Geoekológia všetko

• Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave published several works on geoecology and environmental science (DRDOŠ, J. et al., 1999, 2005; Miklós, L. et al., 1997; MINÁR et al., 2001).

• Geoecology is the study of the relationships among natural components, elements of the landscape, and the evaluation of natural processes on a certain area.

• Environmentaltika is an interdisciplinary science focused on the protection and creation of the living environment.

• The natural environment is an integral part of human society and economy.

• The Earth is composed of concentric layers, or geosphere.

• The most significant surface geosphere is the lithosphere, which includes the Earth's crust (with its surface being the georelief).

• The atmosphere is another important surface geosphere, with its lower part being the troposphere, which interacts significantly with the hydrosphere and lithosphere.

• The upper boundary of the physical-geographical sphere is the tropopause, where the properties of the atmosphere are largely determined by its interaction with the hydrosphere and lithosphere.

• The lower boundary of the physical-geographical sphere is a matter of debate, with some authors proposing it at around 4-5 km beneath the Earth's surface, while others suggest it is the Mohorovičić discontinuity or the bottom of the lithosphere.

• The study of the physical-geographical sphere is the domain of physical geography, while human society and economy form a separate, interconnected sphere (the socio-economic sphere or anthroposphere).

• The physical-geographical and socio-economic spheres are connected by various interrelationships, forming a unified system – the geographical (or ecological) sphere.

• The geographical sphere is the object of study in geography.

• The upper and lower boundaries of the geographical sphere correspond to the upper and lower boundaries of the physical-geographical sphere.

• Areas with significant human impact, such as agricultural and industrial zones, are not typically considered part of the geographical sphere in the strict sense, but they have a significant impact on it.

• The most significant part of the geographical sphere lies on the Earth's surface, where water accumulates, leading to the formation of soil and the highest concentration of organisms, including human population centers.

• A landscape, or an area representing a segment of the geographical sphere, can be defined by natural boundaries (e.g., lowlands, mountains, forests, and steppes) or human-made boundaries (e.g., agricultural, industrial, urban areas).

• Political or administrative boundaries can also define landscapes.

• Instead of the term "landscape," other terms like "region," "territory," and "area" can be used with similar meanings.

• Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave published several works on geoecology and environmental science (DRDOŠ, J. et al., 1999, 2005; Miklós, L. et al., 1997; MINÁR et al., 2001).

• Geoecology is the study of the relationships among natural components, elements of the landscape, and the evaluation of natural processes on a certain area.

• Environmentaltika is an interdisciplinary science focused on the protection and creation of the living environment.

• The natural environment is an integral part of human society and economy.

• The Earth is composed of concentric layers, or geosphere.

• The most significant surface geosphere is the lithosphere, which includes the Earth's crust (with its surface being the georelief).

• The atmosphere is another important surface geosphere, with its lower part being the troposphere, which interacts significantly with the hydrosphere and lithosphere.

• The upper boundary of the physical-geographical sphere is the tropopause, where the properties of the atmosphere are largely determined by its interaction with the hydrosphere and lithosphere.

• The lower boundary of the physical-geographical sphere is a matter of debate, with some authors proposing it at around 4-5 km beneath the Earth's surface, while others suggest it is the Mohorovičić discontinuity or the bottom of the lithosphere.

• The study of the physical-geographical sphere is the domain of physical geography, while human society and economy form a separate, interconnected sphere (the socio-economic sphere or anthroposphere).

• The physical-geographical and socio-economic spheres are connected by various interrelationships, forming a unified system – the geographical (or ecological) sphere.

• The geographical sphere is the object of study in geography.

• The upper and lower boundaries of the geographical sphere correspond to the upper and lower boundaries of the physical-geographical sphere.

• Areas with significant human impact, such as agricultural and industrial zones, are not typically considered part of the geographical sphere in the strict sense, but they have a significant impact on it.

• The most significant part of the geographical sphere lies on the Earth's surface, where water accumulates, leading to the formation of soil and the highest concentration of organisms, including human population centers.

• A landscape, or an area representing a segment of the geographical sphere, can be defined by natural boundaries (e.g., lowlands, mountains, forests, and steppes) or human-made boundaries (e.g., agricultural, industrial, urban areas).

• Political or administrative boundaries can also define landscapes.

