Atómová absorpčná spektrometria

Viditeľné svetlo je len malá časť elektromagnetického spektra, ktorú vnímame očami.

Elektromagnetická vlna, ktorej elektrická a magnetická zložka kmitá len v jednej rovine.

Počet priebehov vlny za časovú jednotku.

Vzdialenosť medzi dvoma susednými hrebeňmi (alebo dolinami) elektromagnetickej vlny.

Celý rozsah elektromagnetického žiarenia s rôznymi vlnovými dĺžkami.

Interakcia svetla s látkou, ktorá nemení jej energiu, ale mení jej smer alebo polarizáciu.

Svetelné žiarenie s jednou presne definovanou vlnovou dĺžkou.

Svetelné žiarenie obsahujúce viacero vlnových dĺžok.

Prechod späť je základnou charakteristikou atómovej absorpčnej spektrometrie (AAS). Analyzuje kvalitatívne vlnovú dĺžku pohlteného žiarenia a kvantitatívne množstvo absorbovaného žiarenia.

V AAS sú spektrálne čiary atómov jednoduchšie, ako v emisnej spektrometrii. To znižuje pravdepodobnosť spektrálnej interferencie s prekryvom čiar.

AAS používa Lambertov-Beerov zákon na kvantitatívnu analýzu, t. j. na meranie koncentrácie analytu na základe absorpcie svetla.

AAS zariadenia pozostávajú z viacerých komponentov: zdroj žiarenia, atomizátor, systém zavedenia vzorky, monochromátor a detektor.

Vysokotlaková výbojka s dutou katódou je bežný zdroj žiarenia v AAS, emituje spektrálne čiary charakteristické pre kov katódy, umožňuje presné merania.

Plameňová atomizácia v AAS používa rôzne zmesi paliva a oxidovadla na vytváranie horúceho plameňa, kde sú vzorky premenené na atómy.

Elektrotermická atomizácia v AAS využíva grafitové trubice na analýzu tuhých látok. Vďaka vysokej teplote grafitu sa vzorka transformuje na atómy.

AAS zariadenia obsahujú optický systém, ktorý rozdeľuje svetelné žiarenie podľa vlnovej dĺžky, umožňujúc analyzovať absorpciu rôznych spektrálnych čiar.

Chemický proces, pri ktorom dochádza k emisii svetla v dôsledku prebiehajúcej chemickej reakcie.

Javy, pri ktorých dochádza k emisii svetla, po absorpcii energie z elektromagnetického žiarenia.

Proces, pri ktorom atómy alebo molekuly absorbujú energiu svetla a sú excitované do vyššieho energetického stavu.

Fluorescencia je jav, pri ktorom molekuly po absorpcii svetla emitujú svetlo s väčšou vlnovou dĺžkou v krátkom čase po excitácii.

Zapisuje závislosť žiarivého toku fluorescencie od vlnovej dĺžky excitácie, pri konštantnej vlnovej dĺžke fluorescencie.

Zapisuje závislosť žiarivého toku fluorescencie od vlnovej dĺžky emisie, pri konštantnej vlnovej dĺžke excitácie.

Zapisuje závislosť žiarivého toku fosforescencie od vlnovej dĺžky emisie pri konštantnej vlnovej dĺžke excitácie.

Optické metódy využívajúce rozptyl svetla na časticiach v suspenziách alebo koloidných roztokoch.

Čiarové spektrum je jedinečné pre každý chemický prvok a slúži na identifikáciu a určenie množstva jednotlivých prvkov v vzorke.

Technika analýzy vzoriek založená na emitovanom svetle z excitovaných atómov. Vzorka sa najskôr premení na plyn a potom sa excituje budiacim zdrojom.

Zariadenie, ktoré dodáva energiu na atomizáciu a excitáciu vzorky, aby sa mohol vytvoriť emisný signál.

