Bunková biológia - Študijné poznámky

Kondenzácia chromozómov sa začína v profáze bunkového delenia, čím sa zväčšia a stanú sa viditeľnými pod mikroskopom.

Lyzozómy sú membránové váčky bunky, ktoré obsahujú enzýmy na trávenie bunkových zvyškov.

Strooma je gélovitá tekutina v chloroplaste, ktorá obsahuje enzýmy na fotosyntézu.

Kalmodulin je proteín viažuci vápnik, ktorý má rôzne funkcie v bunke. Spolu s vápnikom aktivuje rôzne enzýmy a proteíny.

Viriony sú kompletné vírusové častice, ktoré sa skladajú z nukleovej kyseliny a kapsidu.

Meióza je základná bunková delenia, pri ktorej dochádza k redukčnému deleniu bunky, čím sa z diploidnej bunky stanú haploidné gamety.

Adenylát-cykláza je enzým, ktorý katalyzuje tvorbu cAMP (cyklického adenozínmonofosfátu) z ATP.

Adhezné spoje pomáhajú pripojiť bunky k sebe a tvoriť tkanivá, pričom v nich fungujú mikrofilamentá.

Počas anafázy sa chromozómy rozdeľujú a pohybujú k opačným pólom bunky.

Gram-pozitívne baktérie sa sfarbia do fialova.

Bunky získavajú energiu z rozkladu chemických väzieb v organických molekulách.

Anabolizmus zahŕňa všetky procesy v bunke, ktoré vedú k syntéze nových organických molekúl a budovaniu štruktúr.

Protein p53 je transkripčný faktor, ktorý reguluje gény zodpovedné za opravu DNA a kontrolu rastu buniek, a tým zabraňuje tvorbe nádorov.

Rastlinná bunka obsahuje tieto organely: bunkové jadro, Golgiho aparát, plazmatickú membránu, bunkovú stenu, mitochondrie, chloroplasty, ribozómy, endoplazmatické retikulum, vakuoly a glyoxyzómy.

Elektrónový mikroskop umožňuje pozorovať ultra-tenké řezy a povrchy buniek.

Na 5´ konci DNA sa nachádza fosfátová skupina a na 3´ konci hydroxylová skupina.

Membránové proteíny sa syntetizujú na ribozómoch pri povrchu endoplazmatického retikula (ER). ER slúži ako továreň na proteíny a zároveň ako miesto, kde sa proteíny prekladajú a vkladajú do membrány.

Plazmatická membrána je tenká membrána, ktorá obklopuje každú bunku. Je fluidná, tzn. že sa môže meniť v závislosti od vonkajších podmienok. Má schopnosť automaticky sa uzavrieť, ak je poškodená. Je selektívne permeabilná, čo znamená, že umožňuje prechod iba určitých látok dovnútra a von z bunky.

Hypotonické prostredie má nižší osmotický tlak ako vnútro bunky. To znamená, že voda sa pohybuje z prostredia do vnútra bunky, čím sa bunka nafukuje. Ak je rozdiel v osmotickom tlaku príliš veľký, bunka môže prasknúť. Tento jav sa nazýva plazmoptýza.

Mitochondrie sú bunkové organely zodpovedné za výrobu energie (ATP) pre bunku. Oxidatívna fosforylácia, proces tvorby ATP, prebieha v mitochondriách.

Anorganická molekula je molekula, ktorá neobsahuje atómy uhlíka a vodíka spojené dohromady v reťazci.

Povrchovo aktívne látky majú polárnu a nepolárnu časť molekuly. Polárna časť je vodomilná (hydrofilná) a nepolárna časť je vodoodpudivá (hydrofóbna).

Proteosyntéza, teda tvorba proteínov, prebieha na ribozómoch v cytoplazme.

Cytoskelet hubových buniek je zložený z mikrotubulov, stredných vlákien a mikrofilamentov.

Fosfolipáza C je enzým, ktorý štiepi fosfolipidy a vytvára tak inozitoltrifosfát (IP3).

ATP (adenozíntrifosfát) sa tvorí v mitochondriách, v chloroplastoch a aj v cytoplazme.

Lysozomy sú organely, ktoré sa nachádzajú v živočíšnych bunkách a slúžia na rozkladanie odpadových produktov a patogénov.

DNA polymeráza spojuje nukleotidy v reťazci DNA v smere od 5' konca k 3' koncu.

Nukleomorf u siníc má dvojitú membránu.

Meióza je proces bunkového delenia, ktorý umožňuje tvorbu haploidných gamet, buniek s polovičným počtom chromozómov.

Rozlišovacia schopnosť ľudského oka je 0,2 milimetra. To znamená, že dokážeme rozlíšiť dva objekty, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 0,2 milimetra.

Rozlišovacia schopnosť svetelného mikroskopu je 0,2 mikrometra. To znamená, že dokážeme rozlíšiť dva objekty, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 0,2 mikrometra. To je 1000x menšie ako rozlišovacia schopnosť oka.

Rozlišovacia schopnosť elektrónového mikroskopu je 0,2 nanometra. To znamená, že dokážeme rozlíšiť dva objekty, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 0,2 nanometra. To je 1000x menšie ako rozlišovacia schopnosť svetelného mikroskopu.

Pri príprave vzoriek pre TEM (transmisný elektrónový mikroskop) sa používajú rôzne metódy na zvýraznenie a vizualizáciu bunkových štruktúr. Medzi ne patria farbenie fluorescentnými farbivami, označovanie atómmi ťažkých kovov, pokovovanie povrchu a farbenie živých štruktúr.

Izotopy sú atómy toho istého prvku, ale s rôznym počtom neutrónov v jadre.

Anión je atóm alebo molekula, ktorá má viac elektrónov ako protónov a preto má záporný elektrický náboj.

Elektrónový mikroskop sa používa na pozorovanie ultra tenkých rezov tkanív, pretože dokáže zobrazovať objekty v rozlíšení nanometrov.

Anorganické molekuly sú molekuly, ktoré neobsahujú uhlík a vodík vzájomne spojené kovalentnou väzbou. Medzi anorganické molekuly patrí voda, soli, ale aj minerálne látky.

Prokaryotické bunky sú najjednoduchšie bunky, ktoré nemajú pravé jadro. Medzi prokaryotické bunky patria archebakterie, cyanobakterie a eubakterie.

Eukaryotické bunky sú komplexnejšie bunky, ktoré majú pravé jadro obklopené jadrovou membránou. Medzi eukaryotické bunky patria živočíšne, rastlinné a hubové bunky.