• Instead of the term "landscape," other terms like "region," "territory," and "area" can be used with similar meanings.

• Geotopy: dominánte (geotopy s prevýššou plochou), sprievodné (malé plochy, ale doplňujú celkovú charakteristiku geochory), a singulárne (ojedinene, môžú výrazne rozširiť obsahovú heterogenitu)

• Inventár geochory: obsahová heterogenita, charakterizovaná veľmi róznymi typami geotopov a rozdielnosťmi mezi nimi, obsahová (inventár) heterogenita je večšia, čím viac typov geotopov sa nachádza v geochore

• Prostorová štruktúra: súčasná dynamika, genéza a pod. - Geografická heterogenita: vnútorná rozdiernenost geochory, obsahová (inventár) heterogenita, priestorová heterogenita

• Rozdrobenosť: počet geotopov na zvolenej plochovke, kontrastnosť - stupeň rozdielu v charaktere susedných geotopov, zložitosť - integrácia rozdrobenosti a kontrastnosti, pestrost inventára

• Intrakomunikujúce geotopy: ich väzby sú orientované predovšetkým vertikálne, medzi komponetami. Extrakomunikujúce geotopy: majú silné horizontálne väzby so susednými geotopmi a sú nimi výrazne ovplyvňované.

• Komplexy chórickej i topickej dimenzie: na dostatočne veľkom území sa nachádzajú areály rovnakého charakteru, jednotky regiónickej dimenzie - relatívne rovnorodé na základe charakteru georeliéfu, horninového podložia, pôd, vegetačného krytu a pod.

• Hranice komplexu: prejavujú sa ako líne alebo pásy, pásovitá hranica sa považuje za ekotón, prechodný pás medzi susednými komplexami.

• Jednotky regiónickej dimenzie: vhodné pre aplikáciu geografických a ekologických poznatkov v praxi na väčších územiach.

• Jednotky a komplexy regiónickej dimenzie: mapujú sa do máp stredných až malých mierok, majú spravidla jadro a vonkajšiu oblasť, ktorá je pre komplex menej typická ako jadro.

• Hranice komplexu na mape: javajú sa ako líne alebo pásy, prejavujú sa vplyvy oboch kontaktujúcich sa komplexov.

• Jednotky kontinentálnej a planetárnej dimenzie: zobrazujú sa na malých mierokách, jednotky kontinentálnej dimenzie sú veľké horské pásma, rozsiahle nižiny, veľké ostrovy, jednotlivé kontinenty alebo ich veľké časti.

• Jednotky planetárnej dimenzie: najväčšie fyzickogeografické komplexy na súši a mimo súši, fyzickogeografické pásma a ich časti, hlavné metódy ich poznávania spočívajú v zostavovaní a štúdii modelov bilancií.

• Problémy týkajúce sa celej krajinnej sféry: vyžadujú prácu s jednotkami kontinentálnej až planetárnej dimenzie.

• Fyzickogeografická regionalizácia (physical geographic regionalization) – identification and separation of territorial or aquatorial units based on a specific shared characteristic – regionalization as a process, creation of maps of regions as the result of the process

• Physical geographic regions are defined as parts of the physical geographic sphere based on a given characteristic from the physical geographic sphere

• Based on content, there are two types of physical geographic regionalization:

  • Componental regionalization – based on one component of the physical geographic sphere (pedogeographic, climageographic, biogeographic)
  • Complex regionalization – based on the complex physical geographic regionalization with physical geographic complexes

• Based on form, there are several pairs of regionalization and regional taxonomies:

  • Individual and typological regionalization – individual regionalization is the division and the individual character of areas on the Earth's surface, typological regionalization is the grouping of areas based on similarity (without regard to their mutual proximity)
  • One-level and multi-level regionalization – one-level regionalization is a non-hierarchical regional taxonomy, multi-level regionalization is a hierarchical regional taxonomy
  • Formal and functional regional taxonomy – formal regions are relatively or quasi-homogeneous regions that are separated based on the similarity of internal properties of the delimited spatial units, functional regions are paradynamic regions that are separated based on horizontal relationships between regions

• Individuálna regionalizácia (individual regionalization) – each area on the map has its own unique individual character, a description in the legend of the map applies only to one area, individual physical geographic regions usually have their own names

• Typologická regionalizácia (typological regionalization) – one characteristic applies to multiple areas on the map

• Individual regionalization can be converted to typological, and vice versa

• One-level regionalization divides the territory into units only at the first level, multi-level regionalization divides the territory multiple times, the units of the first level are further divided into units of the second level, etc.