Premena vzorky z pevného alebo kvapalného stavu do plynného stavu. Atómy sa môžu excitovať iba v plynnej fáze.

Jeden z typov budiacich zdrojov v AES, ktorý využíva chemickú reakciu medzi palivom a oxidovadlom na dosiahnutie vysokých teplôt.

Použitie elektrickej iskry alebo oblúku na excitovanie tuhých vzoriek v AES. Dosiahnuté teploty sú vyšší ako v plameni.

Typ budiaceho zdroja v AES, ktorý sa charakterizuje vysokými teplotami a dosiahne viac stupňov excitovaných atomov

Zariadenie v AES, ktoré prevádza kvapalnú vzorku na aerosól. Aerosól sa potom unáša do budiaceho zdroja plynným prúdom.

Optické zariadenie v AES, ktoré separuje rôzne vlnové dĺžky svetla a umožňuje oddeliť svetlo z excitovaného atómu od iného svetla vo vzork.

Zariadenie v AES, ktoré detekuje a meria intenzitu emisného svetla. Získané dáta sa používajú na určenie koncentrácie analytu

Elektroanalytické metódy využívajú princípy elektrochémie na meranie vlastností chemických zlúčenín pomocou elektrického prúdu.

Merateľné elektrické veličiny, ako prúd, potenciál, náboj a vodivosť, sa používajú na určenie prítomnosti a koncentrácie analytov v elektroanalytických metódach.

Elektrochemická reakcia prebieha na rozhraní medzi elektródou a roztokom, kde sa mení chemická energia na elektrickú.

Galvanický článok je elektrochemický systém pozostávajúci z dvoch elektród a elektrolytického roztoku, ktorý umožňuje prechod elektrického prúdu.

Pri vybíjaní galvanického článku prebiehajú elektrochemické reakcie, ktoré spôsobujú pokles elektrickej energie v článku.

Primárny článok je typ článku, kde elektrochemické reakcie nie sú vratné, čo znamená, že sa nedá znovu nabiť po vybití.

Sekundárny článok, známy aj ako akumulátor, sa dá znovu nabiť po vybití, pretože jeho elektrochemické reakcie sú vratné.

V elektrochémie, vnútorný odpor článku predstavuje odpor proti prechodu elektrického prúdu, čo spôsobuje zníženie napätia na svorkách článku.

Elektrochemická metóda, ktorá meria rovnovážne napätie galvanického článku zostaveného z indikačnej a referenčnej elektródy za podmienok nulového prúdu. Pri meraní nedochádza k oxidačno-redukčným procesom.

Elektróda, ktorej potenciál závisí od aktivity sledovanej látky v roztoku, s ktorým vytvára elektrochemický poločlánok.

Elektróda, ktorej potenciál je časovo stály a nezávislý od zmeny prúdu, koncentrácie stanovovaného iónu alebo iných faktorov.

Reverzibilné systémy kov/ión kovu (Ag/Ag+). Kovy vymieňajúce ióny ponorené do roztoku obsahujúceho ich vlastný kov. Používajú sa na meranie koncentrácie kovových iónov.

Reverzibilné systémy kov/ión kovu vo forme málo rozpustnej soli v nasýtenom roztoku s prebytkom protiiónu soli (Ag/AgX/X-). Používajú sa ako referenčné elektródy.

Reverzibilný systém kov/soľ kovu alebo rozpustný komplex kovu/soľ druhého kovu a nadbytok iónu druhého kovu (Pb/šťaveľan olovnatý/šťaveľan vápenatý/Ca2+).

Polčlánky pozostávajúce z iónovoselektívnej polopriepustnej membrány, vnútorného roztoku a vnútornej referenčnej elektródy.

Metóda, pri ktorej elektródová reakcia nie je významná, a elektrochemické meranie je založené na meraní iných fyzikálnych parametrov, napríklad elektrickej vodivosti alebo dielektrickej konštanty roztoku.