Podcast
Questions and Answers
Aký je základný význam geografickej krajiny?
Aký je základný význam geografickej krajiny?
- Je to priestor, kde sa stretávajú len horniny a ovzdušie
- Je to priestor, kde sa nachádzajú len geografické objekty
- Je to zložitý heterogénny časopriestorový systém (correct)
- Je to len priestor s rozmanitou prírodou
Ktoré prístupy sa uplatňujú hlavne pri štúdiu priestorovej organizácie krajiny?
Ktoré prístupy sa uplatňujú hlavne pri štúdiu priestorovej organizácie krajiny?
- Kvantitatívny a kvalitatívny prístup
- Syntetický a analytický prístup
- Horizontálny a vertikálny prístup
- Štruktúrny a regionálny prístup (correct)
Čo nahradilo zameranie fyzickej geografie na prostý opis prírodnej krajiny?
Čo nahradilo zameranie fyzickej geografie na prostý opis prírodnej krajiny?
- Hľadanie nových druhov rastlín a živočíchov
- Zameranie na štúdium iba georeliéfu
- Zameranie na štúdium historických procesov v krajine
- Hľadanie zákonitostí usporiadania, fungovania a prognózy jej vývoja (correct)
Ako sa posunul centrálny záujem fyzickej geografie v posledných desaťročiach?
Ako sa posunul centrálny záujem fyzickej geografie v posledných desaťročiach?
Aké sú hlavné zdroje primárnych fyzickogeografických informácií?
Aké sú hlavné zdroje primárnych fyzickogeografických informácií?
Aký je hlavný vývojový smer fyzickej geografie podľa stredoeurópsko-východoeurópskej koncepcie?
Aký je hlavný vývojový smer fyzickej geografie podľa stredoeurópsko-východoeurópskej koncepcie?
Čo je geoekológia?
Čo je geoekológia?
Čo tvorí najvýznamnejšiu povrchovú geosféru?
Čo tvorí najvýznamnejšiu povrchovú geosféru?
Čo tvorí spodnú hranicu fyzicko-geografickej sféry?
Čo tvorí spodnú hranicu fyzicko-geografickej sféry?
Čo tvorí sociálno-ekonomickú sféru?
Čo tvorí sociálno-ekonomickú sféru?
Kde ležia horné a dolné hranice geografickej sféry?
Kde ležia horné a dolné hranice geografickej sféry?
Čo môže definovať krajinu?
Čo môže definovať krajinu?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Aký je základný prístup pri skúmaní krajinných systémov?
Aký je základný prístup pri skúmaní krajinných systémov?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Čo tvorí morfologickú štruktúru fyzickogeografickej krajiny?
Čo tvorí morfologickú štruktúru fyzickogeografickej krajiny?
Aké sú časové a časopriestorové zmeny fyzickogeografických komplexov?
Aké sú časové a časopriestorové zmeny fyzickogeografických komplexov?
Čo je objektom a predmetom geoekológie?
Čo je objektom a predmetom geoekológie?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Čo je základom fyzicogeografickej regionalizácie?
Čo je základom fyzicogeografickej regionalizácie?
Čo sú geotechnické systémy v krajine?
Čo sú geotechnické systémy v krajine?
Čo je hlavným cieľom krajinnej syntézy?
Čo je hlavným cieľom krajinnej syntézy?
Ako sa nazýva náuka o krajine?
Ako sa nazýva náuka o krajine?
Aký je model výskumu pri skúmaní krajinných systémov?
Aký je model výskumu pri skúmaní krajinných systémov?
Aký je hlavným zdrojom primárnych fyzickogeografických informácií?
Aký je hlavným zdrojom primárnych fyzickogeografických informácií?
Čo je geoekológia?
Čo je geoekológia?
Ktorá časť Zeme tvorí najvýznamnejšiu povrchovú geosféru?
Ktorá časť Zeme tvorí najvýznamnejšiu povrchovú geosféru?
Čo tvorí hornú hranicu fyzicko-geografickej sféry?
Čo tvorí hornú hranicu fyzicko-geografickej sféry?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Aké sú geografické dimenzie fyzickogeografických komplexov?
Aké sú geografické dimenzie fyzickogeografických komplexov?
Čo tvorí morfologickú štruktúru fyzickogeografickej krajiny?
Čo tvorí morfologickú štruktúru fyzickogeografickej krajiny?
Ktorý prístup sa uplatňuje pri skúmaní krajinných systémov?
Ktorý prístup sa uplatňuje pri skúmaní krajinných systémov?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Aké sú typy fyzickogeografických komplexov?
Aké sú základné typy geosystémov podľa stupňa homogenity, resp. heterogenity?
Aké sú základné typy geosystémov podľa stupňa homogenity, resp. heterogenity?
Čo tvorí krajinnú (geografickú) sféru?
Čo tvorí krajinnú (geografickú) sféru?
Aký je centrálny prvok ekosystému?
Aký je centrálny prvok ekosystému?
Čo tvorí priestorovú štruktúru geosystémov?
Čo tvorí priestorovú štruktúru geosystémov?
Podľa akých kritérií sa delia geosystémy do geografických dimenzií?
Podľa akých kritérií sa delia geosystémy do geografických dimenzií?
Aký je základný význam krajinnej syntézy?
Aký je základný význam krajinnej syntézy?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Aký je objekt a predmet geoekológie?
Ako sa nazýva náuka o krajine?
Ako sa nazýva náuka o krajine?
Čo tvorí súbor prvkov geografickej sféry a ich vzájomných vzťahov?
Čo tvorí súbor prvkov geografickej sféry a ich vzájomných vzťahov?
