska) je kombinácia dvoch samohlások v jednej slabike (ia, ie, iu).
• Spoločné vlastnosti konsonantov: prekážka v nadhrtanových priestoroch, šumovosť.
• Nie všetky konsonanty sú základom slabiky (okrem r, l).
• Prekážky pri artikulácii:
  • Záver (výbuch, úplné zastavenie vzduchového prúdu, napr. b, p, d, t).
  • Úžina (čiastočná prekážka, zúženie cesty pre vzduchový prúd, napr. s, š).
• Slovenčina má 29 spoluhlások: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, r, ŕ, s, š, t, ť, v, z, ž.
• Otvorená slabika končí samohláskou, dvojhláskou alebo slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ.
• Zatvorená slabika končí spoluhláskou.

Morfológia a lexikológia

• Morfológia študuje gramatické triedy slov, ich tvary, významy a funkcie.
• Lexikológia sa zaoberá slovami a slovným bohatstvom jazyka.

Fonetika

• Fonetika skúma vlastnosti zvukov ľudskej reči (fyziologicko-artikulatorickú a akustickú stránku).
• Fonetika berie do úvahy funkciu zvukov pri dorozumievaní, aj optickú stránku reči.

Graféma a fonéma

• Graféma je najmenšia grafická jednotka (napr. písmeno).
• Slovenská abeceda má 46 grafém.
• Fonéma je abstraktná jednotka jazykového systému, dôležitá pre rozlišovanie významu slov.
• Fonéma je dištinktívna jednotka.
• Dištinktívna schopnosť fonémy zabezpečuje rozlíšenie významu slov a morfém.
• Lexéma je ustálený sled hlások s gramatickými významami reprezentujúci semému a priradzujúci sa k nej významy. Môže byť aj len jednou hláskou.

Ortofónia

• Rozlišuje slová na:
  • Autosémantické (plnovýznamové): podstatné mená, prídavné mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky.
  • Synsémantické (neplnovýznamové): predložky, spojky, častice, citoslovcia.
• Rozdeľuje slová na:
  • Flektívne (ohybná): podstatné mená, prídavné mená, slovesá, zámená, číslovky, príslovky.
  • Neflektívne (neohybná): predložky, spojky, častice, citoslovcia.
• Rozdeľuje na:
  • Autosyntagmatické (sú vetnými členmi).
  • Synsyntagmatické (nie sú vetnými členmi).

Rečové ústroje

• Dýchacie ústroje: pľúca, dýchacie svaly, bránica.
• Rečové ústroje:
  • Dýchacie orgány (respiračné).
  • Hlasové ústroje (orgány pre tvorbu zvuku - hlasivky) (fonačné).
  • Upravujúce orgány (dutiny ústna, hrdlová, perná, nosová) (modifikačné).

Diakritické a interpunkčné znamienka

• Diakritické znamienka: dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň.
• Interpunkčné znamienka: bodka, otáznik, výkričník, čiarka, dvojbodka.

Kodifikačné príručky

• Pravidlá slovenského pravopisu.
• Pravidlá slovenskej výslovnosti (Ábel Kráľ).

Aktuálne výskumy zvukovej stránky jazyka

• Zoznam autorov pracujúcich na zvukovom rozmere jazyka (Ján Sabol, Ábel Kráľ, Eugen Pauliny, Ľuba Sičáková, Š. Ondruš, J. Horecký, J. Furdík, Bujalka, Baláž, Rýzková).