Druhá svetová vojna: Príčiny

Druhá svetová vojna (1939 – 1945)

• Najväčší a najničivejší konflikt v dejinách ľudstva.
• Trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra 1945.
• Zasiahla väčšinu sveta a spôsobila obrovské straty na životoch, zničenie miest a geopolitické zmeny.

Príčiny vzniku vojny

Následky Prvej svetovej vojny

• Versaillská zmluva z roku 1919 uvalila na Nemecko veľké reparácie, demilitarizáciu a územné straty, čo vyvolalo nespokojnosť a prispelo k nástupu nacistov.
• Ekonomická kríza z roku 1929 spôsobila chudobu a nezamestnanosť, čo uľahčilo nástup radikálnych režimov.

Nástup totalitných režimov

• V Nemecku sa v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler a NSDAP, ktorí začali agresívnu expanziu.
• Benito Mussolini sa dostal k moci v Taliansku v roku 1922 a začal budovať agresívne impérium.
• Japonsko od 30. rokov 20. storočia expandovalo do Číny a Pacifiku, čím sa prejavoval militarizmus.

Expanzia agresorov a nečinnosť západu

• V roku 1931 Japonsko napadlo Mandžusko.
• V roku 1935 Taliansko napadlo Etiópiu.
• V roku 1938 Nemecko anektovalo Rakúsko (Anšlus).
• V roku 1938 Mníchovská dohoda umožnila Hitlerovi zabrať Sudety z Československa, pretože Británia a Francúzsko ustúpili.
• V roku 1939 Nemecko napadlo celé Československo.
• Západné mocnosti sa snažili vyhnúť vojne a nezasahovali do agresií, čo sa nazýva politika appeasementu.

Pakt Ribbentrop-Molotov (1939)

• Nemecko a Sovietsky zväz podpísali dohodu o neútočení, ktorá tajne obsahovala rozdelenie Poľska.

Bezprostredná príčina – Napadnutie Poľska (1. september 1939)

• Dňa 1. septembra 1939 Hitler zaútočil na Poľsko.
• Británia a Francúzsko 3. septembra 1939 vyhlásili vojnu Nemecku.

Kto bol zapojený?

Osi (agresori)

• Nemecko (Adolf Hitler)
• Taliansko (Benito Mussolini)
• Japonsko (Hirohito, vojenská vláda)

Spojenci (proti Osi)

• Spojené kráľovstvo (Winston Churchill)
• Francúzsko (do roku 1940, Charles de Gaulle v exile)
• USA (od 1941, Franklin D. Roosevelt, neskôr Harry Truman)
• Sovietsky zväz (od 1941, Josif Stalin)
• Čína (Čankajšek proti Japoncom)

Ostatné krajiny

• K Spojencom sa pripojili Poľsko, Československo, Kanada, Austrália, India, Brazília a mnoho ďalších krajín.

Priebeh vojny (hlavné udalosti)

Blitzkrieg a rozšírenie vojny (1939 – 1941)

• 1. septembra 1939 Hitler napadol Poľsko.
• 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo a Hitler ovládol veľkú časť Európy.
• Počas Bitky o Britániu (1940 – 1941) Luftwaffe bombardovala Britániu, ale Hitler neuspel.
• 22. júna 1941 – Operácia Barbarossa: Nemecko napadlo Sovietsky zväz.

Zvrat vo vojne (1942 – 1943)

• 7. decembra 1941 Japonsko napadlo Pearl Harbor a USA vstúpili do vojny.
• V roku 1942 USA porazili Japonsko v Pacifiku v bitke o Midway.
• V roku 1942 Hitler utrpel obrovskú porážku v Sovietskom zväze v bitke pri Stalingrade.

Ofenzíva Spojencov (1944 – 1945)

• 6. júna 1944 – Vylodenie v Normandii (D-Day): Spojenci otvorili západný front.
• V roku 1945 Sovietska armáda vstúpila do Berlína.

Koniec vojny (1945)

• 30. apríla 1945 Hitler spáchal samovraždu.
• 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo (Deň víťazstva v Európe, VE Day).
• 6. a 9. augusta 1945 USA zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.
• 2. septembra 1945 Japonsko kapitulovalo (Deň víťazstva nad Japonskom, VJ Day).

Následky vojny

Počet obetí a škody

• 50 – 85 miliónov mŕtvych.
• Holokaust – 6 miliónov Židov zavraždených nacistami.
• Mnohé mestá v Európe a Ázii boli zničené.

Geopolitické zmeny

• Nemecko bolo rozdelené na 4 okupačné zóny (USA, UK, ZSSR, Francúzsko).
• Japonsko bolo pod americkou okupáciou do roku 1952.

Vznik OSN (1945)

• Organizácia Spojených národov bola založená, aby zabránila ďalšej svetovej vojne.

Začiatok Studenej vojny

• Napätie medzi USA a ZSSR viedlo k vzniku dvoch blokov – kapitalistický Západ vs. komunistický Východ.

Zhrnutie

• Druhá svetová vojna vznikla kvôli agresívnym totalitným režimom a slabej reakcii západných mocností na ich expanziu.
• Skončila porážkou Osi v roku 1945, ale svet sa ocitol v napätí medzi USA a ZSSR.
• Vojna mala obrovské straty na životoch a zmenila smerovanie moderných dejín.