• Zonálna regionalizácia (zonal regionalization) – units are separated based on bioclimatic conditions, i.e. zonal (horizontal, pre-alpine, or vertical zones)

• Non-zonal regionalization – units are separated based on hydrogeomorphological conditions, i.e. non-zonal

• Simple regionalization – created using one type of criterion, for example, only zonal or only azonal regionalization – one-level regional taxonomy

• Composite regionalization – created by combining, merging several types of criteria into one system, for example, the combination of zonal and azonal regionalization – multi-level regional taxonomy

• Logical principles of classification applied to typological regionalization:

  • The sum of delimited areas should be equal to the area of the territory that is being divided into areas
  • Within one level of the given classification (typological regionalization), one classification criterion should be maintained
  • All logical levels should be included in the classification (typological regionalization)

• Logical principles in relation to individual regionalization:

  • The sum of the areas of the delimited regions should be equal to the area of the territory that is being divided into regions
  • Individual regionalization does not apply to these principles
  • Logical levels should be included in individual regionalization
  • Typological regionalization cannot be combined with individual regionalization at the same level of classification

• Physical geographic regionalization is carried out using two methods:

  • Inductive method – "from the bottom up" – grouping smaller units into larger ones based on their similarity or functional connectivity – logically consistent method based on detailed geoecological investigation, highly resource-intensive in terms of the quality of the geoecological information available
  • Deductive method – "from the top down" – dividing larger units into smaller ones, with the goal of identifying elementary units for each new hierarchical level – this method justifies the need to perform geoecological regionalization even in areas where a detailed geoecological investigation has not been carried out.

• Inductive methods:

  • Method of dividing the territory based on typification – based on typological maps of physical geographic complexes, individual types of complexes are grouped (merged) into larger units, for example, geotopes into geochor of various taxonomic levels

• Basic procedure:

  1. Examination of the tessera (sub-unit) 1.1. Examination of the internal structure and properties of the sub-unit 1.2. Comparison of the sub-unit with other similar sub-units 1.3. Assignment of the sub-unit to the appropriate larger unit based on the analysis of its properties and relationships with other sub-units.

• Potreba ochrany přírodovedných častí krajiny: vedecký, kultúrny a estetický význam, zachovanie zdravého životného prostredia (unikátnosť, fyziognomická diverzita, stupeň antropogenizácie, kritériá)

• Potenciál na rekreáciu a zotavenie: vhodná štruktúra krajiny, schopnosť poskytnúť zotavenie (predpoklady, biotický produkčný potenciál)

• Biotický produkčný potenciál: produkcia biomasy (drevej, potravinová, farmaceutická, průmyslová), vhodné georeliéfové, pôdne a klimatické vlastnosti (predpoklady)

• Potenciál využitelných vodných zásob: obnoviteľné využitie podzemných a povrchových vod (predpoklady, očistenie a využitie územia)

• Biotický regeneračný potenciál: výskyt chránených, ohrozených, vzácnych rastlinných a živočišných druhov, spoločenstiev, biotopov, krajinných typov (klimatický regeneračný potenciál)

• Energetický potenciál: schopnosť poskytnúť možnosti na výrobu elektrickej energie (predpoklady)

• Surovinový potenciál: poskytnutie rudných a nerudných surovin (predpoklady, možnosť rekultivácie a revitalizácie krajiny)

• Zástavbový potenciál: plochy na výstavbu (spravdailne sa neodlišuje medzi výstavbou obytných budov, průmyslnych, poľnohospodárskej a dopravných zariadení) (predpoklady)

• Potenciál pre lokalizáciu skládok: prijatie cudzích látek bez toho, aby prenikli do systému vzťahov medzi jeho prvkami (predpoklady)

• Rôznorodosť potenciálov: rôzne možnosti využívania krajiny (existenciu areálov)

• Realizácia krajinného potenciálu: funkčná štruktúra krajiny, limitné hodnoty príslušného potenciálu (ohraničujúce)