Na čo je dôraz pri polysystémovom modeli krajinných systémov?
Na čo je dôraz pri polysystémovom modeli krajinných systémov?
Čo tvorí časť biosféry podľa komponentov fyzickogeografického komplexu?
Čo tvorí časť biosféry podľa komponentov fyzickogeografického komplexu?
Čo tvorí prvkami priestorových subsystémov podľa polysystémového modelu krajinných systémov?
Čo tvorí prvkami priestorových subsystémov podľa polysystémového modelu krajinných systémov?
Aká energia patrí medzi energetické komponenty fyzickogeografického komplexu?
Aká energia patrí medzi energetické komponenty fyzickogeografického komplexu?
Ako sa delia komponenty fyzickogeografického komplexu?
Ako sa delia komponenty fyzickogeografického komplexu?
Aké sú základné geografické dimenzie geosystémov?
Aké sú základné geografické dimenzie geosystémov?
Ako sa mapujú geosystémy topickej dimenzie?
Ako sa mapujú geosystémy topickej dimenzie?
Čo tvoria parciálne kvázihomogénne fyzickogeografické jednotky?
Čo tvoria parciálne kvázihomogénne fyzickogeografické jednotky?
Aký je objem plochy zaberanej geosystémami topickej dimenzie?
Aký je objem plochy zaberanej geosystémami topickej dimenzie?
Ako sa nazýva areál s rovnorodým geologickým podložím?
Ako sa nazýva areál s rovnorodým geologickým podložím?
Aký je vzťah medzi komponentami geografickej sféry skúmaný prostredníctvom monosystémového modelu?
Aký je vzťah medzi komponentami geografickej sféry skúmaný prostredníctvom monosystémového modelu?
Čo tvorí geotop?
Čo tvorí geotop?
Čo zahŕňa pojmom georelief?
Čo zahŕňa pojmom georelief?
Čo sú Haasove geotopy?
Čo sú Haasove geotopy?
Ako sa delia geosystémy podľa stupňa homogenity?
Ako sa delia geosystémy podľa stupňa homogenity?
Aké sú kroky pri regionálnej geoekologickej regionalizácii?
Aké sú kroky pri regionálnej geoekologickej regionalizácii?
Aká je úloha tessery?
Aká je úloha tessery?
Čo je geotopy?
Čo je geotopy?
Čo charakterizuje inventár geochory?
Čo charakterizuje inventár geochory?
Čo predstavuje prostorová štruktúra?
Čo predstavuje prostorová štruktúra?
Čo zahŕňa rozdrobenosť fyzickogeografických komplexov?
Čo zahŕňa rozdrobenosť fyzickogeografických komplexov?
Aké sú charakteristiky intrakomunikujúcich geotopov?
Aké sú charakteristiky intrakomunikujúcich geotopov?
Čo predstavujú komplexy chórickej i topickej dimenzie?
Čo predstavujú komplexy chórickej i topickej dimenzie?
Čo sú paradynamické komplexy?
Čo sú paradynamické komplexy?
Aký je rozdiel medzi paradynamickými a paragenetickými komplexmi?
Aký je rozdiel medzi paradynamickými a paragenetickými komplexmi?
Čo je katéna?
Čo je katéna?
Aký je hlavný charakteristický rys katény?
Aký je hlavný charakteristický rys katény?
Aký je základný typ morfologickej štruktúry krajiny s opakovaním?
Aký je základný typ morfologickej štruktúry krajiny s opakovaním?
Ktorý typ morfologickej štruktúry krajiny zahŕňa jadro a kruhovité pásma na vyvýšenine alebo zníženine?
Ktorý typ morfologickej štruktúry krajiny zahŕňa jadro a kruhovité pásma na vyvýšenine alebo zníženine?
Čo je spôsob usporiadania menších fyzickogeografických komplexov v rámci väčších, najlepšie možno sledovať na mape?
Čo je spôsob usporiadania menších fyzickogeografických komplexov v rámci väčších, najlepšie možno sledovať na mape?
Čo predstavuje rytmickosť v rámci správania geosystémov?
Čo predstavuje rytmickosť v rámci správania geosystémov?
Čo je charakteristické pre fungovanie geosystému?
Čo je charakteristické pre fungovanie geosystému?
Čo sú etocykly v rámci správania geosystémov?
Čo sú etocykly v rámci správania geosystémov?
Čo je evolúcia v rámci správania geosystémov?
Čo je evolúcia v rámci správania geosystémov?
Čo je sukcesia geosystému?
Čo je sukcesia geosystému?
Čo je geoekologický invariant?
Čo je geoekologický invariant?
Čo predstavuje ekvifinálny stav komplexu?
Čo predstavuje ekvifinálny stav komplexu?
Čo predstavuje transformácia jaskynného geosystému na povrchový krajinný systém?
Čo predstavuje transformácia jaskynného geosystému na povrchový krajinný systém?
Ako sa nazýva evolučný proces v geologických časových mierkach?
Ako sa nazýva evolučný proces v geologických časových mierkach?
Aká zákonitosť riadi rozčlenenie fyzickogeografickej sféry na fyzickogeografické pásmovité komplexy?
Aká zákonitosť riadi rozčlenenie fyzickogeografickej sféry na fyzickogeografické pásmovité komplexy?
S čím sú priestorovo zhodné fyzickogeografické pásmovité komplexy?
S čím sú priestorovo zhodné fyzickogeografické pásmovité komplexy?
S čím je spätý vznik fyzickogeografických pásiem?
S čím je spätý vznik fyzickogeografických pásiem?
Čo je základom fyzicogeografickej regionalizácie?
