Biológia: Bunka a jej funkcie

Koeficient sedimentácie (S) je hodnota udávajúca rýchlosť sedimentácie časticov v centrifugačnom poli. Pri ribozómoch sa hodnota S udáva v Svedbergových jednotkách (S, 1S = 10^-13 sekúnd).

Zrnité endoplazmatické retikulum (RER) je membránový systém v cytoplazme bunky, ktorý je posiaty ribozómami. Ribozómy syntetizujú proteíny, ktoré sa potom dostávajú do RER na ďalšie spracovanie a transport.

Kornifikácia je proces, pri ktorom sa keratinocyty v epiderme menia na mŕtve, rohovinové bunky. V tomto procese sa jadrá a organely buniek rozpadajú a cytoplazma sa plní keratinom (rohovinou).

Golgiho komplex je organela v cytoplazme bunky, ktorá má tvar stohu sploštených váčikov (cistern). Hrá kľúčovú úlohu v triedení, modifikácii a balení bielkovín a lipidov, ktoré sa syntetizujú v RER.

Model tekutej mozaiky popisuje bunkovú membránu (plazmalému) ako dynamickú štruktúru, ktorá sa skladá z dvojvrstvy fosfolipidov, v ktorej sú vložené bielkoviny. Tieto bielkoviny sa môžu v lipidovej vrstve voľne pohybovať.

Membránové receptory väzby na bunkový povrch a sprostredkujú signálnu transdukciu, čím umožňujú bunke reagovať na vonkajšie podnety (hormóny, neurotransmitery, signál z extracelulárnej matrix).

Ergastoplazma je časť cytoplazmy bunky, ktorá obsahuje veľké množstvo zrnitého endoplazmatického retikula (RER) s hustým usporiadaním ribozómov. Tvorba ergas toplazmy súvisí s vysokou aktivitou syntetické bielkovín.

Diferenciácia je proces, pri ktorom sa v priebehu vývoja organizmu bunky špecializujú na výkon špecifických funkcií. Napríklad nediferencované kmeňové bunky sa diferencujú na svalové, nervové alebo krvné bunky.

Benígne nádory (nezhubné) majú pomalý rast a nezmiešavajú sa s okolítým tkanivom. Majú tendenciu rásť ohraničene a zvyčajne nerastú do iných častí tela (metastázy).

Endocytóza je proces, pri ktorom bunka pohltí časť vonkajšieho prostredia pomocou svojej plazmatickej membrány. Tento proces je dôležitý pre prijímanie živín, signálnych molekúl a iných materiálov do vnútra bunky.

Aminoacyl-tRNA-syntetáza je enzým, ktorý sa podieľa na spájní aminokyselín s molekulami tRNA. Vďaka tomu sa tRNA stáva prenášačom aminokyselín k ribozómu, kde prebieha syntéza bielkoviny.

Kefkovitý lem (mikrovilli) je súbor drobných výbežkov plazmatickej membrány na apikálnom povrchu bunky. Zväčšujú povrch bunky, čo je dôležité pri absorpcii látok v žalúdku a čreve.

Viabilita je schopnosť buniek prežívať. Umožňuje odlíšiť živé a mŕtve bunky, čo je dôležité v rôznych biomedicínskych oblastiach, napríklad pri skúmaní liekov alebo pri testovaní bunkových kultúr.

Apoptóza rastlinných buniek sa vyznačuje odlišnosťami v porovnaní s apoptózou živočíšnych buniek. Je to spôsobené prítomnosťou bunkovej steny, ktorá zabraňuje tvorbe apoptických teliesok (fragmenty buniek), ktoré sú typické pre živočíšnu apoptózu.

Svetelnou mikroskopiou je možné pozorovať bunkovú stenu ako homogénnu líniu ohraničujúcu bunku. Existujú aj špeciálne techniky farbenia, ktoré umožňujú identifikovať jednotlivé vrstvy bunkovej steny rastlinných buniek.

V priebehu mitózy sa DNA zdvojuje a chromozómy sa presne rozdelia do dcérskych buniek. To zaisťuje, že každá dcérská bunka má rovnakú genetickú informáciu ako materská bunka.

Extracelulárna matrix (ECM) je sieť mimo bunky, ktorá slúži na podporu a organizáciu buniek v tkanivách. Zložky ECM zahŕňajú rôzne bielkoviny, ako napríklad kolagén, elastín a proteoglykány.

Periférne membránové proteíny sú s lipidovou vrstvou bunkovej membrány spojené pomocou elektrostatických väzieb. Takto sú len slabo spojené a ľahko sa odlučujú od membrány.

Kaveola je priehlbina bunkovej membrány, ktorá sa tvorí počas endocytózy. Slúži na pohltenie a transport molekúl do vnútra bunky.

Cholesterol je lipid, ktorý je dôležitý pre stabilitu bunkovej membrány. Jeho molekula obsahuje hydrofilnú hlavu a hydrofóbny chvost.

Formaldehyd je chemický fixačný prostriedok, ktorý sa používa na zachovanie formy buniek a tkanív pre mikroskopické štúdium. Formaldehyd preniká do buniek a vytvára väzby medzi proteínmi, čo zabraňuje ich rozkladu.

Myozíny sú proteínové motory, ktoré sa podieľajú na kontrakcii svalových vlákien a pohybe buniek. Spojené sú s aktínom a využívajú ATP na pohon svojho pohybu.

Protoplazma je živá hmota bunky a rozdeľuje sa na cytoplazmu (vlastné vnútorné prostredie) a karyoplazmu (jadrovú plazmu).

Integríny spájajú bunky s extracelulárnou matrix. Sú to transmembránové proteíny, ktoré majú extracelulárnu doménu, ktorá sa viaže na ECM, a intracelulárnu doménu, ktorá sa viaže na cytoskelet.

Bcl-2 rodina proteínov je skupina bielkovín, ktoré regulujú apoptózu - programovanú bunkovú smrť. Rodina zahŕňa pro-apoptické proteíny (podporujú apoptózu) a anti-apoptické proteíny (bránia apoptóze).

Guľovitý (sférický) tvar bunky je bežný pre voľné bunky v tekutine. V tkanivách majú bunky často iný tvar v závislosti od funkcie a súvisiacej medzibunkovej matrix.

Ribozómy sú bunkové organely zodpovedné za syntézu bielkovín. Skladajú sa z rRNA (ribonukleovej kyseliny) a proteínov.

Pre tvorbu mikrotubulov, ktoré patria do cytoskeletu, je potrebná energia v podobe GTP (guanozíntrifosfátu). GTP sa rozkladá na GDP a fosfát, čo uvoľňuje energiu na polymerizáciu tubulínu a tvorbu mikrotubulov.

Bunkový cyklus je proces, počas ktorého bunka rastie, zdvojuje svoje organely a nakoniec sa delí na dve dcérské bunky. Skladá sa z rôznych fáz (G1, S, G2 a M).

Centrozóm je organela v cytoplazme eucaryotických buniek. Slúži ako organizačné centrum pre mikrotubuly, ktoré tvoria cytoskelet. V priebehu bunkového delenia centrozóm sa zdvojuje a centrioly putujú k pólom bunky.

Glykokalyx je vrstva na povrchu bunky, ktorá sa skladá z glykoproteínov, glykolipidov a proteoglykánov. Plní rôzne funkcie vrátane ochrany bunky, rozpoznania a pripojenia k iným bunkám.