• Krajinný potenciál: aspekt vhodnosti, aspekt zatažitelnosti, odolnosť krajiny, racionálna realizácia potenciálu krajiny (podmieneny účelové vlastnosti)

• Ekologická stabilita krajiny: pevnosť väzib prvkov v krajinnom systéme, samoregulácia, homeostáza krajiny (pružnosť)

• Zvratné pôsobenie: zmeny v geosystéme, vrátanie do pôvodného stavu (zvratné pôsobenie vyvoláva zmeny)

• Tieto ovplyvajú život všetkých obyvateľ sveta a predstavujú pre nich znívajúce problemy týkajúce sa ich zdraví, výživy až po prežitie lidstva – globálne environmentálne problémy

• Hlavní globálne environmentálne problemy:

  • Znečisťovanie ovzdušia a spojene problemy:
    • Poškodzovanie zdravia ludí
    • Kyslé dažde
    • Otepľovanie klímy (zosilňovanie skleníkového efektu)
    • Rozširovanie ozónovej diery
  • Zmenšovanie tvorby kyslíka (vyrob lesov)
  • Znečistenie vôd
  • Úbytok a znehodnocovanie pôdy
  • Narastajúci objem odpadov a problémy ich odstraňovania

• Znečistene ovzdušie sa najvýrazneji prejavuje po 20. storočí

• Znečistenie ovzdušia je spojané s rýchlo rozvíjaním automobilovej a leteckej dopravy, výrobou elektrické energie a rastom priemyselnej produkcie

• Znečistené ovzdušie zneškodňuje zdravie ludí – alergické choroby, astma, ochorenia horných dýchacích ciest, zápaly očných spojiviek, ochorenia kože, pod.

• Kyslé dažde – oxidy uhlíka, síry a dusíka uviľňujúci pri spalovaní sa v atmosféru spojujú s vodnými parami, čím vznikajú kyseliny. Kyslé dažde ohrozujú:

  • Zdravie ludí
  • Kvalitu vody
  • Kvalitu pôdy
  • Poškodzujú lesný porast

• Kyslá dažďová voda je prirodzene kyslá (pH 5,6), pretože obsahuje oxid uhličitý, ktorý sa v styku s vodou mení na kyselinu uhličitú

• Pri masívnom použití fosilnych paliv v motorových vozidlách a v priemysle sa do atmosféry uvoľňuje oxid siričitý a oxidy dusíka

• Kyseliny sírová a dusičná vznikajú keď sa tieto produkty kombinujú s vodou z oblakov

• Znečistené oblaky sú unášane vetrem až tisíce kilometrov od miesta znečistenia a len potom dažďové alebo snehové zrážky privedú kyseliny späť na Zem

• Rozpúšťanie kyslých zrážkov zasiahnuje živiny nevyhnutné pre život organizmov, rozpúšťajú ďalšie minerály a znižujú schopnosť stromov vytlá č a miazgu až do listov

• Okyslenie jazier prispevuje k zabíjeniu prakticky všetok rastlinného a živého

• Oteplovanie klímy (zosilňovanie skleníkového efektu):

  • Vlastnosť niektorých plynov v atmosfére je ich schopnosť absorbovať infračervené lúče (prenášajúce tepelnu energiu)
  • Skleníkový efekt prispevuje k udržiavaniu teploty vhodnej pre život na Zemi (vodná para a skleníkové plyny zachytávajú a vracajú k Zemi časť tepelnej energie)
  • Bez skleníkového efektu by priemerná teplota na povrchu Zeme neprešla 15 ºC

• Vypúšťaním čoraz väčšieho množstva plynov do atmosféry, ktoré prispievajú k vytváraniu skleníkového efektu, niektoré prenosú tento jav a napomáhajú zvyšovaniu teploty

• Znečistenie ovzdušia oxidmi uhlíka vedie k zosilneniu skleníkového efektu a zvýšeniu globálnej teploty atmosféry

• Skleníkové plyny sú prirodzene zastúpené v atmosfére (oxid uhličitý, metán, oxid dusný) alebo výsledkom ľudskoj činnosti (CFC).

Zistite, čo viete o geoekológii a komplexnej fyzickej geografii s týmto kvízom. Testujte svoje znalosti o objekte, postavení v systéme geografických vied, krajinných systémoch a geografických dimenziách fyzickogeografických komplexov.