Čo je základom fyzicogeografickej regionalizácie?
Aký je opakom zonálnosti?
Aký je opakom zonálnosti?
Čo je podmienené vertikálnymi pohybmi zemskej kôry?
Čo je podmienené vertikálnymi pohybmi zemskej kôry?
Aký je dôsledok nejednotnosti klimatických, substrátovo-geomorfologických a iných pomerov?
Aký je dôsledok nejednotnosti klimatických, substrátovo-geomorfologických a iných pomerov?
Čo sa rozčlení na provincie z pôdnogeografického hľadiska?
Čo sa rozčlení na provincie z pôdnogeografického hľadiska?
"Stredná Európa leží v oceánicko-kontinentálnom (prechodnom) sektore euroázijskej časti severného mierneho pásma." Čo je toto rozdelenie?
"Stredná Európa leží v oceánicko-kontinentálnom (prechodnom) sektore euroázijskej časti severného mierneho pásma." Čo je toto rozdelenie?
Čo predstavuje vnútornú ihličnatú zónu v Západných Karpatoch?
Čo predstavuje vnútornú ihličnatú zónu v Západných Karpatoch?
Čo je prvotnou príčinou azonálnosti?
Čo je prvotnou príčinou azonálnosti?
Ako sa delí vysokotrávne stepi s černozemami na provincie?
Ako sa delí vysokotrávne stepi s černozemami na provincie?
Aký je základným dôvodom vzniku horizontálnej zonálnosti?
Aký je základným dôvodom vzniku horizontálnej zonálnosti?
Ako sa označujú horizontálne zóny prebiehajúce v rôznych smeroch?
Ako sa označujú horizontálne zóny prebiehajúce v rôznych smeroch?
Čo je základnou príčinou vertikálnej zonálnosti?
Čo je základnou príčinou vertikálnej zonálnosti?
Ako sa prejavuje vertikálna zonálnosť?
Ako sa prejavuje vertikálna zonálnosť?
Ako sa označuje predhorská (prihorská, bariérna) zonálnosť?
Ako sa označuje predhorská (prihorská, bariérna) zonálnosť?
Ako sa prejavuje vnútrohorská (alpínska) zonálnosť?
Ako sa prejavuje vnútrohorská (alpínska) zonálnosť?
Čo je hlavným spôsobom usporiadania vedeckých poznatkov a informácií v rámci fyzicogeografickej regionalizácie?
Čo je hlavným spôsobom usporiadania vedeckých poznatkov a informácií v rámci fyzicogeografickej regionalizácie?
V akej vede dominuje regionalizácia?
V akej vede dominuje regionalizácia?
V čom spočíva podstata fyzickogeografickej regionalizácie?
V čom spočíva podstata fyzickogeografickej regionalizácie?
Aký je hlavný spôsob usporiadania vedeckých poznatkov a informácií v rámci fyzicogeografickej regionalizácie?
Aký je hlavný spôsob usporiadania vedeckých poznatkov a informácií v rámci fyzicogeografickej regionalizácie?
V čom spočíva podstata fyzickogeografickej regionalizácie?
V čom spočíva podstata fyzickogeografickej regionalizácie?
"Stredná Európa leží v oceánicko-kontinentálnom (prechodnom) sektore euroázijskej časti severného mierneho pásma." Čo je toto rozdelenie?
"Stredná Európa leží v oceánicko-kontinentálnom (prechodnom) sektore euroázijskej časti severného mierneho pásma." Čo je toto rozdelenie?
Ako sa nazýva priestorové usporiadanie krajiny na základe vzájomných vzťahov medzi komponentami?
Ako sa nazýva priestorové usporiadanie krajiny na základe vzájomných vzťahov medzi komponentami?
Ako sa nazýva metóda, pri ktorej sa určuje jeden vedúci faktor, na základe ktorého sa územie delí?
Ako sa nazýva metóda, pri ktorej sa určuje jeden vedúci faktor, na základe ktorého sa územie delí?
Čo predstavuje ekotón?
Čo predstavuje ekotón?
Ako sa nazývajú hranice, ktoré nebránia vzájomným interakciám medzi regiónmi?
Ako sa nazývajú hranice, ktoré nebránia vzájomným interakciám medzi regiónmi?
Ako sa nazývajú mapy, ktoré reflektujú nielen súčasný stav komplexov, ale aj ich budúci vývoj a riadenie?
Ako sa nazývajú mapy, ktoré reflektujú nielen súčasný stav komplexov, ale aj ich budúci vývoj a riadenie?
Čo je charakteristické pre hranice paradynamických fyzickogeografických komplexov?
Čo je charakteristické pre hranice paradynamických fyzickogeografických komplexov?
Aké sú hlavné zdroje primárnych fyzickogeografických informácií?
Aké sú hlavné zdroje primárnych fyzickogeografických informácií?
Ako je definovaná fyzickogeografická regionalizácia?
Ako je definovaná fyzickogeografická regionalizácia?
Na aké dva druhy sa delí fyzickogeografická regionalizácia podľa obsahu?
Na aké dva druhy sa delí fyzickogeografická regionalizácia podľa obsahu?
Na aké dva druhy sa delí fyzickogeografická regionalizácia podľa formy?
Na aké dva druhy sa delí fyzickogeografická regionalizácia podľa formy?
Aký je hlavný rozdiel medzi individuálnou a typologickou regionalizáciou?
Aký je hlavný rozdiel medzi individuálnou a typologickou regionalizáciou?
Ako sa označujú horizontálne zóny prebiehajúce v rôznych smeroch?
Ako sa označujú horizontálne zóny prebiehajúce v rôznych smeroch?
Ktorý postup sa uplatňuje pri skupinovaní menších jednotiek do väčších na základe ich podobnosti alebo funkčnej konektivity?
Ktorý postup sa uplatňuje pri skupinovaní menších jednotiek do väčších na základe ich podobnosti alebo funkčnej konektivity?
Aký je cieľ deduktívnej metódy pri delení väčších jednotiek na menšie?
Aký je cieľ deduktívnej metódy pri delení väčších jednotiek na menšie?
Čo je kultúrna krajina?
Čo je kultúrna krajina?
Čo označuje narúšená krajina?
Čo označuje narúšená krajina?
Čo tvorí stupne premeny prírodnej krajiny?
Čo tvorí stupne premeny prírodnej krajiny?
Čo sa nachádza v kultúrnej krajine?
Čo sa nachádza v kultúrnej krajine?
Čo je kultúrna krajina?
Čo je kultúrna krajina?
Čo označuje narúšená krajina?
Čo označuje narúšená krajina?
Čo tvorí kultúrnu krajinu?
Čo tvorí kultúrnu krajinu?
Čo charakterizuje slabo zmenenú krajinu?
Čo charakterizuje slabo zmenenú krajinu?
Čo tvorí umelú krajinu?
Čo tvorí umelú krajinu?
Čo predstavujú uzly v rámci foriem využitia zeme?
Čo predstavujú uzly v rámci foriem využitia zeme?
Čo tvorí homogénne regióny kultúrnej krajiny?
Čo tvorí homogénne regióny kultúrnej krajiny?
Čo je priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti v krajine?
Čo je priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti v krajine?
Ktorý prvok určuje charakter väzieb so svojím zázemím a rozvojové tendencie regiónu?
Ktorý prvok určuje charakter väzieb so svojím zázemím a rozvojové tendencie regiónu?
Aký je cieľ deduktívnej metódy pri delení väčších jednotiek na menšie?
Aký je cieľ deduktívnej metódy pri delení väčších jednotiek na menšie?
Ako sa nazýva priestorové usporiadanie krajiny na základe vzájomných vzťahov medzi komponentami?
Ako sa nazýva priestorové usporiadanie krajiny na základe vzájomných vzťahov medzi komponentami?
Čo tvorí prírodno-technické systémy?
Čo tvorí prírodno-technické systémy?
Čo tvorí priehradný geosystém?
Čo tvorí priehradný geosystém?
Aký je účel ťažobných prírodno-technických systémov?
Aký je účel ťažobných prírodno-technických systémov?
Čím je určovaná úroveň vody v priehradnom jazere?
Čím je určovaná úroveň vody v priehradnom jazere?
Aký typ prírodno-technického systému zaisťuje prepravu materiálov s využitím prírodných zložiek?
Aký typ prírodno-technického systému zaisťuje prepravu materiálov s využitím prírodných zložiek?
Ktorý model možno použiť na znázornenie štruktúry prírodno-technických systémov?
Ktorý model možno použiť na znázornenie štruktúry prírodno-technických systémov?
Čo zaisťujú skladovacie prírodno-technické systémy?
Čo zaisťujú skladovacie prírodno-technické systémy?
Ktorý prvok patrí do územného modelu prírodno-technických systémov?
Ktorý prvok patrí do územného modelu prírodno-technických systémov?
Kde dochádza ku koncentrácii určitých prírodných látok?
Kde dochádza ku koncentrácii určitých prírodných látok?
Čo umožňujú regulačné prírodno-technické systémy?
Čo umožňujú regulačné prírodno-technické systémy?
Čo tvorí antropogénnu štruktúru krajiny?
Čo tvorí antropogénnu štruktúru krajiny?
Ktorá účelová vlastnosť krajiny sa týka priestorového usporiadania areálov rôzneho využitia zeme?
Ktorá účelová vlastnosť krajiny sa týka priestorového usporiadania areálov rôzneho využitia zeme?
Akú účelovú vlastnosť majú krajiny v spojitosti s krajinným potenciálom?
Akú účelovú vlastnosť majú krajiny v spojitosti s krajinným potenciálom?
Čo tvoria hlavné účelové vlastnosti krajiny?
Čo tvoria hlavné účelové vlastnosti krajiny?
Aký je význam ochrany přírodovedných častí krajiny?
Aký je význam ochrany přírodovedných častí krajiny?
Čo zahŕňa biotický produkčný potenciál?
Čo zahŕňa biotický produkčný potenciál?
Čo zahŕňa potenciál pre lokalizáciu skládok?
Čo zahŕňa potenciál pre lokalizáciu skládok?
Čo tvorí energetický potenciál?
Čo tvorí energetický potenciál?
Čo tvorí surovinový potenciál?
Čo tvorí surovinový potenciál?
Čo tvorí potreba ochrany přírodovedných častí krajiny?
Čo tvorí potreba ochrany přírodovedných častí krajiny?
Čo je odolnosť geosystému?
Čo je odolnosť geosystému?
Čo znamená ekologická únosnosť krajiny?
Čo znamená ekologická únosnosť krajiny?
Čo zahŕňa priestorová diverzita krajiny?
Čo zahŕňa priestorová diverzita krajiny?
Čo predstavuje produktivita krajiny?
Čo predstavuje produktivita krajiny?
Ako je definované optimálne a racionálne využívanie krajiny?
Ako je definované optimálne a racionálne využívanie krajiny?
Aký je dôvod pretrvávania disproporcii medzi exploatáciou krajiny a jej potenciálom?
Aký je dôvod pretrvávania disproporcii medzi exploatáciou krajiny a jej potenciálom?
Čo sú antropogénne stresové faktory?
Čo sú antropogénne stresové faktory?
Ako sa prejavujú sekundárne stresové faktory?
Ako sa prejavujú sekundárne stresové faktory?
Aké sú primárne stresové faktory podľa textu?
Aké sú primárne stresové faktory podľa textu?
Ako antropogénne stresové faktory pôsobia v územnom systéme ekologickej stability územia?
Ako antropogénne stresové faktory pôsobia v územnom systéme ekologickej stability územia?
Čo tvoria líniové prvky v rámci územného systému stresových faktorov?
Čo tvoria líniové prvky v rámci územného systému stresových faktorov?
Aký je hlavný účel hodnotenia stresových faktorov v krajine?
Aký je hlavný účel hodnotenia stresových faktorov v krajine?
Čo tvoria veľkoplošné prvky v rámci územného systému stresových faktorov?
Čo tvoria veľkoplošné prvky v rámci územného systému stresových faktorov?
Ako sa hodnotia stresové faktory v krajinnoekologickom plánovaní?
Ako sa hodnotia stresové faktory v krajinnoekologickom plánovaní?
Aký je dôvod zvyšujúceho sa počtu obyvateľov na planéte?
Aký je dôvod zvyšujúceho sa počtu obyvateľov na planéte?
Ako človek ovplyvňuje prírodu svojím konaním?
Ako človek ovplyvňuje prírodu svojím konaním?
Ako sa prejavujú nepriaznivé vplyvy ľudského zásahu do prírody?
Ako sa prejavujú nepriaznivé vplyvy ľudského zásahu do prírody?
Čo je ozón v troposfére?
Čo je ozón v troposfére?
Aké látky narušujú ozónovú vrstvu?
Aké látky narušujú ozónovú vrstvu?
Čo sú freóny?
Čo sú freóny?
Ako sa tvorí ozónová diera nad Antarktídou?
Ako sa tvorí ozónová diera nad Antarktídou?
Ako sa mení rozloha ozónovej diery v posledných rokoch?
Ako sa mení rozloha ozónovej diery v posledných rokoch?
Ako sa tvorí obrovský rotujúci polárny vír nad Antarktídou?
Ako sa tvorí obrovský rotujúci polárny vír nad Antarktídou?
Ako sa mení úroveň kyslíka kvôli odlesňovaniu?
Ako sa mení úroveň kyslíka kvôli odlesňovaniu?
Ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé o kyslých dažďoch?
Ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé o kyslých dažďoch?
Aké sú hlavné príčiny znečistenia ovzdušia?
Aké sú hlavné príčiny znečistenia ovzdušia?
Aký je účinok skleníkového efektu na teplotu Zeme?
Aký je účinok skleníkového efektu na teplotu Zeme?
Ako sa do atmosféry uvoľňujú kyseliny sírová a dusičná?
Ako sa do atmosféry uvoľňujú kyseliny sírová a dusičná?
Ako ovplyvňuje znečistenie ovzdušia kvalitu života ľudí?
Ako ovplyvňuje znečistenie ovzdušia kvalitu života ľudí?
Aký je hlavný dôsledok okyslenia jazier?
Aký je hlavný dôsledok okyslenia jazier?
Ako sa odstraňujú kvapalné odpady?
Ako sa odstraňujú kvapalné odpady?
Aký je najrozšírenejší spôsob likvidácie pevných odpadov?
Aký je najrozšírenejší spôsob likvidácie pevných odpadov?
Aký je základným dôvodom rekultivácie skládok?
Aký je základným dôvodom rekultivácie skládok?
Čo je podmienkou znovuvyužitia odpadov?
Čo je podmienkou znovuvyužitia odpadov?
Ako sa dosahuje zníženie zamorenia ovzdušia plynnými látkami?
Ako sa dosahuje zníženie zamorenia ovzdušia plynnými látkami?
Ktoré odpady sú zdrojom druhotných surovín?
Ktoré odpady sú zdrojom druhotných surovín?
Aké sú typy odpadov, ktoré sú veľmi nebezpečné pre ľudí?
Aké sú typy odpadov, ktoré sú veľmi nebezpečné pre ľudí?
Aký je ekologickejší spôsob likvidácie odpadov, ako spaľovanie?
Aký je ekologickejší spôsob likvidácie odpadov, ako spaľovanie?
Ktoré činnosti spôsobujú úbytok pôdy?
Ktoré činnosti spôsobujú úbytok pôdy?
Ktoré látky patria medzi najčastejšie znečisťujúce látky vo vodách?
Ktoré látky patria medzi najčastejšie znečisťujúce látky vo vodách?
Čo je najdôležitejšou vlastnosťou pôdy?
Čo je najdôležitejšou vlastnosťou pôdy?
Čo spôsobuje znehodnocovanie pôdy?
Čo spôsobuje znehodnocovanie pôdy?
Ktoré činnosti patria medzi priame činnosti spôsobujúce úbytok pôdy?
Ktoré činnosti patria medzi priame činnosti spôsobujúce úbytok pôdy?
Study Notes
-
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave published several works on geoecology and environmental science (DRDOŠ, J. et al., 1999, 2005; Miklós, L. et al., 1997; MINÁR et al., 2001).
-
Geoecology is the study of the relationships among natural components, elements of the landscape, and the evaluation of natural processes on a certain area.
-
Environmentaltika is an interdisciplinary science focused on the protection and creation of the living environment.
-
The natural environment is an integral part of human society and economy.
-
The Earth is composed of concentric layers, or geosphere.
-
The most significant surface geosphere is the lithosphere, which includes the Earth's crust (with its surface being the georelief).
-
The atmosphere is another important surface geosphere, with its lower part being the troposphere, which interacts significantly with the hydrosphere and lithosphere.
-
The upper boundary of the physical-geographical sphere is the tropopause, where the properties of the atmosphere are largely determined by its interaction with the hydrosphere and lithosphere.
-
The lower boundary of the physical-geographical sphere is a matter of debate, with some authors proposing it at around 4-5 km beneath the Earth's surface, while others suggest it is the Mohorovičić discontinuity or the bottom of the lithosphere.
-
The study of the physical-geographical sphere is the domain of physical geography, while human society and economy form a separate, interconnected sphere (the socio-economic sphere or anthroposphere).
-
The physical-geographical and socio-economic spheres are connected by various interrelationships, forming a unified system – the geographical (or ecological) sphere.
-
The geographical sphere is the object of study in geography.
-
The upper and lower boundaries of the geographical sphere correspond to the upper and lower boundaries of the physical-geographical sphere.
-
Areas with significant human impact, such as agricultural and industrial zones, are not typically considered part of the geographical sphere in the strict sense, but they have a significant impact on it.
-
The most significant part of the geographical sphere lies on the Earth's surface, where water accumulates, leading to the formation of soil and the highest concentration of organisms, including human population centers.
-
A landscape, or an area representing a segment of the geographical sphere, can be defined by natural boundaries (e.g., lowlands, mountains, forests, and steppes) or human-made boundaries (e.g., agricultural, industrial, urban areas).
-
Political or administrative boundaries can also define landscapes.
-
Instead of the term "landscape," other terms like "region," "territory," and "area" can be used with similar meanings.
-
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave published several works on geoecology and environmental science (DRDOŠ, J. et al., 1999, 2005; Miklós, L. et al., 1997; MINÁR et al., 2001).
-
Geoecology is the study of the relationships among natural components, elements of the landscape, and the evaluation of natural processes on a certain area.
-
Environmentaltika is an interdisciplinary science focused on the protection and creation of the living environment.
-
The natural environment is an integral part of human society and economy.
-
The Earth is composed of concentric layers, or geosphere.
-
The most significant surface geosphere is the lithosphere, which includes the Earth's crust (with its surface being the georelief).
-
The atmosphere is another important surface geosphere, with its lower part being the troposphere, which interacts significantly with the hydrosphere and lithosphere.
-
The upper boundary of the physical-geographical sphere is the tropopause, where the properties of the atmosphere are largely determined by its interaction with the hydrosphere and lithosphere.
-
The lower boundary of the physical-geographical sphere is a matter of debate, with some authors proposing it at around 4-5 km beneath the Earth's surface, while others suggest it is the Mohorovičić discontinuity or the bottom of the lithosphere.
-
The study of the physical-geographical sphere is the domain of physical geography, while human society and economy form a separate, interconnected sphere (the socio-economic sphere or anthroposphere).
-
The physical-geographical and socio-economic spheres are connected by various interrelationships, forming a unified system – the geographical (or ecological) sphere.
-
The geographical sphere is the object of study in geography.
-
The upper and lower boundaries of the geographical sphere correspond to the upper and lower boundaries of the physical-geographical sphere.
-
Areas with significant human impact, such as agricultural and industrial zones, are not typically considered part of the geographical sphere in the strict sense, but they have a significant impact on it.
-
The most significant part of the geographical sphere lies on the Earth's surface, where water accumulates, leading to the formation of soil and the highest concentration of organisms, including human population centers.
-
A landscape, or an area representing a segment of the geographical sphere, can be defined by natural boundaries (e.g., lowlands, mountains, forests, and steppes) or human-made boundaries (e.g., agricultural, industrial, urban areas).
-
Political or administrative boundaries can also define landscapes.
-
Instead of the term "landscape," other terms like "region," "territory," and "area" can be used with similar meanings.
-
Geotopy: dominánte (geotopy s prevýššou plochou), sprievodné (malé plochy, ale doplňujú celkovú charakteristiku geochory), a singulárne (ojedinene, môžú výrazne rozširiť obsahovú heterogenitu)
-
Inventár geochory: obsahová heterogenita, charakterizovaná veľmi róznymi typami geotopov a rozdielnosťmi mezi nimi, obsahová (inventár) heterogenita je večšia, čím viac typov geotopov sa nachádza v geochore
-
Prostorová štruktúra: súčasná dynamika, genéza a pod. - Geografická heterogenita: vnútorná rozdiernenost geochory, obsahová (inventár) heterogenita, priestorová heterogenita
-
Rozdrobenosť: počet geotopov na zvolenej plochovke, kontrastnosť - stupeň rozdielu v charaktere susedných geotopov, zložitosť - integrácia rozdrobenosti a kontrastnosti, pestrost inventára
-
Intrakomunikujúce geotopy: ich väzby sú orientované predovšetkým vertikálne, medzi komponetami. Extrakomunikujúce geotopy: majú silné horizontálne väzby so susednými geotopmi a sú nimi výrazne ovplyvňované.
-
Komplexy chórickej i topickej dimenzie: na dostatočne veľkom území sa nachádzajú areály rovnakého charakteru, jednotky regiónickej dimenzie - relatívne rovnorodé na základe charakteru georeliéfu, horninového podložia, pôd, vegetačného krytu a pod.
-
Hranice komplexu: prejavujú sa ako líne alebo pásy, pásovitá hranica sa považuje za ekotón, prechodný pás medzi susednými komplexami.
-
Jednotky regiónickej dimenzie: vhodné pre aplikáciu geografických a ekologických poznatkov v praxi na väčších územiach.
-
Jednotky a komplexy regiónickej dimenzie: mapujú sa do máp stredných až malých mierok, majú spravidla jadro a vonkajšiu oblasť, ktorá je pre komplex menej typická ako jadro.
-
Hranice komplexu na mape: javajú sa ako líne alebo pásy, prejavujú sa vplyvy oboch kontaktujúcich sa komplexov.
-
Jednotky kontinentálnej a planetárnej dimenzie: zobrazujú sa na malých mierokách, jednotky kontinentálnej dimenzie sú veľké horské pásma, rozsiahle nižiny, veľké ostrovy, jednotlivé kontinenty alebo ich veľké časti.
-
Jednotky planetárnej dimenzie: najväčšie fyzickogeografické komplexy na súši a mimo súši, fyzickogeografické pásma a ich časti, hlavné metódy ich poznávania spočívajú v zostavovaní a štúdii modelov bilancií.
-
Problémy týkajúce sa celej krajinnej sféry: vyžadujú prácu s jednotkami kontinentálnej až planetárnej dimenzie.
-
Fyzickogeografická regionalizácia (physical geographic regionalization) – identification and separation of territorial or aquatorial units based on a specific shared characteristic – regionalization as a process, creation of maps of regions as the result of the process
-
Physical geographic regions are defined as parts of the physical geographic sphere based on a given characteristic from the physical geographic sphere
-
Based on content, there are two types of physical geographic regionalization:
- Componental regionalization – based on one component of the physical geographic sphere (pedogeographic, climageographic, biogeographic)
- Complex regionalization – based on the complex physical geographic regionalization with physical geographic complexes
-
Based on form, there are several pairs of regionalization and regional taxonomies:
- Individual and typological regionalization – individual regionalization is the division and the individual character of areas on the Earth's surface, typological regionalization is the grouping of areas based on similarity (without regard to their mutual proximity)
- One-level and multi-level regionalization – one-level regionalization is a non-hierarchical regional taxonomy, multi-level regionalization is a hierarchical regional taxonomy
- Formal and functional regional taxonomy – formal regions are relatively or quasi-homogeneous regions that are separated based on the similarity of internal properties of the delimited spatial units, functional regions are paradynamic regions that are separated based on horizontal relationships between regions
-
Individuálna regionalizácia (individual regionalization) – each area on the map has its own unique individual character, a description in the legend of the map applies only to one area, individual physical geographic regions usually have their own names
-
Typologická regionalizácia (typological regionalization) – one characteristic applies to multiple areas on the map
-
Individual regionalization can be converted to typological, and vice versa
-
One-level regionalization divides the territory into units only at the first level, multi-level regionalization divides the territory multiple times, the units of the first level are further divided into units of the second level, etc.
-
Zonálna regionalizácia (zonal regionalization) – units are separated based on bioclimatic conditions, i.e. zonal (horizontal, pre-alpine, or vertical zones)
-
Non-zonal regionalization – units are separated based on hydrogeomorphological conditions, i.e. non-zonal
-
Simple regionalization – created using one type of criterion, for example, only zonal or only azonal regionalization – one-level regional taxonomy
-
Composite regionalization – created by combining, merging several types of criteria into one system, for example, the combination of zonal and azonal regionalization – multi-level regional taxonomy
-
Logical principles of classification applied to typological regionalization:
- The sum of delimited areas should be equal to the area of the territory that is being divided into areas
- Within one level of the given classification (typological regionalization), one classification criterion should be maintained
- All logical levels should be included in the classification (typological regionalization)
-
Logical principles in relation to individual regionalization:
- The sum of the areas of the delimited regions should be equal to the area of the territory that is being divided into regions
- Individual regionalization does not apply to these principles
- Logical levels should be included in individual regionalization
- Typological regionalization cannot be combined with individual regionalization at the same level of classification
-
Physical geographic regionalization is carried out using two methods:
- Inductive method – "from the bottom up" – grouping smaller units into larger ones based on their similarity or functional connectivity – logically consistent method based on detailed geoecological investigation, highly resource-intensive in terms of the quality of the geoecological information available
- Deductive method – "from the top down" – dividing larger units into smaller ones, with the goal of identifying elementary units for each new hierarchical level – this method justifies the need to perform geoecological regionalization even in areas where a detailed geoecological investigation has not been carried out.
-
Inductive methods:
- Method of dividing the territory based on typification – based on typological maps of physical geographic complexes, individual types of complexes are grouped (merged) into larger units, for example, geotopes into geochor of various taxonomic levels
-
Basic procedure:
- Examination of the tessera (sub-unit) 1.1. Examination of the internal structure and properties of the sub-unit 1.2. Comparison of the sub-unit with other similar sub-units 1.3. Assignment of the sub-unit to the appropriate larger unit based on the analysis of its properties and relationships with other sub-units.
-
Potreba ochrany přírodovedných častí krajiny: vedecký, kultúrny a estetický význam, zachovanie zdravého životného prostredia (unikátnosť, fyziognomická diverzita, stupeň antropogenizácie, kritériá)
-
Potenciál na rekreáciu a zotavenie: vhodná štruktúra krajiny, schopnosť poskytnúť zotavenie (predpoklady, biotický produkčný potenciál)
-
Biotický produkčný potenciál: produkcia biomasy (drevej, potravinová, farmaceutická, průmyslová), vhodné georeliéfové, pôdne a klimatické vlastnosti (predpoklady)
-
Potenciál využitelných vodných zásob: obnoviteľné využitie podzemných a povrchových vod (predpoklady, očistenie a využitie územia)
-
Biotický regeneračný potenciál: výskyt chránených, ohrozených, vzácnych rastlinných a živočišných druhov, spoločenstiev, biotopov, krajinných typov (klimatický regeneračný potenciál)
-
Energetický potenciál: schopnosť poskytnúť možnosti na výrobu elektrickej energie (predpoklady)
-
Surovinový potenciál: poskytnutie rudných a nerudných surovin (predpoklady, možnosť rekultivácie a revitalizácie krajiny)
-
Zástavbový potenciál: plochy na výstavbu (spravdailne sa neodlišuje medzi výstavbou obytných budov, průmyslnych, poľnohospodárskej a dopravných zariadení) (predpoklady)
-
Potenciál pre lokalizáciu skládok: prijatie cudzích látek bez toho, aby prenikli do systému vzťahov medzi jeho prvkami (predpoklady)
-
Rôznorodosť potenciálov: rôzne možnosti využívania krajiny (existenciu areálov)
-
Realizácia krajinného potenciálu: funkčná štruktúra krajiny, limitné hodnoty príslušného potenciálu (ohraničujúce)
-
Krajinný potenciál: aspekt vhodnosti, aspekt zatažitelnosti, odolnosť krajiny, racionálna realizácia potenciálu krajiny (podmieneny účelové vlastnosti)
-
Ekologická stabilita krajiny: pevnosť väzib prvkov v krajinnom systéme, samoregulácia, homeostáza krajiny (pružnosť)
-
Zvratné pôsobenie: zmeny v geosystéme, vrátanie do pôvodného stavu (zvratné pôsobenie vyvoláva zmeny)
-
Tieto ovplyvajú život všetkých obyvateľ sveta a predstavujú pre nich znívajúce problemy týkajúce sa ich zdraví, výživy až po prežitie lidstva – globálne environmentálne problémy
-
Hlavní globálne environmentálne problemy:
- Znečisťovanie ovzdušia a spojene problemy:
- Poškodzovanie zdravia ludí
- Kyslé dažde
- Otepľovanie klímy (zosilňovanie skleníkového efektu)
- Rozširovanie ozónovej diery
- Zmenšovanie tvorby kyslíka (vyrob lesov)
- Znečistenie vôd
- Úbytok a znehodnocovanie pôdy
- Narastajúci objem odpadov a problémy ich odstraňovania
- Znečisťovanie ovzdušia a spojene problemy:
-
Znečistene ovzdušie sa najvýrazneji prejavuje po 20. storočí
-
Znečistenie ovzdušia je spojané s rýchlo rozvíjaním automobilovej a leteckej dopravy, výrobou elektrické energie a rastom priemyselnej produkcie
-
Znečistené ovzdušie zneškodňuje zdravie ludí – alergické choroby, astma, ochorenia horných dýchacích ciest, zápaly očných spojiviek, ochorenia kože, pod.
-
Kyslé dažde – oxidy uhlíka, síry a dusíka uviľňujúci pri spalovaní sa v atmosféru spojujú s vodnými parami, čím vznikajú kyseliny. Kyslé dažde ohrozujú:
- Zdravie ludí
- Kvalitu vody
- Kvalitu pôdy
- Poškodzujú lesný porast
-
Kyslá dažďová voda je prirodzene kyslá (pH 5,6), pretože obsahuje oxid uhličitý, ktorý sa v styku s vodou mení na kyselinu uhličitú
-
Pri masívnom použití fosilnych paliv v motorových vozidlách a v priemysle sa do atmosféry uvoľňuje oxid siričitý a oxidy dusíka
-
Kyseliny sírová a dusičná vznikajú keď sa tieto produkty kombinujú s vodou z oblakov
-
Znečistené oblaky sú unášane vetrem až tisíce kilometrov od miesta znečistenia a len potom dažďové alebo snehové zrážky privedú kyseliny späť na Zem
-
Rozpúšťanie kyslých zrážkov zasiahnuje živiny nevyhnutné pre život organizmov, rozpúšťajú ďalšie minerály a znižujú schopnosť stromov vytlá č a miazgu až do listov
-
Okyslenie jazier prispevuje k zabíjeniu prakticky všetok rastlinného a živého
-
Oteplovanie klímy (zosilňovanie skleníkového efektu):
- Vlastnosť niektorých plynov v atmosfére je ich schopnosť absorbovať infračervené lúče (prenášajúce tepelnu energiu)
- Skleníkový efekt prispevuje k udržiavaniu teploty vhodnej pre život na Zemi (vodná para a skleníkové plyny zachytávajú a vracajú k Zemi časť tepelnej energie)
- Bez skleníkového efektu by priemerná teplota na povrchu Zeme neprešla 15 ºC
-
Vypúšťaním čoraz väčšieho množstva plynov do atmosféry, ktoré prispievajú k vytváraniu skleníkového efektu, niektoré prenosú tento jav a napomáhajú zvyšovaniu teploty
-
Znečistenie ovzdušia oxidmi uhlíka vedie k zosilneniu skleníkového efektu a zvýšeniu globálnej teploty atmosféry
-
Skleníkové plyny sú prirodzene zastúpené v atmosfére (oxid uhličitý, metán, oxid dusný) alebo výsledkom ľudskoj činnosti (CFC).
Studying That Suits You
Use AI to generate personalized quizzes and flashcards to suit your learning preferences.
Description
Zistite, čo viete o geoekológii a komplexnej fyzickej geografii s týmto kvízom. Testujte svoje znalosti o objekte, postavení v systéme geografických vied, krajinných systémoch a geografických dimenziách fyzickogeografických komplexov.